Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225203419
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2225203419.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej
a členov senátu Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Ľuboslavy Vankovej
v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bydlisko: D. E. XXX/XX, XXX XX F. G.,
zast. JUDr. Katarína Bokrosová, advokátka so sídlom Galantská 4, 929 01 Dunajská Streda, IČO:
54 215 617, proti povinnému: H. H. I., nar.: XX.XX.XXXX, bydlisko: J. K. XXXX/X, XXX XX G. L., o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 22C/84/2025-25 zo dňa 5. decembra 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i p ú š ť a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Povinnému s a n e p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.návrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
zamietol a výrokom II. žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17. 11. 2025 sa

navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému zákaz
nakladať s pozemkami (orná pôda) evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným
úradom Dunajská Streda pre kat. územie F. G.. Návrh odôvodnila tým, že ako budúci kupujúci uzavrela
s povinným ako budúcim predávajúcim dňa 28. 10. 2016 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
podľa § 50a Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bol záväzok zmluvných strán uzavrieť medzi
sebou po splnení dohodnutých podmienok zmluvu, na základe ktorej povinným prevedie predmetné

pozemky do vlastníctva navrhovateľky za dohodnutú kúpnu cenu. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniauviedla,žepodľačl.IIbodu2zmluvyzáväzokzmluvnejstranyuzavrieťsdruhou
zmluvnoustranoubudúcuzmluvuoprevodenehnuteľnostívznikákumulatívnymsplnenímnasledovných
podmienok:a)nadobudnutieprávoplatnostirozsudkuvydanéhovkonaní,ktorýmsúdurčil,ževlastníkom
predmetu budúcej kúpy je budúci predávajúci (pozn. išlo o konanie vedené Okresným súdom Dunajská
Streda pod sp. zn. 12C/11/2016, v ktorom sa povinný (budúci predávajúci) ako žalobca domáhal proti

žalovanému, spoločnosti METEOR - DS, s.r.o., aby súd určil, že povinným je vlastníkom predmetných
pozemkov (ďalej len „súdne konanie“)), b) výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy doručená druhej
znluvnej strane v lehote 30 dní po splnení podmienky podľa písm. a), s tým, že o splnení dohodnutej
podmienky podľa bodu 2 písm. a) tohto článku je budúci predávajúci povinný budúceho kupujúceho
písomne informovať bez zbytočného dokladu, najneskôr však do 3 pracovných dní po jej splnení.
Navrhovateľka a povinný v čl. II. bode 12 zmluvy osobitne ošetrili aj situáciu, ak by proti právoplatnému

rozhodnutiu v súdnom konaní spoločnosť METEOR - DS, s.r.o. podala mimoriadny opravný prostriedok,alebobyvtomčasenapozemkochviazlovecnébremeno,záložnéprávoaleboobmedzujúcapoznámka,
ktoré neboli zriadené alebo zapríčinené povinným.

1.3. Navrhovateľka v návrhu dôvodila, že nie je v uvedenom súdnom konaní stranou a ani v inom
procesnom postavení, na základe ktorého by mohla mať vedomosti o priebehu súdneho konania.
Preto sa spoliehala na informačnú povinnosť povinného v zmysle čl. II. bodov 3 a 7 zmluvy, pod
následkom zmluvnej pokuty podľa čl. II. bodu 8 zmluvy. Povinný však informačnú povinnosť neplní a
navrhovateľku už dlhšiu dobu o súdnom konaní neinformuje. Navrhovateľka teda môže získavať iba

čiastkové informácie z LV XXXX, na ktorom sú t. č. zapísané obmedzujúce poznámky. Pre pasivitu
povinného, ako aj vzhľadom na značný čas, ktorý uplynul od začatia konania na dovolacom súde, má
navrhovateľka obavy, že povinný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplní, pričom navrhovateľka
pre tento prípad nedisponuje iným právnym nástrojom na ochranu práv a oprávnených záujmov
vyplývajúcich zo zmluvy, ako podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhuje
bezodkladnú úpravu pomerov zmluvných strán.

