Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724201900
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7724201900.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletú B. W., N.. X.X.XXXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny V., dieťa rodičov: otca V.. Š. W., N.. X.X.XXXX, C. A. K. XXX/XX, B., právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Simona Marcinová, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 13, Michalovce,

a matky J.. B. K., N.. X.X.XXXX, C. A. V. XXX/X, V., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Námestie osloboditeľov 25, Michalovce, o návrhu otca
na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce č.k. 2P/76/2024-97 zo dňa 12.2.2025 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B. na návrh
otca, ktorý navrhoval zveriť maloletú B. do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch
a výživné počas striedavej starostlivosti neurčiť s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok bude prislúchať obom rodičom.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce, číslo konania 29P 10/2021-20 zo dňa 23.4.2021
tak, že maloletú B. W., N.. X.X.XXXX z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v týždenných intervaloch tak, že maloletá bude v osobnej starostlivosti matky každý nepárny
kalendárny týždeň, počnúc nedeľou párneho kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do nedele nepárneho
kalendárneho týždňa do 18.00 hod.. a v osobnej starostlivosti otca bude maloletá B. W., N.. X.X.XXXX
každý párny kalendárny týždeň počnúc nedeľou nepárneho kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do

nedele párneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod..

II. Rodič, u ktorého striedavá osobná starostlivosť končí je p o v i n n ý maloleté dieťa riadne a včas
odovzdať rodičovi, ktorému striedavá osobná starostlivosť začína.

III. Oprávnenie zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

IV. Vzájomné výživné súd rodičom n e u r č u j e.V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 24 ods. 2, 3, 4, § 26, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 6 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od doby predchádzajúceho
rozhodnutia došlo na strane maloletej B. k podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu

predchádzajúceho rozhodnutia. Maloletá sa sama rozhodla, že s otcom chce byť častejšie a chce s
ním bývať, pričom svoju vôľu jednoznačne prejavila aj pred súdom. Už počas letných prázdnin v roku
2024, kedy bola u otca, sa maloletá odmietala vrátiť k matke. Matka v tomto konaní žiadnym spôsobom
nepreukázala, žeby maloletá bola otcom nejakým spôsobom manipulovaná. Sama vo svojej výpovedi
aj potvrdila, že maloletá má svojho otca rada a má s ním pekný vzťah. Súd nepovažoval za potrebné
vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie, nakoľko maloletá je dostatočne rozumovo vyspelá na to, aby

prejavila svoj názor.
V konaní bolo preukázané, že otec má dobré a postačujúce rodičovské zručnosti a schopnosti, vie sa
o maloletú riadne postarať, čo potvrdila aj sama maloletá vo svojej výpovedi a taktiež matka sama
opakovane súhlasila s tým, aby maloletá bola u otca aj dlhšie časové obdobie, ako napríklad tomu bolo,
keď matka bola na kúpeľnej liečbe a maloletá bola v otcovej starostlivosti po dobu dvoch týždňov. Nie

je tu žiadna obava, že by sa otec o maloletú nevedel postarať, práve naopak.
Je v záujme maloletej B., aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, nakoľko
obaja rodičia maloletého dieťaťa spĺňajú všetky predpoklady k tomu, aby riadne zabezpečovali jeho
starostlivosť, čo potvrdzuje aj správa zo šetrenia rodinných pomerov u obidvoch rodičov. Maloleté dieťa
je emočne naviazané na obidvoch rodičov a obidvaja rodičia majú osobnostné predpoklady na to, aby

maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti.
Súd poznamenáva, že otec za súčasnej situácie nemôže byť pri realizácii svojich rodičovských práv
obmedzený tým, že nežije s matkou a maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti. Podľa názoru súdu
striedavá osobná starostlivosť s ohľadom na všetky okolnosti najlepšie vystihuje záujem maloletého
dieťaťa a takto budú zabezpečené všetky potreby maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má silné citové

