Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100957
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek

senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v
právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, so sídlom: Pribinova 2, 812
72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia
žalovaného vo veci slobodného prístupu k informáciám, takto

r o z h o d o l :

I. Súd fiktívne rozhodnutie žalovaného - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného
zboru zo dňa 08.11.2024 a fiktívne rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne zo

dňa 19.09.2024 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca sa žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 26.08.2024 podľa zákona č. 211/2000 Z.

z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 211/2000 Z. z.“) domáhal poskytnutia
informácie, a to sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom
Meste nad Váhom (ďalej ako „Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom“) číslo: ORPZ-
NM-262/2023. Uviedol, že informáciu žiada sprístupniť zaslaním, odpoveďou do jeho elektronickej
schránky občana na ústrednom portáli verejnej správy sprístupnením celého spisu aj s obsahom
a obalom. E-mailom od odosielateľa – C. D., zo dňa 27.08.2024

pre prijímateľa – E. F. odosielateľ prijímateľovi oznámil, že o podaní žalobcu je potrebné bezodkladne
upovedomiť a postúpiť ho na priame vybavenie Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne
(ďalej ako „Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne“), keďže ide o žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe
kinformáciám.Predmetnúžiadosťoinformácienáslednee-mailomodosielateľ–E.F.zodňa27.08.2024
zaslal prijímateľovi – G. H. na ďalšie vybavenie.

2. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom vyrozumením zo dňa 30.08.2024 žiadateľovi

(pozn. súdu - v tomto súdnom konaní žalobcovi) oznámilo, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácií
podaná podľa zákona č. 211/2000 Z. z. bola dňa 27.08.2024 postúpená oddeleniu komunikácie
a prevencie Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne ako útvaru príslušnému na priame vybavenie
danej agendy. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom následne v odpovedi zo dňa05.09.2024 žalobcovi oznámilo, že dňa 27.08.2024 prevzal riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Novom
Meste nad Váhom jeho podanie zo dňa 26.08.2024, ktoré bolo pôvodne dňa 27.08.2024 zaslané
na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne ako žiadosť o sprístupnenie informácií, o čom žalobcu upovedomili

písomnosťou zo dňa 30.08.2024. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcovi
oznámilo, že jeho podanie označené ako „Žiadosť o sprístupnenie informácií“, ktorej predmetom
bolo sprístupnenie celého spisu vrátane obsahu a obalu pod č. ORPZ-NM-262/2023 bolo napokon
po konzultácii s Krajským riaditeľstvom PZ v Trenčíne posúdené podľa obsahu v súlade s § 19 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej

ako „Správny poriadok“). Žalobcovi bolo oznámené, že jeho podanie bolo vyhodnotené ako žiadosť
o informácie týkajúce sa výkonu riadiacich a kontrolných oprávnení nadriadeného v služobnom pomere
voči podriadenému policajtovi v rámci zákonom a internými predpismi ustanoveného rozsahu riadenia,
organizovania, kontroly a hodnotenia výkonu štátnej služby podriadených policajtov, podľa ustanovení
§ 4 ods. 2 a § 49 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 73/1998 Z. z.“). Žalobcovi bolo ďalej oznámené,
že jeho podanie sa týka organizačnej a riadiacej činnosti nadriadeného realizovanej jeho rozhodnutím.
Výkon tejto činnosti, ktorej výsledkom bolo posúdenie jeho žiadosti o vydanie potvrdenia nadriadeného
a spôsobilosť používať služobnú zbraň podľa § 17 ods. 5 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach
a strelive v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 190/2003 Z. z.“), nie konaním vo veciach

služobného pomeru, ktoré by sa viedlo s policajtom ako s účastníkom konania. Okresné riaditeľstvo
PZ v Novom Meste nad Váhom záverom uviedlo, že z uvedeného dôvodu nie je možné uplatniť práva
účastníka konania a poskytnúť žalobcovi možnosť nahliadnutia do spisu.

