Rozsudok – Život a zdravie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625010332
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625010332.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci obžalovaného A. A.,

pre zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a)
Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. A., nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom C., D. E. F.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 20.10.2024 v čase okolo 18:28 hod. na chodníku nachádzajúcom sa pri hlavnom vchode do B.
D. v obci C., na adrese G. XX, na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného H.
G. tým spôsobom, že do neho opakovane najmenej trikrát z bezprostrednej blízkosti hodil kameň
do oblasti hlavy, ktorým ho trafil, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný
dvakrát kopol pravou nohou do hlavy, životne dôležitého orgánu – mozgu a následne po tomto útoku

odišiel obžalovaný preč na neznáme miesto, čím obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenému
H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. I. J. XXX, tržne zmliaždenú ranu v čelovej oblasti vľavo,
asi 5 až 6 cm dlhú s pomliaždením mäkkých tkanív okolia rany, trieštivú zlomeninu čelovej kosti
vľavo s posunom – vtlačením kostných úlomkov do lebky, bez známok vnútrolebkového krvácania,
bez známok poškodenia mozgového tkaniva, tržne – zmliaždenú ranu v oblasti brady, pričom útokom
a zraneniami došlo k priamemu ohrozeniu životne dôležitého orgánu – mozgu tým, že kostný úlomok
vpáčený do lebky mohol poškodiť mozgové tkanivo, zranenia si vyžiadali ošetrenie, operačný zákrok
a hospitalizáciu v nemocnici v trvaní od 20.10.2024 do 24.10.2024 a dobu liečenia a práceneschopnosti

v trvaní minimálne 4 týždne, počas ktorej doby bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života
v psychickej aktivite, fyzickej aktivite, manuálnej práci a činnosti,

teda

- sa dopustil konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu, v úmysle inému úmyselne
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

-sadopustilfyzickynamiesteverejnostiprístupnomvýtržnostinajmätým,ženapadolinéhoačinspáchal
závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,

čím spáchal

- zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.Za to sa

odsudzuje

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.,
k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú Sociálnu poisťovňu, IČO: 3080 7484, so sídlom Ul. 29.
augusta, Bratislava, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal na Okresný súd Senica dňa 25.4.2025 obžalobu pod č.
A. XXX/XX/XXXX-88 zo dňa 25.4.2025, ktorou kládol obžalovanému A. A. za vinu spáchanie zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.
zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete tohto

rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní po tom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.
por., že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom svedka poškodeného H. G., svedkov K. L., L. M.,
A. N., B. G., O. C. a O. P., vypočul znalcov K. K. A. a O. Q. Q. P., A. k ich vypracovaným znaleckým

posudkom; ďalej bola vo veci po splnení zákonných podmienok prečítaná výpoveď svedka R. K. z
prípravného konania; boli prehraté zabezpečené obrazovo zvukové záznamy, na ktorých je zachytený
samotný skutok a napokon oboznámené boli vypracované znalecké posudky a ďalšie listinné dôkazy,
ktoré budú uvedené nižšie a sú súčasťou spisového materiálu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vo veci vypovedať a preto bola postupom podľa § 258
ods. 4 Tr. por. prečítaná výpoveď obvineného z prípravného konania zo dňa 12.11.2024. Obvinený
pri tejto výpovedi vypovedal, že je pravdou, že bol pri Tescu aj s kamarátom K. L., kde ho napadol
ďalekohľadom poškodený. Uviedol, že poškodený za ním stále išiel, musel pred ním utekať, obísť celé
Tesco dokola až prešiel na prednú časť Tesca, pričom po útoku poškodeného strašne krvácal a preto sa

ponáhľal ku kamarátovi K. L., aby si ošetril ranu, ktorá mu bola spôsobená. Obvinený sa vyjadril, že čo
sa týka zranení poškodeného, tak s tými sa nestotožňuje. Na otázky vyšetrovateľa obvinený odpovedal
tak, že poškodeného nepoznal, nevedel prečo ho poškodený napadol, resp. si ho poškodený s niekým
asi zmýlil. Políciu ani lekársku pomoc si po napadnutí nezavolal lebo nato nemyslel a ranu si chcel ísť
ošetriť ku kamarátovi K. L.. Ohľadne podrobnejšieho popisu, ako malo dôjsť k útoku na jeho osobu sa

obvinený vyjadril, že spolu s K. L. stál pri vchode do Tesca, t.j. na ľavej strane, kde sa rozprávali, pričom
po nejakej dobe sa ku nemu rozutekal pán (teda poškodený) s ďalekohľadom, pribehol k nemu a surovo
ho s ním trafil do čela - obvinený ukazoval spredu miesto nad pravým okom. Potom ako ho tento muž
trafil s ďalekohľadom, išiel do kolien, začal krvácať a ustupovať pred ním, pričom sa ho pýtal, prečo ho
trafil. On mu mal nato hovoriť, že ho rozkope a stále išiel za po ňom a naháňal ho s tým ďalekohľadom a

chcel ho znovu trafiť. Obvinený stále utekal, obehol Tesco dokola a prišiel na prednú stranu. Poškodený
bol trochu ďalej za nimi, rana mu strašne krvácala a tak išli k K. L. domov. Po ošetrení rany sa už k Tescu
nevrátil. Na otázku, kde bol K. L. v čase, keď on obehol Tesco, obvinený uviedol, že bol stále pri ňom.
Obvinený tiež uviedol, že dňa 20.10.2024 si dal jedno pivo a že osobu H. G. nepozná. Osobu, ktorá ho
mala udrieť popísal - taký vysoký, taká prasnica, biely, bez vlasov, vysoká, silná postava. Ranu na hlave

mu potom ošetrovala L. M. a K. L.. Rana sa mu zahojila po dvoch týždňoch od napadnutia.Svedok poškodený H. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že do Tesca išiel autom nakúpiť, po
nákupe išiel asi s nakúpeným tovarom do auta a potom má už iba záblesky ako ho obvinený napadol

kameňmi, pričom mal bolesti v oblasti rebier a hlavy. Na viac si nepamätá. Následne na otázky položené
prokurátorom poškodený odpovedal tak, že ako osobu, ktorá ho napadla označil obžalovaného. Po
útoku mal rozbitú bradu a hlavu, pričom mu to bolo asi spôsobené kameňom. Na iný fyzický útok si
poškodený nepamätal. Nepamätal si ani či pri útoku stál alebo spadol. Uviedol, že si myslí, že sa to stalo
na boku Tesca pri nákupných košíkoch. V nemocnici mu ranu zašili ale potom mu doktor povedal, že

má zlomenú lebku a že je v ohrození života a musí ísť na operáciu do P.. Potom ako ho doviezli do P. ho
operovali, zobudil sa až ráno a na druhý deň ho poobede previezli naspäť do nemocnice v B.. Celkovo
bolhospitalizovaný4dni.Následneliečbapokračovalatak,ževB.išielksvojmulekároviodniesťpapiere
a bola mu vypísaná PNka a bol doma. Poškodený uviedol, že doma nemohol nič poriadne robiť, motal
sa, nebolo mu dobre, točila sa mu hlava, nemohol spávať a bol dobitý. Zo skutku mal traumu, stále sa
mu to premietalo pred očami, mal záblesky a nemohol kvôli tomu spávať. Užíval lexaurin. Poškodený

si nepamätal, či predtým, ako do neho obžalovaný hádzal kamene, mali spolu nejaký fyzický konflikt.
Nepamätal si ani nato, že by mal on napadnúť obžalovaného s ďalekohľadom. Na otázku, prečo najprv
policajtom uvádzal, že si zranenia spôsobil v dôsledku pádu na stojan na bicykle, poškodený uviedol,
že sa bál o seba a svoju rodinu pred ďalšími útokmi zo strany obžalovaného. Vedel o tom, že v auguste
nejakí rómovia napadli v C. nejakého pána a že pred rokmi mali dokonca nejakého starčeka v C. aj

zabiť. Z toho dôvodu to takto povedal policajtom. Na otázku, či ho napadol obžalovaný alebo aj niekto
iný, poškodený odpovedal, že má záblesky, že tam bola prítomná aj ďalšia osoba - K. L., ale nevie,
či ho napadol aj ten. Poškodený si však bol istý tým, že ho napadol obžalovaný. Na otázku, aký čas
uplynul od napadnutia, kým to oznámil polícii, poškodený odpovedal, že cca 2 týždne - až keď bol trochu
života schopný a uvedomil si, že mohol zomrieť, tak vtedy to išiel oznámiť. Poškodený opakoval, že

skôr to neoznámil preto, lebo sa bál o seba a svoju rodinu. Poškodený tiež uviedol, že cca pred dvoma
rokmi už mal konflikt s obžalovaným a nejakým ďalším rómom, tiež pri Tescu, kedy mu chcel obžalovaný
skákať po hlave, ale poškodený mu povedal, že zavolá políciu a tak poškodený išiel preč. Poškodený
vypovedal, že keď išiel k lekárovi zaniesť lekárske správy, tak sa išiel pozrieť aj na miesto činu, pretože
mu manželka hovorila, že je tam kopa zaschnutej krvi a on bol nato zvedavý, pretože si to nepamätal.

Išiel teda na miesto, nafotil si tie krvavé stopy a kamene od krvi, ktoré tam boli a tieto potom zaniesol
na políciu. Poškodený uviedol, že obžalovaného nepoznal a teda nevedel, kto mu zranenia spôsobil -
zistil to až pri rekognícii. Meno obžalovaného teda nepoznal. Obžalovaného poznal iba z videnia, nikdy
sa spolu nerozprávali, okrem toho pred Tescom dva roky dozadu. Poškodený uviedol, že na hlave má
27 stehov a na brade 4 stehy. Následne po útoku ho policajti zaviezli domov. Keďže má poškodený

malé deti vo veku 7 a 9 rokov a nechcel, aby ho deti videli takého dobitého, tak policajti zavolali k oknu
jeho manželku, ktorej povedal čo sa stalo a následne ho zaviezli k jeho svokre, ktorá ho mala ošetriť.
Polícia mu dala aj fúkať, pričom nafúkal hodnotu 0,73. Poškodený si však nepamätal, kedy pil alkohol -
určite to nebolo predtým, ako išiel autom do Tesca. Možno teda pil na parkovisku pri Tescu, ale nevedel,
či pred alebo po incidente. Keď poškodeného svokra ošetrovala, tak zistila, že tržná rana na hlave a

brade je veľká a že je treba zavolať 112. Následne teda pre neho prišla sanitka, ktorá ho odviezla do
nemocnice v B.. Svedka K. L. poškodený poznal iba z videnia a pod prezývkou „L.“, nepoznal jeho meno
a priezvisko. Ďalej poškodený odpovedal na otázky obhajkyne tak, že si už nepamätá, či volal políciu
alebo 112, pamätal si však, že za ním na miesto činu prišli policajti. Na otázku, prečo povedal policajtom
že spadol, poškodený uviedol, že nevie - mal dieru v hlave a chcel byť čo najskôr doma.

Svedok poškodený si v prípravnom konaní uplatnil náhradu škody za spôsobené zranenia podľa
bodového ohodnotenia uvedeného vo vypracovanom znaleckom posudku. Na hlavnom pojednávaní sa
však poškodený vyjadril, že náhradu škody už nežiada a to z dôvodu, že nechce mať s obžalovaným
už žiadne opletačky a nechce s ním už prísť do styku.

