Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100798
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: B. F., nar. X. E. XXXX, bytom V.
XXX, XXX XX V., proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium
Policajného zboru, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PPZ-KAP2-2024/063804-005 zo dňa 10. septembra 2024, konajúc o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/51/2024 zo dňa 26. februára
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou zo dňa 12.08.2024 (ďalej aj „žiadosť“) požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Trenčíne (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „povinná osoba“) o sprístupnenie informácií
podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj „infozákon“ alebo „zákon
o slobodnom prístupe k informáciám“), v ktorej požadoval informácie, cit.: ,,Podľa zákona č. 211/2000

Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, žiadam poskytnutie informácie:
Žiadam sprístupnenie informácií týkajúcich sa sťažností číslo: KRPZ-TN-OKS-2/2020-Sťo, KRPZ-TN-
OKS-1/2020-Sťo, KRPZ-TN-OKS-3/2020-Sťo. Informáciu žiadam sprístupniť elektronicky odpoveďou
do mojej schránky občana, poskytnutím celých spisových materiálov s obsahom.“
2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. KRPZ-TN-OKAP-49-005/2024-SI zo dňa 15.08.2024 (ďalej aj
„ prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 18 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode
informácií v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej aj „zákon o sťažnostiach“)

tak, že žiadosti žalobcu nevyhovel a požadované informácie v celom rozsahu žalobcovi nesprístupnil z
dôvodu, že sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných
predpisov.
3. Uviedol, že vo vzťahu k predmetu žiadosti boli sťažnosti vybavované ako sťažnosti vo veciach
výkonu štátnej správy a sťažnosť na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré je policajt
(žalobca - pozn. kasačného súdu) oprávnený podávať podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. e) zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj ,,zákon o štátnej
službe príslušníkov PZ“). Podotkol, že postup pri vybavovaní sťažností vo veciach výkonu štátnej
služby stanovuje nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 163/2011, ktoré odkazuje na
zákon o sťažnostiach. Ďalej prvostupňový orgán argumentoval tým, že zákon o slobodnom prístupe kinformáciám povoľuje sprístupniť len informácie, ktoré boli zistené na základe prešetrenia sťažnosti, teda
po jej prešetrení. V prípade vybavenia sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach sa za výstup považuje
písomné oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré bolo zaslané žalobcovi listom zo dňa

16.12.2020. Prvostupňový orgán prihliadal aj na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o sťažnostiach, z ktorého
vyplýva, že informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo
ku ktorým je prístup podľa § 8 až 12 zákona o slobode informácií obmedzený, sa nesprístupňujú.
Uzavrel, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o slobode informácií, ktorý
nedovoľuje zverejniť žiadateľom iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly než tie, ktoré ustanovuje

zákon o slobode informácií.
4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. S odkazom na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017 predovšetkým namietal, že potreba obmedziť právo na
informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií v záujme zabezpečenia nerušeného
výkonu kontroly nie je daná, ak je kontrola už ukončená. V predmetnej veci už bola kontrola ukončená,
preto nie je daný dôvod na nesprístupnenie požadovaných informácií.

5. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2024/063804-005 zo dňa 10.09.2024 (ďalej aj „rozhodnutie
žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.
6. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením povinnej osoby. Konštatoval, že požadované informácie nie je
možné sprístupniť, pretože ide o informácie pochádzajúce z kontrolnej činnosti. Uviedol, že z ust. § 11

ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií vyplýva, že žalobcovi nie je možné sprístupniť informácie
týkajúce sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných právnych
predpisov, v danom prípade podľa zákona o sťažnostiach, keďže prešetrovanie sťažností je jednou z
foriem kontrolnej činnosti, t. j. týka sa výkonu kontroly. Uvedené potvrdzuje ust. § 18 ods. 1 zákona o
sťažnostiach, podľa ktorého je prešetrenie sťažnosti jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej

podľa tohto zákona, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Uzavrel, že uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o
slobode informácií, ktorý nedovoľuje povinnej osobe ako orgánu kontroly, ktorá je viazaná čl. 2 ods. 2
Ústavy SR, zverejniť žiadateľom iné informácie než tie, ktoré ustanovuje zákon. S poukazom na ust. §
20 ods. 1 a § 18 ods. 4 zákona o sťažnostiach uviedol, že ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode

