Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200351
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4018200351.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom C. XX,
XXX XX E., proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (pôvodne
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky), so sídlom D. XXXXX/XXX, XXX XX F., za účasti
ďalšieho účastníka konania: MH Invest, s.r.o., so sídlom G. E. XX/X, XXX XX F., H.: XX XXX XXX, právne
zastúpený: Chrenek, Toman, Kotrba, advokátní kancelář spol. s r. o., so sídlom D. X/XXXX, XXX XX I.,
J. A., konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Chrenek, Toman, Kotrba, advokátska kancelária

spol. s r. o., so sídlom I. XX, XXX XX F., H.: XX XXX XXX, a osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar
Land Rover Slovakia s.r.o., K. X/X, F., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený: CMS CAMERON McKenna
Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na I. XXXX/XX, I. X, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky
CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, I. XX, XXX XX
F., H.: 51034166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 08253/2018/SV/06292 zo dňa
13.02.2018, takto,

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania a kasačného konania n e
p r i z n á v a.

III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania a zúčastnenej osobe nárok na náhradu trov konania
a trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 09. 10. 2017 bol Okresnému úradu Nitra doručený návrh MH INVEST, s. r. o. na vydanie
kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „Príprava strategického parku E.“, objekt SO XXX Chráničky
dátových rozvodov v k. ú. L. a v k. ú. M. stavebníka MH Invest, s.r.o. (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“,
„kolaudačné konanie“). Na predmetnú stavbu vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky
dňa 01. 03. 2016 stavebné povolenie č. N./XXXXXX-XXX a dňa 13. 03. 2017 stavebné povolenie na
zmenu stavby pred jej dokončením pod č. N./XXXXXX -XXX (ďalej len „stavebné povolenie“).

2. Žalobca v podaní zo dňa 10. 11. 2017 označenom ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského
dohovoru“ poukázal na to, že bol účastníkom zisťovacích konaní, ktoré aj uviedol (rozhodnutie zo dňa
08.10.2015 navrhovaná činnosť „Automotive E. Project“, rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 navrhovanáčinnosť „Gestamp E.“, rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 navrhovaná činnosť „Prologis Park E.“, ako i
záverečné stanoviska zo dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti - „Automotive E. Project - Fáza 12“).
Je nesporné, že všetky konania, ktorých predmetom je vydanie kolaudačného rozhodnutia spadajú pod

zákonný pojem „povoľovacie konanie“, keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej
stavby. Skonštatoval, že spĺňa zákonné podmienky pre účastníctvo v každom kolaudačnom konaní a v
rámci toho oznámil, že má záujem si svoje procesné postavenie uplatniť a teda byť účastníkom všetkých
kolaudačných konaní týkajúcich sa povolenia užívania stavieb zrealizovaných v rámci vybudovania
strategického parku, Automotive E. Project, ProLogis, Gestamp.

3. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad, vydal rozhodnutie
pod č. OU-NR-OVBP2-2017/038085-6 dňa 20. 11. 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
žalobcu vylúčil z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podaného spoločnosťou
MH Invest, s.r.o.

4. Následne Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky po preskúmaní návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia povolil užívanie stavby „Príprava strategického parku E.“- SO XXX Chráničky
dátových rozvodov, a to rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/038085-10 dňa 01. 12. 2017.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bol žalobca vylúčený z kolaudačného konania, podal

žalobca odvolanie zo dňa 27. 12. 2017.

6. Žalovaný (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) rozhodnutím č.
08253/2018/SV/06292 zo dňa 13.02.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Správna žaloba

7. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 14.05.2018 sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na
ďalšie konanie.

8. Žalobca nesúhlasil s tvrdením správnych orgánov, že nie je účastníkom predmetného konania,
poukázal na to, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie o posudzovaní vplyvov na

životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej len zákon č. 24/2006 Z. z.).
Za tohto procesného stavu stavebné konanie nemohlo byť legitímne vedené a preto je nutné stavebné
konania zastaviť.

