Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Stk/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106208
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0823106208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): WERCOM GROUP, s.r.o.,
so sídlom Vlkanovská cesta 2, 976 31 Vlkanová, IČO: 36 629 065, právne zastúpený: URBÁNI &
Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému:
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2023/11648-2/59821/43/ADC zo dňa 24. júla
2023, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

3S/24/2023 zo dňa 14. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca je vlastníkom pozemku na parc. C-KN č. XXXX, k. ú. N. Š., ktorá sa nachádza v pamiatkovom
území (v Pamiatkovej rezervácií Banská Štiavnica, v lokalite zapísanej do Zoznamu svetového a
kultúrneho dedičstva UNESCO).
2.KrajskýpamiatkovýúradBanskáBystrica(ďalejaj„KPÚ“alebo„prvostupňovýsprávnyorgán“)podľa§

34 ods. 2 a 4 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej aj „pamiatkový zákon“) vydal
rozhodnutie č. KPUBB-2018/20925-7/93369/IVA, RUS z 22.11.2018, právoplatné dňa 15.02.2019 (ďalej
aj „rozhodnutie o zámere“), ktorým pripustil v určenom rozsahu zámer žalobcu vykonať obnovu národnej
kultúrnej pamiatky „dom meštiansky“ nachádzajúcej sa na parc. C-KN č. XXXX, k. ú. N. Š. (zapísanej
v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 3368/1) a to aj v rozsahu statického zabezpečenia
oporného železobetónového múru vo dvore so zachovaním pivnice s klenbou za oporným múrom.
Zároveň stanovil celkovo 11 podmienok, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať

a vykonávať. Vo vzťahu k statickému zabezpečeniu oporného železobetónového múru určil žalobcovi
spracovať projektovú dokumentáciu statického zabezpečenia oporného múru na základe výsledkov
prieskumu podložia, v priebehu spracovania ju prerokovať s KPÚ, následne ju predložiť na vydanie
záväzného stanoviska (podmienka 7) a tiež v prípade realizácie nového oporného múru jeho lícovú
stranu upraviť s použitím riadkového kamenného muriva alebo hrubozrnnou omietkou (podmienka 8).
3. Následne žalobca požiadal o vydanie záväzného stanoviska k projektovej dokumentácii
statického zabezpečenia oporného múru (z októbra 2018), v ktorej bola navrhovaná jeho

konštrukcia bez železobetónovej stropnej dosky. KPÚ vydal súhlasné záväzné stanovisko č.
KPUBB-2022/8189-3/44014/GON, RUS z 11.07.2022 (ďalej aj „súhlasné záväzné stanovisko“) k
projektovej dokumentácii s dvoma podmienkami, a to lícovú stranu oporného múra upraviť použitímkamenného obkladu, alebo hrubozrnnou omietkou a druh pred realizáciou vopred prerokovať s KPÚ
(podmienka 1) a každú zmenu projektovej dokumentácie vopred prerokovať s KPÚ (podmienka 2).
4. Následne žalobca požiadal o vydanie záväzného stanoviska k projektovej dokumentácii, kde

bola navrhovaná konštrukcia oporného múra so železobetónovou stropnou doskou. KPÚ vydal
záväzné stanovisko č. KPUBB-2022/8189-9/106924/GON z 20.12.2022 (ďalej aj „nesúhlasné záväzné
stanovisko“), ktorým nesúhlasil s projektovou dokumentáciou s tým, že tá je vypracovaná v rozpore s
rozhodnutím o zámere. Podľa KPÚ nad oporným múrom je navrhnutý železobetónový strop, ktorým je
prekrytá časť nádvoria a nad novovytvoreným stropom vznikne terasa, čo nebolo v predchádzajúcom

období posudzované. Dodal, že navrhnuté prekrytie časti dvora prislúchajúceho k národnej kultúrnej
pamiatke „dom meštiansky“ (na parc. C-KN č. XXXX, k. ú. N. Š.) je cudzorodým prvkom nevhodným do
daného historického prostredia.
5. Stavebné úpravy - oporný múr, nad ktorým je prekrytá časť nádvoria železobetónovou stropnou
doskou, žalobca čiastočne zrealizoval, čo vyplýva zo zápisnice z miestnej obhliadky uskutočnenej dňa
13.02.2023 a priloženej fotodokumentácie. Následne KPÚ oznámil žalobcovi začatie konania o inom

správnom delikte podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona.
6. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. KPUBB-2023/4739-6/27639/SEL zo 17.04.2023 (ďalej
aj „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu za zodpovedného za iný správny delikt podľa § 43 ods.
1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona, ktorého sa dopustil tým, že v druhom polroku
2022 zrealizoval stavbu oporného múra, nad ktorým je prekrytá časť nádvoria železobetónovou stropnou

doskou na parcele C-KN č. XXXX/X, čím nerešpektoval rozhodnutie o zámere (podmienky 7 a 8)
a súhlasné záväzné stanovisko. Vo výroku tiež uviedol, že predmetná parcela C-KN č. XXXX/X je
situovaná v Pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica v lokalite „Banská Štiavnica a technické pamiatky
v jej okolí“, zapísanej do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a že pre základnú ochranu
pamiatkového územia boli vypracované zásady ochrany pamiatkovej rezervácie z roku 2004. Za tento

