Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-32Cb/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114213807
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1114213807.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

K. súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v spore žalobcu v 1.rade: S. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, občan SR, žalobcu v X.rade: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
sadová XXX/X A, XXX XX Q. - K. C., občan SR, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd n á r o k na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcoviasažaloboudoručenoupôvodnenaOkresnýsúdBratislavaI.dňa12.05.2014domáhalivoči
žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej

asociácie sp.zn. II/2013-1213 zo dňa 21.03.2014, doručený žalobcom dňa 17.04.2014 a súčasne si
uplatnili aj nárok na náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaný podal dňa 18.10.2013 v postavení žalobcu žalobu o zaplatenie
476.807,31 Eur s príslušenstvom proti žalobcom v postavení žalovaných na Stály rozhodcovský súd
bankovej asociácie, ktorou sa domáhal úhrady nároku z titulu ručiteľských záväzkov, ku ktorým sa
zaviazali žalobcovia Zmluvou o použití zmenky zo dňa 28.02.2008, Zmluvou o použití zmenky zo dňa

09.02.2006 a Zmluvou o použití zmenky zo dňa 21.12.2006 z titulu ručenia za záväzky spoločnosti
R-GLASS, spol. s.r.o. “v likvidácii“, IČO: 31 624 791 (vymazaná ex offo dňa 11.03.2017), ktorá
svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o štruktúrovanom kontokorentom úvere č. XX.XX.XXXX, zo dňa
28.02.2008, Zmluvy o kontokorentom úvere č. XXX/XX zo dňa 09.02.2006 a Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 21.12.2006 voči žalovanému (v postavení žalobcu) nesplnila riadne a
včas. Žalobcovia spochybňujú výšku uplatňovaných nárokov (istiny i príslušenstva). Žalovaný vyzval
dňa 24.11.2010 žalobcov na zaplatenie sumy 84.030,67 Eur, sumy 183.314,91 Eur, sumy 256.204,93

Eur, pričom k výzve nepripojil žiadne dôkazy z ktorých by vyplynulo, že spoločnosť R-GLASS, spol. s.r.o.
“v likvidácii“, IČO: 31 624 791 (ako dlžník) neplnila voči žalovanému riadne a včas. Žalovaný si v rámci
svojej administratívnej agendy vytvoril listiny s názvom „Vyčíslenie pohľadávky 1 Tatra banky a.s. ku
dňu 14.10.2013“, „Vyčíslenie pohľadávky 2 Tatra banky a.s. ku dňu 14.10.2013“, Vyčíslenie pohľadávky
3 Tatra banky a.s. ku dňu 14.10.2013“, pričom ide o listiny, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu,
nakoľko ide len o jedno a to isté tvrdenie, ktoré sa žalovaný snaží podporiť svojim vlastným totožným
tvrdením, jeho prenosom do listinnej podoby, ktorý vytvoril sám sebe. Žalovaný bol povinný dokázať

svoje tvrdenia kópiami z účtovných kníh. Tvrdenie o tom, že dlh dlžníka voči veriteľovi nebol zaplatený,
v kombinácii s príslušnou zmluvnou dokumentáciou, je postačujúce pre unesenie dôkazného bremena
v prípade konania žalovaného voči dlžníkovi , nikdy nie voči ručiteľovi dlžníka. Z predložených listín
nevyplýva žiadnym spôsobom rozsah a priebeh skutočného splácania úverových záväzkov dlžníka vočiveriteľovi. Žalovaný nepreukázal ako dlžník plnil. Rozhodcovský súd po vyhodnotení dôkazov rozhodol
dňa 21.03.2014 rozsudkom tak, že zaviazal žalobcov na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom
a trovami konania. Vo svojom rozhodnutí sa rozhodcovský súd s tvrdeniami žalobcov vysporiadal

