Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200510
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200510.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, A.,
právne zastúpenej C. B. A. A. D., so sídlom A. X/X, E., IČO: XX XXX XXX, konajúcou prostredníctvom
A. A. A., advokátky a konateľky, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh iného zásahu orgánu verejnej správy

1. Žalobkyňa bola dňa 16.02.2022 približne v čase o 20.15 hod. pri vedení osobného motorového

vozidla, EČV: E. po verejnej komunikácii v Pezinku smerom od Bratislavy zastavená príslušníkmi
Policajného zboru SR, služobne zaradenými na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku. Následne bola príslušníkmi Policajného zboru SR vyzvaná na
predloženie dokladu totožnosti, dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na podrobenie
sa vyšetreniu, či nie je ovplyvnená alkoholom (dychovej skúške). Dychová skúška bola vykonaná
s negatívnym výsledkom. Následne bolo žalobkyni umožnené pokračovať v jazde.

II. Správna žaloba

2. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.04.2022, sa žalobkyňa domáhala,
aby súd určil, že služobný zákrok príslušníkov Policajného zboru voči žalobkyni vykonaný dňa
16.02.2022 v Pezinku, ktorým príslušníci Policajného zboru dali žalobkyni pokyn na zastavenie

osobného motorového vozidla s evidenčným číslom E., vyzvali žalobkyňu, aby preukázala svoju
totožnosť preukazom totožnosti a vyžadovali od žalobkyne vyšetrenie na zistenie požitého množstva
alkoholu, bol nezákonný. Žiadala tiež, aby jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania.

3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že sťažnosťou zo dňa 18.02.2022, adresovanou Krajskému riaditeľstvu

Policajného zboru v Bratislave sa domáhala podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 9/2010 Z. z.“) prešetrenia uvedeného služobného zákroku
policajtov. Dňa 06.04.2022 bolo žalobkyni doručené Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa
30.03.2022, vydané Ministerstvom vnútra SR, Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Bratislave, č.
B./XXXX (ďalej len „Oznámenie“), ktorým bola sťažnosť žalobkyne vyhodnotená ako neopodstatnená.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave uviedlo, že policajti vykonávali v danom čase úlohy

podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon
č. 171/1993 Z. z.“) a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), mali zákonné oprávnenie
dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku a v tejto súvislosti vykonať kontrolu spôsobom, ako
uviedla žalobkyňa v sťažnosti.

4. Podľa názoru žalobkyne je policajt pri výkone oprávnení v doprave v postavení štátneho orgánu
a na jeho činnosť je potrebné aplikovať čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňa ďalej poukázala na §
9 ods. 1 a 3 zákona č. 171/1993 Z. z. Uviedla, že hoci zákon priznáva policajtovi oprávnenia pri
dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, policajt nie je oprávnený tento dohľad

vykonávať podľa vlastného uváženia a svojvôle. Účelom zákona nie je náhodné zastavovanie vozidiel
a vykonanie oprávnení podľa vlastnej úvahy policajta, napríklad či ten-ktorý vodič má všetky potrebné
doklady pri sebe alebo či náhodou nepožil pred jazdou alkohol. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, a to na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/13/2011 zo dňa 11.05.2011,
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Toš/7/2008 zo dňa 29.06.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 4Tdo/92/2016 zo dňa 18.04.2018, z ktorých vyplýva, že v demokratickej spoločnosti je

neprípustné svojvoľné zastavovanie vozidiel či peších občanov zo strany polície.

5. Pokyn na zastavenie vozidla je služobným zákrokom, ide teda o zákonom stanovenú a v jeho
medziach vykonávanú činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv
a slobôd osoby, a práve preto nemôže policajt vykonať služobný zákrok kedykoľvek. Nie je ponechané

na voľnej úvahe, či služobný zákrok môže alebo nemusí vykonať (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 5Tdo/21/2010 zo dňa 16.12.2010). Policajt v službe je povinný v medziach zákona č. 171/1993 Z. z.
vykonať služobný zákrok – aj zastaviť motorové vozidlo, len ak je páchaný trestný čin alebo priestupok
alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Ak policajt zastaví motorové vozidlo bez naplnenia
zákonom stanovených predpokladov, je tento služobný zákrok potrebné považovať za nezákonný.

Rovnako sú potom nezákonné aj následné úkony policajta po zastavení motorového vozidla, vykonané
svojvoľne bez dôvodného podozrenia z páchania trestného činu alebo priestupku, napríklad kontrola
technického stavu vozidla, zisťovanie prítomnosti alkoholu v krvi vodiča a podobne.

6. Keďže sa žalobkyňa pri vedení motorového vozidla v čase služobného zákroku nedopustila žiadneho

priestupku, ani policajti pri služobnom zákroku nešpecifikovali žiadne podozrenie z priestupku ani
z trestného činu ako zdôvodnenie služobného zákroku, ale naopak výslovne potvrdili, že vozidlo
žalobkyne si vybrali na kontrolu náhodne, je žalobkyňa presvedčená, že služobný zákrok policajtov proti
jej osobe bol vykonaný bezdôvodne, svojvoľne a tým v rozpore so zákonom. Pri zákroku bola prítomná
aj maloletá dcéra žalobkyne, čím bolo bezdôvodne zasiahnuté aj do jej práv.

7. Keďže vzhľadom na krátkodobý charakter namietaného zásahu nebolo možné objektívne podať
žalobu počas jeho trvania podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobkyňa podala žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP.
Rozhodnutie súdu považuje za dôležité pre priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným zásahom
podľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

III. Vyjadrenie žalovaného

8. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 02.01.2023 žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

9. Žalovaný uviedol, že zo stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Pezinku vyplýva, že dňa 16.02.2022 konkrétni príslušníci Policajného zboru
vykonávali dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky podľa inštruktáže a nariadení

v nej uvedených. Zvýšený dohľad bol zameraný aj na používanie alkoholických nápojov, povinnosti
vodiča a cyklistov. Zvýšený dohľad bol realizovaný na ulici Jesenského v Pezinku, pričom služobné
vozidlo bolo zaparkované značne za zastávkou hromadnej dopravy, mimo jazdných pruhov, aby nebola
narušená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Z tohto dôvodu došlo aj k zastaveniu a kontrole
žalobkyne. Žalovaný teda nerozporoval, že žalobkyňa bola príslušníkmi Policajného zboru zastavená

a kontrolovaná dňa 16.02.2022 približne o 20.15 hod. na verejnej komunikácii v Pezinku.