9.Žalobcataktiežpoukázalnanezákonnosťceléhoprocesuvydávaniastavebnéhopovoleniasohľadom
na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona. V platnom územnom pláne G. E. bolo
vymedzené územie priemyselného parku Sever, avšak nebola vymedzená hranica strategického parku
a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nebolo definované územie pre strategický park.

10. Žalobca odvodzoval svoje účastníctvo aj z § 59 ods. 1 písm. c/ zák. č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len
Stavebný zákon“) v spojení s § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z., keďže žalobca bol účastníkom
zisťovacieho konania z dôvodu podávania písomných stanovísk a pripomienok, podania odvolania,
ako aj žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia o neposudzovaní vplyvov na životné

prostredie. V tomto kolaudačnom konaní bola spoločnosť MH Invest, s.r.o. ktorej jediným a výlučným
spoločníkom v čase rozhodovania, t. j. 13.02.2018 bolo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR, ktorého účasť zanikla v spoločnosti až 23.03.2018, čiže v čase rozhodovania o opravnom
prostriedku rozhodoval orgán s majetkovou účasťou v tejto spoločnosti. Rozhodnutie žalovaného
nemôže byť v žiadnom prípade vykonané, pretože ide o rozhodnutie, ktoré je nezákonné a to minimálne

z dôvodu, že ide o výsledok rozhodovacieho procesu orgánu, ktorý mal na výsledku svoju priamu účasť
a kontradiktórny záujem.11. Žalobca namietal, že navrhovateľom v tomto kolaudačnom konaní bola spoločnosť MH Invest,
s.r.o. ktorej jediným a výlučným spoločníkom v čase rozhodovania, t. j. 13.02.2018 bolo Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorého účasť zanikla v spoločnosti až 23.03.2018, čiže v

čase rozhodovania o opravnom prostriedku rozhodoval orgán s majetkovou účasťou v tejto spoločnosti.
Rozhodnutie žalovaného nemôže byť v žiadnom prípade vykonané, pretože ide o rozhodnutie, ktoré je
nezákonné a to minimálne z dôvodu, že ide o výsledok rozhodovacieho procesu orgánu, ktorý mal na
výsledku svoju priamu účasť a kontradiktórny záujem.

12. Z hľadiska procesnej vadnosti konania žalobca namietal nerešpektovanie § 33 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej len
„Správny poriadok“), keďže pred vydaním rozhodnutia nedostal možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom,
ichspôsobuzistenia,prípadnenavrhnúťjehodoplnenie,atoajnapriektomu,žeotovpodanomodvolaní
žiadal.

13. Žalobca ďalej uviedol, že jeho účastníctvo v administratívnom konaní bolo dané aj v zmysle
§ 14 ods. 1 Správneho poriadku, keďže predmetná stavba bola realizovaná v strategickom parku,
ktorého výstavba viedla k viacerým vyvlastňovacím konaniam voči žalobcovi ako vyvlastňovanému v
prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. a táto skutočnosť bola prvostupňovému správnemu orgánu v
čase rozhodovania známa.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.07.2018 uviedol, že v nej nie sú uvedené nové skutočnosti a

okolnosti ako tie, s ktorými sa podrobne zaoberal v konaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
a žiadal žalobu zamietnuť.

IV.
Ďalší priebeh súdneho konania

15. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/82/2021-346 zo dňa 08.09.2021 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie.

16. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný a ďalší účastník konania MH Invest s.r.o. kasačnú
sťažnosť. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Svk/12/2022 zo dňa
30.05.2024 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 6Svk/12/2022 zo dňa 22.08.2024 (ďalej len
„rozsudok sp. zn. 6Svk/12/2022“) zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave
na ďalšie konanie.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná

právna vec, do 31.05.2023 vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/82/2018, prešla na základe
uvedenej zmeny právnej úpravy na Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“), po vrátení veci
z Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky bola náhodným výberom pridelená na konanie
a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. 4S/89/2024. Na
základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od

