Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223200580
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8223200580.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., 2./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., obaja
žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov proti
žalovaným: 1./ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., 2./ I. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Juraj Špirko, advokát, so

sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade súp o v i n n íodstrániť stavbu plota, ktorá sa nachádza na parcele registra
„C“ J. XXX/XX o výmere 593 m2 – zastavaná plocha a nádvorie v kat.úz. C. D., obec E., zapísaná na LV
č. XXX, ktorá stavba je postavená na hranici parciel v zmysle geometrického plánu zo dňa 21.05.2014
č. 122/2013 vyhotoveného K. G. L., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a to parcely registra
„C“ J. XXX/XX o výmere 21 m2 a parcely registra „C“ J. XXX/XX o výmere 593 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie v kat.úz. C. D., obec E., zapísaná na LV č. XXX.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou dňa 20.10.2019 sa domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť

vypratať parcelu vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade evidovanú ako parcela registra „C“ J. XXX/XX
o výmere 593 m2 - zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území C. lúka, obec E., M. E. zapísanej
na LV č. XXX, do ktorej zasahuje oplotenie žalovaných v 1. a 2. rade v zmysle geometrického plánu zo
dňa 21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveného K. G. L., v časti označenej ako parcela registra „C“ J. XXX/
XX o výmere 21 m2. Zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnili
tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely registra „C“ J. XXX/XX o
výmere 593 m2, zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území C. lúka, obec E., M. E. zapísanej

na LV č. XXX. Žalovaní v 1. a 2. rade užívajú a odhradili časť N. XXX/XX tak, ako je zakreslené v
geometrickom pláne číslo 122/2013 zo dňa 21.05.2014 vyhotovenom K. G. L. (oranžové označenie
znázorňuje reálny stav umiestnenia plota žalovaných, ktorý zasahuje do vlastníctva žalobcov). Rozsah
zásahu je daný parcelou CKN J. XXX/XX o výmere 21 m2, teda žalovaní užívajú časť parcely žalobcov
bez právneho dôvodu. Žalobcovia vyzvali žalovaných na zdržanie sa zásahov do ich vlastníckeho práva
listom zo dňa 25.01.2018, na základe ktorého im žalovaní odpovedali, že o posune hraníc do ich parcely

vedia a že majú v úmysle hranicu - oplotenie posunúť späť, čím uznali právo žalobcov a aj potvrdili
dlhodobúvedomosťotomtoprobléme,ktorávylučujeichdobromyseľnosť,nakoľkovovšetkýchokolitých
susedských vzťahoch je tento stav a je dlhodobo riešený, preto majú žalobcovia za to, že od počiatkužalovaní vedia, že v žalovanom rozsahu sa nejedná o pozemok v ich vlastníctve. Žalovaní nielenže
nekonali pri stavbe plota s bežnou opatrnosťou, ale práve naopak, neurobili žiaden potrebný úkon pre
zistenie reálneho priebehu hraníc pozemkov, na ktorých boli oprávnení plot postaviť. Preto považujú

daný stav nie za ospravedlniteľný omyl žalovaných, ale za úmyselný zásah do vlastníctva žalobcov.
Žalobcovia sa snažili už niekoľkokrát riešiť predmetnú situáciu výzvami žalovaných ako aj rokovaním
na Mestskom úrade v Bardejove, avšak žalovaní do dnešného dňa nevypratali časť pozemku, ktorý je
vo vlastníctve žalobcov.

2. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 30.12.2019, žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu žalobcov
zamietnuť. Uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že sa snažili riešiť situáciu na MsÚ v Bardejove.
Boli to žalovaní, čo na ich žiadosť o odkúpenie pozemku od mesta mesto prizvalo a požiadalo zvolaných
susedov k dohode vlastníckych vzťahov k pozemkom. K dohode nedošlo. Teda nešlo o vypratanie časti
pozemku. Medzi žalovanými a žalobcami bola dohoda, že najprv budú riešiť susedský spor s p. H.,
parcela "C" č. XXX/XX, kde zasahuje do ich vlastníckych práv parcela J. XXX/X súdnou cestou. Keď

to vyriešia vo svoj prospech, u žalovaných nebude problém to posunúť podľa nového geometrického
zamerania. Dohodu však žalobcovia porušili. V súčasnosti sa rieši spor medzi žalovanými v postavení
žalobcov o vysporiadaní vlastníckych práv voči žalovaným p. O. H. a p. O. H. medzi parcelami "C" XXX/
X a parcelou "C" XXX/XX a týka sa aj parcely J. XXX/XX žalobcov B.. Pri neustálom vypytovaní ako to
prebieha žalovaný v 1. rade p. B. povedal, že musí počkať, ako rozhodne súd. Žalobcovia uviedli, že

pri stavbe plota žalovaní nekonali s bežnou opatrnosťou a nevykonali žiadny úkon pre zistenie reálneho
stavu. Ide o klamstvo. Žalovaní pozemok, parcelu "C" XXX/X odkúpili od p. G. O. a jeho manželky p. A.
O., kde boli vlastníkmi 15. decembra 1980, zapísané v notárskej zápisnici pod číslom Reg. RI XXX/XX
- A. rozostavanú stavbu (boli len základy). Po ukončení stavby rodinného domu prišlo na rad oplotenie
pozemku. Nakoľko zo západnej strany p. O. H. parcela J. XXX/XX A. O. N. parcela J. XXX/X z južnej

strany mali susedia už parcely oplotené. Žalovaným chýbal jeden bod z východnej a severnej strany
medzi N. XXX/X (K. N.) A. XXX/XX (N. N. B.), aby mohli oplotiť z východnej a severnej strany vlastný
pozemok. Začali hľadať vytýčený geometrický bod. Prišiel sused F. B. (O. N. J. XXX/XX) a spýtal sa
žalovaného v 1. rade, čo hľadá. Povedal mu, že chce oplotiť a nevie nájsť geometrický bod a ak ho
nenájde tak zavolá geodeta, nech mu zameria pozemok. On povedal (p. B.), že o tom bode vie, že

ho videl a žalovaný nemusí volať geodeta. Pri hľadaní ho našiel a ukázal ho žalovanému, že je to ten
geometrický vytýčený bod. Žalovaný sa žalobcu spýtal, či si je istý na 100 %, že je to ten správny bod, on
povedal, že áno. Tak to žalovaného potešilo, že nemusí volať geodeta na zameranie pozemku. Spýtal sa
ešte, či tak môže ohradiť z tohto bodu severnú časť parcely medzi parcelou J. XXX/X a parcelou J. XXX/
XX (vlastník parcely p. F. B. a p. A. B.) a pripojiť sa k oploteniu severozápadnej časti parcely J. XXX/XX,

žalobca povedal áno. Natiahli šnúrku - s tým súhlasil a žalovaný začal stavať oplotenie. Takže sám pán
sused B. určil hranicu parcely J. XXX/XX a s jeho súhlasom následne žalovaní vybudovali plot. Chce sa
žalobcov spýtať, s akou opatrnosťou konali o zistení reálneho priebehu hraníc pozemkov, keď stavali plot
zo severnej a východnej strany, a po novom geometrickom zameraní museli odkúpiť od mesta parcelu J.
XXX/XX, kde im mesto vyhovelo. Prečo parcela J. XXX/XX vo výkazovom výmere je zapísaná na meno

žalobcov p. F. B. a p. A. B., keď to patrí mestu a užíva tú parcelu žalovaný s manželkou. Žalovaní majú
za to, že oplotili pozemok so súhlasom suseda a nie je dôvod ten stav meniť (posunúť plot), nakoľko
pri novom zameraní sa až v roku 2011 zistilo, že hranica je posunutá. Nikto nemohol predpokladať, že
taký stav nastane pri novom geometrickom zameraní. Sú toho názoru, že viac ako 30 rokov v dobrej
viere užívali sporný pozemok ako vlastný a to s vedomím žalobcov a žalobcovia im to nijako nevyčítali

a preto nadobudli sporný pozemok vydržaním.

