Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207384
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123207384.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DominikouVittekovouPhD.vsporežalobcu:Tatrabanka,a.s.,IČO:

00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, právne zastúpený: RASLEGAL, s.r.o.,
IČO: 36 855 561, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 3/ F. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., všetci právne zastúpení: Mgr. Martin Jankovič, advokát so sídlom Železničná
257/19, 050 01 Revúca, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd u r č u j e , že právny úkon - kúpna zmluva, zapísaný v katastri nehnuteľností v rámci konania
č. V - 152/2021 v časti, predmetom ktorého je prevod:
a. rodinného dom so súpisným číslom 13272, postavený na pozemku parc. č. 15829/2
b. pozemku parcely reg. „C“ č. 15827 o výmere 866 m2 – záhrada;
c. pozemku parcely reg. „C“ č. 15828 o výmere 452 m2 – zastavaná plocha a nádvorie;
d. pozemku parcely reg. „C“ č. 15829/1 o výmere 553 m2 – záhrada;
e. pozemku parcely reg. „C“ č. 15829/2 o výmere 189 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, to všetko

zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D., obci Prešov, okrese Prešov, vedenom
Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný.

III. Súd u r č u j e , že právny úkon – zmluva, zapísaná v katastri nehnuteľností v rámci konania č.
V-153/2021, predmetom ktorého je zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných v 2. a 3. rade,
spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania:
a. rodinného dom so súpisným číslom 13272, postavenom na pozemku parc. č. 15829/2;
b. pozemku parcely reg. „C“ č. 15827 o výmere 866 m2 – záhrada;

c. pozemku parcely reg. „C“ č. 15828 o výmere 452 m2 – zastavaná plocha a nádvorie;
d. pozemku parcely reg. „C“ č. 15829/1 o výmere 553 m2 – záhrada;
e. pozemku parcely reg. „C“ č. 15829/2 o výmere 189 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, to všetko
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D., obci Prešov, okrese Prešov, vedenom
Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný.

IV. Žalobca m á voči žalovaný v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,

že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2023 domáhal, aby súd určil, že právny úkon - kúpna
zmluva, zapísaný v katastri nehnuteľností v rámci konania č. V - 152/2021 v časti, predmetom ktorého je
prevod rodinného dom so súpisným číslom 13272, postavený na pozemku parc. č. 15829/2, pozemkuparcely reg. „C“ č. 15827 o výmere 866 m2 – záhrada; pozemku parcely reg. „C“ č. 15828 o výmere 452
m2 – zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parcely reg. „C“ č. 15829/1 o výmere 553 m2 – záhrada;
pozemkuparcelyreg.„C“č.15829/2ovýmere189m2–zastavanáplochaanádvorie,tovšetkozapísané

na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D., obci Prešov, okrese Prešov, vedenom Okresným
úradom Prešov, katastrálnym odborom (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), je voči žalobcovi právne
neúčinný. Rovnako navrhol, aby súd určil, že právny úkon – zmluva, zapísaná v katastri nehnuteľností v
rámci konania č. V-153/2021, predmetom ktorého je zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných
v 2. a 3. rade, spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľnosti, je

voči žalobcovi právne neúčinný.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou N8R4 – Sofranek, s. r. o., so
sídlom Hrnčiarska Ves 305, 980 13 Hrnčiarska Ves, IČO: 36 720 224(ďalej tiež len „Spoločnosť“) ako
dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. MU-8080115881 (ďalej len
„Zmluvaoúvere“).Vychádzajúczúdajaotrvalompobyteadátumenarodeniažalovanejv2.rade,maliza

to, že ide o matku žalovanej v 1. rade. Žalovaný v 3. rade je potom otcom žalovanej v 1. rade a manželom
žalovanej v 2. rade. Spoločnosti v zmysle Zmluvy o úvere poskytli splátkový investičný úver vo výške
32.000 eur. Nakoľko Spoločnosť nedodržala povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy o úvere a dohodnuté
splátky neplnila riadne a včas, ba dokonca neuhradila ani len jedinú splátku úveru, pristúpili sme k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Spoločnosť ako dlžníka a rovnako aj žalovanú v 2. rade ako

ručiteľku vyzvali na vrátenie dlžnej sumy (33.789,29 eur). Keďže dlžníci napriek tomu svoj dlh nesplnili
ani v dodatočnej lehote, nárok si voči nim uplatnil súdnou cestou. Dňa 24.02.2022 Okresný súd Banská
Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn.: 12Up/105/2022 vydal platobný rozkaz ktorým
zaviazal spoločnosť a žalovanú v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 33.829,29 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 33.364,79 eur odo dňa 23.12.2021 do zaplatenia a trovy

súdneho konania vo výške 2.211,44 eur. Voči Spoločnosti nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 29.03.2022. Žalovaná v 2. rade podala voči Platobnému rozkazu odpor, v dôsledku
čoho bolo konanie voči žalovanej v 2. rade postúpené na tunajší Okresný súd Prešov. Konanie je vedené
pod sp. zn. 23Cb/100/2022. V priebehu súdneho konania na portáli katastra nehnuteľností zaevidoval
skutočnosti, ktoré vyvolali presvedčenie o tom, že žalovaná v 2. rade sa v nadväznosti na nepriaznivé a

neúspešné podnikanie, následne spojené s nesplácaním poskytnutého úveru, ako aj pohľadávok iných
svojich veriteľov, zbavila svojho nehnuteľného majetku, ktorý vlastnila pravdepodobne v bezpodielovom
spoluvlastníctve spoločne so svojím manželom – žalovaným v 3. rade, a to v prospech ich dcéry –
žalovanej v 1. rade. Svedčí o tom list vlastníctva č. XXXX, na ktorom je žalovaná v 1. rade uvedená
ako vlastníčka predmetných nehnuteľností a ako titul nadobudnutia zaznamenaná kúpna zmluva č.

V 152/2021. Zároveň z predmetného listu vlastníctva zistil, že na základe zmluvy označenej ako
V-153/2021 (teda zjavne spísanej súbežne s prevodom na žalovanú v 1. rade) bolo na nehnuteľnostiach
zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu a
pozemkov, a to v prospech žalovaných v 2. a 3. rade. Rovnako z poznámky č. P 241/2021 uvedenej
na predmetnom liste vlastníctva zistil, že v roku 2021 bolo voči žalovanej v 1. rade iniciované konanie

o určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to ďalším veriteľom žalovanej – spoločnosťou RED STONE
NOW SK a.s. Z Registra poverení na vykonanie exekúcie tiež zistil, že od 31.03.2021 je voči žalovanej
v 2. rade vedená exekúcia v prospech spoločnosti RED STONE NOW SK a.s. na základe exekučného
titulu zo dňa 09.06.2020 a voči žalovaným v 2. a 3. rade je od 22.04.2022 vedená spoločná exekúcia
v prospech Združenia na ochranu práv investorov - občanov, na základe exekučného titulu zo dňa

02.12.2021. Na základe týchto skutočností mal za to, že zo strany žalovaných išlo o prevod fiktívny –
teda nie s cieľom tieto nehnuteľnosti speňažiť, ale tieto vyňať zo sféry, na ktorú by mali dosah veritelia
žalovaných v 2. a 3. rade, vrátane našej spoločnosti. To všetko so zachovaním všetkých benefitov
vlastníka pre žalovaných v 2. a 3. rade, o čom svedčí zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného bývania a užívania nehnuteľností zo strany žalovaných v 2. a 3. rade. Mal za to, že v danom

prípade išlo o účelový prevod nehnuteľností s úmyslom ukrátiť jeho pohľadávky ako aj ďalších veriteľov
žalovaných v 2. a 3. rade. Preto by mali byť všetky súvisiace právne úkony, t. j. kúpna zmluva, ako
aj zmluva o zriadení vecného bremena, voči nemu právne neúčinné. Už na prvý pohľad je zrejmé, že
žalovaní sú si nepochybne blízkymi osobami (podľa dátumov narodenia ide pravdepodobne o rodičov
a dcéru). Neúčinnosť kúpnej zmluvy je tak možné voči žalovanej v 1. rade odporovať podľa ust. § 42a

ods. 3 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zároveň poukázal
na to, že k prevodu nehnuteľností došlo zrejme niekedy v januári 2021 (nakoľko bol vklad povolený
podľa listu vlastníctva dňa 04.02.2021). Keďže spoločnosť RED STONE NOW SK a.s. už v tom čase
disponovala exekučným titulom zo dňa 09.06.2020, je zjavné, že tento právny úkon smeroval k ukráteniupohľadávky veriteľov žalovanej v 2. rade. Do pozornosti súdu dali aj prehľad splácania úveru, ktorý
sme poskytli Spoločnosti. Z tohto vyplýva, že Spoločnosti bol úver žalobcom poskytnutý v júli 2020,
čiže približne pol roka pred prevodom nehnuteľností. Napriek tomu Spoločnosť nikdy neuhradila žiadnu