väzby na oboch rodičov a jej zverením do striedavej osobnej starostlivosti bude plne rešpektované
ich právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo na udržiavanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Stabilitu výchovného prostredia
pre maloleté dieťa najlepšie zabezpečí striedanie v týždňových intervaloch. Pretože v konaní neboli
preukázané žiadne skutočnosti vylučujúce otca zo starostlivosti o maloleté dieťa, súd zveril maloleté

dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch. Oprávnenie
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Súd rodičom vzájomné výživné
neurčil, nakoľko rodičia majú približne rovnaké životné náklady a náklady na dieťa budú hradiť podľa
potrieb dieťaťa.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktoré označila ako „Vyjadrenie matky maloletej
o skutkovom stave“. Z obsahu uvedeného vyjadrenia zo dňa 8.1.2025 vyplýva, že matka s návrhom
otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí, čo deklarovala už aj na
informačnom stretnutí na Okresnom súde v Michalovciach. Zároveň oznámila súdu, že poverila právnym
zastupovaním v tejto veci JUDr. Ivetu Fejlekovú, pričom procesné splnomocnenie pripojila k tomuto

písomnémuvyjadreniu.Uviedla,ženaposledybolasúdomrealizovanáúpravavýkonurodičovskýchpráv
a povinností k maloletej B. rozsudkom sp.zn. 29P/10/2021, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v
zmyslektorejbolamaloletázverenádojejosobnejstarostlivostiaotecbolpovinnýprispievaťnajejvýživu
sumou 150 eur mesačne, zároveň bol upravený styk otca s dcérou na každý párny týždeň v kalendárnom
roku od piatku do nedele. Otec prispieval na výživu v zmysle uvedeného rozsudku pravidelne a v určenej

výške, rovnako sa s dcérou stretával v zmysle rozsudku. Prvý problém nastal v roku 2022, keď otec
nesúhlasil s tým, aby si dcéru zobrala na dovolenku do zahraničia a povedal jej, že dieťa na dovolenku
nedá. Matka uviedla, že pokiaľ sa dni dovolenky mali prelínať s dňami určenými na styk, bola ochotná
otcovi dať náhradný termín po príchode z dovolenky, čo sa aj stalo. Rovnaká situácia sa zopakovalav roku 2023, kedy mali ísť do E., otec opätovne nesúhlasil bez uvedenia dôvodu. Od právoplatnosti
poslednej úpravy otec nežiadal styk s dcérou ani počas prázdnin, ani počas Vianoc. V apríli 2024
maloletú nevrátil tak, ako mu to ukladal právoplatný rozsudok, preto matka podala trestné oznámenie,

ktoré bolo postúpené policajnej inšpekcii, keďže obaja rodičia sú W.. Otec v tom čase s maloletou
navštívil školu, ktorú maloletá navštevuje a chcel od triednej učiteľky knihy, zošity, uvádzal na adresu
matky lživé tvrdenia, že je maloletá bitá a pod., učiteľka mu oponovala, že nič podobné na maloletej
nespozorovala. Následne bola matka nútená podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý bol vedený na
OkresnomsúdeMichalovcepodsp.zn.2Em/2/2024.Vtomčasesichcelotecvybaviťpráceneschopnosť,

ale ošetrujúca lekárka maloletej mu ju odmietla vystaviť, pretože maloletá nevykazovala znaky žiadneho
ochorenia. Dňa 16.4.2024 otec maloletú odviezol priamo do školy, o čom matku neinformoval, a keď
prišla dcéra domov, odmietla rozprávať o tom, čo bolo u otca. Dňa 30.6.2024 opäť otec dcéru zobral
v stanovenom čase a matke ju nevrátil, svoj úmysel matke neoznámil, pri preberaní dieťaťa jej zvykol
vulgárne nadávať, a to aj pred maloletou, že matka je tučné prasa, kurvišťa, a pod. Na naliehanie dcéry
matka prostredníctvom SMS súhlasila, že môže dcéra ostať u otca do 14.7.2024, avšak ani v uvedený