Svedkyňa B. G. - manželka poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v nedeľu večer bola
doma s deťmi, keď zazvonil zvonček a prišla polícia. Deti kričali, že prišla polícia a tak ona utekala von.
Vonku zbadala policajtov s jej manželom, pričom policajti jej mali povedať, že je v ohrození života lebo
ho zbili cigáni. Uviedla, že manžel bol celý zakrvavený a nechcela, aby ho takého videli deti, preto sa
s policajtmi dohodli, že poškodeného privezú k jej matke na druhú ulicu, aby ho tá ošetrila. Svedkyňa

uviedla, že potom zistila, že auto, ktorým išiel manžel do Tesca tam zostalo a preto išla preňho. Uviedla,
že polícia sa išla pozrieť k Tescu, či je auto odomknuté, potom prišiel policajt a dal jej manželov telefón,
ktorý našli pri stojanoch na bicykle pri Tescu. Svedkyňa išla potom pre auto, aby tam nezostalo celú
noc. Následne išla ku svojej mame, kde už bola záchranka, ktorá jej manžela previezla do B.. Keď boladoma, tak jej manžel zo B. telefonoval, že ho musia previesť do P. na operáciu hlavy. Po operácii ho z P.
previezli naspäť do B., kde bol ešte ďalšie 4 dni a potom ho pustili domov. Svedkyňa uviedla, že manžel
bol ubolený, mal strašne rozbitú hlavu a že sa bála o jeho život, mal strašné bolesti hlavy, zle spával, na

hlave má veľkú jazvu a hlavu si chránil, aby sa náhodou nebuchol.
K otázkam ohľadne ďalekohľadu sa svedkyňa vyjadrila tak, že manžel nosieva ďalekohľad v aute,
pretože je rybár. Nie je si istá, ale ďalekohľad našla polícia asi pri Tescu a domov jej ho priniesli ešte
ten istý večer, ako jej priniesli aj jeho telefón. Nepriniesli ich však naraz. Svedkyňa uviedla, že na
ďalekohľade krv nebola.

Na otázku, čo povedali policajti, keď prišli ku nej domov, svedkyňa uviedla, že manžel mal telefonovať,
že je v ohrození života, že chcel aby ho zaviezli domov, pretože ho zbili cigáni a že sa bál o svoj život.
Na otázku, ako vyzeralo manželovo zranenie na hlave, svedkyňa uviedla, že mal zakrvavenú hlavu,
mikinu a bradu. Keď s ním išla k jej mame, mal rozčesnutú bradu a z toho mu tiekla krv. Keď prišla
pre neho záchranka, tak to zranenie na hlave dobre nevidela, lebo mu to vtedy už ošetrovali. Stihla mu
odfotiť iba zranenie na tej brade lebo potom ho už nakladali do sanitky. Po operácii sa jej časom zdalo,

ako keby sa mu tá lebka prepadala, je vidno, že má na hlave dieru a má to preliačené. Uviedla, že môže
byť rád, že to prežil.
Svedkyňa uviedla, že manžel si veľa vecí nepamätal. Povedal jej iba, že ho pred Tescom napadli, že
ho mali zbiť Rómovia, hovoril o dvoch osobách. Ale kameňmi ho mala biť iba jedna osoba, pretože to
bolo zblízka.

Svedkyňa tiež uviedla, že manžel išiel do Tesca asi okolo 17tej hodiny, pričom ona bola v tom čase
tiež doma. Manžel doma žiadny alkohol nepil. Obžalovaného A. A. svedkyňa nepoznala - možno iba
z videnia v Tescu.

Svedkyňa A. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje v drogérii, ktorá sa nachádza na pravej

strane od vchodu do Tesca. Svedkyňa vôbec nevedela uviesť čo sa stalo - nevedela, že sa niečo
stalo, nič nepočula, ani nikoho kričať, nevidela, že by sa niekto naháňal. Poškodeného aj obžalovaného
pozná, pretože je z C., obaja chodievali do Tesca. Vzhľadom nato, že svedkyňa si na predmetný skutok
nepamätala, bola v zmysle § 264 ods. 1 Tr. por. prečítaná jej zápisnica o výsluchu z prípravného konania
zo dňa 17.1.2025.

Svedkyňa v prípravnom konaní po oboznámení sa s predmetnom výsluchu vypovedala, že v tej chvíli
vonku fajčila pri dverách do drogérie a oni vybehli od košíkov (nákupných) z boku hlavného vchodu v
čase okolo 19.00 hod. Už bola tma. Utekali dvaja - bol tam A. A. a druhý bol asi jeho brat, asi J., ale to
presne nevedela uviesť a nevedela kto to bol. A. A. a ten druhý, ktorého nepoznala prebehli okolo nej,
okolo služobných dverí za roh v pravej časti Tesca a odišli niekde preč. Konflikt medzi obžalovaným a

poškodeným ale nevidela. Uviedla, že na ľavej strane Tesca sa nebola pozrieť a nepočula žiadny hluk
a že nevie čo sa tam stalo. Až potom v utorok sa mala dozvedieť, že tam niekoho zbili.
Po prečítaní predmetnej zápisnice z prípravného konania si svedkyňa na udalosť spomenula a uviedla,
že to už bolo dávnejšie, že sa tam vlastne nikto nenaháňal, iba obžalovaný vybehol zboku od tých
bicyklov a nejaký druhý chlap išiel za ním, ale nevedela, kto to bol a ona už potom išla dovnútra.

Na otázku, či ten druhý bol poškodený G. uviedla, že nie, ten to určite nebol. Zranenie na hlave
obžalovaného si nevšimla.

Svedkyňa L. M., ktorá je družkou svedka K. L. a kamarátkou obžalovaného, na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že o ničom nevie. Bola doma, najskôr prišiel domov K. L. a potom chvíľu nato, došiel ku

nej domov aj obžalovaný, ktorý chcel, aby mu ošetrila ranu. Ona mu ju ošetrila - umyla a prelepila
leukoplastom a obžalovaný išiel potom domov. Keď sa opýtala čo sa stalo, tak jej obžalovaný povedal,
že sa pobil. Viac sa ho už nepýtala. Uviedla tiež, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Ďalej uviedla,
že K. L. jej až na druhý deň povedal, že A. A. sa tam s niekým pobil - pričom ten druhý mal rozbitú hlavu.

Svedok K. L., ktorý je kamarátom obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným
bol pri Tescu a popíjali pivo. Nepočítal to presne, ale obžalovaný podľa neho vypil dve-tri pivá. Svedok
uviedol, že išiel vykonať malú potrebu dozadu za Tesco a keď sa vrátil naspäť za obžalovaným, tak tento
mal rozbitú hlavu. Vtedy tam už bol aj ten druhý, ktorého nepoznal a tento mal ďalekohľad a naháňal
obžalovaného. Svedok uviedol, že títo dvaja sa naháňali na lúke za Tescom, kde bol predtým on. Svedok

uviedol, že obžalovaný potom išiel za tým poškodeným naspäť, ale to už on nevidel, nevidel ani toho
druhého poškodeného. Videl iba obžalovaného, ako ide preč. Svedok išiel potom domov a keď už bol
doma, tak prišiel ku nim domov obžalovaný a jeho družka obžalovanému ošetrila ranu na hlave.Na otázku obhajkyne, čo hovoril svojej družke, že čo sa stalo, svedok odpovedal, že obžalovaný sa pobil
a družka mu to potom ošetrila. On ale žiadnu bitku medzi obžalovaným a poškodeným nevidel - uviedol,
že videl iba ako sa ťahali a že ten poškodený mal ďalekohľad. V čase keď išiel dozadu za Tesco na

záchod, tak obžalovaný zranený nebol - až keď sa odtiaľ vrátil, tak mal obžalovaný rozčesnuté obočie.
Tú druhú osobu (t.j. poškodeného) svedok nepoznal, nevedel kto to bol, opísal ho, že bol veľký a tlstý.
Na otázku obhajkyne, či sa v ten večer nachádzal aj pri stojanoch na bicykle z druhej strany Tesca,
svedok odpovedal, že tam bol - išiel sa tam pozrieť, že čo sa tam stalo a videl tam toho druhého, ako
ležal na zemi. Svedok tiež uviedol, že keď sa títo dvaja naháňali, tak on ich oddeľoval, obžalovaný sa

potom ale za ním (za poškodeným) vrátil, pretože on mu roztrhol to obočie a tak ho naháňal, išiel za
ním naspäť. Potom už nevie čo sa stalo.
Pri výsluchu prokurátorom svedok označil poškodeného menom H. a uviedol, že ho poznal trochu z
videnia. Incident medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý videl, sa podľa svedka odohral na pravej
strane Tesca, uviedol, že H. (t.j. poškodený) napadol obžalovaného, ktorému spôsobil tržnú ranu nad
obočím, o veľkosti asi 2 až 3 cm x 1 cm. Obžalovaný išiel potom ako sa mu toto stalo za poškodeným.

Čo sa stalo následne už ale svedok nevidel pretože išiel domov. Domov za ním po asi piatich minútach
prišiel aj obžalovaný, ktorý si chcel ošetriť ranu a ktorý mu povedal, že sa pobil.
Na otázku, či mu obžalovaný povedal, aké zranenie mal on spôsobiť poškodenému, svedok odpovedal:
„Povedal, že chytil nejaký kameň a že ho s ním buchol. Ja neviem, ja som to tak počul. Že s kameňmi
ho mal buchnúť. Že kamene, to vyprával.“

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka ohľadne množstva alkoholu, ktorý mal obžalovaný vypiť, bola
postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítaná časť výpovede svedka zo dňa 16.1.2025, kedy sa vyjadril,
že obžalovaný mal vypité a že vypil tak 5 pív (nevie presne), pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že
obžalovaný vypil tak 2 -3 pivá. K rozporu svedok uviedol, že si presne nepamätá, koľko pív obžalovaný
vypil, ale bolo ich tak 4-5.

Rovnako tak bola čítaná aj časť výpovede svedka, kedy na otázku vyšetrovateľa, či sa s obžalovaným
pri ošetrovaní rany rozprával o tom, čo sa stalo - kedy svedok v prípravnom konaní uviedol, že u nich
obžalovaný nič nehovoril, že čo sa stalo, ale potom vedeli, že sa pobili a že tam bola aj kriminálka. K
uvedenému rozporu sa svedok na hlavnom pojednávaní nevedel s určitosťou vyjadriť. Uviedol, že sa
dopočul, že tam bola kriminálka a že ten H. bol na zemi a že mal rozbitú hlavu. Keď obžalovaný od nich

večer odišiel, tak on išiel naspäť do Tesca, aby si kúpil pivo a tam bola polícia a sanitka a vtedy sa mal
dozvedieť, čo sa stalo.
Vzhľadom na vzniknuté nejasnosti vo výpovedi svedka, kedy svedok nevedel dostatočne vysvetliť
rozpory vo svojej výpovedi ohľadne toho, či mu obžalovaný povedal alebo nepovedal, aké zranenia mal
poškodenému spôsobiť, sa aj sudca následne znovu pýtal svedka, či mu obžalovaný hovoril o napadnutí

poškodeného kameňmi.
Na otázku sudcu, či mu obžalovaný povedal, keď si prišiel ku nim domov ošetriť ranu, že napadol
poškodeného kameňmi, svedok odpovedal: „Áno. Šak povedal mi to. Dopočul som sa to aj v Tescu.
Potom mi to povedal on (A.). Povedal mi to doma pri ošetrovaní tej rany.“
Následne aj na otázku obžalovaného, či sa o zraneniach poškodeného iba niekde dopočul, svedok

odpovedal: „Šak tam si mi to povedal, si išiel za ním. Tam ste sa pobili.“

Svedok O. C., ktorý je príslušníkom PZ a ktorý bol privolaný na miesto činu, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že už si nepamätá na konkrétny deň, kedy sa to stalo, ale bolo to vo večerných hodinách, kedy
po príchode k Tescu našli poškodeného G., ako sa kimácal, bol od krvi a pod vplyvom alkoholu. Našli ho