správny delikt prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 7 000 eur podľa § 43 ods.
2 písm. b) pamiatkového zákona.
7. Výšku uloženej pokuty odôvodnil tým, že žalobca zrealizoval výstavbu oporného múra v rozpore s
rozhodnutím o zámere a súhlasným záväzným stanoviskom, na základe ktorého mal dodržať stanovené
podmienky. Zároveň uviedol, že v čase vydania nesúhlasného záväzného stanoviska bol oporný múr

zrealizovaný so stropnou železobetónovou doskou, ktorá pôsobila v pamiatkovej rezervácii cudzorodo
a tento zámer nebol odsúhlasený v rozsahu, v akom bol vybudovaný. Tiež pri ukladaní pokuty bral
do úvahy mieru narušenia autentických vzťahov v danej lokalite, situovanie novodobého cudzorodého
prvku v ochrannom pásme národných kultúrnych pamiatok, pretože stavba sa nachádza v tesnej
blízkostinárodnýchkultúrnychpamiatokatokonkrétnedomumeštianskeho.Tiežbraldoúvahymožnosť

vykonania nápravy v zmysle § 31 pamiatkového zákona.
8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O tom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. PUSR-2023/11648-2/59821/43/ADC z 24.07.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie žalovaného“) tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie. Vo výroku žalovaný uznal žalobcu
za zodpovedného za spáchanie iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa

§ 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona, ktorého sa dopustil tým, že
uskutočnil stavbu na nehnuteľnosti, ktorá nie je národnou kultúrnou pamiatkou, ale nachádza sa v
pamiatkovom území, a že nedodržal podmienky určené v rozhodnutí a záväznom stanovisku KPÚ, keď
v presne nezistenom čase v druhom polroku 2022 zrealizoval stavbu opornému múru, ktorým je prekrytá
časť nádvoria železobetónovou stropnou doskou na parc. C-KN č. XXXX/X, k. ú. N. Š. v rozpore s

rozhodnutím o zámere (podmienka 7 a 8) a súhlasným záväzným stanoviskom. Parcela C-KN č. XXXX/
X, k. ú. N. Š. je situovaná v pamiatkovej rezervácií Banská Štiavnica a v lokalite „Banská Štiavnica a
technické pamiatky v jej okolí“ zapísanej do Zoznamu Svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Za
uvedené protiprávne konanie žalovaný podľa § 43 ods. 2 písm. b) a § 43 ods. 3 pamiatkového zákona
uložil žalobcovi pokutu vo výške 7 000 eur.

9. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný ďalej konštatoval, že je jednoznačne preukázané, že sa
žalobcadopustilpredmetnéhosprávnehodeliktuatovrozsahupopísanomvprvostupňovomrozhodnutí.
Zároveň uviedol, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje vady, ktoré zakladajú dôvod na jeho zmenu, a
preto pristúpil k precizovaniu výroku, ktorý nedostatočne konkretizoval predmetnú parcelu bez uvedenia
k. ú. a doplnil odôvodnenie v časti vysporiadania s tvrdeniami žalobcu, ku ktorým sa KPÚ nevyjadril.

Tvrdenia žalobcu (zhodné aj s jeho odvolacími námietkami) považoval za nedôvodné. Odmietol tvrdenie
žalobcu, že vybudovanie železobetónovej stropnej dosky má charakter neodkladného zabezpečenia
svahu, keďže nevyhnutnosť železobetónovej stropnej dosky na účely zabezpečenia svahu nebola
preukázaná. Dodal, že ak by išlo o neodkladnú potrebu zabezpečenia svahu, žalobca bol povinnýkontaktovať KPÚ a riešenie realizovať v úzkej súčinnosti v súlade s vydanými individuálnymi správnymi
aktami.
10. Vo vzťahu k výške pokuty žalovaný s poukazom na § 43 ods. 5 pamiatkového zákona doplnil, že

zobral do úvahy (i) závažnosť konania žalobcu, ktoré v zmysle § 43 ods. 2 pamiatkového zákona patrí
medzi závažnejšie protiprávne konania, čo je vyjadrené vyššou sadzbou pokuty zaradenou pod písm. b);
(ii) závažnosť nepriaznivých zmien pamiatkového územia a to vytvorenie nevhodného prvku - novotvaru
a(ii)význampamiatkovéhoúzemia,tedažeideopamiatkovúrezerváciuzapísanúvzoznameUNESCO,
čotrebapovažovaťzanajchránenejšídruhpamiatkovéhoúzemiavslovenskýchpodmienkach.Žalovaný

vzal do úvahy aj to, že žalobca sa správneho deliktu dopustil prvýkrát a to, že v priebehu realizácie prác
bol žalobca príslušnými orgánmi vyzývaný na zastavenie prác, čo neurobil. Likvidačnosť pokuty žalobca
podľa názoru žalovaného nepreukázal.
II. Konanie pred správnym súdom
11. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu. Domáhal sa preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia, pričom alternatívne

navrhol, aby súd rozhodol podľa § 192 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej
aj „SSP“) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť pokutu v zníženej výške podľa úvahy súdu na spodnej
hranici.
12. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 3S/24/2023 zo dňa
14.05.2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu, ako i návrh žalobcu na peňažnú moderáciu

zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
13. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom,
skutkový stav zistil v dostatočnom rozsahu a vyvodil správne skutkové závery, a preto žalobné námietky
neboli spôsobilé privodiť zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.
14. K námietke neprimeranosti uloženej pokuty vo výške 7 000 eur, ktorú žalobca považoval za rozpornú

so zákonnou dolnou hranicou 400 eur, správny súd konštatoval, že pokuta bola uložená v zákonnom
rozpätí od 400 do 800 000 eur podľa § 43 ods. 2 písm. b) v spojení s § 43 ods. 3 pamiatkového zákona
a jej výška bola náležite odôvodnená v súlade so zákonnými kritériami uvedenými v § 43 ods. 5 cit.
zákona. Správny súd zdôraznil, že ukladanie pokút za správne delikty je vecou diskrečnej právomoci
správnych orgánov. Súd pri jej preskúmaní skúma len to, či správna úvaha nevybočila zo zákonných

medzí, či je v súlade s pravidlami logického uvažovania a či vychádza z riadne zisteného skutkového
stavu. Výška sankcie musí byť odôvodnená a založená na zákonných kritériách tak, aby sankcia plnila
nielen represívnu, ale aj preventívnu funkciu.
15. V posudzovanom prípade podľa správneho súdu správne orgány zohľadnili mieru narušenia
autentických vzťahov v danej lokalite, situovanie cudzorodého prvku v ochrannom pásme národných

kultúrnych pamiatok (nakoľko stavba oporného múru so stropnou doskou sa nachádza v bezprostrednej
blízkosti národných kultúrnych pamiatok) či možnosť vykonania nápravy. Správny súd poukázal na
to, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný doplnil, že zobral do úvahy závažnosť konania, čo
vyjadril aplikáciou § 43 ods. 2 pamiatkového zákona s ohľadom na závažnosť nepriaznivých zmien
pamiatkového územia a to, že ide o pamiatkovú rezerváciu zapísanú do zoznamu UNECSO, čo je

potrebné považovať za najchránenejší druh pamiatkového územia. Správny súd dodal, že žalovaný vzal
do úvahy aj to, že sa žalobca deliktu dopustil prvýkrát a že žalobca bol príslušnými orgánmi vyzývaný
na zastavenie prác, čo však neurobil.
16. Podľa správneho súdu žalobca len namietal neprimeranosť uloženej sankcie, no správny súd
nevzhliadol porušenie, resp. vybočenie zo zákonného rámca pri ukladaní pokuty. V napadnutom

rozsudku sa správny súd nestotožnil s názorom žalobcu, že pokuta mala byť uložená na dolnej hranici
zákonného rozpätia, pretože zákon priznáva správnemu orgánu diskrečnú právomoc ukladať sankcie v
celom zákonnom rozsahu. Správny súd konštatoval, že v danom prípade bola výška pokuty konkrétne
a dostatočne odôvodnená a nevybočila zo zákonného rámca, pritom správne orgány vzali do úvahy aj
účel sankcie.

17. Správny súd považoval za nedôvodnú aj žalobnú námietku nepredvídateľnosti rozhodnutia o uložení
pokuty. Konštatoval, že žalobca bol od začiatku administratívneho konania riadne a včas oboznámený
s dôvodmi jeho začatia, so skutkom, ktorý sa mu kládol za vinu, aj s právnou kvalifikáciou podľa
pamiatkového zákona. Orgán verejnej správy mu oznámil začatie konania o inom správnom delikte,
nariadil ústne pojednávanie, na ktorom žalobcu poučil o jeho procesných právach vrátane možnosti

navrhovať dôkazy. Žalobca pritom na ústnom pojednávaní nenavrhol doplnenie dokazovania. Správny
súd zdôraznil, že právne predpisy neukladajú orgánom verejnej správy povinnosť vopred informovať
účastníka konania o konkrétnej výške pokuty. Rozhodnutie preto nemožno považovať za prekvapivé ani
nepredvídateľné. Prvostupňové rozhodnutie ako i rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok a prípadnénedostatky, pokiaľ ide o vysporiadane sa s tvrdeniami žalobcu uplatnenými pred prvostupňovým
orgánom, mohol žalovaný odstrániť bez vplyvu na zákonnosť rozhodnutia.
18. Žalobca navrhol vykonať dôkaz - statický posudok (9/2023), ktorým mal preukázať správnosť

technického riešenia stavby. Správny súd po vykonaní tohto dôkazu konštatoval, že v správnej žalobe
žalobca neuviedol, akým spôsobom by mal statický posudok preukazovať nezákonnosť rozhodnutí
o uložení pokuty. Správny súd tiež zhrnul, že podľa predloženého statického posudku projektant
navrhol uholníkový železobetónový múr so stropnou doskou, ktorej účinok sa podľa statika dá nahradiť
samostatným, správne nadimenzovaným uholníkovým oporným múrom a v tomto prípade je stropná