tak, že listiny predložené žalovaným sú údajne Výpismi z obchodných kníh žalovaného vyhotovené
z bankového informačného systému žalovaného v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, o ktorých nemá pochybnosť. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 2K/63/2011-78 zo dňa 10.02.2012, právoplatné dňa 06.03.2012, bol vyhlásený na majetok dlžníka
konkurz. Žalobcovia majú za to, že rozhodcovský súd sa nedostatočne vysporiadal s ich argumentáciou,

keď označil obyčajné dokumenty o vyčíslení pohľadávok za listiny, ktoré mal generovať automatizovaný
informačný systém banky. Ostatné listiny predložené žalovaným preukazujú iba vznik ručiteľského
záväzku za konkrétne záväzky, avšak nepreukazujú dôveryhodným a preukázateľným spôsobom výšku
záväzkov, na ktoré sa má ručenie vzťahovať. Jediným dôkazom by bol výpis z úverových účtov.
Rozhodcovský súd porušil § 17 zákona o rozhodcovskom konaní a to tým, že nezabezpečil účastníkom
rovnaké postavenie a zároveň neposkytol účastníkom rovnakú možnosť na uplatnenie ich práv a

práv na ich ochranu, nakoľko rozhodol o výške dlžných čiastok iba na základe vyhlásení žalovaného,
ktoré nepodložil žiadnymi dôkazmi. Týmto postupom zbavil rozhodcovský súd žalovaného povinnosti
znášania dôkazného bremena žalujúcej strany a na druhej strane uprel žalobcom možnosť akejkoľvek
obrany voči tvrdeniam žalovaného, nakoľko už samotný ručiteľský vzťah zakladá znížený štandard
možnosti praktickej obrany proti nárokom veriteľa. Pri rozhodovaní o povinnosti žalobcov plniť záväzok z

titulu ručenia mal rozhodcovský súd riešiť prejudiciálnu otázku a to otázku existencie hlavného záväzku
dlžníka, jeho priebeh a to či bol tento splnený čiastočne, úplne, riadne a včas a v akom rozsahu.
Bez vyriešenia tejto otázky nebolo možné rozhodnúť o otázke povinnosti plniť záväzok z ručenia.
Avšak rozhodcovský súd o vyriešení tejto prejudiciálnej otázky nebol a nie je oprávnený rozhodovať,
nakoľko prejudiciálna otázka sa musí vysporiadať so sporom, ktorý vznikol v priebehu konkurzného

konania, na čo podľa § 1 ods. 3 písm. d) nie je príslušný a oprávnený. Rozhodcovský súd tak ani
nemohol rozhodnúť spor, nakoľko žalovaný podal žalobu vo vzťahu k záväzku ručenia za dlh dlžníka, na
ktorého majetok bol v čase podania žaloby na rozhodcovský súd vyhlásený konkurz (a teda spor vznikol
počas konkurzného konania). Zároveň žalobcovia tvrdia, že sa podanou žalobou domáhajú zrušenia
rozhodcovského rozsudku, nakoľko súd tu dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa

osobitného zákona, majú za to, že sú tu dôkazy, ktoré žalobcovia nemohli použiť bez svojej viny v
rozhodcovskom konaní a to konkrétne dôkazy v rozsahu výpisov z úverových účtov žalovaného, ktorých
použitie svojim konaním rozhodcovský súd odmietol, pričom tieto dôkazy môžu pre žalobcov privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.06.2015, v ktorom uviedol, že žalobcovia opierajú
dôvody žaloby o tri skutočnosti a to: rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania, nakoľko ako súčasť sporu pri riešení prejudiciálnej otázky rozhodoval o spore,
ktorý vznikol počas konkurzného konania, 2. bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, 3.
existujú dôvody na požadovanie obnovy konania. Pokiaľ ide o prvý bod, žalovaný poukázal na to,

