Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/179/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210010
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/179/2024
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Martina Barnová, advokátka so sídlom Zámocká
529/34, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811
02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom

Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 886,07 EUR a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/179/2024
I. Súd u r č u j e ,že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2015 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 886,07 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 886,07 EUR od 06.12.2024 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd u r č u j e že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2015, v časti [3] Poplatky súvisiace s poskytnutým úverom v bode 3.1.

v znení:
„S poskytnutým úverom Lepšia splátka súvisia nasledujúce poplatky:
1. upomienka po omeškaní splátky: 10,00 EUR
2. upomienka po omeškaní splátky: 25,00 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e ,že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2015, v časti [4] Ďalšie zmluvné dojednania v bode 4.4. v znení:

„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči
pohľadávkeDlžníka/SpoludlžníkazktoréhokoľvekÚčtualebovkladuvedenéhoBankou.Bankajeztohto
dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť
Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek Účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo
s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2015, v časti [5] Záverečné ustanovenia v bode 5.8. v znení:
„Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] poplatky podľa
ZoÚ, b] úrok z omeškania, c] zmluvný úrok z Úveru, d] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade
viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú
najskôr na pohľadávky skôr splatné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.VI. Súd u r č u j e ,že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2015, v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných
od 13.06.2015, v časti V. Čerpanie úveru, jeho úroky a poplatky v bode 5.8. v znení:

„Ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.8 OP, Banka úročí predčasne splatnú časť úveru
dohodnutou Úrokovou sadzbou, ako aj zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa, keď sa úver stal
predčasne splatným až do okamihu úplného splatenia predčasne splatného úveru.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2015, v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných
od 13.6.2015, v časti VIII. Záverečné ustanovenia v bode 8.4. v znení:
„Dlžník a Spoludlžník je povinný oznámiť Banke všetky okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho
schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, exekučné
alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku. Dlžník a Spoludlžník zodpovedá za škodu, ktorá Banke

vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-13- 17Csp/179/2024
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.11.2024 domáhala, aby súd určil, že
úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa
24.08.2015 je bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo
výške 886,07 EUR a zároveň, aby súd určil päť ňou špecifikovaných zmluvných podmienok (uvedených

vovýrokovejčastitohtorozsudku)zaneprijateľnézmluvnépodmienkyvspotrebiteľskejzmluve.Uplatnila
si tiež nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 24.08.2015
spotrebiteľskú zmluvu – Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5 000 EUR, pričom žalobkyňa sa zaviazala splatiť ho žalovanému
v 96 mesačných splátkach po 100 EUR. V zmluve bola uvedená úroková sadzba 18,30 %, RPMN 20

%, priemerná RPMN 11,01 %. Dňa 09.11.2016 uzavrela Dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého
došlo k zmene výšky úrokovej sadzby na 9,9 %, zmene výšky mesačnej splátky 54,04 EUR a termínu
splatnosti úveru 20.08.2023, v dôsledku čoho došlo k zmene RPMN na 10,4 % a celkovej čiastky úveru
4 431,21 EUR. Žalovanému doposiaľ uhradila sumu 5 886,07 EUR. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru odvodzovala od absencie obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods., 2 písm. a), f),

k) a z) zákona č. 129/2010 Z.z. Mala za to, že zmluva neobsahuje druh spotrebiteľského úveru a dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň tiež zastávala názor, že zmluva neobsahuje správny
údaj o RPMN, správny údaj o celkovej čiastke i priemernej RPMN. Celková čiastka je v zmluve uvedená
vo výške 9 470,35 EUR, hoci ak mala zaplatiť 96 splátok po 100 EUR, tak výsledná celková čiastka
je 9 600 EUR. (96 x 100). Ohľadom priemernej RPMN mala za to, že mala byť použitá hodnota 15,44

%, ktorá sa uvádza v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 pri spotrebiteľských úveroch od 1 500 do 6500 EUR vrátane so splatnosťou
od 5 do 10 rokov. V zmluve však bola uvedená hodnota priemernej RPMN 11,01 %. Naviac mala za to,
že žalovaný nekonal pri uzatváraní zmluvy v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, pretože pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou zmluvy spočívajúcou v navýšení úveru je povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Uviedla, že žalovaný v kontraktačnom
procese žiadnym spôsobom neskúmal jej bonitu, čím hrubo porušil svoju povinnosť postupovať
s odbornou starostlivosťou, a tak sa má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa v čase
uzavretia zmluvy bola rozvedená starobná dôchodkyňa so starobným dôchodkom vo výške 256 EUR,
čo sa uvádza i v žiadosti o poskytnutie úveru. Náklady na bývanie mala vo výške cca 120 EUR. Suma

životného minima od 01.07.2015 do 30.06.2016 na plnoletú fyzickú osobu pritom bola vo výške 198,09
EUR mesačne. O podozrení, že sa žalovaný na jej úkor obohatil sa žalobkyňa dozvedela od Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom súdu predložila Prehlásenie z 05.04.2023. Vzhľadom
na to, že žalovanému doposiaľ zaplatila 5 886,07 EUR, tak pri poskytnutom úvere 5 000 EUR vyčíslila
bezdôvodné obohatenie žalovaného na jej úkor o 886,07 EUR, pričom táto suma pozostáva z časti

splátky zo dňa 14.09.2017 zaplatenej v sume 2 889,63 EUR. K jednotlivým zmluvným podmienkamuviedla ku každej odôvodnenie, prečo ich považuje za nevyvážené. Prvú zmluvnú podmienku týkajúcu
sa poplatkov za upomienky považovala za neprijateľnú z dôvodu, že výška týchto poplatkov nie je
zdôvodnená, ich požadovanie odporuje dobrým mravom a spotrebiteľ by tým znášal akékoľvek výdavky

spojené s vymáhaním pohľadávky určené pevnou sumou vopred. Pri zmluvnej podmienke týkajúcej sa
oprávnenia banky započítať si svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke spotrebiteľa z ktoréhokoľvek
účtu alebo vkladu vedeného žalovaným rozsiahlejšie citovala rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024, z ktorého vyplýva, že predmetná zmluvná podmienka
umožňuje započítaniepohľadávokbankybezvýslovnejnotifikácie,čojerozpornés§580OZ.Poukázala