deň otec dcéru matke nepriniesol. Dňa 14.8.2024 si šla matka pre dcéru osobne, otec jej ju nedal,
fyzicky na ňu zaútočil, sotil ju na zem, napadol ju aj jeho brat, ktorý sa jej vyhrážal a chcel ju napadnúť.
Dieťa v prítomnosti otca reaguje neprimerane svojmu veku, z jej správania je zrejmá až evidentná
masívna manipulácia zo strany otca. Dňa 18.8.2024 priviezol otec maloletú pred vchod bytovky a odišiel,
dcéra sa správala tak, ako keby sa nič nestalo. Matka s návrhom na striedavú osobnú starostlivosť

nesúhlasí, nakoľko nie je v záujme dieťaťa, nie je splnená ani základná podmienka, pretože otec s
matkou odmieta komunikovať, správa sa iracionálne, nedodržiava dohody, znevažuje matku, fyzicky ju
napadol pred očami maloletej. Vplyv otca na dcéru je toxický, čo sa preukáže v znaleckom dokazovaní,
ktoré v konečnom dôsledku navrhoval pri informatívnom stretnutí aj samotný otec maloletej a matka voči
tomu nemá námietky. Otec nie je schopný sa o dcéru riadne postarať. Maloletá trávi čas vymedzený

otcovi u starej matky, kde sa nachádza aj agresívny rozvedený brat otca maloletej, neustále jej rozpráva,
že ju matka nemá rada a že ju neľúbi, šíri o nej nepravdy, klamstvá, že bola liečená na psychiatrii, čo
sa nezakladá na pravde.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že trvá na svojom prechádzajúcom vyjadrení zo dňa

12.2.2025, kedy sa prikláňal k návrhu matky na nariadenie súdnoznaleckého dokazovania a
rovnako navrhoval vykonať takéto dokazovanie za účelom vyvrátenia či potvrdenia matkou dlhodobo
preukazovaných tvrdení, že dieťa je manipulované otcom. V rámci záverečného vyjadrenia kolízny
opatrovníknavrholnávrhotcanazvereniemaloletejdostriedavejosobnejstarostlivostizamietnuť,zvážiť
prípadné rozšírenie styku otca s maloletou berúc do úvahy názor maloletej B.. Na základe dlhodobej

spolupráce s rodinou je kolízny opatrovník názoru, že striedavá osobná starostlivosť v prípade maloletej
B. nie je v jej najlepšom záujme. Otec svojim konaním opakovane potvrdil, že nedisponuje dostatočnými
rodičovskými kompetenciami, kedy dieťa svojvoľne zdržiaval vo svojej domácnosti, nerešpektoval
právoplatné rozhodnutie súdu, ani výzvy kolízneho opatrovníka a dieťa do osobnej starostlivosti matky
nevrátil dôvodiac, že len on rešpektuje názor svojej dcéry. Rodičia sú v rodičovskom konflikte, ktorý

môže mať negatívny dopad na ďalší vývin maloletého dieťaťa. Nekomunikujú, neudržiavajú u dieťaťa
pozitívny obraz o osobe druhého rodiča. Z pohľadu kolízneho opatrovníka matka dáva väčšiu záruku,
že bude umožňovať otcovi pravidelný kontakt s maloletou a navyše je kolízny opatrovník toho názoru,
že výchovné pôsobenie otca na maloletú vo vzťahu k matke môže byť do budúcna v prípade striedavej
osobnej starostlivosti rizikové. Maloletá nenesie žiadnu zodpovednosť za rozpad rodiny a napriek tomu

je otcom výrazne zaťahovaná do konfliktu otca s matkou. Maloletá B. sa opakovane pred kolíznym
opatrovníkom vyjadrila, že mama je tá, ktorá môže za to, že už ako rodina spolu nežijú a otca vníma ako
obeť. Napriek tomu, že matka sa o maloletú príkladne stará, zabezpečuje všetky jej potreby, vypĺňa jej
voľný čas, v očiach dieťaťa je vždy vykresľovaná negatívne. Na druhej strane v jej prítomnosti pôsobí
šťastne a spokojne. Kolízny opatrovník je názoru, že nariadením súdnoznaleckého dokazovania by bolo