na tej strane, kde sú stojany na bicykle. Pýtali sa ho, čo sa stalo, ale on neodpovedal a stále dokola im
mal hovoriť, že sa chce dostať bezpečne domov a že nechce mať problémy s políciou. Svedok uviedol,
že poškodený im povedal, že spadol na stojanoch na bicykle a že okolo neho išli Rómovia, ktorí sa mu
smiali. Svedok uviedol, že kvôli zraneniu hlavy chceli poškodenému privolať RZP, čo však poškodený
odmietal. S poškodeným bola ťažká komunikácia, bol opitý, plakal a hovoril, že nechce mať problémy s

políciou a chce ísť bezpečne domov. Poškodeného sa aj pýtali, či ho niekto napadol, ale on im nechcel
nič uviesť. Na otázku, či sa boli pozrieť aj pri tých stojanoch na bicykle, svedok odpovedal, že áno a že
tam bola kaluž krvi a nejaký kameň. Svedok uviedol, že sa mu marí, že pri stojanoch našli aj ďalekohľad
a telefón, ktoré mu potom vrátili.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka, bola prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného

konania zo dňa 10.2.2025, kedy svedok na otázku vyšetrovateľa, či videli na mieste udalosti nejaké
kamene prípadne ďalekohľad uviedol, že ďalekohľad bol pri stojane na bicykle. Keď sa na to miesto išli
pozrieť druhý krát, tak našli aj mobilný telefón. Či tam boli aj kamene, k tomu sa svedok nevedel vyjadriť.
K uvedenému rozporu ohľadne kameňov na mieste činu sa svedok v podstate nevedel vyjadriť a uviedol,že na mieste činu toho bolo viac, boli tam nejaké väčšie aj menšie kamene, asi si nato spomenul, pričom
to už bolo dávnejšie.

Svedok O. P., ktorý je príslušníkom PZ a ktorý bol privolaný na miesto činu, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že spolu s kolegom C. mal dennú službu v čase od 7.00 do 19.00 hod., pričom približne o
18:30 hod. boli privolaní do C. k Tescu. Po príchode k Tescu našli poškodeného po ľavej strane, skoro
za budovou Tesca. Pýtali sa ho, či to on privolal políciu, pričom on im povedal, že áno. Všimli si, že
táto osoba mala zakrvavenú tvár a tak sa ho pýtali, čo sa stalo a ako sa volá. Na mieste ho stotožnili,

ale bola s ním ťažká komunikácia, nechcel im povedať čo sa stalo. Po opakovanom vyťažovaní im mal
poškodený uviesť, že si to spravil sám - že zakopol a spadol s hlavom o zem. Svedok uviedol, že im
sa to s kolegom nezdalo a že mu chceli privolať RZP, čo on odmietal a hovoril im, že nechce mať s
políciou žiadne problémy a chce ísť domov. Následne sa skontaktovali s jeho manželkou. Svedok si už
nepamätal, či poškodeného odviezli domov oni, alebo si pre neho prišla manželka. Rovnako si svedok
presne nespomínal na ďalekohľad prípadne mobilný telefón, ktorý mal byť nájdený na mieste činu. Po

prečítaní časti zápisnice z prípravného konania, kde sa svedok vyjadril k mobilnému telefónu v tom
zmysle, že ho mali zaviesť poškodenému a vrátili mu ho, svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že
je možné že to tak bolo, ale už si nato nepamätá.

Postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výsluchu

svedka R. K. zo dňa 17.1.2025 a zo dňa 7.11.2024. S čítaním zápisnice o výsluchu svedka súhlasil
obžalovaný aj obhajkyňa, prokurátor navrhoval osobný výsluch svedka. Súd má zato, že boli splnené
zákonné podmienky na prečítanie zápisníc podľa uvedeného zákonného ustanovenia, nakoľko svedok
sa opakovane neodstavil na hlavné pojednávanie aj keď bol na neho riadne predvolaný a dva krát sa
jeho účasť nepodarilo zabezpečiť ani predvedením prostredníctvom príslušného OO PZ.

Zo zápisnice o výsluchu svedka R. K. zo dňa 17.1.2025 vyplynulo, že svedok si už nepamätal na dátum,
ale uviedol, že bol nakupovať v Tescu v C., pričom videl, ako sa tam „bil nejaký cigáň s nejakým ožralom“.
Svedok uviedol, že obidvaja boli podľa neho opitý a jeden z nich bol na zemi. Videl, ako po sebe kričali.
Svedok uviedol, že mal pri sebe svoju jeden a pol ročnú neter. Následne zobral košík a išiel do Tesca.

Keď po asi 20 minútach z Tesca vyšiel, už tam tieto osoby neboli a išiel preč. Na otázky položené
vyšetrovateľomsvedokodpovedaltak,žetietodveosobynepoznal,nakoľkoniejezC..Svedoknepoznal
ani osobu H. G. ani osobu A. A.. Ako miesto, kde sa mala potýčka medzi osobami odohrať, svedok
uviedol, že to bolo ako je vchod do Tesca, vedľa sú košíky a tam naľavo. Svedok uviedol, že videl, ako sa
hádajú, kričia po sebe, pričom ten jeden, čo okolo neho prechádzal, tak toho sa opýtal, že čo sa hádajú,

načo mu táto osoba odpovedala „po tem ťa je piča“. Na otázku, čo tam robila tá druhá osoba, svedok
uviedol, že ten sedel dole na zámkovej dlažbe. Svedok tieto osoby popísal tak, že jeden bol biely, hrubší,
väčší, mohol mať tak 120 kg; a ten druhý čo mu povedal „po tem ťa je piča“ ten bol černý, vyšší, jak uhel.
Svedok pri tejto výpovedi uvádzal, že nevidel fyzický kontakt medzi týmito osobami.
Zo zápisnice o výsluchu svedka R. K. zo dňa 7.11.2024 vyplynulo, že svedok po oboznámení sa s

predmetom výsluchu uviedol, že dňa 20.10.2024 okolo 18:30 bol v Tescu v C. a išiel nakupovať so svojou
malou neterou. Keď si išiel pre košík tak videl, ako sa tam hádajú dvaja chlapi, pričom jeden bol na
zemi a druhý, čierny bol nad ním a hovoril mu, že ho dostal, že dal som ti. Svedok uviedol, že obaja boli
podľa neho opitý. Svedok uviedol, že toho cigáňa keď okolo nich prechádzal, sa opýtal, že čo sa tam
hádali, načo mu mal odpovedať „po tem ťa je piča“. Na otázku vyšetrovateľa, či predmetné osoby svedok

poznal, odpovedal, že nie. Na otázku vyšetrovateľa, aby svedok popísal tieto osoby, svedok odpovedal,
že jeden bol „taký škaredý cigáň, nevím či mal bradu, takých okolo 40 rokov mohol mať“. Svedok uviedol,
že v tom šoku si nezapamätal, čo mala táto osoba oblečené a nevedel povedať, či by túto osobu vedel
opoznať, nakoľko nepochádza z C. a nikdy v živote tieto dve osoby nevidel. Svedok sa tiež vyjadril, že
videl, ako ten jeden - tlstý bol na zemi a tento druhý ho kupol do brucha a zatočil sa okolo neho. Osobu,

ktorá ležala na zemi svedok opísal - „tam bola veliká tma a videl som len jak ležal na zemi, byl tlstý jak
sviňa, a ja som tam nešiel, lebo tam bola tma a bál som sa a mal som pri sebe 2 ročnú neter.

Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní prehraté obrazovo-zvukové záznamy

odovzdané na USB disku, pričom sa jedná o záznamy z vonkajších priestorov predajne D. C. zo dňa
20.10.2024, tak ako to vyplýva zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa 5.11.2024 (č.l. 245). Súd
prehral všetky tri kamerové záznamy v celej ich dĺžke. Vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok
č. XX/XXXX, O. Q. Q. P., A., znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická antropológia,ako aj vzhľadom na osobné pozorovanie a porovnanie osoby obžalovaného so záujmovou osobou
zaznamenanou na kamerových záznamoch je súd jednoznačne toho názoru, že sa jedná o osobu
obžalovaného. K stotožneniu osoby na kamerových záznamoch s osobou obžalovaného prispela aj

tá skutočnosť, že sám obžalovaný vo svojej výpovedi uvádzal, že poškodený mu mal spôsobiť s
ďalekohľadom zranenie na hlave (rozčesnutie na čele), pričom po tomto zranení mal podľa vyjadrenia
obžalovaného aj silno krvácať. Osobe zaznamenanej na kamerových záznamoch (teda obžalovanému)
je jasne vidno takéto zranenie a krv na ľavej časti tváre pri obočí.
Na prvom zázname s označením - XXXXX-XXX-XXX-XX_XX_XX_XX_XX_XX_XXXX.XXXXX-

XX_XX_XXXXXXX (X) - vidno v čase o 18:22:20 muža tmavšej pleti, s krátkymi vlasmi, ktorý má na ľavej
časti tváre pri obočí zranenie a stekajúcu krv. Muž má čierne tenisky s bielou podrážkou, je oblečený v
sivých teplákoch a čierno zelenej bunde s bielymi (reflexnými) pásikmi na ramenách, rukávoch a chrbte.
Táto osoba sa nachádza pri zadnej časti Tesca a zo zeme sa snaží zodvihnúť balvan, čo sa jej však
nepodarilo. V diaľke je vidno nákupné košíky. Na konci videa táto osoba odchádza z dohľadu kamery
za budovu Tesca. Túto osobu súd jednoznačne stotožnil s osobou obžalovaného. Rovnaká osoba (teda

obžalovaný) je zaznamenaná aj na ďalších kamerových záznamoch uvedených nižšie.
Na druhom zázname s označením - XXXXX-XXX-XXX-XX_XX_XX_X_XX_XX_XXXX.XXXXX-
XX_XX_XXXXXXXXXX - sa jedná o záznam z kamery umiestnenej pri vchode do Tesca, pričom kamera
zachytáva rovnakú osobu, t.j. obžalovaného, ako na prvom, vyššie uvedenom zázname, v čase o
18:28:17, ako prechádza okolo vchodu do Tesca zachádza za roh budovy k nákupným vozíkom (na

kamerovom zázname sa jedná o pravý dolný roh; pri pohľade čelom k Tescu sa jedná o ľavý roh budovy).
Obžalovaný sa v čase o 18:28:19 stráca z dohľadu kamery a zachádza za ľavý roh budovy k nákupným
vozíkom s rukami vo vreckách bundy. V čase o 18:28:30 je na zázname vidno ako ku vchodu Tesca
cez prechod pre chodcov prichádza muž s malým dievčatkom, ktoré drží za ruku. Tento muž aj dieťa
sa pozerajú smerom doľava k nákupným vozíkom, odkiaľ v čase o 18:29:09 vychádza obžalovaný,

pričom je vidno, ako sa muž s dievčatkom otáča na obžalovaného, ktorý prechádza okolo nich v tesnej
blízkosti, obžalovaný rozhodí rukami a v čase o 18:29:14 prechádza okolo vchodu do Tesca a odchádza
na zázname smerom vľavo z dohľadu kamery. Vzhľadom na výpoveď svedka R. K. je súd toho názoru,
že sa na tomto kamerovom zázname (v uvedených časoch) jedná práve o neho a je vidno udalosť,
ktorú svedok popisoval vo svojej svedeckej výpovedi. Následne svedok s dieťaťom vchádza do Tesca.

