Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205524
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2124205524.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Wienerberger

s.r.o.,IČO:31418821,Tehelná1203/6,95301ZlatéMoravce,vzast.:SKLEGALs.r.o.,IČO:35973161,
sosídlomMostová2,81102Bratislava,protižalovanému1/:A.B.,neznámydátumnarodeniaabydlisko,
proti žalovanému 2/: Neznámy právny nástupca po nebohej C. D., v zast.: Slovenský pozemkový
fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu v spoluvlastníckom podiele XX/XX
k nehnuteľnostiam a žalovaného 1/ a žalovaného 2/, každého žalovaného v spoluvlastníckom podiele

X/XX k nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované E. F. G., katastrálnym odborom, nachádzajúce sa
v katastrálnom území H., v obci H., v okrese G. a ktoré sú evidované na LV č. XXXX, a to:
- pozemok par. reg. „I.“ s parcelným číslom XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: orná pôda
- pozemok par. reg. „I.“ s parcelným číslom XXXX/X E. A. XXXX m2, druh pozemku: orná pôda

II. Súd prikazuje nehnuteľnosti, ktoré sú evidované E. F. G., katastrálnym odborom, nachádzajúce sa
v katastrálnom území H., v obci H., v okrese G. a ktoré sú evidované na LV č. XXXX, a to:

- pozemok par. reg. „I.“ s parcelným číslom XXXX/X E. A. XX C., druh pozemku: orná pôda
- pozemok par. reg. „I.“ s parcelným číslom XXXX/X E. A. XXXX C., druh pozemku: orná pôda

do výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca je povinní zaplatiť na depozitný účet zástupcu žalovaného 1/: Slovenský pozemkový fond,
IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava sumu vo výške 533,50 EUR ako primeranú
náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ najneskôr do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku, pokiaľ túto náhradu už nezložil pred vyhlásením rozsudku.

IV. Žalobca je povinní zaplatiť na depozitný účet zástupcu žalovaného 2/: Slovenský pozemkový fond,
IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava sumu vo výške 533,50 EUR ako primeranú
náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného 2/ najneskôr do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku, pokiaľ túto náhradu už nezložil pred vyhlásením rozsudku.

V. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa doručenou žalobou Okresnému súdu Trnava dňa 15.07.2024 domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú bližšie uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a v žalobe žalobcu.2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností,
ktoré sú bližšie uvedené a definované v žalobe žalobcu ako aj výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobca

a žalovaní v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území H.,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „I.“ – pozemok J. K. XXXX/X o výmere
XX m2, druh pozemku orná pôda a parc. č. XXXX/X E. výmere XXXX C., druh pozemku orná pôda
(ďalej len „pozemky“). Spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje XX/XX z celku, spoluvlastnícky podiel
žalovaného v 1. rade je X/XX, spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade je X/XX a spoluvlastnícky podiel

žalovanej v X. rade je X/XX. Žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom pozemkov. Na týchto pozemkoch
plánuje vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ale so žalovaným v 1. rade sa nedohodol na odkúpení
jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože požadoval viac ako desaťnásobne vyššiu kúpnu cenu, ako je
obvyklá trhová cena ornej pôdy v H.. Žalobca nemôže odkúpiť spoluvlastnícke podiely žalovaných v 2.
a 3. rade z objektívnych príčin. Preto k zrušeniu spoluvlastníctva k pozemkom dohodou spoluvlastníkov
nedošlo. Keďže nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, žalobca navrhuje, aby súd

podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka svojim rozhodnutím zrušil spoluvlastníctvo k pozemkom
a vykonal vysporiadanie spoluvlastníkov. Žalobca zistil prieskumom trhu, že obvyklá trhová cena ornej
pôdy v H. je medzi 1,20 EUR až 2,00 EUR za m2. Žalobca preto navrhuje, aby súd rozhodol o
zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní prikázaním pozemkov do výlučného vlastníctva žalobcu za
primeranú peňažnú náhradu vo výške 2,0 EUR / m2 ustupujúcim spoluvlastníkom.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení priložil k svojej žalobe výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

4. Okresný súd Trnava vyzval žalovaných, aby sa vyjadril k žalobe žalobcu. Pôvodne označení žalovaní
2/ a 3/ prostredníctvom svojho zákonného zástupcu uviedli, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním

podielového spoluvlastníctva a prikázaním predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalobcu, avšak
neakceptujú navrhnutú výšku primeranej peňažnej náhrady.