možné zistiť, aká forma úpravy výkonu rodičovských práv a povinností by v prípade dieťaťa bola v jeho
najlepšom záujme.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uvádza, že vyjadrenie matky bolo doručené súdu spolu so
sprievodným listom, v rámci ktorého je splnomocnená. Právna zástupkyňa uviedla, že na základe

poverenia klientky predkladá odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, avšak žiadne odvolanie zo
strany matky doručené súdu nebolo, nakoľko matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručila
súdu iba vyjadrenie matky, ktoré neobsahuje zákonné náležitosti odvolania, ani odvolacie dôvody, ani
odvolací návrh a ktoré sa už nachádza v príslušnom súdnom spise od januára 2025. Podľa jeho názoruide o neodstrániteľnú vadu odvolania, a teda súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov, preto
vyjadrenie matky nie je možné posudzovať ako odvolanie matky. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie
matky doručené ako vyjadrenie odmietol.

9. V ďalšom podaní matka vo vyjadrení uviedla, že podala odvolanie proti výroku I., II. a IV. rozsudku
súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v predmetných
výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na

ust. § 35 CMP, čl. 5 Zákona o rodine, § 220 ods. 2 CSP a zdôraznila, že súd prvej inštancie nevykonal
matkou navrhované dôkazy, odôvodnenie rozsudku považuje za nepresvedčivé, dôvody sú podľa jej
názoru v rozpore so skutkovým stavom, pričom predmetnú časť odôvodnenia tvorí opis skutkového
stavu a stručné hodnotenie súdu prvej inštancie sa nachádza až v odseku 39 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Ďalej namietala, že súd sa dôsledne neriadil ust. § 26 Zákona o rodine, pretože chýba, ako
sa súd vysporiadal s podstatnými zmenami, ku ktorým došlo na strane maloletej, a to, že sa maloletá

rozhodla, nemôže byť kvalifikované ako podstatná zmena pomerov. Nie je možné ani vylúčiť, že názor
dieťaťa je spontánny, autentický a výrazne ovplyvnený otcom. Súd matke vyčíta, že nepreukázala, že
bola maloletá manipulovaná, pričom matka v konaní argumentovala, že jediným spôsobom, ako túto
manipuláciu preukázať, je znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej psychológie. Matka bola
ochotná trovy znaleckého dokazovania zaplatiť a uviedla, že jeho závery bude rešpektovať. Maloletá

bola dňa 10.2.2025 vypočutá súdom, pojednávanie vo veci bolo nariadené dňa 12.2.2025, teda o 2 dni
po tom, čo jej súd prvej inštancie zákonným spôsobom nedoručil zápisnicu o výsluchu maloletej, čím jej
bolo ako matke odopreté oboznámiť sa s obsahom včas, poradiť sa s právnou zástupkyňou o ďalšom
postupevoveci,čonezodpovedáprocesnoprávnympravidlámajevrozporesčl.9Základnýchprincípov
CSP. Následne, keď matka mala možnosť prečítať si výpoveď dcéry, bolo z nej viac ako evidentné,

že je dcéra manipulovaná, o čom svedčí skutočnosť, že pokiaľ neuvedie na adresu jedného rodiča, v
tomto prípade matky, ani jednu pozitívnu vlastnosť, avšak druhého rodiča preferuje nad mieru, ide o
manipuláciu. Z celej komunikácie s maloletou je evidentný konflikt lojality, ktorý je v rozpore so záujmom
maloletej B.. Ďalej namietala, že súd sa nezaoberal atribútmi záujmu maloletého dieťaťa v zmysle
čl. 5 Zákona o rodine. Nevyhodnotil úroveň starostlivosti o maloletú, ani mieru ohrozenia duševnej,

