Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101281
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101281.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KVA s.r.o., so sídlom A. XX, XXX XX A., B.: XX XXX
XXX, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., so sídlom C. X/X, XXX XX A., B.: XX XXX XXX, proti
žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0/24/236923-36/98/183231 zo dňa
24.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 25.08.2025 domáhal preskúmania zákonnosti rozkazu o uložení
pokuty za správny delikt č. 0/24/236923-36/98/183231 zo dňa 24.09.2024 (ďalej len „napadnuté

prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 78 eur za porušenie
povinnosti zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej
premávky podľa § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), a to
zákaz zastavenia a státia na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na podklade
právne neúčinných, nulitných, nezáväzných a nejasných pravidiel, čo malo byť zrejmé už zo samotnej
výrokovej časti, pretože nebolo jasné, z akého konkrétneho normatívneho právneho aktu (v danom
prípade všeobecne záväzného nariadenia) vyplývala právna povinnosť uhrádzať poplatok za parkovanie
v čase a na mieste, kde mal žalobca údajne spáchať správny delikt. Podľa tvrdenia žalobcu žiaden
zákon nedáva primátorovi právomoc vydávať podmienky prevádzkovania parkovacích zón a aj v prípade

splnomocnenia mestským zastupiteľstvom by sa jednalo o ničotný akt, lebo zastupiteľstvo nemôže
delegovať zákonné povinnosti na iný subjekt.

3. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal

všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

4. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

5. Podľa § 139a ods. 7 zákona o cestnej premávke, držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť podľa § 6a
písm. e), orgán Policajného zboru alebo obecb) uloží pokutu 78 eur, ak bola porušená iná povinnosť podľa § 6a písm. e), ako je uvedené v písmene a)

6.Podľa§139dods.1,prváveta,zákonaocestnejpremávke,akorgánPolicajnéhozboruzistíporušenie

povinnosti podľa § 6a alebo ak obec zistí porušenie podľa § 6a písm. e) a nie je dôvod na odloženie
veci, bezodkladne bez ďalšieho konania vydajú rozkaz o uložení pokuty.

7. Podľa § 139d ods. 2, zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní
odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal.

8. Všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale podlieha určitej
ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jeho medze. V správnom súdnictve je právo na prístup
k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého

vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy,
ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

9. Podstatou výnimky podľa § 7 písm. a) SSP je vylúčiť z rozhodovania správnych súdov také právne
akty orgánov verejnej správy, pri ktorých žalobca nevyužil všetky dostupné riadne opravné prostriedky,
ktoré mu príslušný zákon umožňuje.

10. Správne súdnictvo je založené na subsidiarite vo vzťahu k orgánom verejnej správy, čo znamená,

že pokiaľ je v administratívnom konaní upravený inštančný postup, teda je priznané právo účastníka
konania resp. iných subjektov podať proti rozhodnutiu alebo opatreniu prípustný opravný prostriedok,
podmienkou prístupu k správnemu súdu je vyčerpanie tohto opravného prostriedku. Následne
je rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré je výsledkom odvolacieho konania, spôsobilým predmetom
správneho súdneho konania.

11. V prejednávanom prípade sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého prvostupňového
rozhodnutia,vočiktorémuzákonocestnejpremávkepripúšťaopravnýprostriedok–odpor,ktorýžalobca
v zákonnom stanovej lehote nepodal. Správny súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že
neboli naplnené podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva

a s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú.

12. Nad rámec neprípustnosti preskúmania napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré samotné
predstavuje dôvod pre odmietnutie žaloby ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP,
správny súd uvádza, že všeobecne záväzné nariadenie (ktorého nulitu žalobca namietal) a jeho

zákonnosť nie je predmetom súdneho prieskumu v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu
správneho orgánu a na námietky týkajúce sa nezákonnosti všeobecne záväzného nariadenia v konaní
o preskúmanie administratívneho rozhodnutia správny súd neprihliada. Ak sa žalobca domnieval,
že predmetné všeobecné záväzne nariadenie nie je v súlade s právnymi predpismi, mohol podať
podnet na prokuratúru, keďže jediné konanie, ktoré upravuje právomoc správneho súdu preskúmať

všeobecne záväzné nariadenie je upravené v § 357 až § 367 SSP podľa ktorých žalobná legitimácia
v takomto prípade svedčí len prokurátorovi alebo zainteresovanej verejnosti, a to za splnenia podmienok
uvedených v SSP. Správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania nemá
právomoc preskúmavať predmetné všeobecné záväzne nariadenie a ani ho zrušiť. I v prípadoch, ak by
išlo o všeobecne záväzné nariadenie vydané orgánom verejnej správy, ktorý by na to nemal dostatočnú

právomoc, je potrebné ho z hľadiska právnej istoty zrušiť zákonom stanoveným spôsobom (bližšie
pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2020, sp. zn. 2Asan/4/2018).
Z uvedeného dôvodu sa správny súd nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že voči napadnutému
prvostupňovému rozhodnutiu nemusel podať opravný prostriedok, resp. že nebol viazaný žiadnou
lehotou na podanie správnej žaloby, pretože neexistuje žiadna zákonná lehota vzťahujúca sa k ničotným

rozhodnutiam.

13. Vzhľadom na odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť sa správny súd ďalšími námietkami žalobcu
uvedenými v správnej žalobe nezaoberal.14. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá a nebol zistený

žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

15. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).