1.4. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že na LV č. XXXX už
t. č. nie je zapísaná nehnuteľnosť označená v zmluve ako „pozemok evidovaný ako parcela registra
„C“ s parcelným č. 411 hoci táto nehnuteľnosť na účely zmluvy tvorí predmet kúpy. Povinný pozemok
scudzil, v prospech tretej osoby. Z poznámok na LV č. XXXX vyplýva, že k prevodu tohto pozemku

došlo pravdepodobne v období po vynesení rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/78/2021-1062
zo dňa 06. 12. 2022 a pred nariadením neodkladného opatrenia Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn.12C/11/2016. Neplnením svojej informačnej povinnosti povinný ohrozuje práva navrhovateľky
vyplývajúce zo zmluvy. Keďže povinný zároveň v krátkom čase po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/78/2021-1062 predmetom kúpy v rozpore so zmluvou neoprávnene

nakladal, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, keďže práva navrhovateľky vyplývajúce zo zmluvy nie
je možné dosiahnuť iným právnym nástrojom, napr. zabezpečovacím opatrením. Práva navrhovateľky
vyplývajúce zo zmluvy síce nastávajú až po ukončení dovolacieho konania spôsobom predpokladaným
zmluvou, avšak pre absenciu iných možností a s ohľadom na zásadu, že práva patria len bdelým má

navrhovateľka dôvodné obavy, že povinný po ukončení dovolacieho konania zmarí účel zamýšľaný
zmluvou, pretože povinný už nakladal s predmetom budúcej kúpy, a to bez vedomosti navrhovateľky.

1.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného
sporového poriadku („CSP“). Po preskúmaní návrhu z pohľadu splnenia podmienok uvedených v § 127

CSP, § 132 CSP a § 326 CSP posudzoval, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia uvedené v § 325 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je potrebné zamietnuť.

1.6. Súd prvej inštancie dôvodil, že aby mohol nariadiť neodkladné opatrenie na podklade podaného

návrhu, musel mať v prvom rade za osvedčený existujúci právny nárok navrhovateľky uzavrieť s
povinným budúcu zmluvu o prevode pozemkov. Iba v takom prípade totiž možno uvažovať o obmedzení
povinného v nakladaní s pozemkami. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi však dospel k
záveru, že navrhovateľka neosvedčila existenciu právneho nároku na uzavretie budúcej zmluvy. Podľa
čl. II. (Predmet predbežnej zmluvy) bodu 2 „Strany sa dohodli, že záväzok strany uzavrieť s druhou

stranou budúcu zmluvu vzniká kumulatívnym splnením nasledovných podmienok: a) nadobudnutie
právoplatnosti rozsudku vydaného v konaní, ktorým súd určil, že vlastníkom predmetu budúcej kúpy je
budúci predávajúci, b) výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy doručená druhej zmluvnej strane v lehote
30 po splnení podmienky podľa písm. a) tohto bodu; ak žiadna zo zmluvných strán výzvu podľa písm.
b) tohto bodu druhej zmluvnej strane nedoručí, táto zmluva zaniká.

1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/78/2021-1062
zo dňa 06. 12. 2022, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp.
zn. 12C/11/2016-612 zo dňa 01. 02. 2021 a určil, že odporca je vlastníkom predmetných pozemkov,
nadobudol právoplatnosť dňa 07. 02. 2023. Podľa čl. II. bodu 2 písm. b) zmluvy ak výzva na uzavretie

budúcej zmluvy nebola druhej strane doručená do 30 dní od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 10Co/78/2021-1062, zmluva zanikla, a teda zaniklo aj právo uzavrieť budúcu zmluvu
o prevode pozemkov z vlastníctva odporcu do vlastníctva navrhovateľky. Na tom nič nemenia ani
dojednania strán v čl. II. bode 12 zmluvy, podľa ktorého podanie dovolania proti právoplatnémurozhodnutiu nie je považované za porušenie povinností budúceho predávajúceho, ani za zmarenie
dohodnutej podmienky pre uzavretie budúcej zmluvy, ani za prekážku zaplatenia kúpnej ceny; budúci
kupujúci však bude oprávnený odmietnuť uzavretie budúcej zmluvy. Podanie dovolania samé o

sebe neviedlo k zmene kumulatívnych podmienok pre vznik povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu, ani
neoddialilo uzavretie budúcej zmluvy na čas po skončení dovolacieho konania. Súd prvej inštancie
uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila doručenie výzvy na uzavretie budúcej zmluvy povinnému do 30
dníodprávoplatnostirozsudkuKrajskéhosúduvTrnave sp.zn.10Co/78/2021-1062atedaneosvedčila,
že v súčasnosti existuje jej právny nárok na uzavretie budúcej zmluvy.