Následne je vidno ako viaceré osoby, ktoré vychádzajú/vchádzajú z/do Tesca sa otáčajú smerom k
nákupným vozíkom - napr. v čase o 18:37:55, 18:39:22, 18:39:38, 18:40:36. V čase o 18:41:45 je vidno
na zázname príchod policajnej hliadke na vozidle Toyota Rav4, pričom v čase 18:42:13 zachádza auto
za roh budovy k nákupným vozíkom a stráca sa z dohľadu kamery.
Na treťom zázname s označením - XXXXX-XXX-XXX-XX_XX_XX_X_XX_XX_XXXX.XXXXX-

XX_XX_XXXXXXX - sa jedná o rovnakú bezpečnostnú kameru a teda o rovnaké miesto, ako je tomu
na prvom kamerovom zázname, kde je vidno ako v čase o 18:27:57 prechádza poškodený H. G., ktorý
smeruje k nákupným vozíkom, t.j. smerom ku vchodu do Tesca. Na zázname vidno na zemi balvany,
ktoré sa na prvom zázname (v čase 18:22:20) snažil zodvihnúť obžalovaný. V čase o 18:28:19 je vidno
ako v diaľke spoza rohu budovy Tesca okolo nákupných vozíkov prichádza osoba s rukami vo vreckách

a smeruje k poškodenému. Tu súd poukazuje nato, že na druhom kamerovom zázname v čase o
18:28:19 obžalovaný zachádzal za roh budovy smerom k nákupným vozíkom (tak ako bolo už vyššie
uvedené). Z toho vyplýva, že obžalovaný je jednoznačne aj páchateľom skutku. V čase o 18:28:28 je
vidno, ako obžalovaný zdvíha ruku, hádže kameň a triafa poškodeného, ktorý v čase o 18:28:29 padá na
zem. V čase o 18:28:32 obžalovaný pristupuje k ležiacemu poškodenému a z bezprostrednej blízkosti

hádže druhý kameň, ktorým ho pravdepodobne netrafil. V čase o 18:28:34 obžalovaný zdvíha zo zeme
kameň a tento v čase o 18:28:36 opakovane (už tretí krát) hádže z bezprostrednej blízkosti do ležiaceho
poškodeného. V čase o 18:28:40 hádže obžalovaný kameň štvrtý krát, pričom poškodený na zemi sa
už nehýbe a nebráni sa. V čase o 18:28:48 obžalovaný pristúpil k ležiacemu poškodenému a nohou
mu dva krát dupe do oblasti hlavy. V čase o 18:28:55 obžalovaný odchádza od ležiaceho poškodeného

smerom naspäť k nákupným vozíkom a v čase o 18:29:09 sa stráca z dohľadu kamery smerom za roh
budovy. Tu súd poukazuje nato, že na druhom kamerovom zázname v čase o 18:29:09 obžalovaný
vychádzal spoza rohu budovy smerom od nákupných vozíkov. Poškodený nehybne leží na zemi. V čase
o 18:31:34 pristupuje k ležiacemu poškodenému od nákupných vozíkov neznáma osoba a následne sa
poškodený preberá a začína sa hýbať. Poškodený si sadá na chodníku a neznáma osoba uteká smerom

k nákupným vozíkom za roh budovy. V čase cca 18:33:05 prichádzajú k sediacemu poškodenému ďalšie
dve neznáme osoby. V čase o 18:36:45 sa poškodený prvý krát pokúša postaviť na nohy, čo sa mu však
nedarí a padá na zem. Jedna osoba sa pri ňom po celý čas nachádza a pravdepodobne telefonuje. V
čase o 18:37:32 sa poškodený postavil na nohy, zatackal sa, oprel sa o múr budovy a opäť spadol nazem. Neznáma osoba od neho následne odchádza smerom k nákupným vozíkom. V čase o 18:39:00
sa poškodený postavil na nohy, tacká sa po ceste a následne sa opiera o betónový plot na druhej strane
cesty. V čase o 18:40:00 prechádza cez cestu naspäť k miestu, kde bol napadnutý, opiera sa o múr

budovy Tesca a potáca sa na chodníku a smeruje k nákupným vozíkom. V čase o 18:41:45 vidno príchod
auta policajnej hliadky, pričom poškodený sa potáca po ceste a smeruje opačným smerom, t.j. ku kamere
a balvanom. Na zábere je v tom čase vidno zakrvavenú hlavu a mikinu poškodeného. Policajné auto
sa v čase o 18:42:14 pohýňa smerom k poškodenému. O 18:42:20 zachádza poškodený a následne za
ním aj policajné auto za roh budovy z dohľadu kamery.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul O. Q. Q. P., A., znalca z odboru kriminalistika, odvetvie
kriminalistická antropológia, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Znalec na hlavnom
pojednávaní zotrval na záveroch vypracovaného znaleckého posudku. Znalec v tomto znaleckom
posudku konštatoval, že morfologickou analýzou tváre a antropometrickou analýzou tváre a postavy
muža zachyteného na záznamoch z kamerového systému exteriér OD Tesco na ul. G. S. XX J. M.

C. dňa 20.10.2024 v čase medzi 18:22:19 až 18:29:13 hod. (v čase 18:22:19 až 18:22:47 hod. na
kamere označenej „Príjazd (2)“; v čase 18:28:08 až 18:29:13 hod. na kamere označenej „Parkovisko“ a
v čase 18:28:19 až 18:29:08 hod. na kamere označenej „Príjazd“) sa na všetkých troch analyzovaných
záznamoch jedná o tú istú osobu. Následným porovnaním s morfologickými znakmi tváre a proporciami
tváre a postavy osoby A. A., nar. X.X.XXXX bola nájdená zhoda v sledovateľných znakoch. Na základe

uvedeného znalec konštatoval, že na všetkých troch analyzovaných záznamoch je s veľmi veľkou
pravdepodobnosťou zachytený práve A. A.. Znalec tiež v znaleckom posudku uviedol, že v procese
znaleckého skúmania bola zistená relatívne veľká krvácajúca rana pri ľavej očnici, ktorá zodpovedá
miestnej jazve, ktorú má osoba A. A..

PrivýsluchunahlavnompojednávaníznalecO.Q.Q.P.,A.uviedol,žeobžalovanéhopredvypracovaním
znaleckého posudku osobne vo výkone väzby nenavštívil, pretože to nebolo potrebné vzhľadom na
poskytnutý porovnávací materiál, ktorý je uvedený na strane 10 až 11 znaleckého posudku. Na otázku,
či by niečo menil na záveroch svojho vypracovaného znaleckého posudku potom, ako na hlavnom
pojednávaní osobne vidí obžalovaného, znalec odpovedal, že nie.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul K. K. A., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia, traumatológia, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. XXX/XX. Znalec na hlavnom
pojednávaní zotrval na záveroch vypracovaného znaleckého posudku. Znalec v tomto znaleckom
posudku konštatoval, že pri fyzickom incidente, ku ktorému malo dôjsť vo večerných hodinách dňa

20.10.2024 utrpel poškodený zranenie: a) tržne zmliaždenú ranu v čelovej oblasti vľavo asi 5 až 6
centimetrov dlhú s pomliaždením mäkkých tkanív okolia rany, b) trieštivú zlomeninu čelovej kosti vľavo s
posunom - vtlačením kostných úlomkov do lebky bez známok vnútrolebkového krvácania, bez známok
poškodenia mozgového tkaniva, c) tržne - zmliaždenú ranu v oblasti brady. na základe anamnestických
údajov sa jednoznačne nedá vylúčiť ani ľahký otras mozgu. v mechanizme vzniku zranenia sa mohol

uplatniť úder - tlakové pôsobenie, tvrdého tupého až tupo hranatého predmetu, napr. i kameňa na
oblasť hlavy - čelovou spánkovú oblasť vľavo po hodení, údere, pričom došlo jednak k vzniku tržne
zmliaždenej rany, ako aj poškodeniu kostného skeletu lebky so stlačením kostných úlomkov smerom do
lebky. nedá sa vylúčiť ani vznik otrasu mozgu pri tomto údere. Intenzita pôsobiacej sily - vedeného násilia
privznikuzraneniabolasilná.Taktieždooblastibratbolvedenýúder-tlakovépôsobenie,tvrdéhotupého

až tu po hranatého predmetu, napríklad aj kameňa, pričom došlo jednak ku vzniku tržne zmliaždenej
rany. Na vznik tohto zranenia postačovala aj slabá intenzita vedeného násilia. Zranenia boli spôsobené
opakovane vedeným násilím na oblasť hlavy a tváre poškodeného, pričom sa mohlo jednať, napríklad
o 2 údery vedené hodeným kameňom.
Daným mechanizmom, pridanej intenzite násilia, vedenom dodaných oblastí, došlo ku vzniku ľahkého

zranenia. V danom prípade však došlo k priamemu ohrozeniu životne dôležitého orgánu - mozgu a
to tým, že kostry úlomok vpáčené do lebky mohol poškodiť mozgové tkanivo. Že k tomu nedošlo
možno považovať za šťastnú náhodu. V spisovom materiáli sú uvádzané údery kameňom, ale aj nohou
útočníka. Oboma predmetmi je možné vyššie popisované zranenia spôsobiť. Na vznik popisovaných
zranení postačovali 2 údery - 1 do oblasti čela vľavo a 1 do oblasti brady. Znalec nevylúčil že úderov

nemohlo byť aj viac.
Ďalej znalec uviedol že zranenia poškodeného si vyžiadajú liečbu 4 až 6 týždňov. Doba
práceneschopnosti býva približne zhodná s dobou liečenia. V danom prípade sa poškodený pre zranenia
liečil od 20.10.2024, pričom ako adekvátnu dobu liečenia aj v tomto prípade považuje znalec dobu do 6týždňov, to znamená do konca novembra 2024. Práceneschopnosť podľa výpovede poškodeného mal
vystavenú od 21.10.2024 a adekvátna doba jej trvania pri nekomplikovanom priebehu liečby je doba do
šiestich týždňov, to znamená do konca novembra 2024.

Znalec konštatoval že poškodený bol pre zranenie obmedzený v bežnom spôsobe života. Pri danom
zranení sa jednalo o obmedzenie v zmysle psychickej aktivity, fyzickej aktivity, ale aj manuálnej práce
a činnosti. K výraznejšiemu obmedzeniu v pohybe a chôdzi zranením nedošlo. Celkovo obmedzenie,
ktoré pre dané zranenie vzniká, obmedzuje v obvyklom spôsobe života pacientov po dobu liečenia, to
znamenáccado6týždňov.Vdanomprípadeobmedzenietrvalood20.10.2024aadekvátnadobatrvania

je doba do cca konca novembra 2024. Trvalé následky funkčného charakteru zranenie nezanecháva
a znalec ich nepredpokladal ani v tomto prípade. Po poškodení kožného krytu - ranách, operačnom
výkone, zostane ako trvalý kozmetický následok jazva, ktorá však poškodeného nebude obmedzovať
ani v osobnom ani spoločenskom a pracovnom živote.
Znalec zároveň ohodnotil zranenia poškodeného podľa zákona číslo 437/2004 na 105 bodov, čo pri
hodnote bodu 28,60 eur v roku 2024 činí v peňažnom vyjadrení sumu 3.003,- eur.