že ide o spor medzi žalobcami a žalovaným, nie o spor medzi dlžníkom a žalovaným, z dôvodu
ktorého tento nie je možné zaradiť pod spory uvedené v § 1 ods. 3 písm. d) zákona o rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovský súd by nebol oprávnený rozhodovať spor, ktorým by sa žalovaný domáhal
určenia popretých pohľadávok. Extenzívnym výkladom uvedeného zákonného ustanovenia by sa poprel
zmysle, ktorým je aj zabezpečenie hladkého priebehu konkurzného konania. Žalovaný si do konkurzu

vyhláseného na majetok dlžníka prihlásil svoje pohľadávky, ktoré boli riadne zistené. Žalovaný podotýka,
že žalobcovia boli aj v čase konkurzného konania konateľmi dlžníka, detailne teda museli poznať všetky
okolnosti právneho dôvodu, výšky aj zabezpečenia pohľadávok žalovaného voči dlžníkovi, pričom mali
možnosť podať podnet správcovi na popretie pohľadávok žalovaného voči dlžníkovi. Aj vzhľadom na
nespornosť pohľadávok žalovaného voči dlžníkovi v konkurznom konaní je zjavné, že podanie žaloby

je iba snaha o oddialenie povinnosti žalobcov plniť ich záväzky voči žalovanému. Žiaden spor počas
konkurzu nevznikol. Žaloba žalovaného na rozhodcovský súd bola podaná dávno po uplynutí lehoty na
popieranie pohľadávok a teda v čase podania žaloby bolo nepochybne ustálené, že hlavný záväzok
(medzidlžníkomažalovaným)jeplatnýaexistujúci.Tvrdeniažalobcov,žerozhodcovskýsúdrozhodoval
o spore, ktorý vznikol počas konkurzného konania sú tak nesprávne. Pokiaľ ide o druhý bod, žalovaný

poukázal na to, že rozhodcovský súd riadne vyhodnotil dôkazy navrhované žalovaným a zároveň
zdôvodnil prečo nepripustil dôkazy navrhované žalobcami (strana 12 rozhodcovského rozsudku).
Skutočnosť, že žalobcovia majú iný názor ako rozhodcovský súd ešte neznamená, že Rozhodcovský
súd porušil ustanovenia § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o tretí bod, keď žalobcoviauvádzajú, že odmietnutím vykonania dôkazov v rozhodcovskom konaní (výpisy z úverových účtov
dlžníka) nastal dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, žalovaný poukazuje na
to, že nemožnosťou použiť dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať

dokazovanie v takom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o
tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci označili, avšak súd ich nepokladal za
rozhodujúce a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo. Pri inom výklade, by sa totiž každý účastník
konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania, ktorým dôkazným návrhom

nebolo vyhovené, aj keď súd tieto dôkazy nepokladal za rozhodné a preto ich nevykonal. Rozhodcovský
súd považoval dôkaz navrhnutý žalobcami za nadbytočný, bez možnosti prispieť jeho vykonaním k
objasneniu skutkového stavu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 24.06.2015 zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu.

5. Na pojednávaní konanom dňa 22.02.2022 žalobcovia podali návrh na zmenu účastníka konania na
strane žalovaného z dôvodu, že žalovaný postúpil zmluvou všetky práva a povinnosti na iný subjekt a
majú za to, že vzťah medzi pasívnou legitimáciou v tejto veci a aktívnou legitimáciou v rozhodcovskom
konaní má povahu striktne aforistickú a teda nerozlučnú. Nakoľko postúpením práv a povinností by došlo
ku zmene účastníka konania aj v samotnom rozhodcovskom konaní, z ktorého sa pasívna legitimácia

pre toto konanie bezprostredne odvodzuje, bude nutné aby súd konal s novým žalovaným na ktorého
žalovaný postúpil všetky práva a povinnosti zakladajúce legitimáciu tak pre rozhodcovské konanie
ako i následne pre toto konanie. Žalobcovia zároveň navrhli, aby súd uložil žalovanému predloženie
kópie zmluvy o postúpení práv a povinností nakoľko jednému zo žalobcov bolo len zaslané písomné
oznámenieotakomtoúkoneavšakkópiazmluvymudoručenánebola.Žalovanýpotvrdil,žekpostúpeniu

pohľadávky došlo, avšak domnieva sa, že v zmysle § 80 Civilného sporového poriadku, postúpením
pohľadávky nedochádza k zmene práv a povinností, ktoré sú predmetom konania, nakoľko predmetom
je zrušenie rozhodcovského rozsudku.