10. Žalovaný však nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že príslušníci Policajného zboru konali v rozpore
so zákonom. K tvrdeniam žalobkyne poukázal na širší kontext s tým, že úlohy Policajného zboru súvymedzenévzákoneč.171/1993Z.z.,konkrétnepoukázalna§2ods.1,§18ods.1a§23ods.1zákona
č. 171/1993 Z. z., ako aj § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o priestupkoch“). Do pozornosti tiež dal obsah Oznámenia, z ktorého vyplýva, že v postupe

príslušníkov Policajného zboru, služobne zaradených v štruktúrach Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku, nebolo zistené a preukázané porušenie všeobecne
záväzných právnych predpisov, a preto je sťažnosť (pozn. žalobkyne) v tejto časti neopodstatnená.
Príslušníci Policajného zboru vykonávali v danom čase kontrolu u žalobkyne na základe nariadeného
zvýšeného dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.

11. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa služobnej činnosti a služobného zákroku žalovaný poukázal
na zákonné definície uvedených pojmov v § 8 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. Žalovaný
uviedol, že nerozporuje vykonanie služobného zákroku zo strany príslušníkov Policajného zboru,
ale nestotožňuje sa s tvrdením, že služobný zákrok bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu.
K tvrdeniu, že policajt nie je oprávnený vykonávať dohľad podľa vlastného uváženia alebo svojvoľne

a že účelom zákona nie je náhodné zastavovanie vozidiel a vykonávanie oprávnení podľa vlastnej úvahy
policajta, žalovaný uviedol, že príslušníci Policajného zboru nekonali arbitrárne, ale plnili úlohy, ktoré
im boli uložené zákonmi a internými predpismi. Toto tvrdenie je podporené zabezpečeným výpisom
zo systému SAP, kde je pod číslom 3007874 evidovaný inštruktážny záznam oddelenia výkonu služby
Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku, z ktorého

vyplýva, že dotknutí príslušníci Policajného zboru mali počas služby dňa 16.02.2022 plniť služobné
úlohy uložené zákonom č. 171/1993 Z. z. v súvislosti s dohľadom nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky, za dodržania interného predpisu nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 55/2018
o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných
nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti (ďalej len „nariadenie č. 55/2018“) s odkazom na čl. 5 ods.

1 a 2 a čl. 6 tohto nariadenia.

12. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo 13/2011 a sp. zn.
3Toš 7/2008, tieto sa týkajú bezpečnostnej prehliadky osoby a porušení základných zásad v trestnom
konaní s uvedením, čo môže byť použité v trestnom konaní ako zákonný dôkaz. Uvedené rozhodnutia sa

netýkajú zákonnosti zastavovania motorového vozidla príslušníkom Policajného zboru vykonávajúcimi
dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a následnej kontroly dokladov potrebných
na vedenie a prevádzku motorového vozidla a vykonania dychovej skúšky na požitie alkoholu alebo
psychotropnej látky. Túto judikatúru nie je možné uplatniť ako záväznú pre príslušníkov Policajného
zboru vykonávajúcich dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.

13. K námietke žalobkyne, že bola zastavená neoprávnene, pretože sa žiadneho priestupku ani
trestného činu nedopustila a že preventívna kontrola nie je možná, žalovaný poukázal na § 3 ods. 2
písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. Žalovaný tiež poukázal na to, že príslušníci Policajného zboru vykonávali
činnosť podľa inštruktážneho záznamu č. 3007874 a podľa zákonnej úpravy im nevznikla žiadna

povinnosť spísať o vykonanom zastavení a kontrole žalobkyne inú písomnosť. Žalobkyňa nepreukázala
nezákonnosť služobného zákroku voči jej osobe a žaloba je preto nedôvodná.

14.Vdoplnenívyjadreniakžalobezodňa10.01.2023žalovanýpoukázalnapovinnostiúčastníkacestnej
premávky, teda aj vodiča motorového vozidla podľa § 69 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 8/2009 Z. z.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

IV.1 Replika

15. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zo dňa 25.04.2023 uviedla, že žalovaný vo
vyjadrení k žalobe nepoprel žalobkyňou uvedené skutkové tvrdenia, a preto ich je potrebné považovať
za nesporné. Na okraj uviedla, že policajné auto mohlo v dotknutom čase a na dotknutom mieste stáť
iba v priestore zákazu státia, a teda ich vozidlo nemohlo byť riadne zaparkované, ako tvrdí žalobca.

16. Sporným medzi účastníkmi konania je právne posúdenie zákonnosti výkonu oprávnení policajta za
danéhoskutkovéhostavu.Žalobkyňanespochybňovalazákonnéoprávneniapolicajtovpodľazákonných
ustanovení, na ktoré vo vyjadrení poukazoval žalovaný, ale uviedla, že ich existenciu nie je možné
vnímať izolovane, bez súvislosti s ustanoveniami ostatných právnych predpisov a bez ohľadu naústavnoprávne obmedzenia činnosti štátnych orgánov podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a ústavných garancií
základných práv a slobôd fyzických osôb.