3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 22.01.2020, žalobcovia uviedli, že popierajú tvrdenia
žalovaných uvádzané vo vyjadrení k žalobe. Na zdôvodnenie popretia uviedli, že medzi susedmi boli
od počiatku naštrbené vzťahy ohľadne hraníc pozemkov a plotov a to kvôli snahe susedov získať z

pozemkov mesta čo najviac. Žalobcom bol pridelený pozemok na základe žiadosti z roku 1980. S
výstavbou však začali až po vydaní stavebného povolenia v roku 1985. Dom žalovaných už bol v tom
čase dávno postavený. Pokiaľ žalobcovia nerealizovali stavbu, pozemok neužívali a osobitne žalobca v
2. rade popiera, žeby na základe komunikácie so žalovaným v 1. rade tomu ukazoval nejaké hranice,
či ukazoval, kde má plot stavať, čím sa žalovaní snažia preukázať svoju dobrú vieru. P. H. navyše v

tom čase žalobcom hrozil, že stavať nebudú a o pozemky prídu a keďže ho považovali na podmienky
vtedajšieho režimu za vplyvného človeka, obávali sa, že tieto hrozby budú reálne. Keďže v tom čase boli
žalovaní naklonení susedom H., nebolo pre žalobcov reálne uvedené úradne riešiť. Na margo situácie
uviedli, že v dôsledku obštrukcií prišli o nenávratnú pôžičku na výstavbu domu vo výške 50.000 Kčs, čoje na dnešné pomery obrovská čiastka, polovica hodnoty domu, a preto si museli na výstavbu požičať
od banky. Zároveň boli na niekoľko mesiacov odstavení od elektriny, ktorú mali napojenú od susedov
H.. Postupom času sa utvárali podmienky, aby susedia mohli dobre nažívať a občasne bolo riešenie

hraníc predmetom ich rozhovorov (i písomných výziev). O tom, že hranice pozemkov nesedia predsa
svedčí aj žaloba, ktorú podali žalovaní proti susedom H.. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaných týkajúcich
sa uvedených dohôd, že v prvom rade sa vyriešia nezrovnalosti s inými susedmi, dané nebolo záväznou
dohodu, bolo to komunikované iba v rámci riešenia vzniknutej situácie, avšak vzhľadom na dlhodobosť
problému a podmieňovanie riešenia vlastníckeho právo žalobcov vyriešením problému žalovaných s

inými susedmi bez dohľadného zrejmého výsledku, nemôžu žalobcovia akceptovať a čakať na budúce
neisté zmierne riešenie sporu, nakoľko aj pasivita vlastníka mu môže byť na ťarchu. Ďalej uviedli, že je
irelevantné, kto zvolával stretnutie na MsÚ v Bardejove, dôležitá je skutočnosť, že žalobcovia sa situáciu
riešiť snažili. K predmetnej tvrdenej dobromyseľnosti žalovaných uviedli, že vzhľadom k tomu, že sami
sú si vedomí posunov hraníc, o čom vedú súdne konanie voči iným susedom a uznali žalobcom, že im
žalovanú časť pozemku vypratajú, ako aj priznali iniciovanie rokovaní na MsÚ Bardejov, o celej situácii

vedeli, že tak ako sú pozemky reálne užívané, sú užívané v rozpore s vlastníckym právom. Ak žalovaní
považujú svoj nárok voči iným susedom za oprávnený, nemôžu zároveň popierať oprávnenosť nárokov
žalobcov. Z uvedeného dôvodu považujú za nevyhnutné, aby bol v rámci dokazovania pripojený súdny
spis vedený Okresným súdom Bardejov, kde sú G. H. a D. H. žalobcami a O. H. a O. H. žalovanými.
Majú za to, že po vykonaní dôkazu oboznámením sa s týmto spisom bude preukázané popretie námietky

vydržania žalovaných, čo je dôležité pre uplatnenie práva žalobcov.

4. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 12.02.2020, žalovaní uviedli, že súbežne s týmto konaním
je na tunajšom súde na rovnakom skutkovom a právnom základe vedené konanie sp.zn. 3C/39/2017,
kde sú manželia H. žalobcami a manželia H. žalovaní a takisto je podľa ich informácií vedené aj konanie

kde sú manželia B. žalobcami a manželia H. žalovanými. Takisto by mali byť v danom katastrálnom
území už právoplatne skončené rovnaké spory napr. G. Q. R. (sp.zn. im zatiaľ nie je známa). V
k.ú. C. D. došlo okolo roku 2011 k prekresleniu katastrálnych máp tak, že došlo k posunutiu hraníc
jednotlivých pozemkov. To malo za následok, že došlo ku zhoršeniu susedských vzťahov z dôvodu
vzájomných nárokov podľa novovzniknutého stavu. Je dôležité uviesť že cca od roku 1985 až do roku

2011 všetci susedia spolunažívali v harmónii, užívali pozemky podľa dovtedajšieho stavu a nemali ani
potuchy o posunutí pozemkov a teda ani nevznášali voči sebe navzájom žiadne územné nároky. Tak
je tomu aj v tomto prejednávanom prípade. Žalobcovia rešpektovali plot - hranicu medzi ich pozemkom
parc.J.XXX/XXaparcelouJ.XXX/Xpatriacoužalovaným.Bohužiaľokoloroku2011,keďsazačalastavať
v blízkosti sporných pozemkov cesta, strany sporu zistili, že je nesúlad medzi právnym stavom vedeným

v katastri nehnuteľností a skutočným stavom užívania nehnuteľností. Uvedené sa snažili riešiť dohodou
všetkých susedov aj za účasti mesta, avšak nikdy nedošlo k žiadnej dohode. Aj preto sa zrejme rozhodli
žalobcovia riešiť tento problém súdnou cestou. Žalovaní však majú zato, že sa žalobcovia unáhlili, keď
sa rozhodli vyriešiť problém tak, že odkúpili pozemok od mesta Bardejov (ktorý reálne vydržali), tak
aj v prípade podania tejto žaloby, ako aj v prípade podania žaloby na manželov H.. Na tomto mieste

opätovne poukázali na skutočnosť, že v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka v spojení s § 872 ods.6
OZ došlo k vydržaniu uvedeného pozemku parc.J.XXX/XX žalovanými. Podľa ich názoru sú splnené
podmienky na vydržanie, ide o predmet spôsobilý na vydržanie, uplynula doba potrebná na vydržanie
ako aj je daná dobromyseľnosť žalovaných. Namietajú teda aktívnu legitimáciu žalobcov, ako aj pasívnu
legitimáciu žalovaných, keďže títo napriek zápisu v katastri nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Túto

procesnú otázku by mal súd vyhodnotiť ako predbežnú právnu otázku ešte pred tým, ako pristúpi k
ďalšiemu konaniu a rozhodnutiu. Je teda pravdou, že žalovaní užívajú časť parcely v GP č.122/2013
označenom ako parc. J. XXX/XX o výmere 21 m2. Majú však za to, že žalovaní sú vlastníci danej parcely
z titulu vydržania. Žalovaní v dobrej viere užívali uvedený pozemok nepretržite a nerušene od roku
1983 až do roku 2011. Na preukázanie hore uvedených tvrdení navrhli, aby boli v konaní vypočutí tak

žalobcovia, ako aj žalovaní. Zároveň navrhli, aby súd dal pripojiť spis vedený na tunajšom súde pod
sp.zn. 3C/39/2017, nakoľko v tomto konaní už prebehlo rozsiahle dokazovanie, boli pripojené listiny a
boli vypočutí svedkovia, vrátane zástupcu Mesta Bardejov a teda všetky dôkazy sa nachádzajú v tomto
spise.

5. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 21.08.2020 č.k. 5C/46/2019-86 o žalobe žalobcov v 1. a 2.
rade proti žalovaným v 1. a 2. rade rozhodol tak, že žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal nárok
na náhradu trov konania. V zákonnej lehote podali žalobcovia proti rozsudku odvolanie.6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 23.09.2021 č.k. 19Co/57/2020-131
potvrdil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 21.08.2020 č.k. 5C/46/2019-86 a žalovaným v 1. a 2. rade
priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňom
07.10.2021. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia v 1. a 2. rade dovolanie.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením zo dňa 28.02.2023 sp.zn.
7Cdo/7/2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/57/2020-131 zo dňa 23.09.2021

v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/46/2019-86 zo dňa 21.08.2020 a vec
vrátil Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia dovolací súd uviedol
nasledujúce:
„15. Dovolací súd zistil odklon odvolacieho súdu a aj súdu prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu. Prejudikatúru tvorí v danom prípade uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/30/2010 zo dňa 01.03.2011 v skutkovo obdobnej veci týkajúcej sa vydržania časti susedného

pozemku v dôsledku spornej vlastníckej hranice. V danom prípade bol na základe miestneho šetrenia
novým mapovaním vytvorený nový mapový operát zameraním užívacích vlastníckych hraníc a všetkých
predmetov evidencie katastra. Na str. 3 sa uvádza, že „....hoci navrhovatelia 1) a 2) prezentovali
dobromyseľnosť pri užívaní predmetnej časti pozemku, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom
prípade neprichádza možnosť vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko neexistuje

právny titul, z ktorého by navrhovatelia 1) a 2) odvodzovali svoje vlastnícke právo k predmetnému
pozemku“. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudok zmenil, ale dovolací súd
rozsudok zrušil a vrátil vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

16. Dovolací súd poukazuje na uvedené uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/30/2010, str. 10 kde

súd uvádza, že : „Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že
zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť,
alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju
vydrží“.

17.Právnaotázkatýkajúcasatzv.domneléhoprávnehodôvodu(titulusputativus),ktorývdanomprípade
je odvodzovaný od chyby v katastrálnom operáte, má zásadný právny charakter. Dovolací súd dospel
k záveru, chybne zobrazená hranica v katastrálnej mape, ktorá podliehala oprave podľa § 59 ods.2,
písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) nebola spôsobilá založiť titulus putativus, keďže

neexistoval právny titul na vstup do držby a užívania dotknutého pozemku nad rozsah právneho stavu
vyplývajúceho z celkovej výmery pozemku, ktorú žalovaní 1) a 2) nadobudli na základe kúpnej zmluvy v
roku 1980. V danom prípade bolo nevyhnutné prihliadnuť aj na to, že nešlo o bežnú, primeranú odchýlku
hranice pozemkov v rozsahu desiatok centimetrov ale o odchýlku v rozsahu metrov, čo opísal súd prvej
inštancie v bode 76 p.v. svojho rozsudku.

18. Je potrebné zdôrazniť, že vlastnícke právo je v zmysle čl. 12 ods.1 Ústavy SR neodňateľné a
nepremlčateľné a povinnosť ústavne konformného výkladu v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR sa
vzťahuje aj na súdy.

19. Dovolací súd konštatuje, že dobromyseľnosť nadobúdateľa nehnuteľnosti v zásade závisí od
existencie právneho titulu, ktorým nadobúdateľ nehnuteľnosti vstupuje do držby ako oprávnenej. V
danom prípade však takýto právny titul neexistuje. Ustanovenie § 132 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník vyžaduje pre nadobudnutie vlastníckeho práva zákonom ustanovenú právnu
skutočnosť. Vydržanie vlastníckeho práva v zásade vyžaduje existenciu titulu pre vstup do držby, aby

bola držba považovaná za oprávnenú. Právny titul spravidla trpí určitou vadou, napr. nedostatok formy,
čím nedošlo k prevodu vlastníckeho práva.

20. Oprava údajov v katastri nehnuteľností podľa § 49 katastrálneho zákona nie je viazaná na žiadnu
lehotu. Ide o právny prostriedok nápravy na zabezpečenie právneho stavu katastra nehnuteľností, ktorý

vychádza z princípov nepremlčateľnosti vlastníckeho práva.

21. Obiter dictum. Preskúmaním veci dovolací súd ďalej zistil, že v danom prípade išlo o vypratanie
nehnuteľnosti na ktorej sa nachádza stavba oplotenia. V danom prípade súdna ochrana vlastníka saspravuje ustanovením § 135c OZ (stavba na cudzom pozemku), ktoré je v pomere špeciality k ust.
ochranepodľaust.§126ods.1OZ.Jepotrebnéapelovaťnaúčastníkovsporu,abysavecsnažiliurovnať
dohodou. Vydržanie v rámci procesnej obrany vo forme námietky v súdnom konaní nie je dostatočným

podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, keďže nemalo formu vzájomnej žaloby.“

8. Uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 05.09.2023 súd na návrh žalobcov postupom
podľa § 139 a nasl. C.s.p. pripustil zmenu žaloby prednesenú právnym zástupcom žalobcov na
pojednávaní konanom dňa 01.08.2023, ktorým žalobcovia upravili žalobný návrh vzhľadom na právny

názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého na daný spor je potrebné aplikovať § 135c
Občianskeho zákonníka. V zmysle pripustenej zmeny žaloby sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali
uloženiapovinnostižalovanýmv1.a2.radeodstrániťstavbuplota,ktorásanachádzanaparceleregistra
„C“ J. XXX/XX o výmere 593 m2 – zastavaná plocha a nádvorie v kat.úz. C. D., obec E., zapísaná na LV
č. XXX, ktorá stavba je postavená na hranici parciel v zmysle geometrického plánu zo dňa 21.05.2014
č. 122/2013 vyhotoveného K. G. L., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a to parcely registra

„C“ J. XXX/XX o výmere 21 m2 a parcely registra „C“ J. XXX/XX o výmere 593 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie v kat.úz. C. D., obec E., zapísaná na LV č. XXX.

9. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu po rozhodnutí dovolacieho súdu nariadil viaceré
pojednávania.

10. Na pojednávanie nariadené na deň 05.09.2023 riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcov
a právneho zástupcu žalovaných. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcov a žalobcovia
v 1. a 2. rade. Právny zástupca žalovaných podaním doručeným súdu dňa 31.08.2023 ospravedlnil svoju
neúčasť a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené procesné podmienky na

prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, súd vec postupom podľa § 180 C.s.p.
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

11. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 01.08.2023 uviedol, že vzhľadom na to,
že súd má aplikovať § 135c Občianskeho zákonníka žalobcovia majú za to, že vzhľadom na stav na

mieste samom jediným riešením je odstránenie stavby plota, keďže žalobcovia nežiadajú prikázanie
uvedenej stavby do ich vlastníctva. Pokiaľ ide o iné možné riešenie sporu, či už zriadenie vecného
bremena alebo iné, tak v danom prípade nie sú na toto splnené zákonné predpoklady, aby takto mohlo
byť súdom rozhodnuté. Poukázal na to, že samotná stavba plota fyzicky vyzerá tak, že je postavený
betónový múrik zhruba 20 – 30 cm vysoký, v ktorom sú osadené stĺpiky, pričom výplne sú plné, ide

o vlnitý plech. Pokiaľ by súd zriaďoval vecné bremeno, musel byť riešiť aj ďalšie okolnosti s tým spojené
a síce, že aj po zriadení vecného bremena na stavbu samotného plota, by aj tak ostala časť pozemku
žalobcov, ktorá by bola naďalej oddelená, bez možnosti prístupu, teda vo faktickom ovládaní a užívaní
žalovaným. Zároveň by súd musel zvážiť aj to, aké sú otázky hospodárnosti v danom smere spojené
s odstránením stavby, kde má za to, že vzhľadom na vek a vyhotovenie stavby nie sú dané podstatné

argumenty pre to, aby táto stavba bola zachovaná. Má za to, že prevažnú časť plota je možné fyzicky
oddeliť bez jeho poškodenia – a to stĺpiky a plotové výplne. Pričom odstránenie by bolo potrebné len na
betónovú časť, čo nie je ani fyzicky, technologicky ani inak náročné.

12. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní konanom dňa 01.08.2023 zotrval na právnom

stanovisku, že súd prvej a druhej inštancie v pôvodnom konaní dospeli k správnym skutkovým zisteniam
a správne po právnej stránke spor posúdili. Má za to, že došlo k vydržaniu, pozemok žalobcom nepatrí.
V písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.08.2023 právny zástupca žalovaných ďalej uviedol, že
žalovaní užívali novovytvorenú parcelu CKN J. XXX/XX ako súčasť im vlastnícky patriacej parcely CKN
J. XXX/X, ktorú v zmysle notárskej zápisnice nadobudli do práva osobného užívania od manželov O. a to

spolu s rozostavaným rodinným domom v roku 1980. Z výsluchu žalovaného v 1. rade bolo preukázané,
že tento v čase nadobudnutia parcely CKN J. XXX/X nemal vedomosť o priebehu hranice tejto parcely,
avšak už v tom čase bol postavený plot zo západnej strany z parcely H. (Q. J. XXX/XX) a z južnej strany
z parcely N. (Q. J. XXX/X). Po dokončení rozostavaného rodinného domu, ktorého kolaudačné konanie
prebiehalo v roku 1983, žalovaný v 1. rade v roku 1985 pristúpil k stavbe plota na severnej a východnej

strane parcely CKN J. XXX/X. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/751/2011, z ktorého
vyplýva, že ak sa nadobúdateľ nehnuteľností chopí držby časti susednej parcely, ktorú nenadobudol,
môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti.13. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, výsluchom
žalovaného v 1. rade, oboznámením listinných dôkazov a to: geometrického plánu, výpisu z listu
vlastníctva, výzvy na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, odpovede na výzvu na zdržanie

sa zásahov do vlastníckeho práva, pozvánky Mesta Bardejov na rokovanie ohľadne vzájomného
usporiadania vlastníckeho práva k pozemkom, čestných prehlásení, spisu Okresného súdu Bardejov
sp.zn. 3C/39/2017 a z neho najmä: rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania,
geometrického plánu, zápisnice z pojednávania, rozsudku, odvolania proti rozsudku ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

14. Z listu vlastníctva č. XXX kat.úz. C. D., obec Bardejov zo dňa 03.09.2019 vyplýva, že v zmysle Časti
A sú na uvedenom liste vlastníctva evidované parcely registra “C“ parcelné J. XXX/XX, výmera 593
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, parcelné J. XXX/XX, výmera 703 m2, druh pozemku:
ostatná plocha, parcelné J. XXX/XX, výmera 162 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a ďalej stavba –
rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na N. XXX/XX. V zmysle Časti B sú ako vlastníci evidovaní

F. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., S. L., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, E., v podiele 1/1, ako titul
nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva V 127/11, ZAPIS DOMU ROZH. MU C. 80/96 – Z 1513/96.

15. Z geometrického plánu č. 122/2013 vyplýva, že ho vyhotovil K. G. L. 21.05.2014, pričom z popisnej
časti geometrického plánu vyplýva, že ide zákres cit.: „... na oddelenie parciel p. J. XXX/X, XXX/XX, XX,

XX, XX, XX A. XXX/XX“. Z grafického zákresu v predmetnom geometrickom pláne je zrejmé, že sporná
parcela CKN J. XXX/XX vo vlastníctve žalobcov po jej južnej strane susedí s parcelou CKN J. XXX/X vo
vlastníctve žalovaných, pričom v dôsledku nového zákresu (červenou farbou) bola medzi nimi vytvorená
nová parcela J. XXX/XX, ktorá je na jej východnej strane široká 2,03 m a na západnej strane je široká
1,88 m. Na zadnej strane geometrického plánu je tzv. „Výkaz výmer“, v ktorom je uvedený tzv. „doterajší

stav“ parciel a ich „nový stav“, pričom pokiaľ ide o spornú parcelu J. XXX/X vedenú na LV č. XXX, podľa
záznamu v „doterajšom stave“ mala výmeru 658 m2 , avšak pod položkou „nový stav“ je uvedená s
výmerou 355 m2 a to z toho dôvodu, že pôvodná parcela J. XXX/X o výmere 658 m2 bola rozdelená na
viacero ďalších parciel, a to na už zmienenú parcelu J. XXX/X vo výmere 355 m2, na parcelu J. XXX/
XX o výmere 109 m2, na parcelu J. XXX/XX o výmere 163 m2 a na parcelu J. XXX/XX o výmere 31 m2,

s tým, že všetky tieto parcely sú vo vlastníctve žalovaných. Ďalej podľa záznamu v „doterajšom stave“
mala parcela J. XXX/XX výmeru 593 m2, avšak podľa „nového stavu“ bola taktiež rozdelená na parcelu
J. XXX/XX o výmere 517 m2, na parcelu J. XXX/XX o výmere 55 m2 a na parcelu J. XXX/XX o výmere
21 m2, pričom všetky tieto tri parcely sú vo vlastníctve žalobcov.

16. Z výzvy na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva zo dňa 25.01.2018 vyplýva, že žalobcovia
žalovaných vyzvali, aby bez zbytočného odkladu odstránili z ich parcely oplotenie, keďže žalovaní
užívajú časť ich parcely J. XXX/XX tak, ako to je zakreslené na geometrickom pláne. Žalobcovia vo
výzve ďalej uviedli, že žalovaní majú vedomosť o tom, že užívajú časť predmetnej parcely vo výlučnom
vlastníctve žalobcov a túto vedomosť mali už aj v čase, keď v roku 2010 prebiehali rokovania s Mestom

Bardejov o odkúpenie pozemkov pri rodinných domoch. Uviedli, že na časti ich parcely Q. XXX/XX
majú žalovaní postavený plechový plot, ktorý žalobcov obmedzuje pri výkone ich vlastníckeho práva.
Taktiež uviedli, že žalovaní s odstránením oplotenia z ich parcely už niekoľkokrát vyslovili súhlas,
avšak do dnešného dňa nedošlo k odstráneniu oplotenia (naposledy na rokovaní na MsÚ Bardejov dňa
15.06.2017).

17. Z odpovede zo dňa 29.01.2018 na výzvu na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva vyplýva,
že žalovaní žalobcom oznámili, že vedia veľmi dobre o probléme, ktorý nastal ohľadom posunu hraníc
parciel J. XXX/XX, N. J. XXX/X, N. J. XXX/XX. Uviedli, že keď v roku 2017 došlo k vytýčeniu hraníc
geodetom súhlasili, že hranicu posunú podľa bodov s tým, že vyriešia problém so susedom, aby nerobil

oplotenia hraníc na dvakrát. V súčasnosti prebieha súdne konanie voči susedovi O. H., ktorý zasahuje
do ich vlastníckeho práva a zatiaľ počítajú s tým, že parcela J. XXX/XX patrí im. Uviedli, že akonáhle
budú súdom rozhodnuté vlastnícke práva medzi žalovanými a O. H., t.j. parcely J. XXX/XX, budú hranice
parcely J. XXX/XX A. XXX/XX posunuté tak, ako sa dohodli.

18. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade vykonaného na pojednávaní konanom dňa 15.06.2020 vyplýva,
že predmetný pozemok žalobcovia kupovali niekedy v roku 1979 – 1980. Chceli tam postaviť rodinný
dom, avšak hneď nemohli, lebo nemali stavebné povolenie. Začali stavať až potom, čo žalovaní a H.
už mali svoje domy postavené a zároveň už mali urobené aj ploty. Žalobcovia začali stavať v roku 1983-1984 a v roku 1985 bolo kolaudačné konanie. V roku 2000 žalobcovia od mesta chceli odkúpiť ďalšiu
susediacu parcelu, desať rokov to stálo na mestskom úrade a následne v roku 2010 žalobcovia tú plochu
odkúpili. Prišiel geodet p. T., ktorý pracoval pre mestský úrad, vymeral parcely a zistil, že susedia majú

z ich pozemku 2 metre cez celú dĺžku. Povedal, aby si svoju časť od susedov žiadala späť. V roku 2010
prišla za žalovanými, pričom títo súhlasili, že tento pozemok vypratajú, keďže patrí žalobcom. Takto to
sľubovali, ale nič sa nedialo. Pýtala sa, či im má poslať nejakú písomnú výzvu. Povedali, že netreba,
že to vypracú sami. V roku 2014 si žalobkyňa v 1. rade zavolala geodeta, aby žalobcom vymeral ich
pozemok. Keď bol u nich geodet, prišla za nimi žalovaná v 2. rade s tým, aby si dali urobiť spoločný

geometrický plán, že to bude lacnejšie a aby aj oni vedeli, ako má ísť hranica ich pozemkov. Vtedy
zároveň žalovaní zistili, že H. im zasahujú 4 metre do ich pozemku a tiež ich dali do súdu. Stále žalovaní
sľubovali, že pozemok vypracú bez súdneho sporu. Po výhre v súdnom spore s H. názor zmenili, tak im
žalobkyňa poslala výzvu. Dali odpoveď, že to vypracú. Minulý rok začal žalovaný v 1. rade na spornú
parcelu navážať hlinu. Vytkla mu, prečo to robí, že vie, že ide o parcelu žalobcov. Na to jej zakričal,
aby ho dala do súdu. Už desať rokov sľubuje, že parcelu vypratá a stále nič. O tom, že plot stojí na

parcele žalobcov vedeli naisto v roku 2010. Tušili to už skôr, ale nemali peniaze na geodeta, aby to
poriadne premeral. Žalovaní, ako aj rodina H. sa za komunistov tvárili, že majú moc, takže to žalobcovia
neriešili. Svoj pozemok kúpili v 1979 – 1980 roku a v tom čase žiadne kolíky, ktorými by boli vytýčené
hranice tam neboli. Začali postupne voziť stavebný materiál na svoj pozemok s tým, že žalovaní im
kamene posúvali stále vyššie s tým, že to je ich parcela. A tak to aj ostalo. Bolo zrejmé, že žalovaní chcú

väčší pozemok. Pozemok pôvodne vymeral katastrálny úrad s tým, že pozemok vymerali v teréne. Keď
potom prišli žalobcovia na pozemok, žiadna hranica tam vyznačená nebola. Pri osadzovaní kolíkov boli
prítomní žalovaný v 2. rade a pracovník katastra, ktorý prišiel parcelu vymerať. Bolo to asi v roku 1980.
Prvýkrát komunikovali žalobcovia so susedmi ohľadne vymerania hraníc v roku 2010, keď odkupovali
ten ďalší pozemok od mesta. Nevedela uviesť, či v období od kúpy pozemku až do roku 2010 prebiehali

nejaké konania pred štátnymi orgánmi ohľadne pozemkov. Žalobcovia aj susedov H. žiadali o presun
plota - aj G. aj O. H.. G. H. o pár dní po zaslaní výzvy z roku 2011 pozemok vypratal. O. H. nevypratal
parcelu dodnes. Podali na neho žalobu na súd. Nevie, kedy presne bol postavený plot medzi žalobcami
a žalovanými, v roku 1980, alebo 1981. Keď žalobcovia kúpili svoj pozemok, tak ploty ešte nestáli.
Nemali stavebné povolenie, najskôr postavili domy a ploty H. a H. a až potom začali stavať žalobcovia

svoj rodinný dom. H. a H. postavili ploty skoro naraz, zhruba v rovnakom čase. Najskôr H. a potom H..
Sporný plot stojí v tej istej hranici ako ho pôvodne susedia postavili, stále je tam ten istý plot. Žalobkyňa
osobne kolíky, ktorými hranicu pôvodne vymeral zamestnanec katastra nevidela. Bol tam manžel, ona
tam nebola. Keď prišla na druhý deň na pozemok, už tam kolíky neboli. Od roku 1980 do roku 2010
žalobcovia nenamietali nejakým spôsobom priebeh hranice vo vzťahu k žalovaným.

19. Z výsluchu žalobcu v 2. rade vykonaného na pojednávaní dňa 15.06.2020 vyplýva, že keď kúpili
predmetný pozemok, boli tam s katastrálnym pracovníkom pozemok vymerať. Bola vymeraná hranica,
boli osadené kolíky. Hraničné kolíky boli 4, v každom rohu parcely J. XXX/XX. Na druhý deň, keď prišli
na svoju parcelu, už tam nebol ani jeden kolík. Nič si vtedy neohradzovali, teraz už majú ohradené. So

susedom H. sa rozprával o hraniciach predmetnej parcely asi 3 – 5 rokov dozadu. Vtedy, keď žalobcom
boli premeriavať pozemky. Takže oni vedia, že majú parcelu žalobcov. O tom, že susedia po odstránení
kolíkov stavajú v svoj plot v časti pozemku, ktorý patrí žalobcom vedel podľa toho, že mal vedomosť o
tom, kadiaľ vymeral hranicu katastrálny pracovník. Žalobca priviezol kamene na stavbu rodinného domu.
Tieto žalovaní prehodili o 2 metre ďalej na parcelu žalobcov, oni ich prehodili späť a žalovaní znova

opätovne ich prehodili tam, kam oni chceli. Potom to neriešil a prestal kamene presúvať. Kamene boli
vysypané aj na hranici so žalovanými, aj na hranici s H.. Predmetné kamene presúvali obaja susedia po
celej hranici aj s H., aj z druhej strany na hranici s H.. V čase, keď si žalovaní postavili plot, tam žalobca
nechodil. Povedal im to asi 3 – 5 rokov odkedy si plot postavili. Už si to presne nepamätá.

20. Z výsluchu žalovaného v 1. rade vykonaného na pojednávaní dňa 15.06.2020 vyplýva, že parcelu
odkúpil od pána O. v roku 1980. V tom čase už tam boli postavené základy rodinného domu. Postavil si
svoj rodinný dom a kolaudácia prebehla v roku 1983. V tom čase pracoval vo VSŽ Košice, do Bardejova
sa prisťahoval v roku 1985. V roku 1985 začal stavať plot a už v tom čase žalobcovia stavali svoj rodinný
dom. Žalovaný potreboval čím skôr plot postaviť. Medzi parcelami J. XXX/XX, ktorá patrí H. a jeho

parcelou J. XXX/X už bol postavený. Rovnako tak aj plot, ktorý ide južnou stranou medzi parcelami J.
XXX/X A. J. XXX/X už bol v tom čase postavený. Chcel si postaviť plot na zvyšnej časti parcely, preto
oslovil geodeta U. s tým, aby prišiel vymerať hraničný bod. Ten mu povedal, že potrebuje vypísať žiadosť
na geodéziu, aby to oni potom mohli prísť zamerať. Následne sa sám pokúsil nájsť hraničný bod v terénea bola jedna sobota, keď ho hľadal, prišiel za ním žalobca F. B., ktorý sa opýtal, čo tam robí. Povedal mu,
že hľadá hraničný bod, aby mohol oplotiť svoju parcelu. Žalobca v 2. rade mu povedal, že tam niekde by
mal byť, našli potom v tráve zabitý železný kolík. Žalovaný v 1. rade sa snažil vytiahnuť kolík zo zeme,