doska nadbytočná (ide o účelový návrh pre vytvorenie prekrytého priestoru parkovacích miest). Tiež
dodal, že správne orgány neboli povinné vypracovať statický posudok, keďže porušenie povinnosti
žalobcu bolo zistené na základe zisteného skutkového stavu, ktorý žalobca ani nespochybnil. Správny
súd uviedol, že rozhodnutie o vhodnosti alebo technickej nevyhnutnosti nepovoleného prvku patrí do
pôsobnosti stavebného úradu a nemá vplyv na posudzovanie správneho deliktu podľa pamiatkového
zákona. Ani predložený statický posudok nepotvrdzoval tvrdenie žalobcu, že išlo o neodkladný úkon

na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Správny súd napokon zamietol návrh žalobcu na doplnenie
dokazovania výsluchom jeho štatutárneho orgánu, keďže pre jeho neprítomnosť na nariadenom
pojednávaní nebolo možné tento dôkaz vykonať.
19. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán dostatočne zistili
skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z ktorého vyvodili správne právne závery, a rozhodli v zákonom

stanovenej subjektívnej i objektívnej lehote na uloženie pokuty. V postupe správnych orgánov neboli
zistené také pochybenia, ktoré by zakladali nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto považoval
správnu žalobu za nedôvodnú.
20. K alternatívnemu návrhu žalobcu, podľa ktorého má súd moderovať sankciu, správny súd uviedol,
že žalobca neuviedol žiadne žalobné námietky, z ktorých by odvodzoval neprimeranosť uloženej pokuty,

resp. jej likvidačný charakter či prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu. Správny súd tiež uviedol, že
žalobca netvrdil žiadne skutočnosti k vzniku zodpovednosti za iný správny delikt, ani neprodukoval v
tomto smere žiadne dôkazy svedčiace o neprimeranosti uloženej sankcie. Správny súd konštatoval, že
mal za preukázané, že správne orgány rozhodli v súlade s § 42 ods. 1 písm. h) v spojení s § 43 ods.
2 písm. b), § 43 ods. 3 a § 43 ods. 5 pamiatkového zákona, a pokutu uložili na spodnej hranici sadzby.

Z uvedeného dôvodu návrh žalobcu na sankčnú moderáciu zamietol. Dodal, že aplikácia žalobcom
uvádzaného § 192 SSP upravujúceho peňažnú moderáciu na účely správneho trestania vzhľadom na
osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v § 198 SSP do úvahy ani neprichádza, pričom nevzhliadol dôvody
ani na postup podľa § 198 SSP.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

21. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, z dôvodu,
že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/
SSP). Sťažovateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného ako
aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a navrhol tiež priznať mu náhradu trov konania.
Alternatívne navrhol zmeniť rozhodnutie žalovaného tak, že žalobca je povinný zaplatiť sankciu v

zníženej výške podľa úvahy súdu na spodnej hranici.
22. V rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu uviedol najmä tieto sťažnostné body:
- napadnutý rozsudok správneho súdu je nesprávny, pretože pri preskúmaní zákonnosti neboli
zohľadnené námietky žalobcu ani postup žalovaného;
- výsledkom administratívneho konania je sankcia vo výške 7 000 eur, hoci sťažovateľ sanoval stav,

ktorý nastal, a bol súčinný (sankcionovanie „za dobrotu na žobrotu“);
- správny súd prevzal pojem „autentickosti“ vo vzťahu k neexistujúcej situácii, keďže sťažovateľ nezničil
ani nezmenil autentickosť žiadnej pamiatky. V tomto smere chýba akékoľvek dokazovanie a obsah spisu
to nielen nenasvedčuje, ale aj vylučuje;
- správny súd neposkytol odpoveď na to, ako je možné, že na strane 7 preskúmavaného rozhodnutia

žalovaný uvádza: „stavba sa realizovala v bezprostrednom okolí NKP, na ktoré sa vzťahuje § 27 ods.
2 pamiatkového zákona, ktorý nepripúšťa stavebnú činnosť vo vzdialenosti 10 metrov od národnej
kultúrnej pamiatky, v prípade ak by ohrozila jej pamiatkové hodnoty.“ Žalovaný túto skutočnosť začal
rozoberať, no nekonštatoval ohrozenie pamiatkových hodnôt, uvedené nemá ani oporu v dokazovaní.
Práve stavba múru zabránila, aby národná kultúrna pamiatka a iné nehnuteľnosti boli ohrozené zosuvom

svahu. Preto je bod 24 napadnutého rozsudku neudržateľný;
- ak by stavbu oporného múra so železobetónovou stropnou doskou neurobil, hrozil zosuv aj samotných
oporných múrov, pričom konal na podnet spracovaného statického posudku. Nie je preto pravdou
tvrdenie, že jeho konanie nemalo charakter neodkladnej potreby zabezpečiť svah, pretože uvedené sámoznamoval stavebnému úradu. Navyše posúdenie neodkladnej potreby má robiť stavebný úrad a nie
žalovaný;
- nesúhlasí s argumentáciou k výške sankcie, pretože je irelevantné, aká je horná hranica za správny

delikt,podstatnájedolnáhranica400eur.Akmubolauloženásankcia7000eur,taknebolopostupované
v zmysle zásad trestného konania. Správny orgán mal odôvodniť akékoľvek navýšenie sankcie, pretože
ak skutková podstata umožňuje za dané konanie udeliť sankciu vo výške 400 eur, potom akékoľvek
zvýšenie je potrebné odôvodniť. Netuší prečo mu bola uložená sankcia vo výške 1750 % spodnej
hranice, keď „niekomu inému“ je uložených 500 eur, preto je postup žalovaného nepreskúmateľný.