informácií je potrebné vykladať striktne, to znamená, že je možné sprístupniť oznámenie o výsledku
prešetrenia sťažnosti a nie ďalšie informácie zo sťažnostného spisu.
II. Konanie pred správnym súdom
7. Proti rozhodnutiu žalovaného a prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej
sa domáhal ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zotrval na dôvodoch

uvedených v jeho odvolaní tvrdiac, že nesprístupniť, alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa §
11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií je možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa
výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. Naopak v
prípade ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru už absentuje účel obmedzenia alebo nesprístupnenia
informácií, ktorým je zabezpečenie ich nerušeného výkonu. Povinná osoba a žalovaný vec nesprávne

právne posúdili, keď neprihliadali na účel obmedzenia alebo nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods.
1 písm. h/ zákona o slobode informácií a toto ustanovenie nevyložili v kontexte s čl. 13 ods. 4 Ústavy
SR. V petite správnej žaloby žalobca zároveň navrhol, aby súd uložil povinnej osobe, ktorá disponuje
požadovanouinformáciou,povinnosťjejuchovaniatak,abytátonemohlabyťzničenápredprávoplatným
a vykonateľným rozsudkom správneho súdu vo veci samej.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe túto žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný mal za to, že ust.
§ 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií je potrebné vykladať striktne, to znamená, že v
jeho intenciách je možné sprístupniť oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti (ktoré bolo žalobcovi
doručené) a nie ďalšie informácie zo sťažnostného spisu. Fakt, že žalobca požadoval informácie v
podobe kompletných spisových materiálov a nepožadoval konkrétnu individuálne určiteľnú informáciu,

zdôrazňuje podľa neho flagrantnú povahu podanej žiadosti, z obsahu ktorej možno vyvodiť absenciu
reálneho záujmu o získanie informácie.
9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho
alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Napriek tomu informácie, ktoré
požaduje, majú pre žalobcu zásadný význam, nakoľko pracuje ako príslušník PZ a uvedené výsledky

kontrol boli použité ako podklad na spracovanie služobného hodnotenia s výsledkom nespôsobilý na
výkon funkcie. Na základe toho mu toho času hrozí prepustenie z PZ. Ak nevie, aké informácie sú
obsahom spisu, ale chce ich poznať, musí žiadať celý obsah a nedá sa označiť „konkrétna požadovaná
informácia“, ktorú nepozná a ktorú chce práve svojou žiadosťou o sprístupnenie dokumentu získať.Zdôraznil, že účelom zákona o slobode informácií je aj verejná kontrola orgánov verejnej moci zo strany
verejnosti. Ak chce zistiť, či kontrola štátneho orgánu nebola protizákonná, musí najprv poznať jej obsah.
Dodal, že aj po prijatí zákona o slobode informácií v podmienkach „MINV“ pretrváva princíp diskrétnosti,

resp. utajenosti, a takýto stav je v právnom štáte neudržateľný.
10. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) žalobe vyhovel a rozsudkom sp. zn.
6S/51/2024 zo dňa 26.02.2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného i prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c),
ods.3písm.a)aods.4zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejaj„SSP“).Žalobcovi

priznal úplnú náhradu trov konania.
11. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd rozsiahlo citoval z rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017, body 30 až 35, v ktorom bolo o. i. uvedené: „Nesprístupniť
alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ je preto možné
len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej
kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru totiž absentuje

účel (zabezpečenie nerušeného výkonu).“ S poukazom na citovaný rozsudok správny súd uviedol,
že pri posúdení obmedzenia sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode
informácií je potrebné výslovne rozlišovať, či sa žiadajú informácie v rámci prebiehajúcej alebo
ukončenej kontroly. Ak sa žiadosť žalobcu týkala už skončenej kontroly, neboli splnené podmienky na
obmedzeniealebonesprístupneniežalobcompožadovanejinformácieposkytnutímkópieceléhoobsahu

spisového materiálu. Správny súd preto konštatoval, že pokiaľ prvostupňový orgán ako aj žalovaný
vo svojich rozhodnutiach túto skutočnosť nezohľadnili, nesprávne vyhodnotili splnenie podmienok na
obmedzenie alebo nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií, a svoje rozhodnutia zaťažili
vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Správny súd v nadväznosti na uvedené dodal, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán mali

primárne skúmať, či predmet žiadosti žalobcu smeroval voči prebiehajúcej alebo ukončenej kontrole.
Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie totiž trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia,
čo v danej veci predstavuje trvanie kontroly do jej skončenia. Správny súd zdôraznil, že výnimky zo
sprístupňovania informácií je vždy potrebné vykladať reštriktívne. Ak išlo o ukončený výkon kontroly a
prvostupňový správny orgán mal za to, že sprístupnenie informácie podlieha obmedzeniu podľa § 11

ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií, bolo jeho povinnosťou odôvodniť, prečo je v danej veci
taký chránený verejný záujem, že by informácia sprístupnená byť nemohla. Takto však prvostupňový
správny orgán (a ani žalovaný) nepostupovali a týmito otázkami sa nezaoberali.
13. Správny súd nevyhovel ani návrhu žalobcu, podľa ktorého mal uložiť povinnej osobe, ktorá
disponuje požadovanou informáciou, povinnosť jej uchovania. Uvedené odôvodnil tým, že na to v zmysle

ustanovení SSP nie je oprávnený.
14. V ďalšom konaní správny súd uložil prvostupňovému orgánu, aby posúdil žiadosť žalobcu a
opätovne preskúmal, či boli splnené zákonné podmienky na nesprístupnenie informácie podľa § 11
ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií, najmä, či sa požadované informácie týkajú prebiehajúcej
alebo ukončenej kontroly, a rozhodnúť, či existuje dôvod na nesprístupnenie informácií (napr. ak

sa informácie týkajú rozhodovacej činnosti súdu, prípadne osobných údajov, obchodného tajomstva,
ochranyosobnostiainýchúdajov,ktorébybolizosprístupneniavylúčené),stým,ževukončenejkontrole
bude nesprístupnenie informácie predstavovať výnimku, ktorej prípadnú existenciu bude povinný riadne
preukázať a presvedčivo odôvodniť vo vzťahu ku konkrétnemu verejnému záujmu. Pokiaľ dospeje k
záveru, že je dôvod na akékoľvek obmedzenie sprístupnenia informácie podľa § 8 až § 11a zákona o

slobode informácií, je potrebné toto obmedzenie aplikovať výlučne na informácie, ktorých sa týka a nie
na požadované informácie ako celok.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
15. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, z dôvodu, že
správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP)

a že nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Sťažovateľ
navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že správnu žalobu v celom rozsahu zamietne,
a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
16. Sťažovateľ primárne namietal nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia napadnutého

rozsudku, pričom odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zverejnené pod č. R 111/1998. Uvedené
považoval za porušenie jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti uviedol, že správny súd
odôvodnil napadnutý rozsudok len odkazom na body 30 až 35 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017 a iba vo všeobecnosti skonštatoval, že obmedzenie práva podľa § 11ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa má vykladať reštriktívne a teda, ak bol
výkon kontroly už ukončený, tak nemožno žalobcovi nesprístupniť informácie. Neprihliadal pritom na
ďalšie skutočnosti, na ktoré sťažovateľ poukazuje v ďalšom texte kasačnej sťažnosti.

17. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s právnym posúdením veci správnym súdom, podľa ktorého § 11 ods. 1
písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa má vykladať reštriktívne a je možné ho aplikovať
iba na prípady počas výkonu prebiehajúcej kontroly alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly,
pričom v prípade ukončenej kontroly absentuje účel, ktorým je zabezpečenie ich nerušeného výkonu.
Z predmetného ustanovenia podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu, ktorým je

aj ochrana výkonu kontroly orgánom verejnej moci. V prípade, ak by sa prijal záver správneho súdu,
že toto ustanovenie možno aplikovať iba počas výkonu kontroly, stalo by sa predmetné ustanovenie
obsolentným.
18. Z gramatického výkladu dotknutého ustanovenia podľa sťažovateľa jasne vyplýva, že infozákon
obmedzuje výkon práva na informácie iba na výsledok vykonanej kontroly, dohľadu či dozoru. Ak by sa
prijal záver, že § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona možno aplikovať len počas výkonu kontroly, znamenalo

by to, že ak je kontrola vykonávaná, tak kontrolu ako takú sprístupniť nemožno, avšak by nebolo
možné sprístupniť ani výsledky, keďže tieto v rozhodnom čase ešte neexistujú. Na druhej strane, ak
by došlo už k ukončeniu kontroly, tak by výsledky kontroly už existovali, kontrola by bola ukončená a
teda predmetné ustanovenie by nezmyselne obsahovalo slovo „okrem“. Ak by mal zákonodarca vôľu
obmedziť sprístupnenie informácií iba počas výkonu kontroly, nebolo by možné formulovať predmetné

