Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/158/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205513
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124205513.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.
XXX, právne zastúpená JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, Františkánska 5, Trnava, a otec G. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. K. XX, B., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. mája 2025 č.k.
40P/86/2024-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku IV. r u š í a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním schválil dohodu rodičov, ktorou maloletú A.
zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok
v bežných veciach (výrok I.) a upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s maloletou A.
stretávať každý párny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že si maloletú vyzdvihne
v mieste predškolského a neskôr školského zariadenia, ktoré bude maloletá navštevovať a po skončení
styku otec odovzdá maloletú matke v mieste bydliska matky (výrok III.), zároveň určil otcovi povinnosť

s účinnosťou od 15.07.2024 prispievať na výživu maloletej A. sumou 180 eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred do rúk matky a určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.07.2024 do
07.05.2025 v sume 520 eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach
po 21,70 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa
s plnením aj len jednej splátky (výrok II.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa podaným návrhom domáhala

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A., keď žiadala maloletú zveriť do svojej
osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné v sume 300 eur mesačne od podania návrhu. Dôvodila, že
maloletá od septembra 2021 navštevovala súkromnú materskú škôlku L. M. N. B.. Otec si po dohode
s matkou brával maloletú zo škôlky. Maloletá trávila čas v domácnosti starých rodičov, kde v tej dobe
otec býval a občas aj s prespaním. Otec prispieval na poplatky na súkromnú škôlku v polovici, keď
v roku 2021 boli tieto poplatky vo výške 240 eur mesačne plus poplatky za stravu. Situácia sa prirodzene

vyvinulatak,žemaloletázostalavosobnejstarostlivostimatky,najskôrsrozšírenýmstykomotca,neskôr
s menším rozsahom stretávania sa s otcom. Do júna 2024 fungovali ohľadne starostlivosti o maloletú
na základe dohody. Aktuálne poplatky so škôlkou sú 320 eur mesačne, strava 5 eur na deň, v priemere
to vychádza cca 400 eur mesačne. Koncom júna 2024 matka otcovi uviedla, že okrem škôlky, na ktorú
otec prispieval v polovici, má výdavky s maloletou aj iné a to so stravou doma, s oblečením, obuvou,
voľnočasovými aktivitami. Žiadala, aby na tieto náklady aspoň čiastočne prispel. S otcom sa maloletá

vídala len sporadicky, stalo sa , že s ním nebola aj 3 mesiace. Otec po tejto požiadavke prestal prispievať
aj polovicou nákladov na škôlku. Uviedol, že so súkromnou škôlkou nesúhlasí, že od septembra 2024 mánavštevovať bežnú škôlku. Matka sa od mája 2024 zamestnala s príjmom cca 1.300 eur brutto mesačne.
Dňa 22.04.2023 uzavrela manželstvo, z ktorého manželstva žiadne deti nepochádzajú. Má teda len
jednuvyživovaciupovinnosť.MaloletáA.navštevujesúkromnúmaterskúškôlku,poplatokje329eurplus

strava. Okrem toho má bežné výdavky primerané veku, krúžky zatiaľ nenavštevuje. O príjme otca matka
nemá presnú informáciu. Takisto otec si podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností,
pričomkonanienazákladejehonávrhubolospojenéskonanímzačatýmnanávrhmatky.Otecnavrhoval
zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, určiť mu výživné 100 eur mesačne a upraviť mu styk
s maloletou a to každý párny týždeň v stredu od 15:00 hod. do piatka do 07:30 hod. a aj v čase sviatkov

a prázdnin. Rodičia sa dohodli na výkone osobnej starostlivosti matky k maloletej, tiež na výlučnom
oprávnení matky zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach a tiež na úprave styku
otca s maloletou. Nedohodli sa na určení výživného, resp. na jeho výške. Právne súd prvej inštancie
vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 5, § 25 ods. 1, 2, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, §
2 ods. 1 CMP, § 221 písm. a) CSP. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci
dospel súd k právnemu záveru, že dohoda rodičov vo vybraných častiach predmetu konania, teda v časti

zverenia a zastupovania maloletého dieťaťa a úpravy styku je v najlepšom záujme maloletej, rešpektuje
jej záujem vo vzťahu k jej citovým väzbám, vývinovým potrebám, stabilite výchovného prostredia a tiež
záujem na zachovaní vzťahu k obidvom rodičom. Preto súd dohodu v časti úpravy ich práv a povinností
k maloletej schválil. V časti určenia výživného súd uviedol, že v konaní bolo nesporným, že rodičia nežijú
v spoločnej domácnosti viac ako 3 roky, keď spolužitie ukončili v máji 2021, kedy maloletá A. mala 2 roky.