Absentuje konkrétnosť pri odôvodňovaní výšky pokuty a to pri zohľadnení najpodstatnejšej skutočnosti
- bezpečnosť ľudí a ochrana majetku (múr zastabilizoval svah). Len zosuv svahu a časové prieťahy
na strane správnych orgánov sťažovateľa primäli, aby v zmysle statického posudku konal a predišiel
ďalším následkom;
- uložená sankcia 7 000 eur je neprimeraná, pretože statický posudok preukazuje potrebu konania
žalobcu, a preto žalobca nenarušil žiadne hodnoty. Správny súd sa s týmito skutočnosťami vôbec

nevysporiadal.
23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
Zotrval na názore, že sťažovateľovi bolo bez pochybností preukázané spáchanie iného správneho
deliktu podľa § 43 ods. 1 a § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona, uvedené sťažovateľ ani
nepopiera. Žalovaný sa ďalej vyjadril k jednotlivým sťažnostným bodom, v rámci ktorých uviedol o. i.

to, že v preskúmavanom rozhodnutí netvrdil, že sťažovateľ zničil alebo zmenil autentickosť kultúrnej
pamiatky. Pri ukladaní sankcie však vzal do úvahy, že konaním sťažovateľa bolo spôsobené narušenie
autentických vzťahov v predmetnom území, a síce že v pamiatkovom území, v blízkosti pamiatok
zrealizoval nevhodný, atypický stavebný prvok, ktorý svojou existenciou negatívne vplýva na vnímanie
a prezentáciu pamiatkového územia. Pritom podľa § 29 pamiatkového zákona je potrebné zachovávať

pamiatkové hodnoty pamiatkového územia a aj dobrý estetický stav územia. Žalovaný tiež zdôraznil, že
predmetná železobetónová doska je v danom území ako aj vo vzťahu k národným kultúrnym pamiatkam
v bezprostrednom okolí nevhodná, atypická a rušivá. Stotožnil sa s názorom správneho súdu, že
sťažovateľom uvádzaná neodkladná potreba zabezpečenia svahu práve železobetónovou stropnou
doskou nebola nijako preukázaná a nepreukazoval ju ani statický posudok, s ktorým sa správny súd

oboznámil.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
24. Prejednávaná vec bola dňa 16.09.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola

jej pridelená spisová značka 1Stk/9/2025.
25. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP]
a hľadísk uvedených v § 195 SSP, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou
osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je

kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie
a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení
s § 452 ods. 1 SSP.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
26. Podľa § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona (v znení účinnom od 30.03.2022 do 31.03.2024):
„Priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto uskutočňuje stavbu, stavebnú
zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v
pamiatkovom území alebo ochrannom pásme, bez právoplatného rozhodnutia alebo bez záväzného

stanoviska krajského pamiatkového úradu alebo nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí
alebo v záväznom stanovisku.“
27. Podľa § 43 ods. 1 pamiatkového zákona (v znení účinnom od 30.03.2022 do 31.03.2024): „Iného
správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo
právnická osoba, ktorá sa dopustí konania podľa § 42 ods. 1.“

28. Podľa § 43 ods. 2 písm. b) pamiatkového zákona (v znení účinnom od 30.03.2022 do 31.04.2024):
„Krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu vo výške
od 200 eur do 400 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. h) až k).“29. Podľa § 43 ods. 3 pamiatkového zákona (v znení účinnom od 30.03.2022 do 31.03.2024): „Krajský
pamiatkový úrad uloží pokutu až do výšky dvojnásobku sumy uvedenej v odseku 2, ak ide o kultúrnu
pamiatku, pamiatkové územie, ochranné pásmo, archeologický nález alebo archeologické nálezisko

zapísané do Zoznamu svetového dedičstva.“
30. Podľa § 43 ods. 5 pamiatkového zákona (v znení účinnom od 30.03.2022 do 31.03.2024): „Krajský
pamiatkovýúradpriurčenívýškypokutyprihliadanazávažnosťkonania,závažnosťnepriaznivýchzmien
kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia,
archeologického nálezu alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej

škody. Škodu na kultúrnej pamiatke určí pamiatkový úrad najmenej vo výške oprávnených nákladov na
jej vrátenie do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov
a technologických postupov. Pri poškodení alebo zničení archeologického náleziska sa škoda určí vo
výške nákladov na realizáciu archeologického výskumu.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
31. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd

zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
vrátaneprvostupňovéhorozhodnutiaouloženípokutyzainýsprávnydeliktpodľa§43ods.1vspojenís§
42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona. Správneho deliktu sa žalobca dopustil tým, že v druhej polovici
roku 2022 zrealizoval stavbu oporného múru so železobetónovou stropnou doskou, ktorým je prekrytá
časť nádvoria, v pamiatkovom území - v pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica, v lokalite „Banská

Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí“ zapísanej do Zoznamu Svetového a kultúrneho dedičstva
UNESCO, v rozpore s rozhodnutím o zámere a súhlasným záväzným stanoviskom.
32. Kasačný súd v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie,
ktorémupredchádzalo,najmäztohopohľadu,čikasačnénámietkysťažovateľasúspôsobiléspochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje za potrebné hneď na úvod poukázať

na obsah kasačnej sťažnosti, ktorý bol na mnohých miestach formulovaný vo všeobecnej rovine.
Kasačný súd pripomína, že kvalita kasačnej sťažnosti v značnej miere predurčuje obsah rozhodnutia
kasačného súdu a všeobecná či strohá kasačná argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti
iba v zodpovedajúcej nízkej miere detailov (porov. rozhodnutia Najvyššie správneho súdu SR sp. zn.
1Svk/18/2022 zo dňa 28.03.2024 či sp. zn. 4Sfk/44/2022 zo dňa 27.07.2023).