17. Žalovaný nepopieral, že voči žalobkyni boli vykonané služobné zákroky, ale bol presvedčený,
že služobné zákroky boli policajti oprávnení vykonať, a to iba na základe všeobecne formulovaného
inštruktážneho záznamu od nadriadených. Pokiaľ však žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na § 9 ods.
1 zákona č. 171/1993 Z. z., toto ustanovenie predstavuje zákonnú limitáciu možnosti policajta vykonať
služobný zákrok. Dôvodom na vykonanie služobného zákroku podľa tohto zákonného ustanovenia

je výlučne podozrenie z páchania trestného činu alebo priestupku. Interné pokyny alebo predpisy
nie sú záväzné pre iné osoby ako príslušníkov Policajného zboru. Týmito internými normami nie je
možné zasahovať do základných práv a slobôd nad rámec zákona. Ak teda v predmetnej veci policajti
vykonávajúci služobný zákrok nedostali konkrétnu inštrukciu odôvodňujúcu vykonanie služobného
zákroku individuálne voči žalobkyni z dôvodu podozrenia z páchania priestupku alebo trestného činu,
ale disponovali iba všeobecnou inštruktážou typu „zvýšený dohľad“, neboli oprávnení voči žalobkyni

predmetný služobný zákrok vykonať.

18. Výsledok prešetrenia sťažnosti žalobkyne krajským riaditeľstvom Policajného zboru
v Bratislave nemôže byť považovaný za dôkaz zákonnosti postupu policajtov voči žalobkyni.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave nedisponuje právomocou na rozhodovanie

o zákonnosti alebo nezákonnosti zásahu orgánu verejnej správy.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení nijako nekonkretizoval podozrenie z páchania
priestupku alebo trestného činu, ktoré viedlo príslušníkov Policajného zboru k vykonaniu služobných
zákrokov voči žalobkyni. Naopak implicitne pripustil, že služobné zákroky boli vykonané bez existencie

takého podozrenia, a preto neobstojí konštatovanie žalovaného že predmetné služobné zákroky boli
voči žalobkyni vykonané v súlade so zákonom.

20. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovaného, že ňou prezentované rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sa týkajú výlučne bezpečnostnej prehliadky osoby a použiteľnosti dôkazov

v trestnom konaní. Žalovaný účelovo abstrahuje od tej časti odôvodnenia predmetných rozhodnutí,
kde Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovuje svoj právny názor na zákonnosť, respektíve
nezákonnosť zastavovania motorových vozidiel policajtmi. žalobkyňa opätovne poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Toš 7/2008 zo dňa 29.06.2009, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 To 21/2010 zo dňa 16.12.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 92/2016 zo dňa 18.04.2018.

21. Vo vzťahu k ustanoveniu § 69 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. žalobkyni nie je zrejmé,
z akého dôvodu žalovaný na predmetné ustanovenie poukazuje, pretože nesúvisí s obsahom žaloby.
Pokiaľ chcel žalovaný spochybniť nadväzujúci nárok žalobkyne na náhradu škody v prípade jej

úspechu v prejednávanej veci žalobkyňa uvádza, že predpokladom vzniku nároku na náhradu
škody je právoplatným rozhodnutím určená nezákonnosť zásahu orgánu verejnej správy. Žalobkyňa
preto v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe a na skutkových a právnych dôvodoch tam
uvedených.

IV.2 Duplika

22. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) zo dňa 24.11.2025 uviedol, že pokiaľ žalobkyňa
vychádza z predpokladu, že pokyn policajtov na zastavenie motorového vozidla a následná kontrola
dokladov a dychová skúška predstavujú služobný zákrok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.

a na tomto základe následne stavia tvrdenie, že uvedený zásah možno vykonať výlučne vtedy, ak policajt
disponuje konkrétny podozrením zo spáchania priestupku alebo trestného činu, a preto ide v danej veci
o nezákonný zásah, takto nastavený právny rámec je nesprávny a nezodpovedá charakteru konania
podľa § 252 SSP ani zákonnej úprave oprávnení policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky. Predmetom konania podľa § 252 SSP nie je preskúmanie zákonnosti úkonov

v trestnom alebo priestupkovom konaní ani posudzovanie existencie podozrenia v trestnoprávnom
význame. Ide o konanie o tvrdenom nezákonnom zásahu v situácii, keď policajti vykonávali dohľad
nad bezpečnosťou cestnej premávky, čím plnili úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993
Z. z. Právna povaha takejto činnosti je odlišná od zásahu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.,ktorý sa viaže na konanie smerujúce k bezprostrednému odvráteniu alebo zásahu proti protiprávnemu
konaniu. Kontrola v cestnej premávke je naopak štandardná preventívna činnosť, upravená osobitnými
ustanoveniami zákona č. 171/1993 Z. z. a zákona č. 8/2009 Z. z. Je potrebné zdôrazniť, že kontrola

dokladov vodiča a dychová skúška sú upravené ako samostatné oprávnenia policajta podľa § 23 ods. 1
zákona č. 171/1993 Z. z. a § 69 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. Zákon nevyžaduje, aby im predchádzalo
dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku. Oprávnenie dať pokyn na zastavenie vozidla podľa § 23
ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. a oprávnenie vyžiadať doklady podľa § 69 ods. 1 písm. c) zákona č.
8/2009 Z. z. sú postavené na samostatnom, autonómnom právnom základe, ktorý nie je podmienený

existenciou podozrenia podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. Predmetná kontrolná činnosť nebola
výsledkom svojvoľného postupu policajtov, ako tvrdí žalobkyňa, ale bola vykonaná v rámci zvýšeného
dohľadu podľa inštruktážneho záznamu zo dňa 14.02.2022, čo vyplýva aj z vyjadrení žalovaného.

