Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223200580
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8223200580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a sudcov JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša, v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, D. E. C. F., XXX XX G., 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dlhá XXXX/XX, D. E. C. F., 085
01 Bardejov, obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Tehelná 46, 085
01 Bardejov, proti žalovaným: 1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E. C. F., XXX XX G.,
2/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E. C. F., XXX XX G., obaja žalovaní právne zastúpení:
JUDr. Juraj Špirko, advokát, so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, o odstránenie stavby, o odvolaní
žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8C/16/2023 – 43 z 05.09.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II.Žalobcom1/a2/vočižalovaným1/a2/ priznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) hore označeným rozsudkom (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit:
„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť stavbu plota, ktorá sa nachádza na parcele registra

„C“ č. XXX/XX o výmere 593 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v kat.úz. C. F., obec G., zapísaná na LV
č. XXX, ktorá stavba je postavená na hranici parciel v zmysle geometrického plánu zo dňa 21.05.2014
č. 122/2013 vyhotoveného L. I. M., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a to parcely registra
„C“ č. XXX/XX o výmere 21 m2 a parcely registra „C“ č. XXX/XX o výmere 593 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie v kat. úz. C. F., obec G., zapísaná na LV č. XXX.
II. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.“

2.Rozhodoltakvkonanívedenomožalobedoručenej20.10.2019vznenízmenypripustenejuznesením
súdu prvej inštancie č. k. 8C/16/2023-41 z 05.09.2023, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali odstránenia
stavby plota nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ č. XXX/XX o výmere 593 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie v kat. úz. C. F., obec G., zapísaná na LV č. XXX, ktorá stavba je postavená na hranici

parciel v zmysle geometrického plánu zo dňa 21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveného L. I. M., ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a to parcely registra „C“ č. XXX/XX o výmere 21 m2 a parcely
registra„C“č.XXX/XXovýmere593m2-zastavanáplochaanádvorievkat.úz.C.F.,obecG.,zapísanej
na LV č. XXX ako aj nároku na náhradu trov konania.3. Prípad právne posúdil podľa § 134, § 135c ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a § 137 a 455 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. Z vykonaných dôkazov skutkovo ustálil, že stavba plota, ktorú realizovali žalovaní 1/ a 2/, je postavená
na pozemku žalobcov 1/ a 2/ a to na parcele C KN č. XXX/XX, kat. územie C. F., obec G., ktorej
bezpodielové vlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ je vedené na LV č. XXX. Konštatoval, že umiestnenie

tejto stavby plota je medzi stranami nesporné, pričom je zdokumentované geometrickým plánom z
21.05.2014 č.122/2013 vyhotoveným L. I. M., z ktorého vyplýva, že plot je postavený na hranici
parciel C KN č. XXX/XX a č. XXX/XX vyznačených v geometrickom pláne. Súčasne vychádzal zo
skutkového záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia právneho titulu, z ktorého by bolo možné
vyvodiť dobromyseľnosť žalovaných 1/ a 2/ ako jeden z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva
parcely C KN č. XXX/XX vyčlenenej z parcely C KN č. XXX/XX. Konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ ako

vlastníci stavby, v čase jej zriadenia nedisponovali žiadnym občianskoprávnym oprávnením, ktoré by ich
oprávňovalo zriadiť na pozemku žalobcov 1/ a 2/ uvedenú stavbu. Zo skutkových tvrdení žalobcov 1/
a 2/, ktoré žalovaní 1/ a 2/ v konaní nepopreli mal za nesproné, že predmetná stavba plota pozostáva
z 20 cm až 30 cm vysokého betónového múrika, v ktorom sú osadné stĺpiky, medzi ktorými je osadený
vlnitý plech.

5. Právne vec uzavrel s poukazom na viazanosť právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako súdu dovolacieho, ktorý uznesením sp. zn. 7Cdo/7/2022 z 28.02.2023 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/57/2020-131 z 23.09.2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Bardejov č. k. 5C/46/2019-86 z 21.08.2020 a vec vrátil Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie.

