Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100898
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100898.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny

Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej,
v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02
Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so
sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Banská Bystrica, so sídlom Partizánska 6626/3, 974 01 Banská Bystrica, za
účasti ďalšieho účastníka konania: PerFidem Alfa, s. r. o., so sídlom: Ul. Pod Dráhami č. 6513/17, 960
01 Zvolen, právne zastúpený: Ondrejka & Partners, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom J. Kozáčeka

5, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 985, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
05822/2024-17.1.2 zo dňa 04. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a administratívne rozhodnutia

1. Mesto Zvolen, zastúpené primátorom mesta, ako prvostupňový orgán verejnej správy (ďalej ako
„prvostupňový orgán“ alebo „Mesto Zvolen“ alebo „stavebný úrad“) rozhodnutím č. SÚ 5585/2023-Mi,
DIS 575/2024 zo dňa 10.05.2024 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie Mesta
Zvolen“) rozhodol podľa § 39, § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) v spojení s § 4
vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2002 Z. z.“) tak, že umiestnil stavbu
„POLYFUNKČNÝ OBJEKT POD PUSTÝM HRADOM II., ZVOLEN“ na pozemkoch parcelné č. KN C
491/3, 491/10, 491/11, 491/13, 491/23, 491/24, 491/112, 491/151, 491/152, 491/161, 491/208, 491/209,
491/210, 491/211, 491/212, 491/213, 491/214, 491/215, 491/216, 491/217, 491/218, 491/220, 491/288,
491/332, 491/342, 491/343, 497/12, 497/75, 491/409, 491/524, register „E“ parc. č. 491/9, 491/11,
491/12, 491/15, 491/17, 2999/3, 5046 v katastrálnom území A. pre navrhovateľa PerFidem Alfa, s. r.
o., , so sídlom: Ul. Pod Dráhami č. 6513/17, 960 01 Zvolen (ďalej ako „ďalší účastník konania“ alebo

„navrhovateľ“). Zároveň uviedol podmienky pre umiestnenie predmetnej stavby.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, o ktorom rozhodol
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutímč. 05822/2024-17.1.2 zo dňa 04.09.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie
žalovaného“)tak,žeodvolaniežalobcuzamietolakoneodôvodnenéarozhodnutieMestaZvolenpotvrdil.

3. V napadnutom rozhodnutí žalovaný popísal námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, opísal priebeh
administratívneho konania a vyjadril sa k odvolacím námietkam žalobcu, pričom dospel k záveru,
že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonmi, tak v konaní ako aj pri vydávaní rozhodnutia,
a žalovaný nezistil také porušenie zákona, pre ktoré by musel vydané rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.
K námietkam, že na predmetnú stavbu bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-

ZV-OSZP-2023/018325-017 zo dňa 27.11.2023 (ďalej aj ako „rozhodnutie zo zisťovacieho konania“),
avšak v napadnutom rozhodnutí táto osobitná náležitosť rozhodnutia absentuje, žalovaný uviedol,
že v prvostupňovom rozhodnutí stavebný úrad túto skutočnosť uviedol (napr. aj na strane č. 16
prvostupňového rozhodnutia). Tiež poukázal a to, že stavebný úrad dňa 18.03.2024 v súlade s
ustanovením § 140c ods. 2 stavebného zákona zaslal Okresnému úradu Zvolen, odboru starostlivosti o
životné prostredie ako príslušnému orgánu návrh na vydanie územného rozhodnutia spolu s písomným

vyhodnotením spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní,
projektovou dokumentáciou, oznámením o začatí územného konania a žiadosťou o vydanie záväzného
stanoviska podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 24/2006 Z. z.“ alebo aj „zákon EIA“). Okresný
úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal dňa 27.03.2024 záväzné stanovisko č.

OU-ZV-OSZP-2024/007544-002, v zmysle ktorého je návrh na vydanie územného rozhodnutia pre
navrhovanú činnosť „Polyfunkčný komplex pod Pustým hradom II. Zvolen“ v súlade so zákonom č.
24/2006 Z. z. a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania č. OU-ZV-
OSZP-2023/018325-017 zo dňa 27.11.2023. Dotknutý orgán záväzným stanoviskom overil dodržanie
podmienok svojho rozhodnutia a nezistil rozpor so zákonom č. 24/2006 Z. z. Rozhodnutie zo dňa

27.11.2023 bolo doručované aj žalobcovi, ktorý voči nemu odvolanie nepodal.

4. K námietkam žalobcu ohľadom výrubu drevín žalovaný uviedol, že predmetom konania je umiestnenie
stavby, to znamená, že sa tým určuje stavebný pozemok, na ktorom sa umiestňuje stavba, určujú sa
podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas

platnosti rozhodnutia. Povolenie výrubu drevín podlieha zákonu č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 543/2002 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane
prírody a krajiny“) a na takéto povolenie je príslušná obec alebo mesto a nie stavebný úrad.

5. K námietkam žalobcu, že každá stavba zasahuje do ekosystémov a predstavujú invazívny zásah do

lokálnej ekologickej stability, preto mal orgán ochrany prírody vo svojom záväznom stanovisku overiť,
že tento zásah bude počas realizácie stavby minimálny a súčasne, že budú zrealizované primerané
kompenzačné opatrenia, avšak z obsahu záväzného stanoviska nemožno uzavrieť, či dotknutý orgán
ochrany prírody a krajiny splnenie danej povinnosti v projektovej dokumentácii stavby overoval a s akým
výsledkom a závermi, žalovaný uviedol, že stavebný úrad je záväzným stanoviskom dotknutého orgánu

viazaný a nemôže sa od neho odkloniť, tak ako je to uvedené v ustanovení § 140b ods. 1 stavebného
zákona.

6. K námietkam týkajúcim sa absencie záväzného stanoviska štátnej vodnej správy podľa § 73 ods.
21 v spojení s § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „zákon č. 364/2004 Z. z.“ alebo „vodný zákon“) žalovaný uviedol, že v konaní
sa vyjadril aj Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „OSŽP“), úsek
štátnej vodnej správy ako dotknutý orgán, ktorého podmienky boli zahrnuté do podmienok rozhodnutia.
Žalovaný tiež uviedol, že k obsahu samotného stanoviska sa stavebný úrad ako aj žalovaný nemá dôvod

vyjadrovať.

