Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201301
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislavevkonanípredsudkyňouJUDr.MichaelouStankociovou,vprávnejvecižalobcu:

A. A., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom B. X-X/XX, XXXX C., D. D., zastúpený advokátom
Mgr. Romanom Kerakom, so sídlom Seberíniho 6/C, Bratislava, IČO: 42 357 675, proti žalovanému:
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, Obvodné oddelenie PZ Staré mesto – stred, so
sídlom Štúrova 15, Bratislava, o správnej žalobe vo veci správneho trestania o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, evid. č. bloku A. XX XXXXXXXX z 19.
júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I

– bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, evid. č. bloku A. XX XXXXXXXX z 19. júna 2021 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Dňa 19. júna 2021 bol žalobcovi vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste Evid č. bloku: A. XX
XXXXXXXX (ďalej len „bloková pokuta“), ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 200,- € za skutok
spáchaný 19. júna 2021 o 19:45 zavineným porušením e-karantény, čím sa mal dopustiť priestupku

podľa § 56 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“).
II. Žaloba
2. Žalobca podal voči blokovej pokute správnu žalobu, domáhajúc sa jej zrušenia a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie.
3. Žalobca úvodom ozrejmil, že nie je slovenským štátnym občanom, slovenský jazyk neovláda
na dostatočnej úrovni ani slovom ani písmom a jeho právne povedomie týkajúce sa slovenskej legislatívy

je obmedzené.
4. V ďalšom skutkovo ozrejmil, že 19. júna 2021 pricestoval okolo polnoci z Viedne na územie Slovenskej
republiky, do Bratislavy. Počas jeho pobytu v Bratislave bol toho istého dňa približne okolo piatej
hodiny rannej obeťou fyzického napadnutia, ktorého následkom stratil vedomie a musel byť okamžite
prevezený do nemocnice, kde bol ošetrený na chirurgickom a neurologickom oddelení. Po žalobcu
prišli do nemocnice okolo obeda príslušníci Policajného zboru, ktorí ho vzali na Obvodné oddelenie
Policajného zboru Staré Mesto stred, kde mal vypovedať ako poškodený vo veci napadnutia, ktoré sa

odohralo v ten deň v skorých ranných hodinách. V zmienenej veci bolo začaté trestné konanie pre prečin
výtržníctva a vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. Predmetná trestná vec bola vedená Obvodným
oddelením Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - stred pod E.: F./G.. Uvedené trestné konanie bolo
právoplatné skončené na základe trestného rozkazu sp. zn. 0T/39/2021 dňa 21. júna 2021.5. Žalobca ďalej ozrejmil, že na policajnej stanici čakal viac ako 5 hodín v zhoršenom zdravotnom
stave a vo veľkých bolestiach. K jeho výsluchu bolo pristúpené až približne o 19:00. Počas žalobcovej
prítomnosti na policajnej stanici podpísal viacero dokumentov a taktiež viacero dokumentov obdržal.

Jedným z nich bola aj bloková pokuta. Podpis, ktorý sa na nej nachádza, je žalobcov a jej
podpísanie nespochybňuje. Podpis bol však vynútený zo strany orgánu Policajného zboru, bol vykonaný
podnátlakom,vtiesnipočasžalobcovhoniekoľkohodinovéhozotrvanianapolicajnejstanicivzhoršenom
zdravotnom stave a vo veľkých bolestiach. Nejedná sa o jeho vedomé rozhodnutie a preto absentuje
jeho súhlas s blokovým konaním a taktiež mu nebolo vysvetlené, aké právne a faktické účinky

následkom podpísania blokovej pokuty nastanú, slovenskému jazyku nerozumie a všetky dokumenty,
ktoré podpísal boli po slovensky. Žalobca teda nemal vedomosť, že podpisom blokovej pokuty prejavuje
svoj súhlas ako súhlas osoby v postavení páchateľa s takouto formou prejednania priestupku, respektíve
jeho vyriešením v zrýchlenom blokovom konaní. Nebolo mu vysvetlené ani to, že proti pokute, ktorá
mu bola uložená v blokovom konaní, nie je prípustný opravný prostriedok, respektíve, že jeho podpis
znamená súhlas s peňažnou sankciou a aj s jej výškou. Blokovú pokutu považoval za podklad