Podľa tohto právneho názoru ustáleného v označenom uznesení Najvyššieho súdu SR, odkazujúceho
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/30/2010 vydržanie „hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu.... Právna otázka týkajúca sa tzv. domnelého právneho dôvodu (titulus putativus),
ktorý v danom prípade je odvodzovaný od chyby v katastrálnom operáte, má zásadný právny charakter.
Dovolací súd dospel k záveru, že chybne zobrazená hranica v katastrálnej mape, ktorá podliehala

oprave podľa § 59 ods.2, písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) nebola spôsobilá založiť
titulus putativus, keďže neexistoval právny titul na vstup do držby a užívania dotknutého pozemku nad
rozsah právneho stavu vyplývajúceho z celkovej výmery pozemku, ktorú žalovaní 1/ a 2/ nadobudli na
základe kúpnej zmluvy v roku 1980. V danom prípade bolo nevyhnutné prihliadnuť na to, že nešlo o
bežnú, primeranú odchýlku hranice pozemkov v rozsahu desiatok centimetrov ale o odchýlku v rozsahu

metrov.... Dovolací súd konštatuje, že dobromyseľnosť nadobúdateľa nehnuteľnosti v zásade závisí
od existencie právneho titulu, ktorým nadobúdateľ nehnuteľnosti vstupuje do držby ako oprávnenej.
V danom prípade však takýto právny titul neexistuje. Ustanovenie § 132 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník vyžaduje pre nadobudnutie vlastníckeho práva zákonom ustanovenú právnu
skutočnosť. Vydržanie vlastníckeho práva v zásade vyžaduje existenciu titulu pre vstup do držby,

aby bola držba považovaná za oprávnenú. Právny titul spravidla trpí určitou vadou, napr. nedostatok
formy, čím nedošlo k prevodu vlastníckeho práva.“ Súčasne na podklade označeného uznesenia
dovolacieho súdu konštatoval, že súdna ochrana žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov nehnuteľností sa
spravuje ustanovením § 135c OZ, ktorý je vo vzťahu k § 126 OZ špeciálnym ustanovením.

6. Nadväzne na to uzavrel, že v zmysle § 43 ods. 1 v spojení s § 139b ods. 8 písm. b) zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) je plot drobnou stavbou,
čím bol preukázaný prvý z predpokladov ustanovený v § 135c OZ. V konaní považoval za preukázané aj
naplnenie druhého z predpokladov ustanovených § 135c OZ, a síce že stavba bola zriadená na cudzom
pozemku. Vychádzajúc z názoru dovolacieho súdu v tejto súvislosti konštatoval neexistenciu právneho

titulu, ktorým mali žalovaní 1/ a 2/ vstúpiť do tzv. oprávnenej držby parcely C KN č. XXX/XX, keď chybne
zobrazená hranica v katastrálnej mape, ktorá podliehala oprave podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona
číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) nebola spôsobilá založiť titulus putativus, keďže neexistoval právny titul na vstup
do držby a užívania dotknutého pozemku nad rozsah právneho stavu vyplývajúceho z celkovej výmery

pozemku, ktorý žalovaní 1/ a 2/ nadobudli na základe kúpnej zmluvy v roku 1980. V danom prípade
považoval za nevyhnutné pri opätovnom rozhodovaní o žalobe žalobcov 1/ a 2/ prihliadnuť aj na
to, že nešlo o bežnú, primeranú odchýlku hranice pozemkov v rozsahu desiatok centimetrov, ale o
odchýlku v rozsahu metrov. Procesnú obranu žalovaných 1/ a 2/, týkajúcu sa vydržania vlastníckehopráva k parcele C KN č. XXX/XX preto vyhodnotil ako nedôvodnú. Napokon za naplnený vyhodnotil aj
tretí z predpokladov ustanovených v § 135c OZ, t.j. neoprávnenosť zriadenia spornej stavby, keď za
neoprávnenú považoval takú stavbu, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník

stavby mal k nej občianskoprávne oprávnenie, pod ktorým je potrebné rozumieť najmä vlastnícke
právo, vecné bremeno, obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu alebo obligačné právny úkony, v rámci
ktorých dáva vlastník pozemku súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku, napr. nájomnú zmluvu.
Súčasne akcentoval, že § 135c Občianskeho zákonníka ustanovuje aj jednotlivé spôsoby vyporiadania
neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu, a to: 1/ odstránenie stavby na náklady jej vlastníka (§ 135c

ods. 1), 2/ prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, ak by odstránenie stavby
nebolo účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí (§ 135c ods. 2), 3/ inak, najmä zriadenie vecného
bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu (§ 135c ods. 3). Konštatoval, že v opísanom poradí
je obsiahnutá ich preferovaná postupnosť, čo znamená, že súd je povinný vždy najskôr skúmať, či
je odstránenie stavby možné, následne či možno stavbu prikázať do vlastníctva vlastníka pozemku a
nakoniec iné možnosti vzájomného vyporiadania. Zhodnotia skutkové okolnosti prípadu dospel k záveru,

