Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206990
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125206990.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., proti žalovanému: JAVYS, a.s., Jaslovské Bohunice 360, 91930,
IČO: 35946024, o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
24C/91/2014, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.09.2025 domáhal obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 24C/91/2014.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 11.6.2025 Okresný súd v Trnave súdny exekútor E.
potvrdil trestnú činnosť jeho zamestnávateľa JAVYS, a.s. o.i. trestný čin podvodu ako aj trestný čin
podvodu v štádiu pokusu v súbehu s ďalšími trestnými činmi tým, že vystavil potvrdenie o zastavení
exekúcie č. 186EX 305/20-408 zo dňa 17.6.2025, žalobcovi doručené dňa 26.6.2025, ktorú žalovaný
voči žalobcovi viedol za účelom nezákonného pokusu obohatenia sa na základe konania spis. zn.
24C/91/2014, v ktorej už viedol exekučné konanie pod č. 186EX 307/20, čím definitívne potvrdil, že

žalovaný ho chcel úmyselne okradnúť 2-krát v tej istej veci. V konaní, v ktorom sudkyne odignorovali
skutočnosť, že okamžitá výpoveď bola neplatná, sudkyňa E. sa dopustila trestného činu zneužívania
právomoci verejného činiteľa, marenia spravodlivosti, tým že odignorovala resp. spochybnila svoje
vlastné uznesenie, ďalej v konaní, kde zneužila skutočnosť, že nový zákon, vtedy vydaný (Civilný
sporový poriadok vydaný v roku 2016) bude nápomocný v tom čase žalobcovi, tým, že vzájomnú
žalobu (aktuálneho žalobcu) vyčlení na samostatné konanie a tým ju premlčí, na druhej strane v

konaní, kde odignorovala fakt, že ak by bola výpoveď platná, tak hmotná zodpovednosť zaniká dňom
výpovede, keďže nezrovnalosti v majetkovej karte zamestnanca zistil zamestnávateľ až po dátume,
ktorý uviedli ako dátum jeho výpovede. Tým, že okamžitá výpoveď zo strany zamestnávateľa nespĺňala
náležitosti potrebné k takémuto typu výpovede (jasne stanovený dátum a nemenné dôvody výpovede
+ nepodpísaná výpoveď žalobcom) a bola podpísaná bratom vtedajšieho generálneho prokurátora F.
G. H., bolo zmarené nezávislé a nestranné vyšetrovanie zo strany OČTK a akákoľvek objektivita pri

vyšetrovaní znemožnená. Nehovoriac o mobingu - bossingu "zametenom pod koberec" po vyhodení
žalobcu, na pracovisku v podobe zadávania nezmyselných úloh mimo jeho pracoviska a následného
udeľovania absencii. Na základe vyššie uvedeného preto žalobca podal včas návrh na obnovu konania
24C/91/2014, a to v zákonnej lehote podľa § 397 písm. c) CSP. Z tohto pohľadu je žaloba prípustná v
zmysle spomínaných paragrafov, keďže trestný čin podvodu zo strany JAVYS, a.s. je nespochybniteľný
tým, že sa pokúšali cez exekútora obohatiť sa 2x v tej istej súdnej veci, trestné oznámenia doteraz

nevyšetrené z dôvodov, že OČTK nemohli v zákonných medziach vyšetrovať objektívne a nezaujato a
nepriamo ich (opakované páchanie trestných činov) žalobcovi až teraz potvrdil súdny exekútor Varga.Trestné podania k predmetnej veci sú podané a žalobca nemá vedomosť o tom, že by boli zákonným
spôsobom uzavreté. K žalobe žalobca ako dôkazy priložil upovedomenie o zastavení exekúcie 186EX
305/20-408 zo dňa 17.6.2025, Výzvu na úhradu zvyšku pohľadávky 186EX 307/20-290 zo dňa 3.6.2025,

Okamžité skončenie prac. pomeru § 68 Zákonníka práce zo dňa 8.4.2013, Zápočtový list zo dňa
9.4.2013, Výpis zo soc. poisťovne zo dňa 28 9.2020, Neospravedlnené zameškanie časti prac. zmeny zo
dňa 15.3.2013, screenshot e-mailovej Výzvy adresovanej predsedovi predstavenstva JAVYS (štatutár)
zo dňa 8.9.2025.

3. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), proti právoplatnému
rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany

a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

4. Podľa§400CSP,žalobunaobnovukonaniamôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutie
vydané.

5. Podľa § 403 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten,

kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol
uplatniť. (1) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia. (2)

6. Podľa § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti

rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo

c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

7.Podľa§405CSP,odpusteniezmeškanialehotynapodaniežalobynaobnovukonanianiejeprípustné.

8. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie

označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

9. Podľa § 413 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak

a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná. (1)

Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na
vyjadrenie. (2)10. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovu konania vo veci, v ktorej už raz právoplatne
rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v § 397 až 408
CSP. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný

rozsudok prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Obnova konania má povahu výnimky zo zásadnej
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata (právoplatne
rozhodnutej veci), ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu, je jej prípustnosť vo viacerých smeroch
obmedzená. Žalobu na obnovu konania môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Civilný sporový poriadok v § 398 a nasl. obsahuje tak náležitosti žaloby na obnovu konania ako i

taxatívny výpočet dôvodov, v ktorých je obnova konania prípustná, subjektívnu trojmesačnú a objektívnu
trojročnú lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, ktorých zmeškanie má za následok procesnú
preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je
samoúčelná. Zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a
pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len úplne výnimočne
za predpokladu naplnenia zákonom presne stanovených podmienok.

11. V danom prípade sa žalobca žalobou na obnovu konania domáhal obnovy konania vedeného na
tunajšom súde pod sp.zn. 24C/91/2014.

12. Podanie žaloby na obnovu konania je viazané na trojročnú objektívnu lehotu a zároveň v jej rozmedzí

trojmesačnú subjektívnu lehotu. Objektívna lehota je limitom pre lehotu subjektívnu. Subjektívna
lehota plynie odo dňa, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Objektívna lehota plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Plynutie lehôt začína dňom
nasledujúcim po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 121 ods. 2 CSP). Ide o lehoty
procesné, teda postačí, ak sa najneskôr v posledný deň plynutia lehoty žaloba na obnovu konania podá

na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Obe sú lehotami zákonnými,
čo znamená, že ich nemožno ani dohodou strán, ani rozhodnutím súdu predĺžiť ani skrátiť.

13. Žalobu na obnovu konania je potrebné podať v rámci objektívnej lehoty, to je najneskôr v lehote
troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca žalobou na obnovu konania napadol rozsudok

Okresného súdu Trnava vo veci sp. zn. 24C/91/2014, t.j. rozsudok č.k. 24C/91/2014-534 zo dňa
25.1.2018. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2018, keď odvolanie žalobcu (žalovaného
v danom konaní) bolo odmietnuté rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/157/2018-587 zo
dňa 17.9.2018. Žaloba na obnovu konania bola na súde podaná dňa 09.09.2025. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca žalobu na obnovu konania podal oneskorene, pretože nedodržal zákonom stanovenú lehotu

na podanie takejto žaloby, ktorú mohol podať najneskôr v objektívnej trojročnej lehote od právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu, ktorá uplynula ešte v roku 2021, konkrétne dňa 25.1.2021.

14. Zákon síce v ustanovení § 404 CSP pripúšťa, aby bola žaloba na obnovu konania podaná aj po
uplynutí objektívnej lehoty troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ale len z taxatívnych

dôvodov tam uvedených. Jedným z týchto dôvodov je v zmysle § 404 písm. c) CSP prípustnosť žaloby
podľa § 397 písm. c) až e) CSP. Žalobca odôvodňoval podanie žaloby na obnovu konania práve
ustanovením § 397 písm. c) CSP, keď „trestný čin podvodu spoločnosti žalovaného je nespochybniteľný
tým, že sa pokúšali cez exekútora obohatiť sa 2x v tej istej súdnej veci.“ V žalobe žalobca tiež
poukazoval na trestnú činnosť v danej veci konajúcej sudkyne, keď uvádzal, že „sudkyňa E. sa dopustila

trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, marenia spravodlivosti, tým že odignorovala
resp. spochybnila svoje vlastné uznesenie, ďalej v konaní, kde zneužila skutočnosť, že nový zákon,
vtedy vydaný (Civilný sporový poriadok vydaný v roku 2016) bude nápomocný v tom čase žalobcovi,
tým, že vzájomnú žalobu (aktuálneho žalobcu) vyčlení na samostatné konanie a tým ju premlčí, na
druhej strane v konaní, kde odignorovala fakt, že ak by bola výpoveď platná, tak hmotná zodpovednosť

zaniká dňom výpovede, keďže nezrovnalosti v majetkovej karte zamestnanca zistil zamestnávateľ až
po dátume, ktorý uviedli ako dátum jeho výpovede.“ K dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania
spáchaním trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní súd
uvádza, že pre prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. c) CSP musí byť preukázané,
že medzi rozhodovaním veci a trestným činom je príčinná súvislosť a spáchanie trestného činu sudcu,

iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní musí byť právoplatne vyslovené v
odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní.15. Dôvodom obnovy konania tak nemôže byť akýkoľvek trestný čin, ale len trestný čin, ktorý
bol spáchaný v súvislosti s rozhodovanou vecou (počas jej rozhodovania vedúc k nesprávnemu
rozhodnutiu). Súčasne spáchanie trestného činu sudcom alebo inou osobou musí byť právoplatne

vyslovené v odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní. Žalobca však v priebehu tohto konania netvrdil,
že došlo k právoplatnému odsúdeniu sudkyne C. E., iného subjektu konania (žalovaného) alebo inej
osoby zúčastnenej na konaní za trestný čin spáchaný v súvislosti s konaním sp. zn. 24C/91/2014
v dôsledku čoho k došlo k rozhodnutiu v jeho neprospech. Rovnako žalobca takéto právoplatné
odsúdenie ani nijako nepreukázal. Zo strany žalobcu tak nebolo preukázané, že by vydaným

rozhodnutím vo veci, alebo počas konania, ktoré predchádzalo vedeného pod sp. zn. 24C/91/2014
došlo k spáchaniu trestného činu sudcu, či iného subjektu konania, pričom táto trestná činnosť by viedla
k rozhodnutiu v neprospech žalobcu a zároveň súdu nebol predložený žiadny odsudzujúci rozsudok.
Tvrdenia žalobcu tak súd považoval len za jeho subjektívne názory.

16. Pre aplikáciu ust. § 397 písm. c) CSP sú subjektívne podozrenia žalobcu, že bol spáchaný

taký trestný čin („existencia trestnoprávneho rozmeru“), bez akejkoľvek právnej relevancie, keďže
iba právoplatné odsúdenie za trestný čin spáchaný v súvislosti s rozhodovanou vecou, za
splnenia ďalších zákonných podmienok, predstavuje dôvod pre obnovu konania podľa § 397 písm.
c) CSP. V danom prípade nemožno považovať skutočnosti uvedené žalobcom za preukázaný
dôvod povolenia obnovy konania vedeného a právoplatne skončeného na Okresnom súde Trnava pod

sp. zn. 24C/91/2014 podľa § 397 písm. c) CSP.

17. Rozsudok súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 24C/91/2014 nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2018.
Žalobca podal žalobu na obnovu konania na súde dňa 09.09.2025. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že žalobca žalobu na obnovu konania podal oneskorene, pretože nedodržal zákonom stanovenú

lehotu na podanie takejto žaloby, ktorú mohol podať najneskôr v objektívnej lehote troch rokov od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom súd nezistil danosť dôvodov uvedených v ust. § 404
CSP umožňujúcich podať žalobu na obnovu konania i po uplynutí tejto trojročnej objektívnej lehoty, a tak
žalobu žalobcu na obnovu konania odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP ako oneskorene podanú.

18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

21. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená

jeho nárok voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. Keďže však
žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd mu vo výroku
II. s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 357 písm. c) a m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 364 CSP).