3. Žalobca žiadosťou zo dňa 09.09.2024 (ďalej ako „žiadosť zo dňa 09.09.2024“) adresovanou

Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z., požiadal
Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne o poskytnutie informácie, a to sprístupnenie informácií zo spisu
Okresného riaditeľstva PZ v Novom meste nad Váhom č. ORPZ-NM-262/2023.

4. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcu vyrozumením zo dňa 11.09.2024

vyrozumelo, že dňa 10.09.2024 mu bola doručená jeho písomnosť zo dňa 09.09.2024 označená
ako „Žiadosť o sprístupnenie informácií“ adresovaná na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne. Uviedlo,
že elektronické podanie žalobcu je identické s jeho skorším podaním, ktoré už bolo vybavené dňa
05.09.2024 registratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024, čo bolo žalobcovi dané na vedomie
spolu s informáciou o spôsobe vybavenia veci. Žalobca žiadosťou zo dňa 12.09.2024 požiadal

Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne podľa § 14 ods. 5 zákona č. 211/2000 Z. z. o písomné potvrdenie
o podanej žiadosti zo dňa 09.09.2024. Uviedol, že táto žiadosť bola na Krajské riaditeľstvo PZ
v Trenčíne doručená elektronicky dňa 09.09.2024 prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy
so zaručeným podpisom. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcovi dňa 13.09.2024
oznámilo, že na základe jeho žiadosti zo dňa 12.09.2024 o vydanie písomného potvrdenia podľa § 14

ods. 5 zákona č. 211/2000 Z. z. potvrdzuje prijatie jeho žiadosti o sprístupnenie informácií. Uviedlo,
že žiadosť žalobcu bola pôvodne doručená na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne a následne bola
postúpená na vybavenie Okresnému riaditeľstvu PZ v Novom Meste nad Váhom, keďže predmetom
žiadosti žalobcu bolo sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste
nad Váhom č. ORPZ-NM-262/2023. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcu

zároveň opakovane informovalo o tom, že jeho žiadosť bola už skôr vybavená dňa 05.09.2024
registratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024, o čom bol žalobca informovaný písomnosťou
zo dňa 11.09.2024 spolu so spôsobom vybavenia veci.

5. Žalobca podal dňa 24.09.2024 na Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne odvolanie proti fiktívnemu

rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, v ktorom poukázal na podanie svojej žiadosti zo dňa
09.09.2024. Uviedol, že v zákonnej lehote ôsmych pracovných dní (t. j. 19.09.2024) mu Krajské
riaditeľstvo PZ v Trenčíne požadované informácie nesprístupnilo, ani nevydalo písomné rozhodnutie
o nesprístupnení informácií. Podľa žalobcu v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. nečinnosťou
povinnej osoby došlo k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o informácie (tzv. fiktívneho

rozhodnutia).Uviedol,žepodľanariadeniaMinisterstvavnútraSR,KrajskériaditeľstvoPolicajnéhozboru
zabezpečuje poskytovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru zabezpečuje úlohy v oblasti poskytovania informácií. Poukázal na to, že dňa 11.09.2024 bol listom
Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom informovaný o spôsobe vybavenia jeho žiadosti,avšak takýto list nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktorý má formálne nedostatky, ale ide o nulitný
akt, keďže povinnou osobou je v danom prípade Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne. Žalobca sa odvolal aj
proti listu č. ORPZ-NM-386-006/2024 v spojení s registratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024

Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom.

6. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne žalobcovi listom zo dňa 25.09.2024 oznámilo, že jeho podanie nie je
možné vybaviť ako riadny opravný prostriedok v režime Správneho poriadku z dôvodu, že nie sú splnené
zákonom stanovené objektívne znaky opravného prostriedku, ktoré by umožnili uplatniť suspenzívne

a devolutívne účinky jeho podania. Objektívne znaky sa vzťahujú na spôsobilosť napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu a ich posúdenie je potrebné k samotnému posúdeniu zákonnosti
opravného prostriedku. Ak sa smeruje opravný prostriedok proti úkonu, ktorý nie je rozhodnutím, nie je
možné uplatniť jeho právne účinky. Uviedlo, že žalobcom podaný opravný prostriedok nespĺňa zákonné
podmienky objektívnej procesnej spôsobilosti k vyvolaniu účinkov riadne podaného odvolania a z tohto
dôvodu nie je možné na jeho základe začať riadne odvolacie konanie. Poukázalo na to, že Správny

poriadok v § 19 ods. 2 určuje podmienky posudzovania podaní doručovaných správnym orgánom.
Zákon o slobode informácií ako lex generalis vo vzťahu k právu na informácie sa použije vždy, ak
neexistuje špeciálna právna úprava, ktorá sa vzťahuje k určitému úseku verejnej správy, ktorý upravuje
problematiku poskytovania určitej formy informácií. Špeciálna právna norma deroguje postavenie
zákona o slobode informácií a umožňuje tak orgánu verejnej moci použiť na vybavenie veci ustanovenie

príslušného špeciálneho zákona. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne konštatovalo, že k fiktívnemu
rozhodnutiu by mohlo dôjsť v prípade, ak by správny orgán povinnej osoby podanie žalobcu nevybavil
žiadnym zákonným spôsobom a márne by uplynula lehota určená zákonom č. 211/2000 Z. z. Zdôraznilo,
že podanie žalobcu bolo fakticky vybavené zo strany Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne v režime
Správneho poriadku. Pri vybavení podania žalobcu bol priamo aplikovaný jeden z princípov zákona

o slobode informácií, ktorý je spojený s princípom subsidiarity aplikácie Správneho poriadku, a to je
princíp prednosti obsahu pred formou. Uviedol, že tento princíp je priamo vyjadrený ustanovením § 19
Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211 /2000 Z. z. a priznáva orgánu verejnej moci
právoposúdiťkaždépodaniepodľajehoobsahu.Tak,akovnapadnutomprípade,akjezobsahupodania
zrejmé, že vzhľadom na individuálny charakter ide o bežné podanie, je na rozhodnutí orgánu verejnej

mociakopodanievybaví,pričomniejeviazanýstriktneibajednýmvybranýmdruhomprávnehopredpisu.
PostuppodľaSprávnehoporiadkuniejemožnépovažovaťzanezákonnýafakt,ževdanomprípadebola
vec fakticky odovzdaná na Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom ako podanie týkajúce
sa organizačnej činnosti nadriadeného, nemôže byť dôvodom na vyslovenie záveru o vzniku fiktívneho
rozhodnutia. Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne poukázalo tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp.

zn. 5Sži 21, 22, 23/2012 a sp. zn. 5Sži /8/2012), z ktorej vyplýva, že faktické vybavenie má prednosť
pred fiktívnym rozhodnutím. Podľa Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne konštatovanie, že v danej
veci bol porušený postup určený zákonom č. 211/2000 Z. z. nebolo správne, pretože podanie bolo
fakticky a riadne vybavené reálnou faktickou činnosťou v súlade so zákonom v pôsobnosti Okresného
riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom, a teda na postup pri vybavení veci sa nevzťahovali lehoty

a iné povinnosti určené zákonom č. 211/2000 Z. z. S ohľadom na uvedené Krajské riaditeľstvo PZ
v Trenčíne žalobcovi oznámilo, že jeho podanie obsahujúce odvolanie proti fiktívnym rozhodnutiam
považuje za neopodstatnené. Zároveň žalobcovi oznámil, že časť jeho podania vo veci odvolania
proti listu č. ORPZ-NM-386-006/2024 v spojení s registratúrnym záznamom č. ORPZ-NM-386-004/2024
bola postúpená na Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom.

7. Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom žalobcovi podaním zo dňa 01.10.2024
oznámilo, že po preskúmaní jeho podania zistilo, že jeho podanie nie je možné vybaviť ako riadny
opravný prostriedok v režime Správneho poriadku, pretože nespĺňa zákonom stanovené objektívne
znaky opravného prostriedku. Uviedlo, že pôvodné podanie žalobcu bolo fakticky vybavené v režime

Správneho poriadku, čím nedošlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia s poukazom na registratúrne záznamy
č. ORPZ-NM-386-004/2024 v spojení s č. ORPZ-NM-386-006/2024 a č. ORPZ-NM-386-008-2024.
Uviedlo,žepostupprivybavovanípôvodnéhopodaniažalobcubolvsúladesozákonomajehoodvolanie
proti fiktívnemu rozhodnutiu považuje za neopodstatnené.

Správna žaloba

8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutiažalovaného – prezidenta Policajného zboru zo dňa 08.11.2024, ako aj fiktívneho rozhodnutia Krajského
riaditeľa PZ v Trenčíne zo dňa 19.09.2024 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
Žalobca uviedol, že podanou žalobou napáda fiktívne rozhodnutie prezidenta Policajného zboru zo dňa

08.11.2024, nakoľko podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. sa predpokladá, že vydal rozhodnutie,
ktorým zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 24.09.2024, ktoré bolo prvostupňovému orgánu – Krajskému
riaditeľstvu PZ v Trenčíne doručené dňa 24.09.2024.

9. Žalobca poukázal na znenie § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. Z., podľa ktorého sa predpokladá,

že fiktívnym rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne bolo dňa 19.09.2024 rozhodnuté
o žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024 doručenej prvostupňovému orgánu, ktorým povinná osoba
žalobcovi odmietla poskytnutie informácie, pričom za deň doručenia sa považuje tretí deň od uplynutia
lehoty na vybavenie žiadosti (t. j. 22.09.2024). Žalobca uviedol, že dňa 09.09.2024 požiadal Krajské
riaditeľstvo PZ v Trenčíne, ako správny orgán povinnej osoby, ktorou je podľa § 2 ods. 1 zákona č.
211/2000Z.z.MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,určenýaplikáciou§6ods.2Správnehoporiadku

o poskytnutie informácie v znení: „Vec: Žiadosť o sprístupnenie informácií. Podľa zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, žiadam poskytnutie informácie
a to sprístupnenie informácií zo spisu Okresného riaditeľstva PZ SR v Novom Meste nad Váhom
číslo: ORPZ-NM-262/2023. Informáciu žiadam sprístupniť zaslaním odpovede do mojej elektronickej
schránky občana na ústrednom portáli verejnej správy sprístupnením celého spisu aj s obsahom

a obalom.“ Žalobca konštatoval, že prvostupňový orgán v lehote podľa zákona požadovanú informáciu
nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie, ktorým by informáciu odmietol sprístupniť. Na jeho odvolanie
podané po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia prvostupňový orgán nevydal rozhodnutie, ktorým by
zrušilsvojefiktívnerozhodnutieanižalobcuakožiadateľaneinformovalopredloženíspisovéhomateriálu
odvolaciemu orgánu. Žalobca zdôraznil, že po uplynutí lehoty na predloženie spisového materiálu

a lehoty na rozhodnutie odvolacieho orgánu sa predpokladá, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia,
ktorým odvolací orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalobca poukázal na § 19 ods.
3 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého rozhodnutie žalovaného treba považovať za nezákonné
z dôvodu, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, predovšetkým neobsahuje odôvodnenie,
z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné, čo je samo o sebe dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia

(§ 250j ods. 2 veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

10. Podľa žalobcu na základe všetkých uvedených dôvodov sú napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu nesprávne, nezákonné
a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, na základe čoho je daný dôvod na ich zrušenie podľa § 191

ods. 1 písm. d), g) a ods. 3 písm. a) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu
podľa § 191 ods. 4 SSP.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.02.2025 poukázal na § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 19
ods. 2 Správneho poriadku a poznamenal, že k vysporiadaniu sa so žalobnou argumentáciou žalobcu
je potrebné zadefinovať procesný charakter celého konania, ktoré bolo vedené vo veci pôvodného
podania žalobcu zo dňa 26.08.2024 a ktoré sa obsahovo a vecne zhodovalo s opakovanou žiadosťou
zodňa09.09.2024uvedenouvpodanejžalobe.Podľažalovanéhožalobcabezzjavnéhodôvoduúčelovo

obchádza vlastné úkony, ako aj úkony oprávneného orgánu, ktoré predchádzali jeho podaniu zo dňa
09.09.2024, ktoré uviedol v podanej žalobe.

12. Žalovaný poukázal na celý priebeh administratívneho konania a vo vzťahu k žalobným argumentom
deklarovaným v správnej žalobe poukázal na § 19 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý určuje podmienky

posudzovania podaní doručovaných správnym orgánom. Uviedol, že zákon o slobode informácií ako lex
generalis vo vzťahu k právu na informácie sa použije vždy, ak neexistuje špeciálna právna úprava, ktorá
sa vzťahuje k určitému úseku verejnej správy, ktorý upravuje problematiku poskytovania určitej formy
informácií.Špeciálnaprávnanormaderogujepostaveniezákonač.211/2000Z.z.aumožňujetakorgánu
verejnej moci použiť na vybavenie veci ustanovenie príslušného špeciálneho zákona.

13. Zdôraznil, že prvotná žiadosť žalobcu, rovnako ako aj jeho žiadosť zo dňa 09.09.2024, ktorá
je predmetom podanej žaloby, sa obsahovo viazali na informácie pochádzajúce z výkonu štátnej
služby žalobcu a plnenia povinností jeho nadriadeného a vo všeobecnosti sa týkali výkonu riadiacicha kontrolných oprávnení nadriadeného v služobnom pomere voči podriadenému policajtovi v rámci
zákonom a internými predpismi ustanoveného rozsahu riadenia, organizovania, kontroly a hodnotenia
výkonu štátnej služby podriadených policajtov podľa § 4 ods. 2 a § 49 zákona č. 73/1998 Z. z. Poukázal

na to, že pri vybavení oboch podaní žalobcu bol priamo aplikovaný jeden z princípov zákona o slobode
informácií, ktorý je spojený s princípom subsidiarity aplikácie Správneho poriadku, a to je princíp
prednosti obsahu pred formou. Tento princíp je priamo vyjadrený § 19 Správneho poriadku a v spojení
s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. priznáva orgánu verejnej moci právo posúdiť každé podanie
podľa jeho obsahu. V prípade opísanom žalobcom v podanej žalobe bolo podľa žalovaného z obsahu

podania zrejmé, že vzhľadom na individuálny charakter ide o podanie osoby v služobnom pomere
príslušníka Policajného zboru voči svojmu nadriadenému v služobnom pomere, ktorého vybavenie
je plne v kompetencii nadriadeného, ktorý v mene štátu koná vo veciach služobného pomeru vo
vymedzenom rozsahu. Podania žalobcu sa podľa žalovaného teda týkali rozhodovacej a riadiacej
činnosti nadriadeného súvisiacej s vydaním potvrdenia nadriadeného o spôsobilosti žalobcu používať
služobnú zbraň.