7. K námietkam týkajúcim sa absencie záväzného stanoviska, resp. súhlasu, orgánu ochrany ovzdušia
v zmysle § 25 a § 26 zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 146/2023“ alebo „zákon o ochrane

ovzdušia“) vo veci, ak predmetnou stavbou vznikne malý zdroj znečistenia ovzdušia, žalovaný uviedol,
že ustanovenia § 25 a § 26 zákona č. 146/2023 Z. z. pojednávajú o záväzných stanoviskách orgánov
ochrany ovzdušia a povoľovanie stacionárnych zdrojov vo fáze vydávania stavebných povolení a nierozhodnutia o umiestnení stavby, čo je tento prípad. Tiež poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí
na strane č. 3 je uvedené, že vonkajší rozvod tepla bude predmetom samostatného konania.

8. K námietkam, že odvolateľ má právo sa určeným spôsobom domáhať na príslušnom orgáne svojich
práv vyplývajúcich zo zákona 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o životnom prostredí“ alebo „zákon o ŽP“ alebo „zákon č. 17/1992 Zb.“) a z iných predpisov
upravujúcich veci životného prostredia a má povinnosť urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné
opatrenia na odvrátenie hrozby alebo zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti

orgánu štátnej správy, žalovaný uviedol, že v rámci konania sa k predmetnej stavbe v rámci územného
konania vyjadril Okresný úrad Zvolen, OSŽP, orgán ochrany prírody a krajiny, orgán štátnej vodnej
správy, orgán odpadového hospodárstva, ktorých stanoviská boli súhlasné s určením podmienok, ktoré
stavebný úrad vo výroku rozhodnutia vycitoval.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia stavebného úradu bol aj Územný plán

Mesta Zvolen schválený uznesením MsZ vo Zvolene č. 144/2004 zo dňa 03.12.2004 v znení zmien
a doplnkov, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Mesta Zvolen č.
83 v znení neskorších zmien a doplnkov. Z hľadiska členenia mesta na sektory sa predmetné parcely
nachádzajú v mestskom sektore Výrobno-dopravný. Navrhovaný polyfunkčný komplex sa nachádza
v lokalite, ktorá bola predmetom riešenia územnoplánovacej dokumentácie ÚPN ZaD 13. MsZ vo

Zvolene uznesením č. 70/2022 dňa 30.05.2022 prijalo územný plán mesta Zvolen Zmeny a doplnky 13.
Žalovaný tiež uviedol, že projektová dokumentácia bola vypracovaná v súlade s funkčným využívaním
a priestorovým usporiadaním územia tak, ako je to zadefinované v platnom ÚP Zvolen, ako aj v súlade
s vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami

s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z.“),
pričom bola vypracovaná k tomu oprávnenými osobami, schválená v konaní k tomuto rozhodnutiu, a
prerokovaná s dotknutými orgánmi (§ 140a stavebného zákona) zastupujúcimi verejný záujem podľa
osobitných predpisov.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

10. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V bode 1. správnej žaloby pod názvom „Systematický
a logický rámec žaloby“ žalobca uviedol, že touto žalobou si plní právnu povinnosť uvedenú v § 19

zákona č. 17/1992 Zb., pričom potencionálne ohrozenie životného prostredia spočíva v nesplnení si
právnej povinnosti zo strany ďalšieho účastníka 1/, a zároveň v nesprávnom a nezákonnom postupe
žalovaného ako orgánu štátnej správy na úseku životného prostredia. Ďalší účastník 1/ si tiež nesplnil
povinnosť uvedenú v § 18 zákona o ŽP, t. j. sám nepozná vplyvy svojej činnosti na životné prostredie.
Podľa žalobcu tiež žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2 zákona o ŽP, a teda nepostupoval

zákonne a správne na úseku životného prostredia. Ďalej poukázal na zásadu právnej istoty a zásadu
legitímnych očakávaní a definoval sám seba ako reprezentanta verejnosti. Poukázal tiež na § 12 ods. 2
zákona o ŽP, ktorý podľa neho tvorí jadro právneho základu tejto žaloby vo vzťahu k ochrane životného
prostredia. Definoval tiež činnosť ZDS a princípy, podľa ktorých funguje. Podľa žalobcu rozhodnutie
žalovaného nebolo prijaté v súlade s Aarhuským dohovorom, ale v rozpore s ním. Taktiež mal za to, že

slovenské súdy považovali žaloby žalobcu za šikanózne, avšak práve orgány verejnej správy a súdy
šikanujú žalobcu.

11. V bode 2. „Základné náležitosti správnej žaloby a priebeh konania“ žalobca stručne opísal priebeh
konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným a splnenie podmienok na podanie správnej žaloby

žalobcom ako občianskym združením v oblasti životného prostredia.

12. V bode 3. „Žalobné body napadnutého rozhodnutia“ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), je nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniuustanoveniaokonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

13. V bode 4. „Odôvodnenie“ žalobca najprv citoval ustanovenia § 2, § 20a, § 24 ods. 2, § 29 ods. 3, §
29 ods. 13, § 38 ods. 6 zákona EIA, § 32 ods. 1 § 46 zákona č. 71/1067 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 71/1967 Zb.“ alebo „správny poriadok“), §
15 a § 19 zákona o životnom prostredí. Poukázal tiež na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“), a to Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko,

§52. Citoval aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. I. ÚS
306/2010. Ďalej žalobca námietky zhrnul v bodoch A, B, C a D.

14.ŽalobcavbodeA.uviedol,ženapredmetnústavbubolovydanérozhodnutiezozisťovaciehokonania
OkresnýmúradomZvolenaprvostupňovérozhodnutieneobsahujeobligatórnunáležitosťpovoľovacieho
rozhodnutia, a to podmienky určené v rozhodnutí zo zisťovacieho konania. Prvostupňový orgán a

žalovaný neuplatnili ust. § 38 ods. 6 zákona EIA, o čom svedčí, že pri výpočte právnych predpisov
toto ustanovenie uvedené nie je. Podľa žalobcu neuvedenie podmienok uložených rozhodnutím zo
zisťovacieho konania vo výrokovej časti stavebných povolení ako podmienky stavebného povolenia
nastáva stav pochybnosti, či sú tieto podmienky pre stavebníka záväzné a či sa ich splnenie bude ku
kolaudácii stavby vyžadovať a kontrolovať. Uvedený nedostatok je zásadný nedostatok rozhodnutia

spôsobujúci jeho nezákonnosť. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je tzv. podkladovým rozhodnutím,
ktorého účelom je, aby bolo plne skonzumované stavebným povolením.