dohodnutú splátku úveru a v marci 2021, čiže bezprostredne po prevode nehnuteľností, žalovaná v
2. rade dokonca previedla svoj obchodný podiel v Spoločnosti. To všetko zjavne v očakávaní skorého
vymáhania nárokov žalobcom, čo celkom zrejme prispelo tiež k motivácii žalovaných v 2. a 3. rade
previesť svoj nehnuteľný majetok na svoju dcéru, aby tento nemohol byť postihnutý v exekúcii iniciovanej
buď žalobcom alebo spoločnosťou RED STONE NOW SK a.s., či iným veriteľom. Konanie žalovaných

spočívajúce v prevode nehnuteľností očividne smerovalo k ukráteniu našej pohľadávky voči žalovanej
v 2. rade. I napriek tomu, že nemal k dispozícii kúpnu zmluvu, resp. zmluvu, ktorou bolo zriadené
vecné bremeno viaznuce na predmetné nehnuteľnostiach v prospech žalovaných v 2. a 3. rade, platí,
že žalovaná v 1. rade je dcérou žalovaných v 2. a 3. rade. Nesporne preto musela vedieť aj o ich
úmysle ukrátiť svojich veriteľov. Sme toho názoru, že nedobromyseľnosť žalovaných je vzhľadom na
všetky okolnosti danej veci prezumovaná a nepochybná. Vo svetle vyššie uvedených skutočností vyjadril

presvedčenie o tom, že jediným zámerom a účelom prevodu nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalovanej v 1. rade bolo znemožniť uspokojenie nárokov veriteľov, o čom mohla a musela mať priamu
vedomosť. Mal za to, že na základe vyššie uvedených okolností preukázal nekalý úmysel žalovanej
v 2. rade ukrátiť uspokojenie žalobcu, ako aj nedobromyseľnosť žalovanej v 1. rade a jej vedomosť o
úmysle zmariť uspokojenie žalobcu, či iných veriteľov žalovaných v 2. a 3. rade. V ďalšom uviedol, že

právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých
dochádza k scudzeniu majetku, ale každý úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia
veriteľom vymáhanej pohľadávky. Tento názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom rozhodnutí zo dňa 01.07.2011 vo veci sp. zn.: 5 Cdo/181/2010. Vzhľadom na uvedené sme toho
názoru, že odporovať možno aj úkony, ktoré priamo a bezprostredne nadväzujú na scudzovacie úkony,

ktorými došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, a to vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena ako je
tomu v tomto prípade. S prihliadnutím na účel právnej úpravy je podľa nás pod pojmom „odporovateľný
právny úkon“
nevyhnutné rozumieť aj sled viacerých bezprostredne nadväzujúcich právnych úkonov, ktoré sú
previazané spoločným úmyslom dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Je evidentné, že zmluva o zriadení

vecného bremena v prospech žalovaných v 2. a 3. rade bola uzatvorená v bezprostrednej a priamej
príčinnej súvislosti so scudzovacím úkonom, ktorým boli nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva
žalovanej v 1. rade. Zároveň tak táto zmluva celkom evidentne sama o sebe sťažuje uspokojenie jeho
pohľadávky a ukracuje ho, nakoľko je nepravdepodobné, že by sa nehnuteľnosti zaťažené vecným
bremenom in personam podarilo pri výkone exekúcie speňažiť. Okrem toho, akékoľvek vecné bremeno

zriadené na prevádzanom majetku sa priamo odráža aj na hodnote majetku a to tak, že v dôsledku
vecného bremena dochádza k zníženiu hodnoty majetku. Aj zriadením vecného bremena potom
dochádza k zmenšeniu majetkového substrátu dlžníka a ukráteniu veriteľa. Zastával preto názor, že
zmluva o zriadení vecného bremena sama o sebe predstavuje odporovateľný právny úkon, a teda je
možné sa následne domáhať jej neúčinnosti, a to aj keď táto bola realizovaná ako samostatný právny

úkon. Neúčinnosť zmluvy o zriadení vecného bremena je tak možné podľa nás voči žalovaným v 2. a
3. rade odporovať v zmysle ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili namietajúc, že žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou, t.j.
takou, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, priznanú vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,

podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Poukázal na rozsudoko

4. Žalobca v replike poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17.5.2022 sp. zn. 1VCdo 1/2022 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č.
1/2022 ako R 2/2022, v zmysle ktorého vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek

1 OZ je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní..

5. Žalovaní právo dupliky nevyužili.

6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil sa so

skutkovými tvrdeniami strán sporu i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:7. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 16.11.2020 medzi E. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX a F. B., G. B., nar.
XX.XX.XXXX – ako predávajúcimi – a žalovanou – ako kupujúcou – predávajúci previedli vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre k.ú. D., a to:

a) pozemok registra C KN parc. č. 15827 –záhrada o výmere 866 m2,
b) pozemok registra C KN parc. č. 15828 –zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2,
c) pozemok registra C KN parc. č. 15829/1 – záhrada o výmere 553 m2,
d) pozemok registra C KN parc. č. 15829/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2,
e) stavba – rodinný dom – so súpisným číslom 13272 na pozemku reg. C KN s parc. č. 15829/2 –

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2,
ktoré nehnuteľnosti mali v podielovom spoluvlastníctve, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku,
na žalovanú. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu vo výške 10 000 EUR a súčasne
sa zaviazala, že najneskôr do jedného roka odo dňa podpisu zmluvy preberie na seba záväzok splácať
hypotekárny úver za predávajúcich, ktorý je zabezpečený právom na prevádzanej nehnuteľnosti (na
nehnuteľnosti ku dňu podpisu zmluvy i v čase rozhodnutia súdu viazne záložné právo v prospech

Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva reg. č. 001/089985/17-008/000). Vklad č. 152/2021 bol povolený dňa 4.2.2021.

8. Dňa 27.11.2020 uzatvorili žalovaná v 1. rade ako povinná z vecného bremena a žalovaný v 2.
a 3. rade ako oprávnení z vecného bremena zmluvu o zriadení vecného bremena, predmetom

ktorej bolo na predmetných nehnuteľnostiach zriadenie vecného bremena v prospech oprávnených
z vecného bremena spočívajúce v práve doživotného bývania a užívanie predmetných nehnuteľností.
Dňa 12.01.2021 bol Okresnému úradu Prešov - katastrálny odbor doručený návrh na vklad vecného
práva do katastra nehnuteľností zo strany žalovanej v 1. rade. Okresný úrad Prešov rozhodnutím
prerušil katastrálne konanie z dôvodu, aby bol predložený súhlas záložného veriteľa so zriadením

vecného bremena na dotknutej nehnuteľnosti. Žalovaný v 2. a 3. rade podali dňa 25.02.2021 vyjadrenie
k prerušeniu konania z ktorého plynie cit: „v kontexte uvedeného uvádzame, že hodnota predmetných
nehnuteľností predstavuje sumu cca 350 000 €, a táto hodnota vysoko prevyšuje zostatok úveru
Všeobecnej úverovej banky, a.s., ktorá k dnešnému dňu predstavuje sumu cca 237 000 € (rozdiel
v prospech hodnoty nehnuteľností predstavuje sumu cca 110 000 €). Naviac uvádzame, že vo vzťahu

k predmetnému úveru VÚB, a.s. úverový dlžník nie je v omeškaní s ani jednu splátku úveru.“ . Vklad
č. 153/2021 bol povolený dňa 11.03.2021.

9. Z listu vlastníctve č. 5933 v k.ú. D. vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú zapísané
tomto liste vlastníctva a ktoré boli predmetom prevodného úkonu – predaja zo dňa 16.11.2020 viaznu

dve ťarchy, a to záložné právo v prospech VÚB banka, a.s. (V 4223/2017) a vecné bremeno doživotného
bývania a užívania týchto nehnuteľností v prospech E. B. a F. B., ktorého vklad bol povolený dňa
11.03.2021 (V-153/2021).

10. Dňa 22.07.2020 žalobca ako veriteľ so Spoločnosťou ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako

ručiteľkou uzavrel v zmysle ustanovení §§ 497 až 507 ObZ zmluvu o splátkovom úvere č. 8080115881
a v nej inkorporovanú dohodu o ručení uzatvorenú v zmysle § 303 a nasl. ObZ v spojení so Všeobecnými
úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. (ďalej len „VÚP“). Spoločnosti bol poskytnutý nezáväzný
(nekomitovaný) úver vo výške 32 000 eur na účely: financovanie oprávnených projektov a s nimi
súvisiacich oprávnených výdavkov vrátane zaplatenia poplatku za záruku. Splátka bola v dohodnutej

výške 534 eur mesačne.