33. Prvou kasačnou námietkou sťažovateľ brojil proti tomu, že správny súd sa nedostatočným
spôsobom vysporiadal s jeho žalobnými námietkami. V tomto bode kasačnej sťažnosti však sťažovateľ
nešpecifikoval, s ktorou jeho žalobnou námietkou či postupom žalovaného sa správny súd nezaoberal
dostatočne, čím znemožnil bližší kasačný prieskum tejto námietky. Úlohou kasačného súdu nie je, aby
za sťažovateľa vyhľadával možné porušenia zákona zo strany správneho súdu alebo aby všeobecne

uplatnenú argumentáciu individualizoval na okolnosti prejednávanej veci.
34. Sťažovateľ ďalej namietal, že mu správny súd neposkytol odpoveď za žalovaného, ktorý sa v
preskúmavanom rozhodnutí začal zaoberať § 27 ods. 1 pamiatkového zákona, no nekonštatoval
ohrozenie pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky, čo podľa sťažovateľa ani nemá oporu v
administratívnom spise. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že úlohou správneho súdnictva

nie je nahrádzanie činnosti správnych orgánov. Úlohou správneho súdnictva je poskytovať ochranu
právam a právom chráneným záujmom fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy
(§ 2 ods. 1 SSP). Túto ochranu však správne súdnictvo nezabezpečuje tým, že priamo rozhoduje o
subjektívnych právach účastníkov súdneho konania, ale tým, že preskúmava výsledky činnosti orgánov
verejnej správy, ktorými dochádza k zásahom do základných práv a slobôd fyzických a právnických

osôb (§ 2 ods. 2 SSP). Správny súd tak v rámci subsidiarity správneho súdnictva nebol povinný a
ani nemohol poskytovať odpovede za žalovaného. Zároveň nie je nevyhnutné, aby sa správny súd
vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania, ale len s tými, ktoré majú rozhodujúci vplyv na
výsledok sporu. Podľa kasačného súdu, skutočnosť, že žalovaný v rámci vysporiadania sa s námietkami
sťažovateľa poukázal na § 27 ods. 1 pamiatkového zákona, no nekonštatoval ohrozenie pamiatkových

hodnôt kultúrnej pamiatky, nemá samo o sebe vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keďže
na porušení tohto ustanovenia nestál ani výrok o vine ani o sankcii. Poukaz na toto ustanovenie
mal len podpornú argumentačnú povahu vo vzťahu k vysporiadaniu sa s námietkami sťažovateľa,
pričom žalovaný zreteľne vysvetlil, že pamiatkový fond sa skladá nielen z kultúrnych pamiatok ale
aj pamiatkových území a práve o ochranu pamiatkového územia v predmetnej veci išlo. Preto ani

nevysporiadanie sa s touto žalobnou námietkou zo strany správneho súdu nemalo nijaký vplyv na
zákonnosť napadnutého rozsudku, pretože nešlo o námietku podstatnú, ktorá by mohla byť spôsobilá
privodiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.35. Sťažovateľ v podstate ani nerozporoval to, že sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 43 ods. 1
v spojení s § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona, keď na parcele nachádzajúcej sa v pamiatkovom
území, v lokalite zapísanej do UNECSO vybudoval stavbu oporného múru, ktorým je prekrytá časť

nádvoria železobetónovou stropnou doskou v rozpore s rozhodnutím o zámere a súhlasným záväzným
stanoviskom. Tvrdil len, že správne orgány nezohľadnili skutočnosť, že sanoval stav spočívajúci v
zosuve svahu, ktorý nastal, že nezničil ani nezmenil autentickosť žiadnej pamiatky a že práve stavba
oporného múru zabránila, aby pamiatky a iné nehnuteľnosti boli ohrozené zosuvom svahu.
36. V tomto smere kasačný súd poukazuje na to, že podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1

písm. h) pamiatkového zákona sa iného správneho deliktu dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo
právnická osoba, ktorá uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnosti,
ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme,
bez právoplatného rozhodnutia alebo bez záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu alebo
nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku. Za toto konanie je
možné podľa § 43 ods. 2 písm. b) pamiatkového zákona uložiť pokutu vo výške od 200 eur do 400 000

eur. Pritom, ak ide o pamiatkové územie, zapísané do Zoznamu svetového dedičstva, je možné v zmysle
§ 43 ods. 3 pamiatkového zákona uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku sumy uvedenej vyššie.
37. Pamiatkový zákon za vyššie uvedený správny delikt zakotvuje objektívnu zodpovednosť subjektu,
teda typ administratívnoprávnej zodpovednosti, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie. Skutočnosti
uvádzané sťažovateľom na jeho obranu (v bode 35 tohto rozsudku) považuje kasačný súd za irelevantné