6. Podaním doručeným súdu dňa 02.03.2022 žalobcovia doplnili svoj návrh na zmenu účastníka

konania na strane žalovaného o označenie postupníka (Gemeris, s.r.o., IČO: 36 803 766). Žalobcovia
majú za to, že ide o prípad singulárnej sukcesie. Je nutné vychádzať z toho, že rozhodnutie súdu
zakladá litispendenčný následok, t.j. rozhodnutím rozhodcovského súdu došlo k zániku pôvodného
nároku žalovaného a vzniku nového nároku žalovaného titulom rozhodnutia rozhodcovského súdu.
A teda žalovaným v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí byť ten, kto je nositeľom

hmotnoprávneho nároku založeného rozsudkom rozhodcovského súdu. Lebo tento zakladá konkrétnu
legitimáciu pre konanie. Nakoľko v tomto prípade došlo ku vzniku singulárnej sukcesie vo vzťahu k
novému nároku, založenému rozhodnutím rozhodcovského súdu, nie je vôbec možné uvažovať o tom,
že by v postavení žalovaného zotrval pôvodne žalovaný subjekt. V prípade ak by súd nerozhodol
o tom, že žalovaný subjekt sa mení, došlo by k popretiu litispendenčného následku rozhodovania

súdov v Slovenskej republike, čo by odporovalo základným právnym princípom platným v Slovenskej
republike. Z existujúcich komentárov k zákonu o rozhodcovskom konaní, ako aj k civilnému sporovému
poriadku vyplýva, že v prípade nastatia singulárnej sukcesie je nutné pristúpiť k zmene v osobe
účastníkakonania.Nakoľkoniejeprípustné,abybolasubjektomkonaniaosoba,ktoránemánavýsledku
konania právny záujem. Princíp právneho záujmu na výsledku konania je jeden zo základných princípov

sporového konania. Doposiaľ žalovaná osoba už viac nemá právny záujem na výsledku konania,
nakoľko singulárnou sukcesiou došlo k bezpodmienečnému prechodu práv a povinností na iný subjekt
a to bez ohľadu na to, ako rozhodne súd.

7. K vyššie uvedenému návrhu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25.03.2022, v

ktorom potvrdil, že pohľadávky, ktoré boli predmetom rozhodcovského rozsudku (ktorého zrušenia sa
žalobcovia v tomto konaní domáhajú), boli žalovaným postúpené, a to na spoločnosť Gemeris, s.r.o.,
IČO: 36 803 766. Vzhľadom na uvedené potvrdenie nie je potrebné, aby žalovaný súdu predložil zmluvu
o postúpení. Žalovaný sa Ďalej domnieva, že nie sú splnené podmienky stanovené v § 80 Civilného
sporového poriadku na to, aby na miesto žalovaného vstúpila do konania namiesto Tatra banky, a.s.

spoločnosť Gemeris, s.r.o.. Predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku a v tomto
konaní sa teda nerozhoduje o právach a povinnostiach strán tohto konania ale iba o tom, či dôjde k
zrušeniu rozhodcovského rozsudku alebo nie. Preto postúpenie pohľadávky žalovaným nie je podľa
žalovaného skutočnosťou, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností o ktorýchsa koná v tomto konaní. Žalovaný navrhol, aby súd návrh na zmenu účastníka na strane žalovaného
zamietol.

8. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. B1-32Cb/55/2014-274 zo dňa 12.03.2025, súd návrh žalobcov na
zmenu účastníka na strane žalovaného zamietol.