i na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/74/2022 z 28.11.2022, ktorý tiež určil obdobnú
zmluvnú podmienku priamo vo vzťahu k žalovanému za neprijateľnú. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa
započítavania platieb najprv na poplatky, potom na úrok z omeškania, zmluvný úrok z úveru a až tak na
splátku istiny úveru považovala za neprijateľnú z dôvodu, že poskytuje dodávateľovi možnosť započítať
platby spotrebiteľa na iný účel, akým je splatenie istiny úveru, a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa.
Zakladá to nevyvážený vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a započítanie platieb sa tak stáva

pre spotrebiteľa nepredvídateľné a netransparentné. Čo sa týka zmluvných podmienok obsiahnutých
v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery, prvú, týkajúcu sa úročenia predčasne splatného
úveru, považovala za zavádzajúcu, pretože zosplatnením sa stávajú splatnými všetky nezaplatené
splátky obsahujúce tak istinu ako aj úroky, resp. všetko príslušenstvo úveru a možno jej rozumieť i tak, že
jepotrebnéplatiťiriadnyúrokzužzosplatnenejsumy(ktoráužriadnyúrokobsahuje).Poslednúzmluvnú

podmienku o povinnosti oznámiť okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky zo
zmluvy o úvere, považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 a Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/115/2016 zo dňa
29.06.2016, ktoré citovala. Rovnako i ku všetkým ostatným zmluvným podmienkam žalobkyňa jednotlivo
poukázala na konkrétne rozhodnutia súdov, ktorými boli totožné, či obdobné zmluvné podmienky

vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, niekedy i priamo vo vzťahu k žalovanému. Záverom
poukázala na literatúru, v ktorej je vyjadrený názor, že ak o neprijateľnosti zmluvných podmienok
bolo právoplatne rozhodnuté, tak analogicky súd už nemusí opätovne zdôvodňovať neprimeranosť
zmluvnej podmienky a postačuje poukázať na právoplatný rozsudok súdu. K obdobnému rozhodnutiu
o obdobných zmluvných podmienkach zaväzuje súd požiadavka právnej istoty.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.11.2024 úvodom všeobecne poprel všetky skutkové
tvrdenia žalobkyne, žalobu považoval za nedôvodnú a šikanóznu, a to z dôvodu, že žalobkyňa si
uplatnila svoje domnelé právo po viac ako 7 rokoch zániku dlhu z dôvodu splatenia úveru (14.09.2017)
(dobrovoľným predčasným splatením úveru). Žalovaný žiadal, aby súd skúmal motív podania žaloby,

čo je jej skutočným cieľom a aký bude reálny dopad výsledku konania na právnu sféru žalobkyne.
Zmluvné podmienky považoval za štandardné a v súčasnosti ani do budúcna nijakým spôsobom
neohrozujúce žalobkyňu. Podľa žalovaného tiež žalobkyňa nešpecifikovala a nepreukázala v čom
spočíva neprijateľnosť zmluvných podmienok a ako reálne ju ovplyvnili. Čo sa týka skutkových tvrdení
ohľadom právneho vzťahu medzi sporovými stranami uviedol, že uzavrel so žalobkyňou dňa 24.08.2015

predmetnú úverovú zmluvu po dôkladnom preskúmaní a akceptácii žiadosti o poskytnutie úveru.
Následne jej poskytol úver 5 000 EUR, pričom v čl. 2.2 zmluvy boli prehľadne uvedené najmä výška
úveru, počet mesačných splátok 96, ich výška 100 EUR, RPMN 20 %, úroková sadzba 18,30 %
ročne a celková čiastka úveru, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť 9 470,35 EUR. Dňa 09.11.2016 bol
uzavretý dodatok k zmluve o úvere, v zmysle ktorého došlo k zmene parametrov úveru – v čl. 1

dodatku sa uvádza nová výška úrokovej sadzby 9,9 % ročne, výška mesačnej splátky bez poistenia
54,04 EUR, termín splatnosti úveru 20.08.2023, celková čiastka úveru 4 431,21 EUR a RPMN 10,40
%. So zmluvou žalobkyni odovzdal i ďalšiu podstatnú úverovú dokumentáciu (Všeobecné obchodné
podmienky, Obchodné podmienky, Reklamačný poriadok, štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere). Žalobkyňa počas trvania úverového vzťahu nerozporovala žiadnu náležitosť zmluvy, ani

dohodnuté zmluvné podmienky, nevyužila možnosť odstúpiť od zmluvy do 14 dní od uzavretia zmluvy,
ani nepodala reklamáciu či sťažnosť. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa má nepoctivú motiváciu, pretože
sa nepokúsila odstrániť domnelé nedostatky zmluvy korektne v zmysle zásady pacta sunt servanda,
napríklad uzavretím dodatku. Žalobkyňa nemala žiadnu snahu o mimosúdne vyriešenie. Žalobkyňa
pritom úver nepreplatila. Hoci mala zaplatiť celkom 9 470,35 EUR, zaplatila iba 5 886,07 EUR. Preto

žalovaný navrhoval, aby súd zvážil aplikáciu čl. 5 CSP, pričom za účelom náležitého zistenia skutkového
stavu navrhol, aby súd vykonal dokazovanie aj výsluchom žalobkyne, a to k priebehu kontraktačného
procesuakonaniažalobkyneprediniciovanímtohtosúdnehokonania.Dodal,ževočižalobkynižalovaný
nikdy nevymáhal peňažnú pohľadávku. Čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, mal za to,že si splnil všetky zákonné povinnosti. Uviedol, že druh spotrebiteľského úveru je uvedený v záhlaví
zmluvy ako „dobrápôžička“ a „druhovo“ ide o bezúčelový úver. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/241/2020 zo dňa 27.02.2022. Doba trvania zmluvy vyplýva zo zmluvy – na

dobu určitú – do splatenia všetkých záväzkov, ktoré z nej vyplývajú, a to na obdobie 96 mesiacov.
Pri riadnom plnení zmluvných povinností je doba trvania zmluvy ohraničená dátumom prvej platby
20.09.2015 a dňom konečnej splatnosti úveru 20.08.2023. Žalobkyňa bola dostatočne jasne, určito
a zrozumiteľne informovaná o dĺžke trvania zmluvného vzťahu so žalovaným. Poukázal i na uznesenie
NS SR sp. zn. 7Cdo/277/2021 zo dňa 21.04.2022 a uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/167/2021 zo dňa