ustanovenie spôsobom, akým je formulované.
19. Sťažovateľ ďalej uviedol, že verejná kontrola je zabezpečená § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona tým,
že obmedzenie sprístupnenia, resp. nesprístupnenie informácie sa nevzťahuje na výsledky kontroly,
dohľadu či dozoru. Nakoľko v rozhodnutiach orgánov verejnej moci musí byť aj odôvodnenie, v ktorom je
uvedené, ako ku svojim záverom dospeli, je zabezpečená verejná kontrola nielen čo do otázky výsledku,

ale taktiež aj do otázky postupov a spôsobov, akými k tomuto výsledku dospeli. O výsledku kontroly bol
žalobca upovedomený, a teda požiadavka verejnej kontroly orgánov ako aj jeho právo na informácie
boli naplnené.
20. Sťažovateľ mal za to, že žalobné dôvody vychádzajú zo subjektívneho vnímania právneho stavu veci
zo strany žalobcu podloženého časťami odborných textov, ktoré sa vyznačujú neprimerane extenzívnym

pohľadom na dikciu § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií a obchádzajú znenie a inštitúty
zákona o sťažnostiach. Záverom vyjadril nesúhlas s tým, že ak akákoľvek kontrola, dohľad či dozor
sú ukončené, tak to automaticky ukladá povinnosť povinnej osobe zverejniť celý spis bez akýchkoľvek
obmedzení. Predmetný právny názor vytvára nebezpečný precedens, ktorý môže obmedziť prácu
kontrolných orgánov.

21. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
22. Prejednávaná vec bola dňa 26.06.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola

jej pridelená spisová značka 1Svk/15/2025.
23. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1

SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho
súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,

kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona: „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo
informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa
osobitných predpisov24b okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo

dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.24b“
26. Podľa § 12 ods. 1 infozákona: „Všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba
tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií,pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým
trvá dôvod nesprístupnenia.“
27. Podľa § 7 ods. 2 zákona o sťažnostiach: „Informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním

sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného predpisu,7 sa
nesprístupňujú.“ (pozn. pod čiarou - § 8 až § 12 infozákona)
28. Podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ: „Policajt má právo podávať
sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a.“

29. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno
obmedziťzákonom,akideoopatreniavdemokratickejspoločnostinevyhnutnénaochranuprávaslobôd
iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci sú rozhodnutia správnych orgánov,
ktorými žalobcovi neboli poskytnuté ním požadované informácie - spisové materiály vo veciach (troch)

sťažností, ktoré žalobca (ako príslušník Policajného zboru) podal podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona
o štátnej službe príslušníkov PZ. Dôvodom nesprístupnenia informácií bola aplikácia zákonného
obmedzenia podľa § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona (požadované informácie sa týkajú výkonu kontroly,
dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, ďalej pre zjednodušenie bude
kasačnýsúdpoužívaťpojem„týkajúsakontroly“),vspojitostis§7ods.2zákonaosťažnostiach.Správny

súd rozhodnutia zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci.
31. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ i g/ SSP, pričom naplnenie
oboch dôvodov vo svojej podstate odôvodňoval na základe rovnakých argumentov, a to tým, že správny
súd si osvojil neprimerane reštriktívny výklad § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona a neprihliadal na ním
prezentované okolnosti veci a účel tohto zákonného obmedzenia, ktorým je zabezpečenie nerušeného

výkonu kontroly. Kasačný súd primárne uvádza, že kasačné dôvody spočívajúce v nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku na jednej strane (písm. f/) a v nesprávnom právnom posúdení veci správnym
súdom na strane druhej (písm. g/) v jednej a tej istej právnej otázke nemôžu byť naplnené súčasne.
Nakoľko nepreskúmateľnosť rozhodnutia bráni v jeho meritórnom prieskume, má z hľadiska skúmania
naplnenia kasačných dôvodov prednosť. Kasačný súd preto najprv preskúmal námietku o porušení

práva na spravodlivý proces, ku ktorému malo dôjsť nedostatočným odôvodnením napadnutého
rozsudku. Jej dôvodnosť však nezistil. Sťažovateľom vytýkané neprihliadanie na jeho argumenty zo
strany správneho súdu neznamená porušenie jeho práva na spravodlivý proces, ale by mohlo byť
relevantné pre posúdenie prípadného nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom, ku
ktorému sa kasačný súd vyjadrí v ďalšej časti odôvodnenia.