9. Vo veci samej súd vytýčil na deň 14.11.2025 pojednávanie, na ktoré sa žalobcovi nedostavili, avšak
žalobca v 1.rade svoju neprítomnosť včas ospravedlnil, nežiadal však pojednávanie odročiť. Žalovaný

zotrval na všetkých svojich písomných vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
spise (žaloba na rozhodcovský súd zo dňa 14.10.2013, žalobná odpoveď zo dňa 30.12.2013, všeobecné
úverové podmienky a podmienky zabezpečenia úverov č. I/2001návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zo dňa 31.10.2013, rozhodcovské uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zo dňa

05.11.2013, zmluva o použití zmenky č. XX.XX.XXXX,zo dňa 28.02.2008, zmluva o použití zmenky
zo dňa 09.02.2006 spolu s dodatkom č. 1 a 2, zmluva o použití zmenky zo dňa 21.12.2006, výpis z
obchodnéhovestníkač.OVXX/XXXXzodňa16.02.2012ovyhláseníkonkurzunamajetokdlžníkasp.zn.
2K/63/2011, prihlášky pohľadávok žalovaného do konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka, výpisy z
listov vlastníctva žalobcu v 2.rade, zmluva o štruktúrovanom kontokorentnom úvere č. XX.XX.XXXX8 zo

dňa 28.02.2008 s dodatkom č. 1, dohoda o splátkach splatného dlhu č. XXXX/XXXX zo dňa 15.04.2009,
výzva na zaplatenie adresovaná žalobcom zo dňa 24.11.2010, zmluva o kontokorentnom úvere č. XXX/
XX zo dňa 09.02.2006 spolu s dodatkom č. 1 až 7, dohoda o splátkach splatného dlhu č. XXX/XX zo
dňa 15.04.2009, zmluva o splátkovom úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 21.12.2006 spolu s dodatkom č.
1, správa o stave konkurzu zo dňa 03.05.2012, Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2013-1213 zo dňa 21.03.2014) a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

11.RozhodcovskýmrozsudkomStálehorozhodcovskéhosúduSlovenskejbankovejasociáciesosídlom
v Bratislave sp.zn. II/2013-1213 zo dňa 21.03.2014 boli žalobcovia zaviazaní zaplatiť žalovanému sumu

vo výške 230.672,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 58.917,98 Eur, sumu vo výške 75.690,80
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18.979,30 Eur a sumu vo výške 170.444,14 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 36.662,85 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 17.806,84 Eur,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, pričom plnením časti záväzku zo
strany jedného zo žalobcov zaniká v tejto časti povinnosť plnenia záväzku druhému žalobcovi. Žalovaný

sa žalobou domáhal, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti žalobcami z titulu ručenia za dlžníka (R-
GLASS, spol. s.r.o. “v likvidácii“), pričom žalobcovia vo svojich žalobných odpovediach platnosť vzniku
ručenia ani jeho trvanie nijako nespochybnili. Žalobcovia však podanou žalobou namietajú porušenie §
40 ods. 1 písm. a) g) a h) zákona č. 244/2002 Z.z.

12. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
v čase podania žaloby (ďalej len „ZoRK“), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, aleboi) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

13. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 ZoRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

14. V prvom rade súd skúmal včasnosť podania žaloby zo strany žalobcov. Súd mal z doručeniek
pripojených k rozhodcovskému rozsudku za preukázané, že žalobcom bol rozhodcovský rozsudok
doručený dňa 17.04.2015. Lehota na podanie žaloby tak uplynula dňa 17.05.2015. Nakoľko žalobcovia
podali žalobu na súd dňa 12.05.2015 možno konštatovať, že lehota na podanie žaloby bola zachovaná.