Z vypracovaného znaleckého posudku tiež vyplynulo, že v dôsledku predmetného zranenia bol
poškodený hospitalizovaný v nemocnici od 20.10.2024 do 24.10.2024 s dobou liečenia a obmedzenia v
obvyklom spôsobe života najmenej 4 týždne. Liečba daného zranenia bola jednak konzervatívna, ktorá
spočívala v prikladaní chladivých a ľadových obkladov na zranené oblasti, ale aplikované boli aj lieky od
bolesti, lieky pôsobiace proti opuchu mozgu, lieky na urýchlenie reparácie tkanív, lieky proti krvácaniu,

antibiotiká, lieky na zlepšenie prekrvenia a okysličenie mozgu, lieky proti vzniku žilovej trombózy a
aplikované boli aj štandardne infúzie a ostatná symptomatická liečba.
Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že priebeh liečby bol nasledujúci - po zranení dňa 20.10.2024
bol poškodený vyšetrený na chirurgickej ambulancii urgentného príjmu vo večerných hodinách
dňa 20.10.2024, pričom po vykonanom RTG a CT vyšetrení, ošetrení zranení, bola doporučená

hospitalizácia za účelom sledovania vývoja zdravotného stavu a liečby. Pre nález impresívnej fraktúry
čelovej kosti po konzultácii s neurochirurgom bola indikovaná hospitalizácia a operačné riešenie
cestou neurologickej kliniky. Dňa 21.10.2024 bol poškodený v skorých ranných hodinách prijatý na
neurochirurgickú kliniku a po predoperačnej príprave v skorých nočných hodinách bol vykonaný
operačný zákrok s revíziou a ošetrením zranenia. Kontrolným CT vyšetrením lebky a mozgu neboli

zistené známky krvácania do lebky a mozgu, ani pomliaždenie mozgu. Pooperačný priebeh bol
bez komplikácií. Dňa 21.10.2024 bol poškodený v dopoludňajších hodinách preložený na chirurgické
oddelenie, kde sa pokračovalo v konzervatívnej liečbe. Dňa 24.10.2024 bol poškodený prepustený do
ambulantnej liečby.
Operačná liečba spočívala v revízii rany, elevácii, t.j. vyzdvihnutí vpáčených kostných úlomkov a

odstránení kostných úlomkov, v suture, t.j. zašití rany.

Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec K. K. A. najskôr na otázku obhajkyne, či mohlo byť
zranenie poškodeného spôsobené aj pádom na stojan na bicykle, uviedol, že aj pád a náraz na takúto
konštrukciu je priame pôsobenie tvrdého tupého prípadne tupohranatého predmetu a z medicínskeho

hľadiska sa nedá vylúčiť ani takýto spôsob vzniku zranenia. Neskôr na prokurátorom položenú otázku,
aby sa vyjadril, čo je pravdepodobnejšia príčina vzniku predmetných zranení poškodeného, uviedol, že
najpravdepodobnejšie vzniklo najzávažnejšie zranenie poškodeného hodením alebo úderom tvrdého
tupohranatého predmetu, ktorý dopadol na pomerne malú plochu, pretože bola popisovaná trieštivá
zlomenina čelových kostí s vpáčením kostných úlomkov do lebky, čomu najviac zodpovedá uvádzaný

kameň - pretože pri pôsobení nejakého plochého predmetu, teda stojanu na bicykle (železná pásovina),
by nemala vzniknúť zlomenina trieštivého charakteru, tak ako v danom prípade, ale skôr prasklina
lebky. Znalec ďalej svoje tvrdenie vysvetlil tak, že v prípade úderu kameňom vznikne bodka a trieštivá
zlomenina s vpáčením množstva úlomkov do lebky, ale keď narazíte plochou (napr. stojan, či železná
pásovina) tak vznikne skôr prasklina. Znalec sa ďalej vyjadril, že intenzitou č. 2 sa dala spôsobiť rana

označená všeobecne na brade, ktorá bližšie nebola popisovaná a intenzitou č. 4 vzniklo zranenie v
oblasti čela a čelovej kosti. Na otázku, ak by intenzita útoku bola väčšia ako 4, či by prišlo vyslovene
k ťažkej ujme na zdraví, znalec uviedol, že si myslí, že áno - už aj silná intenzita pôsobiaceho násilia
pri takejto zlomenine aká tam bola môže spôsobiť aj ťažké zranenie, čiže zranenie mozgu, pretože
kostné úlomky boli iba pár milimetrov od mozgového tkaniva. Na otázku, či mohlo v danom prípade

dôjsť k poškodeniu mozgu, znalec uviedol, že áno -mohlo to nastať práve tými úlomkami, ktoré zasiahli
lokalitu čelového laloku. U pacientov s takto poškodeným čelovým lalokom sa prejavuje tzv. organický
psychosyndróm, čo je súbor príznakov spojených s apatiou alebo naopak s agresivitou, či poruchami
pamäte a iné. Znalec tiež konštatoval, že zo súdnoznaleckého hľadiska je zranenie mozgu brané akoťažké zranenie, ťažká ujma na zdraví. V danom prípade poškodeného by ale znalec nepredpokladal
nejaké veľké poškodenie čelového laloku, lebo predmetná trieštivá zlomenina bola na malom úseku.
Ohľadne trvalých následkov u poškodeného sa znalec vyjadril, že poškodený nebude mať následky

funkčného charakteru ale iba jazvy. Predmetná preliačina na lebke, ktorá poškodenému vznikla je podľa
znalca tiež iba kozmetický následok - na neurochirurgii sa snažili poškodenému vytlačiť vpadnuté kosti,
aby nezasahovali dovnútra lebky, pričom nie vždy sa musí podariť dosiahnuť úplná rovina (čo je aj prípad
poškodeného). Na otázku, čo by sa stalo poškodenému bez operačného zákroku znalec uviedol, že
v štádiách pri hojení, pri nejakom drobnom narazení, by mohli kostné úlomky zasiahnuť mozog, resp.

mohlo by to spôsobovať chronické bolesti hlavy, keďže by tam bol určitý tlak kosti na mozog.

Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. boli prečítané závery vypracovaného znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a
kriminalistických analýz, ČES: A./XXXXX. Z uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že skúmaním
bola na predložených stopách č. 1A, č. 2A, č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 6 a č. 7 dokázaná prítomnosť

ľudskej krvi. Skúmaním bola na predložených stopách č. 3A a č. 4A zistená pozitívna reakcia na
prítomnosť ľudskej krvi. z dôvodu možného spotrebovania biologické stopy vykonaním špecifickej
skúšky na prítomnosť ľudskej krvi nebola uvedená skúška vykonaná a preto boli biologické stopy ďalej
skúmané metódami analýzy DNA. Z predložených stôp č. 1A, č. 2A a č. 3A bolo expertom zistených 6
samostatných stôp označených č. 1A-1, č. 1A-2, č. 2A-1, č. 3A-1 a č. 3A-2 (ich detailný popis je uvedený

v časti II. Posudok). Z porovnávacej vzorky označenej „14.11.1979 F. G.“ (v uznesení je priezvisko osoby
uvedené v tvare „G.“), z predložených stôp č. 6, č. 7, zo stôp expertom označených č. 1A-1, č. 1A-2,
č. 2A-1, č. 3A-1 a č. 3A-2 bola vykonaná izolácie a analýza DNA, ktorá bola úspešná. Z predložených
stôp č. 2, č. 3, č. 4 a zo stopy expertom označenej č. 3A-1 bola vykonaná izolácia DNA. Kvantifikáciou
nebola zistená prítomnosť dostatočného množstva zachovanej ľudskej DNA a potrebnej na úspešné

vykonanie analýzy DNA a. Analýza DNA a nebola z uvedeného dôvodu vykonaná. Z predložených stôp
č. 1, č. 5 a č. 4A bola vykonaná izolácia a analýza DNA, ktorá bola úspešná, avšak zistené profily DNA
a sú nevhodné na interpretáciu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neboli vykonané požadované
porovnania o predložených stôp č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 4A a u stopy expertom označenej č. 3A-1. Z
výsledkov analýzy DNA vyplýva, že z predloženej stopy č. 6 a zo stôp expertom označených č. 1A - 1 a

č. 2A-1 bol zistený rovnaký profil DNA pochádzajúci od jednej a tej istej osoby mužského pohlavia, ktorý
je zhodný s profilom DNA porovnávacej vzorky označenej „14.11.1979 F. G.“. Z výsledkov analýzy DNA
ďalej vyplýva, že zo stôp expertom označených č. 1A-2 a č. 2A-2 bol zistený rovnaký majoritný profil DNA
pochádzajúci od jednej a tej istej osoby mužského pohlavia, ktorý je vhodný na porovnanie a minoritné
prímesi, ktoré nie sú vhodné na interpretáciu. Uvedený majoritný profil DNA zistený zo stôp expertom

označených č. 1A-2 a č. 2A-2 je zhodný s profilom DNA porovnávacej vzorky označenej „14.11.1979 F.
G.“. Z výsledkov analýzy DNA a ďalej vyplýva, že z predloženej stopy č. 7 bol zistený majoritný profil DNA
pochádzajúci od osoby mužského pohlavia, ktorý je vhodný na porovnanie a minoritná prímes, ktorá nie
je vhodná na interpretáciu. Uvedený majoritný profil DNA zistený z predloženej stopy č. 7 je v úspešne
vyšetrených STR systémoch zhodný s profilom DNA porovnávacej vzorky označenej „14.11.1979 F. G.“.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z potvrdenia o výške vyplatených dávok zo dňa 4.12.2024 vyplynulo, že Sociálna poisťovňa potvrdila, že

H. G. bolo vyplatené nemocenské vo výške 931,40 eur za obdobie od 31.10.2024 do 24.11.2024, pričom
poškodenýbolpráceneschopnýod21.10.2024do24.11.2024.Dátumúrazuje20.10.2024.Sumu931,40
eur si Sociálna poisťovňa ako poškodená, uplatnila v prípravnom konaní ako nárok na náhradu škody a
žiadala, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť jej túto škodu.

Na fotografii z č.l. 144 vidno zranenie na brade poškodeného, pričom sa jedná o fotografiu zhotovenú
manželkou poškodeného, teda svedkyňou B. G., ktorá fotografiu predložila pri jej výsluchu dňa
30.1.2025.

Zozápisniceorekogníciiosobyzodňa6.11.2024(č.l.168-177)vyplynulo,žepoškodenémuboliukázané

dva fotoalbumy s označením A a B, pričom v každom fotoalbume sa nachádzalo 6 fotografií osôb.
Vo fotoalbume A bol obžalovaný na fotografii č. 1 (č.l. 172-174) a vo fotoalbume B bol obžalovaný na
fotografii č. 4 (č.l. 175-177). Poznávajúca osoba (teda poškodený) po vzhliadnutí oboch fotoalbumov
ukázal a označil na predložených fotografiách osobu obžalovaného. Zároveň je tu uvedené aj vyjadreniek priebehu úkonu a obsahu zápisnice: „Pri rekognícii som mal dostatočný čas na prezretie fotografií,
toho muža poznám ako ma napadol. Spoznal som ho na fotkách bez problému“. Na priloženej
fotodokumentácii na č.l. 170-171 je vidno, ako poškodený pri rekognícii prstom ukazuje na fotografie

obžalovaného v predložených fotoalbumoch.