23. Príslušníci Policajného zboru konali na základe pokynu nadriadeného, ktorý bol súčasťou
plánovaného výkonu služby. V rámci dopravného dozoru je takáto aktivita štandardná a ide o

organizovaný preventívny nástroj Policajného zboru. Nie je možné prijať konštrukciu, podľa ktorej
je na zákonnosť úkonu potrebné preukázať existenciu dôvodného podozrenia z priestupku. Takáto
požiadavka by negovala preventívny charakter dopravných kontrol a viedlo by k absurdnému záveru,
žepolicajtnesmiezastaviťvozidlozaúčelompreverenia,čivodičnepožilalkohol,pokiaľužvoprednevie,
že alkohol požil. Takýto výklad je v rozpore so zákonom, ktorý počíta s tým, že odhaľovanie porušení

pravidiel cestnej premávky je založené práve na preventívnej činnosti policajtov a na ich oprávnení
vystupovať v cestnej premávke bez potreby preukazovať existenciu konkrétneho podozrenia. Právny
rámec, z ktorého žalobkyňa vychádza, je nesprávny. Kontrola bola vykonaná v rámci výkonu dohľadu
podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z., v súlade so služobnou inštruktážou a oprávneniami
podľa § 23 ods. ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. a § 69 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.. Zákon pre tento

typ úkonu neustanovuje podmienku existencie dôvodného podozrenia. Žalobkyňa teda postavila svoju
žalobu na nesprávnom právnom režime, ktorý na danú situáciu nedopadá.

24. Žalobkyňa vo svojich podaniach opakovane tvrdí, že pokyn policajtov na zastavenie motorového
vozidla, kontrola dokladov totožnosti a dychová skúška predstavujú služobný zákrok podľa § 9 ods. 1

zákona č. 171/1993 Z. z. Žalobkyňa nesprávne stotožňuje dva zásadne odlišné inštitúty, ktoré zákon
rozlišuje, a to služobná činnosť podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. a služobný zákrok podľa
§ 9 ods. 3 toho istého zákona. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. je služobná činnosť policajta
spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Zákon zároveň § 2 ods. 1 písm. j) výslovne ustanovuje, že úlohou je aj dohľad nad bezpečnosťou

a plynulosťou cestnej premávky. Dohľad v cestnej premávke je preventívnou policajnou činnosťou,
ktorá má za cieľ predchádzať porušovaniu pravidiel cestnej premávky a nie reagovať na už vzniknuté
protiprávne konanie. Naopak § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. definuje služobný zákrok ako činnosť
policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Ustanovenie § 9
ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. potom stanovuje povinnosť policajta takýto zákrok vykonať vtedy, ak

je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo ak existuje dôvodné podozrenie z ich páchania. Nejedná
sa o ustanovenie, ktoré by sa aplikovalo na preventívne kontrolné oprávnenia v doprave. Zastavenie
vozidla v cestnej premávke totiž nie je podmienené existenciou podozrenia, ale je samostatným
oprávnením policajta, upraveným v § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. a v § 69 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z.. V rámci plánovaného zvýšeného dohľadu nad cestnou premávkou policajti konali

na základe uloženého pokynu nadriadeného, ktorý mal charakter riadeného výkonu služby. Nešlo teda
o svojvoľnú aktivitu policajtov, ale o súčasť organizovanej preventívne činnosti, ktorá je štandardnou
a zákonnou súčasťou výkonu dozoru nad bezpečnosťou cestnej premávky. Aj odborná literatúra
a aplikačná prax zdôrazňujú, že policajt je pri námatkových cestných kontrolách oprávnený konať
bez podozrenia, pokiaľ plní služobné úlohy podľa pokynov nadriadeného, pričom neuposlúchnutie

takéhoto pokynu by bolo porušením služobnej disciplíny. Oprávnenia policajta podľa § 23 ods. 1 zákona
č. 171/1993 Z. z. na zastavenie motorového vozidla sú samostatným oprávnením, ktoré zákon nijako
nepodmieňuje existenciou podozrenia z protiprávneho konania. Rovnako zákon č. 8/2009 Z. z. výslovne
priznáva policajtovi oprávnenie kontrolovať vodičov bez toho, aby musel pred zastavením disponovať
podozrením. Z povahy veci nemôžu byť takéto úkony viazané na predchádzajúce podozrenie a samotná

existencia porušenia pravidiel cestnej premávky sa zisťuje práve na základe výkonu týchto oprávnení.25. Zákonodarca počíta s tým, že porušenie povinností účastníkov cestnej premávky sú vo veľkej
väčšine odhaľované práve kontrolnou činnosťou policajtov. Policajt môže zistiť, či vodič spĺňa zákonné
podmienky (nie je pod vplyvom alkoholu, má všetky potrebné doklady) iba kontrolou.

26. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka odlišnej právnej
situácie, než je tá, ktorá je predmetom tohto konania, v týchto prípadoch išlo o posúdenie situácie,
v ktorej policajti bez akéhokoľvek dôvodu vykonali prehliadku osoby a jej vozidla, pričom prehliadka
smerovala k získaniu dôkazov o trestnej činnosti. Súd riešil otázku, či sú takto získané dôvody použiteľné

vtrestnomkonaní.Išlotedaovýrazneintenzívnejšízásahdozákladnýchprávaslobôdakojezastavenie
vozidla a kontrola dokladov vodiča. Je nesprávne vzťahovať právne závery zo žalobkyňou uvedených
súdnychrozhodnutínapredmetnúvec–dopravnúkontroluvcestnejpremávke.NajvyššísúdSRvtýchto
rozhodnutiach neriešil aplikáciu § 23 zákona č. 171/1993 Z. z. a § 69 zákona č. 8/2009 Z. z. Aplikačná
prax aj odborná literatúra dlhodobo konštatujú, že oprávnenie policajta zastaviť vozidlo, vyžadovať
doklady a vykonať dychovú skúšku je preventívnym opatrením neviazaným na podozrenie.

27. Konanie policajtov nebolo výsledkom ich svojvôle, ale išlo o plnenie služobnej povinnosti.
Inštruktážny záznam, ktorým boli príslušní policajti vyslaní do služby, je záväzný interný akt riadenia,
ktorého účelom je rozvrhnúť výkon dohľadu v cestnej premávke a policajti sú povinní podľa tejto
inštruktáže konať, čo vyplýva aj z princípu subordinácie, podľa ktorého policajt vykonáva službu podľa

pokynov nadriadeného. Výkon zvýšeného dohľadu na plynulosťou a bezpečnosťou cestnej premávky je
nevyhnutným nástrojom predchádzania škodám na živote, zdraví a majetku.