15. Žalobca v bode B. tiež namietal, že umiestňovaná stavba je v kolízii s drevinami, na ktorých
odstránenie sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Územné rozhodnutie bolo vydané skôr ako

výrubové povolenie umožňujúce odstrániť dreviny v priestorovej kolízii so stavbou a určujúce náhradnú
výsadbu a jej podmienky. Umiestneniu stavby bránia existujúce dreviny. Podľa § 103 ods. 5 zákona
o ochrane prírody a krajiny je potrebné zabezpečiť súhlas s výrubom pred vydaním územného
rozhodnutia. Prvostupňový orgán ani žalovaný neskúmali priestorovú kolíziu s existujúcimi drevinami.
Poukázal na ust. § 47 ods. 1 a 3, § 48 ods. 1 a § 103 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny. Citoval

tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.01.2010, sp. zn. 5Sžsp/10/2009.

16. V ďalšej žalobnej námietke, uvedenej v bode C., žalobca uviedol, že v administratívnom konaní
napadol obsah záväzného stanoviska orgánu ochrany prírody. Podľa žalobcu, z obsahu záväzného
stanoviska nemožno uzavrieť, či dotknutý orgán ochrany prírody a krajiny splnenie danej povinnosti

v projektovej dokumentácii stavby overoval a s akým výsledkom a závermi. Ani prvostupňový orgán
ani žalovaný neuplatnili revízny postup podľa § 140b ods. 5, resp. ods. 6 stavebného zákona, hoci to
bola za daného skutkového stavu ich povinnosť. Podľa názoru žalobcu, nepostačuje si len zabezpečiť
záväzné stanovisko, ktoré niečo deklaruje, a teda odstraňuje tým zákaz vydať územné rozhodnutie
bez ich zabezpečenia. Záväzné stanoviská je potrebné postupmi stavebných úradov spracovať, a to

minimálne, čo do preskúmania vzájomného súladu. Z obsahu záväzného stanoviska orgánu ochrany
prírody a krajiny podľa žalobcu vyplýva, že neuviedol okolnosti týkajúce sa prípadného výrubu a ani
neuviedol, či projektová dokumentácia spĺňa náležitosti § 3 zákona o ochrane prírody a krajiny.

17. Žalobca v bode D. namietal aj absenciu záväzného stanoviska štátnej vodnej správy podľa §

73 ods. 21 vodného zákona v spojení s § 16a vodného zákona, čím sa neoverilo dosahovanie
dobrého stavu vôd podľa Smernice o vodách. Vyjadrenie podľa § 28 vodného zákona podľa žalobcu
neobsahuje informácie o záväznom stanovisku podľa § 16a vodného zákona. Rozhodnutie je tak vydané
v rozpore s § 140b ods. 1 stavebného zákona. Uviedol tiež, že hoci námietka žalobcu smerovala
proti obsahu záväzného stanoviska štátnej vodnej správy, ani prvostupňový orgán ani žalovaný

neuplatnili ustanovenia § 140b ods. 5, resp. ods. 6 stavebného zákona pre osobitný revízny postup voči
záväzným stanoviskám. Žalobca z uvedených dôvodov navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, a zároveň navrhol, aby správny súd žalobe priznal odkladný
účinok.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie, spĺňajú
náležitosti podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, pretože odôvodnenie napadnutých rozhodnutí dáva
presvedčivú a zrozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky.

19. V súvislosti s námietkou žalobcu v časti A. žaloby, týkajúcou sa neuplatnenia § 38 ods. 6 zákona
č. 24/2006 Z. z. žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to na strany 16 a 17,
ktoré odcitoval

20. V súvislosti s námietkou žalobcu v časti B. žaloby, týkajúcou sa neskúmania priestorovej kolízie
s existujúcimi drevinami žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetom konania bolo umiestnenie
stavby, v rámci ktorého sa mal určiť stavebný pozemok, na ktorom sa umiestňuje stavba, podmienky
na umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Z
uvedeného dôvodu žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí vyhodnotil vecne správne ako
neopodstatnené námietky žalobcu smerujúce k výrubu drevín, dôvodiac, že povolenie výrubu drevín

podlieha zákonu č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého je na jeho povolenie
príslušná obec alebo mesto a nie stavebný úrad. Podľa žalovaného išlo o všeobecnú formuláciu a
nekonkretizovanie žalobcom namietaného domnelého „neskúmania priestorovej kolízie s existujúcimi
drevinami“. V prípade, ak by umiestnením stavby mohlo dôjsť k ohrozeniu verejného záujmu, orgán
ochrany prírody, ako dotknutý orgán podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. by chránil verejný

záujem nesúhlasným záväzným stanoviskom.

21. Žalovaný ďalej k bodu C. správnej žaloby uviedol, že žalobca tu namietal, že dôsledkom
formalistického prístupu prvoinštančného aj druhoinštančného orgánu má byť nepreskúmateľnosť a
nezrozumiteľnosť územného rozhodnutia. Podľa žalovaného však takýmito nedostatkami rozhodnutie

žalovaného a rozhodnutie stavebného úradu nie sú zaťažené. Naopak, majú všetky právnou úpravou
vyžadované náležitosti a jasne a zrozumiteľne odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia.

22. Ohľadom námietky žalobcu uvedenej v bode D. žaloby o absencii záväzného stanoviska štátnej
vodnej správy podľa § 73 ods. 21 zákona č. 364/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že v konaní sa vyjadril

ako dotknutý orgán Okresný úrad Zvolen, OSŽP, ktorého podmienky boli zahrnuté do prvostupňového
rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že k obsahu samotného stanoviska sa stavebný úrad ako aj odvolací
orgán nemá dôvod vyjadrovať.

23. Žalovaný sa z vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím,

považujúctotozasprávneprávneposúdené,riadneodôvodnenéavychádzajúcezdostatočnezisteného
skutkového stavu v súlade s administratívnymi spismi a nevzhliada existenciu naplnenia žalobných
dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP.