Zozápisniceorekogníciiosobyzodňa21.2.2025(č.l.178-186)vyplynulo,žesvedkoviR.K.boliukázané
dva fotoalbumy s označením 1. a 2., pričom v každom fotoalbume sa nachádzalo 6 fotografií osôb.
Vo fotoalbume 1. bol obžalovaný na fotografii č. 3 (č.l. 181-183) a vo fotoalbume 2. bol obžalovaný

na fotografii č. 5 (č.l. 184-186). Poznávajúca osoba (teda svedok) po vzhliadnutí oboch fotoalbumov
ukázal a označil na predložených fotografiách osobu figuranta. Obžalovaného neopoznal. Zároveň je tu
uvedené aj vyjadrenie svedka pred rekogníciou, kedy svedok uviedol: „Ja neviem kto to bol. Tam bolo
koľko ľudí čo išli do Tesca. Osoby neviem popísať, tlstá bola. Oni mali obidvaja kapuce, to bolo tak 15
metrov za tými košíkmi, bola tma.“

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 5.11.2024 (č.l. 256) vyplynulo, že poškodený bol dňa 5.11.2024
podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku vyzvaný na vydanie 1 ks kameň o nepravidelných rozmeroch
cca 11x7x3 cm v jednej časti znečistený od červenej tekutiny, 1 ks kameň o nepravidelných rozmeroch
cca 11x9x4 cm v malej časti znečistený od červenej tekutiny, 1 ks kameň o nepravidelných rozmeroch
cca 9x4x3,5 cm, 1 ks kameň o nepravidelných rozmeroch cca 9x5x4 cm a 7 ks fotografií miesta činu.

Poškodený predmetné veci dobrovoľne vydal na účely trestného konania, pričom v prípade fotografií ide
o fotografie, ktoré zhotovil na mieste činu po jeho prepustení z hospitalizácie. Má sa jednať o škvrny od
jehokrvipo4-5dňoch,ktorésúnadlažbe,steneamúrochpriTescu.Fotografievyhotovenépoškodeným
sú na č.l. 257-263 a vidno na nich krvavé škvrny na zemi, pri smetnom koši, na múre budovy Tesca
a na betónovom plote. Na fotodokumentácii zo dňa 5.11.2024 na č.l. 264-266 sú predmetné kamene

predložené poškodeným, ktoré sú označené ako stopa č. 1 až stopa č. 4.

Zo zápisnice o prehliadke tela zo dňa 5.11.2024 (č.l. 267) vyplynulo, že poškodený súhlasil s úkonom
fotografického zadokumentovania jeho zranení na hlave a tvári, prehliadku vykonal kriminalistický
technik a predmetné fotografie sú vo fotodokumentácii na č.l. 268-270. Na týchto fotografiách je vidno

zranenie, resp. rana na hlave poškodeného - nad ľavým uchom a zranenie pod ústami vpravo na brade.

K uvedeným fotografiám rany na hlave poškodeného súd uvádza, že mal možnosť vidieť predmetné
zraneniepoškodenéhoprijehovýsluchunahlavnompojednávaní,pričomsúduvádza,ževčasekonania
pojednávania vyzeralo zranenie poškodeného odlišne - síce už nebolo vidno zaschnuté chrasty, ako

je tomu na vyššie uvedených fotografiách, ale zato bolo viditeľné, že poškodený má na danom mieste
veľkú jazvu, pričom lebka poškodeného na tomto mieste bola prepadnutá (preliačená), a teda hlava
poškodeného nemala normálny, pravidelný (guľatý) tvar, ako na predmetných fotografiách.

Zo zápisnice o prehliadke tela zo dňa 51211.2024 (č.l. 272) vyplynulo, že obžalovaný súhlasil s úkonom

fotografického zadokumentovania jeho zranení na hlave, prehliadku vykonal kriminalistický technik a
predmetné fotografie sú vo fotodokumentácii na č.l. 273-275. Na týchto fotografiách je vidno jazvu nad
ľavým obočím v tvare písmena L o veľkosti cca 1x1,5 cm a modrinu vedľa ľavého oka.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 5.11.2024 vyplynulo, že dňa 5.11.2024 o 16:45 hod. bola

vykonaná obhliadka miesta činu vedľa objektu T. D. C., G. XX. Po ľavej strane od vchodu do Tesca sa
nachádzajú nákupné vozíky, za ktorými sú kovové stojany na bicykle, za ktorými je odpadkový kôš. Na
chodníkupriodpadkovomkošisanazeminachádzajúčervenézaschnutéškvrny.Miestočinuboloriadne
obhliadnuté a fotograficky zadokumentované kriminalistickým technikom, pričom pri obhliadke miesta
činu bolo nájdených a zaistených celkovo 7 stôp, pričom vo všetkých prípadoch ide o stery neznámej

tekutiny červenej farby na vatovú tyčinku. Náčrt miesta činu sa nachádza na č.l. 278. Vyhotovená
fotodokumentácia sa nachádza na č.l. 279-282, pričom na vyhotovených fotografiách možno vidieť, že
na ľavej strane od vchodu do Tesca sa nachádzajú nákupné vozíky a za nimi sú stojany na bicykle. Za
stojanmi sa nachádza odpadkový kôš a pri ňom sú vidno na zemi zaschnuté škvrny červenej farby, ktoré
boli označené ako stopy č. 1-7.

Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa 5.11.2024 (č.l. 245) vyplynulo, že dňa 5.11.2024 bol
prevzatýpodľa§92ods.1Trestnéhoporiadku,kamerovýzáznamodovzdanýnaUSBdiskuzvonkajších
priestorov predajne D. C. zo dňa 20.10.2024.Zo záznamu k analýze kamerového záznamu zo dňa 5.11.2024 (č.l. 247-255) vyplynulo,
že ako prvý bol analyzovaný kamerový záznam s označením XXXXX-XXX-XXX-

XX_XX_XX_XX_XX_XX_XXXX.XXXXX-XX_XX_XXXXXXX (X). Jedná sa o kamerový záznam
vyhotovený kamerou umiestnenou na budove supermarketu D. C. na zadnej časti budovy, kde je
monitorovaná príjazdová cesta ku skladom Tesca. Kamera je umiestnená na rohu budovy. Ide o
kamerový záznam zo dňa 20.10.2024 a začína sa v čase o 18 h. 22 min. 17 s. Na danom kamerovom
zázname vidno ako sa tu pohybuje osoba mužského pohlavia, ktorá má krátke čierne vlasy, zarastenú

čiernu bradu, je tmavšej pleti. Má obuté čierne tenisky s bielou podrážkou, šedej tepláky a čiernou zelenú
bundu. Uvedená osoba má zakrvavenú ľavú časť tváre v okolí spánkovej časti alebo ľavého líca. Táto
osoba sa pohybuje okolo jedného veľkého a jedného menšieho kameňa. Tieto kamene sú umiestnené
pri rohu budovy supermarketu. Uvedená osoba sa zohla k menšiemu kameňu a snažila sa ho zdvihnúť.
To sa jej nepodarilo a tak sa ďalej pohybuje a niečo hľadá na zemi. následne sa zo záberu kamery
stratí a kamerový záznam v čase o 18h 22 min. 49s končí. na základe miestnej znalosti a operatívno-

pátracej činnosti bolo zistené, že by sa malo jednať o osobu A. A., na nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. Z
uvedeného kamerového záznamu boli pre lepšiu orientáciu vyhotovené 2ks fotografií (č.l. 249, 250), kde
je zachytená uvedená osoba.
Ako ďalší analyzovaný kamerový záznam s označením XXXXX-XXX-XXX-
XX_XX_XX_X_XX_XX_XXXX.XXXXX-XX_XX_XXXXXXXXXX. Ide o kameru, ktorá je umiestnená nad

vstupom do supermarketu Tesco a zaberá ako vstup tak aj časť parkoviska pred daným objektom.
Uvedený kamerový záznam začína v čase o 18h 28 min. V čase o 18 h 28 min 09s 1 kameroval zázname
vidieť, ako z ľavej strany do záberu kamery prichádza osoba mužského pohlavia, ktorá má čierne krátke
vlasy, zarastenú čiernu bradu. Obuté čierne tenisky s bielou podrážkou, oblečené má šedé tepláky a
čierno zelenú fondu. Ide teda o tú istú osobu, ktorá bola na predošlom kamerovou zázname a teda

sa pravdepodobne jedná o osobu A. A., na nar. XX.XX.XXXX. Uvedená osoba prejde popod kameru
smerom doprava a v čase o 18h 28 min 19s sa stratí mimo záberu kamery. Následne sa z pravej strany
vráti v čase o 18 h 29 min 10s, kedy prechádza okolo doposiaľ nestotožnenej osoby (muž s plešinou, v
zelenej bude a drží dieťa za ruku), ktorý mu niečo povie a pokrúti hlavou. Následne daná osoba v čase o
18h 29 min 14s zájde mimo záberu kamery smerom doľava. Záznam pokračuje, pričom tu prejde veľké

množstvo ľudí. V čase o 18:42 prichádza na vozidle hliadka polície a záznam v čase o 18:43 končí. Z
daného záznamov sú taktiež vyhotovené fotografie na č.l. 251,252.
Ako posledný bol analyzovaný kamerový záznam s označením XXXXX-XXX-XXX-
XX_XX_XX_X_XX_XX_XXXX.XXXXX-XX_XX_XXXXXXX, pričom sa opäť jedná o kameru umiestnenú
v zadnej časti supermarketu pri príjazdovej ceste. Uvedený kamerový záznam sa začína v čase 18:28

a zachytáva ako sa to pohybuje poškodený H. G., ktorý ide smerom od zadnej časti budovy k prednej
časti, kde sa nachádza hlavný vchod. Ako príde k prednej časti tak v čase o 18h 28 min 20 s som
z prednej časti príde osoba, ktorá ide oproti poškodenému a začne do neho niečo hádzať. Na č.l.
254 sú vyhotovené fotografie z danej udalosti pričom poškodený je označený modrou šípkou a osoba
páchateľa je označená červenou šípkou. Následne ako páchateľ do poškodeného niečo hodí, tak

poškodený spadne na zem. Páchateľ do poškodeného ešte 2 razy niečo hodí. Na č.l. 255 je fotografia,
na ktorej vidno ako páchateľ pristúpi k poškodenému a 2 krát mu pravou nohou skočí pravdepodobne
na hlavu. Poškodený, ktorý bezvládne leží na zemi je označený modrou šípkou a páchateľ, ktorý mu
skáče po hlave je označený červenou šípkou. Páchateľ z miesta odchádza v čase o 18h 29min 05s.
Z analýzy uvedených kamerových záznamov vyplýva, že osoba páchateľa je tá istá osoba, ktorá na

prvom analyzovanou videu chcela zodvihnúť kameň. Táto osoba bola na základe miestnej znalosti a
operatívno-pátracej činnosti stotožnená ako A. A. a teda z danej analýzy vyplýva, že páchateľom daného
skutku je s najväčšou pravdepodobnosťou osoba A. A., nar. X.X.XXXX.

Zo záznamu zo služby ID 3778097 (č.l. 344, druhá strana) vyplynulo okrem iného, že v čase o 18:26 hod.

bola zapísaná udalosť - Občianske spolunažívanie - C. obec - Tesco parkovisko, napadli ho rómovia
asi 3, hádzali po ňom kamene, vyhrážali sa mu, zranený nie je, bojí sa ísť k autu. V čase 20:13 hod.
je uvedené, že na mieste sa nachádza oznamovateľ H. G., ktorý hliadke uviedol, že predtým ako išiel
do Tesca vypil alkohol, bola s ním ťažká komunikácia, mal špinavú mikinu a bol povrchovo poranený na
hlave. Nevedel hliadke uviesť, kde sa mu úraz presne stal. Uviedol, že do Tesca išiel peši a nie autom.