telesnej či citovej integrity. Neprihliadal na skutočnosť, že miesto bydliska otca je v inom okrese a
nie je totožné s jeho korešpondenčnou adresou. Nevyhodnotil schopnosti otca starať sa o maloletú,
ani skutočnosť, že pracuje v zmennej prevádzke. Rovnako nevyhodnotil správanie sa otca maloletej,
jeho šikanózne správanie v rokoch 2022, 2023. Bez povšimnutia súdu ostalo jeho správanie v apríli
2025, kedy maloletú v rozpore s platným rozsudkom v stanovenom čase nevrátil. Rovnako nevyhodnotil

to, ako otec nerešpektoval dohody ohľadne dieťaťa. Takisto pri striedavej starostlivosti je nevyhnutná
intenzívna komunikácia, čo v tomto prípade absentuje. Sú tu teda dôvodné pochybnosti o tom, či by
výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti bolo stabilné a v záujme dieťaťa a či by sa rodičia vedeli dohodnúť na ďalších zásadných
otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou.

10. Otec v ďalšom vyjadrení uvádza, že doplnenie odvolania matky bolo doručené súdu so sprievodným
listom, v predmete ktorého uviedla „J.. K. - odvolanie plné znenie“ a v samotnom texte sprievodného
listu matka uviedla, že podáva odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, zároveň ho dopĺňa, avšak
žiadne odvolanie nebolo súdu v zákonnej lehote na podanie odvolania doručené, nakoľko matka v

zákonnej lehote na podanie odvolania doručila súdu iba podanie označené ako vyjadrenie matky zo
dňa 8.1.2025, ktoré neobsahuje zákonné náležitosti odvolania, ako ani odvolacie dôvody a odvolací
návrh. Otec odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenie a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie matky
odmietol a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Matka v ďalšom vyjadrení uviedla, že otec sa v svojich písomných podaniach nevyjadroval iba
ku skutočnostiam a právnym zdôvodneniam odvolania zo dňa 10.3.2025, teda že sa nevyjadroval.
Poukázala na ust. čl. 5 ods. 1, § 2 ods. 1, § 62 ods. 2, 3 CMP a v závere navrhla, aby súd vo veci rozhodol
v zmysle odvolania zo dňa 10.3.2025. Návrh otca na náhradu trov považuje za nezákonný a nedôvodný.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom konania,v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď dospel k záveru, že rozsudok je potrebné
v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Primárne - vo vzťahu k odvolaniu matky odvolací súd východiskovo poznamenáva, že jednou z
požiadaviek vyplývajúcich z definície právneho štátu je, aby rozhodnutie vydané v občianskom súdnom

konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zaisťovalo spravodlivú ochranu práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania. Pre dosiahnutie tohto cieľa slúžia okrem iného opravné prostriedky,
ktoré majú umožniť zmenu alebo zrušenie nesprávnych a nespravodlivých rozhodnutí súdov vydaných
v nižšej inštancii. Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktoré doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť, je odvolanie. Podmienkou vyžitia tohto oprávneného prostriedku je splnenie všetkých
zákonom požadovaných náležitostí.

14. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec je nevyhnutné uviesť, že hoci prvé podanie matky zo dňa
8.1.2025 bolo formálne označené ako „Vyjadrenie matky“, z jeho obsahu bolo zrejmé, že smeruje proti
napadnutému rozhodnutiu a matka sa ním domáha zmeny právoplatne vydaného rozsudku. Podľa §
124 CSP je rozhodujúci obsah podania, nie jeho formálne označenie. Následné podanie matky zo dňa

10.3.2025, ktoré výslovne označila ako „odvolanie v plnom znení“, odvolací súd považuje za doplnenie
pôvodného podania, ktorým odstránila prípadné nedostatky brániace posúdeniu podania ako odvolania.
Naplnené boli podmienky § 362 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorých sa v konaniach podľa
CMP neprihliada na formálne nedostatky, pokiaľ je z podania zrejmá jeho vôľa a obsah. Navyše v zmysle
čl. 7 CMP úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie

možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania.
V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania
môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol
spravodlivérozhodnutievoveci.Odvolacísúdnezistildôvodynaodmietnutieodvolaniapodľa§386CSP,
ako to navrhoval otec, a preto odvolanie matky preskúmal v rozsahu napadnutých výrokoch I., II. a IV.

