Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4P/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625206119
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Dziaková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2026:2625206119.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dominikou Dziakovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, C., t.č. 4 North Hall Court, Dunheved Road,
Launceston, PL15 9JF, United Kingdom, proti manželovi ktorý návrh nepodal: D. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. X, C., t.č. 7 Duchy View, Western Road, Launceston, PL15 7BQ, United Kingdom
o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: E. B., nar.
XX.X.XXXX, F. B., nar. X.X.XXXX, bytom ako rodičia, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., G. A., nar. XX.X.XXXX a manžela navrhovateľky D. B., nar.

XX.X.XXXX, uzavreté dňa 13.6.2015, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Koválov, zväzok
3, ročník 2015, na strane 54, pod poradovým číslom 2 r o z v á d z a.

II. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva.

III. Súd zastavuje konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po

rozvode manželstva.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľkapodaladňa30.7.2025naOkresnýsúdSenicanávrh,ktorýmžiadaorozvodmanželstva
a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

2. V návrhu uviedla, že dôvodom návrhu na rozvod manželstva je nevera zo strany navrhovateľky,
žiarlivosť a strata dôvery, ktoré narušili vzťah medzi manželmi do takej miery, že ďalšie zotrvanie

v manželstve nie je možné. Napriek tomu medzi manželmi prebieha rozumná komunikácia ohľadom
maloletých detí. Rodičia sa dohodli na striedavej starostlivosti. Navrhovateľka ďalej uviedla, že maloleté
deti majú obvyklý pobyt v Spojenom kráľovstve. Po určení termínu pojednávania obaja účastníci súd
požiadali o náhradný termín v mesiaci február 2026 a uviedli, že rodina dlhodobo žije na adrese 7 Duchy
View, Western Road, Launceston, PL15 7BQ, Cornwall, United Kingdom, ich maloleté deti navštevujú
v meste Launceston školu a škôlku a je im tam poskytovaná i zdravotná starostlivosť.

3. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že dôvodom pre podanie návrhu na rozvod manželstva je
strata dôvery, konflikty pred deťmi, chýbajúca komunikácia. Nevera zo strany navrhovateľky v roku 2019
spôsobila, že vzťah už nebolo možné zachrániť a nemá cenu ho zachraňovať. Spoločne nebývajú od
1.12.2025, spolu nehospodária, intímny styk dlhodobo neudržiavajú. Každý z nich má iného partnera.Príčinou rozpadu ich vzťahu je strata dôvery spôsobená navrhovateľkinou neverou. Manželskú poradňu
nenavštívili, nemá to podľa nej zmysel. Deti sa po ich odsťahovaní upokojili, sú radi, že sa nehádajú.
Deti majú v Anglicku školu a škôlku, tam navštevujú aj krúžky, lekára, aj zubára majú tiež v Anglicku.

Na Slovensko chodia dvakrát ročne.

4. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že vo všetkom, čo povedala navrhovateľka, súhlasí,
hlavnou príčinou rozpadu vzťahu je strata dôvery medzi manželmi, nemá k veci viac čo dodať.

5. Podľa čl. 1 Základných zásad Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa čl. 2 Základných zásad Zákona o rodine, rodina založená manželstvom je základnou bunkou
spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.

Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
ako „zákon o MPSP“), v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť
manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň
jeden z manželov je slovenským občanom.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

6. Súd pri posudzovaní otázky, či má právomoc na rozhodnutie v otázke rozvodu manželov, ktorí
nebývajú na území Slovenskej republiky, vychádzal zo zákona o MPSP, v zmysle ktorého § 38 je
právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Nakoľko

obaja manželia sú v tomto prípade slovenskými občanmi, táto podmienka bola splnená a súd mohol
posudzovať návrh na rozvod a o tomto rozhodnúť.

7. Manželstvo ako spoločensky dôležitá inštitúcia požíva zákonnú ochranu a ako právny vzťah sa riadi
príslušnými právami a povinnosťami. Zrušenie manželstva rozvodom je umelým zásahom súdu do

manželského vzťahu. Preto súd starostlivo skúma mieru narušenia a rozvratu vzájomného vzťahu medzi
manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, pričom možnosť, či nemožnosť obnovenia manželského
spolužitia je subjektívnou okolnosťou, ktorá závisí len od manželov a ich postoja k manželstvu. Rozvrat
vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní
pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom

však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov, ale len kvalifikovaný rozvrat medzi nimi. Záver o vážnosti
rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah
vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu.

8. Súd pri posudzovaní predmetnej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zánik

manželstva rozvodom. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že
manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno
považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Manželstvo účastníkov už dlhodobo neplní spoločenský
účel, účastníci konania nevedú spoločnú domácnosť. Obaja manželia vylučujú možnosť obnovenia
manželskéhospolužitia,obajasachcúrozviesť.Manželiaspolunehospodária,navzájomsinepomáhajú,

nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu svojich maloletých detí, čo sú
základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie,
keďže obaja túto možnosť odmietajú, ani jeden z manželov nechce zotrvať v manželskom zväzku, každý
z manželov udržiava mimomanželskú známosť. Príčinou rozvratu manželstva je dlhodobé odcudzeniemanželov spôsobené najmä neverou zo strany manželky a následným nezvládnutím tejto situácie,
ochladnutie vzťahov a neschopnosť manželov vzťah zachrániť.

9. Rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmami ich maloletých detí, pretože na ich pomeroch
sa nič nemení, aj za trvania manželstva účastníci spolu nežijú, žijú oddelene a maloleté deti sú vo forme
dohodnutej striedavej starostlivosti.

10. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov

k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.

11.SpojenékráľovstvoVeľkejBritánieaSevernéhoÍrskaužnieječlenskýmštátomEurópskejúnie,preto
sa nepostupuje v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ale sa postupuje podľa
Zákona o MPSP a Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti
rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 1966, ozn. č. 344/2002 Zb.) - ďalej

len „Dohovor“ - ktorý má prednosť pred vnútroštátnou úpravou.

12. Podľa č. 1 Dohovoru, cieľom Dohovoru je
a)určiť,orgányktoréhoštátumajúprávomocprijímaťopatrenianaochranuosobyalebomajetkudieťaťa,
b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci,

určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností,
c) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch,
d) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto
Dohovoru.

Podľa č. 2 Dohovoru, na účely Dohovoru výraz "rodičovské práva a povinnosti" zahŕňa rodičovskú moc
alebo iný podobný vzťah, ktorý určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov, opatrovníkov alebo iných
zákonných zástupcov k osobe alebo majetku dieťaťa.

Podľa článku 4 písm. e) Dohovoru, Dohovor sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku
majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

Podľa článku 5 ods. 2 Dohovoru, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného

zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového
obvyklého pobytu dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 1 zákona o MPSP, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a
povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada

ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo
iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

Podľa § 24a zákona o MPSP, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom
má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko

oprávnený na výživné.Podľa § 39 ods. 1 zákona o MPSP, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých
je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno
určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.

14. Súd sa najprv vysporiadal s otázkou právomoci na konanie, nakoľko všetci účastníci konania, rodičia
aj maloleté deti, žijú v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, kde majú centrum svojich
záujmov, majú tam svoj pobyt, pracujú a študujú, majú tam lekárov a podobne. S konaním o rozvod
manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom. Predpokladom

toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie, je splnenie všetkých procesných
podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať
ex offo, a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu,
prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť.
Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným
dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho

rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, musí zastaviť.

15. Súd musel pri skúmaní právomoci v oblasti rozhodovania o rodičovských právach a povinnostiach
a tiež v oblasti vyživovacej povinnosti rodičov vychádzať zo všeobecného pravidla uvedeného v čl. 5
Dohovoru a z ustanovenia § 24a a 39 ods. 1 zákona o MPSP, v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom

je obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt citovaný zákon o MPSP nedefinuje. Posudzovanie
obvyklého pobytu predpokladá, ako už terminologický pojem naznačuje - vychádzajúc z dikcie slovného
významu „obvyklý“ - určitý časový aspekt trvania pobytu, pričom je nevyhnutné „obvyklosť“ posudzovať
v závislosti od špecifických okolností konkrétneho prípadu, pretože by bolo obtiažne paušalizovať určitý
časový úsek trvania pobytu bez toho, aby sa zohľadňovali osobitosti danej veci. Ako štát obvyklého

pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten štát, na území ktorého majú deti z časového hľadiska
najdlhodobejšie trvalejšie a stabilné bydlisko. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde
je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho - ktorého štátu prihlásený na trvalý, respektíve
prechodný pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a úmysel občana trvalejšie sa v určitom mieste
zdržovať. Z tohto hľadiska je podstatné, tak ako to vyplýva aj z podaného návrhu a z vykonaného

dokazovania, že maloleté deti B. a ich rodičia majú obvyklý pobyt na území Spojeného kráľovstva, čo
nasvedčujevôliazáujmuobochrodičovzdržiavaťsadlhodobonaúzemíSpojenéhokráľovstva.Maloleté
deti tam absolvujú školskú dochádzku, majú tam všeobecného lekára aj zubára, krúžky v škole, narodili
sa tam, možno teda bez pochýb konštatovať, že Spojené kráľovstvo je miestom, kde majú maloletí
centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, školský či sociálny život. Na

základe uvedeného je nutné za krajinu obvyklého pobytu maloletých detí považovať Spojené kráľovstvo.
Túto skutočnosť napokon nespochybnila ani matka, ani otec maloletých detí. Naviac, matka v návrhu
už uviedla, že výživné sa určí úradmi vo Veľkej Británii, nakoľko súčasné bydlisko oboch rodičov je vo
Veľkej Británii.

16. Rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností a tiež vyživovacej povinnosti si vyžaduje
rozsiahle dokazovanie a súdy štátu, v ktorom majú maloleté deti obvyklý pobyt môžu rýchlejšie a
účinnejšie chrániť ich záujmy. Konanie vo veci úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode na Slovensku by preto nebolo v najlepšom záujme maloletých detí a práve naopak bude v ich
najlepšom záujme, aby v danom prípade vo veci rozhodol príslušný súd podľa miesta ich obvyklého

pobytu, ktorý je najlepšie situovaný na vykonanie rozsiahleho dokazovania.

17. V danej veci nie je daná právomoc slovenských súdov. Jedná sa o neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, kedy súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť, že nemá právomoc a konanie vo veci
úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom B. na čas po rozvode zastaviť. Súd zároveň

poznamenáva, že v tejto veci má podľa zisteného skutkového stavu právomoc konať súd iného štátu,
konkrétne súd príslušný podľa právnych predpisov Veľkej Británie, na ktorý sa môže navrhovateľka
obrátiť.

18. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania

nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko nebol splnený žiaden zo špecifických dôvodov na jej priznanie.Poučenie:

Proti rozsudku nemožno podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva účastníci konania v súlade s
ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.