1.8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodil, že navrhovateľka musí tvrdiť a osvedčiť existenciu
okolností odôvodňujúcich neodkladnú úpravu pomerov, okrem iného najmä skutočnosti, na základe
ktorých súd už pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia môže dospieť k záveru, že miera
pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej

zamietnutia. Takéto skutočnosti navrhovateľka neosvedčila, preto návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

1.9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 354 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadnej
zo strán nepriznal nárok na ich náhradu.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z odvolacích dôvodov
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté
uznesenie podľa § 388 CSP zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť alebo
nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým bude zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky

na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve povinného vedených Okresným úradom Dunajská Streda
katastrálny odbor, na LV XXXX, pre katastrálne územie F. G., obec F. G., na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky navrhovateľky vo výške 75 000 eur s príslušenstvom. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu
trov konania.

2.2. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčila doručenie výzvy na
uzatvorenie budúcej zmluvy povinnému do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozsudku Krajského
súdu Trnava sp. zn. 10Co/78/2021-1092 a z ktorého dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie
neosvedčila, že v súčasnosti existuje jej právny nárok na uzavretie budúcej zmluvy. Poukázala na
listinný dôkaz predložený spolu s návrhom na neodkladné opatrenie kde v zmluve o uzavretí budúcej

kúpnej zmluvy podľa § 50 a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka zo dňa 28.10.2016 nie je uvedená
lehota 30 dní ale len lehota "30". Z uvedeného vyvodila, že v zmluvnom dojednaní absentuje písomné
vyjadrenie časového rámca na vykonanie právneho úkonu, z ktorého dôvodu nie je zrejmé ako súd
prvej inštancie dospel k názoru, že v danom prípade bola medzi stranami dohodnutá 30 dňová lehota.
Uviedla, že zmluvné strany si dojednali časový rámec na vykonanie právneho úkonu podľa článku II

bod 2 zmluvy v rozsahu 30 mesiacov a nie 30 dní ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie, bez
akéhokoľvek rozumného a osvedčeného dôvodu. 30 mesačnú lehotu si dohodli strany kvôli zdĺhavému
súdnemu procesu o čom svedčí aj bod 12 článku II. Zmluvy, ktoré predpokladá konanie o mimoriadnom
opravnom prostriedku. Zdôraznila, že navrhovateľka nie je stranou sporu v konaní o určenie vlastníctva
povinnému, preto sa o výsledku tohto sporu môže dozvedieť až z oznámenia povinného, ktorý je však

nečinný. Navrhovateľka tvrdila, že zmluvne dohodnutú lehotu 30 mesiacov po splnení podmienky
dodržala, čo osvedčila predložením výzvy adresovanej povinnému zo dňa 18.07.2025, keďže lehota
podľa bodu 2 článku II. uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve mala uplynúť až dňa 07.08.2025. Mala
za to, že súd prvej inštancie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k predčasnému prejudikovaniu

sporu a k odňatiu možnosti navrhovateľky konať pred súdom, čím súd prvej inštancie zasiahol do jej
základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2.3.Navrhovateľkapoznamenala,žesúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutého rozhodnutia malza
to, že vzniknutú situáciu riešia ustanovenia o budúcej zmluve o zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá

vo výške 75 000 eur. Na základe tohto názoru súdu prvej inštancie a na základe skutočnosti, že
žalovaný má na viacerých nehnuteľnostiach ktorých je výlučným vlastníkom zapísaných na LV XXXX, LV
XXXX a LV XXXX zriadených množstvo záložných práv, exekučných záložných práv na zabezpečenie
pohľadávky, z čoho vyvodila jeho nepriaznivú finančnú situáciu, navrhla odvolaciemu súdu nariadeniezabezpečovacieho opatrenia, ktorým by bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky na
nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve povinného zapísaný a na LV XXXX k.ú. F. G..

3. Ďalšie písomné podania vo veci doručené neboli.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 CSP. Po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa náležitosti podľa
§ 125 ods. 3, § 127 od. 1 CSP a náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal

odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods.1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie podľa § 385
ods. 1 CSP.

6. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods.
1 písm. a/, b/ CSP. Skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere,
či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného
postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom.

Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takéto pochybenia odvolací súd
v konaní nezistil.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

17. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

18. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

20. Podľa § 371 CSP, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

21. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako
„navrhovateľka“ a „odporca“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci
ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na
to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podáva návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t.j. tú, voči ktorej smeruje návrh na
uloženie zákazu priblíženia ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. „povinný“, ktorí sú totožnými
subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „navrhovateľka“ a „odporca“.

22.Odvolaciemusúdubolavecpredloženánarozhodnutieoodvolanínavrhovateľaprotiuzneseniusúdu

prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V prípade, ak odvolací
súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má podľa
ustanovenia § 329 ods. 1 CSP umožniť protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Uvedené ustanovenie v spojení s ustanovením § 331 ods. 1 CSP si odvolací
súd vykladá tak, že protistrane má doručiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie

o zamietnutí tohto návrhu a odvolanie v tom prípade, ak uvažuje o zmene rozhodnutia súdu prvej
inštancie v zmysle, že návrhu mieni vyhovieť. Pokiaľ považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za vecne správne a potvrdzuje
toto rozhodnutie, doručenie návrhu, uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a odvolania protistrane žiaden význam nemá. Z tohto dôvodu nepostupoval

odvolací súd podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP a prejednal vec bez vyjadrenia protistrany.

23.1. K výroku I. uznesenia odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

23.2. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že aj keď na konanie na odvolacom súde sa primerane

použijú ustanovenia o konaniach na súde prvej inštancie, tieto sa použijú len v prípade, ak ich použitie
nie je vylúčené osobitou právnou úpravou zakotvenou vo štvrtej časti, v prvej hlave CSP, teda ak
konkrétna otázka je upravená pre odvolacie konanie odlišne, alebo ak je použitie niektorých ustanovení
predchádzajúcich častí CSP výslovne vylúčené. Ako vyplýva z ust. § 371 a § 378 ods. 2 CSP, v
odvolacom konaní je vylúčené použitie niektorých inštitútov, a to konkrétne zmena žaloby a (§ 371 CSP)

a pristúpenie subjektov do konania (§ 378 ods. 2 CSP).

23.3. Zmenou žaloby je v zmysle § 140 CSP rozšírenie uplatneného práva, uplatnenie iného práva
a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, tvrdených v žalobe. Nová úpravasporového procesu zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa, keďže vec sa nachádza v opravnom
konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo,
ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete tak, ako bol vymedzený

v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Umožnenie zmeny žaloby v tomto štádiu by malo za následok
zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie, keď takýto postup
by odporoval základnému účelu civilného sporového konania, ktorým je poskytnutie rýchlej, efektívnej a
spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za súčasnej vysokej miery zodpovednosti strán
sporuzavýsledokkonania.KeďžeCSPneobsahujeosobitnéustanoveniaozmenenávrhunanariadenie

neodkladného opatrenia, je potrebné s poukazom na č.l. 4 ods. 1 CSP primerane aplikovať vyššie
citované ustanovenia o zmene žaloby.

23.4. Navrhovateľka sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému zákaz nakladať s pozemkami (orná pôda)
evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda pre kat. územie

F. G.. Návrh odôvodnila tým, že s povinným má k predmetným nehnuteľnostiam uzatvorenú zmluvu o
budúcej zmluve podľa ktorej je povinný ako predávajúci s navrhovateľkou ako kupujúcou uzatvoriť kúpnu
zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorú povinnosť si zatiaľ nesplnil, hoci ho na uzatvorenie zmluvy
vyzvala. V odvolaní navrhla zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadala, aby popri
navrhovanom nariadení neodkladného opatrenia odvolací súd na totožných nehnuteľnostiach zriadil

zabezpečovacie záložné právo v prospech navrhovateľky na zabezpečenie jej peňažnej pohľadávky vo
výške 75.000.- eur vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve.

23.5. Vzhľadom k neaplikovateľnosti inštitútu ust. § 140 CSP v odvolacom konaní (zmena žaloby)
odvolací súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľky na rozšírenie návrhu o nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia v zmysle § 371 CSP nepripustil.