pre prejednanie veci pri ďalšom konaní. Pokutu na mieste pritom nezaplatil.
6. Žalobca s poukazom na § 84 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uviedol (ďalej len
„zákon o priestupkoch“), že vydanie rozhodnutia v skrátenom blokovom konaní je podmienené súhlasom
osoby, ktorá sa priestupku dopustila, pričom v prípade žalobcu takýto súhlas absentoval.
7. Počas žalobcovej prítomnosti na policajnej stanici sa preukázal svojimi dokladmi totožnosti a zároveň

na požiadanie aj potvrdením z 19. apríla 2021, ktoré mal pri sebe, že prekonal ochorenie COVID-19
a spĺňal podmienku na jeho prítomnosť na území Slovenskej republiky bez povinnosti absolvovať
povinnú karanténu podľa § 2 ods. 3 písm. g) vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 218, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia a karanténnym
povinnostiam osôb pri vstupe na územie Slovenskej republiky, uverejnenej 10. júna 2021, ročník 31

(ďalej len „Vyhláška“). Žalobca si nebol vedomý, že sa dopustil spáchania priestupku, pretože bol
toho názoru, že sa naňho vzťahuje výnimka v zmysle uvedenej Vyhlášky. Žalobca sa úprimne snažil
o dodržanie všetkých v tom čase platných pravidiel pre vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky,
tieto preukázal a svojím konaním nikoho zdravotné neohrozil. Konaním žalovaného bol uvedený
do omylu a nemohol preto využiť svoje práva.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu a duplika žalovaného
7. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý úvodom zrekapituloval
skutkové okolnosti danej veci, podľa ktorých sa mal žalobca dopustiť protiprávneho konania tým, že 19.
júna 2021 nerešpektoval Vyhlášku a to konkrétne § 2 ods. 4 písm. a), podľa ktorého sú osoby vstupujúce
na územie Slovenskej republiky povinné najneskôr bezprostredne pri vstupe na územie Slovenskej

republiky sa zaregistrovať na webe http://korona.gov.sk/ehranica.
8. Žalobca v žalobe uviedol, že podpísanie blokovej pokuty bolo zo strany orgánu Policajného zboru
vynútené, s čím sa žalovaný nestotožňuje, pretože v trestnom konaní, na ktoré poukázal sám žalobca,
bol vypočutý ako „svedok - poškodený“ dňa 19. júna 2021 so začiatkom výsluchu v čase o 19:00 hod.
a jeho ukončením v čase o 19:40 hod. za prítomnosti tlmočníka z jazyka slovenského - nemeckého H. I.

J., ktorý je evidovaný v zozname znalcov a tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
pod číslom XXXXXX. Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že podpis na blokovej pokute nie
je jeho vedomé rozhodnutie, pretože v takom prípade by bola spochybnená aj zápisnica o zmienenom
výsluchu, ktorá bola ukončená len 5 minút pred podpisom blokovej pokuty. Žalovaný nesúhlasil
ani s tvrdením, že žalobcovi nebolo dostatočne vysvetlené, že jeho podpis znamená súhlas s peňažnou

sankciou a s jej výškou, pretože po ukončení výsluchu v trestnom konaní a následnom uložení sankcie
bol prítomný tlmočník, ktorý žalobcu oboznámil s výškou sankcie, porušením pandemických opatrení
ako aj s poučením nachádzajúcom sa na blokovej pokute. Zo záznamu o predvedení osôb pritom
vyplýva, že žalobca mal pri sebe hotovosť len vo výške 1,50 €, teda je zrejmé, že hotovosť na úhradu
pokuty nemal, niežeby by pokutu zaplatiť nechcel.