11. Z registra poverení na vykonanie exekúcie plynie, že voči žalovaným v 2. a 3. rade nevydané
poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 20.4.2022 alebo voči žalovanej v 2. rade aj dňa 31.03.2021.

12. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka refinančná“ reg. Č. 001/089985/17-008/000
zo dňa 20.06.2017 vyplýva, že dlžníčke E. B. a F. B. bol poskytnutý úver na sumu 259 000 eur pri zriadení
záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť v prospech banky VÚB banka, a.s. V predmetnej zmluve
sa uvádza, že hodnota predmetu zabezpečenia – rodinného domu súp. č. 13272 na parc. č. 158299/2
apozemkovparc.č.15827,parc.č.15828,parc.č.15829/1aparc.15829/2–je306818,18eur.Celková

čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom činí sumu 315 112,04 eur.

13.Zvýpisuzhypotekárnehoúveruplynie,žezostatokistinyhypotekárnehoúverubolkudňu31.12.2020
vo výške 237 763,27 eur.14. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu v kúpnej zmluve zo dňa 16.11.2020 mali podľa odhadu
trhovej hodnoty nehnuteľnosti vypracovaného spol. STAVIAME BÝVANIE s.r.o. zo dňa 21.10.2024 ku

obdobiu novembra 2020 hodnotu 220 000 eur.

15. Z ponuky predaja nízkoenergetické ho drevo domu Vydumanec vyplýva cit: „Zdalo by sa, že je
nehnuteľnosť v hlbokom lese, no opak je pravdou, rodinný dom (bungalov) je v okrajovej a obývanej
časti Prešova - Vydumanec, s dosahom MHD .... v zadnom trakte na kaskáde pokračujúcej rovinou,

možnosť vybudovania ešte jedného domu ....... dostupnosť do centra mesta cca 5 minút autom. Rýchle
napojenie na diaľnicu ....“

16. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu sa žalobca domáhal, aby súd uložil pôvodne žalovanému
v 1. rade (N8R4 – Sofranek s.r.o.) a žalovanej v 2. rade (E. B.) povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 33.364,79 eur spolu s - úrokmi vo výške 352,- eur, - úrokmi z omeškania vo výške 72,50 eur, -

úrokmizomeškaniavovýške9,00%ročnezosumy33.364,79eurododňa23.12.2021aždozaplatenia,
- paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu
povinnosť plniť druhého zo žalovaných. Zároveň povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100 %.

17. Upomínací súd vydal dňa 24.02.2022 sp.zn. 12Up/105/2022, proti ktorému v danom čase ako
žalovaná v 2. rade ( E. B. – v súdenej veci rovnako žalovaná v 2. rade) podala odpor. Voči Spoločnosti
nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť.

18. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb 100/2022-141 z 26.4.2023 bolo rozhodnuté o spore
o zaplatenie 33 364,79 eur s prísl. medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade tak, že

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 33.364,79 eur spolu s úrokom v sume 352
eur, úrokom z omeškania v sume 72,50 eur, úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy

33.364,79 eur od 23.12.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40 eur, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Splnením
povinnosti žalovanej uloženej jej týmto rozsudkom, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia
spoločnosti N8R4 – Sofranek, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska Ves 305, 980 13 Hrnčiarska Ves, IČO:
36 720 224, uložená platobným rozkazom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Up/102/2022

zo dňa 24.02.2022 a naopak.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že časť
trov spočívajúcich v trovách upomínacieho konania je povinná žalovaná nahradiť žalobcovi spoločne

a nerozdielne so spoločnosťou N8R4 – Sofranek, s. r. o., I. C. XXX, XXX XX I. C., IČO: 36 720 224.

19. V zmysle článku I. Zmluvy o úvere bola dohodnutá výška úveru 32.000 eur na financovanie
oprávnených projektov a s nimi súvisiacich oprávnených výdavkov vrátane zaplatenia poplatku za
záruku, bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 3,9 % ročne bez spracovateľského poplatku, bez

poplatku za predčasné splatenie a poplatku z nečerpania s dátumom splatnosti poslednej splátky určený
v bode 5. 1. Tejto zmluvy s úrokom z omeškania 25 % ročne.

20. Podľa článku II. bodu 2.1. Zmluvy o úvere veriteľ na základe žiadosti dlžníka o poskytnutie úveru
uzatvára s ním túto zmluvu o splátkovom úvere. Za účelom zabezpečenia zabezpečenej pohľadávky

uzatvárajú veriteľ a ručiteľ dohodu o ručení obsiahnutú v bode 6. 6. tohto dokumentu.

21. Podľa článku II. bodu 2.2. Zmluvy o úvere vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie
nešpecifikovanétoutozmluvouadohodouoručenísariadiavšeobecnýmiúverovýmipodmienkamiTatra
banky, a.s. zo dňa 07.03.2008, v znení neskorších dodatkov.

22. Podľa článku II. bodu 2.3 Zmluvy o úvere je regresný nárok definovaný ako nárok Osobitného
ručiteľa, ktorý Osobitnému ručiteľovi vznikol voči Dlžníkovi podľa § 308 Obchodného zákonníka vdôsledku poskytnutia plnenia zo Záruky za Dlžníka v súvislosti s Úverom, poskytovaným na základe
tejto Zmluvy.

23. Podľa článku VI. bodu 6. 6 Zmluvy o úvere - dohoda o ručení, vyhlásenie a záväzky ručiteľa
bodu 6. 6. 1. ručiteľ vyhlásil, že v zmysle § 303 Obchodného zákonníka v prípade, ak dlžník nezaplatí
zabezpečovanú pohľadávku, za ktorú sa pre účely tejto dohody o ručení považuje aj požiadavka
osobitného ručiteľa, riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s
touto zmluvou. Zmluvné strany sa dohodli, že: veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa za platenia

zabezpečovanej pohľadávky od ručiteľa bez predchádzajúceho vyzvania dlžníka a poskytnutia ďalšej
primeranej lehoty na plnenie a dlžníkovi, vylučujú túto povinnosť veriteľa uvedenú v § 306 ods. 1
Obchodného zákonníka.

24. Podľa článku VI. bodu 6. 6. 2. Zmluvy o úvere ručiteľ sa týmto zaväzuje po obdržaní výzvy veriteľa
zaplatiťveriteľovidlžníkomnezaplatenúsplatnúzabezpečovanúpohľadávkualebojejsplatnúčasť,ktorá

budeobsahovaťsprávuotom,žedlžníknezaplatilzabezpečovanúpohľadávkuvsúladesustanoveniami
tejto zmluvy, a to v lehote uvedenej v tejto výzve na účet určený veriteľom v tomto oznámení.

25. Podľa článku VI bodu 6. 6. 3. Zmluvy o úvere veriteľ je oprávnený odpísať z účtu ručiteľa vedeného
veriteľom všetky splatné sumy zabezpečovanej pohľadávky alebo inak uspokojiť pohľadávku voči

ručiteľovi ( napríklad započítaním vzájomných pohľadávok).

26. Podľa článku VI bodu 6. 6. 4. Zmluvy o úvere akékoľvek peňažné pohľadávky ručiteľa voči dlžníkovi,
ktorévzniknúnazákladealebovsúvislostisplatenímručiteľanazákladedohodymení,budúpodriadené
úplnému splateniu zabezpečovanej pohľadávky. Ručiteľ sa zaväzuje, že nebude uplatňovať akékoľvek

nároky voči dlžníkovi, ktoré mu vzniknú v súvislosti s jeho platením na základe tejto dohody, a to až do
dňa úplného zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky, avšak s výnimkou prihlásenia pohľadávok ručiteľa
v konkurznom konaní voči dlžníkovi ako úpadcovi.

27. Podľa článku VI. bodu 6. 5. 6. Zmluvy o úvere dlžník súhlasí s tým, že pre účely zriadenia, ochrany,

uplatňovania a výkonu každého práva z každej zabezpečovanej zmluvy, je veriteľ spoločný a nerozdielny
veriteľom ( spolu s osobitným ručiteľom ) každej z pohľadávok osobitného ručiteľa a že veriteľ má svoje
vlastné a nezávisle právo žiada dlžníka o plnenie pohľadávok osobitného ručiteľa v čase ich splatnosti.

28. Podľa článku IX. bodu 9.1. Zmluvy o úvere doručovanie oznámení, žiadosti alebo inej

korešpondencie medzi zmluvnými stranami sa bude riadiť pravidlami uvedenými v úverových
podmienkach. Dlžník a ručiteľ súhlasia, aby im boli zásielky doruč vstavané do schránok
v internetbankingu vedených pre osoby oprávnenej konať v mene príslušného adresáta.