na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti, keďže pamiatkový zákon neustanovuje takýto
liberačný dôvod vo vzťahu k zodpovednosti za predmetný iný správny delikt. Uvádzané okolnosti by
mohli mať, podľa názoru kasačného súdu, nanajvýš vplyv na výšku uloženej sankcie.
38. Zároveň kasačný súd zdôrazňuje, že v predmetnom prípade nebol sťažovateľ sankcionovaný za
samotné vybudovanie oporného múra, pretože statické zabezpečenie oporného múra (bez stropnej

dosky) mal sťažovateľ rozhodnutím o zámere ako i súhlasným záväzným stanoviskom, s určitými
podmienkami, schválené. Avšak bol sankcionovaný za to, že v rozpore s rozhodnutím o zámere a
súhlasným záväzným stanoviskom zrealizoval stavbu oporného múru práve s prekrytím časti dvora
železobetónovou stropnou doskou na parcele nachádzajúcej sa v pamiatkovom území a v lokalite
zapísanej do UNESCO. Pritom ako uviedli správne orgány, stropná doska predstavovala cudzí prvok,

ktorý sa do danej lokality nehodil a pôsobil cudzorodo. Zároveň kasačný súd opakuje, že problematickou
bola stavba oporného múra s prekrytím časti dvora železobetónovou stropnou doskou, nie oporný
múr ako taký. Pokiaľ sťažovateľ trvá na tom, že jeho konanie malo charakter neodkladného úkonu
s cieľom zabezpečiť svah pred zosuvom, kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom v tom, že
uvedené nevyplýva ani zo sťažovateľom predloženého statického posudku, na ktorý sa odvoláva, ani

z administratívneho spisu. Práve naopak, ním predložené stanovisko statika z 01.09.2023 uvádza, že
stropná doska je nadbytočná a jej účinok sa dá nahradiť. Námietka, že sa správny súd uvedeným ani
nezaoberal, je v priamom v rozpore s bodom 32 napadnutého rozsudku. Sťažovateľ ani neuviedol,
v čom sú chybné závery správneho súdu o nepreukázaní neodkladnej potreby zabránenia zosuvu
svahu železobetónovou stropnou doskou, ktoré správny súd vyvodil z ním vykonaného dokazovania

(oboznámenia sa so statickým posudkom).
39. Podľa kasačného súdu, nakoľko sa sťažovateľ dopustil porušenia zákona, čo nebolo v predmetnom
prípadeanisporné,apredmetnýsprávnydeliktpreukázateľnespáchal,bolodôvodnéajuloženiesankcie
podľa pamiatkového zákona.
40. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty sťažovateľ namietal v podstatnom len irelevantnosť hornej

hranice za správny delikt, ak je dolná hranica jasne daná, a skutočnosť, že akékoľvek jej navýšenie má
správny orgán odôvodniť. Ak sťažovateľ tvrdí, že je irelevantné, aká je horná hranica za správny delikt,
pretože dolná hranica je jasne daná, kasačný súd v zhode so správnym súdom sa s týmto tvrdením
nestotožňuje. Ak je výška pokuty vyjadrená rozpätím sadzby, uloženie jej konkrétnej výšky v rámci tohto
rozpätia je vecou správnej úvahy správneho orgánu. Ukladanie pokút za správne delikty v konkrétnej

výške v rámci zákonného rozpätia sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo
správneho orgánu), ako správne uvádza správny súd. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho
orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti jeho rozhodovania, ktoré mu umožňuje v medziach zákona
prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci.
Podrobiťsprávneuváženiesúdnemuprieskumujemožnéibavtedy,aksprávnyorgánprekročilzákonom

ustanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Pamiatkový zákon umožňuje za iný
správny delikt (podľa § 43 ods. 1 a § 42 ods. 1 písm. h/) uložiť pokutu vo výške od 200 do 400 000
eur, pritom tuto výšku možno s poukazom na § 43 ods. 3 pamiatkového zákona zvýšiť až do výšky
dvojnásobku, ak sa skutok dotýka pamiatkového územia, zapísaného do Zoznamu svetového dedičstva.V prejedávanom prípade, bola sťažovateľovi za iný správny delikt podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods.
1 písm. h) pamiatkového zákona uložená pokuta vo výške 7 000 eur, a teda v zákonom stanovenom
rozpätí.

41. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že akékoľvek navýšenie pokuty od spodnej hranice má byť odôvodnené, s
týmto tvrdením sa kasačný súd v zásade stotožňuje. Uloženie akejkoľvek výšky pokuty, aj keby bola
uloženánaspodnejhranicisadzby,musiasprávneorgányodôvodniť.Vprejednávanomprípadekasačný
súd poukazuje na to, že KPÚ pri ukladaní pokuty zobral do úvahy (i) konanie žalobcu (stavba oporného
múru so železobetónovou stropnou doskou v rozpore s rozhodnutím o zámere a súhlasným záväzným