15. V druhom rade súd skúmal dôvody vznesené žalobcom v podanej žalobe proti rozhodcovskému

rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobcovia domáhajú. Žalobcovia označujú dôvody zrušenia
rozhodcovského rozsudku ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) g) a h) ZoRK. Úvodom je potrebné
zdôrazniť, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nejde o preskúmavanie vecnej správnosti
rozhodcovského rozsudku (t.j. o zisťovanie správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia).
Súd skúma, či bolo rozhodcovské konanie postihnuté závažnou procesnou vadou (t.j. či prebehlo tak

ako podľa zákona malo. Toto nazeranie na inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku potvrdzuje aj
judikatúra: "Při rozhodování o zrušení rozhodčího nálezu není soud oprávněn přezkoumávat napadené
rozhodnutí věcně, teda z hlediska správnosti hodnocení provedených dôkazů, správností skutkových
zjištění a následného právního posouzení věci. Institut návrhu na zrušení rozhodčího nálezu totiž
nemůže sloužit jako opravný prostředek proti rozhodčímu nálezu. Při posuzování otázky, zda v danem

případe byla straně v rozhodčím řízení poskytnuta možnost věc před rozhodci projednat, musí soud
zkoumat, zda konkrétním rozhodčím řízením s přihlédnutím ke všem okolnostem případu byla straně
rozhodčího řízení poskytnuta dostatečná možnost k uplatnění jejích procesních práv a rovnež zda se
procesním postupem rozhodčího soudu jedna ze stran nedostala do nerovného postavení vůči druhé
straně" (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28. mája 2009, sp. zn. 23 Cdo 2570/2007).

16. Zrušenie rozhodcovského rozsudku by malo byť ponímané ako najkrajnejší prostriedok a určite
by k nemu nemalo dochádzať v každom prípade, keď niektorá zo strán nie je spokojná s výsledkom
rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom (pozri W.R. Rozhodcovské konanie. Košice:
Univerzita N. S. C. v J., XXXX). Rozsah kontroly rozhodcovského konania musí byť starostlivo uvážený

tak, aby na jednej strane nebolo popreté pravidlo, že v konaní pred rozhodcom má byť poskytnutá
ochrana, a na strane druhej, aby tým neboli zotreté výhody rozhodcovského konania, a teda aj jeho
praktická využiteľnosť. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom
konaní než v konaní o výkon rozhodnutia súdny prieskum toho, či boli splnené základné podmienky
pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS

3227/07).

17. Žalobcovia v podanej žalobe tvrdia, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže
byť predmetom rozhodcovského konania, nakoľko ako súčasť sporu pri riešení prejudiciálnej otázky
rozhodoval o spore, ktorý vznikol počas konkurzného konania (§ 40 ods. 1 písm. a) ZoRK). Súd

je toho názoru, že v rozhodcovskom konaní nešlo o spor vyvolaný konkurzom, aj napriek tomu, že
spor medzi žalobcami a žalovaným vznikol počas konkurzného konania vedeného proti dlžníkovi (za
ktorého záväzky sa ručiteľskými vyhláseniami zaviazali ručiť), ktorý však ale nemá právny dopad na
posudzovanie záväzku žalobcov ako ručiteľov voči žalovanému ako veriteľovi dlžníka. Za rozhodujúcu v
tejto otázke súd považuje skutočnosť, že žalovaný si v rozhodcovskom konaní uplatnil svoju pohľadávku

len voči ručiteľom (žalobcom). Vplyv právneho postavenia dlžníka na záväzok ručiteľa už riešil Najvyšší
súd SR, ktorý konštatoval, že ak niekto ručí za záväzky právnickej osoby, záväzok ručiteľa nezaniká
zánikom tejto osoby, a to ani vtedy, keď jej záväzky neprechádzajú na právneho nástupcu (porovnaj
5Obo/6/2012). Dovolací súd je názoru, že ak nemá zánik dlžníka - právnickej osoby vplyv na ručiteľský
záväzok, a maiori ad minus nemôže mať ani vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vplyv na existenciu

alebo vymáhateľnosť tohto dlhu od ručiteľov. V nadväznosti na uvedené tunajší súd nevzhliadol v
prejednávanom spore relevantnú súvislosť medzi označeným konkurzným konaním a rozhodcovským
konaním. V opačnom prípade by išlo o absurdný záver, že akékoľvek prebiehajúce konkurzné konanie
spôsobuje non arbitrabilitu sporu, čím by bola vylúčená právomoc rozhodcovského súdu vo všetkýchsporoch. Ustanovenia ZoRK by sa stali v takomto prípade obsoletnými a v praxi neuplatniteľnými.
Prvému namietanému dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak súd vyhovieť nemohol.