Za roh si išiel zapáliť ale keďže bol v podnapitom stave, tak sa potkol o stojan na bicykle a udrel sa
o neho. Rómovia, ktorí išli okolo neho sa mu smiali a preto si myslel, že za to môžu oni. K fyzickému
napadnutiu nedošlo. Na mieste ošetrenie nežiadal a uviedol, že si úraz spôsobil sám. S oznamovateľom
bola vykonaná dychová skúška v pozitívnym výsledkom 0,74 mg/l alkoholu v dychu. Na miesto po chvíliprišla jeho manželka B. G., ktorá hliadke uviedla, že sa oňho postará. Na mieste nebolo zistené žiadne
protiprávne konanie.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti 8 krát súdne trestaný, pričom
ale vo všetkých prípadoch sa na neho aktuálne hľadí ako keby nebol odsúdený. V posledných dvoch
prípadoch bol obžalovaný v roku 2019 a 2020 odsúdený pre prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Predchádzajúce
odsúdenia obžalovaného boli prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Z registra trestov vyplynulo, že

obžalovanému boli opakovane ukladané podmienečné tresty odňatia slobody a vo výkone trestu odňatia
slobody sa doposiaľ nenachádzal.

Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný má
evidovaných celkovo 9 priestupkov, pričom sa jedná o priestupky rôzneho charakteru - dopravné
priestupky spáchané aj pod vplyvom alkoholu, priestupky proti majetku aj priestupky proti občianskemu

spolunažívaniu.

Z lustrácie v registri GP okrem iného vyplynulo, že aktuálne je proti obžalovanému vedené aj ďalšie
trestné stíhanie pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého skutku
sa mal dopustiť dňa 25.2.2021.

K výroku o vine

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za
preukázané spáchanie skutku obžalovaným tak, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.
Obžalovaný je zo skutku usvedčovaný radou dôkazov a jeho vina nebola spochybnená žiadnym

vykonaným dôkazom. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje svedok poškodený H. G., ktorý
napriek tomu, že si nepamätal udalosti, ktoré sa odohrali pred jeho napadnutím (pred samotným
skutkom), bol jednoznačne schopný pri rekognícii identifikovať osobu obžalovaného, ktorý ho mal
napadnúť. Výpoveď poškodeného súd vyhodnotil ako jasnú, konzistentnú, zrozumiteľnú, logickú a
vierohodnú a teda nemal dôvod výpovedi svedka neuveriť. Skutočnosť, že si poškodený nepamätal na

udalosti, ktoré nastali pred jeho napadnutím a ktoré viedli až ku spáchaniu skutku obžalovaným, súd
pripisuje práve vzniku predmetného zranenia na hlave poškodeného. Súd zároveň na tomto mieste
poznamenáva, že v danom prípade je aj tak v podstate irelevantné, čo sa stalo predtým, ako mal
obžalovaný napadnúť poškodeného, nakoľko z ďalších vykonaných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný
na útok voči poškodenému v takom rozsahu v akom k nemu došlo nemal žiaden dôvod - neboli zistené

žiadne skutkové okolnosti, ktoré by čo i len naznačovali možnosť, že obžalovaný konal v nutnej obrane.
Snaha obhajoby spochybniť vznik zranení poškodeného tak, ako je to obžalovanému kladené za
vinu, pričom poškodený si mal podľa obhajoby spôsobiť zranenia sám potknutím sa o stojan na
bicykle a následným pádom, bola vyvrátená vykonaným dokazovaním - najmä kamerovými záznamami,
výpoveďou poškodeného, ale aj vyjadrením znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý uviedol, že

najpravdepodobnejšie vznikli zranenia úderom tupohranatého predmetu, teda kameňa, nakoľko pri páde
na stojan (železnú pásovinu) by vznikla na kosti skôr prasklina a nie trieštivá zlomenina, ako tomu bolo v
prípade poškodeného. Skutočnosť, že aj sám poškodený najprv polícii uvádzal, že si zranenie spôsobil
sám pádom na stojan na bicykle, tak bola vyvrátená a súd takéto vyjadrenie poškodeného pripisuje jeho
zdravotnému stavu tesne po útoku, strachom poškodeného, či šoku, ktorý pri útoku utrpel, pričom úlohu

mohla zohrať aj jeho intoxikácia alkoholom. Napokon dôvody, prečo poškodený týmto spôsobom najskôr
udalosť nahlásil, vysvetlil poškodený dostatočným spôsobom vo svojej výpovedi v prípravnom konaní
aj na hlavnom pojednávaní, pričom súd nemal dôvod tejto výpovedi neuveriť.
Sám obžalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že bol pri Tescu na ľavej strane pri vchode, aj so svojím
kamarátom K. L., kedy poškodený sa mal za ním rozutekať a udrieť ho s ďalekohľadom do čela.

Obžalovaný uviedol, že poškodeného nepoznal, nevedel, prečo ho poškodený napadol a že si ho
poškodený asi pomýlil. Následne mal obžalovaný pred poškodeným ustupovať a utekať okolo Tesca,
keďže poškodený ho chcel rozkopať a znovu ho chcel trafiť ďalekohľadom. Obžalovaný sa žiadnym
spôsobom nevyjadril, že by mal na poškodeného zaútočiť a iba konštatoval, že sa nestotožňuje so
zraneniami poškodeného. Súd predmetnú výpoveď obžalovaného vyhodnotil ako účelovú s cieľom

vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pričom ju súd považuje za úplne nelogickú, nejasnú a nepravdivú.
Takéto tvrdenia obžalovaného, že poškodený mal na neho bezdôvodne zaútočiť pri vchode do Tesca s
ďalekohľadom, nakoľko si ho mal poškodený asi s niekým pomýliť, súd považuje za nezmyselné, pričom
takéto tvrdenia obžalovaného neboli žiadnym spôsobom potvrdené a podporené žiadnym z vykonanýchdôkazov. Vo vyjadrení obžalovaného úplne absentuje zmienka o tom, že aj on by mal poškodeného
nejakým spôsobom napadnúť, pričom však uviedol, že sa nestotožňuje s jeho zraneniami.
Výpoveď poškodeného je podporená aj výpoveďou svedka K. L., ktorý je navyše kamarátom

obžalovaného a ktorý sa s obžalovaným na mieste činu nachádzal. Tento svedok vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní napokon priznal a uviedol, že obžalovaný mal poškodeného buchnúť s kameňom
do hlavy a že mal takýmto spôsobom poškodenému rozbiť hlavu. S týmto sa mu mal priznať sám
obžalovaný, ktorý ho navštívil doma, kam si prišiel ošetriť zranenie na hlave po údere s ďalekohľadom.
Z výpovede svedka vyplynulo, že svedok najprv túto skutočnosť sám od seba v rámci jeho spontánnej

výpovedeuviesťnechcel,novzhľadomnanejasnosťjehovýpovedeanáslednepoloženéotázky,svedok
napokon priznal tú skutočnosť, že obžalovaný mu povedal, že poškodeného zbil s kameňmi a rozbil
mu tak hlavu. Aj túto výpoveď svedka súd považoval za vierohodnú a usvedčujúcu obžalovaného zo
spáchaného skutku, nakoľko tento svedok, ako kamarát obžalovaného nemal dôvod klamať a vypovedať
v neprospech obžalovaného.
Výpoveď svedka R. K. súd rovnako považuje za nepriamy dôkaz svedčiaci proti obžalovanému. Tento

svedok vo svojej výpovedi dňa 7.11.2024 uviedol, že keď išiel nakupovať do Tesca so svojou dvojročnou
neterou, tak videl dve osoby ako sa hádajú, pričom tiež videl ako jedna osoba kopala do druhej osoby
ležiacej na zemi. Následne útočník prešiel popri svedkovi, ktorý sa ho opýtal, prečo sa hádajú, načo
mu mal útočník povedať „po tem ťa je piča“. Z prehraného kamerového záznamu okrem vyplynulo,
že svedkom popísaná situácia je podľa názoru súdu zaznamenaná na druhom zázname s označením

- XXXXX-XXX-XXX-XX_XX_XX_X_XX_XX_XXXX.XXXXX-XX_XX_XXXXXXXXXX, v čase 18:29:14.
Skutočnosť, že svedok pri rekognícii neopoznal osobu obžalovaného, ale označil inú osobu, ktorú mal
na mieste činu vidieť, súd nepovažuje za podstatnú, nakoľko sám svedok uviedol a to jednak pri svojej
svedeckej výpovedi a následne aj pri rekognícii, že bol v šoku a že si ani nezapamätal čo mala osoba
útočníka oblečené a ako presne vyzerala. Svedok aj pri rekognícii uviedol, že osoby nevie popísať,

pretože tam pri Tescu bolo veľa ľudí a že tam bola tma. Táto výpoveď svedka napokon ani nebola pre
rozhodnutie súdu podstatná a kľúčová, ale poslúžila iba ako nepriamy a podporný dôkaz.
Najdôležitejším usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému sú kamerové záznamy z bezpečnostných
kamier, ktoré zachytávali priestor pred vchodom do obchodného domu Tesco a na bočnej strane
budovy Tesca zachytávajúce príjazdovú cestu. Detailná analýza týchto kamerových záznamoch už

bola uvedená vyššie v odôvodnení rozsudku. Tieto kamerové záznamy dostatočne jasne zaznamenali
osobu obžalovaného a jeho útok na poškodeného a súd bez akýchkoľvek pochybnosti stotožnil osobu
útočníka s osobou obžalovaného. Pre ľahšiu identifikáciu obžalovaného poslúžilo aj tvrdenie samotného
obžalovaného, že po údere od poškodeného mal rozčesnuté čelo, z ktorého krvácal, pričom presne
takáto osoba, je na kamerových záznamoch zachytená.

Z kamerových záznamov je zrejmé, že útok obžalovaného na poškodeného nebol zo strany
poškodeného vyprovokovaný, keďže obžalovaný, ktorý vyšiel spoza rohu budovy Tesca okolo
nákupných vozíkov, smeroval s rukami vo vreckách k poškodenému, do ktorého z blízka hodil kameň
ukrytý vo vrecku bundy. Na toto poškodený nemal šancu zareagovať a po zásahu týmto kameňom
padol poškodený na zem. Obžalovaný potom, ako poškodený ležal na zemi pristúpil k poškodenému a

znovu do neho išiel trafiť ďalší kameň, ktorým pravdepodobne minul. Obžalovaný však v útoku neprestal,
kameň znovu zdvihol zo zeme a z bezprostrednej blízkosti ho znovu hodil do poškodeného. Poškodený
po tomto zásahu zostal na zemi nehybne ležať. Obžalovaného ani toto od ďalšieho útoku neodradilo
a znovu hodil do poškodeného ďalší kameň. Následne obžalovaný ešte do bezvládne ležiaceho
poškodeného dva krát dupol nohou do oblasti hlavy a až potom z miesta činu odchádza smerom okolo

nákupných vozíkov, odkiaľ na miesto prišiel. Aj keď je zrejmé, že tomuto konaniu obžalovaného musela
predchádzať predchádzajúca potýčka medzi týmito dvoma osobami, keďže aj sám obžalovaný mal
poranené čelo, čo mu malo byť spôsobené ďalekohľadom poškodeného, tak konanie obžalovaného a
takto brutálne prevedený útok na poškodeného žiadnym spôsobom neospravedlňuje jeho konanie a
spáchanie predmetného skutku. Je evidentné, že v danom prípade vôbec nemožno hovoriť o nutnej

obrane obžalovaného, nakoľko z kamerového záznamu je jasne vidieť, že poškodený na obžalovaného
neútočil a iba stál na mieste, načo obžalovaný bez varovania začal hádzať do poškodeného kamene.
Tvrdenie obžalovaného, že pred poškodeným musel utekať preč, nakoľko tento ho naháňal a chcel
ho znovu trafiť s ďalekohľadom a rozdupať ho, sa ukázalo ako nepravdivé. Z konania obžalovaného,
ktoré bolo zaznamenané na kamerovom zázname, kedy sa snažil zodvihnúť zo zeme balvan a následne

