Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/278/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201695
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201695.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek
senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., v zastúpení JUDr. Pavol Siváček, advokát, so sídlom Timravina
9, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava,
Tomášiková 12735/64, 831 04 Bratislava, o žalobe opomenutého účastníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou, podanou pôvodne na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) dňa 08.12.2020,

sa žalobca ako opomenutý účastník konania domáha v zmysle § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) doručenia rozhodnutia
Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2020/119923 zo dňa 28.10.2020 a rozhodnutia mesta
Pezinok zo dňa 13.05.2020, č. 5/73-SP/1101-30934/2019-20 do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania
2. Žalobca poukázal na to, že dňa 13.05.2020 vydalo mesto Pezinok ako príslušný stavebný úrad

rozhodnutie č. 5/73-SP/1101-30934/2019-20, ktorým povolil stavebníkovi LOOKGOOD, s. r. o., IČO:
45 985 316 a stavebníkovi E. A. C. v zastúpení PABA, spol. s r. o. stavbu Administratívno-prevádzkový
objekt – novostavba, C. F., D., stavebné objekty: SO 01-Administratívno prevádzkový objekt, SO 02 -
Oploteniepozemku,SO04Vodovodnáprípojka,SO05Splaškovákanalizácia,žumpa,SO06-Dažďová
kanalizácia, vsakovacie bloky, SO 07 - Elektrická prípojka NN, na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, a XXXX/XXX v k. ú. D..

3. Žalobca tvrdí, že je vlastníkom stavby - výrobná skladová hala so súpisným číslom XXXX, stojaca
na parcele registra „C“ pozemku s parc. č. XXXX, o výmere 870 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, pričom táto stavba je susediacou stavbou s pozemkom parcely registra „C“ pozemku s parc.
č. XXXX/XXX, o výmere 630 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je predmetom
stavebného povolenia.
4. Zároveň tvrdí, že je spoluvlastníkom parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 1 482 m2,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXX, obec D., katastrálne územie D.,
pričom z rozhodnutia mesta Pezinok vyplýva, že táto sa má používať ako vstup k stavbe, vzhľadom
na skutočnosť, že mesto Pezinok nesúhlasí so záberom časti pozemku parcely registra „E“ s parc. č.
XXXX/X za účelom vybudovania ďalšieho vstupu do výrobno-obslužného areálu a uviedlo, že sa má
používať parc. č. XXXX/XX.
5. Rozhodnutie mesta Pezinok nebolo doručované žalobcovi napriek tomu, že z § 14 ods. 1 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len ako „správny poriadok“) vyplýva, kto je
účastníkom konania. Namiesto toho bolo rozhodnutie doručované verejnou vyhláškou aj napriek tomu,že podľa § 26 ods. 1 správneho poriadku sa verejnou vyhláškou doručuje len v prípade, keď účastníci
konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný právny predpis. Žalobca
bol ako účastník konania známy. Vzhľadom na túto skutočnosť podal žalobca proti predmetnému

rozhodnutiu odvolanie z dôvodu, že s ním správny orgán opomenul konať ako s účastníkom konania
napriek tomu, že mal.
6. Ďalej žalobca poukázal na to, že dňa 28.10.2020 vydal Okresný úrad Bratislava pod č. OU-
BA-OVBP2-2020/119923/KIZ rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
mesta Pezinok č. 5/73-SP/1101-30934/2019-20 zo dňa 13.05.2020. Napriek tomu, že žalobca bol vo

výroku rozhodnutia označený, predmetné rozhodnutie mu nebolo doručované, čo vyplýva zo strany
15 predmetného rozhodnutia, kde je uvedený zoznam subjektov, ktorým bude rozhodnutie doručené.
Opomenutie žalobcu ako účastníka konania v správnom konaní malo za následok, že sa nemohol
vyjadriť a účinne brániť voči tomu, aby nebolo stavbou schválenou stavebným povolením zasahované
do jeho vlastníckeho práva.

II.

7. Okresný úrad Bratislava vo svojom vyjadrení k žalobe z 31.03.2021 uviedol, že po preskúmaní
predloženého spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že nie je dôvod
na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko nebolo v konaní stavebného úradu zistené

také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp.
zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, preto odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Námietkami uvedenými v žalobe, ktoré sú totožné s námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu, sa odvolací orgán vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia,
na ktoré žalovaný poukazuje. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

III.

8. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“)

a svoju činnosť začal od 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva
prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna
2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a
Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“).
9. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný

doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
13. Podľa ust. § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").

14. Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
zjavne neoprávnenou osobou.IV.

15. Správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ všeobecnej správnej žaloby,

ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179 SSP. Konanie o správnej žalobe
opomenutého účastníka je čiastočne odlišné od „bežného“ konania o všeobecnej správnej žalobe.
Predmetom posudzovania je tu len procesné postavenie žalobcu v správnom konaní, a nie samotné
preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
16. Účelom správnej žaloby opomenutého účastníka je zabezpečenie ochrany subjektívnych práv u

tej osoby, ktorej prináležalo postavenie účastníka administratívneho konania a orgán verejnej správy s
ňou nekonal v tom rozsahu, že jej nedoručil ním vydané meritórne, resp. konečné rozhodnutie alebo
opatrenie. Správna žaloba opomenutého účastníka preto nesmeruje k zrušeniu rozhodnutia alebo
opatrenia žalovaného, ale k zabezpečeniu jeho riadneho doručenia žalobcovi, ktorý sa následne bude
môcť domáhať ochrany svojich subjektívnych práv v inštančnom postupe alebo správnom súdnom
prieskume.

17. Správny súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil nasledovné skutočnosti.
18. Mesto Pezinok ako stavebný úrad dňa 18.03.2020 podľa § 61 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov oznámilo
začatie stavebného konania a upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania v konaní
o povolení stavby Administratívno-prevádzkový objekt - novostavba, C. F., D., stavebné objekty: SO

01-Administratívno prevádzkový objekt, SO 02 - Oplotenie pozemku , SO 04 Vodovodná prípojka, SO
05 Splašková kanalizácia, žumpa, SO 06 - Dažďová kanalizácia, vsakovacie bloky, SO 07 - Elektrická
prípojka NN, na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, a 2418/107 v k. ú. D. pre stavebníka LOOKGOOD, s. r. o., E. C. v zastúpení PABA, spol.
s r. o. dotknutým orgánom a známym účastníkom konania. V oznámení uviedol, že toto oznámenie

má povahu verejnej vyhlášky a v zmysle § 26 zák. č. 71/1967 Zb. musí byť vyvesené po dobu 15 dní
na úradnej tabuli mesta Pezinok v mieste obvyklým spôsobom a taktiež zverejnené aj na internetovej
stránke mesta Pezinok – www.pezinok.sk. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Oznámenie
bolo vyvesené dňa 23.03.2020 a zvesené dňa 07.04.2020.
19. Mesto Pezinok rozhodnutím č. 5/73-SP/1101-30934/2019-20 zo dňa 13.05.2020 povolilo stavbu, pre

ktorú stavebník žiadal stavebné povolenie. V konaní boli predložené námietky dvoch subjektov, D. G.
ako splnomocneného zástupcu spoluvlastníkov pozemkov zapísaných na LV č. XXXX (aj žalobcu pozn.
správneho súdu) a Priemyselného areálu Pezinok družstvo. Stavebný úrad uviedol, že toto rozhodnutie
má povahu verejnej vyhlášky v zmysle § 26 zák. č. 71/1967 Zb. musí byť vyvesené po dobu 15 dní
na úradnej tabuli mesta Pezinok v mieste obvyklým spôsobom a taktiež zverejnené aj na internetovej

stránke mesta Pezinok – www.pezinok.sk. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Rozhodnutie
bolo vyvesené dňa 08.06.2020 a zvesené dňa 23.06.2020.
20. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie
z dôvodu, že s ním ako s účastníkom konania nebolo v stavebnom konaní jednané, napriek tomu,
že je vlastníkom stavby – výrobná a skladová hala sup. č. XXXX parcela registra „C“ parc. č. XXXX,

o výmere 870 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pričom táto stavba je susediacou
stavbou s pozemkom parcely registra „C“ pozemku s parc. č. XXXX/XXX, o výmere 630 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je predmetom stavebného povolenia. Tým, že budú
a sú jeho práva a právom chránené záujmy rozhodnutím priamo dotknuté, žiadal, okrem zrušenia
rozhodnutia, aj aby mu bolo priznané postavenie účastníka konania.

21. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-
OVBP2-2020/119923/KIZ zo dňa 28.10.2020 potvrdil napadnuté rozhodnutie stavebného úradu
a odvolania zamietol (okrem žalobcu podal odvolanie aj Priemyselný areál Pezinok družstvo).
Rozhodnutie doručoval verejnou vyhláškou a doporučene do vlastných rúk. Rozhodnutie bolo vyvesené
dňa 10.11.2020 a zvesené dňa 25.11.2020.

22. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či žalobcovi svedčí postavenie opomenutého účastníka
stavebného konania.
23. Správny súd v zmysle § 179 SSP (vo vzťahu k rozhodnutiu) skúma kumulatívne splnenie
štyroch podmienok, a to, či: 1. žalobcovi patrilo postavenie účastníka administratívneho konania, 2.
v administratívnom konaní došlo k vydaniu meritórneho, resp. konečného rozhodnutia, 3. meritórne,

resp. konečné rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené, 4. od vydania meritórneho, resp. konečného
rozhodnutia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky. (k podmienkam bližšie pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Svk/12/2024, 2Svk/21/2023)24. Súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, má za to, že v danom prípade boli nesporne
splnené tri podmienky.
25. V konaní bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom stavby súp. č. XXXX, stojacej na parcele

registra „C“ pozemku s parc. č. XXXX, o výmere 870 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
pričom táto stavba je susediacou stavbou s pozemkom parcely registra „C“ pozemku s parc. č. XXXX/
XXX, o výmere 630 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je predmetom stavebného
povolenia. Susednou stavbou je podľa § 139 ods. 2 písm. d) zák. č. 50/1976 Zb. stavba na takom
pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide,

ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Stavba žalobcu postavená na parc. č. XXXX
nemá spoločnú hranicu s navrhovanou stavbou, avšak kritéria susednej stavby spĺňa, pretože možno
rozumne predpokladať, že jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
26. Ďalej v stavebnom konaní došlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia – rozhodnutia Okresného úradu
Bratislava,odboruvýstavbyabytovejpolitikyč.OU-BA-OVBP2-2020/119923/KIZz28.10.2020.Správny
súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti žalobcu, že vzhľadom na vydanie konečného rozhodnutia vo

veci, by nebolo možné jeho návrhu na doručenie stavebného povolenia vyhovieť.
27. Od vydania rozhodnutia žalovaného dňa 28.10.2020 neuplynuli do podania žaloby opomenutého
účastníka dňa 08.12.2020 viac ako tri roky.
28. Sporným ostala otázka, či bolo rozhodnutie žalovaného riadne doručené aj žalobcovi. Žalobca
uvádza, že rozhodnutie bolo doručované verejnou vyhláškou aj napriek tomu, že podľa § 26 ods. 1

správneho poriadku sa doručuje verejnou vyhláškou len v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt
nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný právny predpis. Žalobca tvrdí, že ako účastník konania
bol známy a napriek tomu, že bol vo výroku rozhodnutia žalovaného označený, predmetné rozhodnutie
mu nebolo doručené.
29. Z judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

10Sžk/5/2020z14.4.2022)akoiodbornejspisby(viďBaricová,J.,Fečík,M.,Števček,M.,Filová,A.akol.
Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 885 s.) vyplýva záver, že postavenie
opomenutého účastníka si nemožno uplatňovať v tom prípade, ak orgán verejnej správy oznamoval
dotknuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou. Pri oznamovaní verejnou vyhláškou sa
má totiž za to, že došlo k doručeniu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy všetkým

účastníkom konania. Z uvedeného pravidla je však nutné, s ohľadom na hrozbu odňatia práva na
prístupksúdu(denegatioiustitiae),resp.hrozbuporušeniaprávanaspravodlivésúdnekonanie,pripustiť
výnimku v prípade, ak žalobca relevantne spochybní zákonnosť oznámenia rozhodnutia alebo opatrenia
verejnou vyhláškou. Len také zverejnenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy verejnou
vyhláškou, ktoré bolo vykonané zákonným spôsobom, nesie totiž so sebou účinok jeho riadneho

oznámenia.
30. Podľa názoru súdu žalobca v konaní nespochybnil zákonnosť oznámenia rozhodnutia žalovaného
verejnou vyhláškou, keď svoju argumentáciu založil výlučne na odkaze na § 26 ods. 1 Správneho
poriadku. Stavebný zákon však v ustanoveniach upravujúcich územné a stavebné konanie obsahuje
osobitnú právnu úpravu doručovania písomností verejnou vyhláškou, ktorá má prednosť pred

všeobecnou úpravou správneho poriadku. Podľa § 61 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad v
prípadoch stavieb s veľkým počtom účastníkov konania upovedomí účastníkov o začatí stavebného
konania verejnou vyhláškou. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány pristúpili k
doručovaniu písomností v územnom konaní, stavebnom konaní aj v odvolacom konaní formou verejnej
vyhláškyzdôvoduveľkéhopočtuúčastníkovkonania,keďženavrhovanástavbamalabyťumiestnenána

viacerých pozemkoch, ktoré susedili s množstvom ďalších pozemkov a stavieb, pričom časť dotknutých
pozemkov bola v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Za týchto okolností správny súd dospel
k záveru, že zákonné podmienky pre použitie doručovania verejnou vyhláškou boli splnené.
31. K obdobnému záveru dospel aj prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v konaní vedenom pod
č. Kd 459/20/1100.

32. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedeným konštatovaním (bod 30 rozhodnutia) poukazuje na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 351/2016 z 13.09.2016, bod 40. z ktorého vyplýva;
„Za predpokladu splnenia zákonných podmienok pre doručovanie verejnou vyhláškou by postavenie
opomenutého účastníka nepatrilo osobe, s ktorou síce orgán verejnej správy nekonal ako s účastníkom
administratívneho konania, hoci jej takéto postavenie inak patrilo. Porušenie svojich procesných práv by

totiž takáto osoba mohla namietať buď v inštančnom administratívnom postupe, ak je tento prípustný,
alebo v rámci všeobecnej správnej žaloby.“
33.Správnysúdsaďalejzaoberalotázkou,čioznámenierozhodnutiaverejnouvyhláškoubolovovzťahu
k žalobcovi nielen formálne, ale aj materiálne účinné. Zo skutkových zistení vyplýva, že žalobca oprebiehajúcom stavebnom konaní preukázateľne vedel, a čo je podstatné, v tomto konaní uplatnil svoje
procesné práva podaním odvolania proti stavebnému povoleniu, o ktorom rozhodol odvolací správny
orgán. Za tejto situácie nemožno hovoriť o stave, v ktorom by žalobcovi bola odňatá možnosť oboznámiť

sa s rozhodnutím alebo uplatniť právne prostriedky ochrany. Správny súd preto dospel k záveru, že
účel doručovania rozhodnutia bol vo vzťahu k žalobcovi naplnený, keďže žalobca mal reálnu a efektívnu
možnosť vstúpiť do konania a využiť inštančný opravný prostriedok. Rozhodnutie žalovaného bolo
žalobcovi oznámené verejnou vyhláškou a malo vo vzťahu k žalobcovi účinky riadneho a účinného
doručenia. Žalobca preto mohol ďalej uplatňovať svoje subjektívne práva podaním všeobecnej správnej

žaloby.
34. Keďže žalobca napriek spôsobu doručovania nadobudol vedomosť o prebiehajúcom konaní a
uplatnil v ňom svoje procesné práva, nejde o prípad, ktorý by zakladal potrebu poskytnutia ochrany
prostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP, ktorej účelom je náprava
situácií, v ktorých osoba nemala reálnu možnosť vstúpiť do administratívneho konania a využiť zákonné
opravné prostriedky.

35. Správny súd dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí postavenie opomenutého účastníka, a
nevyhovenie správnej žalobe opomenutého účastníka má v nadväznosti na § 179 ods. 7 SSP osobitnú
procesnú podobu, ktorou je, že o takejto žalobe správny súd rozhodne už v režime všeobecných
ustanovení o žalobe, a to konkrétne tak, že ju uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietne
ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. Zjavne neoprávnenou osobou na podanie žaloby v

zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP je totiž ten, u koho absentuje aktívna žalobná legitimácia na jej podanie
(Veľký komentár k SSP, § 98). Aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého
účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP má len ten, komu patrí postavenie opomenutého účastníka. U osoby,
ktorej nepatrí postavenie opomenutého účastníka, aktívna žalobná legitimácia na podanie správnej
žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP absentuje, a preto, ak táto osoba podá správnu

žalobu opomenutého účastníka, je na jej podanie zjavne neoprávnenou osobou v zmysle § 98 ods. 1
písm. e) SSP.
36. Záverom správny súd k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva do pozornosti, že v súlade s
§ 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom pre územné
plánovanie a výstavbu Bratislava, na ktorý v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 zákona

č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení
účinnom od 01.04.2025 a v spojení s prechodným ustanovením § 84 ods. 9 citovaného zákona prešla
pôsobnosť odvolacieho orgánu pre rozhodnutia stavebného úradu, ktorým je v danom prípade obec.
37. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že druhostupňovým správnym orgánom, oprávneným
rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam obcí vydávaným vo veciach

stavebného konania ako aj povolenia zmeny stavby pred jej dokončením je miestne príslušný regionálny
úrad. V takých prípadoch ide pre účely správneho súdneho konania podľa Správneho súdneho poriadku
o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti
a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným
zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná (napr. § 7 ods. 1 zákona

č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení účinnom do 31.03.2025, podľa ktorého regionálne
úrady nemali právnu subjektivitu). Takzvaná administratívna procesná subjektivita v správnom súdnom
konaní predstavuje výnimku zo všeobecnej zákonnej úpravy právnej subjektivity, pretože je odvodená od
pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, ktorému
sa, v prípade zrušenia druhostupňového administratívneho rozhodnutia rozsudkom správneho súdu,

vracia vec na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).
38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu
z účastníkov konania ich náhradu nepriznal, pretože žaloba bola odmietnutá.

39. O vrátení kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu v zmysle § 11 ods. 3 tretia veta a § 11 ods.

4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov rozhodne vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 cit. zákona) samostatným uznesením.

40.TotorozhodnutieprijalsenátSprávnehosúduvBratislavepomeromhlasov3:0(§139ods.4vspojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia
správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom

súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú
subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym
súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, a aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.