že z majetkového a ekonomického hľadiska je uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť stavbu
plota,ktorásanachádzanapozemkužalobcov1/a2/prijateľné,keďženebolotvrdenéaanipreukázané,
aby súdom určený spôsob vyporiadania stavby na cudzom pozemku mal na žalovaných 1/ a 2/ výrazne
negatívny majetkový dopad. Žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci pozemku tiež nežiadali prikázať stavbu
plota do ich vlastníctva, a rovnako tak ani iný spôsob vyporiadania vzhľadom na produkované skutkové

okolnosti prípadu neprichádzal do úvahy.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2, § 453 ods. 3,
§ 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“) vychádzajúc zo záveru o úspechov žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu.

8. Voči napadnutému rozsudku podali z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 písm. a), b) d), f) a h) CSP
v celom rozsahu odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Namietali, že žalobcovia 1/ a 2/ upravili petit žaloby, ktorý je
podľa odvolateľov nevykonateľný až na výzvu súdu, čím podľa nich došlo k neprimeranému zvýhodneniu
žalobcov, tým že boli súdom poučení o potrebe zmeniť petit žaloby, čím malo dôjsť k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Namietali tiež oneskorené navrhnutie dôkazov (konkrétne čestné vyhlásenie),
ktoré rovnako ako zmena petitu žaloby nemala byť súdom prvej inštancie aj s poukazom na § 153
ods. 2 CSP pripustená. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie podľa odvolateľov nevzal do úvahy
zmysel a účel § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 OZ, ktorým nebolo skomplikovanie nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním, ale naopak umožniť jeho usporiadanie na základe okolností svedčiacich o poctivom

nadobudnutí vlastníckeho práva. V podrobnostiach poukazovali na obsah výpovede žalobcov 1/ a 2/,
ako aj žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 15.06.2020, ďalej na skutočnosť, že od roku 1985 do roku
2011 všetci susedia užívali pozemky podľa dovtedajšieho stavu nemajúc ani potuchy o posunutí ich
hraníc, a ani voči sebe nevznášali žiadne územné nároky. Zopakovali svoj postoj prezentovaný už v
konaní pred súdom prvej inštancie, že boli oprávnenými držiteľmi časti parcely žalobcov 1/ a 2/, ktorej

zodpovedá parcela C KN č. XXX/XX, ako súčasť im vlastnícky patriacej parcely C KN č. XXX/X, ku
ktorej nadobudli právo osobného užívania od manželov Veselovský spolu s rozostavaným rodinným
domom, a že túto v zmysle § 134 OZ v spojení s § 872 ods. 6 OZ aj vydržali. Nesúhlasili s názorom súdu
prvej inštancie, že právny titul ich vstupu do oprávnenej držby neexistuje, keď za takýto titul považovali
notársku zápisnicu sp. zn. N 694/80, Nz 772/80 z 12.12.1980 obsahujúcu kúpnu zmluvu uzavretú medzi

manželmi N. ako predávajúcimi na jednej strane a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi na strane druhej.
Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol rozostavaný dom na parcele EN XXX/X o výmere 633 m2, ku ktorej
mali predávajúci zriadené právo osobného užívania, ktoré žalovaným 1/ a 2/ postúpili za sumu 5100,-
Kčs. Mali tiež za to, že samotná skutočnosť, že držiteľ nenechal vytýčiť hranice ním držaných pozemkov
a nezistil tak, že drží aj časť pozemku, ktorého vlastníkom nie je, nevylučuje jeho oprávnenú držbu

podľa platného Občianskeho zákonníka, k čomu poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo/2211/2000 z 22.05.2002, ďalej sp. zn. 22Cdo/751/2011, sp. zn. 22Cdo/1838/2010 z 28.10.2012,
sp. zn. 22Cdo/728/2000, sp. zn. 22Cdo/1664/2000, sp. zn. 22Cdo/1733/2012, sp. zn. 22Cdo/837/21998
a súčasne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 z 24.04.2017, sp. zn. 3Cdo/144/2010
a sp. zn. 4Cdo/287/2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/361/2012 z 27.01.2015 a nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.11.2018. V tomto kontexte namietali,
že odvolaním napadnuté rozhodnutie neprispieva k právnej istoty strán sporu, nie je ústavne konformné
a je v rozpore so všetkými doterajšími identickými rozhodnutiami v katastrálnom území C. F., ktoré sú
už právoplatne skončené (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 8Co/34/2022 - 214 z 24.06.2021,či rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/182/2014 zo 16.09.2015 v spojení s rozsudkom súdu
prvej inštancie sp. zn. 6C/215/2011). Na základe toho žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu

na náhradu trov konania.

9. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu z 22.12.2023 argumentovali, že zmena žaloby nie je
viazaná na žiadnu lehotu a že v zmysle výzvy súdu sa žalobcovia 1/ a 2/ domnievali, že táto smeruje vo
vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ pokiaľ ide o formuláciu ich nárokov v zmysle právneho záveru dovolacieho

súdu. Súd prvej inštancie po zrušení predchádzajúcich rozsudkov dovolacím súdom na pojednávaní len
predniesol predbežný názor ohľadne veci, na čo žalobcovia 1/ a 2/ cestou svojho právneho zástupcu
reagovali priamo na pojednávaní. Dôkaz predložený žalobcami 1/ a 2/ neguje tvrdenia žalovaných 1/ a
2/ o tom, že do roku 2011 bolo všetko v poriadku ako sa to podľa nich snaží navodiť právny zástupca
žalovaných 1/ a 2/. Namietali tiež, že spor o hranicu bol dlhodobý ako aj že brat suseda Hoľpita odstránil
stavby a plot, a tým pádom aj protiprávne zabratie parcely žalobcov 1/ a 2/. Napadnutý rozsudok preto

žiadali ako vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Replika žalovaných 1/ a 2/ k vyjadreniu k odvolaniu ani duplika žalobcov 1/ a 2/ k replike žalovaných
v konaní podané neboli.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po zistení,
že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil

dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných

podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo
veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
a vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ uvedenú v podanom odvolaní ho im aj
oznámil elektronickými prostriedkami (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolateľmi vznesených odvolacích dôvodov
ako aj či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. že pri prejednaní veci neboli splnené
procesné podmienky odvolací súd poznamenáva, že teória civilného práva procesného rozoznáva

vecné procesné podmienky, ktorými sú v sporovom konaní žaloba a splnenie poplatkovej povinnosti,
ďalej procesné podmienky na strane súdu, ktorými súd právomoc, príslušnosť a zákonné obsadenie
súdu a napokon aj procesné podmienky na strane sporových strán (pozitívne procesné podmienky)
ktorými sú procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť
byť zástupcom s riadnym plnomocenstvom a tzv. negatívne procesné podmienky medzi ktoré patria

prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej veci. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a)
tak trpí konanie pred súdom prvej inštancie v prípade, keď tento vec prejednal a rozhodol napriek
nesplneniu niektorej z vyššie uvedených procesných podmienok.15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere,
že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky

práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa

so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého

konania.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza, že tento dôvod
dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné

odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(napr. nesprávne realizovanie manudukačnej povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,
nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza,
že dokazovanie je procesný postup, založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov
na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a

na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Vyhodnotenie
vykonanýchdôkazovsúdmusíuviesťvodôvodnenírozsudkupodľa §220ods.2CSP.Voľnéhodnotenie
dôkazov súdom pritom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho

dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej
logiky.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo vzťahu
k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov
zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom
týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej
inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS
214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

19.Súdprvejinštanciezistilvdanejveciskutkovýstavvdostatočnomrozsahuazozistenýchskutočností
prijal správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené najmä v jeho odsekoch 28. až 37., s ktorým sa stotožňuje a naktoré v plnom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z
19.12.1997, č. 20772/92.

20. Napadnuté rozhodnutie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporuje skutkové a právne
záverysúdu,kuktorýmvkonanídospel.Premisyzvolenévrozhodnuté,akoajzávery,nazákladektorých
k týmto súd dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj
spravodlivé a presvedčivé. Prijaté právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a

celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v
súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Nadväzne na uvedené odvolací súd na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v kontexte
odvolacích námietok žalovaných 1/ a 2/ uvádza nasledovné.