29. Podľa článku XVI. Kominikácia bod 16.3. písm. c) Všeobecných úverových podmienok plynie,

že pre účely doručovania podľa úverových dokumentov platí, že oznámenia, žiadosti alebo iná
korešpondencia doručované prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky, platia za doručené tretím
dňom nasledujúcim po dni ich odoslania.

30. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie, ktorá bola adresovaná

spoločnosti ALEKO agency s.r.o. zo dňa 15.11.2021 ako dlžníkovi zo strany žalobcu plynie, že podľa
článku VIII. prípad neplnenia bod 8.1 zmluvy sa v prípadoch neplnenia rozumie každá skutočnosť
uvedená v bode 8. 1. zmluvy a tiež v bode 13.1 všeobecných úverových podmienok banky, ktoré
sú súčasťou zmluvy. Všetky pojmy uvedené v tomto liste sa budú vykladať významom prideleným
týmto pojmom v zmluve alebo úverových podmienkach, ak nie je v tomto liste uvedené inak, súčasne

bolo uvedené, že odo dňa uzatvorenia zmluvy do dňa 13.11.2021 nastali prípady neplnenia a to v
zmysle článku VIII, bod 13. 1. písm.a) úverových podmienok t.j., že dlžník viac ako 10 dní je v
omeškaní so zaplatením pohľadávky veriteľa, príslušenstva pohľadávky veriteľa, súčasti pohľadávky
veriteľa alebo ich častí alebo sumy mimoriadne splatnej na základe využitia práva dlžníka požadovať
mimoriadne zaplatenie pohľadávky veriteľa alebo jej časti podľa zmluvy, a/alebo prípad neplnenia v

zmysle článku VIII., bod 13.1. písm. i), úverových podmienok, t.j. dlžník alebo garant nesplnil alebo
porušil svoje záväzky obsiahnuté v úverových dokumentoch, alebo nedošlo k splneniu podmienok
uvedených v úverových dokumentoch, alebo došlo k porušeniu podmienok ustanovených v úverových
do dokumentoch. Uviedol, že týmto banka využíva svoje právo a stanovuje v súlade s článkom VIII., bod13. 2. písm. a) úverových podmienok a podľa bodu 13. 3. úverových podmienok mimoriadnu splatnosť
úveru. V dôsledku stanovenia mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že vznikla povinnosť predčasne
splatiť celkovú pohľadávku veriteľa vrátane jej súčastí a príslušenstva v lehote určenej v tomto oznámení

vo výške 33 789,29 eur a následne boli uvedené pokyny a to číslo účtu, variabilný symbol s lehotou
bezodkladne najneskôr do piatich kalendárnych dní. Súčasne bolo uvedené, že tento list bol zaslaný
dlžníkovi ako aj všetkým spoludlžníkom a ručiteľom. Súčasne bolo uvedené, že v prípade, že nedôjde
k splneniu povinnosti pristúpi k rozhodnutiu o realizácii zabezpečenia celkovej pohľadávky, prípadne
budú využité všetky ostatné zákonné spôsoby a prostriedky na vymoženie celkovej pohľadávky veriteľa.

Totožné oznámenie bolo doručované aj žalovanej v 2. rade. Podľa podacieho hárku č. EPH28692019
dňa 16.11.2021 bola písomnosť doručovaná Spoločnosti aj žalovanej v 2. rade. Súd mal preukázané,
že listina o mimoriadnom zosplatnenie úveru bola vrátená žalobcovi dňa 10.12.2021, a to z dôvodu, že
zásielka žalovanej v 2. rade nebola prevzatá v odbernej lehote.

31. Zo znaleckého posudku č. 41/2017 A. E. J. plynie cena predmetných nehnuteľností v súhrnnej výške

332 000 eur.

32. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14C 43/2021 medzi RED STONE NOW SK a.s.
a A. B. o neúčinnosť právneho úkonu bolo rozhodnuté dňa 22.11.2024 tak, že cit:

I. „Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá dňa 16.11.2020 medzi E. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX, trvale bytom: C. XXXXX/XX, XXX XX D. a F. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/
XXXX, C. XXXXX/XX, XXX XX D. ako predávajúcimi a A. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/
XXXX, trvale bytom: C. XXXXX/XX, XXX XX D. ako kupujúcou, je v časti, v ktorej E. B. prevádza svoj
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Prešov,

katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. D., obec Prešov, okres Prešov, ako:
a) pozemok registra C KN, parcelné číslo: 15827, druh pozemku: záhrada, výmera: 866 m2,
b) pozemok registra C KN, parcelné číslo: 15828, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera:
452 m2 ,
c) pozemok registra C KN, parcelné číslo: 15829/1, druh pozemku: záhrada, výmera: 553 m2,

d) pozemok registra C KN, parcelné číslo: 15829/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
výmera: 189 m2,
e) stavba – rodinný dom – so súpisným číslom: 13272 na pozemku registra C KN s parcelným číslom:
15829/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2 ;voči žalobcovi n e ú č i n n á.

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

33. Rozsudok súd č.k. 14C 43/2021 – 292 z 22.11.2024 odôvodnil cit: „36. Čo sa týka posúdenia

ekvivalentnosti právneho úkonu, v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/208/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého odporovateľnými právnymi úkonmi sú také
právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a sú dlžníkom urobené s
takýmto ukracujúcim úmyslom. Z účelu právneho inštitútu odporovateľnosti ani z doslovného znenia
zákonnej úpravy podľa názoru dovolacieho súdu ale nevyplýva, že úspešne odporovať možno iba tým

právnym úkonom, ktorými sa objektívne zmenšuje dlžníkov majetok, čiže iba neekvivalentným právnym
úkonom za ktoré nebola dlžníkovi poskytnutá rovnocenná náhrada. Ust. § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka výslovne vymedzuje iba, že veriteľ sa môže domáhať odporovateľnosti právnych úkonov,
ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Pre úspešné odporovanie je tak rozhodná tá
skutočnosť, či odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa tak, že sa mu

odňala možnosť reálne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, alebo aspoň jej časti z majetkovej
sféry dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, z majetkovej sféry dlžníka by sa uspokojil, a nie skutočnosť, či
sa dlžník zbavil svojho majetku za hodnotu ekvivalentnú alebo nižšiu; touto skutočnosťou sa zákon pri
vymedzovaní predpokladov odporovateľnosti nezaoberá. Z uvedeného vyplýva, že ukrátenie veriteľa sa
má posudzovať z hľadiska postavenia veriteľa, a nie zmenšenia majetku dlžníka. V praxi k ukráteniu

uspokojenia veriteľov pohľadávky dochádza vo väčšine prípadov práve vtedy, keď sa dlžník zbavuje
svojho majetku bez primeraného protiplnenia, avšak tento rezultát je skôr výsledkom následného
empirického poznania. 37. Hoci pri zdanlivo ekvivalentných právnych úkonoch – prevode majetku za
adekvátne protiplnenie – by sa javilo, že tu chýba ukracujúci úmysel z dôvodu, že sa len mení lenštruktúra dlžníkovho majetku, ale nie jeho celková hodnota, je potrebné brať na zreteľ i širšie súvislosti,
a to, či sa takýmto právnym úkonom nezhoršilo postavenie veriteľa a jeho šanca na uspokojenie
pohľadávky. Je potrebné prihliadať na ekonomické súvislosti a chrániť legitímne záujmy veriteľov

pred rôznymi sofistikovanými spôsobmi, ako sa dlžník môže naoko (formálne) ekvivalentným právnym
úkonom snažiť znevýhodniť veriteľov alebo priam vylúčiť veriteľov z uspokojenia ich pohľadávok.
So zreteľom na takýto jazykový a teleologický výklad predmetných ustanovení je možné uzavrieť,
že objektívne zmenšenie dlžníkovho majetku ako dôsledok odporovateľného právneho úkonu nie je
skutočnosťou rozhodujúcou pre úspešné uplatnenie odporového práva veriteľom. Súčasná občiansko-

právna doktrína uvádza, že pri odporovateľnosti právnych úkonov nie je významné, či dlžník scudzil vec
zaprotihodnotuekvivalentnúalebonižšiu,alečisaveriteľmôženaprotihodnoteuspokojiťrovnakodobre
ako na scudzenej veci. Ukrátenie veriteľa, teda poníma ako zhoršenie veriteľovho postavenia, resp.
zhoršenie jeho vyhliadky na uspokojenie z dlžníkovho majetku vzhľadom na jeho zmenenú štruktúru.
Rozhodujúcou pre právne posúdenie odporovacej žaloby veriteľa je tak skutočnosť, či za splnenia
ďalších zákonných podmienok odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného právneho