Vyjadrenia ďalšieho účastníka konania k žalobe

24. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa uviedol, že žalobca v žalobe bližšie
nekonkretizuje v odôvodnení (v jej bode 4.) správnej žaloby, ktorý z ním tvrdených dôvodov (okrem
tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia) uvádzaných v bode 4. žaloby treba subsumovať
pod ním uvádzané žalobné body napadnutého rozhodnutia uvádzané v bode 3. žaloby, a teda ich bližšie

nešpecifikoval. Mal za to, že ani kvantita obsahu odôvodnenia žaloby v bode 4. nemôže oslobodiť
žalobcu od povinnosti splniť si zákonnú povinnosť podať správnu žalobu so všetkými všeobecnými
a osobitnými náležitosťami vrátane popisu skutkových a právnych dôvodov subsumovaných pod
konkrétny žalobný bod uvádzaný žalobcom v bode 3. žaloby. Podľa ďalšieho účastníka konania ani
jeden zo žalobných dôvodov, ktoré uvádza žalobca, nebol naplnený, resp. nie je dôvod na zrušenie

napadnutého rozhodnutia a ani prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný vec správne posúdil, nakoľko
zistený skutkový stav podriadil pod príslušnú právnu normu a dospel teda k správnym právnym
záverom. Napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné, pretože z neho možno zistiť, ako bolo
rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté a sú tam aj dôvody, prečo žalovaný rozhodol práve tak. Napadnuté
rozhodnutie je jasné a riadne odôvodnené, je z neho zrejmé, aké úvahy viedli žalovaného k jeho vydaniu

a obsahuje všetky náležitosti. Uviedol, že žalobca v žalobe nesprávne konštatuje o stavebnom povolení,
hoci prvostupňové (ako aj napadnuté) rozhodnutie sú rozhodnutiami o umiestnení stavby. Ohľadom
rozhodnutia zo zisťovacieho konania uviedol, že na str. 16 prvostupňového rozhodnutia sú uvedené
informácie zo zisťovacieho konania, taktiež je tam aj informácia o tom, že tieto závery boli zapracovanédo projektovej dokumentácie, a to spolu so žiadosťou o vydanie záväzného stanoviska, ktoré Okresný
úrad Zvolen, OSŽP overil a vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania. K námietkam uvedeným
v bodoch B. a C. ďalší účastník konania uviedol, že už prvostupňový orgán sa v prvostupňovom

rozhodnutí s touto námietkou vysporiadal tým, že bolo v ňom zapracované záväzné stanovisko
Okresného úradu Zvolen, OSŽP zo dňa 11.08.2023 k dokumentácii pre územné rozhodnutie. Nemôže
teda obstáť argumentácia žalobcu s poukazom na judikát 5Sžp/10/2009, že by boli nepovšimnuté
záujmy ochrany prírody a krajiny, a to nevyhodnotením vyjadrenia alebo iného stanoviska, pretože
tieto záujmy boli vyhodnotené v prvostupňovom rozhodnutí (teda záujmy ochrany prírody a krajiny

neostalinepovšimnuté).Prvostupňovýorgánjezáväznýmstanoviskomviazaný,dotknutýorgánvydaním
stanoviska konštatoval, že projektová dokumentácia je v súlade s osobitnými predpismi. Ohľadom
absencie záväzného stanoviska štátnej vodnej správy (bod D. žaloby) ďalší účastník konania poukázal,
na to, že v konaní sa k projektovej dokumentácii vyjadroval Okresný úrad Zvolen, OSŽP, orgán štátnej
vodnej správy,
ktorého podmienky boli zapracované do prvostupňového rozhodnutia. S námietkami žalobcu sa

vysporiadal už prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí. Ďalší účastník konania mal za to, že
tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade zo zákonom a že
vydanie týchto rozhodnutí by malo za následok ujmu na právach žalobcu, resp. že by došlo k porušeniu
ochrany životného prostredia, resp. že by životné prostredie bolo ohrozené, pretože ide len o hypotetické
ničím nepodložené tvrdenia žalobcu. Žiadal správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

V ďalšom vyjadrení k replike žalobcu uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe.

Replika žalobcu

25. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania v podstate zotrval na

podanej správnej žalobe, s vyjadreniami žalovaného a ďalšieho účastníka konania nesúhlasil a poukázal
aj na „dobrú správu“ vecí verejných. Rovnako tak sa vyjadril sám žalobca v maili doručenom správnemu
súdu dňa 12.02.2025.

Duplika žalovaného

26.Žalovanývduplikekreplikežalobcuzotrvalnaargumentáciiuvedenejvovyjadreníksprávnejžalobe.

Duplika ďalšieho účastníka konania

27. Ďalší účastník konania v duplike k replike žalobcu uviedol, že zotrváva na tvrdeniach, ktoré uviedol
vo vyjadrení k žalobe, v ktorom sa podrobne vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré žalobca uvádzal
v správnej žalobe. Konštatoval tiež, že splnil všetko, čo od neho orgány verejnej moci požadovali pri
vydávaní príslušných rozhodnutí (vrátane napadnutého rozhodnutia).

Ďalšie vyjadrenia žalobcu

28. Žalobca podal vo veci ďalšie vyjadrenia zo dňa 03.06.2025, v ktorých žiadal nebrať do úvahy
vyjadrenia B. C., citoval ustanovenia z Aarhuského dohovoru a SSP, poukazoval na výklad práva
a konštatoval, že správna žaloba na ochranu životného prostredia je osobitnou správnou žalobou.

Konanie pred správnym súdom

29. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 2S/67/2024-68 zo dňa 21.01.2025, právoplatným
dňa 08.02.2025, podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, nakoľko nezistil naplnenie zákonného predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle
§ 185 SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.

30. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods.
1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 04.02.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne

a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie
nedostavili. Žalovaný a ďalší účastník konania sa na pojednávaní pridŕžali svojich tvrdení uvedených
vo svojich písomných podaniach. Správny súd na predmetnom pojednávaní rozhodol tak, že žalobu
žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP a nikomu nepriznal náhradu trov konania.Relevantné zákonné ustanovenia

31. Podľa § 37 ods. 1, 2 stavebného zákona; (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú
územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom
na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné
existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie
územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené

pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska
starostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;preskúma
návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú
hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné

podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

32. Podľa § 39a ods. 1, 2 písm. b) stavebného zákona; (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby
sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie

stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.
Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) Pokiaľ tento zákon
neustanovuje inak, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na zabezpečenie súladu
urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä
na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných

stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a
orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel
zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho
nezastavaných plôch.

33. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona; Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť o veci.

34. Podľa § 140c ods. 1, 2, 3 stavebného zákona; (1) Ak sa pre začatie územného konania, stavebného
konania alebo kolaudačného konania vyžaduje ako jeden z podkladov pre jeho začatie rozhodnutie
podľa osobitného predpisu, je také rozhodnutie použiteľné ako podklad v každom z týchto konaní
týkajúcom sa toho istého využívania územia alebo tej istej stavby, ak v niektorom návrhu na začatie tohto

konania nedôjde k zmene v predmete konania v porovnaní s predmetom zisťovacieho konania alebo
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu. (2) Ak ide o také využívanie
územia, stavbu alebo ich zmenu, ku ktorým vydal príslušný orgán podľa osobitného predpisu záverečné
stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa osobitného predpisu, stavebný úrad
zašle príslušnému orgánu elektronicky alebo písomne návrh na začatie územného konania, stavebného

konania alebo kolaudačného konania, ktorý obsahuje písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania
podmienok, určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní alebo v záverečnom stanovisku,
projektovú dokumentáciu, ak je súčasťou návrhu na začatie konania, spoločne s oznámením o
začatí územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania. Písomné vyhodnotenie
pripomienok zabezpečuje ten, z podnetu ktorého sa začalo niektoré z konaní uvedených v prvej vete.

(3) Ak stavebný úrad dostane na základe podania návrhu na začatie konania podľa odseku 2 záväzné
stanovisko príslušného orgánu, v ktorom sa vyjadruje nesúlad návrhu na začatie územného konania
o umiestnení stavby, územného konania o využití územia, stavebného konania alebo kolaudačného
konania s osobitným predpisom, alebo s rozhodnutiami vydanými podľa osobitného predpisu, stavebný
úrad toto konanie preruší a určí lehotu na zosúladenie návrhu na začatie konania s osobitným predpisom

alebo s rozhodnutiami vydanými na jeho základe. Ak navrhovateľ v určenej lehote podanie nezosúladí,
stavebný úrad konanie zastaví.35. Podľa § 16a ods. 1 vodného zákona; Ten, kto má záujem realizovať činnosť, ktorou môže dôjsť
k nesplneniu enviromentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b), je povinný pred jej povolením požiadať
orgán štátnej vodnej správy o vydanie záväzného stanoviska. V záväznom stanovisku orgán štátnej

vodnej správy určí, či sa pred povolením činnosti vyžaduje výnimka.

36. Podľa § 73 ods. 18 vodného zákona; Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom 66a)
v konaní, v ktorom je príslušný stavebný úrad. Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28
a súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d) a g) tohto zákona sa považujú za záväzné stanoviská.66b)

Vlastník verejného vodovodu a vlastník verejnej kanalizácie sú dotknutým orgánom66aa) v konaní,
v ktorom je príslušný stavebný úrad a ich vyjadrenia sa považujú za záväzné stanoviská.66b)

37. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; Navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním
predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto
zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami.

38. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.; Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného
záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú
činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.

39. Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z.; Príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo
rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na
začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami
vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného

predpisu, vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu k územnému konaniu o
umiestnenie stavby, k územnému konaniu o využití územia, k stavebnému konaniu, ku kolaudačnému
konaniu.

40. Podľa § 46 správneho poriadku; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismiamusívychádzaťzospoľahlivozistenéhostavuveciamusíobsahovaťpredpísanénáležitosti.

41. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom vyhovuje v plnom rozsahu. (2)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeným ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého sa

rozhodlo. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
lehotu, lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

42. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Mesto Zvolen podľa § 39, § 39a

stavebného zákona v spojení s § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. umiestnil stavbu „POLYFUNKČNÝ
OBJEKT POD PUSTÝM HRADOM II., ZVOLEN“ na pozemkoch parcelné č. KN C 491/3, 491/10, 491/11,
491/13, 491/23, 491/24, 491/112, 491/151, 491/152, 491/161, 491/208, 491/209, 491/210, 491/211,
491/212, 491/213, 491/214, 491/215, 491/216, 491/217, 491/218, 491/220, 491/288, 491/332, 491/342,
491/343, 497/12, 497/75, 491/409, 491/524, register „E“ parc. č. 491/9, 491/11, 491/12, 491/15, 491/17,

2999/3, 5046 v katastrálnom území A. pre navrhovateľa PerFidem Alfa, s. r. o.

43. K námietkam žalobcu o potencionálnom ohrození životného prostredia tým, že ďalší účastník
konania si nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 zákona o ŽP, t. j. sám nepozná vplyvy svojej činnosti
na životné prostredie, a zároveň, že žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2 zákona o ŽP,

a teda nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia, správny súd uvádza, že v týchto
bodoch žalobca predniesol len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky bez priliehajúcej skutkovej
a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec. Neuviedol, ako žalovaný a ďalší účastník
konania porušili svoje povinnosti. Uviedol tiež len všeobecne úvahy o šikanóznom postupe správnychorgánov a súdov. Takto všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu
možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom prvostupňového
orgánu i žalovaného, ako aj s ich hodnotením veci, bránili tomu, aby správny súd, viazaný žalobnými

bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Keďže žalobca dostatočne nekonkretizoval, v čom
sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického
uvažovania v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

44. Správny súd nezistil porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie
§ 3 ods. 2 správneho poriadku, keď malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej. K tejto žalobnej námietke správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že nie každé porušenie
procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že

formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a
za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv
účastníka konania.

