Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1Sf/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101262
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101262.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060
01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, zastúpený : Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102505120/2025 zo dňa 24.06.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 26.08.2025 domáha preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102505120/2025 zo dňa 24.06.2025 (ďalej aj len ,,napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca
dane“) č. 100548831/2025 zo dňa 07.02.2025 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca
dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie máj 2019 v sume 78 182,02 Eur a žalobcovi vyrubil daň v sume 50 132,66
Eur. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ,,SSP“).

2. Potrebu priznania odkladného účinku žalobe odôvodnil tým, že na trhu pôsobí takmer 27 rokov,
v súčasnosti zamestnáva takmer 300 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 65 zamestnancov
na dohodu o vykonaní práce. S poukazom na uvedené konštatoval, že je jeden z najväčších
zamestnávateľov v regióne a v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej
republiky, spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, bol určený ako vybraný subjekt
hospodárskej mobilizácie. Žalobca ako veľkoodberateľ surového kravského mlieka a ovčej hrudky

podrobne popísal predmet a rozsah svojho podnikania. Uviedol, že výkon predmetného rozhodnutia
postihne nielen samotných dodávateľov, odberateľov hotových výrobkov, ale aj dodávateľov obalového
materiálu, dopravných služieb, energií, keďže žalobca je 100 % odberateľom bioplynovej stanice, pre
ktorú platobná neschopnosť bude mať likvidačný charakter.

3. Žalobca ďalej poukázal na to, že svojím obchodným partnerom vypláca zálohy za dodávané komodity

ajvopredvčasoch,kedyfarmárinemajúvyplatenéštátnepríspevky,dotácieafondy,dlhodobopodporuje
slovenských výrobcov, keďže má možnosť nakupovať mlieko za oveľa nižšiu cenu ako sa cenu, zaktorú sa nakupuje mlieko od slovenských družstiev a farmárov. Žalobca mal za to, že v prípade ďalšej
exekúcie a realizácie rozhodnutia, ako aj na toto konanie nadväzujúcich rozhodnutí o pokute a úrokoch
bude nútený ukončiť spoluprácu s viacerými družstvami a dodávateľmi mlieka a začať nakupovať

suroviny na spotovom trhu, kedy preukázateľne neutrpí len žalobca, ale aj títo odberatelia a v konečnom
dôsledku štát. Konštatoval, že predmetné rozhodnutie predstavuje aj ohrozenie hospodárstva krajiny
a potravinovej bezpečnosti štátu.

4. Žalobca ďalej uviedol, že za rok 2023 dosiahol zisk pred zdanením vo výške 2 766 125,23

Eur a čistý obrat k 31.03.2024 vo výške 31 519 357,53 Eur, krátkodobé záväzky mal vo výške
14 642 676,41 Eur. Celkový majetok žalobcu ku dňu 31.12.2023 predstavoval 82 103 816,85 Eur.
Žalobca zároveň deklaroval čistý obrat ku dňu 31.03.2024 vo výške 31 519 357,53 Eur a zisk pred
zdanením ku dňu 31.03.2024 vo výške 763 943,02 Eur. K správnej žalobe žalobca priložil účtovnú
závierku vyhotovená ku dňu 31.12.2023 a Výročnú správu žalobcu o výsledkoch hospodárenia za rok
2023.

5. Žalobca záverom poukázal na skutočnosť, že výkon rozhodnutia znamená ohrozenie jeho celkovej
existencie, nakoľko preukázateľne poškodzuje dennodenný chod, ohrozí ho na dôveryhodnosti vo
vzťahu k obchodným partnerom, pričom ho tak dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže
v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami

na výplatu miezd, odvodov, znemožní mu spoluprácu s bankami (možnosť žiadať o úvery) a využívať
akékoľvek služby potrebné na chod spoločnosti. Zdôraznil, že pokiaľ by bol v prípade výkonu daňovej
exekúcie vedený v systéme finančnej správy ako daňový dlžník, výkon jeho podnikateľskej činnosti bude
podstatným spôsobom sťažený, a je viac ako pravdepodobné, že jeho obchodní partneri a zákazníci
stratia voči nemu dôveru a ukončia spoluprácu a v konečnom dôsledku vznikne škoda v mnohonásobne

väčšej výške, ako je predmet tohto konania. Uviedol, že táto situácia zároveň poškodzuje jeho dobré
meno, ktoré si dlhodobo buduje a nemôže sa zúčastňovať ani verejných súťažných konaní.