24.1. K výroku II. Uznesenia odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

24.2. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i na

jednotlivé argumenty navrhovateľky predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

24.3. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený
a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a
odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná
obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré

majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich
úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho
neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie
časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí
vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv

a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu
neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava
náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým
opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia

posudzujesúd,čijeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,činavrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu
z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ
má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne

účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.24.4. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že v zmysle ust. § 329 ods.
2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Osobitný význam má citované ustanovenie pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti

je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená,
že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 CSP. Vylúčené je však to, aby svoje
rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia, na tieto
skutočnosti odvolací súd neprihliada.

24.5. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy
právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne
vzťahynaobdobiepojehonariadení amápretovýraznýpreventívnyzmyseliúčinok,ktorývnaliehavých
prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je
možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá,

aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej
úpravy
a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov
by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné osvedčiť, že je
tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho

riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je
vkonkrétnomprípadeodôvodnenáobava,žejehonenariadenímbysapodstatnezhoršilaprávnapozícia
účastníka v danom právnom vzťahu. Neodkladné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho
účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, čo však neznamená, že by bolo možné neodkladné
opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i
osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

24.6. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné

skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania.
Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak, ako je
tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom žalobca má k dispozícii zúžený rozsah

relevantnýchdôkaznýchprostriedkov,ktorýchvykonaniejenavyšelimitovanépovahoukonaniaonávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej je potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová
lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a
preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť,

nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v
rámci konania vo veci samej.

24.7. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu

nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým

pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).24.8. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú

osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. M., J. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092).

24.9. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút

charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba
úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

24.10. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka

sa domáhala uloženia povinnosti zdržať sa nakladania nehnuteľnosťami evidovanými na LV
XXXX k. ú. F. G.. Návrh odôvodnila medzi stranami uzatvorenou Zmluvou o budúcej zmluve zo
dňa 28.10.2016 predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť medzi sebou po splnení
dohodnutých podmienok zmluvu, na základe ktorej povinný prevedie predmetné pozemky do vlastníctva
navrhovateľky za dohodnutú kúpnu cenu po splnení kumulatívnych podmienok podľa bodu 2 článku

II. Zmluvy. Navrhovateľka dôvodila, že povinného na uzatvorenie úplnej zmluvy vyzvala, avšak tento
nereaguje,neinformujejuovýsledkusúvisiacehosporuovlastníctvopredmetnýchnehnuteľnostístretím
subjektom a naviac - jedna z parciel - č. 411 už na predmetnom LV XXXX nefiguruje, bola povinným
scudzená a v súčasnej dobe je zapísaná na LV XXXX k.ú. F. G. v prospech tretej osoby. Vzhľadom na
tieto skutočnosti mala za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko

osvedčila existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pretože nakladaním s nehnuteľnosťami
povinným hrozí, že účel zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi stranami bude zmarený.

24.11. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nemal za
osvedčenú existenciu právneho nároku navrhovateľky na uzatvorenie kúpnej zmluvy z dôvodu, že

navrhovateľka neosvedčila doručenie v výzvy na uzatvorenie budúcej zmluvy povinnému do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/78/2021 - 1062, ktorá nastala dňa
07.02.2023 a ktorá podmienka bola kumulatívne dohodnutá v článku II. bod 8 Zmluvy o budúcej zmluve
uzatvorenej medzi stranami dňa 28.10.2016.

24.12. Za podstatné odvolacie námietky navrhovateľky odvolací súd považoval jej argumentáciu, že
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil kumulatívne splnenie podmienok článku II bod 8 uzatvorenej
Zmluvy o budúcej zmluve, a bez akéhokoľvek rozumného a osvedčeného dôvodu vyhodnotil lehotu v
tomto ustanovení ako 30 dňovú. Dôvodila, že v zmluve bolo uvedené len "30" čo predstavuje nie 30
dní, ale 30 mesiacov a túto lehotu dodržala, nakoľko spolu s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia predložila výzvu na uzatvorenie zmluvy adresovanú povinnému zo dňa 18.07.2025, pričom
lehota 30 mesiacov od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.
10Co/78/2021 by uplynula až dňa 07.08.2025.