28. Základná skutková línia nie je medzi účastníkmi sporná. Argumentácia žalobkyne, týkajúca sa
spôsobuparkovaniaslužobnéhovozidlapríslušnýchpolicajtov,jepreposúdenieveciprávneirelevantná.

Správnysúdvkonanípodľa§252SSPneposudzujeprípadnédopravnépriestupkypolicajtov.Posudzuje
sazákonnosťzásahusmeromkžalobcovi.Zpovahyčinnosti,ktorúpolicajtivykonávali,vyplýva,žesaich
vozidlomohlonachádzaťajnamieste,kdebybežnýúčastníkcestnejpremávkystáťnemohol.Žalobkyňa
ani netvrdí, že spôsob parkovania služobného vozidla príslušníkov Policajného zboru zasiahol do jej
práv alebo ovplyvnil negatívne priebeh kontroly. Oprávnenie policajta podľa § 23 zákona č. 171/1993 Z.

z. existuje nezávisle od toho, kde policajné vozidlo pred kontrolou stojí.

29. Ak by aj žalovaný teoreticky pripustil, že kontrola mohla zasiahnuť do práv žalobkyne, namietaný
zásah predstavoval minimálny, krátkodobý a bežný zásah, ktorý je svojou intenzitou hlboko pod hranicou
toho, čo judikatúra správnych súdov označuje za zásah spôsobilý porušiť základné práva jednotlivca.

Policajti nezasiahli do osobnej slobody žalobkyne, neboli použité žiadne donucovacie prostriedky,
nevykonaliprehliadkuosobyanimotorovéhovozidla,anineobmedzilipohybžalobkyneinak,nežkrátkym
zastavením. Žiaden úkon nezasiahol do jej telesnej integrity ani ľudskej dôstojnosti. Krátke zastavenie
vozidla a preverenie dokladov patrí k najmiernejším zásahom do práv účastníka cestnej premávky a je
nevyhnutnou súčasťou preventívnej činnosti Policajného zboru. Prítomnosť maloletej dcéry žalobkyne

v motorovom vozidle nijako nezvyšuje intenzitu zásahu, keďže policajti voči maloletému dieťaťu
nevykonali žiaden úkon ani s ňou nijako nekomunikovali. Právny poriadok ani judikatúra nepoznajú
„nepriamy zásah“ odvodzovaný len od prítomnosti tretích osôb pri vykonávaní zákonného úkonu.
Policajti konali korektne, zdržanlivo a v primeranom rozsahu. Žalobkyni nevznikla žiadna škoda a nebola
obmedzená dlhšie, ako bolo nevyhnutné na preverenie zákonných podmienok vedenia motorového

vozidla. Postup policajtov bol proporcionálny, primeraný sledovanému účelu a nedosiahol takú úroveň,
ktorá by mohla založiť porušenie práv žalobkyne podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR alebo podľa § 252 SSP.

30.Žalobkyňasícetvrdí,žezásahbolnezákonný,aleneoznačuježiadneustanoveniezákona,ktorémali
policajti porušiť. Jediným „porušením“, ktoré žalobkyňa uvádza, je skutočnosť, že ju policajti zastavili bez

dôvodného podozrenia. Zákon neukladá policajtovi povinnosť pred zastavením vozidla oznámiť vodičovi
či a aké podozrenie voči nemu má. Žalobkyňa nepreukázala žiaden konkrétny zásah do svojich práv,
neuvádza vznik zásahu do jej súkromia, dôstojnosti či integrity.

V. Konanie na správnom súde

31. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa
tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“32. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Na účely tohto zákona
sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti
verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej

osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone
kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“

33. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. f) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú

v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.“

34. Podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pre správny súd je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2
písm. d) až f) a i) až k).“

35. Podľa ustanovenia § 252 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca sa môže žalobou
domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho
trvanianebolomožnépodaťžalobupodľaodseku1arozhodnutiesprávnehosúdujedôležiténanáhradu
škody alebo inú ochranu práv žalobcu.“

36. Podľa ustanovenia § 254 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobcom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej,
prípadne priamo dotknutá jeho následkami.“

37. Podľa ustanovenia § 261 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní zistí,
že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.“

38. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§
10, § 13 ods. 2 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu a postupu žalovaného pri vykonávaní

oprávnení policajta podľa zákona č. 171/1993 Z. z. a zákona č. 8/2009 Z. z. dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 261 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania sa k nariadeniu pojednávania nevyjadrili a podľa
názoru správneho súdu nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.

VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy

39. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z. „Policajný zbor plní tieto úlohy:
dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení.“

40. Podľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. „Služobnou činnosťou sa podľa odseku 1
rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných
právnych predpisov.“

41. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.“ Policajt v službe je povinný v medziach

tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné
podozrenie z ich páchania.

42. Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. „Služobný zákrok je zákonom ustanovená
a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných

práv a slobôd osoby.“

43. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z „Pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona
je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo
let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku.“

44. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. „Tento zákon upravuje pravidlá cestnej
premávky,právaapovinnostiosôbvsúvislostiscestnoupremávkou,pôsobnosťorgánovverejnejsprávyna úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty
za porušenie tohto zákona.“

45. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. „Účastník cestnej premávky je ďalej
povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade
nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných
osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.“

46. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. „Policajt je oprávnený požadovať
od vodiča predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a
nákladu;aknebudúpredložené,požadovaťodvodičaoznámenieúdajovovozidleajehodržiteľovipodľa
§ 111 ods. 2 písm. a), b), e) a f).“

47. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. „Policajt je oprávnený vyzvať vodiča,

aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi,
ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.“

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

48.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023.
V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna

vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia 16Sa a následne bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského
oddelenia 19Sa.