úkonu aktuálne priestor na zlepšenie právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplné,
alebo čiastočné uspokojenie jeho inak neuspokojenej pohľadávky. 38. Aplikujúc uvedené právne závery
tak súdu neostáva iné než konštatovať, že je bezpredmetné, či matka žalovanej ako dlžníčka žalobcu
scudzila svoj podiel na nehnuteľnostiach za ekvivalentnú protihodnotu, alebo nižšiu, ale rozhodujúce
je, že žalobca ako veriteľ sa na protihodnote nemôže uspokojiť rovnako dobre ako na scudzených

spoluvlastníckych podieloch k nehnuteľnostiam. Keďže matka žalovanej - dlžníčka nepoužila utŕžené
finančné prostriedky na splatenie svojho dlhu voči žalobcovi a z aktuálne prebiehajúcej exekúcie
je zrejmé, že dlžníčka nemá iný majetok, z ktorého by si veriteľ – žalobca mohol uspokojiť svoju
pohľadávku, je možné konštatovať, že došlo predmetným právnym úkonom – kúpnou zmluvou zo dňa
16.11.2020 došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu a k zhoršeniu jeho vyhliadky na uspokojenie z majetku

dlžníčky vzhľadom na zmenenú štruktúru majetku dlžníčky. Dlžníčka do času realizácie prevodného
úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020 vlastnila aspoň spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam,
ktoré ku dňu 20.06.2017 (poskytnutie úveru bankou) mali hodnotu 306 818,18 EUR a vzhľadom na
v tom čase stále rastúci vývoj cien nehnuteľností možno iba sťažka predpokladať, že by sa ich hodnota
prepadla ku dňu 16.11.2020 na sumu 220 000 EUR, ako sa to uvádza v žalovanou predloženom odhade

trhovej hodnoty nehnuteľností. Navyše zohľadňujúc i neskorší vývoj cien nehnuteľností je nevyhnutné
konštatovať, že predmetným prevodným úkonom zo dňa 16.11.2020 sa absolútne vylúčil žalobca
s možností uspokojenia svojej pohľadávky (keďže nie je známy žiaden iný majetok dlžníčky), kdežto pri
vyslovení neúčinnosti tohto právneho úkonu sa mu aktuálne jednoznačne vytvára priestor pre zlepšenie
jeho právneho postavenia a možnosť čiastočného, či úplného uspokojenia jeho inak neuspokojenej

pohľadávky (podľa výsledku speňaženia tohto ušlého majetku).“

34. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

35. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby

súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

36. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil

v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

37. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10

% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo

d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

38. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

39. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

40. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

41. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), táto časť
zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

42. Podľa § 261 ods. 7 ObZ, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

43. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

44. Podľa § 501 ods. 1 ObZ, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník
v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

45. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

46. Podľa § 503 ods.1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

47. Podľa § 503 ods. 2 ObZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

48. Podľa § 504 ObZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

49. Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

50. Podľa § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok stáva sa dlžníkovým ručiteľom.51. Podľa § 304 ods. 1 ObZ, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.
Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať
na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

52. Podľa § 306 ods. 1 ObZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade,
že dlžník nesplnil svoj platný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné ak ho veriteľ nemôže uskutočniť, alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

53. Účelom inštitútu občianskeho práva odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho
úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z
predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 19/2008).

54. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a § 42b
OZ. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie
odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 OZ), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 OZ), podmienkami
odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 OZ), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 OZ) a právnymi

následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu (§ 42b ods. 4 OZ) (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/44/2007).

55. Podmienky, za ktorých veriteľ môže právnym úkonom dlžníka odporovať, sú uvedené
v ustanovení § 42a ods. 2 OZ, medzi ktoré patria: a/ existencia právneho úkonu,

ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/
vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti),
e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti). Základným predpokladom
úspešného uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa je existencia veriteľsko- dlžníckeho
záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh

a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu, t.j. existencia tzv. vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa.

56. V súvislosti s námietkami žalovaných súd uvádza, že ustálenie pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ v
§ 42a ods. 1 OZ plne odkazuje na argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022, v ktorom veľký senát ustálil, že
„Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka,
ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“. Pojem vymáhateľná pohľadávka veľký
senát nestotožnil s pojmom vykonateľná pohľadávka, ale s pojmom zrelá, či žalovateľná pohľadávka.

57. S poukazom na uvedené závery veľkého senátu nepovažoval súd za hospodárne a účelné prerušiť
konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 23Cb 100/2023.

58. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

59. Z citovaného ustanovenia vyplýva možnosť prerušenia konania, ak výsledok iného sporu začatého
na podnet strany sporu môže relevantne ovplyvniť výsledok sporu, v ktorom sa má konanie prerušiť.
Prerušenie konania podľa tohto ustanovenia je možné, ak sa začalo konanie aj z podnetu súdu.

60. Uvedený postup teda upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená, prerušenie konania,
ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Dôvodom pre takýto postup je predovšetkým otázka hospodárnosti
konania.Prerušeniekonaniajetuponechanénaúvahuvecprejednávajúcehosúduajeupravenélenako
procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných

opatrení, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia slúžiaceho účelu
racionálnejorganizáciepostupupririadenípríslušnéhokonaniamásúdpodriadiťajzákonnejpožiadavke
rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a spomedzi viacerých opatrení použiť to,
ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Z týchto dôvodovtreba teda považovať prerušenie konania vo všeobecnosti skôr za výnimku ako pravidlo. Treba mať
pritom na zreteli aj to, že úlohou súdu, len čo sa konanie začalo, je i bez ďalších návrhov postupovať tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (čl. 17 CSP). Z tohto ustanovenia vyplývajúca

zásada oficiality znamená pre súd povinnosť pokračovať v začatom konaní, zistiť všetky skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie a z nich vyvodiť skutkový a právny záver a o veci rozhodnúť. Uvedený cieľ
musí dosiahnuť vlastnou procesnou činnosťou.

61. Majúc na zreteli uvedené súd otázku existencie vymáhateľnej pohľadávky vie posúdiť na základe

navrhovaných dôkazov v konaní sledujúc hľadisko hospodárnosti konania, preto návrh pre prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol.

62. K otázke existencie vymáhateľnej pohľadávky súd poznamenáva, že z vykonaného dokazovania
má súd za preukázané, že pôvodne žalovaná Spoločnosť ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako ručiteľka
uzavreli so žalobcom dňa 22.07.2020 zmluvu o splátkovom úvere č. 8080115881 a dohodu o ručení.

Žalovaná v 2. rade bola súčasne konateľkou a spoločníčkou obchodnej spoločnosti, preto jej postavenie
spotrebiteľky neprináleží. Na základe tejto zmluvy bol Spoločnosti poskytnutý splátkový úver s týmito
podmienkami:výškaúveru 32.000eur,úrokovásadzbaúrokovámarža3,9%ročne.Spoločnosťneplnila
svoje povinnosti riadne a včas, a preto žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti, o ktorej
skutočnosti informoval tak spoločnosť a žalovanú listami z dňa 15.11.2021.

63. Rovnako mal súd predloženými listinnými dôkazmi za preukázané, že dlžník (Spoločnosť)
neplnil riadne a včas, čo je odôvodnené i záverom, že platobný rozkaz nadobudol voči Spoločnosti
právoplatnosť.Teda došloknaplneniuustanoveniačl.XIIIbodu13.1.a)ai)VÚP,keďdlžníkbolsúhradou
splátok v omeškaní, pričom k zosplatneniu došlo listom zo dňa 15.11.2021 a zároveň tým došlo aj k

nesplneniu, či porušeniu povinnosti dlžníka vyplývajúcej mu zo zmluvy o úvere (ktorá bola súčasťou
úverových dokumentov podľa čl. I. VÚP, ktorou bola povinnosť uhrádzať splátky úveru riadne a včas,
teda v pravidelných mesačných splátkach po 534 eur.

64. V konaní bolo rovnako preukázané uzatvorenie dohody o ručení so žalovanou v 2. rade. Žalobcovi

bolo teda poskytnuté Osobitným ručiteľom plnenie (záruka), a to na základe Dohody o záručnom
nástroji (bod 6.5. a nasl. Zmluvy), došlo tým k čiastočnému pokrytiu nárokov. Osobitnému ručiteľovi tým
vznikol voči žalovanému regresný nárok, ktorý je žalobca povinný vymáhať. V zmysle vyššie uvedených
zmluvných ustanovení je teda žalobca oprávnený vymáhať (nad rámec jeho zostatkových nárokov, t.
j. nad rámec sumy 4564,79 eur), aj poskytnuté plnenie zo záruky (vo výške 28 800 eur) ako nárok

Osobitného ručiteľa.

