Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sa/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100693
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100693.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: TENEDOR, s.r.o., so sídlom: Lieskovská cesta 2479/7,
960 01 Zvolen, IČO: 45 412 138, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS
s.r.o., so sídlom: Konštantínova č. 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: Daňový úrad
Prešov, so sídlom: Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu
verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 03.10.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach toho istého
dňa domáhal, aby Krajský súd zakázal žalovanému pokračovať v konaniach pri správe daní, daňových
kontrol a vyrubovacom konaní a uložil mu povinnosť vydať rozhodnutie v súlade s § 46, § 24 ods. 2

a 3, § 50 a § 110 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj „Daňový poriadok“) a ukončiť daňovú
kontrolu, zároveň žiadal aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa žalobca domáhal ochrany
subjektívnych práv proti zásahu Daňového úradu Prešov pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie máj, júl, august, október až december 2022, pri vydaní predbežného opatrenia, ktorým správca

dane uložil na účely zabezpečenia nesplatenej a nevyrubenej dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2024 žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu 50.673,60 eur, pri prikázaní inej peňažnej
pohľadávky daňového nedoplatku vo výške 3.664,- eur za daňového dlžníka Automotive Expedition
s.r.o., IČO: 53 062 558, ktorým konanie žalovaného vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv
žalobcu tým, že žalovaný nevedie dokazovanie tak, že dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie a žalovaný nepreukázal skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

žalobcovi ako daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

3. Žalobca namietal, že žalovaný neukončil daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl, august a
október 2022 v zákonnej lehote. Žalobca mal za to, že v týchto konaniach nebolo potrebné prerušiť
daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, nakoľko informácie získané z
takejto medzinárodnej výmeny informácií už boli žalovanému skôr známe a týmto konaním žalovaný

neprimerane predĺžil lehotu na vykonanie daňovej kontroly o 91 dní a začal vyrubovacie konanie v
rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

4. Žalovaný nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z dôvodu, že zdaniteľná osoba vedela, že sa
zúčastňuje transakcie zahŕňajúcej podvod na dani z pridanej hodnoty, pričom žalobca namietal,
že žalovaný nepostupoval podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré muselo byť

žalovanému z jeho činnosti známe. Žalobca v tejto časti nesúhlasil so spôsobom vykonaného
dokazovania pri preukazovaní podvodu na dani z pridanej hodnoty a mal za to, že žalovaný nepreukázalexistenciu obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom a ani vedomosť žalobcu, že
participoval na takom obchodnom reťazci.

5. V ďalšej časti žalobca namietal, že žalovaný v rozpore s rozhodovacou súdnou praxou v otázke
posudzovania účasti daňového subjektu na daňovom podvode do vykonanej analýzy nezahrnul
všeobecne známe skutočnosti a skutočnosti známe žalovanému z jeho činnosti z daňových kontrol
a neoboznámil sa so skutočnosťami známymi žalovanému pred vydaním rozhodnutia, ktorým uložil
žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 50.673,60 eur na účely zabezpečenia nesplatenej

a nevyrubenej dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2024 a ktoré mali zásadný vplyv
na nevydanie predbežného opatrenia. Žalobca aj napriek tomu zaplatil sumu vyčíslenú žalovaným v
rozhodnutí, aby mohol vykonávať podnikateľskú činnosť.

6. Žalovaný v súlade s § 110 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutím zakázal žalobcovi, aby po doručení
rozhodnutia uhradil záväzok vyplývajúci z faktúry vo výške 18.564,- eur, ako aj všetky peňažné záväzky

z obchodných záväzkových vzťahov vzniknuté v budúcnosti zo vzájomných plnení medzi daňovým
dlžníkom a poddlžníkom daňovému dlžníkovi Automotive Expedition s.r.o., IČO: 53 062 558 najviac
do výšky daňového nedoplatku 3.664,- eur. Žalobca poukázal na to, že po doručení tohto rozhodnutia
si overil v externej účtovnej spoločnosti existenciu vystavenej faktúry a zistil, že nesplnený záväzok z
predmetnej faktúry voči daňovému dlžníkovi žalobca neeviduje a vzhľadom na uvedené žalobcovi voči

daňovému dlžníkovi Automotive Expedition s.r.o. nevyplýva žiadna povinnosť a s touto spoločnosťou v
súčasnosti žalobca nemá žiadny obchodný vzťah. V súlade s uvedeným, v súčasnosti nemá žalobca
voči daňovému dlžníkovi žiadne nedoplatky. Žalovaný, napriek uvedenému, odpísal daňový nedoplatok
titulom prikázania inej peňažnej pohľadávky z účtu žalobcu.