27.04.2022. Predpoklady použité na výpočet RPMN sú prehľadne uvedené v čl. 2.2 zmluvy, pričom
prezentoval, že súdna prax rešpektuje, že veritelia mali až do momentu prijatia opatrenia NBS č. 5/2020
nezjednotené postupy. Žalobkyňa pritom podľa žalovaného netvrdí, aká by mala byť výška RPMN.
Výška RPMN je uvedená v zmluve. Žalovaný poukázal i na judikát R 86/2021, v zmysle ktorého nie
je potrebné predpoklady na výpočet RPMN osobitne označovať. V prípade pretrvávajúcej spornosti
ohľadom výpočtu RPMN žalovaný navrhol, aby súd vykonal dokazovanie dožiadaním NBS o ním

zadaných otázkach. Údaj o priemernej RPMN považoval žalovaný za správny, vyplývajúci z tabuľky
Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015 pri obdobných produktoch „nad 5 do 10 rokov vrátane“. Mal
za to, že žalovaný správne použil tabuľku týkajúcu nie akýchkoľvek veriteľov, ale iba bánk a pobočiek
zahraničných bánk. Celková čiastka bola v zmluve uvedená vo výške 9 470,35 EUR, čo je o 129,65

EUR menej než súčin splátok 96 x 100, t.j. 9 600 EUR, a tak je uvedená evidentne v prospech
spotrebiteľa. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa mimoriadne oneskorene a špekulatívne namieta túto
skutočnosť. Okamihom predčasného splatenia úveru tento údaj fakticky stratil relevanciu. Čo sa týka
zmluvných podmienok, vo vzťahu k prvej – upravujúcej poplatky za upomienky – mal za to, že žalobkyňa
žiaden poplatok neplatila a ani jej nebola zasielaná žiadna upomienka, pričom sa ale nejedná o žiaden

skrytý poplatok ale v bankovej praxi bežné účtovaný poplatok. Úlohou tohto poplatku je preventívne
pôsobiť na spotrebiteľa a motivovať ho k splneniu záväzku riadne a včas tak, aby omeškanie bolo pre
spotrebiteľa ekonomicky nevýhodné. Žalovaný ohľadom započítania pohľadávok uviedol, že mu nie je
zrejmé, v čom sa predmetné zmluvné dojednanie odchyľuje od zákonných ustanovení § 580 a § 581
OZ. Považoval za primerané, aby mohol použiť prostriedky žalobkyne na ktoromkoľvek bankovom účte

u žalovaného, bez toho, aby realizoval inú operáciu s týmito prostriedkami. Navyše žalovaný nikdy toto
ustanovenie nepoužil. Jedná sa o čisto hypotetickú výčitku. Započítanie pohľadávok prednostne na
príslušenstvotaktiežnepovažovalzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,pretožemalzato,že§566ods.2
OZ má dispozitívny charakter a dlžník je oprávnený modifikovať započítavanie podľa vlastného uváženia
v zmluve, pričom práve v úverovej zmluve bol dohodnutý spôsob započítavania splátok prednostne na

príslušenstvo. Neobchádza sa tým zákon. Spôsob započítavania pritom nemá žiaden vplyv na celkovú
čiastku, ak dlžník spláca poskytnutý úver riadne a včas. Poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 30.06.2021 sp. zn. 6CoCsp/52/2020. Ohľadom úročenia úveru v prípade predčasnej splatnosti
úveru úrokom z omeškania poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bola súdna prax
votázkeprípustnostikumulácieriadnychúrokovaúrokovzomeškanianejednotná.Terazvšakužjetento

problém definitívne vyriešený v judikáte R 5/2021 a ďalších nadväzujúcich rozhodnutiach dovolacieho
súdu, kde kumulácia úrokov je viazaná na pôvodnú (nie predčasnú) splatnosť úveru, a teda aby veriteľ
zinkasoval to, na čo by mal nárok, ak by dlžník plnil riadne a včas a zároveň dlžník nezaplatí veriteľovi
viac (ani menej) ako keby plnil riadne a včas. Ohľadom poslednej žalobkyňou špecifikovanej zmluvnej
podmienky – upravujúcej povinnosť dlžníka oznámiť začatie súdnych, konkurzných, exekučných alebo

iných konaní, týkajúcich sa ich majetku, žalovaný mal za to, že je plne v súlade so zákonom o bankách,
ktorý stanovuje klientom banky povinnosť poskytnúť doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce
schopnosť splniť si záväzky z obchodu, ak o to banka požiada. Banka je povinná zisťovať bonitu
klienta nielen pred uzavretím zmluvy o úvere, ale aj počas jej trvania, preto je dôležité, aby klient
dotknuté informácie oznámil. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalovaný vzniesol tiež námietku

premlčania a mal za to, že nárok uplatnený žalobkyňou je premlčaný tak v dvojročnej subjektívnej
lehote, ako aj v trojročnej objektívnej lehote, ktorá v danom prípade začala plynúť najneskôr od momentu
predčasnéhosplateniaúveru14.09.2017,čopredstavovaloajposlednúúhradužalobkyne.Žalovanýmal
za to, že žalobkyňa zámerne neuvádza, kedy sa prvýkrát dozvedela (resp. objektívne mohla dozvedieť)
o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaného, čím sa snaží umelo predĺžiť premlčaciu lehotu. V tejto

súvislosti poukázal i na novú právnu úpravu § 53e OZ účinného od 01.07.2024. Ohľadom začatia
subjektívnej premlčacej lehoty mal za to, že predmetom dokazovania nemôže byť vedomosť osoby
o určitých skutočnostiach, pretože je vnútorným psychickým stavom. Predmetom dokazovania môžu byť
iba skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa tento vnútorný psychický stav subjektuprejavuje navonok, a tak v danom prípade zhrnul, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, komu plní,
bezprostredne po uzavretí zmluvy dňa 24.08.2015 a rozsah bezdôvodného obohatenia jej bol taktiež
nepochybne známy pri úhradách, a teda v období od 24.08.2015 do 14.09.2017. Žalovaný odmietal

možnosť vychádzať pri začiatku plynutia subjektívnej lehoty z momentu, kedy spotrebiteľovi niekto
údajne poskytol právnej posúdenie veci. Navyše dôkaz predložený žalobkyňou – potvrdenie združenia
na ochranu spotrebiteľa – považoval za účelovo vykonštruovaný dôkaz. Pri objektívnej premlčacej
lehote žalovaný zastával názor, že vychádzajúc z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19
zo dňa 22.04.2021 nemožno dospieť k záveru, že by sa nemala uplatniť žiadna objektívna premlčacia