9. Žalovaný poukázal na záznam zo 17. septembra 2021 spísaný npráp. H. K., z ktorého vyplýva,
že tlmočník žalobcovi uviedol dôvody sankcie ako aj poučenie uvedené na blokovej pokute. Je
nepravdepodobné, aby občan iného štátu podpísal úradný dokument bez vedomia, aby vedel,
čo podpisuje. Žalobca bol sankciu ochotný uhradiť, ale nemal finančnú hotovosť vo výške 200,- €.
10. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že blok na pokutu na mieste nezaplatenú sa vydá

iba páchateľovi, ktorý si je vedomý spáchania priestupku a ktorý je ochotný pokutu zaplatiť, ale nemá
u seba dostatok finančnej hotovosti, čo potvrdí svojím podpisom na bloku. Žalovaný má teda za to,
že boli splnené všetky podmienky blokového konania, a teda, že priestupok bol spoľahlivo zistený,nepostačovalo dohováranie, a žalobca ako obvinený z priestupku bol ochotný uloženú blokovú pokutu
zaplatiť.
11. V reakcii na vyjadrenie žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej označil

za pravdivé tvrdenie žalovaného, že výpoveď žalobcu v postavení svedka - poškodeného trvala približne
necelú hodinu avšak jeho prítomnosť bola vyžadovaná na obvodnom oddelení Policajného zboru
Staré Mesto - stred už od obedňajších hodín. Žalobca pripomenul, že počas celého dňa bol vo veľmi
zlom zdravotnom stave. Žalobca ďalej popísal priebeh jeho eskorty na príslušné obvodné oddelenie
Policajného zboru a jeho čas strávený na oddelení pred poskytnutím výsluchu v trestnom konaní.

Popri čakaní bol niekoľkokrát dopytovaný na prechod cez hranice a registráciu v systéme eHranica.
Následne bol žalobca odprevadený na iné poschodie, kde bol vypočutý ako svedok - poškodený
za prítomnosti tlmočníka v trestnom konaní. Po skončení výsluchu išiel späť na nižšie poschodie, aby sa
doriešila situácia ohľadom registrácie pri vstupe na územie Slovenskej republiky, avšak bez tlmočenia.
Príslušník Policajného zboru rozprával základnou nemčinou, avšak nepýtal sa ho žiadne okolnosti
a dôvody neregistrovania sa a nevyžadoval žiadne vysvetlenie, len žalobcovi oznámil, že pokuta

je zvyčajne vo výške 1000,- €, ale žalobcovi dá pokutu 200,- €. Následne spísal nejaký papier,
ktorý žalobcovi podal na podpis, a na otázku žalobcu, či ho musí podpísať, mu príslušník Policajného
zboru oznámil, že áno. Podpis nebol dobrovoľný, bol vynútený príkazom štátnej autority a žalobca príkaz
počúvol.
12.Žalobcasohľadomnavyššieuvedenénemázato,žebysvojimkonanímsúhlasilsuloženímblokovej

pokuty a že by ju prijal, a to aj vzhľadom na jeho fyzický a duševný stav.
13. Nemôžu obstáť ani tvrdenia žalovaného o akceptácii pokuty, hoci pri sebe hotovosť nemal,
pretože žalobca mohol ísť do jedného z najbližších bankomatov, ktoré sú vzdialené približne 180
metrov a 240 metrov, z ktorých si hotovosť mohol vybrať a pokutu uhradiť, keďže mal pri sebe viaceré
bankomatové karty.

14. Žalobca pripomenul, že prekonal ochorenie COVID-19 o čo mal pri sebe dňa 19. júna 2021 originál
potvrdenia z 19. apríla 2021 a to aj v čase, keď sa nachádzal na Obvodnom oddelení Policajného zboru.
Žalobca sa zároveň pokúšal vykonať oficiálnu registráciu pred plánovaným príchodom zo zahraničia
na Slovensko, avšak elektronické registrovanie nefungovalo a systém vypisoval chybové hlášky, a to
aj opakovane.

15. V duplike žalovaný poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu, že nemohol rozumieť ošetrujúcemu
personálu v nemocnici, pretože podľa jeho vlastných vyjadrení porozumel, že s ním chce rozprávať
polícia. Žalobca opakovane poukazuje na jeho zlý fyzický aj psychický stav a že bol nútený čakať
na úkony v trestnom konaní bez ďalšej zdravotnej starostlivosti, avšak z ambulantnej správy - nález
z 19. júna 2021 vyplýva, že žalobca prípadnú hospitalizáciu odmietol, bola mu poskytnutá adekvátna

zdravotná starostlivosť, a po vytriezvení a zobudení normálne komunikoval, bol plne orientovaný a cítil
sa dobre.
16. Vo vzťahu k pretlmočeniu spôsobu prejednania priestupku a uloženiu sankcie v blokovom konaní
žalovaný zopakoval, že pokiaľ by žalobca nesúhlasil s blokovým konaním tento by uviedol policajtovi,
ktorý podľa žalobcu rozprával základnú nemčinou, blok by nepodpísal, a jeho originál by neprevzal. Tu