stanoviskom); (ii) skutočnosť, že v čase vydávania druhého nesúhlasného záväzného stanoviska
sťažovateľ predmetný oporný múr so železobetónovou stropnou doskou, ktorá v pamiatkovej rezervácii
pôsobila cudzorodo, už čiastočne zrealizoval; (iii) narušenie autentických vzťahov v danej lokalite,
situovanie cudzorodého prvku v ochrannom pásme národných kultúrnych pamiatok; a (iv) možnosť
vykonania nápravy. Žalovaný odôvodnenie vo vzťahu k výške pokuty doplnil s tým, že konkretizoval, že
sa sťažovateľovi ukladá pokuta podľa § 43 ods. 2 písm. b) a § 43 ods. 3 pamiatkového zákona. Zároveň

v preskúmavanom rozhodnutí doplnil, že zobral do úvahy (i) závažnosť konania, ktorú vyjadril aplikáciou
§ 43 ods. 2 písm. b) pamiatkového zákona, ktorý za predmetný iný správny delikt stanovuje vyššiu
sankciu, čím je vyjadrená vyššia závažnosť; (ii) závažnosť nepriaznivých zmien pamiatkového územia,
a to vytvorenie nevhodného prvku - novotvaru; (iii) skutočnosť, že ide o pamiatkovú rezerváciu zapísanú
do zoznamu UNECSO, čo je potrebné považovať za najchránenejší druh pamiatkového územia (kritériá

i - iii sú kritériami explicitne určenými § 43 ods. 5 pamiatkového zákona - pozn. kasačného súdu);
(iv) skutočnosť, že sa sťažovateľ deliktu dopustil prvýkrát a (v) skutočnosť, že žalobca bol príslušnými
orgánmi vyzývaný na zastavenie prác, čo však neurobil (čím správne orgány zdôvodnili aj potrebu
represívnej a preventívnej funkcie sankcie). Kasačný súd konštatuje, že z odôvodnení rozhodnutí
správnych orgánov vyplýva, že tieto sa otázkou určenia výšky sankcie zaoberali a v odôvodnení

uviedli svoje úvahy, na základe ktorých považovali uloženú sankciu za primeranú. Kasačný súd preto
nepovažuje za dôvodnú námietku sťažovateľa, že nie je zrejmé, prečo mu bola uložená pokuta vo výške
7 000 eur. Zároveň kvalifikovane netvrdil a nepreukázal ani nijaký diskriminačný charakter pokuty, ktorú
správne orgány ukladajú v iných skutkovo obdobných veciach a obmedzil sa len na strohé tvrdenie, že
„iným“ sa ukladá nižšia pokuta (nie je zrejmé komu ani za aké konanie).

42. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že v rámci hodnotenia zákonných kritérií pri ukladaní pokuty,
ktoré vyplývajú z § 43 ods. 5 pamiatkového zákona, absentuje osobitné vyhodnotenie kritéria
„rozsahu hroziacej alebo spôsobenej škody“. Napriek uvedenému kasačný súd na uvedenú skutočnosť
neprihliadal, pretože sťažovateľ v kasačnej sťažnosti túto skutočnosť nenamietal. V kasačnom konaní
je kasačný súd viazaný rozsahom a dôvodmi uplatnených sťažnostných námietok, pričom nejde o

otázku spadajúcu pod § 195 SSP, kedy by kasačný súd sťažnostnými bodmi nebol viazaný (otázku
nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. rozpor s administratívnym spisom; otázku zániku
zodpovednosti; otázku zásad trestného konania či zásad ukladania trestov; či otázku, či uložený druh
sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy). Kasačný súd zároveň uvádza, že vzhľadom
na povahu skutku a spôsob jeho spáchania boli pre správne orgány kľúčové práve ostatné zákonné

kritériá, ktoré boli riadne vyhodnotené (viď predchádzajúci bod), a možno povedať, že kritérium rozsahu
hroziacej či spôsobenej škody v predmetnom prípade nemalo rozhodujúci význam (napr. nedošlo k
materiálnemu poškodeniu kultúrnej pamiatky či archeologického náleziska). Bez ohľadu na uvedené,
bolo úlohou sťažovateľa uviesť možné dôvody nezákonnosti tak, aby kasačný súd mohol z uvedených
dôvodov preskúmať rozhodnutia správnych orgánov a správneho súdu. Sťažovateľ vo vzťahu k výške

pokuty v podstatnom namietal len irelevantnosť hornej hranice sadzby, skutočnosť, že jej navýšenie má
byť odôvodnené a absenciu konkrétnosti pri odôvodňovaní výšky pokuty z dôvodu, že správne orgány
nezohľadnili „najpodstatnejšiu“ skutočnosť - bezpečnosť ľudí a ochranu majetku zastabilizovaním svahu,
k čomu sa kasačný súd vyjadril vyššie.
43. V súvislosti so všeobecným návrhom sťažovateľa, aby kasačný súd alternatívne uplatnil sankčnú

moderáciu podľa § 198 SSP, kasačný súd dáva do pozornosti, že sankčná moderácia je zákonodarcom
zverená výlučne len správnemu súdu, nie však kasačnému súdu (rozsudok sp. zn. 8Shk/2/2023 zo
dňa 25.09.2024; sp. zn. 2Asan/13/2019 zo dňa 16.12.2021). Z tohto dôvodu sa návrhom sťažovateľa
nezaoberal.
VII. Záver

44. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej
sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný
súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.45. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom

stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný
súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.