7. Žalobca mal tak za to, že žalovaný v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu,
vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom
daňovej kontroly, žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 a 3 a § 24 ods. 2 a 3 Daňového
poriadku, žalovaný nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení
dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby žalovaný objasnil a zistil

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, čo najúplnejšie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.03.2025 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
a poukázal na to, že postup žalovaného ako správcu dane v daňových konaniach nemožno považovať
za iný zásah orgánu verejnej správy, ale za konanie v rámci administratívneho konania predpokladané

zákonom. Všetky skutočnosti týkajúce sa aj procesného postupu v daňovom konaní boli alebo budú
premietnuté do rozhodnutia správcu dane, a žalobcovi tak vznikne právo alebo už vzniklo právo v
prípade nesúhlasu s rozhodnutím podať odvolanie a až následne po rozhodnutí o odvolaní Finančným
riaditeľstvom SR mohol alebo bude môcť podať daňový subjekt všeobecnú správnu žalobu na súdny
prieskum zákonnosti postupu, ako aj administratívneho rozhodnutia daňových orgánov, kde namietané

skutočnosti budú správnym súdom vyhodnotené vo vzťahu k zákonnosti týchto rozhodnutí.

9. V čase podania predmetnej žaloby boli všetky daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za predmetné
zdaňovacie obdobia ukončené v zákonných lehotách. K namietanému postupu žalovaného pri vydaní
predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku žalovaný mal za to, že iným

zásahom orgánu verejnej správy, proti ktorému sa možno úspešne domáhať ochrany žalobou proti
inému zásahu, nemôže byť ani procesný postup správcu dane v rámci ostatných činností správcu
dane a daňového exekučného konania predpokladaný zákonom a uskutočnený v súlade so zákonom.
Žalobca proti namietanému rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia, ako aj daňovej exekučnej
výzve podal odvolanie, pričom Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán, potvrdilo rozhodnutie o

uložení predbežného opatrenia, a teda následne po rozhodnutí o odvolaní Finančným riaditeľstvom
SR mohol žalobca podať všeobecnú správnu žalobu na súdny prieskum zákonnosti týchto rozhodnutí.
Žalovaný namietaný iný zásah do subjektívnych práv žalobcu považoval za zákonný postup žalovaného
v daňových konaniach a vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia. Žalovaný následne v
stručnosti zhrnul základné fakty vo vzťahu k vykonaným daňovým kontrolám za zdaňovacie obdobia

júl, august a október 2022, osobitne za zdaňovacie obdobie november a december 2022, ako aj za
zdaňovacie obdobie máj 2022 a uviedol, že ku dňu podania žaloby boli tieto daňové kontroly ukončené
podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Daňové kontroly z týchto zdaňovacích období boli zamerané na
preskúmanie splnenia podmienok na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom BARSEP s.r.ov konkurze pre žalobcu za dodanie obslužných činností v zmysle outsoursingovej zmluvy. Žalovaný mal
zato,žedokazovanieviedolvsúladesozákonomvzmysle§24Daňovéhoporiadkuavšetkydôkazyboli
získané v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný taktiež považoval za nedôvodnú námietku

o neukončení daňovej kontroly v zákonnej lehote a mal za to, že daňová kontrola bola prerušená
zo zákonných dôvodov, nakoľko bolo potrebné získať informácie na základe medzinárodnej výmeny
informácií a daňová kontrola bola následne ukončená v zákonnej lehote. Ako nedôvodné vyhodnotil
aj námietky žalobcu týkajúce sa vykonania dokazovania v daňových konaniach a vzťahujúcich sa k
preukázaniu účasti žalobcu na transakciách zahŕňajúcich podvod na dani z pridanej hodnoty.

