Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 64Cb/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123237574
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6123237574.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu:

moravcik-schroner s.r.o., Pražská 2, 949 11 Nitra, IČO: 47 185 422, zast. UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o.,
Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava, IČO: 51 308 185 proti žalovanému: LeasePlan Slovakia, s.r.o.,
Ševčenkova 34, 851 01 Bratislava, IČO: 44 558 970, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.,
TwinCityTower,MlynskéNivy10,Bratislava,IČO:47239921nazaplatenie4.609EURspríslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.609 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 4.609 EUR od 24.12.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo

výške 40 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 13.2.2023 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu v žalovanej
výške s príslušenstvom z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 6.6.2017 uzatvoril so žalovaným Leasingovú zmluvu č. 140216,

ktorej predmetom bolo poskytnutie operatívneho nájmu motorového vozidla R. U. X,XT - K. C. AT
žalobcovi zo strany žalovaného na dohodnutú dobu nájmu 48 mesiacov, s ročným nájazdom 40.000
km výškou mesačnej splátky 474,33 EUR bez DPH. Žalovaný emailom zo dňa 29.6.2018 žalobcovi
oznámil jednostranné navýšenie mesačnej splátky na sumu 506,84 EUR z dôvodu rekalkulácie nájazdu
k 1.7.2018. Následne žalovaný opäť jednostranne navýšil mesačnú splátku na sumu 513,96 EUR bez
DPH s prvou splátkou 1/2019 a nakoniec žalovaný navýšil mesačnú splátku na sumu 664,06 EUR od
12/2019, ktorú žalobca platil až do ukončenia nájmu. K jednostranným zvýšeniam platieb zo strany

žalovaného došlo z dôvodu predpokladaného vyššieho nájazdu a súvisiacej predpokladanej vyššej
miery amortizácie vozidla. Žalobca uviedol, že mal za to, že po ukončení zmluvného vzťahu dôjde ku
konečnému vyúčtovaniu vrátane vyúčtovania kilometrových rozdielov a preto zvýšené splátky riadne
uhrádzal. Žalobca uviedol, že v zmysle zmluvy riadne a včas odovzdal vozidlo žalovanému s nájazdom
157.761 km. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konečnom vyúčtovaní potvrdil fakturáciu nájazdu vo
výške 210.373 km žalovaný nevrátil žalobcovi bezdôvodný preplatok vo výške 5.239,96 EUR, ktoré
žalobca bezdôvodne zaplatil žalovanému za 50.373 vyfakturovaných ale neprejazdených kilometrov.

Žalobca mal za to, že žalovaný v rozpore s leasingovou zmluvou jednostranným rozhodnutím zvýšil
predpokladaný počet najazdených kilometrov počas trvania zmluvy a tým sa v rozsahu zvýšených
splátok bezdôvodne obohatil. Od vyčísleného nároku žalobca odpočítal sumu 630,96 EUR, ktorú použilna započítanie v inom súdnom konaní so žalovaným. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania.

3. Vo veci vydal súd dňa 17.3.2023 platobný rozkaz sp. zn.11Up/267/2023.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobca
nepreukázal úhradu tvrdených splátok, vzniesol námietku premlčania a uviedol, že OS Nitra v
neprávoplatnom rozsudku sp.zn. 28Cb/32/2022 konštatoval nedôvodnosť žalobcom uplatneného

nároku v tomto konaní.

5. Podaním zo dňa 29.7.2023 žalobca predložil bankové potvrdenia o úhradách, námietku žalovaného v
tejto časti označil ako účelovú. K námietke premlčania uviedol, že k prvému jednostrannému navýšeniu
fakturácie došlo faktúrou 7/2018 o sumu 32,71 EUR a toto navýšenie pokračovalo do faktúry 12/2018,
čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v celkovej výške 196,26 EUR. Na základe

druhého navýšenia faktúrami 1/2019 až 10/2019 o sumu 39,83 EUR došlo k bezdôvodnému obohateniu
žalovaného o sumu 398 EUR. Žalobca uviedol, že žaloba bola podaná 13.2.2023 a teda v zmysle
ust. § 397 ObZ sa za premlčané môžu považovať len nároky vzniknuté pred 13.2.2019. Vzhľadom
na uplatnenú výšku 4.609 EUR z celkovej sumy 5.239,96 EUR je prvou faktúrou uplatnenou v tomto
konaní faktúra 11/2019 a zvyšná časť zanikla započítaním v konaní pred OS Nitra. Žalobca ďalej uviedol,

že predmetom konania na rozdiel od konania pred OS Nitra nie je nadlimitné opotrebenie vozidla ale
výhradne fakturácia nadlimitných kilometrov žalovaným.

6. Žalovaný sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 11.8.2023. Uviedol, že k pristúpil k rekalkulácii
nájazdu kilometrov a tým aj navýšeniu mesačnej splátky na základe údajov zo servisu. Nárok

žalovaného označil za nárok za podlimitné kilometre, ktorý je výhradne zmluvným nárokom a ten
nebol medzi stranami sporu dohodnutý. Uviedol, že rozhodnutie ako naloží žalobca s predplateným
počtom kilometrov bolo výhradne na ňom a v prípade ich nevyužitia nie je možné požadovať vrátenie
zodpovedajúcej sumy.