6. Uvedenými skutočnosťami o obrate spoločnosti, jej príjmoch, daňovom a odvodovom zaťažení, ktoré
sú podložené predloženými daňovými dokladmi v komparácii s celkovou výškou vyrubovaného rozdielu

dane a nepriznaného nadmerného odpočtu bola osvedčená a preukázaná existencia priamej hrozby,
ktorej následky by boli oveľa vážnejšie ako princíp právnej istoty právoplatného rozhodnutia.

7. V nadväznosti na uvedené mal žalobca za to, že sú u neho naplnené všetky zákonné požiadavky na
priznanie odkladného účinku, keďže mu preukázateľne hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska

a finančná škoda, a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov, pričom odklad vykonateľnosti
rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom.

II.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku doručeného
správnemu súdu dňa 08.01.2026 uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe je neopodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu
dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd návrh

žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

III.

9. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

10. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

11. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

12. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

13. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu
sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu
tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnejsprávyžiadnymiichúčinkamialebonásledkami,pričomvšakpriznanieanaopakaninepriznanie

odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci.
K účelu inštitútu odkladného účinku je možné poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie
je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide
o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne

ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená
samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011).
Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie
je výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny
poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za

predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito
sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c)
naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

14. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v §

185 písm. a) a b) SSP. S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku
v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia žalobca v návrhu musí tvrdiť,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v
rozpore s verejným záujmom.

15. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma

hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného
účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným
bremenom.

16. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením

§ 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu
a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.

17.Akoužsprávnysúdnaznačilvyššie,tvrdiťaosvedčiťpredpoklad,žeokamžitýmvýkonomaleboinými
právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný

následok je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp.
okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí
a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí
predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byťriadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty
právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť
(napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020 alebo uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné
považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z
konkrétnychdôkazovpredloženýchžalobcomaktorénáslednesprávnysúdmôževyhodnotiť.Prisvojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahujedoprávoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávyamusísaposúdiťmiera

zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo
dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie
z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

18. Vychádzajúc z obsahu návrhu na priznanie odkladného účinku, argumentácie žalobcu obsiahnutej
v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nezistil zákonný dôvod pre

jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda, či finančná škoda. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval len všeobecným
tvrdením o tom, aké následky mu výkonom rozhodnutia hrozia. Podstatnú časť svojej argumentácie
založil žalobca na čisto hypotetických tvrdeniach, keď uviedol, že výkon predmetného rozhodnutia,

a teda následná daňová exekúcia by poškodzovala jeho podnikateľskú činnosť, ohrozila by jeho
dôveryhodnosť vo vzťahu k obchodným partnerom, pričom by to žalobcu dostalo do druhotnej platobnej
neschopnosti, keďže v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov by nedisponoval finančnými
prostriedkami na výplatu miezd a odvodov. Na podporu svojich tvrdení, okrem účtovnej závierky
zostavenej k 31.12.2023 a výročnej správy o výsledkoch hospodárenia za rok 2023 žalobca nepredložil

žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho aktuálnu ekonomickú situáciu týkajúcu sa roku
2024 resp. 2025 (napríklad uvedeným aktuálneho stavu účtov, majetku spoločnosti, vývoja a súčasného
stavu príjmov/tržieb, nákladov na prevádzku podniku /fixných, režijných/ pred a po prípadnej úhrade
uloženej povinnosti, výšku aktuálneho úverového zaťaženia, aktuálnu skladbu pohľadávok, ako aj
ďalších relevantných skutočností). Od konca roka 2023, za ktorý sú uvedené dokumenty vypracované,

mohlo dôjsť k zmene jeho finančnej situácie (žaloba a návrh na priznanie odkladného účinku boli podané
v auguste 2025). Zároveň je potrebné uviesť, že účtovná závierka nie je zďaleka jediným (a už vôbec nie
vyčerpávajúcim) dôkazom, ktorým je možné preukázať ekonomický stav podniku. Súd nespochybňuje,
že povinnosť úhrady uloženej povinnosti bude mať finančné dopady na hospodárenie žalobcu, no
z návrhu na priznanie odkladného účinku a priložených dôkazov nie je nijako osvedčená hrozba vzniku

žalobcom tvrdenej závažnej ujmy.

19. Argumentáciu žalobcu správny súd vyhodnotil ako všeobecnú a hypotetickú, z ktorej pre správny
súd nevyplýva, či vo vzťahu k žalobcovi skutočne dochádza k reálnej hrozbe závažnej ujmy. Žalobca,
ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na

nariadenie odkladného účinku – ide o jeho povinnosť tvrdenia, pričom nie je povinnosťou a ani úlohou
správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na
hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali (a možno ani nenastanú), nepredstavuje
dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku žalobe. Dôvod pre priznanie odkladného
účinku žaloby zároveň nevyplýva ani z obsahu žalobcom predložených podkladov, pričom z predloženej

účtovnej závierky žalobcu zostavenej k 31.12.2023 vyplýva, že žalobca má vlastné imanie vo výške
24 498 435, Eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení predstavuje sumu 2 102 128,-
Eur v bežnom účtovnom období, čo neosvedčuje bezprostrednú ohrozenosť ekonomickej existencie
obchodnej spoločnosti.

20. Tak ako už správny súd uviedol vyššie, okrem predmetných listín žalobca na podporu svojich tvrdení
neuviedol žiadne ďalšie konkrétne dôvody a nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy svedčiace o
tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme.
Správny súd poukazuje na to, že samotná suma vyrubeného rozdielu dane vo výške 50 132,66 - eur
sama osebe bez ďalšieho neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Len

na základe žalobcom relatívne všeobecne formulovaných tvrdení a predložených vyššie uvedených
listín nemožno prijať záver o tom, že prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila
závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, alebo iný vážny nenapraviteľný následok tak,
ako predpokladá § 185 písm. a) SSP. Správny súd pripomína, že priznanie odkladného účinku neslúžina zhojenie nepriaznivej finančnej situácie, resp. nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov.
Prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe teda nezbavuje žalobcu povinnosti
zaplatenia daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom,

kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a teda nejde o stav, kedy by
závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

21. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil dôkazy,
na podklade ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy,

značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá v prípade
okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia žalobcovi
podľa jeho tvrdenia hrozí. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca súdu nepredložil relevantné dôkazy,
ktoré by podporili hodnovernosť jeho tvrdení, alebo z ktorých by bolo možné preukázať existenciu
priamej a reálnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného
vážneho nenapraviteľného následku, jeho tvrdenia nebolo možné zo strany správneho súdu považovať

za preukázané a v tejto súvislosti prípadne konštatovať splnenie zákonných predpokladov pre priznanie
odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP.

22. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody, či dôkazy, ktoré by
odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby reálnu, priamo hroziacu

závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu
do jeho práv, nie len všeobecnými, či hypotetickými tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia
predložil súdu relevantné dôkazy. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku,
neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení

§ 185 písm. a) SSP.

23. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca síce konštatoval, že
priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, avšak toto svoje

stanovisko nijako bližšie nezdôvodnil. Správny súd ani nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by žalobcom
tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňoval naplnenie predpokladov pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, mali prevážiť nad verejným záujmom, ktorým je riadne zaplatenie, resp. výber dane.

24. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

správny súd návrh na jeho priznanie s poukazom na § 188 SSP zamietol.

25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e) SSP.