45. Z ustálenej judikatúry súdov vyšších autorít vyplýva, že účastník konania nemá nárok na
odôvodnenie rozhodnutia podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné
náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, v danom prípade aj § 39a stavebného
poriadku, čomu zodpovedá žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôvody uvádzané v rozhodnutiach nie sú ani neprimerane

všeobecné, pretože reflektujú zrozumiteľným a dostatočným spôsobom na stanoviská účastníkov
konaniaarozhodnutiežalovanéhoajnarelevantné,konkrétneodvolacienámietky.Vyjadrenienesúhlasu
žalobcustým,akosažalovanývysporiadalsodvolacíminámietkamižalobcu,nespôsobujenezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je
zrejmé, že pripomienky žalobcu v odvolaní uviedol a aj úvahy, ako sa s nimi vysporiadal. Z uvedeného

vyplýva, že žalobcom uplatnené námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i
prvostupňového rozhodnutia okrem toho, že majú všeobecný charakter, nemajú ani oporu v odôvodnení
rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a rozhodnutia žalovaného, a preto ich správny súd
vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ sa chce účastník úspešne domôcť svojho nepopierateľného práva na
riadneodôvodneniesprávnehorozhodnutia,nestačítvrdenieonedostatočnomodôvodnení,aleúčastník

musí uviesť svoju konkrétnu argumentáciu, ktorá preukázateľne bola v konaní vznesená a na ktorú nedal
správny orgán žiadnu odpoveď.

46. Účelom správneho súdnictva nie je to, aby súd posudzoval zákonnosť žalobcom predostretého
právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako by orgán verejnej správy

mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou správneho súdu je posudzovať
postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, teda
či orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu
tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a rozhodnutie ne/zákonné.

47. Správny súd poznamenáva, že proti požiadavke na dodržiavanie žalobcom citovanej právnej
úpravy, nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie na právach žalobcu.
Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania, ktorým ako
sám tvrdí, sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postoj v dôsledku
formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a

oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy. Primárnym
cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať
na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti
životného prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k
spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať

skutočný obsah a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy
sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu
konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej
verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby saneposkytol priestor napr. aj na šikanózny výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde
správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do
práva na priaznivé životné prostredie, a nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť.

48. Správny súd si pritom plne uvedomuje, že právo na priaznivé životné prostredie je subjektívnym
právom verejnoprávnej povahy. Uvedeného práva sa môže v zmysle platnej legislatívy domáhať
ktorýkoľvek subjekt, čo je nepochybne potrebné posudzovať ako spoločensky prospešnú činnosť. V tejto
súvislosti sa však žiada dodať, že ochrana realizácie takého práva sa poskytuje iba takému konaniu,

ktorého účelom je naozaj ochrana životného prostredia. Preto v danej veci mohla vyvstať aj otázka, či
úmysel žalobcu, ktorý prezentoval v predmetnej veci, skutočne smeruje k uplatňovaniu ochrany práva
životného prostredia a je v súlade s platným právom. Žalobca totiž sám deklaroval, že jeho konanie
je motivované hlavne tým, že v danej oblasti zlyhávajú tak štátne orgány ako aj súdy, nejde mu len o
jednotlivýprípad,aleozmenuprístupunavrhovateľov,úradníkov,apod.,čonaznačuje,resp.nevylučuje,
že žalobca, vedomý si svojich práv, svojim konaním môže sledovať primárne iný cieľ, ako je ochrana

životného prostredia, hoci sám tvrdil, že to je jeho primárnym záujmom. Uvedené pochybnosti by neboli
na mieste, ak by predkladal také námietky, ktoré sú dostatočne konkrétne naviazané na predmet konania
a je z nich zrejmý účel ochrany životného prostredia vzťahujúci sa k prejednávanej veci. Navyše, je treba
poukázať na skutočnosť, že žalobca sa v žalobe na viacerých miestach zmieňuje o stavebnom konaní
a povinnostiach orgánov verejnej správy v rámci stavebného konania, avšak v predmetnom konaní je

predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie vydané v územnom konaní, ktoré predchádza stavebnému
konaniu, t. j. časť žalobných námietok žalobcu smeruje voči konaniu, ktoré nasleduje po územnom
konaní a nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní.

49. Žalobca v žalobe namietal, že na predmetnú stavbu bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho

konania, avšak prvostupňové rozhodnutie neobsahuje podmienky určené v rozhodnutí zo zisťovacieho
konania. Správny súd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a administratívneho spisu viažuceho
sa k danej veci zistil, že stavebný úrad dňa 18.03.2024 v zmysle § 140c ods. 2 stavebného zákona zaslal
Okresnému úradu Zvolen, OSŽP ako príslušnému orgánu návrh na vydanie územného rozhodnutia
spolu s písomným vyhodnotením spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí vydanom v

zisťovacom konaní, projektovou dokumentáciou, oznámením o začatí územného konania a žiadosťou
o vydanie záväzného stanoviska podľa § 38 ods. 4 zákona EIA. Dňa 28.03.2024 bolo stavebnému
úradu doručené vyjadrenie Okresného úradu Zvolen, OSŽP č. OU-ZV-OSZP-2024/007544-002 zo
dňa 27.03.2024 (č. l. 7 administratívneho spisu), v ktorom je uvedené záväzné stanovisko tohto
orgánu verejnej správy, že návrh na začatie povoľovacieho konania pre uvedenú navrhovanú činnosť

je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí zo
zisťovacieho konania č. OU-ZV-OSZP-2023/018325-017 zo dňa 27.11.2023, ktoré vydal Okresný
úrad Zvolen, OSŽP. Dotknutý orgán ďalej v odôvodnení tohto záväzného stanoviska uviedol, že:
„Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „OÚ ZV, OSŽP”) vykonal v
zmysle zákona o posudzovaní pre navrhovanú stavbu „ Polyfunkčný komplex pod Pustým hradom

II. Zvolen” zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti. Výsledkom konania bolo vydané
rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-ZVOSZP-2023/018325-017 zo dňa 27.11.2023 (právoplatné
27.12.2023), na základe ktorého sa predmetná navrhovaná činnosť nebude posudzovať. V rozhodnutí
zo zisťovacieho konania určil príslušný orgán podmienky, ktoré je nevyhnutné pri spracovaní ďalšieho
stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných

predpisov rešpektovať. Z predloženej správy písomného vyhodnotenia spôsobu zapracovania opatrení
- preukázania splnenia podmienok po ukončení zisťovacieho konania vyplýva, že všetky podmienky,
týkajúce sa územného konania, sú akceptované a splnené. OÚ ZV, OSŽP posúdil predloženú žiadosť
o vydanie záväzného stanoviska spolu s návrhom na vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie
stavby, písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania opatrení určených v rozhodnutí zo zisťovacieho