32. Kasačný súd uvádza, že správny súd napadnutý rozsudok odôvodnil v primeranom rozsahu,
reagujúc na všetky podstatné argumenty prednesené účastníkmi konania. Je pravdou, že správny súd
rozsiahlo (takmer na 2 stranách) citoval právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.
zn. 5Sži/2/2016 zo dňa 13.12.2017, avšak uvedené je možné vnímať ako odzrkadlenie zásady právnej
istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Čo je podstatné, správny súd sa neobmedzil len na citáciu

tohto rozsudku, ale v bodoch 15 a 16 citované judikatórne východiská aplikoval na prejednávaný prípad
a objasnil, čo znamenajú v kontexte preskúmavaných rozhodnutí (t. j. že účel § 11 ods. 1 písm. h/
infozákona je naplnený v prípade prebiehajúcej kontroly a že povinná osoba má v ďalšom konaní túto
skutočnosť vyhodnotiť).
33. Kasačný súd tak konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa atribúty stanovené v §

139 ods. 2 SSP, a síce obsahuje posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov i
odkaz na rozhodovaciu prax, a uvádza aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. K
porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany správneho súdu teda nedošlo a rozsudok správneho
súdu možno považovať za riadne a presvedčivo odôvodnený.
34. Kasačný súd ďalej pristúpil k preskúmaniu námietky nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podstatou sporu bol výklad a aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona, na základe ktorého
neboli žalobcovi informácie sprístupnené, predovšetkým (i) otázka, či toto ustanovenie možno aplikovať
aj v prípade už ukončených kontrol a (ii) otázka, či toto ustanovenie automaticky vyníma zo sprístupnenia
všetky informácie, ktoré sú súčasťou spisu týkajúceho sa kontroly, okrem informácie o rozhodnutí alebo
inom výsledku kontroly. Medzi účastníkmi konania pritom nebolo sporu o tom, že požadované informácie

(týkajúce sa konania o sťažnostiach) sa svojou povahou týkajú kontroly orgánu verejnej moci, preto sa
touto otázkou kasačný súd bližšie nezaoberal.
35. Pokiaľ ide o otázku, či ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona možno aplikovať len na
prebiehajúce či plánované kontroly alebo aj na už ukončené kontroly, kasačný súd uvádza, že povydaní správnym súdom citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/2/2016 zo dňa
13.12.2017 už existuje novšia súdna prax, dokonca i Ústavného súdu SR, ktorá priniesla istý judikatórny
posun. V uznesení III. ÚS 720/2021 zo dňa 21.12.2021 Ústavný súd SR akceptoval posúdenie

krajského i najvyššieho súdu, že sťažovateľom požadované prílohy k protokolu o výsledku kontroly sa
týkali priebehu výkonu kontroly, a sú teda zo sprístupnenia vylúčené, pričom nie je podstatné, či je
kontrola už ukončená. Ústavný súd SR teda odmietol ústavnú sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal,
že obmedzenie sprístupnenia sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií týka iba
aktuálne prebiehajúcej kontroly, nie ukončených kontrol. Ústavný súd SR konkrétne vyslovil, že: „Z časti

ustanovenia, ktoré stanovuje, že nemožno zneprístupniť informáciu o výsledku kontroly, možno dospieť
k záveru, že je dôvod na obmedzenie prístupu k informáciám, ktoré boli zabezpečené v priebehu, hoci
už aj ukončenej kontroly.“
36. V nadväznosti na uvedené nemožno preto kategoricky skonštatovať, že § 11 ods. 1 písm. h/
infozákona sa a priori neaplikuje na prípad už ukončenej kontroly, pretože v ňom absentuje účel ochrany
výkonu kontroly, resp. že toto ustanovenie možno aplikovať výlučne len na prípad prebiehajúcej či

plánovanej kontroly. Skutočnosť, či je kontrola plánovaná, prebiehajúca či ukončená, teda nie je sama
o sebe rozhodujúca pre posúdenie, či ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona možno ako dôvod
nesprístupnenia alebo obmedzenia sprístupnenia informácií aplikovať alebo nie. Nie je teda vylúčené,
aby sa ust. § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona aplikovalo aj na už ukončené kontroly. V tomto smere je
teda sťažnostná argumentácia dôvodná a právne posúdenie veci správnym súdom, odkazujúce na už