žalovaný poukázal na záznam zo 17. septembra 2021 spísaný L.. H. K..
17. Žalovaný poukázal taktiež na zápisnicu z výsluchu žalobcu ako svedka - poškodeného z 19. júna
2021 v trestnom konaní, v ktorej nie je ani len zmienka, že by žalobca nebol schopný výsluchu.
Kuargumentáciižalobcu,žezaúčelomzaplateniapokutymoholísťdojednéhoznajbližšíchbankomatov
žalovaný uviedol, že podľa interných predpisov Policajného zboru nie je možné priestupcu nútiť k úhrade

sankcie v hotovosti. Začatie blokového konania nie je podmienené požiadavkou zaplatenia blokovej
pokutypriamonamieste,nopostačujeprejavenievôlepokutuzaplatiť.Skonkretizáciounaprejednávanú
vec blokové konanie riadne začalo a o priestupku sa riadne rozhodlo. Žalovaný ďalej ozrejmil podmienky
za akých môže byť priestupok prejednaný v rámci blokového konania zdôrazňujúc, že to prelamuje
princíp objektívnej pravdy. Na druhej strane sám priestupca disponuje možnosťou nariadiť začatie

správneho konania za predpokladu, ak nepovažuje priestupok za spoľahlivo zistený alebo, ak nie
je ochotný zaplatiť pokutu, ktorú musel správny orgán v blokovom konaní uložiť, a teda súhlas
s prejednaním priestupku v blokovom konaní neudelí.
18. Záverom žalovaný dodal, že v zmysle Vyhlášky bol povinný registráciu uskutočniť spravidla
pred vstupom na územie Slovenskej republiky, najneskôr bezprostredne pri vstupe na území Slovenskej

republiky. Keďže účelom cesty žalobcu bola večerná zábava Bratislave, v prípade aj technických
problémov, na ktoré žalobca poukazuje, nebol oprávnený vstúpiť na územie Slovenskej republiky
bez registrácie. Taktiež je predpoklad, že cudzinec, ktorý vstupuje na územie štátu, o ktorom má
vedomosť, že je povinná registrácia, si túto spravidla vykoná dostatočnom časovom predstihu. Žalobcamal dostatočný časový priestor od vstupu na územie Slovenskej republiky po zistení priestupku požiadať
opakovane o pomoc Call centrum alebo sa opakovane pokúsil zaregistrovať na eHranici, či požiadať
o pomoc príslušníka Policajného zboru na ktoromkoľvek obvodnom oddelení Policajného zboru.

IV. Skutkové a právne závery správneho súdu
19. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli
zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.
1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych

súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna
2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd
v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.

20. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde
v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/76/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto
veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom
pridelenásamosudcovidooddelenia16Sa,ktorýonejkonalarozhodolpodpôvodnouspisovouznačkou
s predponou BA-8Sa/76/2021.

21. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“)] preskúmal žalobou napadnutú blokovú
pokutu, vrátane postupu v skrátenom konaní ktorý jej vydaniu predchádzal, a to v rozsahu žalobných
bodov vymedzených žalobcom ako aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP,
keďže sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), a dospel k záveru, že

žaloba je dôvodná.
22. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 18. decembra 2025, nakoľko boli splnené
podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle
správneho súdu.

Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania
správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo
veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.

Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je
priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
Podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto
zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa § 22
ods. 1 písm. h) druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.

Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch, proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho
obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.
Podľa § 84 ods. 5 zákona o priestupkoch, v blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých
sa koná len na návrh.
Podľa § 85 ods. 1 zákona o priestupkoch, bloky na ukladanie pokút (ďalej len „pokutové bloky“) vydáva

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste,
vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote
jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.
23. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie resp. blok na pokutu nezaplatenú

na mieste podpísaný žalobcom, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 200,- €, za spáchanie
priestupku podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa mal žalobca dopustiť
zavineným konaním – porušením e-karantény dňa 19. júna 2021.
24. V administratívnom spise predloženom žalovaným sa nachádza pretlačená kópia blokovej pokuty
(originál bol vydaný žalobcovi), opatrenie žalovaného E.: F./G. z 19. júna 2021, ktorým bol v trestnej veci

prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví pribratý H. I. J. ako tlmočník z jazyka nemeckého do jazyka
slovenského a naopak, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
týkajúci sa žalobcu, zápisnica z výsluchu žalobcu E.: F./G. z 19. júna 2021 v trestnej veci a záznam
spísaný L.. H. K. zo 17. septembra 2021.25. Podstatou žalobných námietok uplatnených žalobcom v správnej žalobe bolo nesplnenie podmienok
pre prejednanie priestupku v blokovom konaní, pretože jeho súhlas nebol udelený vedome v dôsledku
zlého zdravotného stavu ako aj v dôsledku toho, že ako občan cudzieho štátu nerozumie slovenskému

jazyku, pričom žalobca nebol o spôsobe a následkoch prejednania priestupku v blokovom konaní
poučený v jazyku, ktorému rozumie.
26. Správny súd úvodom konštatuje, že prípustnosť súdneho prieskumu zákonnosti blokového konania
zavŕšeného vydaním blokovej pokuty už k dnešnému dňu nie je sporná a je konštantne judikovaná
tak Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky ako aj Ústavným súdom Slovenskej republiky

(vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS
366/2012). Spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môže byť tak blokové konanie ako procesný
postup príslušného orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutie vydané v blokovom konaní a primeranosť
uloženej sankcie.
27. Blokové konanie, ktoré je v zákone o priestupkoch upravené v ustanovení § 84, je špecifickým
druhom skráteného konania o priestupkoch a je možné v rámci neho prejednať priestupok uložením

pokuty iba za predpokladu kumulatívneho splnenia všetkých podmienok tam uvedených. V prvom
rade musí byť priestupok spoľahlivo zistený a to čo do skutkového stavu, osoby páchateľa ako aj
všetkých štyroch znakov jeho skutkovej podstaty. Okolnosť, či je priestupok spoľahlivo zistený, je daná
na posúdenie orgánu verejnej správy, ktorý v rámci voľnej správnej úvahy posúdi, či sú primárne dané
podmienky na začatie blokového konania. Správny orgán však nie je zbavený povinnosti všetky vyššie

uvedené okolnosti riadne posúdiť a takýto nedostatok nemôže byť zhojený ani prípadným súhlasom
osoby priestupcu priestupok, ktorý mu je kladený za vinu, prejednať a vybaviť v blokovom konaní.
28. V druhom rade musí byť páchateľ priestupku ochotný blokovú pokutu zaplatiť, čím prejavuje jeho
vnútorný postoj bez výhrad k spáchaniu priestupku ktorý sa mu kladie za vinu. Jeho súhlas nemožno
vynucovať, musí byť slobodne daný a je preto na voľnej úvahe obvineného z priestupku, či sa uspokojí

s prejednaním priestupku v blokovom konaní alebo naopak, bude iniciovať jeho prejednanie v rámci
riadneho priestupkového konania a to dokonca aj v prípade, ak by bol sám toho názoru, že priestupok
bol spoľahlivo zistený.
29. Treťou a štvrtou podmienkou je, že sa nejedná o priestupok o ktorom sa koná len na návrh podľa § 68
ods. 1 zákona o priestupkoch a že na vybavenie veci nepostačuje dohováranie. Výsledkom blokového

konania je uloženie pokuty páchateľovi, ktorý pokutu na mieste buď zaplatí, alebo sa mu vydá blok
na pokutu na mieste nezaplatenú, ktorú podpíše a uhradí dodatočne v stanovenej lehote. Uložením
pokuty v blokovom konaní je konanie o priestupku skončené a proti uloženiu pokuty nie je možné podať
odvolanie ani pripustiť obnovu konania.
30. Správny súd má za to, že splnenie prvej podmienky v zásade nebolo sporným, keďže z vyjadrení