24.13. Uvedenú odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú z nasledujúcich dôvodov.

24.14. Zo znenia uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 28.10.2016 z čl. II. štvrtý článok
bod 2 odvolací súd konštatuje, že v znení uvedenom v zmluve absentuje označenie lehoty, ku
ktorej číslovka 30 prináleží. Avšak samotná navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v bode 5 označila túto lehotu za 30 dňovú. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu spisu. Preto nemožno považovať za dôvodnú
argumentáciu navrhovateľky, že súd prvej inštancie postupoval pri určení lehoty bez akéhokoľvek
rozumného a odôvodneného dôvodu. Odvolací súd preto argumentáciu navrhovateľky v odvolacom
konaní v tomto smere považoval za účelovú, v snahe dosiahnuť zmenu rozhodnutia.24.15. Po preskúmaní obsahu spisu, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho príloh,
rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj podaného odvolania, odvolací súd dospel k zhodnému

záveru so súdom prvej inštancie o tom, že navrhovateľka neosvedčila doručenie výzvy na uzavretie
budúcej zmluvy povinnému. Navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
síce predložila listiny zo dňa 18.07.2025, 12.08.2025, 19.09.2025 a 16.10.2025 z obsahu ktorých
možno dovodiť výzvu povinnému na uzatvorenie kúpnej zmluvy, avšak neosvedčila ani ich odoslanie,
ani doručenie povinnému spôsobom, ktorý by súd mohol vyhodnotiť ako osvedčený. Rukou písané

poznámky na uvedených listinách o dátume odoslania nemožno považovať za osvedčenie skutočnosti,
že navrhovateľka vyzvala povinného na uzatvorenie zmluvy odoslaním týchto listín. Navrhovateľka v
konaní nepredložila v konaní žiadnu listinu ( podací hárok, či doručenku) ktorými by osvedčila či už
odoslanie alebo doručenie výziev povinnému. Z uvedeného dôvodu nie je relevantná lehota či už 30 dní
alebo 30 mesiacov. Za doručenie výzvy nemožno považovať v tejto veci prípadné doručenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami povinnému, nakoľko súd prvej inštancie v zmysle

ustanovenia § 331 ods. 1 CSP vzhľadom k tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, správne tento návrh, prílohy ani rozhodnutie súdu prvej inštancie povinnému nedoručoval.
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je v zmysle ustanovenia § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v
čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto ani prípadné doručenie návrhu na neodkladné
opatrenie a jeho príloh odvolacím súdom by na rozhodnutie odvolacieho súdu nemohlo mať vplyv.

24.16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvej
inštancie o tom, že navrhovateľka neosvedčila existenciu jej právneho nároku na uzatvorenie kúpnej
zmluvy a rovnako k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia prípadnej žalobe vo veci samej je v
danom štádiu konania nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

24.17. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj argumentáciu navrhovateľky v tom smere, že
rozhodnutím v tomto konaní súdy prejudikujú prípadné rozhodnutie vo veci samej v neprospech
navrhovateľky. Ako už v predchádzajúcich odsekoch odvolací súd uviedol, v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie vo veci samej nevykonáva, pre rozhodnutie je
postačujúca dostatočná miera osvedčenia, ktorá sa vykonáva výlučne pre potreby rozhodnutia o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Naviac zmysle ustanovenia § 329 ods. 3 CSP za splnenia jeho
podmienok netvorí zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci.

24.18.Keďžepodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatreniatak,akožiadalanavrhovateľkasplnené
neboli a súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietol, odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24.19. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania. Vo vzťahu k uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania
navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne odvolacie dôvody.

25.1. K výroku III. uznesenia odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

25.2. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario CSP tak, že plne úspešnému povinnému nepriznal voči

navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú
ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej
inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že povinnému žiadne trovy v odvolacom konaní

nevznikli,bybolozjavnenielennerozumnéaleivrozporesozásadouhospodárnosticivilnéhosporového
konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má dovolateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným

advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie. Podľa § 10 ods. l
z.č.327/2005Z.z.konanieonárokunaposkytnutieprávnejpomocisazačínapodanímpísomnejžiadosti
v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená
na internetovej stránke Centra právnej pomoci N.. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená
dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce,

že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí
obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).