prekonaný rozsudok Najvyššieho súdu SR, nebolo v tejto otázke celkom správne.
37. Na strane druhej však nemožno opomínať ani ďalšie ústavno-právne a judikatórne východiská,
ktoré je potrebné aplikovať na konania podľa infozákona, ktorými sú materiálny prístup k informáciám,
zásada čo nie je tajné, je verejné či požiadavka minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd a
s ňou súvisiaca potreba vykladať každé obmedzenie v súlade s čl. 23 ods. 4 Ústavy SR. V každom

jednotlivom prípade nesprístupnenia informácie, resp. obmedzenia prístupu k informáciám je potrebné
uplatniť reštriktívny výklad a nesprístupnenie informácie (aj v prípadoch, kedy sa tak zákonne môže
diať), je potrebné riadne odôvodniť vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam veci. Vo svetle
týchto interpretačných východísk potom závery sťažovateľa (žalovaného) a povinnej osoby uvedené v
preskúmavanom a prvostupňovom rozhodnutí právne neobstoja.

38. Tak ako iné obmedzenia sprístupnenia informácií podľa § 8 až § 11 infozákona, aj aplikácia ust. § 11
ods. 1 písm. h/ infozákona je podmienená rešpektovaním právnej úpravy § 12 infozákona (podmienky
obmedzenia). Podľa § 12 ods. 1 infozákona sa všetky obmedzenia práva na informácie aplikujú tak, že
povinná osoba sprístupní požadované informácie po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje
zákon (princíp čo nie je tajné, je verejné) a oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba

dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
39. V súlade s uvedeným požaduje aj rozhodovacia prax súdov zabezpečenie materiálneho prístupu
k informáciám. Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky ochrany
určitej informácie, t. j. odkaz na príslušnú právnu normu, ale aj materiálnej podmienky označenia
informácie za chránenú - t. j. objasnenie, prečo naozaj existuje potreba danú informáciu chrániť a či

tento dôvod v čase podania žiadosti stále trvá a či sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo jej časť
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2009).
40. Otázkou, či samotná skutočnosť, že prebieha kontrola, súčasťou ktorej sú aj požadované informácie,
má byť dostatočným dôvodom pre nesprístupnenie informácie, sa v duchu uvedených zásad zaoberal
Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 4Svk/6/2021 zo dňa 31.09.2022. Vyslovil v ňom nasledovné

právne závery: „Berúc do úvahy vlastnú koncepciu infozákona a súvisiacich ústavnoprávnych rozmerov
(najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky), je nepochybné, že výklad, ktorý by bez ďalšieho - a
najmä bez materiálneho dôvodu, resp. dostatočného odôvodnenia - viedol k paušálnemu (absolútnemu)
nesprístupňovaniu informácií len na tom skutkovom základe, že prebieha kontrola, ktorej súčasťou sú aj
požadované informácie, nie je v demokratickej spoločnosti, resp. právnom štáte dlhodobo udržateľný.“

Najvyšší správny súd SR sa v citovanom rozsudku zaoberal aj výkladom slovného spojenia „sa týka
kontroly“, kedy poukazom na východiská položené judikatúrou Ústavného súdu SR konštatoval, že
„tento pojem nie je možné vykladať tak, že sa bez ďalšieho vzťahuje na všetky informácie, ktoré tvoria
dokladovýaleboinýinformačnýsubstráttvoriacisúčasťkontroly.Naopak,jepotrebnéuplatniťreštriktívny
výklad a nestotožňovať pojem „sa týka kontroly“ napr. s pojmom „je súčasťou [prebiehajúcej] kontroly“ ...

Podľa názoru kasačného súdu je predmetný pojem potrebné interpretovať tak, že ide o informácie, ktoré
sa týkajú kontroly v užšom zmysle, ktoré by vo svojej podstate mohli sťažiť alebo zmariť účel kontroly...“
41. Kasačný súd poukazuje aj na názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze sp. zn. IV. ÚS 464/2010
zo dňa 11.10.2011, podľa ktorého: „§ 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z. z. [§ 11 ods. 1 písm. h/infozákona] je síce formulovaný kategoricky, avšak vzhľadom na úvodnú vetu § 11 ods. 1 tohto zákona
aj formulácia v písm. g) tohto ustanovenia umožňovala najvyššiemu súdu vybrať pri svojom rozhodovaní
buďmožnosťnesprístupneniainformáciepríslušnémusubjektu,alebolenjejposkytnutievobmedzenom