21. Z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplýva, že plot žalovaných 1/ a 2/, odstránenia ktorého

sa žalobcovia 1/ a 2/ po úprave žaloby domáhali, bol postavený na im vlastnícky patriacom pozemku
a súčasne, že vo vzťahu k časti parcely C KN č. XXX/XX vyčlenenej z parcely C KN č. XXX/XX
geometrickým plánom L. I. M. č. 122/2013 z 21.05.2014, úradne overeným Okresným úradom Bardejov,
katastrálnym odborom 02.06.2014 pod č. 288/2014 neboli z ich strany preukázané podmienky vydržania
vlastníckeho práva z dôvodu absencie tzv. domnelého právneho titulu (titulus putativus) pre ich vstup do

dobromyseľnej držby. Tento totiž nemôže byť založený len na chybnom zobrazení hraníc v katastrálnom
operáte (mape). Rovnako správne súd prvej inštancie postupoval aj pokiaľ ide o rozhodnutie o spôsobe
vyporiadania vzájomných vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, keď v intenciách §
135c OZ primerane skúmal, ktorý zo spôsobov pripadajúcich do úvahy je v danej veci najvhodnejší a
svoje rozhodnutie v tomto smere aj dostatočne odôvodnil.

22. K odvolacej argumentácii žalovaných 1/ a 2/ o vydržaní vlastníckeho práva k parcele C KN č. XXX/XX
vyčlenenej z parcely C KN XXX/XX vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ odvolací súd na podklade ustálenej
judikatúry vo všeobecnosti konštatuje, že vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť

nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Účelomvydržaniajeuviesťdosúladudlhodobýfaktickýstavsostavomprávnym(uznesenieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cdo 30/2010 z 01.03.2011). Nevyhnutnou podmienkou vydržania vlastníckeho práva
je(medziiným)existenciaprávnehodôvodu,zktoréhosubjektsozreteľomnavšetkyokolnostivyvodzuje

a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti len domnelom) mu patrí vlastnícke
právo. Oprávnený držiteľ práva musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že jeho
vlastnícke právo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo – to znamená, že držiteľ práva musí byť
o tomto presvedčený, hoci v skutočnosti sa tak nestalo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie
je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého

účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom
na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Treba zdôrazniť, že dobrá viera
vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, no
toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním,

čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania byť môže.

23. Pokiaľ ide o nesúhlas žalovaných 1/ a 2/ so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii právneho
titulu, na základe ktorého malo z ich strany dôjsť k vstupu do dobromyseľnej držby spornej časti pozemku
a tým aj k jeho vydržaniu, založenom na tvrdení, že týmto titulom má byť podľa nich notárska zápisnica

sp. zn. N694/80, NZ 772/80 z 12.12.1980, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď medzi
stranami nebolo sporné, že ňou žalovaní 1/ a 2/ za kúpnu cenu 10 600,- Kčs odkúpili rozostavaný
rodinný dom od manželov N., ktorí im za cenu 5 100,- Kčs súčasne postúpili aj právo osobného užívania
k parcele č. EN 716/8 o výmere 633 m2 (uvedené bolo súdom prvej inštancie zistené z odôvodnenia
rozsudku č. k. 3C/39/2017-169 z 12.2.2020 pripojeného do spisu dňa 24.06.2020 a oboznámeného

na pojednávaní konanom 21.08.2020), relevantné je predovšetkým tvrdenie žalovaného 1/ vyplývajúce
z jeho výsluchu, že do Bardejova sa prisťahoval až v roku 1985 a že až v tomto roku začal stavať
sporné oplotenie. Je teda nepochybné, že v čase uzavretia označeného právneho úkonu, ktorým bolo
žalovaným 1/ a 2/ postúpené právo osobného užívania k terajšej parcele C KN č. XXX/X, táto parcelana hranici s parcelou C KN č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ nebola oplotená a preto uvedený
právny úkon nemôže byť žiadnym (ani domnelým) právnym titulom, ktorým mali žalovaní 1/ a 2/ vstúpiť
do oprávnenej držby aj k časti parcely teraz C KN č. XXX/XX, ktorú si žalovaní 1/ a 2/ oplotili až s