konania a predloženú projektovú dokumentáciu. Pri ich preskúmavaní v nich nezistil také skutočnosti,
ktoré by boli v rozpore so zákonom o posudzovaní, s rozhodnutím zo zisťovacieho konania a s jeho
podmienkami. Na základe uvedeného preto OÚ ZV, OSŽP berúc do úvahy rozdielnu úroveň podrobnosti
dokumentácie predloženej pre účely posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o
posudzovaní a dokumentácie pre účely tohto konania konštatuje, že návrh na vydanie územného

rozhodnutia pre navrhovanú činnosť „ Polyfunkčný komplex pod Pustým hradom II. Zvolen” je v súlade
so zákonom o posudzovaní a s podmienkami určenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania č.j. OU-ZV-
OSZP-2023/018325-017 zo dňa 27.11.2023.Uvedené rozhodnutie zo dňa 27.11.2023 bolo doručované
aj odvolateľovi, ktorý mal v možnosť podať proti nemu odvolanie v zákonom stanovenej lehote 15 dnío čom bol aj riadne poučený, avšak túto možnosť nevyužil.“ Správny súd má za to, že z uvedeného
záväzného stanoviska Okresného úradu Zvolen, OSŽP zo dňa 27.03.2024 jednoznačne vyplýva, že
podmienky uvedené v rozhodnutí zo zisťovacieho konania boli zapracované do návrhu na umiestnenie

stavby a samotný orgán, ktorý vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, splnenie podmienok v ňom
uvedených posúdil a dospel k záveru, že všetky podmienky stanovené v rozhodnutí zo zisťovacieho
konania boli splnené a akceptované. Nebolo preto na mieste, aby prvostupňový orgán znovu preklápal
tieto podmienky do výroku územného rozhodnutia, ani pre postup podľa § 38 ods. 6 zákona EIA tak, ako
to tvrdil žalobca. Uvedené skutočnosti uviedol stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia

a aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Predmetná žalobná námietka tak podľa správneho súdu nie
je dôvodná.

50. Žalobca tiež namietal, že umiestňovaná stavba je v kolízii s drevinami, na ktorých odstránenie sa
vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Umiestneniu stavby bránia existujúce dreviny a podľa § 103
ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny je potrebné zabezpečiť súhlas s výrubom pred vydaním

územného rozhodnutia. Prvostupňový orgán ani žalovaný neskúmali priestorovú kolíziu s existujúcimi
drevinami. Správny súd k uvedenej námietke uvádza, že táto je nekonkrétna, žalobca len všeobecne
uvádza, že umiestneniu stavby bránia existujúce dreviny, avšak neuvádza, aké, kde, ani, či ich výrub
podlieha súhlasu orgánu ochrany prírody. Navyše, je potrebné zdôrazniť, že uvedené konanie je v štádiu
vydania rozhodnutia o umiestnení stavby, a nie v štádiu vydania stavebného povolenia, ako to na

niektorých miestach v žalobe tvrdí žalobca. Súčasťou administratívneho spisu prvostupňového orgánu
je aj záväzné stanovisko Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZV-
OSZP-2023/014807/SMD zo dňa 11.08.2023 (č. l. 27 admin. spisu), v ktorom tento orgán okrem iného
konštatoval, že v prípade nutnosti výrubu drevín rastúcich mimo lesa je potrebný súhlas orgánu ochrany
prírody podľa § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny. Toto záväzné stanovisko je v plnom znení

zapracované aj v prvostupňovom rozhodnutí. V uvedenom záväznom stanovisku dotknutého orgánu
sa neuvádza, že by mal námietky k vydaniu územného rozhodnutia a nestanovil podmienku vydania
súhlasusvýrubomdrevínpredvydanímúzemnéhorozhodnutia.Správnysúdzdôrazňuje,žepredmetom
súdneho prieskumu je územné rozhodnutie, ktorým sa v zmysle § 39a ods. 1 stavebného zákona určuje
stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa

požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Na povolenie výrubu drevín
podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je príslušná obec alebo mesto, nie stavebný úrad, pričom toto
povolenie si musí zaobstarať stavebník, v prípade, že bude chcieť, resp. musieť, takéto dreviny pred
uskutočnením stavby vyrúbať. Predmetnú žalobnú námietku preto správny súd považuje za nedôvodnú.

51. V ďalšej žalobnej námietke, žalobca namietal obsah záväzného stanoviska orgánu ochrany prírody,
z ktorého podľa neho nemožno uzavrieť, či dotknutý orgán ochrany prírody a krajiny splnenie danej
povinnosti v projektovej dokumentácii stavby overoval a s akým výsledkom a závermi. Podľa žalobcu
prvostupňový orgán ani žalovaný neuplatnili revízny postup podľa § 140b ods. 5, resp. ods. 6,
stavebného zákona, hoci to bola za daného skutkového stavu ich povinnosť. Správny súd ohľadom

tejto námietky poukazuje na ust. 140b ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého je obsah záväzného
stanoviska pre správny orgán konajúci vo veci záväzný a pokiaľ by bol rozpor medzi jednotlivými
záväznými stanoviskami, nemôže vo veci rozhodnúť. V predmetnej veci však nedošlo k rozporu
záväzného stanoviska orgánu ochrany prírody so záväznými stanoviskami iných dotknutých orgánov.
Žalobca namietal, že v administratívnom konaní napadol záväzné stanovisko orgánu ochrany prírody

a mal za to, že stavebný úrad mal postupovať podľa ust. 140b ods. 5, resp. 6 stavebného zákona,
avšak je potrebné poukázať na to, že v rámci územného konania a vydania územného rozhodnutia
sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie
stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Orgán
ochrany prírody vo svojom záväznom stanovisku v rámci územného konania uviedol, že v prípade

nutnosti výrubu drevín rastúcich mimo lesa je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody podľa § 47 zákona
o ochrane prírody a krajiny, avšak neuviedol, že by vydanie súhlasu orgánu ochrany prírody na výrub
drevín malo byť vydané pred vydaním predmetného územného rozhodnutia, ani, že sa takéto dreviny na
danom pozemku, kde sa umiestňuje stavba, nachádzajú. Navyše ani, žalobca neuviedol, či sa skutočne
takéto dreviny na predmetných pozemkoch nachádzajú a len všeobecne namieta predmetné záväzné