rozsahu (s uplatnením svojej voľnej úvahy); sprístupnenie určitých informácií v „obmedzenom režime“
sa musí urobiť za podmienok ustanovených v § 12 tohto zákona.“
42. Kasačný súd sa s uvedenými judikatórnymi závermi plne stotožňuje a uzatvára, že samotná
kontrola nepredstavuje bez ďalšieho paušálnu nemožnosť sprístupnenia dokumentov, ktoré sa stali z
dôvodu kontroly súčasťou spisového materiálu ako podkladov kontrolnej činnosti. V tomto smere je

teda nedôvodná argumentácia sťažovateľa, podľa ktorej infozákon vo vzťahu ku kontrole obmedzuje
výkon práva na informácie iba na výsledok vykonanej kontroly, a spisové materiály týkajúce sa
kontroly sú automaticky, ako informácie týkajúce sa kontroly, zo sprístupnenia vylúčené. Toto nazeranie
nekorešponduje so zásadou minimalizácie zásahu do základných práv ani so zásadou čo nie je tajné,
je verejné. Žiadateľ má právo na všetky informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii (§ 3 ods. 1
infozákona) a nesprístupnenie či obmedzenie sprístupnenia informácie z dôvodu, že informácia „sa

týka kontroly“, sa má poňať reštriktívne a je potrebné ho riadne odôvodniť vo vzťahu ku konkrétnym
skutkovým okolnostiam veci. Samotná kontrola teda bez ďalšieho nezakladá nemožnosť sprístupnenia
celého spisového materiálu vzťahujúceho sa ku kontrole.
43. Argumentácia žalovaného obsiahnutá v preskúmavanom rozhodnutí ako aj v kasačnej sťažnosti
vychádza z predpokladu, že dostatočným základom pre nesprístupnenie informácií je už len to, že

prebiehali kontroly na podklade sťažností, súčasťou ktorých je aj spisový materiál - dokumenty, o
sprístupnenie ktorých sťažovateľ požiadal podľa infozákona. S takýmto výkladom sa kasačný súd
nestotožňuje a považuje ho za nesprávne právne posúdenie veci.
44. V rozhodnutí o nesprístupnení informácií z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona musí
byť hrozba zmarenia účelu kontroly ako chránený verejný záujem jasne identifikovaná a dostatočne

odôvodnená s poukazom na konkrétne okolnosti veci a vo vzťahu k jednotlivým informáciám zo
spisového materiálu ku kontrole. Tak prvostupňové rozhodnutie, ako ani rozhodnutie žalovaného,
však v rozpore s vyššie uvedenými požiadavkami nedávajú nijakú odpoveď na to, ako by malo
dôjsť k narušeniu výkonu kontroly sprístupnením požadovaných informácií sťažovateľovi. Pri absencii
identifikácie a konkrétneho odôvodnenia tohto rizika potom správny ani kasačný súd nie je schopný

preskúmať, či vo veci neprevládne ústavné právo sťažovateľa na prístup k požadovaným informáciám.
Rozhodnutie povinnej osoby ani žalovaného neobsahovalo nijaké váženie a nijakú preskúmateľnú
úvahu, prečo verejný záujem na ochrane výkonu kontroly prevažuje nad právom sťažovateľa na
informácie. Vzhľadom na uvedené nie je hrozba zmarenia účelu kontroly - ako verejný záujem a ako
právny základ pre nesprístupnenie požadovaných informácií - jasne identifikovaná a už vôbec nie je

dostatočne odôvodnená (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/6/2021 zo dňa
31.09.2022).
45. Kasačný súd pre úplnosť uvádza, že ani ust. § 7 ods. 2 zákona o sťažnostiach („Informácie
z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup
obmedzený podľa osobitného predpisu,7 sa nesprístupňujú.“) žalobcom požadované informácie bez