21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení JUDr. Lucia Tóth, Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin
Hraboš.18. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). Žalobca v žalobe zo dňa
11.05.2018 požiadal o nariadenie pojednávania. Uvedenej žiadosti o nariadenie pojednávania Krajský

súd v Nitre vyhovel nariadením pojednávania dňa 08.09.2021, na ktorom dostali účastníci konania
možnosť vyjadriť sa k žalobe a k listinným dôkazom, ako aj možnosť predniesť svoje konečné návrhy.
Na uvedenom pojednávaní bol aj vyhlásený napadnutý rozsudok (zrušený kasačným súdom). Správny
súd zohľadnil, že žiadosti žalobcu o nariadenie pojednávania bolo vyhovené v pôvodnom konaní pred
správnym súdom a po vrátení veci správnemu súdu z dôvodu kasačnej záväznosti bol správny súd

v ďalšom konaní viazaným právnym názorom vysloveným v rozsudku sp. zn. 6Svk/12/2022 a pre
účastníkov konania nemôže byť tento ďalší rozsudok prekvapivým. Správny súd preto dospel k záveru,
že v danom prípade nie je potrebné, ani hospodárne, opätovne nariaďovať pojednávanie na prejednanie
žaloby. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na
webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
28.01.2025 (§137 ods. 4 SSP).

19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

21. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté
rozhodnutie týkajúce sa účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní stavby, ktorej samotná realizácia

bola povolená iným rozhodnutím príslušných správnych orgánov, pričom časť žalobných námietok
smerovala predovšetkým proti skutočnostiam, ktoré boli predmetom posudzovania v konaní o vydanie
stavebného povolenia a nie v kolaudačnom konaní. Správny súd ako základnú otázku musel opätovne
posúdiť, či žalovaný a prvostupňový orgán postupovali správne, keď žalobcu vylúčili ako účastníka
z kolaudačného konania. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku sp. zn.

6Svk/12/2022 poukázal na rozsudok sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, ktorý bol publikovaný pod
č. 71/2023 ZNSS v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
č. 1/2024, v ktorom bola právna otázka účastníctva v kolaudačnom konaní už posúdená. Správny súd
v Bratislave viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
obdobne odkazuje na body 31. až 41. rozsudok sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022:

„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so
zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.
1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú
účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom

„zainteresovaná verejnosť“)

32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.
2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred

dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla
dotýkať.

33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,
ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne

ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,
ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej
verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného
zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného astavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie
účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená

(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom
prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu
dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade
s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.
1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za
„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto
sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného
zákona.

35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §
24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa
životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)
ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na

životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.
11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť
zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im
musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo
súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná
do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo
orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem
„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného

prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené
definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje
tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb
alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1
ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod

24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta
prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv
na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).

37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu
vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo
zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,
realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do
krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).

38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej
praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné
spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov
meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.

stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu
nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli
súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú
do stavby či krajiny.

39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie
alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,
ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým
sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizáciaprácčizásahovmeniacichfyzickýstavstaviebalebodotknutejkrajiny.Naopak,rozhodnutieoumiestnení
stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,
keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o

zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj
kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §
78 ods. 2 stavebného zákona).

40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom

konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také
povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako
aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie
povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej
krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka
kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako

účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností
preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.

41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa
ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo

podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad
povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto
ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že
žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného
konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu

žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“

22. K námietkam žalobcu spočívajúcim v tom, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné
konanie ohľadne posudzovania vplyvov na životné prostredie, resp. v poukazovaní na nezákonnosť
procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods.

2 Stavebného zákona, správny súd v zhode s právnym názorom vysloveným Krajským súdom
v Nitre v zrušujúcom rozsudku, uvádza, že predmetom tohto súdneho konania bolo preskúmanie
účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Z uvedeného dôvodu akékoľvek námietky smerujúce voči
vydaniu stavebného povolenia, a procesu vydávania stavebného povolenia, ktoré predchádzalo vydaniu
kolaudačného rozhodnutia, vyhodnotil správny súd ako bezpredmetné.

23. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ako aj obsahu
administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutie, boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol podľa § 190 SSP.

24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani
ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by

im v konaní vznikli trovy.

25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).