či to nie je nejaký obyčajný kolík, avšak žalobca mu povedal, že to nepôjde, lebo tento kolík je zabitý
asi 2 metre do zeme. Žalobca v 2. rade ho uistil, že ide o hraničný bod. V tom čase sused H. už mal
postavený svoj plot a žalovaný sa v podstate potreboval napojiť, aby bola oplotená celá časť parciel J.
XXX/X A. J. XXX/XX. Žalobca s tým súhlasil, následne žalovaný potiahol šnúrku, ako to bude asi vyzerať
a žalobca opäť súhlasil. Takto v roku 1985 teda plot postavil. V roku 2012 žalovaného žalobkyňa v 1. rade

upozornila, že došlo k posunu hraníc. Až keď prišla žilinská firma a zamerala predmetné územie, zistilo
sa, že došlo k nejakému posunu. Do roku 2012 žili dobromyseľne s tým, že pozemky sú tak, ako majú
byť. Keď sa tieto posuny zistili, Mesto Bardejov sa snažilo vec riešiť dohodou, pričom poukázal na to, že
žalobcovia odkúpili parcely J. XXX/XX A. J. XXX/XX. Žalobcovia tvrdia, že tam boli kolíky na vytýčenie
hranice ich parcely, prečo teda oplotili aj parcely mesta? Má za to, že tam žiadne kolíky neboli. Mohli byť
maximálne na stavbu rodinného domu. Ak by tam aj hraničné kolíky boli, prečo žalobcovia žalovaného

neupozornili, že došlo k posunu hranice? Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne v 1. rade ohľadne vzťahov
žalovaného s H., v čase, keď tento kupoval pozemok, uviedol, že nepoznal ani H., ani žalobcov. V tom
čase žil, pracoval a aj študoval v Košiciach. Nemal čas chodievať s niekým na pivo a budovať si takéto
kamarátstva. Pokiaľ ide o dohodu ohľadne vypratania spornej parcely, žalobcovia po tom, čo od mesta
parcely odkúpili, žiadali žalovaných, G. H. a aj O. H. o vypratanie parcely. G. H. svoju parcelu vypratal.

Medzi nimi bola dohoda, že ak O. H. vypratá žalobcom a žalovaným parcelu, žalovaní uvoľnia parcelu
žalobcom. Keďže H. parcely nevypratali, k realizácii tejto dohody nedošlo. Riešili to aj u advokátov
a následne to viedlo k podaniu žaloby na O. H., aby sa definitívne ustálilo, ako sú hranice pozemkov.
Poukázal na to, že plot postavil na predmetnej parcele v roku 1985, pričom žalobkyňa ho upozornila
na posunutie hranice až v roku 2012, teda má za to, že vlastnícke právo k predmetnej parcele vydržal.

Po kúpe pozemku od pána O. nevedel, kde sú hranice pozemku. Mal za to, že tí, ktorým boli pridelené
pozemky vedia, kadiaľ hranica ide. Plot z parcely H. už bol postavený, t.j. zo západnej strany, rovnako tak
z južnej strany od N.. Žalovanému ostávala už len severná hranica, kde potreboval jeden bod, aby mohol
postaviť plot na hranici z východnej a aj zo severnej strany. Tento bod mu ukázal žalobca. V čase kúpy
pozemky boli postavené ploty zo strany H. a N.. Až v priebehu stavby rodinného domu boli postavené

ploty žalovaného. O posune kameniva nič nevie. V tom čase študoval v Košiciach, pričom školu končil
v roku 1983, vtedy prebehla aj kolaudácia domu žalovaných. Chodil len na jeden deň cez víkend. Celý
čas bol v Košiciach. Vie, že boli nejaké spory medzi žalobcami a H., ale nič o týchto sporoch nevedel
v tom čase. Chodil len v sobotu cez víkend a preto na takéto veci nemal čas. Dozvedel sa o nich až v roku
2012. Keď sused H. staval svoj plot, neriešil so žalovaným vymeranie. Žalovaný počítal s tým, že keď

susedia dostali svoje pozemky, každý vie, kde má hranicu. Prišiel v jednu sobotu na pozemok a už tam
mal vytýčené kolíky. Následne naťahoval pletivo. Pôvodne rozmery domu v ich základoch boli menšie,
žalovaných si ich rozširoval o 3 metre. S pánom O., od ktorého pozemok kupoval zisťoval, či môže si
základy rozšíriť o 3 metre a on mu povedal, že áno, že mu to tam vojde. Keď H. postavil plot, neriešil to s
ním. Bol rád, že mu to tam vošlo a ostal tam ešte jeden meter od domu k plotu. Odkupovanie pozemkov

popri ceste od Mesta Bardejov realizovala iba pani B.. Keď sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k posunu
na základe meraní žilinského ústavu, odkúpila od mesta parcely XXX/XX A. XXX/XX a následne žiadala
žalovaných a aj ďalších susedov o vypratanie častí pozemkov. Keď žalovaný od žalobkyne zistil, že
sú v mestskom pozemku, podal si v roku 2012 žiadosť na mestský úrad o odkúpenie parcely J. XXX/
XX. Táto žiadosť však mu bola zamietnutá s tým, že sa majú dohodnúť so susedmi ohľadne parciel

J. XXX/XX A. J. XXX/XX. Až následne potom im mesto odpredá tento pozemok. Predmetnú parcelu
nemajú odkúpenú dodnes. Naposledy sa to riešilo na jednaní v roku 2017 a odvtedy to stojí. Parcelu J.
XXX/XX ohradili a užívajú ju žalovaní. Keď žalovaný vytyčoval hranice na severnej strane, tak v zmysle
severného bodu sa následne napojil na hraničný bod s južným susedom a tiež so západným. Takže
parcelu J. XXX/XX užíva, pričom v tom čase išlo o parcelu J. XXX/X. Ohľadne parcely J. XXX/XX nie

je vedené súdne konanie.

21.1. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 12.02.2020 č.k. 3C/39/2017-169 vyplýva, že žalovaní
sa v procesnom postavení žalobcov domáhajú voči žalovaným O. H. a O. H. uloženia povinnosti
odstrániť časť stavby – oplotenia, nachádzajúceho sa na pozemku CKN J. XXX/X - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 658 m2, ktorý je Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom (ďalej len
„katastrálny úrad“) zapísaný na LV XXX, pre obec E., katastrálne územie C. D. (ďalej len „sporný
pozemok“) v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku (v žalobnom petite zrejme chybou v písaní
uvedené „znalecký posudok“ správne by malo byť „geometrický plán“, pozn.). Taktiež sa domáhajúuloženia povinnosti žalovaným, aby spoločne a nerozdielne vypratali sporný pozemok (CKN J. XXX/
X) a aby uhradili žalobcom trovy konania. Predmetným rozsudkom súd žalobu zamietol, keďže mal za
dostatočne osvedčené, že žalovaní vydržali vlastnícke právo k novovytvorenej parcele J. XXX/XX tak,

ako je zakreslená v geometrickom pláne č. 122/2013 z 21.05.2014 a preto bolo bezpredmetným, aby
súd žalovaným v zmysle žalobného petitu uložil ich vlastníctvo vypratať.
21.2. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané okrem iného nasledujúce skutočnosti:
„31. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 694/80, Nz 772/80 z 12.12.1980 vyplýva, že vo forme notárskej

zápisnice bola spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcimi manželmi O. na jednej strane a žalobcami
ako kupujúcimi na strane druhej, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy žalobcovia za kúpnu cenu
10 600,- Kčs kúpili rozostavaný rodinný dom, ktorý manželia O. začali stavať na základe stavebného
povolenia vydaného MNV, odborom výstavby v Bardejove č. 1565/1980 zo 07.07.1980 a to na spornej
parcele cit.: „F. XXX/X o výmere 633 m2“, ku ktorej parcele mali manželia O. zriadené právo osobného
užívania,ktoréprávoužívaniaktejtospornejparcelesúčasnemanželiaO.taktiežtoutozmluvoupostúpili