65. Pokiaľ ide o oznámenie o zosplatnení úveru súd poukazuje na obsah dohody o ručení, v ktorej si
žalobca a žalovaná vylúčili platnosť ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko ide o
ustanovenie dispozitívne. Preto žalobca mohol zasielať oznámenie o zosplatnení spolu s výzvou na

úhradu zostatku dlhu súčasne dlžníkovi i ručiteľovi, nakoľko podľa bodu 6.6.1.zmluvy mohol žiadať o
plnenie ručiteľa bez predchádzajúcej výzvy veriteľa dlžníkovi a bez poskytnutia dodatočnej lehoty na
plnenie veriteľom dlžníkovi. Žalovaná netvrdila a nepreukázala, že by po doručení zosplatnenia a výzvy
skutočnosti v zosplatnení uvedené čo do dôvodu zosplatnenia, či výšky dlžnej sumy namietala a žalobcu
kontaktovala.Čosatýkasamotnéhodoručovania tomtosmeresúdpoukazujena bod9.1.zmluvy a16.3

písm. c) všeobecných úverových podmienok, ktoré upravujú fikciu doručenia, žalovaná pritom v článku
IX. Zmluvy bode 9.4. vyhlásila, že sa pri uzatvorení zmluvy oboznámila s úverovými podmienkami. Čo
potvrdila svojim podpisom na predmetnej zmluve. V danom prípade došlo k odoslaniu zosplatnenia a
výzvy k plneniu dňa 16.11.2021, za doručenú sa považuje zásielka dňom 19.11.2021. Pokiaľ by sa
žalovaná na adrese doručenia nezdržiavala, mala túto skutočnosť žalobcovi oznámiť. V tomto smere sa

súd na ustanovenia VÚP. Žalobca preto nepochybne disponuje voči žalovanej v 2. rade pohľadávkou
vo výške 4564,79 eur titulom Zmluvy o úvere spolu s 25% úrokom z omeškania ročne. Pokiaľ ide
o úrok z omeškania vo výške 25% ročne, súd poukazuje na to, že úrok z omeškania predstavuje
zákonný dôsledok omeškania so splnením peňažného záväzku dlžníka veriteľovi upravený v § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má však dispozitívnu

povahuvdôsledkučohovýškuúrokovzomeškaniasizmluvnéstranymôžuupraviťvzájomnoudohodou.
Súd poukazuje na to, že je možné vychádzať nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1. apríla
2019, sp. zn.: II. ÚS 3194/18 kde je konštatované nasledovné: „Vo viacerých nálezoch Ústavného súdu
bolo konštatované, že úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne nie je adekvátny. Z toho je možné usúdiť,že existuje maximálne ústavne prípustná výška úrokov z omeškania.“ Vzhľadom na podobnú právnu
úpravu Slovenskej republiky a Českej republiky v otázke úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch,
má súd za to, že uvedené konštatovanie/kritérium je aplikovateľné aj pre toto konania, pričom výška

dohodnutého úroku z omeškania v Zmluve o úvere medzi žalobcom a žalovaným je nižšia ako „limit“
adekvátnosti úroku z omeškania.

66. V danom prípade súd mal z kúpnej zmluvy za preukázané, že sa jednalo o odplatný prevod
nehnuteľností, pričom žalovaná v 1. rade sa okrem zaplatenia kúpnej ceny vo výške 10 000 eur zaviazala

prevziať na seba hypotekárny úver zabezpečený záložným právom viaznucim na danej nehnuteľnosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporovateľnosťou napádaný právny úkon bol uzatvorený medzi dlžníčkou
(žalovanáv2.rade)spolusmanželom(žalovanýv3.rade)ajejdcérou(žalovanáv1.rade),atedamedzi
blízkymi osobami v zmysle ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa
predpokladá a blízku osobu (žalovanú v 1. rade) ťaží bremeno dôkazu preukázať, že úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej

starostlivosti rozpoznať. Podmienkou úspešnej obrany osoby blízkej dlžníkovi je nielen tvrdenie, že o
úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela ani vedieť nemohla, ale aj
v preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani vedieť nemohla napriek vynaloženiu náležitej
starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s
ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu),

aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť, v ich
výsledku spoznala. Nie je pritom významné, či dlžník týmto právnym úkonom si plnil svoj morálny alebo
právny záväzok (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1290/2001 zo dňa 07.05.2002
a sp. zn. 21Cdo/1912/2000 zo dňa 23.05.2011).

67. V prejednávanej veci mal súd za to, že žalovaná v 1. rade nepreukázala, že by nemala alebo
nemohla mať vedomosť o existencii dlhov svojej matky, pričom o úmysle formálneho prevodu majetku
a formálneho zbavenia sa vlastníctva zo strany dlžníčky nasvedčuje i skutočnosť, že predmetné
nehnuteľnosti žalovaná ani zjavne neužíva, pretože je dlhodobo v zahraničí a tieto nehnuteľnosti naďalej
využíva dlžníčka a jej manžel (t.j. rodičia zapísanej vlastníčky). Po prevode nehnuteľnosti bolo dokonca

zriadené aj vecné bremeno doživotného užívania v prospech matky a otca žalovanej v 1. rade, t.j.
žalovaných v 2. a 3. rade. Súd poznamenáva, že v tomto smere skutkové tvrdenia zo strany žalovaných
absentovali.

68. Rovnako je splnená aj podmienka realizácie odporovateľného právneho úkonu v rámci posledných

troch rokov, keď predmetná kúpna zmluva bola uzavretá dňa 16.11.2020 a zmluva o zriadení vecného
bremenadňa27.11.2020,t.j.vrámcitrojročnejlehoty,nakoľkožalobažalobcubolapodanádňa3.8.2023.

69. Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či kúpna zmluva je ekvivalentným právnym úkonom.

70. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde v zásade vtedy, ak majetok dlžníka je
prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná a z uvedeného
možno dôjsť k uspokojenie veriteľa.

71. Čo sa týka posúdenia ekvivalentnosti právneho úkonu, v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/208/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého cit: „ 20. Z
účelu právneho inštitútu odporovateľnosti ani z doslovného znenia citovanej zákonnej úpravy podľa
názoru dovolacieho súdu ale nevyplýva, že úspešne odporovať možno iba tým právnym úkonom,
ktorými sa objektívne zmenšuje dlžníkov majetok - čiže iba neekvivalentným právnym úkonom, za
ktoré nebola dlžníkovi poskytnutá rovnocenná náhrada. Ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka výslovne vymedzuje len, že veriteľ sa môže domáhať odporovateľnosti právnych úkonov, „ak
ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.“ To teda znamená, že pre úspešné odporovanie je
rozhodná tá skutočnosť, či odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej
pohľadávky tak, že sa mu odňala možnosť reálne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky alebo
aspoň jej časti z majetkovej sféry dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, z majetkovej sféry dlžníka by sa

uspokojil, a nie (zároveň) skutočnosť, či sa dlžník zbavil svojho majetku za hodnotu ekvivalentnú
alebo nižšiu; touto skutočnosťou sa zákon pri vymedzovaní predpokladov odporovateľnosti nezaoberá.
Z uvedeného vyplýva, že ukrátenie veriteľa sa má posudzovať z hľadiska postavenia veriteľa, a nie
zmenšenia majetku dlžníka. Je síce potrebné prisvedčiť, že v praxi k ukráteniu uspokojenia veriteľovejpohľadávky dochádza vo väčšine prípadov práve vtedy, keď sa dlžník zbavuje svojho majetku bez
primeraného protiplnenia, avšak tento rezultát (záver) je skôr výsledkom následného empirického
poznania (praktického pozorovania väčšiny už udiavších sa prípadov, resp. získanej skúsenosti z praxe),

a nie hypotézou právnej normy či obligatórnym predpokladom odporovateľnosti. 21. Na uvedenom
nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka spomína „to, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku“, a „toho, kto mal z tohto úkonu prospech“.
Zákonom použité výrazy „ušlo“ a „prospech“ síce evokujú zdanie, že odporovateľnosť sa potom môže
vzťahovať len na úkony ekonomicky nevýhodné pre dlžníka, bez adekvátneho protiplnenia (čiže na

právne úkony neekvivalentné), ktorými v konečnom dôsledku dochádza k „úbytku“ („zmenšeniu“)
majetku dlžníka a „zisku“ tretej osoby, avšak takáto interpretácia použitých výrazov je podľa názoru
dovolacieho súdu priveľmi zjednodušená a zovšeobecnená a opomína niektoré sémantické pravidlá,
v zmysle ktorých skutočný (presný) význam použitých výrazov (použitého právneho jazyka) treba
hľadať nie izolovane, ale v celom kontexte právnej úpravy inštitútu odporovateľnosti. Posudzujúc
význam uvedených výrazov z kontextového hľadiska, citovaná právna norma ich nepoužíva v ich vyššie