49. Súd namietaný iný zásah orgánu verejnej správy preskúmal v medziach žalobných bodov (§ 134

ods. 1 SSP), pričom vychádzal zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho súdu (§ 135
ods. 2 písm. a) SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal predovšetkým z tvrdení
účastníkov konania a nimi predložených listín.

50. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania, najmä otázku včasnosti

a dôvodnosti žaloby zohľadňujúc právnu úpravu podľa § 252 a nasl. SSP. V správnej žalobe žalobkyňa
namietala, že k zásahu do jej subjektívnych práv došlo postupom žalovaného, a to daním pokynu
na zastavenie motorového vozidla dňa 16.02.2022 v čase cca o 20.15 hod. na Jesenského ulici
v Pezinku, vyzvaním, aby žalobkyňa preukázala svoju totožnosť preukazom totožnosti, predložila
doklady potrebné na vedenie motorového vozidla a výzvou na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie

požitého množstva alkoholu. Po predložení uvedených dokladov a vykonaní vyšetrenia bolo žalobkyni
umožnené pokračovať v jazde osobným motorovým vozidlom. V priebehu výkonu dohľadu nebolo
zistené žiadne porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany žalobkyne. Priebeh skutkového deja
nebol medzi účastníkmi konania sporný.

51. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 SSP sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Jedným zo základných
zákonných predpokladov pre dosiahnutie úspechu v správnom súdnom konaní je preukázanie, že (v

tomtoprípade)inýmzásahomorgánuverejnejsprávydošlokporušeniuprávaaleboprávomchráneného
záujmu žalobcu alebo že bolo jeho právo alebo právom chránený záujem iným zásahom priamo
dotknuté. Zároveň tento zásah musí spĺňať aj zákonom stanovené atribúty iného zásahu, teda musí ísť
o faktický postup orgánu verejnej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Pokiaľ nie
je hoci len jedna z uvedených podmienok splnená, nie je možné priznať súdnu ochranu podľa § 2 ods.

2 SSP. V rámci hodnotenia plnenia úloh žalovaného v oblasti verejnej správy je potrebný posúdiť, či
postup žalovaného zo svojej povahy mohol zasiahnuť do subjektívnych práv a povinností jednotlivca
(napríkladčistanovilnovépovinnostialeboinakfaktickyzasiaholdoprávomchránenejsféryjednotlivca).
Správny súd sa preto ďalej zaoberal tým, či žalobkyňou tvrdený iný zásah možno považovať za inýzásah podľa Správneho súdneho poriadku, či ide o zásah spôsobilý porušiť a/alebo mať priamy dotyk
na subjektívnych právach a právom chránených záujmoch žalobkyne a či k takémuto porušeniu práv a/
alebo právom chránených záujmov žalobkyne došlo resp. či boli práva a/alebo právom chránené záujmy

žalobkyne takýmto spôsobom dotknuté.

52. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, uvedeným vo vyjadrení zo dňa 24.11.2025, že
je potrebné rozlišovať medzi služobnou činnosťou a služobným zákrokom. Služobnou činnosťou sa
podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto

zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Služobnou činnosťou je teda možné
rozumieť plnenie úloh uložených zákonom resp. na jeho základe uložených rozkazmi, pokynmi alebo
inštruktážou. Aj v súvislosti s výkonom služobnej činnosti môže dôjsť k zásahu do práv a právom
chránených záujmov dotknutých osôb. Zásahy vykonané policajtom v rámci výkonu služobnej činnosti
preto musia zodpovedať testu proporcionality a prípadný zásah do základných ľudských práv a slobôd
nesmie prekročiť mieru, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie účelu, ktorý sa služobnou činnosťou sleduje.

53. Služobný zákrok je užší pojem ako služobná činnosť. Zákon definuje služobný zákrok ako zákonom
ustanovenú a v jeho medziach vykonávanú činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje
do základných práv a slobôd osoby. Policajt má zákonnú povinnosť vykonať služobný zákrok pri
kumulatívnom splnení podmienok, že ide o policajta v službe a že ide o situáciu, keď je páchaný trestný

čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.

54. V predmetnej veci bolo sporné, či výkon oprávnení policajtov pri dohľade nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky je služobnou činnosťou v širšom zmysle alebo ide o služobný zákrok.
Správny súd zastáva názor, že v predmetnej veci išlo o výkon služobnej činnosti. Správny súd

nerozporuje, že orgány verejnej správy musia mať zákonnýdôvod na zásah do osobnej sféry jednotlivca.
V tomto konkrétnom prípade však vyplýva účel výkonu oprávnenia príslušníkov Policajného zboru
zastaviť motorové vozidlo a vyzvať vodiča na predloženie dokladov ustanovených na vedenie vozidla
a na podrobenie sa vyšetreniu, či nie je vodič ovplyvnený alkoholom, priamo z ustanovenia § 69 zákona
č. 8/2009 Z. z. Týmto účelom je dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, ako vyplýva

aj z označenia štvrtej časti zákona č. 8/2009 Z. z., v ktorej sa uvedené zákonné ustanovenie nachádza.
Uvedenézákonnéustanovenieslúžiakozákladprezásahdoosobnejsféryjednotlivca.Výkonoprávnení
policajta podľa štvrtej časti zákona č. 8/2009 Z. z. nemusí spĺňať podmienky podľa § 9 ods. 3 zákona č.
171/1993 Z. z. Inak povedané preventívne úkony policajta vykonané v rámci dohľadu nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky (ďalej aj len „výkon dohľadu“) nemusia spĺňať podmienku, že majú byť

vykonané iba ak prípade, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z
ich páchania.

55. Medzi základné povinnosti policajta patrí plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené

rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený (§ 48 ods. 1
písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom
v rozhodnom čase /ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“/). Medzi základné povinnosti nadriadeného patrí
riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov (§ 49 písm. a)

zákona č. 73/1998 Z. z.).