7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiato:návrhvovecisamej,Leasingová
zmluva č. LZ 140216 zo dňa 6.6.2017, VZP verzia 2015 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého
ustálil nasledujúci skutkový stav:

8. Z Leasingovej zmluvy č. LZ 140216 zo dňa 6.6.2017súd zistil, že žalovaný ako poskytovateľ prenajal
žalobcovi ako klientovi motorové vozidlo R. U. X,XT - K. C. AT na dohodnutú dobu nájmu 48 mesiacov,
s ročným nájazdom 40.000 km výškou mesačnej splátky 474,33 EUR bez DPH.

9. Zo zhodného vyjadrenia strán sporu súd zistil, že žalovaný emailom zo dňa 29.6.2018 žalobcovi

oznámil jednostranné navýšenie mesačnej splátky na sumu 506,84 EUR z dôvodu rekalkulácie nájazdu
k 1.7.2018. Následne žalovaný opäť jednostranne navýšil mesačnú splátku na sumu 513,96 EUR bez
DPH s prvou splátkou 1/2019 a nakoniec žalovaný navýšil mesačnú splátku na sumu 664,06 EUR od
12/2019, ktorú žalobca platil až do ukončenia nájmu.

10. Z faktúry č. 6146095 zo dňa 17.12.2021 súd zistil, že žalovaný potvrdil, že pri odovzdaní vozidla
žalobcom žalovanému tento najazdil 157.767 km a žalovaný mu vyfakturoval nájazd 210.373 km a
rozdiel predstavoval 52.612 km.

11. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa ust. § 451, ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Podľa ust. § 451, ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa ust. § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.15. Podľa čl. 7.4, písm. a VZP verzia 2015 LPSK je oprávnený k zmene výšky mesačnej splátky na
základe aktualizovaných hodnôt, ktoré ovplyvňujú výšku splátky jedine v nasledovných prípadoch a v

im zodpovedajúcom rozsahu a klient sa zaväzuje hradiť LPSK novú výšku LPSK stanovenej splátky od
okamihu doručenia príslušného daňového dokladu na úhradu novo stanovenej výšky splátky v prípade
keď rozdiel medzi celkovým pôvodne kalkulovaným počtom kilometrov ( t.j. kalkulovaným pri uzatvorení
LZ, resp. pri uzatvorení dohody o stanovení vyššieho limitu najazdených kilometrov ) a predpokladaným
celkovým počtom najazdených kilometrov, určeným na základe priemernej mesačnej hodnoty skutočne

najazdených kilometrov presiahne 5.000 km alebo 15%. LPSK je oprávnený vykonať zmenu výšky
splátok z tohto dôvodu raz ročne.

16. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

17. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

18. Ako sporné súd konštatoval:

- námietku premlčania
- dôvodnosť nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

19. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd posúdil ako nedôvodnú nakoľko po vykonaní

dokazovania zistil, že prvá faktúra z ktorej si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia je za mesiac 11/2019 a vzhľadom na podanie žaloby žalobcom dňa 13.2.2023 sa za
premlčané v zmysle ust. § 397 ObZ považujú len nároky, ktoré vznikli pred 13.2.2019.

20. Podľa Nálezu II. ÚS 637/2015 Ústavný súd už v prípade iného mimozmluvného záväzkového

vzťahu (nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia) rozhodol, že nie je ústavne nekonformný záver,
podľa ktorého sa premlčanie nároku za splnenia podmienok § 261 Obchodného zákonníka spravuje
Obchodným zákonníkom napriek tomu, že predpoklady nároku sa spravujú Občianskym zákonníkom
(IV. ÚS 214/04).

21. Pri posudzovaní nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd rozlišoval nájazd
kilometrov dohodnutý v zmluve ( preukázateľná dohoda oboch strán sporu ) a nájazd určený
jednostrannými rozhodnutiami žalovaného s použitím ust. 7.4 VZP Ako limit najazdených kilometrov
teda súd ustáli 160.000 km a z toho dôvodu ako podlimitné určil cca 3.000 km, ktoré žalobca nenajazdil
do limitu a nadlimitné fakturovaných a uhradených 52.612 km, ktoré preukázateľne jednostranne navýšil

žalovaný. Žalovaný v konaní potvrdil, že tento limit tromi navýšeniami určil svojim jednostranným
rozhodnutím na základe údajov, ktoré získal pri servise vozidla bez vedomia žalobcu. Je preto účelové
jeho tvrdenie, že žalobca mal následne hlásiť žalovanému nižší nájazd a umožniť mu znížiť výšku
splátky. Je nesporné, že žalobca žiadnym spôsobom neprispel k rozhodnutiu žalovaného zvýšiť zmluvne
dohodnutý nájazd a z toho dôvodu zvýšiť splátky. Procesná obrana o „nevyužitom paušále“ sa teda

podľa názoru súdu vzťahuje len na podlimitné kilometre ( cca 3.000 km, ktoré žalobca nenajazdil do
zmluvne dohodnutého nájazdu ), ktoré si však žalovaný nikdy neuplatnil.