ďalšieho nevyníma zo sprístupnenia, pretože toto ustanovenie len odkazuje na zákonné obmedzenia
zakotvené v § 8 - § 12 infozákona.
46. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že ani absencia presného určenia požadovanej informácie, ktorou
sťažovateľ argumentoval vo vyjadrení k žalobe, nie je v zmysle judikatúry sama o sebe dôvodom pre
nesprístupnenie informácie pre zneužitie práva (k tomu viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR

sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31.03.2022 publikovaný pod č. 15/2022 ZNSS) o to viac, keď žalobca logicky
obsah spisu nepozná, a teda nevie informáciu presne určiť.
47. Kasačný súd vo vzťahu k sťažnostnému dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci teda
uzatvára, že hoci je správne tvrdenie sťažovateľa o všeobecnej prípustnosti aplikovať zákonné
obmedzenie § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona aj na už ukončené kontroly, nie je dôvodná jeho

námietka o automatickom vyňatí celých spisových materiálov týkajúcich sa kontroly zo sprístupnenia
na základe strohého poukazu na toto ustanovenie. Právne preto obstojí výrok správneho súdu, ktorým
došlo k zrušeniu rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a vráteniu veci na ďalšie konanie
prvostupňovému orgánu, ako aj línia jeho odôvodnenia spočívajúca v povinnosti správnych orgánov
identifikovať a odôvodniť potrebu ochrany verejného záujmu (napr. body 16 či 18 napadnutého

rozsudku). Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené a berúc do úvahy zásadu hospodárnosti konania,
ako aj práva a právom chránené záujmy sťažovateľa, predovšetkým záujem na včasnom prístupe k
informáciám a osobitosti súdneho konania na úseku slobodného prístupu k informáciám (napr. § 193SSP) nepovažoval za vhodné vrátiť vec na ďalšie konanie správnemu súdu, ale napadnutý rozsudok
zmeniť a vec vrátiť na ďalšie konanie priamo správnym orgánom.
48. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude (čiastočne odchylne od pokynu správneho súdu

uvedeného v bode 18 napadnutého rozsudku) posúdiť žiadosť žalobcu a opätovne preskúmať, či sú
splnené zákonné podmienky na nesprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode
informácií, resp. podľa iného zákonného ustanovenia, a rozhodnúť, či existuje dôvod na nesprístupnenie
informácií (či už dôvod spočívajúci v tom, že informácia sa týka kontroly alebo iný zákonný dôvod).
Naplnenie takéhoto dôvodu bude povinný pomenovať a riadne a presvedčivo odôvodniť vo vzťahu k

tomu-ktorému verejnému záujmu a s konkretizáciou skutkových a právnych okolností. Pokiaľ dospeje
k záveru, že je dôvod na (akékoľvek) obmedzenie sprístupnenia informácie podľa § 8 až 11a zákona
o slobode informácií, toto obmedzenie je potrebné aplikovať výlučne na informácie, ktorých sa týka, a
nie na požadované informácie ako celok (§ 12 ods. 1 infozákona). Ako vyplýva z odôvodnenia tohto
rozsudku, skutočnosť, či kontroly boli ukončené alebo nie, nie je pre účely všeobecnej prípustnosti
aplikácie § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií rozhodujúca. Pochopiteľne, prebiehajúca

kontrola v sebe spravidla implikuje vyššie riziko narušenia jej výkonu, ako kontrola ukončená, preto o to
vyššie nároky sú v prípade už ukončenej kontroly kladené na správne orgány vo vzťahu k identifikácii a
odôvodneniu existencie verejného záujmu na ochrane výkonu kontroly.
VII. Záver
49. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej

sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný
súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. V ďalšom konaní sú
správne orgány viazané právnym názorom správneho súdu, korigovaným právnym názorom kasačného
súdu vysloveným v tomto rozsudku.
50. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1

SSP tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému vzhľadom na neúspech
žalovaného ako sťažovateľa v kasačnom konaní.
51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).
I. Nie je a priori vylúčené, aby sa ust. § 11 ods. 1 písm. h/ infozákona aplikovalo ako dôvod

nesprístupnenia alebo obmedzenia sprístupnenia informácií aj na už ukončenú kontrolu, dohľad alebo
dozor orgánom verejnej moci.
II. Samotná kontrola bez ďalšieho nezakladá nemožnosť sprístupnenia celého spisového materiálu
vzťahujúceho sa ku kontrole. V rozhodnutí o nesprístupnení informácií z dôvodu podľa § 11 ods. 1
písm. h/ infozákona musí byť hrozba zmarenia účelu kontroly ako chránený verejný záujem jasne

identifikovaná a dostatočne odôvodnená s poukazom na konkrétne okolnosti veci a vo vzťahu k
jednotlivým informáciám zo spisového materiálu ku kontrole.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.