Matka je od 01.05.2024 zamestnaná v spoločnosti O. H., J., kde v čase rozhodovania súdu dosahovala
príjem v priemere 1.483 eur netto. Daňový bonus na maloletú si uplatňuje vyplatením raz ročne od
zamestnávateľa. Otec na pojednávaní uviedol, že po rozpade spoločnej domácnosti potreboval pomoc,
mal psychosomatické problémy, dlho spracúval rozchod. Má ukončenú strednú školu, vyštudovaný
cestovný ruch. Robí terajšiu prácu 3 roky a napĺňa ho. Predtým pracoval ako skladník v C., tam mal

vyšší príjem cca 1.600 eur netto, ale skončil, lebo s matkou sa spoznali na tomto pracovisku, potom
išiel na materskú s maloletou on, a už sa nechcel na pracovisko vrátiť. Do budúcna si bude hľadať
prácu na Myjave s vyšším príjmom, ako má teraz. Stále chce robiť montážnika. Býva u svojej priateľky
v P. G. P. od apríla 2024 v prenajatom mestskom dvojizbovom byte, spolu s nimi býva 17-ročný syn
partnerky, ktorý má Aspergerov syndróm. Priateľke prispieva na energie a podnájom sumou 110 eur,

internet 7,50 eur, okrem toho má výdavky paušál 35 eur, výživné 140 eur, odvody keďže je SZČO v sume
107,25 eur na zdravotné poistenie. Zatiaľ je oslobodený od odvodov do sociálnej poisťovne. Od júna
2024 podniká v oblasti montážne práce nábytku pre firmu Q., H. kde má príjem v čistom 960 eur, keď
pre nich pracoval ako zamestnanec, dosahoval príjem 650 eur netto. Má auto Škoda Rapid 9-ročné,
úver nemá. Výdavky na pohonné hmoty má cca 150 eur, na stravu 300 až 350 eur vrátane drogérie.

Priateľke bolo potvrdené tehotenstvo, ak bude všetko v poriadku, v januári 2026 sa mu narodí druhé
dieťa. Súd zistil po nahliadnutí do živnostenského registra SR, že otec s účinnosťou od 01.06.2024
podnikápodobchodnýmmenomG.B.–PT,spredmetompodnikaniaopracovaniedrevnejhmoty,výroba
komponentov z dreva, výroba jednoduchých výrobkov z dreva, korku, slamy, kúpa tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).

Otec verbalizoval, že v skutočnosti, kým bol zamestnaný dosahoval príjem 650 eur, v súčasnosti je
to 960 eur netto. Svoj príjem nepreukázal. Matka mala za to, že otec má v skutočnosti vyšší príjem
a je v jeho schopnostiach aj v minulosti bolo, dosahovať vyšší príjem, cca 1.600 eur v čistom ako
skladník. Otec nemá príjem ani vo výške priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Od septembra
2025 maloletá A. nastúpi do základnej školy, takže jej výdavok s materskou škôlkou zanikne. Otec

deklaroval, že od januára 2026 mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Gynekológom potvrdenú
graviditu súd však nemal preukázanú. Matka, vychádzajúc z aktuálnych pomerov všetkých účastníkov,
prezentovala záujem dohodnúť sa na výživnom vo výške 170 eur mesačne od podania návrhu a od
01.09.2025 vo výške 200 eur mesačne, otec žiadal určiť výživné do 140 eur mesačne. Súd mal za
to, že výdavky tvrdené otcom dosahujú aktuálne výšku 857 eur. V týchto výdavkoch neboli zahrnuté

obvyklé položky ako ošatenie, lieky, povinné zmluvné poistenie vozidla a pod. z toho súd vyvodil, že
výdavky otca sú vo výške rovnej, alebo vyššej ako tvrdený príjem otca. Výdavok na maloletú v súkromnej
materskej škole súd pri možnom preukázateľnom príjme otca 960 eur zhodnotil ako výdavok presahujúci
preukázateľne zárobkové pomery otca po jeho odsťahovaní sa z B. k priateľke. Preukázateľný príjem
matky bol nesporne vyšší ako možný preukázateľný príjem otca, pričom matka je tiež vydatá, jej životnú