22. Podľa nálezu II. ÚS 620/2015 zo žalobných tvrdení sťažovateľky vyplýva, že až dodatočne (asi 4 roky
po uzavretí nájomnej zmluvy) zistila, že skutočná plocha prenajímaných priestorov je výrazne nižšia,

než z akej sa vychádzalo pri stanovení výšky nájmu. Napriek takto skutkovo prezentovanému nároku
sťažovateľky sa všeobecné súdy nijako bližšie nezamerali na ujasnenie otázky, či sťažovateľka nájomnú
zmluvu uzavrela v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola rozhodujúca pre jej uzavretie, hoci
prípadný záver o uzavretí zmluvy v omyle by mohol zakladať neplatnosť zmluvy (čiastočnú neplatnosť) v
zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. Rovnako sa všeobecné súdy nezamerali ani na skúmanie otázky

platnosti zmluvy z pohľadu tej námietky sťažovateľky, podľa ktorej prenajatá plocha vo výmere uvedenej
v zmluve nebola v skutočnosti k dispozícii, čo by znamenalo, že dohodnutý predmet nájmu v rozsahu
uvedenom v zmluve neexistoval (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ďalej nebola vylúčená ani možnosť,
že plošná výmera prenajatých priestorov uvedená v zmluve síce existovala, ale nebola v skutočnosti vcelej dojednanej veľkosti sťažovateľke odovzdaná, čo by mohlo po právnej stránke indikovať prípadný
záver o plnení bez právneho dôvodu.

23. Na základe uvedeného súd prisvedčil argumentácii žalobcu ( pri aplikácii Nálezu II. ÚS 620/2015 ),
že existencia zmluvy nevedie automaticky k záveru, že ak sa plní na základe zmluvy, plní sa na základe
právneho dôvodu. Rozhodujúca je existencia samotného zmluvného plnenia. V prípade žalovaného
teda žalovaný nie je oprávnený prijať plnenie za nedodané, nenajazdené kilometre, keďže ide napriek
existencii zmluvy o neexistujúce plnenie a teda o plnenie bez právneho dôvodu.

24. Súd teda konštatuje, že napriek existencii zmluvy medzi stranami sporu a skutočnosti, že faktúry
navýšené o zvýšený nájazd žalovaným boli vystavované v zmysle zmluvy a hradené žalobcom v
rozsahu, ktorý jednostranne a úplne bezdôvodne určil žalovaný faktúry tvoria v rozsahu prevyšujúcom
zmluvne dohodnutý nájazd 160.000 km bezdôvodné obohatenie žalovaného a nie sú v tomto rozsahu
plnením zo zmluvy, ale bezdôvodným obohatením v rozsahu prevyšujúcom zmluvne dohodnutý nájazd

160.000 km.

25. Súd ďalej konštatuje, že aj pri akceptácii výkladu žalovaného, že mu ustanovenie článku 7.4,
písm. a VZP umožňuje jednostranne na základe nepreukázaného výpočtu zvýšiť výšku mesačnej
splátky na základe jeho vyššieho predpokladu najazdených kilometrov a žalobcovi ako klientovi vznikne

automatická povinnosť tieto zvýšené splátky bez ďalšieho uhrádzať ( žalobca viackrát „naznačil“
možnú neplatnosť tohto ustanovenia ) tak pri zachovaní zákonnej povinnosti rovnosti práv a povinností
účastníkov obchodnoprávneho vzťahu žalovanému musela na základe totožného ustanovenia vzniknúť
súčasne povinnosť vrátiť navýšenie ak sa preukáže jeho nedôvodnosť pri ukončení zmluvného vzťahu.
Procesná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení zvýšenia limitu najazdených kilometrov by bola

dôvodná len v prípade ak by k nej došlo dohodou strán, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Naviac súd
poukazujenaskutočnosť,žežalovanýnavýšilmesačnésplátkyvroku2019vrozporesustanovením7.4,
písm. a VZP tým, že ich navýšil 2x v priebehu jedného roka, na základe čoho je tiež možné konštatovať
neúčinnosť minimálne posledného navýšenia.

26. Žalobca teda v konaní uniesol dôkazné bremeno preukázania bezdôvodného obohatenia
žalovaného v žalovanom rozsahu tým, že preukázal, že v žalovanom rozsahu hradil splátky žalovanému
bez právneho dôvodu a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

27. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní uniesol dôkaznú povinnosť a

preukázal, dôvodnosť uplatneného nároku a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

28. Žalobca si súčasne s istinou uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa splatnosti
vyúčtovacej faktúry, čo súd vyhodnotil ako dôvodné. Súčasne si žalobca dôvodne uplatnil nárok na
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Keďže žalobca bol vo veci úspešný v celom rozsahu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku

s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p.

30. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).