žalovaného ako aj žalobcu v časti, v ktorej neboli rozporné, bolo možné ustáliť, že žalobca skutočne
opomenul splniť povinnosť vyplývajúcu mu z § 2 ods. 4 písm. a) Vyhlášky, a teda registrovať sa na webe
http://korona.gov.sk/ehranica najneskôr bezprostredne pri vstupe na územie Slovenskej republiky (hoci
namieta, že k opomenutiu došlo v dôsledku objektívnej nemožnosti pre nefunkčnosť uvedenej webovej
stránky), pričom výnimka uvedená v ustanovení § 2 ods. 3 Vyhlášky sa na túto povinnosť nevzťahovala

(žalobca nebol povinný absolvovať iba izoláciu v domácom prostredí alebo karanténnom ubytovacom
zariadení).
31. Neuniklo však pozornosti správneho súdu, že podľa blokovej pokuty bol žalobca uznaný vinným
zo spáchania priestupku podľa § 56 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., avšak v uvedenom ustanovení
zákonodarca vypočítava konkrétne nesplnenie nariadených opatrení podľa § 48 ods. 4 písm. a) až d), f)

až i), n), r), t), u), y) až ab) citovaného zákona, pričom konkretizácia nesplnenia konkrétneho opatrenia
žalobcom tu absentuje a na blokovej pokute sa nenachádza ani odkaz na § 2 ods. 4 písm. a) Vyhlášky,
ktorý žalobca nerešpektoval. Hoci sa na blokovej pokute nachádza aspoň to málo, že žalobca sa mal
dopustiť porušenia e-karantény, správny orgán to nezbavuje povinnosť vymedziť priestupok s odkazom
na konkrétne zákonné ustanovenia, ktorých porušenia sa dopustil. Splnenie tretej a štvrtej podmienky

nebolo rozporované ani jedným z účastníkov konania a jedná sa o otázku čisto právnu.
32. Správnemu súdu preto zostalo posúdiť iba splnenie druhej podmienky a teda, či bol súhlas žalobcu
s prejednaním veci v blokovom konaní skutočne daný. Správny súd pripomína, že z jeho vyjadrení totiž
vyplýva, že súhlas udelil iba v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu a z dôvodu, že ako osoba
cudzej štátnej príslušnosti neovládajúca slovenský jazyk neporozumel povahe prejednania priestupku

v blokovom konaní a aké so sebou nesie právne a faktické účinky podpísanie blokovej pokuty.
33. Ako už správny súd konštatoval vyššie, zatiaľ čo spoľahlivé zistenie priestupku je primárnou
podmienkou, ktorú napĺňa orgán verejnej správy, udelenie dobrovoľného súhlasu s prejednaním veci
v blokovom konaní je podmienkou existujúcou na strane osoby ktorá sa mala priestupku dopustiť.V prípade, že by ten, kto sa mal podľa názoru správneho orgánu priestupku dopustiť nepovažoval
priestupokzaspoľahlivozistený,prípadnebyzakéhokoľvekinéhodôvodunebolochotnýpokutuzaplatiť,
bolo by potrebné skutkové a právne otázky týkajúce sa spáchania priestupku posúdiť a za týmto účelom

vo veci vykonať dokazovanie. To by prebiehalo v riadnom priestupkovom konaní. Začatie takéhoto
konania o priestupku je fakticky v dispozícii osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť, lebo práve
tejto osobe je dané na výber, či využije svoje právo na to, aby spáchanie priestupku bolo správnym
orgánom preukazované a aby bolo riadne realizované skutkové a právne hodnotenie jej konania. Ide
teda o faktickú dispozíciu osoby obvinenej z priestupku. Ak táto osoba nepovažuje priestupok za

preukázaný, a teda nesúhlasí so zaplatením pokuty, využíva svoje právo na začatie správneho konania
o priestupku. Sú však situácie, kedy, orgán verejnej správy priestupok prejedná v blokovom konaní
bez toho, aby existoval skutočne a dobrovoľne daný súhlas osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť,
prípadne bol súhlas daný s výhradou, alebo súhlas nebol daný vôbec, čo vyplýva z absencie podpisu
na bloku na pokutu neuhradenú na mieste. Napríklad práve vo vyššie zmienenom náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 366/2012 došlo k situácii, kedy priestupca