uvedenom bežnom, hovorovom a ekonomicky podfarbenom význame, ale sú použité vo význame
vyjadrujúcom tzv. cieľový vzťah, čiže „opustiť“ majetkovú sféru niekoho a „dostať sa“ do majetkovej
sféry iného resp. poskytnúť niečo v „prospech“ iného. Konkrétne, pod slovným spojením „to, čo ušlo
z majetku dlžníka“ treba rozumieť nie „to, čo ubudlo z majetku dlžníka“, resp. „to, o čo sa zmenšil
majetok dlžníka, ale „to, čo do majetkovej sféry dlžníka (už) nepatrí“, t. j. „to, k čomu dlžník odporovaným

právnym úkonom stratil vlastnícke právo“ (bez ohľadu na inkasovanú protihodnotu), resp. „to, k čomu
dlžník nenadobudol vlastnícke právo“, hoci nebyť jeho odporovateľného právneho úkonu, vlastnícke
právo by k tomuto inak nadobudol. A obdobne, slovné spojenie „mať z právneho úkonu prospech“
neznamená „dosiahnuť z právneho úkonu zisk“, ale „nadobudnúť k veci, právu či inej majetkovej
hodnote, ktorá je predmetom odporovaného právneho úkonu, vlastnícke právo“ (taktiež bez ohľadu na

výšku poskytnutého protiplnenia), keďže význam slova „prospech“ nie je totožný s významom slova
„zisk“. 22. V prospech názoru, že ekvivalentným právnym úkonom nemožno úspešne odporovať, sa
argumentuje aj tým, že pri takýchto úkonoch chýba ukracujúci úmysel (animus fraudanti), pretože
ich realizáciou sa mení len štruktúra dlžníkovho majetku (jedna vec sa nahrádza inou), ale nie jeho
celková hodnota, a tak nemožno uzavrieť, že by sa nimi samotnými (objektívne) ukracovalo uspokojenie

vymáhateľnej veriteľovej pohľadávky. Takýto názor, ak sa ale paušalizuje, podľa dovolacieho súdu
prehliada ekonomické súvislosti, nechráni legitímne záujmy veriteľov a dlžníkom umožňuje veriteľov
rôznymi sofistikovanými spôsobmi ukracovať, a preto ho nemožno považovať za správny. Ukracujúci
úmysel je potrebné skúmať vždy osobitne s ohľadom na konkrétne okolnosti každej prejednávanej
veci a záver, že pri ekvivalentných právnych úkonoch je ukracujúci úmysel automaticky (bez ďalšieho)

z povahy veci vylúčený, treba považovať za prehnane formalistický. Aj ekvivalentný právny úkon
môže byť uskutočnený s ukracujúcim úmyslom. Ním samotným k ukráteniu veriteľa ako právom
reprobovanému následku ešte nemusí dôjsť, ale môže ho zakladať alebo k nemu prispievať a zavŕši sa
až vykonaním následného právneho úkonu, ktorý je k ekvivalentnému právnemu úkonu v podmienenom
vzťahu a pre vykonanie ktorého bolo uskutočnenie tohto ekvivalentného právneho úkonu nevyhnutným.

V takomto prípade treba za odporovateľné považovať všetky na seba nadväzujúce právne úkony,
previazané spoločným úmyslom a jednotiacim zámerom dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, na ktoré treba
nazerať ako na jeden celok, ktorý je až vo svojej celistvosti spôsobilý veriteľa ukrátiť a založiť tak jeho
subjektívne odporové právo. Podľa názoru dovolacieho súdu len takýto výklad skutočne napĺňa účel
právneho inštitútu odporovateľnosti. 23.1. So zreteľom na prezentovaný jazykový a teleologický výklad

predmetných ustanovení dovolací súd zastáva názor, že objektívne zmenšenie dlžníkovho majetku ako
dôsledok odporovateľného právneho úkonu nie je skutočnosťou rozhodujúcou pre úspešné uplatnenie
odporového práva veriteľom, a zároveň dodáva, že rovnaký názor je presadzovaný aj v súčasnej
občianskoprávnej doktríne a implicitne vyplýva aj z niektorých skorších rozhodnutí dovolacieho súdu.
23.2. Súčasná občianskoprávna doktrína uvádza, že pri odporovateľnosti právnych úkonov nie je

významné, či dlžník scudzil vec za protihodnotu ekvivalentnú alebo nižšiu, ale či sa veriteľ môže
na protihodnote uspokojiť rovnako dobre ako na scudzenej veci. Ukrátenie veriteľa teda poníma ako
zhoršenie veriteľovho postavenia, resp. zhoršenie jeho vyhliadky na uspokojenie z dlžníkovho majetku
vzhľadom na jeho zmenenú štruktúru (porov. napr. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H.

Beck,2019,s.345anasl.).23.3.Súdnapraxzaprávneúkony,ktorýmmožnoodporovať,považujenielen
právne úkony, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý
právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky
(napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.) (porov. 5 Cdo 181/2010). Napríklad, pri právnomúkone odmietnutia dedičstva nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka - potenciálneho
dediča, jeho majetok nominálne ostáva rovnaký, avšak ukrátenie veriteľa v tomto prípade spočíva v tom,
že nedošlo k zvýšeniu dlžníkovho majetku, ku ktorému by, nebyť úkonu odmietnutia dedičstva, inak

došlo. Z toho vyplýva, že za istých okolností možno úspešne odporovať i právnemu úkonu, pri ktorom
objektívne k zmenšeniu majetku dlžníka nedochádza, čo znamená, že zmenšenie majetku dlžníka ani
podľa rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nie je nevyhnutným predpokladom odporovateľnosti.“

72. Súd poukazuje tiež na názor právnej vedy cit.: „V súvislosti s podstatou ukracujúceho právneho

úkonu dlžníka je predmetom odborných polemík otázka odporovateľnosti odplatných právnych úkonov.
Súdna prax, na rozdiel od niektorých predstaviteľov právnej vedy, tendenčne a paušalizovane
presadzuje názor, podľa ktorého vo všeobecnosti nemožno úspešne odporovať odplatnému právnemu
úkonu, pokiaľ bolo dlžníkom inkasované primerané protiplnenie. Dôvodom má byť absencia
ukracujúceho charakteru právneho úkonu, pretože majetok dlžníka sa v konečnom dôsledku žiadnym
spôsobom nezmenšil; došlo iba k modifikácii jeho štruktúry, pri zachovaní pôvodnej hodnoty (napr.

výmenavecizapeniazevjejtrhovejcene).Tentozávervšaknemožnogeneralizovať,keďžejezhľadiska
účelu odporového práva (pozri výklad pod čl. I) argumentačne neudržateľný. Najvýraznejšie sa to
prejavujevprípademajetkudlžníka,ktorýpodliehaosobitnejverejnejevidencii(nehnuteľnosti,obchodné
podiely a pod.). Nehnuteľná vec je relatívne trvalou majetkovou hodnotou, ktorú nemôže dlžník ukryť,
zatajiť a vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľností ani previesť bez toho, aby bolo možné tento prevod

aosobunadobúdateľaihneď,prípadnespätneidentifikovaťzostranyveriteľa,resp.exekútora.Vprípade
jej predaja už inkasovaná kúpna cena žiaden z uvedených atribútov nespĺňa, navyše ak bola zaplatená
v hotovosti. Z hľadiska reálneho priebehu exekučného konania na vymoženie pohľadávky veriteľa,
ku ktorému inštitút odporovateľnosti teleologicky smeruje, nemožno kvalitu vlastníctva nehnuteľného
majetkudlžníkomainkasovaniekúpnejcenyvminulosti,(prednieviacakotromirokmi)anilenzaradiťdo

porovnateľných kategórií. Ekvivalentná odplatnosť právneho úkonu je rozhodne zásadným argumentom
proti jeho odporovateľnosti, najmä z hľadiska ukracujúceho charakteru a dopadu účinkov tohto úkonu
na reálnu majetkovú sféru dlžníka (zmenšenie majetku). Zároveň však nemožno objektívne prijať záver,
že odporovateľné sú výlučne neekvivalentné právne úkony dlžníka. Pokiaľ veriteľ v konaní tvrdí, že
došlo k ukráteniu jeho uspokojenia ekvivalentným odplatným právnym úkonom, je povinnosťou súdu

vyhodnotiť všetky právne relevantné okolnosti prípadu a predísť schematickému záveru o nedôvodnosti
podanej žaloby iba s odvolaním sa na ekvivalentný charakter prevodu. Načrtnuté súvislosti sú v praxi
najmarkantnejšie pri dubióznych prevodoch majetku na blízke osoby (pozri komentár k odsekom 3
a 4). Z hľadiska účelu odporového práva je nevyhnutné uvedomiť si, že primárnou motiváciou dlžníka,
ktorému hrozí určitá miera insolvencie, je v mnohých prípadoch „zbavenie sa“ exekvovateľného majetku