žalobcom za sumu 5 100,- Kčs.“ a ďalej,
„34. Z rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v Bardejove č. 1377/80 z 12.06.1980
vyplýva, že ide o rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby rodinného domu pre žiadateľa G. O.
na parcele J. XXX/X s tým, že stavba jednopodlažného rodinného domu cit: „Územne bude osadená
do uličnej čiary okolistej zástavby, t.k. 10 m od východnej hranice parcely a 5 m od južnej hranice

parcely. Čelná fasáda bude orientovaná smerom východným. Pozemok po celom obvode bude oplotený
pletivom, vstup z uličnej strany bude opatrený oceľovou bránkou s dverami a bet. Soklíkom.“ 35.
Zo stavebného povolenia č. 1565/80 vydaného 07.07.1980 Mestským národným výborom, odborom
výstavby v Bardejove vyplýva, že bolo najsamprv udelené stavebníkovi G. O., neskôr bolo označenie
stavebníka prečiarknuté a ako nový stavebník je označený žalobca (v závere rozhodnutia je uvedená

poznámka, že cit: „Zmena stavebníka bola oprávnená na základe notárskej zápisnice o prevode
rozostavanej stavby rodinného domu zo dňa 15.12.1980 pod reg. číslom S. XXX/XX a nového listu
vlastníctva č. XXX zo dňa 6.1.1981“), ktorému sa udelilo povolenie na výstavbu rodinného domu na
parcele J. XXX/X, vedenej na LV č. XXX a to s obytnou plochou vo výmere 58,50 m2, s podmienkami
umiestnenia stavby v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby č. 1377/80 z 12.06.1980, pričom

stavebný dozor mal vykonávať R. B..“ ďalej,
„40. Listom č. 453/2011 z 24.10.2011 katastrálny úrad informuje žalobcov o vybavení ich žiadosti
zo 04.10.2011, ktorou sa žalobcovia domáhali prešetrenia priebehu hraníc medzi 3C/39/2017 13
pozemkami CKN J. XXX/XX a CKN J. XXX/XX v katastrálnom území C. D.. Sprava katastra žalobcov
informuje, že tieto pozemky nadobudli ich vlastníci na základe dohôd o zriadení práva osobného

užívania pozemkov v rokoch 1979 a 1980, čomu predchádzali geometrické plány č. 761-0073-71 a č.
241-2-3402-483/79, ktoré geometrické plány katastrálny úrad rešpektuje a za fyzické posunutie hraníc
v teréne nezodpovedá s tým, že žalobcov informuje, že zmenu priebehu hraníc nie je oprávnená Správa
katastra riešiť, uvedené je možné vyriešiť buď dohodou medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností alebo
rozhodnutím súdu alebo zameraním skutočného stavu hranice v teréne príslušným geodetom.“, ďalej,

„41. V liste č. 153/2012 zo 04.05.2012 katastrálny úrad informuje žalobcov, že na základe ich žiadosti
z 13.04.2012 o prešetrenie hraníc pozemkov CKN č. XXX/X, CKN č. XXX/XX a CKN č. XXX/XX zistil,
že pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území C. D., ktorý bol vyhotovený v roku 1999
KatastrálnymústavomvŽiline,nebolzohľadnenýgeometrickýplánč.761-0073-71,ktorýbolvyhotovený
na rozdelenie parcely CKN J. XXX, v dôsledku čoho malo dôjsť k cit.: „... nesúladu terajšieho stavu v

katastrálnej mape, kde bola vytvorená parcela Q. XXX/X a z nej Q. XXX/XX, ktorá priebehom hraníc
parciel vzniknutých na základe citovaného geometrického plánu č. 761-0073-71 patrila do vlastníctva
jednotlivých vlastníkov. Tento nesúlad terajšieho stavu oproti stavu podľa GP č. 761-0073- 71, spôsobil
posun hraníc pozemkov, ktorý je potrebné riešiť súdnou cestou“ (pozn. súdu: nie je zrejmé, o posun
hraníc medzi ktorými pozemkami sa jedná).“:

22. Z čestného prehlásenia G. T. a K. G. L. ako vyhotoviteľov geometrického plánu na oddelenie parciel
a súčasne geodetov, ktorí boli pri zameraní parciel vyplýva, že dňa 06.06.2013 na základe obj. č.
122/2013 objednávateľa A. B. boli spoločne zameriavať pozemok v kat.úz. C. D., obec E. a to parc.
J. Q. XXX/X, XXX/XX, XX, XX, XX, XX A. XXX/XX. Uvedeného dňa prišla ku manželom B., na dvor

rodinného domu v C. D. ich suseda R. H., ktorá prejavila záujem na tom, aby sa GEO plán na oddelenie
predmetných parciel vypracoval spoločne. Ďalej uviedla, že v rámci zachovania dobrých susedských
vzťahov, parcelu patriacu manželovom B. vrátia, čím sa predíde zbytočnému súdnemu sporu. Toto isté
tvrdenie o vrátení predmetnej parcely manželom B. uviedla dňa 11.04.2017 R. H. (pri vytyčovaní hranícpozemku – N. XXX/XX, ktorá nehnuteľnosť patrí manželom B. a ktorá susedí s N. XXX/X, patriacou
manželom H.).

23. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

25. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

26. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom

pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

27. Podľa § 455 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou po pripustenej zmene
žaloby na pojednávaní konanom dňa 05.09.2023 v zmysle § 137 písm. b) C.s.p. domáhali podľa § 135c
ods. 1 Občianskeho zákonníka uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť stavbu plota,
ktorá sa nachádza na parcele registra „C“ J. XXX/XX o výmere 593 m2 – zastavaná plocha a nádvorie

v kat.úz. C. D., obec E., zapísaná na LV č. XXX, ktorá stavba je postavená na hranici parciel v zmysle
geometrického plánu zo dňa 21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveného K. G. L., ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozsudku a to parcely registra „C“ J. XXX/XX o výmere 21 m2 a parcely registra „C“ J. XXX/
XX M. výmere 593 m2 – zastavaná plocha a nádvorie v kat.úz. C. D., obec E., zapísaná na LV č. XXX.

29. Tunajší súd ako súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o žalobe žalobcov je v zmysle §
455 C.s.p. viazaný právnym názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.02.2023 uviedol dovolací
súd (odsek 7. odôvodnenia). Dovolací súd konštatoval, že súdna ochrana žalobcov ako vlastníkov
nehnuteľností sa spravuje ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka (stavba na cudzom pozemku),
keďže podanou žalobou sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza stavba

oplotenia.

30. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sa týka tzv. neoprávnenej stavby. Pre aplikáciu
uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka sa vyžaduje 1./ stavba, 2./ ktorá je neoprávnene
zriadená, 3./ ktorá je na cudzom pozemku.

31. Pokiaľ ide o prvý zákonný predpoklad tzv. neoprávnenej stavby, tak súd poukazuje na znenie zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). V zmysle § 43 ods.
1 stavebného zákona je stavba stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných
výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným

spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo
zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi
alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia a e) umiestnenie
pod zemou. Podľa § 43a ods. 1 stavebného zákona, stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia
a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Pozemné stavby sú priestorovo sústredené

zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na
ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia
na bytové budovy a nebytové budovy. Na účely tejto žaloby je podstatné ustanovenie § 139b ods. 8
písm. b) stavebného zákona, ktoré za drobné stavby definuje aj oplotenie. Ako vyplynulo z vykonanéhodokazovania, žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú odstránenia stavby plota postavenej na parcele
č. Q. XXX/XX. Uvedený plot je stavbou v zmysle stavebného zákona. Teda prvý predpoklad pre aplikáciu
§ 135c Občianskeho zákonníka bol v konaní preukázaný.