doba. Súdny dvoch EÚ vychádzal z predpokladu, že pri dlhodobých úverových vzťahoch by mohla
premlčacia doba uplynúť ešte predtým, ako dôjde k ukončeniu zmluvy. Poukázal i na rozhodnutie
Ústavného súdu SR zo dňa 10.05.2023 sp. zn. II. ÚS 249/2023, kde ústavný súd konštatoval, že
začiatok plynutia premlčacej doby vo všeobecnosti nemôže byť závislý od vôle subjektu. Záverom
žalovaný namietal nekritickú favorizáciu spotrebiteľa a vytváranie fakticky „nadradeného“ postavenia
slabšej strany – spotrebiteľa, čím dochádza k porušeniu princípu rovnosti strán. Kládol tiež právne

otázky, ktoré považoval za zásadné, pre vyriešenie sporu, a to či je v súlade s dobrými mravmi a so
súkromnoprávnymi zásadami (pacta sunt servanda, neminem leadere), resp. či nejde o šikanózny
výkon práva, ak sa spotrebiteľ až po siedmich rokoch od dobrovoľného predčasného splatenia úveru
domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj určenia neprijateľných zmluvných
podmienok, ak pretým nevyužil svoje právo odstúpiť od úverovej zmluvy, nikdy nenavrhol modifikáciu

podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, počas trvania úverového vzťahu nikdy nepodal reklamáciu
ani sťažnosť a aktuálne mu nehrozí žiadna ujma v zmysle § 54a OZ, keďže akákoľvek hypotetická
úverová pohľadávka je premlčaná a zároveň spotrebiteľ úver nepreplatil.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 10.01.2025 zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že k formulárovým

námietkam žalovaného sa už opakovane vyjadrili súdy. Šikanózny výkon práva musí preukázať ten,
kto je takýmto výkonom práva poškodený. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024, kde súd okrem iného konštatoval, že spotrebiteľ má
právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľných zmluvných
podmienok, pričom súd je povinný rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve

i v prípade, ak ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná alebo
sa už nepoužíva – s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/149/2020 zo dňa
24.08.2022. Nečinnosť spotrebiteľa v otázke modifikácie dojednaných zmluvných podmienok nemôže
svojou intenzitou spôsobiť, aby bolo následné uplatnenie práv spotrebiteľa na určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok vyhodnotené ako rozporné s dobrými mravmi alebo ako šikanózny výkon práva.

Krajský súd ešte v predmetom citovanom rozhodnutí konštatoval, že ani porušením zásad pacta
sunt servanda a neminem leadere nemožno konvalidovať porušenie zákonného ustanovenia § 53 OZ
zakazujúcehodojednanieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách,pokiaľtieto
nie sú individuálne dohodnuté. Ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok poukázala jednotlivo na
rozhodnutia súdov, ktorými boli totožné alebo obdobné zmluvné podmienky, ako boli ňou špecifikované,

určené za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a to v niektorých prípadoch
i priamo v sporoch voči žalovanému. Následne poukázala na literatúru, v zmysle ktorej, ak už súd
rozhodol o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky, tak nie je potrebné opätovne zdôvodňovať jej
neprimeranosť a postačuje poukázať na už právoplatný rozsudok súdu. Námietku premlčania vznesenú
žalovaným považovala za nedôvodnú s poukazom na judikáty R 14/2022 a R 15/2022. Uviedla, že ak

k preplateniu úveru došlo platbou zo dňa 14.09.2017 a ona sa o tom dozvedela od Združenia na ochranu
spotrebiteľaHOOSdňa05.04.2023,takžalobapodanádňa25.11.2024bolapodanávrámcisubjektívnej
i objektívnej premlčacej lehoty a jej nárok nie je premlčaný. Rozsiahlejšie citovala i z rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/4/2023 zo dňa 09.01.2024. K namietanej dobe uplatnenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok poukázala na uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 zo dňa 15.04.2020.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 04.02.2025 vyjadril svoju domnienku, že vzhľadom na uplynutú dobu
nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa účelovo spolieha na to, že žalovaný nebude schopný sa brániť
v súdnom konaní, keďže po piatich rokoch od ukončenia obchodu (po splatení dlhu) ex lege skartuje
úverovú dokumentáciu. Poukázal na § 42 ods. 1 zákona o bankách. Žiadne zo súdnych rozhodnutí

(vrátane SD EÚ) sa nezaoberalo špecifickými okolnosťami spočívajúcimi v obmedzenej dobe úschovy
a ochrany dát zo strany banky v zmysle citovaného ustanovenia. Žalovaný pritom poukazoval na to, že
ani výroky Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10 sa netýkali záverov o časovej neobmedzenosti ochrany
spotrebiteľa vo vzťahu k neprijateľným podmienkam za situácie, ak medzičasom došlo k dobrovoľnémua predčasnému splateniu úveru zo strany spotrebiteľa. Ústavný súd SR podľa žalovaného vo veci
sp. zn. III. ÚS 124/2020 arbitrárne vyvodil krajne nespravodlivý záver, že ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná, k čomu ale SD EÚ nikdy v žiadnom

svojomrozhodnutínedospel.Poukázaltiežnavecvedenúnatunajšomsúdepodsp.zn.1Csp/133/2019,
v ktorej bolo preukázané, že Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS fabrikovalo písomné prehlásenia
pre spotrebiteľov, aby títo boli v lehote pri podávaní obdobných žalôb. Akceptácia potvrdenia združenia,
ktoré žalobkyňa ani nepodpísala, ponecháva plynutie premlčacej lehoty v jeho absolútnej dispozícii, čo
je neakceptovateľné. Opätovne poukazoval i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2023