nielenže súhlasil s prejednaním priestupku v blokovom konaní ale pokutu za jeho spáchanie na mieste aj
uhradil,avšakzokolnostídanéhoprípaduvyplynulo,žebolktomudonútenýobjektívnymiskutočnosťami
a správaním samotného orgánu verejnej správy (pokiaľ by pokutu uloženú v rámci blokového konania
neuhradil, nemohol by ako vodič diaľkového autobusu plného cestujúcich pokračovať v ceste). Jeho
súhlas teda nebolo možné považovať za skutočne daný. Práve zrozumiteľný prejav vôle osoby ktorá sa

mala priestupku dopustiť vykonaný dobrovoľne, tzn. bez prvkov donútenia (nátlak fyzickou hrozbou či
tieseň ako dôsledok psychického nátlaku), je hlavnou podmienkou pre platnosť dohody o vine a sankcii
a pre riadne začatie blokového konania. Sú to práve tieto výnimočné situácie, kedy by mali správne súdy
zbystrieť pozornosť a náležite pristúpiť k prieskumu zákonnosti blokového konania o priestupku.
34. Hoci sa tak žalobca ako aj žalovaný argumentačne primárne zamerali na zdravotný stav žalobcu,

v dôsledku ktorého si (podľa jeho tvrdení) nemal uvedomovať, aký dokument a s akými následkami
podpisuje, správny súd je toho názoru, že v prvom rade je potrebné zamerať sa na posúdenie námietky,
že blokové konanie nebolo vedené v jazyku, ktorému by žalobca rozumel, a teda, či došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na tlmočníka podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky od čoho by
sa odvíjalo porušenie jeho ďalších procesných práv.

35. Na tomto mieste správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžo/6/2013 z 29. januára 2014, v ktorom riešil skutkovo obdobnú vec prejednania priestupku, ktorého
sa dopustil občan cudzieho štátu neovládajúci slovenský jazyk, v rámci blokového konania. Najvyšší súd
konštatoval, že: „Aj na zahraničného občana sa vzťahuje nevyvrátiteľná domnienka ustanovená v § 2
zákonač.1/1993Z.z.oZbierkezákonovSlovenskejrepubliky.Podľa§2zákonač.1/1993Z.z.oZbierke

zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že
dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených
všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Je celkom logické, že uvedená domnienka
by bola veľmi obtiažne aplikovateľná na každý priestupok, resp. iný správny delikt spáchaný cudzincom,
ak by slovenský právny poriadok naznačenú tvrdosť zákona nezmierňoval priznaním nasledujúcich

osobitných procesných a základných práv takémuto cudzincovi. Medzi podstatné zmierňujúce prvky
pre znalosť slovenského práva cudzincom patrí základné právo na tlmočníka pre každého, kto vyhlási,
že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie aj priestupkové konanie (viď čl. 47, ods. 4 Ústavy SR), a toto
predstavuje tiež výnimku z povinnosti komunikovať s orgánmi štátu v štátnom jazyku (§ 7 zákona
č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky). Minimálne rovnaký rozsah procesných

práv Slovenská republika prijatím Rezolúcie (77) 31 z 28. septembra 1977 o ochrane jednotlivca
pred rozhodnutiami správnych orgánov deklarovala, že ako člen Rady Európy prostredníctvom svojho
vnútroštátneho poriadku bude ponúkať tento minimálny štandard procesných práv každému subjektu
v správnom konaní na všetkých úrovniach orgánov verejnej správy. Uvedený medzinárodnoprávny
rámec bol Výborom ministrov Rady Európy v roku 1991 pre oblasť správneho trestania modifikovaný

Odporúčaním č. (91) 1. Podľa článku 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie každý, koho
práva a slobody garantované právom Únie sú porušené, má právo na efektívny opravný prostriedok
pred súdom v súlade s podmienkami ustanovenými v tomto článku. V hore vymedzenom právnom rámci
mohol potom žalobca ako cudzinec postihnutý správnym trestaním na území Slovenskej republiky v
uvedenom priestupkovom konaní využiť svoje procesné práva, resp. poukazovať na skutočnosť, že

konajúce správne orgány mu tieto práva nepriznali.“ Do uvedeného vnútroštátneho súboru patria najmä
ústavné právo na tlmočníka v priestupkovom konaní (čl. 47, ods. 4 Ústavy SR), subsidiárne pôsobiace
základné pravidlá konania vymenované v Správnom poriadku. Naopak do medzinárodnoprávnej
ochrany cudzinca je nutné zaradiť najmä hore uvedené právne akty Rady Európy (Rezolúcia č. /77/ 31 oochrane jednotlivca pred rozhodnutiami správnych orgánov a Odporúčanie č. /91/ 1 o správnom trestaní)
a Európskej únie (najmä Charta základných práv Európskej únie). Popri nich je tiež nutné zdôrazniť
napríklad čl. 14, ods. 3 písm. a/ Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach“.