15. Predmetom odvolacieho konania je, keďže odvolací súd nie je viazaný rozsahom a odvolacími
dôvodmi, preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd na podklade
návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dcére, rozhodol o
zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a výživné neurčil.

16. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

19. Posledná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bola realizovaná rozsudkom
Okresného súdu Michalovce č.k. 29P/10/2021-20 zo dňa 23.4.2021, ktorým bola schválená rodičovská
dohoda,vzmyslektorejbolamaloletázverenádoosobnejstarostlivostimatkystým,žeprávozastupovať

maloletúaspravovaťjejmajetokmajúobajarodičia,otecbolzaviazanýprispievaťnavýživudcérysumou
150 eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletou B..

20. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, akým spôsobom súd
porovnal pomery na strane maloletého dieťaťa a jej rodičov, keď rozhodoval o zmene úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností. Z bodu 39. síce vyplýva, že súd dospel k záveru, že došlo na strane
k podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, avšak ako
odôvodnil túto zmenu pomerov súd prvej inštancie odvolaciemu súdu nie je zrejmé. Z odôvodnenia
nevyplýva, aké boli pomery na strane dieťaťa v čase poslednej úpravy, rovnako pomery rodičov a akésú v súčasnosti. Je dôvodná námietka matky, že jediným dôvodom, ktorý súd prvej inštancie uvádza,
je, že maloletá sa rozhodla, že s otcom chce byť častejšie a chce s ním bývať sama, pričom svoju
vôľu jednoznačne prejavila pred súdom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,

ktoré odôvodňujú zmenu za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Podstatná zmena pomerov musí byť
v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane
účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v
takomto konaní je predovšetkým dôsledne porovnať zistené aktuálne pomery s pomermi zistenými v

čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne
k záveru, že k zmene pomerov nedošlo.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa § 26 Zákona o rodine
možno rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv zmeniť len v prípade, ak sa podstatne zmenia

pomery. Súd prvej inštancie oprel záver o existencii podstatnej zmeny pomerov, najmä o aktuálny
prejav vôle maloletého dieťaťa byť v rovnakej miere v starostlivosti oboch rodičov. Takýto postup však
nezodpovedá ustálenej judikatúre, podľa ktorej názor maloletého dieťaťa predstavuje významné, avšak
nie jediné kritérium, a jeho autenticita musí byť vždy podrobená odbornému posúdeniu v prípadoch, keď
rodičia namietajú možnú manipuláciu dieťaťa.

22. Z obsahu spisu vyplývajú tvrdenia matky o opakovanom ovplyvňovaní maloletého dieťaťa zo strany
otca, ako aj závery kolízneho opatrovníka o existencii konfliktu lojality. Kolízny opatrovník opakovane
navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie z odboru klinickej psychológie. Súd prvej inštancie tento
dôkazný návrh odmietol bez náležitého odôvodnenia. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný

stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný
stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností
a právom chránených záujmov. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd je teda povinný vykonať všetky
dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci, a to aj bez návrhu.

23. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na závažnosť uvádzaných skutočností nebolo možné
rozhodnúť bez vykonania znaleckého dokazovania. Absencia tohto dôkazu predstavuje podstatnú
procesnú vadu konania.