pravdepodobne hľadal nejaké menšie kamene, ktoré by zobral, vyplynulo, že obžalovaný si spôsob
spáchania útoku voči poškodenému naplánoval a pripravoval sa na neho, keďže kamene nakoniec
vyhľadal, schoval ich do vreciek bundy a k poškodenému pristúpil s rukami vo vreckách, aby sipoškodený kamene, ktoré proti nemu išiel použiť ako zbraň ani nevšimol a nemal možnosť sa jeho útoku
brániť.
Zo znaleckého posudku č. XXX/XX, ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

chirurgia a traumatológia K. K. A., okrem iného vyplynulo, že poškodenému boli spôsobené zranenia -
tržnezmliaždenáranavčelovejoblastivľavoasi5-6cmdlháspomliaždenímmäkkýchtkanívokoliarany,
trieštivá zlomenina čelovej kosti vľavo s posunom - vtlačením kostných úlomkov do lebky, bez známok
vnútrolebkového krvácania a bez známok poškodenia mozgového tkaniva a tržne zmliaždená rana v
oblasti brady, pričom vylúčiť sa nedalo ani spôsobenie ľahkého otrasu mozgu. Znalec konštatoval, že

v danom prípade došlo k priamemu ohrozeniu životne dôležitého orgánu - mozgu, a to tým, že kostný
úlomok vpáčený do lebky mohol poškodiť mozgové tkanivo, pričom to, že k tomu nedošlo znalec označil
za šťastnú náhodu. Aj na hlavnom pojednávaní sa znalec vyjadril, že zo súdnoznaleckého hľadiska je
zranenie mozgu brané ako ťažké zranenie, ako ťažká ujma na zdraví.
Na niektorých zaistených kameňoch (resp. zaistených stopách špecifikovaných v znaleckom posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ), ktoré boli použité pri útoku na poškodeného bola

expertíznym skúmaním zistená prítomnosť DNA profilu, ktorý bol zhodný s profilom DNA porovnávacej
vzorky poškodeného.

Na účely vyhodnotenia subjektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Trestného zákona, resp. zavinenia obžalovaného je potrebné vziať na zreteľ konkrétne

individuálne skutkové okolnosti daného prípadu. Spravidla najvýznamnejšími skutkovými okolnosťami
preukazujúcimi konkrétnu formu zavinenia páchateľa sú spôsob spáchania trestného činu, intenzita
útoku, motív a podobne. Preto z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví postačuje zistenie,
že páchateľ vedel, že svojím konaním môže ťažký následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený (ide o
tzv. eventuálny úmysel). Z dôkazného hľadiska možno takéto uzrozumenie odvodzovať napr. z povahy

použitej zbrane, zo spôsobu vykonania útoku a jeho intenzity, no najmä z toho, proti ktorej časti tela útok
smerovalakoajzpohnútkyčinuazokolností,ktorénásilnémukonaniuzostranypáchateľapredchádzali,
okolností, za ktorých sa skutok stal a tiež z toho, aké nebezpečenstvo z útoku hrozilo (R 16/1964). Z
uvedeného vyplýva, že ak páchateľ zaútočí proti inému predmetom, majúcim povahu zbrane objektívne
spôsobilú za daných okolností privodiť ťažkú ujmu na zdraví a zameria útok na časť tela, kde sú uložené

pre život dôležité orgány, nasvedčuje to tomu, že bol spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 Trestného zákona (mutatis mutandis, judikát uverejnený v Bulletine Najvyššieho súdu Českej
socialistickej republiky pod č. 56, zväzok 7/1974). Pre kvalifikáciu skutku ako zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona je teda podstatný predovšetkým spôsob vykonania útoku, jeho
intenzita ako i ďalšie okolnosti, za ktorých k nemu došlo, nakoľko na podklade týchto zistení je možné

urobiť záver o úmysle (hoci aj eventuálnom) páchateľa spôsobiť následok v podobe ťažkej ujmy na
zdraví.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, spôsob a charakter prevedenia útoku, jeho smerovanie na
hlavu (resp. životne dôležitý orgán - mozog) poškodeného, brutalitu, intenzitu a použitie kameňov, ktoré
majú v danom prípade povahu zbrane, pričom poškodený pokračoval v útoku na poškodeného aj keď

tento sa na zemi žiadnym spôsobom nebránil a bol v bezvedomí, dospel súd k záveru, že takéto konanie
obžalovaného znamenalo reálnu a bezprostrednú hrozbu ťažkej ujmy na zdraví poškodeného, ktorá
nenastala iba v dôsledku „šťastnej náhody“. V právnej teórii sa takýto pokus označuje ako tzv. ukončený
pokus, kedy páchateľ uskutočnil všetko potrebné k tomu, aby došlo k dokonaniu trestného činu, avšak
či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov sa tak nakoniec nestalo.

Obžalovaný teda konal v priamom úmysle a svojím konaním zamýšľal poškodenému spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví. To, že v danom prípade k ťažkej ujme na zdraví poškodeného neprišlo možno (aj podľa
vyjadrenia znalca) považovať za šťastnú náhodu. Preto bolo potrebné daný trestný čin kvalifikovať iba v
štádiupokusupodľa§14ods.1Trestnéhozákona.Podľa§14ods.2Trestnéhozákona,pokustrestného
činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Objektom trestného činu výtržníctva je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj
ďalšiechránenézáujmy,najmäzdravieľudí,cudzímajetok,česťadôstojnosťľudíapod.(tzv.sekundárny
objekt trestného činu). Objektívna stránka trestného činu výtržníctva podľa odseku 1 spočíva v konaní

páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí
verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto
formy,ktorésaniekedyajprekrývajú.Spravidlaideonásilnýaleboslovnýprejavtakéhocharakteru,ktorý
hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšiehopočtu osôb prítomných súčasne. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo)
narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa
k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané

proti osobám alebo veciam. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má
prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú
neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní.
Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa. Subjektom tohto trestného činu
môže byť ktokoľvek a z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin.

V súlade s vyššie uvedeným dospel súd k záveru, že konanie ktorého sa obžalovaný dopustil navyše
napĺňa aj zákonné znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa svojím konaním
dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.

Celkom bez významu ostali námietky obžalovaného, ktoré smerovali proti vypracovanému znaleckému
posudku č. XX/XXXX, O. Q. Q. P., A., znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická
antropológia, ktorými obžalovaný namietal porušenie jeho „ľudských práv na ochranu osobnosti, ktoré
mu zaručuje Európsky súd a jeho judikáti“. Obžalovaný namietal porušenie ochrany jeho osobných
údajov a to, že orgány činné v trestnom konaní mali navádzať znalca na odpovede v položených

otázkach, pričom v podstate namieta nezákonnosť položených otázok a vypracovaného znaleckého
posudku. Súd k uvedeným námietkam obžalovaného uvádza, že vypracovaním predmetného
znaleckého posudku neboli jeho práva ako obvineného žiadnym spôsobom porušené, pričom znalecký
posudok aj zadané otázky pre znalca boli vypracované v súlade so zákonom. Na tomto mieste súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že menovaný znalec bol prítomný aj na hlavnom pojednávaní, kde

bola obžalovanému daná možnosť položiť znalcovi potrebné otázky, nakoľko mal obžalovaný zato, že
otázky určené zadávateľom do znaleckého posudku boli nesprávne formulované a navádzajúce, čo však
obžalovaný žiadnym spôsobom nevyužil.

Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vo veci vykonať dôkaz - výsluch matky svedkyne

B. G., ktorý navrhol prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 22.9.2025, nakoľko takýto dôkaz sa týka
okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, keďže táto osoba nebola svedkom predmetnej trestnej činnosti.
Skutočnosti, ktoré sa mali týmto dôkazom objasniť nie sú dôležité pre rozhodnutie vo veci, keďže matka
menovanej svedkyne mala poškodenému ošetrovať jeho zranenia predtým, ako pre poškodeného prišla
sanitka a teda svedkyňa by sa nevedela vyjadriť k okolnostiam dôležitým ohľadne spáchania samotného

skutku. Skutočnosť, či poškodeného domov, resp. k jeho svokre priviezli policajti alebo jeho manželka,
nie je v danom prípade dôležitá, nakoľko sa jedná o udalosti, ktoré nastali až po predmetnom skutku a nie
sú dôležité pre priebeh skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. Vzhľadom nato súd nepovažoval
zadôležitéanitiečastivýpovede,resp.rozporyvovýpovediachsvedkovO.C.aO.P.,ktorísinepamätali,
či poškodeného viezli domov oni alebo manželka poškodeného. Za rovnako nepodstatné súd považoval

aj vyjadrenie svedka R. K., ktorý pri rekognícii neopoznal osobu obžalovaného, ale označil inú osobu.
Súd poukazuje na opakované vyjadrenie tohto svedka, že si osobu páchateľa nepamätal, že nepoznal
páchateľa ani poškodeného, že na mieste činu bola tma, že bol v šoku a nevedel ani čo mala táto osoba
na sebe oblečené. K uvedenému dôkazu súd tiež uvádza, že obžalovaného súd neuznal vinným na
základe výpovede svedka R. K..

Súd má zato, že v konaní nebol vyprodukovaný ani jeden dôkaz svedčiaci v prospech obžalovaného.
Snaha obhajoby spochybniť dôkazy smerujúce proti obžalovanému bola účelová s cieľom zbaviť
obžalovaného akejkoľvek trestnej zodpovednosti za konanie, ktoré sa mu kladie za vinu, pričom často
odporovala zásadám logického myslenia (napr. odmietanie, že osoba na predmetných kamerových

záznamoch je obžalovaný). Výpovedi obžalovaného sa vzhľadom na vykonané dokazovanie a s
poukazom na samotnú osobu obžalovaného a jeho trestnú minulosť nedalo vôbec uveriť.

K druhu a výške trestu:

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1, 3 a 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jehovýchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

S poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného nezistil
žiadne poľahčujúce, naopak bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona, t.j. že obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Trest bol ukladaný ako úhrnný podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, keďže súd odsudzuje obžalovaného
za dva trestné činy, pričom trest bol uložený podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na

trestný čin z nich najprísnejšie trestný, t.j. za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona, pri ktorom je trestná sadzba vo výmere 4 až 10 rokov.

Vzhľadom na charakter a závažnosť trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil, absolútne nekritický
postoj obžalovaného k spáchanému skutku, a to aj napriek jasne usvedčujúcim dôkazom a absenciu

akejkoľvek ľútosti zo strany obžalovaného, zohľadniac tiež spôsob a brutalitu prevedenia útoku, súd
obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Obžalovaný má síce
v Registri trestov evidovaných až 8 odsúdení, avšak vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako
keby nebol odsúdený. Súd však prihliadol aj na množstvo priestupkov, ktorých sa obžalovaný doposiaľ
dopustil, pričom je zrejmé, že obžalovanému páchanie trestnej činnosti a protiprávne konanie nie je

cudzie. Obžalovaný bol za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu viac krát riešený a potrestaný.
Vzhľadom na povahu skutku, osobu obžalovaného a zabezpečenie ochrany spoločnosti pred osobou
obžalovaného je v danom prípade potrebné ukladať obžalovanému jedine nepodmienečný trest odňatia
slobody. Súd obžalovanému uložil trest pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom
takáto výmera trestu je aj vzhľadom nato, že obžalovaný sa doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody

nenachádzal podľa názoru súdu dostatočná a adekvátna za spáchané trestné činy a spĺňa výchovnú aj
represívnu funkciu trestu. Zároveň súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Poškodená Sociálna poisťovňa bola v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaná

s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je

výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.