odstupom 5 rokov. Z obsahu vykonaného dokazovania nevyplýva jednoznačne, že ku dňu nadobudnutia
práva osobného užívania parcely teraz označenej ako C KN č. XXX/X, žalovaní 1/ a 2/ začali skutočne
užívať aj časť parcely žalobcov 1/ a 2/, teraz špecifikovanej ako parcela C KN č. XXX/XX, v presvedčení,
že ide o pozemok, ku ktorému majú právo osobného užívania, keďže uvedené parcely v tom čase,
predovšetkým v spornom úseku, neboli vôbec oplotené, a to ani jednou zo sporových strán. Okrem

toho je k tejto odvolacej námietke potrebné dodať, že skutkové tvrdenie o vstupe žalovaných 1/ a 2/ do
dobromyseľnej držby parcely C KN č. XXX/XX pochádzajúcej z parcely C KN XXX/XX titulom kúpnej
zmluvy v notárskej zápisnici sp. zn. N694/80, NZ 772/80 z 12.12.1980 je novým skutkovým tvrdením
žalovaných 1/ a 2/ produkovaným až v tomto odvolacom konaní, na ktoré by bolo možné prihliadať len
za podmienok uvedených v § 366, ktoré však v danom prípade splnené neboli.

24. Aj keď možno súhlasiť s názorom odvolateľov, že vydržanie vlastníckeho práva predstavuje
nadobudnutie vlastníctva v dôsledku kvalifikovanej držby veci trvajúcej po zákonom stanovenú dobu, a
žejehofunkcioujeumožniťnadobudnutievlastníctvadržiteľovi,ktorývecvdobrejvieredlhodoboovláda,
pre posúdenie obrany žalovaných 1/ a 2/ ako opodstatnenej, bolo z ich strany v konaní nevyhnutné
preukázať naplnenie všetkých podmienok vyplývajúcich z § 134 OZ, t. j. nie len nepretržitú držbu

nehnuteľnosti po dobu 10 rokov, ale aj dobrú vieru pri vstupe do tejto držby nevyhnutne sa opierajúcu o
právny dôvod, hoc aj len domnelý, ktorý predovšetkým z objektívnych hľadísk svedčí o dobromyseľnosti
držiteľa veci, t.j. že držiteľa možno považovať za vlastníka veci so zreteľom na všetky okolnosti.
V danom prípade žalovaní 1/ a 2/ svoje presvedčenie o oprávnenej držbe časti pozemku v dobrej viere
v konaní pred súdom prvej inštancie opierali o bezproblémové susedské vzťahy medzi stranami sporu v

období 1985 - 2011 a tiež o prenesenie chybného výsledku registra obnovenej evidencie pozemkov do
katastrálneho operátu, ktorý však v zhode s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyjadrenom v uznesení sp. zn. 7Cdo/7/2022 z 28.2.2023 nemožno považovať za domnelý právny
titul, z ktorého by žalovaní 1/ a 2/ mohli vyvodzovať dobromyseľnosť držby parcely C KN č. XXX/XX
pochádzajúcej z parcely C KN XXX/XX. Z tohto dôvodu ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít

opísaná žalovanými 1/ a 2/ v ich odvolaní z 20.11.2023 nemôže mať relevantný dopad pre iné právne
posúdenie daného prípadu, než ktoré vo veci urobil súd prvej inštancie.

25. Ani ďalšiu odvolaciu námietku žalovaných 1/ a 2/, týkajúcu sa procesného postupu súdu prvej
inštancie, ktorý podľa nich na pojednávaní konanom 01.08.2023 protistranu poučil o potrebe zmeny

petitu nehodnotí odvolací súd v okolnostiach prípadu ako dôvodnú. Predovšetkým je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie pri svojom procesnom postupe nemá povinnosť neuvádzať svoj
predbežný právny názor na žalobou uplatnený nárok; práve naopak, napríklad z § 181 ods. 2 druhá
veta CSP vyplýva povinnosť uvádzať predbežné právne posúdenie veci a to z dôvodu naplnenia
požiadavky predvídateľnosti budúceho súdneho rozhodnutia, pričom strany konania majú oprávnenie

na toto predbežné právne posúdenie reagovať. Pokiaľ predchádzajúce právne posúdenie súdu
prvej inštancie bolo nadriadeným súdom vyhodnotené ako nesprávne, v dôsledku čoho došlo k
následnému zrušeniu jeho rozhodnutia, jeho nové, obsahovo pozmenené, predbežné prednesenie
v intenciách právneho názoru súdu vyššej inštancie, na pojednávaní za prítomnosti druhej procesnej
strany nemožno považovať za porušenie základného práva sporovej strany na spravodlivý proces