24. Odvolací súd považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti hodnotenia dôkazov a prijatých
záverov za nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v prevažnej časti odôvodnenia reprodukoval obsah
vykonaného dokazovania, pričom jeho vlastná hodnotiaca úvaha je uvedená iba v minimálnom rozsahu
a absentuje riadna analýza splnenia zákonných kritérií podľa čl. 5 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie
sa nezaoberal rodičovskou spoluprácou, komunikačnými schopnosťami rodičov, mierou konfliktu,

schopnosťou rodičov vytvárať pre dieťa bezpečné výchovné prostredie a nezohľadnil ani opakované
nerešpektovanie právoplatných rozhodnutí zo strany otca. Takéto správanie je pritom podľa súdnej
praxe prekážkou pre uloženie striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd ďalej poukazuje na to,
že odôvodnenie neobsahuje ani úvahy týkajúce sa pracovného režimu otca a faktu, že maloletá sa
počas pobytu u otca dlhodobo zdržiava u jeho matky, v prostredí, kde sa podľa tvrdení matky vyskytujú

ďalšiekonfliktnéosoby.Tietookolnostimajúvýznampreposúdeniereálnychmožnostírodičazabezpečiť
osobnú starostlivosť.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že zápisnica z výsluchu maloletého dieťaťa nebola matke doručená v
primeranom čase pred pojednávaním. Matka tak nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom výsluchu,

poradiť sa so svojou právnou zástupkyňou a pripraviť si procesnú obranu. Takýto postup predstavuje
porušenie jej práva na spravodlivý proces.

26. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, je pri rozhodovaní o maloletom dieťati prvoradý jeho najlepší záujem.
Pri určovaní formy osobnej starostlivosti súd zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie a

stabilitu jeho prostredia, schopnosť rodiča chrániť dieťa pred konfliktom, mieru konfliktu medzi rodičmi,
schopnosť spolupracovať, ako aj názor dieťaťa a jeho autenticitu.27. Zo spisu vyplýva, že medzi rodičmi panuje dlhodobý konflikt, komunikácia prakticky neexistuje a
otec opakovane nerešpektoval súdne rozhodnutia o styku. Súd prvej inštancie však aj napriek týmto
okolnostiamrozhodolozverenídieťaťadostriedavejosobnejstarostlivosti,atobeztoho,abypreskúmal,

či sú splnené zákonné predpoklady pre takúto formu starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť je
založená na schopnosti rodičov spolupracovať, rešpektovať sa a komunikovať v záujme dieťaťa. V
predmetnej veci tieto predpoklady objektívne splnené nie sú, čo potvrdzuje aj vyjadrenie kolízneho
opatrovníka. Za situácie, keď existujú vážne pochybnosti o autenticite názoru maloletého dieťaťa, ako
aj indície o možnom manipulatívnom pôsobení zo strany jedného rodiča, je vykonanie znaleckého

dokazovania nevyhnutné a nemožno ho nahradiť subjektívnym hodnotením súdu.

28. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie
bolo zaťažené podstatnými procesnými vadami, skutočný stav nebol zistený v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie a právne posúdenie veci je neúplné a predčasné.

29. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať predostretými usmerneniami
odvolacieho súdu a opätovne rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa zákonných

požiadaviek, uvedených v ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie povinný
doplniť dokazovanie, najmä nariadiť znalecké dokazovanie z odboru klinickej psychológie dieťaťa a
rodičov, vyhodnotiť splnenie kritérií podľa čl. 5 Zákona o rodine a nanovo rozhodnúť o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

31. Nad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že je žiadúce, aby obaja rodičia v rámci vzájomnej
komunikácie smerovali k dohode o výkone práv a povinnosti k spoločnému synovi tak maloletému ako aj
plnoletému, odkázanému na nich výživou. Odvolací súd dáva účastníkom konania do pozornosti čl. 41
ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom
rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rovnocennú rodičovskú výchovu a starostlivosť. Záleží

predovšetkým a najmä na schopnosti a vôli rodičov o spoločných deťoch komunikovať, rešpektovať
jeden druhého ako rodiča. Dohodu rodičov zákon vždy uprednostňuje.

32. Napokon, v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie a aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového

poriadku).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).