18. Žalobcovia v podanej žalobe ďalej tvrdia, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania (§
40 ods. 1 písm. g) ZoRK) zakotvená v § 17 ZoRK, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania
sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Porušenie zásady
žalobcovia vzhliadajú v tom, že rozhodcovský súd nevykonal dôkaz v podobe uloženia povinnosti

žalovanému predložiť výpisy z úverových účtov dlžníka, nakoľko listiny ktoré predložil žalobca v podobe
vyčíslenia pohľadávok nie sú podľa názoru žalobcov relevantným podkladom pre domáhanie sa žalobou
uplatneného nároku pred rozhodcovským súdom. S uvedenými listinami sa navyše rozhodcovský
súd ani legálne nevysporiadal, keďže označil takéto žalobcom v programe Microsoft word vytvorené
listiny za listiny, ktoré mal generovať automatizovaný informačný systém žalovaného. Pripustenie
takéhoto dôkazného prostriedku je porušením práva na rovnosť sporových strán, keďže týmto postupom

rozhodcovský súd zbavil žalobcu povinnosti znášania dôkazného bremena ako strany žalujúcej.
Súd je toho názoru, že k porušeniu uvedenej zásade nedošlo z nasledujúcich dôvodov. Ohľadom
porušenia rovnosti účastníkov konania je potrebné skúmať či bola s ohľadom na rovné postavenie
strán rozhodcovského konania, poskytnutá stranám možnosť na rozhodcovskom súde vec prejednať
respektíve či bola poskytnutá riadna a dostatočná možnosť k uplatneniu procesných práv účastníkov

rozhodcovského konania. Je potrebné, aby takáto možnosť bola účastníkom nielen poskytnutá ale,
aby s ohľadom na všetky súvislosti im bola poskytnutá riadne, teda v dostatočnom rozsahu. Súd v
danej veci na základe preskúmania rozhodcovského spisu zastáva názor, že obe strany konania mohli
navrhovaťapredkladaťkonkrétnedôkazyavyjadrovaťsakdôkazomavyjadreniamdruhejstrany.Obom
stranám bola v rozhodcovskom konaní poskytnutá riadne a v dostatočnom rozsahu rovnaká možnosť

uplatnenia si procesných práv, dostatočná možnosť uplatnenia si svojich tvrdení, námietok, dôkazov ako
i možnosť vyjadrovať sa k dôkazom, skutočnostiam a tvrdeniam druhej strany a po formálnej stránke boli
dodržané príslušné procesné postupy. Zo samotného rozhodnutia rozhodcovského súdu práve vyplýva,
že sa rozhodcovský súd v dostatočnej miere zaoberal návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany
žalobcov ako aj ich námietkami vo vzťahu k dôkazom predložených zo strany žalovaného (strana 12

rozhodcovského rozsudku), resp. zdôvodnením prečo daný dôkaz navrhnutý žalobcami nevykonal. Ak
jeden z účastníkov predložil relevantné dôkazy, ktoré rozhodcovský súd vykonal, zatiaľ čo irelevantné
dôkazy navrhnuté druhým účastníkom vykonané neboli, nejde o zásah do rovnosti. Rozhodcovský súd
má právo nevykonať dôkaz, ktorý bol niektorým z účastníkov rozhodcovského konania navrhnutý, ak
tento dôkaz napríklad nepovažuje za relevantný na zistenie skutkového stavu alebo ak ho považuje za