úroveň a tým i životnú úroveň maloletej priaznivo ovplyvňuje jej manžel. Súd tak dospel k záveru, že
suma výživného, ktorou je povinný otec sa podieľať na výžive dieťaťa, s ohľadom na vek maloletej, na
jej doterajšie odôvodnené potreby, životnú etapu, pričom dieťa nemá nepriaznivý zdravotný stav, má
potreby a výdavky obvyklé iným rovesníkom, je primeraná vo výške 180 eur mesačne. Takéto výživnézodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi súdov, primerane metodike Ministerstva spravodlivosti SR pri
určovaní výživného, rešpektujúc vek detí, najmä etapu života, podľa ktorej by výživné u maloletej malo
orientačne sa pohybovať okolo 18% z čistého príjmu povinného rodiča. Výživné určené súdom je 19%,

pričom súd zohľadnil, že od septembra 2025 bude maloletá žiačkou 1. ročníka základnej školy a tiež
zohľadnil to, že otec sa dlhodobo podieľa na výkone rodičovských práv k dieťaťu po 3 hodiny raz za 2
týždne, teda vo veľmi obmedzenom rozsahu, čo je však podmienené aj samotným maloletým dieťaťom,
ktoré novú domácnosť otca a rodinu otca odmieta. Pri takto určenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok
od začatia súdneho konania do rozhodnutia súdu 07.05.2025 v celkovej výške 520 eur, keď otec v čase

začatia konania hradil 100 eur mesačne, od 01.12.2024 hradil výživné 140 eur mesačne, čo znamená,
že za pomernú časť mesiaca júl 2024 nemal nedoplatok, za august až november mal nedoplatok po 80
eur x 4 mesiace t.j. 320 eur, a za mesiac december 2024 až apríl 2025 mal nedoplatok po 40 eur x 5
mesiacov čo je 200 eur. Súd povolil nedoplatok otcovi zaplatiť v 24 mesačných pravidelných splátkach
po 21,70 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 ods. CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku II. týkajúceho sa výživného a nedoplatku
na zročnom výživnom, v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej keď uviedol, že sa
odvoláva voči výške výživného určenej sumou 180 eur mesačne. Nesúhlasí s touto výškou, žiada aby
súd výživné znížil na sumu 140 eur mesačne, sumu 180 eur mesačne nie je schopný platiť a plniť si

tak svoje povinnosti voči maloletej dcére. V doplnení odvolania uviedol, že jeho náklady sú 899,75 eur
mesačne, v čom nie sú zahrnuté žiadne výlety, koníčky, sú to len základné potreby na život. Preto trvá
na tom, že výživné požaduje v sume 140 eur mesačne.

3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje odvolanie odmietnuť,

nakoľko otec svoje odvolanie neodôvodnil žiadnym z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP. Ak by súd
bol názoru, že odvolanie je preskúmateľné a bude sa ním zaoberať, navrhuje rozsudok potvrdiť v celom
rozsahu, nakoľko súd správne aplikoval na daný prípad zákonné ustanovenia a správne vyhodnotil
dôkazy, ktoré vykonal v potrebnom rozsahu.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporúčajú odvolaciemu súdu
rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba–otecmaloletéhodieťaťa(§359,§362ods.1CSPa§7ods.1CMP)protirozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce,
bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je
dôvodné, rozsudok je potrebné v odvolaním napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 40P/86/2024 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je
posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým určil otcovi výživné na maloletú
A. sumou 180 eur mesačne a zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.07.2024

do 07.05.2025 v sume 520 eur, ktorý povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 21,70 eur spolu
s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok a závislý výrok o určení náhrady trov konania.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom (písm. b)) a keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím
súdom (písm. c)).

8. Konštatovanie, že vada konania, vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky, je vo svojej podstate porušením základného
práva účastníka konania na spravodlivý súdny proces patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe
tunajšieho súdu. I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo
171/2005),zaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonaniemožnopovažovaťtiežnedostatokriadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

9. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval § 220 ods. 2 CSP, podľa
ktorého súd v odôvodnení rozsudku súdu uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké

prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom
treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný

nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov
alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp.
prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon
i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov,
z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka konania); porušením uvedeného práva účastníka konania je na
jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia

prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám
osebedôvododvolaniapodľa §365ods.1písm.b)CSP.Podľanázoruodvolaciehosúdupotomvyššie
priblíženou vadou (nedostatok dôvodov rozhodnutia) bolo postihnuté i rozhodnutie o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletej, pojaté do napádaného rozsudku v prejednávanej veci, otázku
správnosti ktorého urobil predmetom odvolacieho konania otec maloletej.

10. Každý z rodičov je povinný v zmysle § 62 ZoR vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodiča
môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním
vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného
príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu

povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška
mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých

položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty
za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne).
Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné
náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné alebo nie a podobne.
Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je v zmysle § 75 ZoR miera jeho schopností, možností

a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia,
než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič
plnísvojuvyživovaciupovinnosťformouosobnejstarostlivostiauspokojovanímbytovýchpotriebdieťaťa.
Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia

rozhodnutia (priemerný mesačný netto príjem rodiča za posledných 12 mesiacov). Tento je však treba
pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o
subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný
stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti
a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové)

možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovných skúseností a podobne.11. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia
rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať

ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa
má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho
potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,

poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014, v zmysle ktorého „...položky, ktoré
sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu
mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť
v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych
pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada

každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba
suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie
bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške
zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pokiaľtoživotnáúroveň
rodičov dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské
tábory, lyžiarske kurzy a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov.
Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví
porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.

12. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť
k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri
určenítejtomierysúdzohľadnízárobkovéschopnostiamožnostitohoktoréhorodiča,majetkovépomery,
životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj

osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Ďalej
odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a
až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb
(§ 62 ods. 5 ZR). Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa

zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetné sumy je potrebné vyčísliť.

13. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci v zmysle vyššie uvedených

zásaddôslednenepostupovalanezisťoval/nevyhodnotilakésúodôvodnenépotrebyvýživouoprávnenej
maloletej, aké sú napríklad náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogériu,
zdravotnú starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, prepravou
dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, a to vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské
aktivity, a to či už kultúrne, športové alebo iné voľnočasové aktivity pod..

14. Po oboznámení sa s rozsudkom v napadnutej časti výživného odvolací súd tiež zistil, že súd prvej
inštancie nedôsledne vyhodnocoval schopnosti, možnosti rodičov, ich životnú úroveň, keď nedostatočne
zistilvýškupríjmupovinnéhorodiča,vychádzalzotcomtvrdenejvýškypríjmu,ktorávšaknebolažiadnym
relevantným spôsobom preukázaná a bola matkou rozporovaná. Nezaoberal sa životnou úrovňou otca

napriek tomu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prvej inštancie uviedol,
že otec svoje mesačné náklady vyčíslil sumou 857 eur, v ktorej sume neboli zahrnuté náklady na
oblečenie, lieky a iné. Pri deklarovanom príjme 960 eur, sú teda náklady vyčíslené v takmer rovnakej
výške ako dosahovaný príjem. Súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami relevantným spôsobom
nevysporiadal. Súdom určená výška výživného tak vychádza z nepreukázaného príjmu otca bez riadne

vykonaného dokazovania ohľadne výšky príjmu a osobných majetkových pomerov a životnej úrovne
povinného rodiča.
Pri zisťovaní pomerov na strane rodičov sa prihliada najmä na zisťované príjmy rodičov, pričom od
rodičov podnikateľov, ktorí zahmlievajú svoje reálne príjmy a druhý rodič na to osobitne upozorňuje,súd vyžiada presný rozpis výdavkov spolu s odôvodnením od účtovníka, peňažné denníky. Pri fyzických
osobách podnikateľoch s paušálnou daňou sa žiadajú aj výpisy z účtu za obdobie posledných 12
mesiacov pred podaním návrhu na súd, tiež predloženie peňažného denníka, knihy pohľadávok,

záväzkov, riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku, v ktorej sa vykazujú informácie o majetku. Pokiaľ
sa týka potencionality príjmov, tak žiadny zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť
pracovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je preto smerodajné koľko si rodič prácou,
resp. podnikaním, alebo inou zárobkovou činnosťou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu
výpovednúhodnotumázisteniejehopotenciálnejživotnejúrovne,ktorájelimitovanáokremmajetkových

pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Za splnenia zákonných
podmienok uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, sa pri určení výšky výživného uplatní princíp
potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým príjmom povinného. Súd je v konaní o určenie
výživného viazaný vyšetrovacou zásadou, z ktorej mu vyplýva povinnosť zistiť skutočný stav vykonaním
všetkých potrebných dôkazov, t.j. aj takých, ktoré účastníci nenavrhli. Náležité zistenie skutočného stavu
je pre určenie výšky výživného či aplikáciu potencionality príjmu povinného rodiča kľúčové. V prípade

niektorýchčinností,ktorépovinnývykonávanazákladepodnikateľskéhooprávnenia,jevhodnéporovnať
jeho príjem s príjmom, ktorý dosahuje pracovník na obdobnej pozícii ako zamestnanec.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný,
keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval a vyvodil z nej

nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie pre
vec rozhodujúcich skutkových okolností. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
Po vrátení veci súd sústredí dokazovanie na zisťovanie skutočností majúcich podstatný význam pre

určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca, najmä zistí odôvodnené potreby maloletej (bývanie,
stravovanie, hygiena, zdravotná starostlivosť, školské výdavky, cestovné, oblečenie/obuv, mimoškolské
aktivity a pod.), pritom vyhodnotí odôvodnenosť jednotlivých potrieb s ohľadom na prípadné námietky
otca, zistí výšku príjmu otca. Po doplnení dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), nové rozhodnutie náležite

odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé
a zrozumiteľné.

16. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).