56. Služobná činnosť vykonávaná príslušníkmi Policajného zboru dňa 22.02.2022 v rámci výkonu
dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, nebola vykonaná svojvoľne, ako namieta
žalobkyňa. Zo žalovaným predloženého inštruktážneho záznamu ID: 3007874 zo dňa 14.02.2022

vyplýva, že členovia policajnej hliadky mali v čase od 19.00 hod. dňa 16.02.2022 do 07.00 hod.
dňa 17.02.2022 vykonávať zvýšený dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, a to
konkrétne v čase od 21.00 hod. do 23.00 hod. dňa 16.02.2022 na ceste II/502, Pezinok, Vinosady, Modra
„A“, pričom mali kontrolovať technický stav a povinnosti vodiča. Výkon dohľadu mali zamerať najmä
na dodržiavanie zákazu požitia alkoholu alebo inej návykovej látky vodičmi pred alebo počas vedenia

vozidla a na povinnosti vodiča týkajúce sa technického stavu vozidla. Skutočnosť, že policajt v rámci
taktovykonávanéhodohľadusámzvolíkonkrétnemotorovévozidlo,ktorézastavíaujehovodičavykoná
dohľad, nie je možné považovať samo o sebe za svojvoľný alebo neoprávnený výkon služobnej činnosti.57. Žalobkyňa však primárne namietala práve skutočnosť, či príslušník Policajného zboru je oprávnený
náhodne zastaviť motorové vozidlo v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky. Žalobkyňa tvrdí, že tak môže urobiť iba v prípade, ak je páchaný trestný čin alebo

priestupok alebo ak je dané dôvodné podozrenie z ich páchania. Vzhľadom na uvedené považuje
žalobkyňa aj všetky čiastkové úkony vykonané príslušníkmi Policajného zboru za nezákonné (kontrola
dokladov, vykonanie dychovej skúšky). Avšak možnosť preventívneho výkonu dohľadu zameraná na
skutočnosť, či vodič má pri sebe platné doklady podľa zákona č. 8/2009 Z. z. alebo osobitných právnych
predpisov (§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.) alebo či vodič nie je pri vedení motorového

vozidla ovplyvnený alkoholom (§ 4 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 8/2009 Z. z.), je podstatnou
súčasťou stratégie eliminácie prípadov vedenia motorového vozidla bez platných dokladov a/alebo pod
vplyvom alkoholu, ktoré predstavujú nie neobvyklý a zároveň nebezpečný jav vo vzťahu k bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky. Legitímnym účelom možnosti preventívneho zisťovania, či motorové
vozidlo je v zodpovedajúcom technickom stave a vyšetrenia, či vodič nie je ovplyvnený alkoholom,
je ochrana života a zdravia ostatných účastníkov cestnej premávky, ako aj ochrana majetku pred

poškodením. Ak žalobkyňa namietala, že ju výkon oprávnení policajta podľa § 69 zákona č. 8/2009
Z. z. v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky obmedzil, je
potrebnépoukázaťnato,žekaždýúčastníkcestnejpremávkyjepovinnýstrpieťurčitéobmedzenia,ktoré
vyplývajú z nutnosti zaistiť dodržiavanie pravidiel cestnej premávky v záujme zabezpečenia vysokého
štandardu predovšetkým bezpečnosti cestnej premávky. Správny súd zároveň poukazuje na to, že

pojmovým znakom dohľadu všeobecne je možnosť aj jeho náhodného vykonania, teda vykonania aj
v situácii, kedy orgán vykonávajúci dohľad nedisponuje konkrétnym podozrením, že osoba, voči ktorej
sa dohľad vykonáva, neplní riadne povinnosti vodiča. Ako uviedol aj žalovaný, bez možnosti výkonu
náhodného dohľadu by sa zisťovanie niektorých porušení povinností vodiča resp. účastníka cestnej
premávky podľa zákona č. 8/2009 Z. z. stalo nerealizovateľným.

58. K čiastkovým námietkam žalobkyne, uvedeným v žalobe, správny súd uvádza nasledujúce.
Žalobkyňa namietala zákonnosť všetkých úkonov policajtov, ktoré nasledovali po zastavení jej osobného
motorového vozidla príslušníkmi Policajného zboru. Čo sa týka výzvy na predloženie dokladu totožnosti,
zo zákona č. 8/2009 Z. z. explicitne nevyplýva, že vodič je povinný resp. policajt je oprávnený od vodiča

požadovať predloženie dokladu totožnosti v rámci výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. je policajt oprávnený vyzvať osobu,
ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom
totožnosti, pričom podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z. Policajný zbor plní úlohy
spočívajúce v dohliadaní na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Čiastkové konanie spočívajúce

vo výzve príslušníkov Policajného zboru, aby žalobkyňa preukázala počas vykonávania dohľadu nad
bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky svoju totožnosť dokladom totožnosti, nie je nezákonným
zásahom, pretože pre takúto výzvu existuje v právnej úprave právny základ. Ak by aj vznikli pochybnosti,
či v danej situácii mali príslušníci Policajného zboru oprávnenie žiadať od žalobkyne preukázanie
totožnosti dokladom totožnosti, do právnej sféry žalobkyne tým bolo zasiahnuté v nepatrnej miere,

nedosahujúcej intenzitu porušenia alebo takého priameho dotyku na jej právach, ktorý odôvodňoval
poskytnutie súdnej ochrany v podobe určenia nezákonnosti takéhoto zásahu v zmysle Správneho
súdneho poriadku. Naviac, preukazovanie totožnosti sa deje práve predložením dokladu totožnosti
a žalobkyňa v žalobe neuviedla, akým konkrétnym spôsobom malo toto čiastkové konanie príslušníkov
Policajného zboru zasiahnuť do jej subjektívnych práv. Uvádzala iba, že celkovo išlo o nezákonný postup

zo strany príslušníkov Policajného zboru.

59. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. je policajt oprávnený požadovať
od vodiča predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla. Vyžiadanie si dokladov
ustanovených na vedenie a premávku vozidla nepredstavuje nezákonný zásah, keďže okrem existencie

zákonného základu pre ich vyžiadanie nedošlo k naplneniu požadovanej intenzity zásahu.