neprípustný. Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy (§ 27 ods.
4 ZoRK), na základe zákonov formálnej logiky, svojich skúseností a vedomostí, ako aj iných relevantných
faktorov, pričom každý dôkaz hodnotí samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a na základe tohto
procesu dospeje k skutkovému stavu, ktorý na účely konania považuje za preukázaný. Skutočnosť,
že žalobcovia majú iný názor na hodnotenie dôkazov ako rozhodcovský súd ešte neznamená, že

rozhodcovskýsúdporušilustanovenia§17zákonaorozhodcovskomkonaní.Prirozhodovaníozrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je súd oprávnený preskúmavať napadnuté rozhodnutie vecne, teda
z hľadiska správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov, správnosti skutkových zistení a následného
právneho posúdenia veci. Inštitút návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže totiž slúžiť ako
opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Obiter dictum, žalobcovia boli konateľmi dlžníka

a mali prístup ku všetkým dôkazom a skutočnostiam, ktoré sú spôsobilé preukázať výšku žalovanej
sumy,zdôvoduktoréhotunemožnopripustiťargumentžalobcovozníženomštandardemožnostiobrany
žalobcov ako ručiteľov proti nároku žalovaného ako veriteľa dlžníka, čo uviedol aj sám rozhodcovský
súd vo svojom rozsudku. V danom prípade teda nie je možné z vyššie uvedených dôvodov konštatovať
porušenie rovnosti účastníkov konania.

19. Ako posledný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcovia uviedli ustanovenie § 40
ods. 1 písm. h) ZRK, nakoľko majú za to, že odmietnutím vykonania dôkazov v rozhodcovskom konaní
(výpisy z úverových účtov dlžníka) nastal dôvod na podanie žaloby i o obnovu konania, keďže sú
tu skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť

pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Opätovne je nutné zdôrazniť, že žalobcovia boli konateľmi
dlžníka a mali prístup ku všetkým dôkazom a skutočnostiam, ktoré by boli spôsobilé preukázať výšku
nároku žalovaného a teda taký dôkaz mali k dispozícii, čím je vyvrátená skutočnosť, že taký dôkaz
nemohli bez svojej viny použiť/zabezpečiť, inak povedané, nebolo preukázané, že by dlžníkovi (ktoréhokonateľmi boli žalobcovia) nebolo doručené oznámenie o výške dlhu resp. výpis úverových účtov. Súd
je toho názoru, že prejednávanej veci nie sú dané dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, nakoľko nebolo preukázané, že by žalobcovia nemohli v rozhodcovskom

konaní bez svojej viny použiť vyššie uvedený dôkaz. Inter alia, rozhodcovský súd sa v dostatočnej
miere vysporiadal s navrhnutým dôkazom ako je uvedené v predošlom odseku tohto rozsudku a svoje
rozhodnutieonevykonanídanéhodôkazuajnáležitezdôvodnil.Dôkazu,ktorémunebolovyhovené(jeho
vykonaním), nemožno sanovať žalobou o obnovu konania za každých okolností. V opačnom prípade,
by sa totiž každý účastník konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania,

ktorým dôkazným návrhom nebolo vyhovené, aj keď súd tieto dôkazy nepokladal za rozhodné a preto
ich nevykonal. Rozhodcovský súd považoval dôkaz navrhnutý žalobcami za nadbytočný a bez možnosti
prispieť jeho vykonaním k objasneniu skutkového stavu. Ani poslednému namietanému dôvodu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku tak súd vyhovieť nemohol.

20.Vychádzajúczvyššieuvedenéhoprávnehoaskutkovéhostavu,súdžalobuzamietolakonedôvodnú.

21. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov

súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie vo veci.

22. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „Civilný sporový poriadok), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Úspešnému žalovanému súd nepriznal nárok na náhradu trov konania (ktorý mu vznikol podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku), nakoľko tomuto žiadne trovy konania nevznikli.

Žalovaný sa na pojednávaní po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať odvolanie voči výroku o nároku
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).