a v ňom implicitne obsiahnutého základného práva na rovnosť strany v konaní (rovnosti zbraní).
Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej ,,rovnosti zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali
reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na ,,protiargumenty“
protistrany. Osobitne to platí v sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný
a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (III. ÚS 32/2015). Zásada rovnosti

strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného
postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95,
II. ÚS 121/02). Obsahom uvedenej zásady tak je, že každá zo sporových strán má rovnakú možnosť
uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v medziach ustanovených CSP a súčasne
reagovať na ich realizáciu druhou sporovou stranou, v záujme vylúčenia neodôvodnenej procesnej

výhody niektorej zo sporových strán. Pokiaľ v reakcii na prednesenie upraveného predbežného
právneho posúdenia veci žalujúca strana upravila znenie petitu žaloby, tak aby tento vyhovoval
intenciám hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré malo byť na vec aplikované, pričom žalovanej strane bolo
umožnené oboznámiť sa s obsahom navrhovanej zmeny a predniesť k nej svoje stanovisko, s tým že pripostupe súdu prvej inštancie boli súčasne dodržané formálnoprocesné pravidlá týkajúce sa pripustenia
zmeny žaloby, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade, nemohlo dôjsť k znemožneniu uskutočnenia
procesných práv patriacich žalovaným 1/ a 2/ v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, ani vydaniu vecne nesprávneho rozhodnutia.

26. Okrem toho, konanie o vyporiadanie stavby na cudzom pozemku je špecifickým prípadom
reivindikačnej vlastníckej žaloby, pri ktorom zo znenia § 135c OZ vyplýva určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi sporovými stranami, čo súčasne znamená, že ide o prípad v ktorom nie je súd žalobným

návrhom viazaný (§ 216 ods. 2 CSP) a môže rozhodnúť aj inak (priznať niečo iné), než žalobca
žiadal. Je nepochybné, že žalobcovia 1/ a 2/ od počiatku konania napádali ohradenie časti ich pozemku
plotom zriadeným žalovaným 1/ a 2/ žiadajúc odstránenie tohto stavu vyprataním neoprávnene zabratej
časti pozemku, čo pri posúdení prípadu podľa správneho hmotnoprávneho ustanovenia (§ 135c OZ)
umožňovalo súdu prvej inštancie rozhodnúť aj inak ako žalobcovia 1/ a 2/ pôvodnou žalobou žiadali.

27. Rovnaký záver je nutné zaujať aj vo vzťahu k žalovanými 1/ a 2/ namietanému porušeniu § 153
ods. 2 CSP z dôvodu uplynutia súdom určenej lehoty na uplatnenie nových prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany. Právo neprihliadať na tieto procesné inštrumenty je totiž len možnosťou, a nie
povinnosťou súdu, zavedenou do procesného predpisu v záujme dosiahnutia hospodárnosti a rýchlosti
konania, ktorých uplatnenie je však limitované princípmi materiálneho vedenia sporu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd vo veci nezistil naplnenie odvolacích dôvodov
uplatnených v odvolaní, t.j. podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP. Nesplnenie procesných
podmienok, tak ako tieto boli opísané v odseku 14. odôvodnenia tohto rozsudku nebolo v konkrétnej
rovine žalovanými 1/ a 2/ tvrdené a po preskúmaní veci ich nedostatok odvolací súd nezistil. S ohľadom

na dôvody opísané v odseku 25. a 26. odôvodnenia tohto rozsudku odvolací súd nezistil ani taký
nesprávny procesný postup, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces alebo takú
inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže vo veci bol
dostatočne zistený skutkový stav, ktorý má podklad v správne vyhodnotených dôkazoch a zistené
skutočnosti boli aj správne právne posúdené, predovšetkým podľa §135c OZ v spojení s § 134 OZ

a súčasne v zhode so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným vo veci, neboli
naplnené ani ostatné odvolacie dôvody uplatnené v podanom odvolaní žalovanými 1/ a 2/.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

30. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, vyplýva, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovaných 1/ a 2/, zachádzajúcu do
nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/ a 2/ odvolací súd priznal voči neúspešným
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania rozsahu 100%, keďže v odvolacom konaní
boli v celom rozsahu úspešní. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo dôvodné

žalobcom 1/ a 2/ priznať náhradu odvolacích trov neboli v okolnostiach prípadu vzhliadnuté.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady všetkých priznaných trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).