32. Ďalšími náležitosťami pre aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka je neoprávnené zriadenie stavby
a to na cudzom pozemku. Pod cudzím pozemkom sa rozumie pozemok pod stavbou, ktorý nepatrí
vlastníkovi stavby. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na ten stav, ak sa na
cudzom pozemku nachádza čo i len časť stavby.

33. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že stavba plota, ktorú realizovali žalovaní
v 1. a 2. rade, je postavená na pozemku žalobcov v 1. a 2. rade a to na parcele CKN J. XXX/XX,
pričom jej umiestnenie vyplýva z geometrického plánu zo dňa 21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveného
K. G. L., kde je postavený na hranici parciel a to parcely CKN J. XXX/XX a parcely CKN J. XXX/XX.
V rámci procesnej obrany žalovaných títo vzniesli námietku vydržania parcely vytvorenej predmetným

geometrickým plánom a to CKN č. XXX/XX. Súd prvého stupňa v skoršom rozsudku zo dňa 21.08.2020,
a rovnako tak odvolací súd v rozsudku zo dňa 23.09.2021 sa s uvedenou procesnou obranou žalovaných
stotožnili a mali za to, že žalovaní vydržali vlastnícke právo k parcele CKN J. XXX/XX a z uvedeného
dôvodu žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietli. Dovolací súd však uvedené rozsudky súdov nižšieho
stupňa zrušil, pričom konštatoval, že dobromyseľnosť nadobúdateľa nehnuteľností v zásade závisí

od existencie právneho titulu, ktorým nadobúdateľ nehnuteľnosti vstupuje do držby ako oprávnenej.
V danom prípade však podľa dovolacieho súdu takýto právny titul neexistuje. Ustanovenie § 132 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre nadobudnutie vlastníckeho práva zákonom ustanovenú právnu
skutočnosť. Vydržanie vlastníckeho práva v zásade vyžaduje existenciu titulu pre vstup do držby, aby
bola držba považovaná za oprávnenú. Právny titul spravidla trpí určitou vadou, napr. nedostatkom formy,

čím nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa opätovne zdôrazňuje, že v zmysle § 455
C.s.p. je uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu viazaný. Dovolací
súdvosvojomrozhodnutíuviedol,žezistilodklonodvolaciehosúduaajsúduprvejinštancieodustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
01.03.2011 sp.zn. 5Cdo/30/2010. S poukazom na uvedené rozhodnutie dovolací súd konštatoval, že

právna otázka týkajúca sa tzv. domnelého právneho dôvodu (titulus putativus), ktorý v danom prípade
je odvodzovaný od chyby v katastrálnom operáte má zásadný právny charakter. Dovolací súd dospel
k záveru, chybne zobrazená hranica v katastrálnej mape, ktorá podliehala oprave podľa § 59 ods.2,
písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) nebola spôsobilá založiť titulus putativus, keďže
neexistoval právny titul na vstup do držby a užívania dotknutého pozemku nad rozsah právneho stavu

vyplývajúceho z celkovej výmery pozemku, ktorú žalovaní 1) a 2) nadobudli na základe kúpnej zmluvy
v roku 1980. V danom prípade bolo nevyhnutné prihliadnuť aj na to, že nešlo o bežnú, primeranú
odchýlku hranice pozemkov v rozsahu desiatok centimetrov, ale o odchýlku v rozsahu metrov. Súd
prvéhostupňapriopätovnomrozhodovaníožalobežalobcovnauvedenéprávneposúdeniedovolacieho
súdu týkajúce sa vydržania časti susedného pozemku v dôsledku spornej vlastníckej hranice v celom

rozsahu poukazuje, keďže je ním viazaný. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhodnotil uvedenú
procesnú obranu žalovaných týkajúcu sa vydržania vlastníckeho práva k parcle CKN J. XXX/XX ako
nedôvodnú.

34. Ďalším predpokladom v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka je neoprávnené zriadenie stavby.

Neoprávnenou je taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník stavby
mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie. Pod takýmto oprávnením treba rozumieť najmä
vlastnícke právo, vecné bremeno, obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právny úkony,
v rámci ktorých dáva vlastník pozemku súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku, napr. nájomná
zmluva.Zvykonanéhodokazovaniavpredmetnomsporebolopreukázané,žežalovanív1.a2.radeako

vlastníci stavby v čase zriadenia stavby – plota, nedisponovali žiadnym občianskoprávnym oprávnením,
ktoré by ich oprávňovalo uvedenú stavbu zriadiť na pozemku žalobcov v 1. a 2. rade. Žalovaní v rámci
procesnej obrany ani len netvrdili, že v čase zriadenia stavby disponovali nejakým oprávnením na jeho
zriadenie na pozemku žalobcov, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní mali za to, že
stavbu plota zriaďujú na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných.

35. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že boli naplnené všetky predpoklady pre aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka, t.j. stavby na
cudzom pozemku. Uvedené ustanovenie upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálnek všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v § 126 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník
ustanovuje tieto spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu: 1./ odstránenie stavby
na náklady jej vlastníka (§ 135c ods. 1), 2./ prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka

pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí (§ 135c ods. 2),
3./ inak, najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu (§ 135c ods. 3).
V uvedenom poradí je obsiahnutá aj ich preferovaná postupnosť, teda súd vždy najprv skúma, či je
možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku a nakoniec iné
možnosti vyporiadania.

36. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade na vyporiadanie
neoprávnenej stavby je potrebné aplikovať § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. uložiť žalovaným
ako vlastníkom stavby povinnosť jej odstránenia na ich náklady. Pri posudzovaní účelnosti odstránenia
stavby je potrebné skúmať majetkový a ekonomický dopad, resp. stratu, ktorú by to mohlo mať na jej
vlastníka. Zo skutkových tvrdení žalobcov, ktoré žalovaní nepopreli, bolo preukázané, že predmetná

stavba plota pozostáva z 20 až 30 cm vysokého betónového múrika, v ktorom sú osadné stĺpiky, medzi
ktorými je vlnitý plech. Zo strany žalovaných neboli produkované žiadne skutkové tvrdenia a právna
argumentácia ohľadne spôsobu vyporiadania stavby na cudzom pozemku, keďže aj po rozhodnutí
dovolacieho súdu naďalej zotrvali na ich procesnej obrane ohľadne vydržania vlastníckeho práva k časti
pozemku žalobcov. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že z majetkového a z ekonomického hľadiska

je prijateľné uložiť žalovaným povinnosť odstrániť stavbu plota, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov,
keďže nebolo ani len tvrdené a teda ani preukázané, aby súdom určený spôsob vyporiadania stavby na
cudzom pozemku mal na žalovaných výrazne negatívny majetkový dopad. Zároveň súd poznamená,
že iné spôsoby vyporiadania stavby na cudzom pozemku z hľadiska účelnosti neprichádzali do úvahy.
Žalobcovia ako vlastníci pozemku nežiadali prikázať stavbu plota do ich vlastníctva, rovnako tak ani iný

spôsob vyporiadania vzhľadom na produkované skutkové okolnosti prípadu neprichádzali do úvahy.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o žalobe žalobcov,
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, postupom podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka
uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť odstrániť stavbu plota tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

rozsudku.

38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 453 ods. 3 C.s.p., ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

41. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie postupom
podľa § 262 ods. 1 a § 453 ods. 3 C.s.p. aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p. priznal žalobcom voči
žalovaným nárok na náhradu trov prvostupňové, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
O samotnej výške týchto trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).