za účelom jeho ochrany. Tým v konečnom dôsledku dochádza k priamemu ukráteniu uspokojenia
veriteľovej pohľadávky, čomu majú účinky a nástroje objektívneho odporového práva efektívne zabrániť.
V záujme zachovania vplyvu a realizácie užívacieho práva sú prevody nezriedka uskutočňované medzi
blízkymi osobami. Za daných okolností je napríklad právne sporné zamietnutie odporovacej žaloby iba
z dôvodu ekvivalentného protiplnenia, ak ide o žalobu voči kúpnej zmluve, ktorou bola nehnuteľnosť

užívaná dlžníkom na bývanie prevedená na jeho priameho potomka, pričom dlžník túto nehnuteľnosť
naďalej užíva a nedošlo k žiadnej reálnej zmene pomerov, nadobúdateľ nehnuteľnosti má riadne
zabezpečené vlastné bývanie a nehnuteľnosť neužíva, a v prospech predávajúceho dlžníka bolo navyše
spolu s predajom zriadené vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti. Súd je preto najmä
pri ekvivalentných právnych úkonoch medzi blízkymi osobami povinný zohľadniť všetky relevantné

okolnosti prípadu a dôsledne vyhodnotiť prípadnú odporovateľnosť úkonu, v záujme zabezpečenia
efektívnej a spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov veriteľa, bez neadekvátneho zásahu
do právnej sféry dlžníka a osoby, ktorá jeho majetok nadobudla.“ (porov. napr. Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár.
2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 351-352).

73.Bezohľadunavyššiecitovanézáverymalsúdvykonanýmdokazovanímzapreukázané,ževsúdenej
veci vôbec nedošlo k ekvivaletnému protiplneniu.

74. Súd opätovne akcentuje na význam odporovacej žaloby a v tomto smere poukazuje na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2009 sp. zn. 3Cdo/61/2008, z ktorého vyplýva:
„Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľov v konaní o výkon rozhodnutia (exekučnom konaní), a to postihnutím veci, práv alebo
iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadnevymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného
právneho úkonu.“

75. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotní žalovaní majú rozporuplné skutkové tvrdenia vo
vzťahu k cene predmetných nehnuteľností, a to podľa tej ktorej situácie, v akej sa nachádzajú. Pokiaľ
v súdenej veci poukazujú na to, že k novembru 2020 bola cena predmetných nehnuteľností vo výške
220 000 eur, nepochybným je, že dňa 25.2.2021 adresovali žalovaní v 2. a 3. rade Okresnému úradu
Prešov, katastrálny odbor vyjadrenie, kde poukázali na cenu predmetných nehnuteľností vo výške cca

350 000 eur, ktorá hodnota vysoko prevyšuje zostatok úveru vo VÚB a.s. (cca 237 000 eur). Uvedené
indikuje ich značne odlišný prístup vo vzťahu k tej istej otázke.

76. Rozhodnou je aj cena predmetných nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom Ing. Evy
Orgovánovej č. 41/2017, ktorá ich hodnotu stanovila na 332 000 eur. Súd v tomto smere dáva do
pozornosti,žesúdnaznalkyňažiadenredukujúcifaktorpreposúdeniehodnotynehnuteľnostinestanovila

(arg. nevyskytuje sa), ako sa to snažia naznačiť žalovaní. Súd má s poukazom na uvedené za to, že
žalovaní nepreukázali existenciu ekvivalentného protiplnenia.

77. Zároveň sa žiada uviesť, že podľa názoru žalovaných má ekvivalentné plnenie spočívať v tom, že
okrem výplaty vo výške 10 000 eur mala žalovaná v 1. rade do jedného roka od podpisu zmluvy prevziať

záväzok z úveru, ktorý je zabezpečený záložným právom na predmetných nehnuteľnostiach. Ani v tomto
smere žalovaní žiadnym spôsobom ekvivalentnosť protiplnenia nepreukázali, keďže je nepochybné, že
lehota jedného roka od podpisu zmluvy uplynula a skutočnosť, že došlo k prevzatiu záväzku žalovaných
v 2. a 3. rade na žalovanú v 1. rade nebolo nielen preukázané, ale ani tvrdené. Poukázať na „záväzok,
že preberie úver na seba“ a „prevziať úver na seba“ sú rozdielne právne skutočnosti.

78. Už len záverom súd poukazuje na vyjadrenie VÚB a.s., z ktorej plynie, že žalovaná v 1. rade nemá
vo VÚB a.s. evidovaný žiaden hypotekárny úver. Hypotekárny úver č. XXX/XXXXXX/XX/XXX/XXX je
vedený na mená žalovaných v 2. (hlavná dlžníčka) a 3. rade (druhý dlžník).

79. Aj keby súd pripustil úvahu o hodnote predmetných nehnuteľností vo výške 220 000 eur (čo ale
z dôvodov vyššie uvedených vylučuje), ak dlžníčka (žalovaná v 2. rade) odporovateľným právnym
úkonom previedla jediný svoj majetok (patriaci do BSM – teda súčasne s manželom – žalovaným
v 3. rade) na blízku osobu (dcéru – žalovaná v 1. rade), pričom protiplnenie za tento účelový prevod
v podstate ani nemala k dispozícii, nakoľko nie je preukázané, že žalovaná v 1. rade skutočne

prevzala na seba záväzok z hypotekárneho úveru, nemožno tu hovoriť o transformácii majetku
a ekvivalentnosti protiplnenia.

80. Keďže na základe znaleckého posudku bola určená všeobecná (trhová hodnota) predmetných
nehnuteľností ku dňu 7.4.2017 vo výške 332 000 eur, pričom ako je vo všeobecne známe, hodnota

nehnuteľností – rodinných domov a pozemkov – neklesala, a to už vôbec nie dramaticky o 1/3-inu
v čase spísania kúpnej zmluvy, t.j. 16.11.2020, predmetné nehnuteľnosti neboli prevedené za kúpnu
cenu zodpovedajúcu ich trhovej hodnote, ale len (údajne) za 10 000 eur, keďže prevzatia záväzku
z úveru vo C., K. (zostatok úveru k 31.12.2020 vo výške 237 763,27 eur, resp. žalovanými uvádzanou
sumou 277 752,11 eur – výpočet na čl. 156) nebolo v konaní preukázané, rozdiel oproti skutočnej trhovej

hodnote predmetných nehnuteľností, za ktorý mohli byť objektívne predmetné nehnuteľnosti prevedené
za iných okolností, mohol postačovať na úhradu pohľadávky žalobcu. I z tohto dôvodu sa nejedná
o ekvivalentné protiplnenie.

81. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca ako veriteľ žalovanej v 2. rade sa na prijatej

protihodnote nemôže uspokojiť rovnako dobre ako na scudzených predmetných nehnuteľnostiach.

82. Keďže žalovaná v 2. rade nepoužila utŕžené finančné prostriedky na splatenie svojho dlhu voči
žalobcovi a z aktuálne prebiehajúcich exekúcií je zrejmé, že dlžníčka nemá iný majetok, z ktorého by
si veriteľ – žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku, je možné konštatovať, že došlo predmetným

právnym úkonom – kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2020 a rovnako tak zmluvou o zriadení vecného
bremena k zhoršeniu postavenia žalobcu a k zhoršeniu jeho vyhliadky na uspokojenie z majetku dlžníčky
vzhľadom na zmenenú štruktúru majetku dlžníčky. Súd má za to, že nielen kúpnou zmluvnou zo dňa
16.11.2020, ale i na ňu nepochybne nadväzujúcim právnym úkonom – zmluvou o zriadení vecnéhobremena z 27.11.2020 došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Skutočnosť, že ide o na seba
nadväzujúce právne úkony je zrejmé aj zo skutočnosti, že u oboch právnych úkonoch bol návrh na
vklad podaný dňa 12.1.2021, a to následne po sebe (V-152/2021 a V-153/2021), pričom ich jednotiacim

úmyslom bola zmena vlastníckych práv bez zmeny ich reálneho užívania predchádzajúcimi vlastníkmi,
t.j. aj dlžníčkou. Súd sa zároveň stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zriadené vecné bremeno sa
odráža na hodnote nehnuteľností, a to v smere zníženia ich hodnoty.

83. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd žalobe žalobcu v celom rozsahu

vyhovel.

84. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu, a to prehratím videa na youtube z dôvodu hospodárnosti,
keďže vykonanie tohto dôkazu súd považoval za nadbytočné, keďže argument, ku ktorému mal byť
navrhovaný dôkaz vykonaný, bol už inými dôkazmi vykonanými v konaní overený a preukázaný, t.j.
skutočnosť, že cena predmetných nehnuteľností je vyššia ako suma 220 000 eur, a to nielen znaleckým

posudkom A. E. J., ale aj samotnými skutkovými tvrdeniami žalovaných prezentovaných v katastrálnom
konaní.

85. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

86. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

87. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.