zo dňa 10.05.2023 a sformuloval totožné zásadné právne otázky, ktoré uviedol už vo vyjadrení k žalobe.
Mal za to, že neexistuje žiaden racionálny dôvod, aby po 7 rokoch posudzoval súd zmluvný vzťah,
ktorý bezproblémovo trval 2 rply a bol v prospech oboch strán štandardne ukončený dobrovoľným
a predčasným splatením úveru. Záverom ešte zdôraznil definíciu priemerného spotrebiteľa v zmysle
rozsudku SD EÚ zo dňa 14.11.2024 vo veci C-646/22, že ide o spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere
dobre informovaný, vnímavý a obozretný.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.03.2025. Právna zástupkyňa žalobkyne okrem už
uvedenej argumentácie poukázala i na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/2023 zo dňa
23.01.2025 ohľadom záverov o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa predpokladov
na výpočet RPMN, že zmluva musí obsahovať jasný výpočet týchto predpokladov.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 7 sa nachádza
úverová zmluva č. XXXXXXXXXX s názvom zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa
24.08.2015, na čl. 9 výpis z úverového účtu za obdobie od 25.08.2015 až 14.09.2017, na čl. 11 súhrnné
informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2015,

na čl. 14 obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery účinné od 13.06.2015, na čl. 16 prehlásenie
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 05.04.2023, na čl. 17 dodatok k zmluve
oúvereč.XXXXXXXXXXzodňa09.11.2016,načl.37súhrnnéinformácieoúdajochonovoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015), oboznámil sa
so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 24.08.2015 uzavrela žalobkyňa v pozícii dlžníka so žalovaným (vtedy s obchodným názvom
Poštová banka, a.s.) Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v zmysle podmienok uvedených v bode 2.2
zmluvy, a to: výška úveru 5 000 EUR, počet mesačných splátok 96, výška mesačnej úhrady 100

EUR, dátum konečnej splatnosti úveru 20.08.2023, fixná úroková sadzba 18,30 % ročne, RPMN 20 %
ročne, odplata za poskytnutie úveru 18,30 % ročne, priemerná RPMN na trhu 11,01 % ročne, celková
čiastka úveru 9 470,35 EUR, najvyššia prípustná výška odplaty 22,02 % ročne, dátum prvej platby
20.09.2015, splatnosť splátok vždy k 20. dňu v mesiaci, druh spotrebiteľského úveru – úver. Čo sa týka
doby trvania zmluvy, bola uzavretá na dobu určitú do splatenia všetkých záväzkov zo zmluvy, pričom

v prípade splácania úveru v zmysle tohto bodu 2.2 zanikne záväzok zo zmluvy v deň termínu konečnej
splatnosti úveru. Časť úveru bola čerpaná za účelom splatenia iných úverov. Žalobkyňa dňa 25.08.2015
čerpala úver v plnom rozsahu. Následne úver splácala v splátkach (i mimoriadnych), pričom poslednú
splátku zaplatila dňa 14.09.2017 vo výške 2 889,63 EUR, čím predčasne splatila úver. Celkovo tak za
účelom splatenia úveru zaplatila sumu 5 886,07 EUR. K predmetnej zmluve pritom strany sporu dňa

09.11.2016 uzavreli Dodatok, ktorého predmetom bola zmena Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX v týchto
ustanoveniach: výška úrokovej sadzby 9,9 % ročne, výška anuitnej splátky bez poistenia 54,04 EUR,
termín splatnosti úveru 20.08.2023, celková čiastka úveru 4 431,21 EUR, RPMN 10,40 %.

8. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2015, sa okrem

iných nachádzajú aj nasledovné zmluvné podmienky:
- v časti [3] Poplatky súvisiace s poskytnutým Úverom v bode 3.1 v znení:
„S poskytnutým úverom Lepšia splátka súvisia nasledujúce poplatky:
1. upomienka pri omeškaní splátky: 10,00 EUR
2. upomienka pri omeškaní splátky: 25,00 EUR.“;

- v časti [4] Ďalšie zmluvné dojednania v bode 4.4. v znení:
„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči
pohľadávkeDlžníka/SpoludlžníkazktoréhokoľvekÚčtualebovkladuvedenéhoBankou.Bankajeztohto
dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniťDlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek Účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s
vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“,
- v časti [5] Záverečné ustanovenia v bode 5.8. v znení:

„Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] poplatky podľa
ZoÚ, b] úrok z omeškania, c] zmluvný úrok z Úveru, d] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade
viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú
najskôr na pohľadávky skôr splatné.“

9. V zmluve je vyjadrené, že právne vzťahy ňou neupravené sa riadia podľa Obchodných podmienok
pre spotrebiteľské úvery (OP a Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP). V Obchodných
podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných od 13.06.2015 sú uvedené i nasledovné zmluvné
podmienky:
- v časti V. Čerpanie úveru, jeho úroky a poplatky v bode 5.8 v znení:
„Ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.8 OP, Banka úročí predčasne splatnú časť úveru

dohodnutou Úrokovou sadzbou, ako aj zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa, keď sa úver stal
predčasne splatným až do okamihu úplného splatenia predčasne splatného úveru.“;
- v časti VIII. Záverečné ustanovenia v bode 8.4. v znení:
„Dlžník a Spoludlžník je povinný oznámiť Banke všetky okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho
schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, exekučné

alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku. Dlžník a Spoludlžník zodpovedá za škodu, ktorá Banke
vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“

10. Vychádzajúc z tvrdenia žalobkyne podporeného listinným dôkazom – Prehlásením Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 05.04.2023 sa žalobkyňa dňa 01.02.2023 dostavila do

kancelárie predmetného združenia a predložila dotknutú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v rovnaký
deň bola následne žalobkyňa po posúdení zmluvy informovaná, že je pravdepodobné, že ide o zmluvu
bezúročnú a bez poplatkov, obsahujúcu tiež neprijateľné zmluvné podmienky, o čom je oprávnený
rozhodnúť len súd. Žalobkyňa bola informovaná, že keďže čerpala sumu 5 000 EUR a zaplatila sumu
5 886,07 EUR, pravdepodobne došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa o sumu 886,07

EUR na úkor žalobkyne a táto sa môže domáhať vydania tohto bezdôvodného obohatenia na súde.

11. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“)
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

16. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), s), z) a aa).

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.

21. Podľa § 11 ods. 4 aktuálne účinného zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch poskytovaných spotrebiteľom spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého

spotrebiteľského úveru žalobou.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 14.05.2015
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 14.05.2015 za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024 ak súd určil niektorú

zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ

má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.31. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ

má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo

na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

33. Podľa § 298 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom

v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

34. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

36.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

39. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere spotrebiteľského

charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný a vyplýva aj zo samotného znenia
zmluvyapovahyzmluvnýchstrán)ažalobkyňaúvervplnomrozsahučerpalaanásledneúverpredčasne
splatila. Skutkový stav ako taký nebol medzi stranami sporu sporný, sporné bolo skôr právne posúdenie,
či sa má poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie obligatórnychnáležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, eventuálne pre hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
ZoSÚ a či následne v dôsledku plnenia žalobkyne za účelom splatenia úveru nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne. Taktiež medzi stranami sporu bolo sporné právne posúdenie,

či žalobkyňou špecifikované zmluvné podmienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v rámci
spotrebiteľskej zmluvy.

40. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku a aktuálne účinného § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého

sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na predmetný úver dopadá sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ minimálne z dôvodu absencie
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ – uvedenia všetkých predpokladov potrebných pre výpočet

RPMN. Nie je pravdivé tvrdenie, že by všetky tieto predpoklady potrebné pre výpočet RPMN boli
prehľadným spôsobom uvedené v bode 2.2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia pôžička zo dňa
24.08.2015. V predmetnom bode sa síce uvádzajú základné parametre úveru, avšak je zrejmé, že
tieto údaje nepredstavujú jednoznačné a zrozumiteľne podané informácie o predpokladoch pre výpočet
RPMN – tieto údaje jednak sú zmätočné, prípadne neúplné a už vôbec nie postačujúce pre výpočet

hodnoty RPMN, akú uviedol žalovaný v zmluve. Absentuje napríklad údaj vstupujúci do vzorca na
výpočet RPMN predstavujúci deň čerpania úveru a nesedí ani prepočet, že by úhradami 96 mesačných
splátokpo100EURbolavýslednácelkováčiastkaúveru9470,35EUR(96x100=9600EUR),čookrem
toho, že znamená nesprávnosť (alebo zmätočnosť) ďalšej obligatórnej náležitosti zmluvy – uvedenia
celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť na úver podľa totožného ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ

– spôsobuje aj neistotu ohľadom údajov, ktoré boli vlastne použité pre výpočet RPMN (ktoré vstupujú
alebo mali vstupovať do vzorca pre výpočet RPMN).

42. Súd poukazuje i na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025, z
ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby
ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Hoci článok 2.2 obsahuje
základné parametre úveru, nemožno tieto údaje stotožniť so všetkými predpokladmi potrebnými na
výpočet RPMN.

43. Už i absencia jednej obligatórnej náležitosti má následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, a tak sa súd z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania už
ďalej nezaoberal ďalšími prípadnými dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Jedine sa žiada
dodať, že žalovaný ani nereagoval na žalobkyňou vytýkané hrubé porušenie povinnosti s odbornou
starostlivosťou skúmať jej úveruschopnosť pred poskytnutím úveru, čím sa toto jej tvrdenie stalo

prakticky nesporné, resp. žalovaný nepreukázal, že by dodržal povinnosť nahliadnuť do prístupných
registrov a postupom podľa § 7 ZoSÚ skúmal úveruschopnosť a bonitu žalobkyne. Uvedené tak
predstavuje hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, čoho dôsledkom je v zmysle § 11 ods.
2 ZoSÚ taktiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvým výrokom určil, že úver poskytnutý na základe dotknutej
zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

45. Vo svetle záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa súd ďalej zaoberal tým, či je dôvodná
žaloba žalobkyne v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z nesporných skutkových tvrdení strán

sporuvyplynulo,žežalobkyňačerpalaúvervovýške5000EURadoposiaľuhradilasumu5886,07EUR.
Keďže s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému
iba sumu vo výške rovnajúcej sa poskytnutým finančným prostriedkom z úveru, žalobkyňa preplatila
úver (jeho istinu predstavujúcu poskytnuté finančné prostriedky) o sumu 886,07 EUR, čo v konečnom
dôsledku predstavuje rozsah jej plnenia v prospech žalovaného bez právneho dôvodu. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti a s poukazom na citovaný § 451 Občianskeho zákonníka tak súd druhým výrokom
zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 886,07 EUR, a to spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 886,07 EUR od 06.12.2024 (od druhého dňa po doručení
žaloby žalovanému) do zaplatenia. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 04.12.2024, dňa 05.12.2024ešte mohol dobrovoľne plniť a dňom 06.12.2024 sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňu omeškania žalovaného vo výške 8,4 % ročne (vo

výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku
dňu 06.12.2024 bola vo výške 3,40 %).

46. Žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia

súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať

subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti
o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Vyžaduje sa skutočná vedomosť o skutkových
okolnostiach, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o skutkových okolnostiach zakladajúcich
bezdôvodné obohatenie. Zo skutkových tvrdení žalobkyne, na ktorých podporu predložila listinný
dôkaz v podobe prehlásenia Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, vyplýva, že žalobkyňa sa

o potenciálnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela
najskôr 01.02.2023, kedy sa obrátila na uvedené združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa
a toto ju poučilo o tom, že sa javí, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na realizované
úhrady a čerpanú sumu úveru, že tiež došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého sa môže
žalobkyňa domáhať žalobou na súde. Súd má za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila,

kedy sa skutočne o bezdôvodnom obohatení na strane veriteľa - žalovaného na svoj úkor a voči komu
ho má uplatniť, dozvedela. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 25.11.2024, teda do dvoch rokov
od 01.02.2023 (ktorý dátum súd považuje za rozhodujúci pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty), bola podaná včas, a teda nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
premlčaný z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty.

47. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty, možno konštatovať, že v danom prípade treba vychádzať
zo záverov o minimálne nepriamom úmysle na strane veriteľa, a teda v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníkapoužiťobjektívnupremlčaciudobuvtrvanídesiatichrokov.Žalovanýmádlhodobovpredmete
svojejčinnostiajposkytovanieúverov,atedajehopovinnosťoubolopoznaťadodržiavaťprávnepredpisy

vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého
predmetom činnosti je poskytovania úverov v rozpore so zákonom prijíma i plnenia, na ktoré v dôsledku
zmlúv koncipovaných v rozpore so zákonom nemal nárok, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako

konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Splátku, ktorou došlo k bezdôvodnému obohateniu
na úkor žalobkyne, žalobkyňa uhradila dňa 14.09.2017, a tak ku dňu podania žaloby neuplynula ani
desaťročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia.

48. Za zásadný pre posudzovanie premlčacej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia súd
považuje tiež rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.04.2021 vo veci C-485/19 LH c/
a Profi Credit Slovakia s.r.o. , v ktorom Súdny dvor vyslovil stanovisko, že „zásada efektivity sa má
vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú
spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe

nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s
požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa,
keď došlo k bezdôvodnému obohateniu."