36. Hoci žalovaný vo vyjadrení ku žalobe argumentuje, že žalobcovi bolo v blokovom konaní tlmočníkom
H. I. J., pretlmočené do nemeckého jazyka (ako jazyka, ktorému žalobca rozumie) oboznámenie so
skutkom resp. priestupkom, ktorý sa mu kladie za vinu a bolo mu pretlmočené poučenie o vybavení
priestupku v blokovom konaní ako aj následkov udelenia súhlasu s prejednaním priestupku takýmto
spôsobom, v predloženom administratívnom spise sa nenachádza žiaden záznam o takomto postupe.

V administratívnom spise sa nachádza opatrenie E.: F./G. z 19. júna 2021, ktorým bol zmienený
tlmočník pribratý do konania o trestnej veci prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví a zápisnica
o výsluchu žalobcu v pozícii svedka – poškodeného v uvedenej trestnej veci. Tieto listiny však
v žiadnom smere nepreukazujú, že by bol tlmočník pribratý aj do blokového konania (opatrením),
resp. že by v tomto konaní žalobcovi tlmočil, čo by potvrdil napríklad jeho podpisom na blokovej
pokute, resp. iným vhodným a preukazným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Argumentácia

žalovaného, že zápisnica o výsluchu žalobcu v trestnej veci pri ktorej bol prítomný aj zmienený
tlmočník bola ukončená len 5 minút pred podpisom blokovej pokuty a teda tlmočník musel byť
prirodzene prítomný aj v čase podpisu blokovej pokuty a tlmočenie v blokovom konaní vykonal, sú
len neoveriteľnými tvrdeniami a domnienkami. Uvedené pochybnosti a vyššie zmienený nedostatok
riadneho preukázania tlmočenia v blokovom konaní nemôže v danom prípade zvrátiť ani záznam

spísaný L.. H. K. takmer tri mesiace neskôr. V prípade rozporných tvrdení tak orgánu preukazujúceho
prejednanie priestupku a osoby z priestupku obvinenej (spochybňujúcej legalitu blokového konania),
má neexistencia potrebných listinných dokladov v spise žalovaného osvedčujúcich priebeh blokového
konania na následok vytvorenie nejasnej situácie, pri riešení ktorej sa musí správny súd v zmysle zásady
„in dubio pro reo“ prikloniť v prospech argumentácie žalobcu.

37. Samotná bloková pokuta, síce podpísaná žalobcom, nepreukazuje, že by sa s ňou žalobca (ako
osoba cudzieho štátu neovládajúca slovenský jazyk) oboznámil v jazyku, ktorému rozumie, resp. že
by mu boli v blokovom konaní oznámené aj ďalšie informácie týkajúce sa prejednania jeho veci
formou zrýchleného blokového konania, v dôsledku čoho by mohol prejaviť skutočný a vedomý súhlas
s prejednaním priestupku v blokovom konaní.

38. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je
dôvodná a blokovú pokutu je potrebné postupom podľa § 194 ods. 2 SSP zrušiť z dôvodu podľa § 191
ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní žalovaný v zmysle
vyššie načrtnutého právneho názoru posúdi, či boli kumulatívne splnené všetky podmienky podľa § 84
zákona o priestupkoch, predovšetkým, či žalobca mohol skutočne a vážne prejaviť súhlas s prejednaním

priestupku,ktorýsamukladiezavinu,vblokovomkonaní.Poprípadnomosvedčenívšetkýchpodmienok
opätovne rozhodne, prípadne s prihliadnutím na nové okolnosti, zvolí iný vhodný procesný postup.
Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán
verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v
súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal
právo na ich náhradu v plnom rozsahu.

40. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§

493e v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).