10. Rovnako tak nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadom vydania rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi
povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 50.673,60 eur na účely zabezpečenia nesplatenej a
nevyrubenej dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2024. Žalovaný pred uložením
predbežného opatrenia, okrem iného, zisťoval aj majetkové pomery žalobcu, pričom v odôvodnení
rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôvodmi uloženia predbežného opatrenia podľa

§ 50 ods. 1 písm. a) a ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný mal za to, že vydal predmetné rozhodnutie
o uložení predbežného opatrenia v súlade so zákonom a vo vydanom rozhodnutí dostatočne, ucelene
a logicky zhodnotil informácie získané v rámci vyhľadávacej činnosti a primerane vyhodnotil reálnu
obavu o schopnosti daňového subjektu daň v dobe jej vymáhateľnosti uhradiť. Predbežné opatrenie
nebolo uložené z dôvodu porušenia zákona, ale z dôvodu zabezpečenia úhrady ešte nevyrubenej

dane. Spolu s rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia vydal správca dane aj rozhodnutie o
začatí daňového exekučného konania č. 102712903/2024 zo dňa 18.09.2024 na vymoženie peňažného
plnenia vo výške 50.673,60 eur od daňového subjektu. Žalobca mal právo proti rozhodnutiu o uložení
predbežného opatrenia podať odvolanie, a to do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Taktiež
mal právo podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve, a to do 15 dní odo dňa jej doručenia.

Daňový subjekt svoje právo na podanie odvolaní v zákonom stanovených lehotách využil, a to vo
vzťahu ku obidvom rozhodnutiam. Finančné riaditeľstvo FR SR rozhodnutím č. 103555805/2024 zo
dňa 13.12.2024 potvrdilo rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia žalovaným. Žalovaný mal za
to, že výkon daňovej kontroly, vydanie predbežného opatrenia, ako aj daňové exekučné konanie nie sú
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov žalobcu.

11. Žalobca v replike zo dňa 22.04.2025 zotrval na podanej správnej žalobe pričom mal za to, že
žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolaním žalobcu, keď Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací
orgán nedostatočne odôvodnil, prečo námietku odvolávajúceho sa ohľadne aktuálnej platnej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považoval za nedôvodnú, a tak žalovaný postupoval v rozpore

s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorou je viazaný. Žalovaný napriek podanej
predmetnej žalobe na jej rozsah neprihliadal prebiehajúce konanie neprerušil a v predchádzajúcich
odvolacích konaniach podal vyjadrenie, ktoré nezohľadňujú obsah žaloby a vydal rozhodnutie vo
vyrubovacom konaní, proti ktorým podal žalobca žalobu proti rozhodnutiam Finančného riaditeľstva
SR. Žalobca vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného mal za preukázané, že žaloba je dôvodná a bolo

preukázané, že správne orgány pri výkone daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní a v odvolacom
konaní nepostupovali podľa platných interných pokynov, zákonov a rozhodnutí najvyšších súdnych
autorít. Postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy.

12. Žalovaný v duplike zo dňa 02.06.2025 zotrval na právnom názore uvedenom vo vyjadrení k žalobe.
Vzhľadom na zmätočnosť samotnej žaloby, ako aj repliky nie je podľa žalovaného zrejmé, či vôbec sú
splnené podmienky na podanie správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. V žalobe,
ako aj replike žalobca uvádza viacero samostatných konaní, resp. ich štádií, a preto podľa žalovaného
nie je možné určiť moment začiatku plynutia subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty na podanie žaloby

proti inému zásahu orgánu verejnej správy a taktiež absentuje aj tiež jednoznačné definovanie iného
zásahu orgánu verejnej správy, ktorý má byť predmetom správnej žaloby proti inému zásahu orgánu
verejnej správy. Výkon daňovej kontroly, vydanie predbežného opatrenia, ako aj daňové exekučné
konanie nie sú nezákonným zásahom orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov
žalobcu. Zo strany žalovaného nenastal žiaden nezákonný zásah do práv či právom chránených

záujmov žalobcu.

13. Žalobca v replike žiadal nariadenie pojednávania, avšak správny súd po preskúmaní žaloby a jej
príloh v medziach jej žalobných dôvodov a po oboznámení sa s obsahom repliky a dupliky uzavrel,že je namieste žalobu odmietnuť podľa § 98 ods.1 písm. g) Správneho súdneho poriadku pre jej
neprípustnosť.

14. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) každý, kto tvrdí,
že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu
verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže
za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 3 ods.1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka

16. Podľa § 3 ods.1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

17. Podľa § 3 ods.1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri

plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnostifyzickejosobyaprávnickejosobypriamodotknuté;inýmzásahomjeajpostuporgánuverejnej
správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

18. Podľa ustanovenia § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

19. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

21. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

22. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

23. Podľa § 256 SSP žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

24. Podľa § 3 ods. 1 až 10 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a
povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie

prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha
to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-
zvukové záznamy. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak

sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový
subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.25. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny
úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského

dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké
práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm.
d) Daňového poriadku pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na

to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ustanovenia
odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj „finančné
riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“), ak postupujú podľa
tohto zákona alebo osobitných predpisov.

26. Podľa § 24 ods. 1 až 5 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní

boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane
preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne
určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane
z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Na doklad znejúci na neexistujúcu
osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

27. V predmetnej veci žalobca namietal žalobou proti inému zásahu zásah do svojich subjektívnych práv
tým, že žalovaný (správca dane) v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu,
vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom
daňovej kontroly, žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 a 3 a § 24 ods. 2 a 3 Daňového
poriadku, žalovaný nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení

dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby žalovaný objasnil a zistil
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie, namietajúc, že žalovaný neukončil
daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl, august a október 2022 v zákonnej lehote, nesúhlasom
žalobcu so spôsobom vykonaného dokazovania pri preukazovaní podvodu na dani z pridanej hodnoty
za jednotlivé zdaňovacie obdobia, žalovaný uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške

50.673,60 eur na účely zabezpečenia nesplatenej a nevyrubenej dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2024 a do vykonanej analýzy nezahrnul všeobecne známe skutočnosti a skutočnosti známe
žalovanému z jeho činnosti z daňových kontrol a napokon, že v súlade s § 110 ods. 2 Daňového poriadku
rozhodnutím zakázal žalobcovi, aby po doručení rozhodnutia uhradil záväzok vyplývajúci z faktúry vo
výške 18.564,- eur z obchodných záväzkových vzťahov vzniknuté v budúcnosti zo vzájomných plnení

medzi daňovým dlžníkom a poddlžníkom daňovému dlžníkovi Automotive Expedition s.r.o.

28. Vzhľadom na druh správnej žaloby, bolo podstatou veci posúdenie, či sú splnené procesné
podmienky pre začatie konania a či danú vec je možné kvalifikovať ako iný zásah orgánu verejnej správy.
Inýmzásahomorgánuverejnejsprávyjepodľazákonnéhoznenia§3ods.1písm.e)SSPfaktickýpostup

vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Iný zásah je teda definovaný
vo všeobecnosti prostredníctvom svojho obsahu a právnych účinkov. Obsahom je faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Tým, že pri ňom neprebehlo žiadne formalizované
administratívne konanie a je výsledkom okamžitého, bezprostredného uplatnenia oprávnenia orgánu

verejnej správy sa líši od rozhodnutia alebo opatrenia. Aj pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa
vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil tak, ako aj pri rozhodnutí alebo opatrení priamym dotykom na
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby, pričom
preukázanie tohto dotknutia na subjektívnych právach je procesnou podmienkou spojenou s unesenímaktívnej žalobnej legitimácie a posudzovanie existencie tohto priameho dotyku u takejto osoby bude
prísne individuálne v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy okrem iného preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva,
žerozhodnutieorgánuverejnejsprávyjepomernejednoduchoodlíšiteľnétým,žejebuďakorozhodnutie
označené, alebo existuje osobitný predpis, podľa ktorého sa určitý akt má považovať za rozhodnutie.
Rozdiel medzi opatrením a iným zásahom však nespočíva v takomto formálnom označení. Z porovnania

ustanovení§3písm.c)ae)SSPvyplýva,žetietorozdielysútakvprocesevydávania,akoajvovonkajšej
forme.