49. Následne súd pristúpil ku skúmaniu jednotlivých žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok

dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

50. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s§§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka a podporne i § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v záujme
zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia
neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho

záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom
je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3
a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti

porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust.
§ 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti
zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

51. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.

6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá
právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého
právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,
podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa

okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné
podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať
žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj

v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods.
1ÚstavySlovenskejrepublikyakoajSmerniciRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

52. Pokiaľ žalovaný namietal, že napadnuté zmluvné podmienky neboli voči žalobcovi uplatnené,
súd považuje za nevyhnutné uviesť, že právne posúdenie je zamerané na objektívne posúdenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi, teda je v súdenej veci (v konaní o určenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky) právne bez významu, či dodávateľ zmluvnú podmienku skutočne
voči spotrebiteľovi uplatnil.

53. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo

či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo
strany spotrebiteľa, ale to iba v prípade upomienky pri omeškaní – pričom toto nie je možné vyhodnotiť
ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia zo zmluvy, či ceny zmluvného plnenia).

54. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2

OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba

dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomtosmere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

55. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

56. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,

obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

57. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

58. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než

obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobkyňa ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne
je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

59. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho

postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom

zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

60. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so

stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. E., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny

dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúcehostavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

61. Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy súd v každom a jednom prípade
žalobkyňou špecifikovaných zmluvných podmienok dospel k záveru o naplnení znakov neprijateľnosti
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v každom a jednom prípade súd zistil, že totožné
alebo veľmi obdobné zmluvné podmienky boli už súdmi vyhlásené za neprijateľné podmienky, a to
i priamo vo vzťahu k žalovanému (zistené vyhľadaním na webovej stránke https://www.justice.gov.sk/

sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia ). Súd dospel k záveru, že žalobkyňou špecifikované zmluvné
dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, preto ich výrokmi III. až VII. určil za neprijateľné zmluvné podmienky.

62. Čo sa týka prvej zmluvnej podmienky (uvedenej v III. výroku tohto rozsudku), týkajúce sa poplatku

za upomienky pri omeškaní splátky, predmetné zmluvné dojednanie už bolo určené ako neprijateľná
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve napríklad v rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp.
zn. 34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024
zo dňa 07.03.2025, či rozhodnutiami Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-5Csp/50/2022 zo dňa
10.05.2024 a sp. zn. 5Csp/4/2021 zo dňa 05.08.2021. Súd vidí zjavný nepomer sankcie za upomienku

(pri akomkoľvek omeškaní) k samotnej výške mesačnej splátky – poplatok za upomienku, a teda de
facto sankcia za omeškanie, vo výške 10 EUR, či 25 EUR predstavuje desatinu, či štvrtinu splátky.
Za situácie, kedy upomienka môže byť vystavená pri akomkoľvek omeškaní, aj len časti splátky,
súd jednoznačne konštatuje, že sa jedná o sankciu, ktorá nie je primeraná. K potrebe posudzovania
vyváženosti, či nevyváženosti sankcie za omeškanie skryté pod pojmom „poplatok za upomienku“, je

potrebné poukázať na znenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorý medzi neprijateľné
zmluvné podmienky radí dojednania, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V danom
prípade podľa názoru súdu nemožno prehliadnuť práve neprimeranosť výšky poplatku za upomienku
k nielen samotnému spoplatňovanému úkonu/“službe“ (a jej reálnych nákladov) ale aj k prípadnej

akejkoľvek aj banálnej sume omeškaného záväzku, za účelom získania ktorej sa upomienka vyhotovuje.
S poukazom na uvedené tak súd jednoznačne konštatuje, že predmetné dojednanie spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
ako to predpokladá ust. § 53 Občianskeho zákonníka a dojednanie možno subsumovať ako istú odnož
neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

63. Rovnako i zmluvná podmienka uvedená v IV. výroku tohto rozsudku, týkajúca sa započítania
pohľadávok veriteľa voči pohľadávke spotrebiteľa z ktoréhokoľvek jeho účtu alebo vkladu, už bola súdmi
určená ako neprijateľná zmluvná podmienka – napríklad rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp. zn.
34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024 zo dňa

07.03.2025, či rozhodnutím Okresného súdu Bardejov a sp. zn. 5Csp/4/2021 zo dňa 05.08.2021. Z
porovnania s vnútroštátnou úpravou vyplýva, že podľa § 580 OZ (Ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa
vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik
nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítanie je možné iba

prostredníctvom tzv. započítacieho prejavu. Tým, že uvedená podmienka započítací prejav obchádza
a umožňuje iba ex post notifikáciu vo výpise, odkláňa sa od citovanej právnej úpravy v neprospech
spotrebiteľa a takáto zmluvná podmienka je neprijateľná (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 9Csp/128/2023 zo dňa 26.02.2024 potvrdený v dotknutej časti rozsudkom Krajského súdu v Prešov
sp.zn.6CoCsp/16/2024zodňa19.09.2024).Vzmysledotknutejzmluvnej podmienkysi moholžalovaný

započítať svoje pohľadávky zo zmluvy voči pohľadávke žalobkyne z ktoréhokoľvek jej účtu alebo vkladu
vedeného bankou ( a teda i rôzne poplatky, či úroky), a už iba skutočnosť, že žalovaná takúto
možnosť mala bez akejkoľvek súdnej kontroly, spôsobila nerovnováhu v zmluvnom vzťahu.
Banka je v zmysle dojednania tiež oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov,či inak neumožniť dlžníkovi/spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte dlžníka/
spoludlžníka alebo vklade dlžníka/spoludlžníka, s čím dlžník/spoludlžník podpisom zmluvy súhlasí.
Takéto ustanovenie hrubo a neprimerane obmedzuje dlžníka, resp. aj spoludlžníka napr. pri realizácii

platieb, ktoré môžu byť dôležité z hľadiska jeho existencie, resp. plnenia si zákonných povinností (napr.
výživného). Takýmto dojednaním môže banka skutočne existenčne ohroziť dlžníka/spoludlžníka
pri rôznych životne dôležitých udalostiach (napr. havarijný stav, prírodná katastrofa,
tragédia v rodine a pod.), pričom súd zastáva názor, že pokiaľ by žalovaný spotrebiteľovi náležite
objasňoval obsah tohto zmluvného ustanovenia, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ by

s takýmto dojednaním nesúhlasil, nakoľko si ním žalovaný vlastne uzurpuje právo disponovať so
všetkými prostriedkami spotrebiteľa resp. zároveň zamedziť akúkoľvek dispozíciu s jeho prostriedkami,
a to na započítanie akýchkoľvek platieb, ktoré skutočne nemusia byť dojednané, či zákonné (porov.
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoCsp/13/2023 zo dňa 08.02.2024).