60. Žalobkyňa tiež tvrdila, že príslušníci Policajného zboru sa dopustili nezákonného zásahu aj tým, že
ju vyzvali, aby sa podrobila dychovej skúške na zistenie, či nie je ovplyvnená alkoholom bez toho, aby
existovalo dôvodné podozrenie, že vedie motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, teda podozrenie zo

spáchaniapriestupkualebotrestnéhočinu.Podľanázorusprávnehosúduoprávneniepolicajtanavýzvu,
aby sa vodič podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom, upravené v § 69 ods. 1 písm. d) zákona
č.8/2009Z.z.,jenezávisléna§9ods.1zákonač.171/1993Z.z.,ktoréobsahujepodmienkudôvodného
podozrenia z páchania priestupku alebo trestného činu pri vykonávaní služobného zákroku. Jednaksprávny súd poukazuje na rozdiel medzi vykonávaním služobnej povinnosti a služobným zákrokom
(body 52. a 53. odôvodnenia) a jednak uvádza, že v § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. je
upravená ako jediná podmienka pre podrobenie sa vyšetreniu, či vodič nie je ovplyvnený alkoholom,

inou návykovou látkou alebo liekmi, výzva policajta.

61. Správny súd preto uzatvára, že výzva príslušníkov Policajného zboru na predloženie dokladu
totožnosti, na predloženie dokladov stanovených na vedenie vozidla a na podrobenie sa vyšetreniu,
či nie je žalobkyňa ovplyvnená alkoholom, nebola prejavom svojvôle príslušníkov Policajného zboru

a ich konanie počas výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky zásadným
spôsobom nevybočilo zo zákonom stanovených limitov. Účel výzvy a následný výkon oprávnení policajta
v rámci výkonu dohľadu svedčia o napĺňaní účelu a oprávneného záujmu, ktorý sleduje dohľad nad
bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Navyše ani samotná žalobkyňa nerozporovala, že
potom, ako bol preukázaný negatívny výsledok vyšetrenia, či nevedie motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu, príslušníci Policajného zboru ukončili výkon dohľadu, žalobkyni žiadnym spôsobom nebránili

v ďalšej jazde, ani vo vzťahu k nej nevykonali žiadne ďalšie úkony, ktoré by ju alebo jej dcéru ako
účastníčky cestnej premávky akýmkoľvek spôsobom obmedzovali.

62. Správny súd musí prisvedčiť námietke žalovaného, že žalobkyňa v žalobe neoznačila žiadne
konkrétne subjektívne práva žalobkyne, ktoré mali byť uvedeným postupom žalovaného porušené alebo

priamo dotknuté. Žalobkyňa len všeobecne uviedla, že postupom žalovaného pri výkone dohľadu nad
bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky došlo k zásahu do jej práv a do práv jej maloletej dcéry.
Správny súd uvádza, že výkon oprávnení policajta podľa § 69 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 8/2009 Z.
z., tak, ako bol realizovaný v tomto prípade, nezmenil právnu pozíciu žalobkyne ani fakticky nezasiahol
do právom chránenej sféry jednotlivca (či už žalobkyne alebo jej dcéry) spôsobom, ktorému by bolo

možnépriznaťsúdnuochranupodľa§252anasl.SSP.Vkonanítedanebolopreukázané,žežalobkyňou
namietanými úkonmi, vykonanými v rámci výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky, došlo k porušeniu jej práv alebo právom chránených záujmov alebo že nimi boli jej práva a/
alebo právom chránené záujmy priamo dotknuté. Z podanej žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom malo
dôjsť v rámci výkonu dohľadu k zásahu do práv alebo právom chránených záujmov dcéry žalobkyne.

63. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobe podanej podľa § 252 ods. 2 SSP možno vyhovieť
len v prípade, ak je rozhodnutie správneho súdu dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv
žalobcu. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala, aká škody jej tvrdeným iným zásahom vznikla
resp. pre akú inú ochranu jej práv je rozhodnutie správneho súdu dôležité.

64. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súd SR, je potrebné podotknúť, že
uvedené rozhodnutia pokrývajú odlišné situácie, a to nielen skutkovo a právne, ale aj s ohľadom na
význam a intenzitu zásahu do základných práv a slobôd, než aká je predmetom prieskumu v tejto
veci. V uvedených súdnych rozhodnutiach, ktoré sa týkajú trestných vecí, Najvyšší súd SR uviedol

právnynázornazákonnosťvykonanejprehliadkymotorovéhovozidla(vsúvislostisvýkonomoprávnenia
policajta podľa § 22 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.), ktorá bola realizovaná bez príkazu súdu, resp.
prokurátora. V týchto veciach došlo k náhodnému zastaveniu motorového vozidla a po predložení
potrebných dokladov vodičom vozidla hliadka Policajného zboru vykonala v rozpore so zákonom
posádke vozidla bezpečnostnú prehliadku, ako aj prehliadku vozidla. Najvyšší súd SR konštatoval, že

policajt v žiadnom prípade nemôže vykonať bezpečnostnú prehliadku bez vykonávania služobného
zákroku, teda len z dôvodu prevencie a tiež nie za účelom pátrania po iných veciach, napr. omamných
a psychotropných látkach. Ide teda o skutkovo aj právne odlišné veci. V prípade žalobkyne nedošlo
zo strany policajtov k vykonaniu bezpečnostnej prehliadky žalobkyne ani jej dcéry, ani k prehliadke jej
osobného motorového vozidla.

VIII. Záver

65. Na základe záverov vyplývajúcich z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci správny súd
konštatuje, že nebolo preukázané, že by v žalobe vymedzený iný zásah žalovaného bol nezákonný

a že by ním došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne spôsobom vyžadujúcim poskytnutie súdnej
ochrany, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol.66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 (a contrario) a § 168
SSP. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania pred správnym
súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil

osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila žalovanému
dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva

sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).