Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0826100036
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šamuová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100036.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX
XX D., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova
1, 821 08 Bratislava, IČO: 00 212 008, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
GR ZVJS-d-17103/14-2025 zo dňa 08. 12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 11.01.2026, ktorá bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici
(ďalej len „správny súd“) doručená dňa 15.01.2026, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) č. GR ZVJS-

d-17103/14-2025 zo dňa 08.12.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo zastavené
konanie o priznanie vdovského výsluhového dôchodku (z príspevku za službu), nakoľko v tej istej veci
sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca je poberateľom vdovského výsluhového dôchodku
od 21.11.2020 v zmysle rozhodnutia útvaru sociálneho zabezpečenia podľa § 46 písm. c) zákona

č. 328/2002 Z. z o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„zákonosociálnomzabezpečenípolicajtovavojakov").
Po preskúmaní žiadosti žalobcu zo dňa 10.11.2025 a dávkového spisu č. GR ZVJS-d-17103 útvar
sociálneho zabezpečenia GR ZVJS dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vydanie
meritórneho rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v tej istej veci, toho istého žiadateľa (tu žalobcu) už bolo
právoplatne rozhodnuté rozhodnutím č. GR ZVJS-17103/14-2021 zo dňa 03.03.2021 a skutkový stav sa

podstatne nezmenil. Uvedené rozhodnutie zo dňa 03.03.2021 žalobca napadol správnou žalobou, avšak
Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 27Sa/10/2021 zo dňa 14.09.2021 žalobu odmietol a Najvyšší
správnysúdSlovenskejrepublikyuznesenímsp.zn.6Ssk/75/2021zodňa26.01.2022kasačnúsťažnosť
žalobcu zamietol.

3. Nakoľko z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ide o prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému je

prípustné odvolanie podľa § 84 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zároveň
žalobca v správnej žalobe uviedol, že proti rozhodnutiu žalovaného podal dňa 17.12.2025 odvolanie,
správny súd žiadosťou o súčinnosť zo dňa 19.01.2025 požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len „MS SR“) o oznámenie, či bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti žalobou
napadnutému rozhodnutiu, a ak áno, správny súd požiadal aj o predloženie jedného vyhotovenia
rozhodnutia o odvolaní spolu s doložkou právoplatnosti.4. Dňa 29.01.2026 bola správnemu súdu doručená odpoveď MS SR, v ktorej uviedlo, že mu dňa
14.01.2026 bolo doručené odvolanie žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu, o ktorom však doposiaľ
nebolo rozhodnuté.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

9. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať

všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

10. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. Predtým, než by správny súd pristúpil k meritórnemu rozhodovaniu vo veci, v súlade s § 97 SSP

skúmal, či sú v danej veci splnené podmienky, za ktorých je možné konať a rozhodnúť pred správnym
súdom – tzv. procesné podmienky. Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z úradnej
povinnostiatoužpripodanížaloby,akoajpočasceléhokonania,pričomniejeviazanýpotreboupodania
návrhu na postup podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania.

13. Správny súdny poriadok v ustanovení § 98 ods. 1 upravuje dôvody odmietnutia správnej žaloby
týkajúce sa predovšetkým procesných podmienok konania, pričom jedným z dôvodov pre odmietnutie
správnej žaloby je ten, že sa jedná o neprípustnú žalobu (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP).

14. Neprípustnosť je spájaná najmä s otázkou negatívnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k

predmetu prieskumu, ktorú je potrebné skúmať pre každý typ žaloby osobitne. Ustanovenie § 7
SSP obsahuje výpočet vecí stojacich mimo právomoci správnych súdov, medzi ktoré sú zaradené aj
rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou
nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Pod pojmom riadne opravné prostriedky sa majú na
mysli tie opravné prostriedky v administratívnom konaní, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie

správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje
napadnutie správneho rozhodnutia). Pokiaľ správna žaloba trpí takouto vadou, ide o taký nedostatok,
pre ktorý správny súd nemôže v konaní ďalej pokračovať a žalobu odmietne.

15. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby spolu s jej prílohami zistil, že žalobca podal správnu

žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia GR ZVJS na pošte dňa 13.01.2026.
Napadnutým rozhodnutím je rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, voči ktorému podal
žalobca dňa 17.12.2025 odvolanie (doručené MS SR dňa 14.01.2026). Z odpovede MS SR na žiadosť
o súčinnosť správny súd zistil, že v čase podania správnej žaloby prebiehalo na MS SR ako odvolacomorgáne konanie o odvolaní žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu a doposiaľ o tomto odvolaní nebolo
rozhodnuté. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca podal správnu žalobu proti prvostupňovému
rozhodnutiu, a to počas konania o riadnom opravnom prostriedku (odvolaní) proti tomuto rozhodnutiu.

16. Žaloba bola podaná žalobcom v čase, kedy ešte nebolo rozhodnuté o riadnom opravnom prostriedku
(odvolaní) proti napadnutému rozhodnutiu, a teda nebola splnená základná procesná podmienka na
vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP, a to spôsobilý predmet súdneho prieskumu,
keďže absentuje konečné rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po povinnom použití riadneho

opravného prostriedku v správnom konaní. Správny súd ďalej uvádza, že nie je možné zhojiť podanie
žaloby proti prvostupňovému rozhodnutiu, pretože ide o neprípustnú žalobu v zmysle § 7 písm. a) SSP.

17. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bol správny súd povinný prihliadnuť aj keď sa jedná o
konanievsociálnychveciach,vktoromsažalobcoviakofyzickejosobeposkytujepoučenieoprocesných
právach a povinnostiach tak, aby žalobca neutrpel pri uplatňovaní svojich práv ujmu v zmysle ust. §

199 ods. 2 SSP. S ohľadom na správnym súdom zistené skutočnosti, v zmysle ktorých nebolo v čase
podaniažalobyprotižalobounapadnutémuprvostupňovémurozhodnutiurozhodnutéoodvolanížalobcu
voči tomuto rozhodnutiu, nemožno konštatovať existenciu spôsobilého predmetu súdneho prieskumu v
zmysle ust. § 6 ods. 1 SSP, t. j. právoplatného konečného rozhodnutia o podanom odvolaní, ktoré vydal
odvolací orgán v zmysle ust. § 180 ods. 1 SSP. Je totiž nevyhnutné, aby vo veci s konečnou platnosťou

rozhodli správne orgány a až následne je možné vykonať prieskum ich rozhodovacej činnosti správnym
súdom.

18. Správny súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/5/2022 zo dňa
30.03.2022, v ktorom Najvyšší správny súd SR uviedol: „konanie v správnom súdnictve je prostriedkom

ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje
až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé
z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi
prípustných opravných prostriedkov (§ 7 písm. a) SSP), vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia
správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania (§ 7 písm.

b) SSP), ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP). Na
tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych
orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov
sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade

preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie
a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a
slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď
síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou
štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne

poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je
predísť situácií, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním
procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.“

19. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že predmetná správna

žaloba je neprípustná, nakoľko sa ňou žalobca domáha prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa, a preto podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP
správnu žalobu ako neprípustnú odmietol.

20. Obiter dictum, správny súd uvádza, že aj keď žalobca označil v žalobe ako žalovaného MS

SR, v tomto prípade je v procesnom postavení žalovaného GR ZVJS, nakoľko žalobca sa domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže. MS
SR je v tomto prípade odvolacím orgánom, ktorý rozhoduje o odvolaní žalobcu, a teda v prípade, keď
žalobca napáda prvostupňové rozhodnutie nemôže byť v procesnom postavení žalovaného.

21. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.22. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba
odmietnutá.

23. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

24. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Nakoľko došlo k odmietnutiu správnej žaloby, správny súd v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami SSP rozhodoval aj o nároku účastníkov konania na náhradu trov konania.

26. O trovách konania rozhodol správny súd v súlade s všeobecnou zásadou upravenou v § 170 písm.
a) SSP, a síce žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko bola správna

žaloba odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania ) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).

O kasačnej sťažnosti rozhodne podľa § 438 ods. 2 SSP Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.