64. I zmluvné dojednanie o poradí započítavania platieb na poplatky úrok z omeškania, zmluvný úrok

z úveru a až tak na splátku istiny úveru, citované vo výroku V. tohto rozsudku (resp. v obdobnom
znení) už bola opakovane súdmi vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve – napríklad rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn. 34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024,
8Csp/1/2023 z 27.04.2023, 17Csp/96/2022 z 18.08.2023, či 19Csp/19/2022 z 19.09.2023, či Okresného
súdu Bardejov sp. zn. SK-5Csp/50/2022 zo dňa 10.05.2024 a sp. zn. 8Csp/3/2021 zo dňa 20.05.2022.

Neprijateľnosť danej podmienky predovšetkým spočíva v tom, že umožňuje veriteľovi v priamom rozpore
s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať platby spotrebiteľa na iný účel (úroky, poplatky,
sankcie), než je prioritné splácanie istiny. Daná podmienka predstavuje odchýlenie sa od úpravy
v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Súd pritom nevidí dôvod na odklon od už skoršieho
právneho posúdenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súdmi a plne sa s ním stotožňuje.

65. Zmluvné dojednanie špecifikované vo výroku VI. tohto rozsudku týkajúce sa úročenia predčasne
splatnej časti úveru dohodnutou úrokovou sadbou i zákonným úrokom z omeškania bolo určené
za neprijateľnú zmluvnú podmienku taktiež skoršími rozhodnutiami súdov – napríklad rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/35/2024 zo dňa 07.03.2025, či rozsudkom Okresného

súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/71/2018-84 zo dňa 27. 03. 2019 (potvrdeného rozsudkom Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/136/2019 zo dňa 22.10.2019). V tejto súvislosti súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020 (R 5/2021), z
ktorého vyplýva právny názor, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi prináleží
úrok z istiny vo výške, ktorú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Najvyšší

súd SR v tomto rozhodnutí konštatoval, že aj prípadné dojednanie, ktorého obsahom je platenie
dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, pretože pokiaľ
by spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného
splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie

peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie,
to znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Inak
povedané, aj pri zosplatnení úveru podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná
a záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý, pričom sa aplikuje na
dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru. Z tohto dôvodu potom

dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia
istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

66. Napokon za neprijateľnú súd určil i zmluvnú podmienku týkajúcu sa oznamovacej povinnosti
spotrebiteľa o všetkých okolnostiach, ktorý by mohli negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo
zmluvy. Zakotvenie predmetnej oznamovacej povinnosti spotrebiteľa s nadväzujúcou zodpovednosťou
za škody spôsobené v dôsledku nesplnenia povinnosti vytvára značnú nerovnováhu právach
a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Vsunutie takejto oznamovacej povinnosti medzi

iné podmienky upravujúce zmluvný vzťah (ktoré by v rámci obchodných podmienok mali byť skôr
technického a dopĺňacieho charakteru), je podľa názoru súdu neprípustné a neprimerane zaťažujúce
spotrebiteľa. Spotrebiteľ pritom nie je schopný dopredu predvídať alebo vyhnúť sa takémuto
správaniu alebo takejto skutočnosti, akou je exekučné alebo konkurzné konanie voči nemu týkajúce sajeho majetku, pričom sa môže jednať o exekučné konanie o úplne minimálnu sumu, ktorá by
v žiadnom prípade nemala mať nejaký vplyv na úverový vzťah. Uvedené je si potrebné spojiť
i s iným dojednaním – a to dojednaním o predčasnom zosplatení úveru, kde v rámci zmluvnej podmienky

zakotvenej v obchodných podmienkach v bode 6.8. plynie dodávateľovi oprávnenie zosplatniť úver
v prípade podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, na začatie exekučného konania alebo na výkon
rozhodnutia, ktorým sa má postihnúť majetok dlžníka/spoludlžníka, či v prípade, že v majetkových
pomeroch dlžníka/spoludlžníka nastala podstatná zmena, ktorá môže negatívne ohroziť schopnosť
splatiť pohľadávku banky, vyplývajúcu zo zmluvy o úvere.

67.Nadôvažoksažiadadodať,žežalovanýmprezentovanéúvahyošikanóznomspôsobevýkonupráva
žalobkyne neboli v konaní preukázané. Súd vidí zjavný motív žalobkyne podať žalobu práve s ohľadom
na to, že sa domnievala, že zmluva má nedostatky, ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru, pričom jej žaloba nebola len nejakou akademickou alebo nedotýkajúcou sa konkrétnych porušení
jej spotrebiteľských práv, ale jedným z uplatnených nárokov je dokonca i nárok na plnenie – vydanie

bezdôvodného obohatenia. Každý má právo na súdnu ochranu svojho domnelého práva a s ohľadom
na eurokonformný výklad premlčania v snahe zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľov, súd
nevzhliadol dôvod na vyslovenie, že by v danom prípade malo iniciovanie sporu žalobkyňou s odstupom
času od splatenia úveru šikanózny charakter, alebo bolo v rozpore s dobrými mravmi.
68. Čo sa týka dôkazov, ktoré súd nevykonal, súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie

ohľadom prepočtu hodnoty RPMN jednak z dôvodu, že sa absenciou tejto náležitosti nezaoberal, keďže
zistil iný dôvod, pre ktorý sa má dotknutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako aj z dôvodu,
že žalobkyňa vôbec ani nenamietala nesprávnosť hodnoty RPMN v zmluve. Výsluch žalobkyne ku
kontraktačnému procesu a motívom podania žaloby súd taktiež nepovažoval za nevyhnutné vykonať.
Žalobkyňa súdu poskytla svoje tvrdenia a podložila ich i listinným dôkazom – prehlásením združenia.

69. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobkyni ako plne úspešnej strane v spore priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/179/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 25. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2025

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2025