30. Opatrenie orgánu verejnej správy je správny akt, ktorý sa vydáva v administratívnom konaní,
ktorým - zhodne s definíciou v § 3 písm. a) SSP - je právom upravený postup, ktorý je zavŕšený
verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento

prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených záujmov jeho adresáta, a to práve obsahom
toho, čo je v ňom slovami alebo znakmi vyjadrené. Takýto správny akt sám osebe nemení faktický stav,
ale mení len právny stav tým, že určitým spôsobom určuje, zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne
mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, prípadne uznáva
alebo odníma určitý právom chránený záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje na jeho základe uplatňovať

určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb.

31. Na druhej strane, iný zásah sa takisto musí dotknúť práv, povinností a právom chránených záujmov.
Na rozdiel od opatrenia však nie je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa
takéto dotknutie prejavuje. Iný zásah podľa vymedzenia v § 3 písm. e) časti vety pred bodkočiarkou SSP

spočíva vo faktickom postupe či úkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu
a pri ktorom dotknutie práv, povinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou)
faktickej zmeny, ku ktorej iným zásahom došlo. Okrem toho, inému zásahu nepredchádza žiadne
formalizované administratívne konanie, v ktorom by sa skúmalo a posudzovalo, aký má byť obsah
iného zásahu. Naopak, jeho obsah je spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri

jeho uplatnení (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 10Sžk/3/2019 a uznesenia Najvyššieho
správneho súdu SR sp.zn.: 2Sžk/20/2019 alebo uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.:
4Sžk/29/2019).

32. Správny súd poukazuje aj na čiastočne podobný prípad, v ktorom Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky v uznesení sp. zn. 8Sfk/26/2025 zo dňa 21.07.2025 v bode 15 a 17 a 21. uviedol: „15....na
rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže
neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a tento je výsledkom okamžitého
uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje
priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a

právnických osôb. 17. Je potrebné pripomenúť, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy
má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov
verejnej správy (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžk/30/2020 z 2. decembra 2020, body
33. a 34.), ktoré nasledovali po namietanom zásahu. 21. Preskúmajúc podrobne obsah žaloby dospel
kasačný súd k záveru, že v posudzovanej veci boli namietané také úkony správcu dane, ktoré sú

súčasťou administratívneho konania, ako procesné úkony ich vnímal a pomenoval aj sťažovateľ a ich
zákonnosť je preskúmateľná v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu vo veci samej, eventuálne
v rámci následného súdneho prieskumu iniciovaného všeobecnou správnou žalobou proti samotnému
rozhodnutiu. Kasačný súd nezistil, že by sa pri niektorej z namietaných vád jednalo o výlučne faktický
úkon, tak ako je definovaný v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Práve táto skutočnosť bola pre záver

kasačného súdu relevantná....“
33. Na základe uvedeného, skôr ako správny súd pristúpil k posúdeniu, či žalobe prizná úspech, bolo
povinnosťou súdu posúdiť, či žalobný návrh žalobcu, ktorým navrhol, aby súd zakázal žalovanému
pokračovať v konaniach pri správe daní, daňových kontrol a vyrubovacom konaní a uložil mu povinnosť
vydať rozhodnutie v súlade s § 46, § 24 ods. 2 a 3, § 50 a § 110 Daňového poriadku a ukončiť daňovú

kontrolu je vôbec možné považovať po právnej stránke za iný zásah tak, ako to upravuje ustanovenie
§ 3 písm. e) SSP a ak ide o iný zásah, či tento bol alebo nebol zákonný. Po preskúmaní procesných
podmienok mal súd za preukázané, že procesné podmienky splnené nie sú, preto bez toho, aby sazaoberal meritórnym prejednaním podanej správnej žaloby, správnu žalobu ako neprípustnú podľa § 98
ods. 1 písm. g) SSP odmietol.

34. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu a následne aj súdneho registra správneho
súdu zistil, že žalobca podal v roku 2025 všeobecnú správnu žalobu v siedmich konaniach, ktoré sú
vedené na Správnom súde v Košiciach. V konaní sp. zn. 6Sf/11/2025 podal žalobca všeobecnú správnu
žalobu proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13.12.2024, ktorým potvrdil rozhodnutie
správcu dane zo dňa 18.09.2024, ktorým uložil predbežné opatrenie a povinnosť zložiť peňažnú sumu

vo výške 50.673,60 eur na účely zabezpečenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2024. V konaniach sp. zn. 6Sf/14/2025, 1Sf/13/2025, 3Sf/11/2025, 1Sf/38/2025, 2Sf/37/2025
a 1Sf/39/2025 podal žalobca všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR,
ktorým v jednotlivých rozhodnutiach potvrdil rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu na dani
z pridanej hodnoty v zdaňovacích obdobiach máj, júl, august a október až december 2022. Vychádzajúc
zo samotného tvrdenia žalobcu, rovnako tak tomu bolo aj v prípade prikázania inej peňažnej pohľadávky,

keď žalobca uviedol, že žalovaný v súlade s § 110 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutím zakázal
žalobcovi uhradiť záväzok z faktúry.

35. Správny súd poukazuje na to, že v prípade každej z námietok žalobcu v konaní proti inému zásahu
bolo vydané rozhodnutie správcu dane, proti ktorému mal žalobca možnosť podať opravný prostriedok,

čo aj žalobca urobil a v prípade nevyhovenia jeho odvolaniu zo strany odvolacieho správneho orgánu
(Finančné riaditeľstvo SR) sa mohol domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré namietal
v predmetnej žalobe, a to podaním všeobecnej správnej žaloby proti rozhodnutiam druhostupňového
správneho orgánu. Zároveň v konaní proti inému zásahu je bez právneho významu či žalobca toto svoje
právo aj v skutočnosti využil.

36. Žalobou proti inému zásahu v zásade nie je možné takýto spôsob obchádzať, nakoľko to nie je
zmyslom a účelom konania o žalobe proti inému zásahu. Konanie o žalobe proti inému zásahu je vo
vzťahu subsidiarity k všeobecnej správnej žalobe. Žalobca sa nemôže účinne domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv podaním žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ak má možnosť sa

účinne domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom odvolania v správnom konaní (daňovom konaní)
a následne podaním všeobecnej správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.
37. Žalobca sa mohol domáhať ochrany v týchto konaniach prostredníctvom riadneho opravného
prostriedku (odvolania), čo aj žaloba urobil a následne mohol proti rozhodnutiu (rozhodnutiam) podať
správnu žalobu podľa § 177 SSP, čo aj žalobca urobil. Na žalobcom namietané porušenia v jednotlivých

daňových konaniach slúži práve žaloba podľa § 177 SSP (všeobecná správna žaloba). Nakoľko, jednak
zo samotného tvrdenia žalobcu, tak z administratívneho konania, ako aj z lustrácie v registri správneho
súdu,malsúdzapreukázané,žetakétoriadneadministratívnekonaniaprebehlianásledneajprebiehajú
súdne konania na základe žalôb podaných žalobcom. Žalobca nemôže v konaní proti inému zásahu
duplicitne namietať porušenia v administratívnych konania, ktoré môže namietať v odvolaní alebo

následne podaním správnej žaloby. Preskúmanie správnych rozhodnutí ako i konanie, ktoré vydaniu
rozhodnutiapredchádzaložalobcamoholvyužiťuplatnenímsvojhoprávapodanímodvolaniaanásledne
aj podaním správnej žaloby, to že aj tak žalobca skutočne urobil je bez právneho významu v tomto
prípade.Žalobaprotiinémuzásahunemôžeslúžiťakonejakýďalšíprostriedoknápravytam,kdežalobca
mohol a mal využiť iný typ žaloby alebo iný právny prostriedok nápravy a zároveň z povahy veci je

vylúčené, aby tak žalobca mohol učiniť duplicitne. Žaloba proti inému zásahu má chrániť účastníkov
administratívneho konania tam, kde chýba rozhodnutie alebo opatrenie preskúmateľné v riadnom
konaní. V danom prípade teda neboli splnené procesné podmienky na posúdenie veci, keďže konaním
žalovaného nebolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu tak, ako to predpokladá hypotéza právnej
normy v § 3 písm. e) SSP.

38. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu pre jej
neprípustnosť odmietol.

39.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§170písm.a)SSP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno

odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,

zaistenia a administratívneho vyhostenia),c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).