5. Následne zaslal žalobca späťvzatie žaloby voči pôvodne žalovanému 1/ z dôvodu uzatvorenia
mimosúdnej dohody. O zastavení konania voči žalovanému 1/ rozhodol Okresný súd Trnava uznesením

sp. zn.: 22C/81/2024-74 zo dňa 03. októbra 2025. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2025.
Následnekonajúcisúdpokračovalvkonaníspôvodneoznačenýmižalovanými2/a3/akosožalovanými
1/ a 2/.

6. V priebehu civilného sporového konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ a žalovaným 3/ prebehli

mimosúdne rokovania, v rámci ktorých sa strany sporu zhodli na primeranej peňažnej náhrade za
spoluvlastnícke podiely tak, že žalobca bude povinný žalovanému 2/ a žalovanému 3/ zaplatiť peňažnú
náhradu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel vo výške 533,50 EUR na účet zákonného zástupcu
žalovaných.

7. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak:
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
c) sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

8. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

9. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje nazáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

10. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

11. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa

týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.“

12. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

13. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

14. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

15. Súd vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania, pretože strany
sporu súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, skutkové tvrdenia neboli medzi
stranami sporu sporné a jednalo sa o vec jednoduchého právneho posúdenia. Nakoľko sa strany
sporu v priebehu mimosúdnych rokovaní dohodli na primeranej peňažnej náhrade za ustupujúce
spoluvlastnícke podiely, medzi stranami sporu nebola žiadna sporná skutočnosť. Strany sporu mali

záujem o zrušenie podielového spoluvlastníctva, spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
a nakoniec ani výška primeranej peňažnej náhrady za ustupujúce spoluvlastnícke podiely nebola medzi
stranami sporu sporná.

16. Z vykonaného dokazovania prostredníctvom listín v spise postupom podľa § 204 Civilného

sporového poriadku si súd ustálil nasledovný skutkový stav. Žalobca a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré sú bližšie uvedené a definované vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ dohodli na primeranej peňažnej náhrade za ustupujúce
spoluvlastnícke podiely, ktoré bude povinný žalobca vyplatiť na depozitný účet zástupcu žalovaného
2/ a žalovaného 3/ vo výške 533,50 EUR. Žalovaní súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového

spoluvlastníctva v prospech žalobcu.

17. Podľa § 141 ods. 1 a ods. Občianskeho zákonníka platí, že: „spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o
zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť,
dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné

potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.“

18. Podľa § 142 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na

veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec
za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec
mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci

za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka
inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu
osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.“19. Súd na zistený a ustálený skutkový stav medzi žalobcom a žalovanými posúdil po právnej stránke
tak, že žalobca a žalovaní nemali záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve pri vyššie uvedených

nehnuteľnostiach a z uvedeného dôvodu sú naplnené dôvody na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní súčasne neboli namietané
žiadne skutočnosti predstavujúce dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo možné zrušiť
a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo.

20. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

21. Súd v tomto prípade uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku v súlade s § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

22. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k
právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. až IV. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov
konania.

23. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

24. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

26. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

27. Podľa § 181 ods. 5 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak v dôsledku postupu podľa odseku 4

došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.“

28. O trovách konania súd rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko strany sporu o ich nárok neprejavili záujem. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ výslovne uviedli, že
nežiadajú priznať žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania. Žalobca vo svojom písomnom podaní

zo dňa 12.01.2026 neuviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu súd
rozhodol vo výroku č. V. tohto rozsudku tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)

(§ 363 Civilného sporového poriadku).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.