stanovisko orgánu ochrany prírody. Takúto žalobnú námietku tak správny súd považuje za nedôvodnú
a nespôsobilú privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia.52. Žalobca namietal aj absenciu záväzného stanoviska štátnej vodnej správy podľa § 73 ods. 21
vodného zákona v spojení s § 16a vodného zákona, čím sa neoverilo dosahovanie dobrého stavu
vôd podľa Smernice o vodách. Vyjadrenie podľa § 28 vodného zákona podľa žalobcu neobsahuje

informácie o záväznom stanovisku podľa § 16a vodného zákona. Správny súd poukazuje na skutočnosť,
že v administratívnom spise sa nachádza aj vyjadrenie Okresného úradu Zvolen, OSŽP č. OU-ZV-
OSZP-2023/016215-002 zo dňa 27.10.2023 č. l. 24 adm. spisu) podľa § 28 ods. vodného zákona, ktoré
je zahrnuté aj so všetkými podmienkami tam uvedenými do prvostupňového rozhodnutia. Podľa § 73
ods. 18 vodného zákona sa vyjadrenie podľa § 28 vodného zákona považuje za záväzné stanovisko.

K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán si nezabezpečil stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného
zákona, správny súd uvádza, že z ust. § 16a ods. 1 vodného zákona vyplýva, že záväzné stanovisko
podľa § 16a ods. 1 vodného zákona sa vydáva len pre tie činnosti, ktorých realizáciou môže dôjsť k
nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona. Usmernenie MŽP SR
pritom uvádza príklady stavieb a činností, podliehajúcich postupu podľa § 16a vodného zákona. Príklady
týchto činností vymenúva aj dôvodová správa k zákonu č. 516/2021 Z. z. (ktorým bol novelizovaný

vodný zákon). Pri určovaní, ktoré zámery (stavby a činnosti) podliehajú postupu podľa § 16a je pritom
potrebné vychádzať z úvahy ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej vody alebo podzemnej
vody. Žalobca však nijako neodôvodnil, či predmetná stavba spadá pod tieto stavby a činnosti, ani
neuviedol, prečo pri predmetnej stavbe by malo byť pred vydaním územného rozhodnutia vydané
záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, teda či sa jedná o činnosť, ktorou môže

dôjsť k nesplneniu enviromentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona. Správny
súd má za to, že z ustanovenia § 16a ods. 1 vyplýva, že si navrhovateľ stavby alebo činnosti, ktorou
by mohla byť činnosť, ktorou môže dôjsť k nesplneniu enviromentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6
písm. b), musí pred povolením takejto stavby alebo činnosti vyžiadať od orgánu štátnej vodnej správy
záväzné stanovisko. V zmysle § 73 ods. 18 vodného zákona sa za záväzné stanovisko orgánu štátnej

vodnej správy považuje aj vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 vodného zákona. Podľa
správneho súdu tak bola splnená podmienka vydania záväzného stanoviska k umiestneniu predmetnej
stavby na určených pozemkoch aj v zmysle § 16a ods. 1 vodného zákona, pričom orgán štátnej vodnej
správy v predmetnom stanovisku neurčil, že by sa pred povolením činnosti/stavby vyžadovala výnimka.
Súčasťou prvostupňového rozhodnutia je záväzné stanovisko orgánu štátnej vodnej správy, kde sú

uvedené podmienky orgánu štátnej vodnej správy pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby ako
aj podmienky, ktorých splnenie bude potrebné pred vydaním stavebného povolenia, pričom predmetné
záväzné stanovisko nie je v nesúlade s ostatnými záväznými stanoviskami. Aj tieto námietky žalobcu
sú preto podľa správneho súdu nedôvodné.

53. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci s tým, že je nedostatočne odôvodnené, pričom však žalobca neuviedol, akým spôsobom
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, resp. v čom spočíva nesprávnosť
právneho posúdenia žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí, je potrebné uviesť, že správny

súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené
v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby
je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu

alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené
všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať
len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením
veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

54. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov správny súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať náležitosti požadované pre
rozhodnutie správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. Po preskúmaní administratívneho
spisuanapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoakoajprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávymásprávny

súd za to, že tieto rozhodnutia spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z vyššie uvedených
zákonných ustanovení, a preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Správny súd dospel
k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto
rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver pre umiestnenie stavby. Správnysúdďalejuvádza,žerozsahaobsahprieskumužalobounapadnutéhorozhodnutiajestriktnevymedzený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti,
obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého

orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej
a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor
takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná.

55. Námietka žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého

rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, je tiež len
všeobecná a nie je dôvodná. Naopak, ako už správny súd uviedol, zistenie skutkového stavu považuje
správny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia, a tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným
ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu jednoznačnú oporu v administratívnom spise.

56. Námietka žalobcu o tom, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred

orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej,tiežniejedôvodná.Správnysúdpreskúmalpostupprvostupňovéhoorgánuažalovaného,pričom
sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že tak
prvostupňový orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom. Správny súd má za to, že
prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných zákonných ustanovení stavebného

zákona a zákona EIA. Prvostupňové rozhodnutie vo výroku presne určuje umiestnenie stavby, pričom vo
výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré v ďalšom procese konania je navrhovateľ povinný
rešpektovať. Správny súd poukazuje na to, že na základe výsledkov územného konania a doručených
stanovísk prvostupňový orgán dospel k rozhodnutiu o umiestnení stavby, ktoré náležite odôvodnil.

57. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu
a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho
aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú

z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri
rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny
súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu
orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti predmetného
rozhodnutia žalovaného správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do
30.06.2023). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie v zásade nevykonáva, vykonáva

len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah
je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve
nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr.
R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi,

teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia,
uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr.
v replike, či ďalších podaniach, resp. prednesené na pojednávaní, správny súd neprihliada.

58. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych

záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za
následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.

Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobomuvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp.
všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že táto žaloba je nedôvodná a
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom
na § 190 SSP žalobu zamietol.

60. Náhradu trov konania správny súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, pretože nezistil vo
vzťahu k žiadnemu z nich na to zákonný dôvod. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd
nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol,
avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre
ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané (§ 168 SSP).

61. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú,
sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa
pre priznanie mu ostatných trov konania.

62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
62. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.