14. Žalovaný uviedol, že k fiktívnemu rozhodnutiu tak, ako to konštatuje žalobca v podanej žalobe
by mohlo dôjsť v prípade, ak by orgán verejnej moci jeho podanie nevybavil žiadnym zákonným
spôsobom a márne by uplynula lehota určená zákonom č. 211/2000 Z. z. Konštatoval, že podanie
žalobcu bolo fakticky vybavené zo strany Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom

v režime zákona č. 73/1998 Z. z. s odkazom na Správny poriadok a rovnako aj jeho podanie označené
ako odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu bolo fakticky vybavené zo strany Krajského riaditeľstva PZ
v Trenčíne v režime Správneho poriadku. Podľa žalovaného postup podľa Správneho poriadku nie je
možné považovať za nezákonný a fakt, že v danom prípade bola vec fakticky odovzdaná na Okresné
riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom ako podanie týkajúce sa organizačnej činnosti nadriadeného,

nemôže byť dôvodom na vyslovenie záveru o vzniku fiktívneho rozhodnutia. Rovnako tak dôvodom
na vyslovenie záveru o vzniku fiktívneho rozhodnutia o odvolaní podľa žalovaného nemôže byť to,
žepodanieoznačenéakoodvolaniebolovybavenéfaktickysodkazomnaSprávnyporiadokspoukazom
na absenciu objektívnej spôsobilosti napadnutého rozhodnutia.

15. Žalovaný poukázal tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Sži 21, 22, 23/2012, sp.
zn. 5Sži/8/2012 ), podľa ktorej je zrejmé , že faktické vybavenie veci má prednosť pred fiktívnym
rozhodnutím. Na záver zdôraznil, že všetky podania žalobcu boli fakticky a riadne vybavené reálnou
faktickou činnosťou v súlade so zákonom v pôsobnosti Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste
nad Váhom a Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, teda na postup pri vybavovaní podaní žalobcu sa

nevzťahovali lehoty a iné povinnosti určené zákonom č. 211/2000 Z. z. Žalovaný na základe všetkých
uvedených súvislosti navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Replika

16. Žalobca v podanej replike zo dňa 05.11.2025 uviedol, že ako žiadateľ podľa zákona o slobodnom
prístupe neobchádzal nič, žiadne vlastné úkony a ani úkony povinnej osoby, pričom zotrval na názore,
že informáciu žiadal podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a v súlade s ním.
K vyjadreniu žalovaného o podaní zo dňa 26.08.2024 uviedol, že nevie ako sa do spisového materiálu
po zaslaní jeho žiadosti dostala informácia o urobenom podaní, nevie, že vo veci bolo vedené

konanie alebo aké úkony správny orgán urobil. Pravdou je, že prvotne žiadal o informáciu Okresné
riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom, ktoré jeho žiadosť odignorovalo a odmietlo informácie
sprístupniť. V žiadnej fáze konania nebolo vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácie tak,
aby mohlo byť preskúmané súdom a zo strany žalovaného podľa žalobcu ide o snahu zmariť prístup
k informáciám vytvoreným štátnym orgánom, ktoré sú požadované na základe zákona č. 211/2000 Z.z.

17. K poukazu žalovaného na faktické vybavenie veci, ktoré má prednosť pred fiktívnym rozhodnutím
uviedol, že podľa neho bol prakticky a reálne použitý princíp moci vo forme „vykašleme na tvoje práva“
a žiaden spis nedostaneš, s tým, že dané osoby si uvedomujú svoju pozíciu v systéme a takýmto
spôsobom sú utajované informácie, na ktoré má každý právo v demokratickom systéme.

18. Žalobca poukázal na to, že výslovne označil právny základ svojej žiadosti a jednoznačne formuloval,
že ide o žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., čím založil povinnosť orgánu verejnejmoci konať v režime zákona č. 211/2000 Z. z., teda vysporiadať žiadosť v lehote podľa § 17 zákona č.
211/2000 Z. z. a rozhodnúť v prípade odmietnutia podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.

19. Zdôraznil, že Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom síce reagovalo,
avšak nepostupovalo podľa zákona č. 211/2000 Z. z., ale v rozpore s ním, teda bez vydania riadneho
rozhodnutia o odmietnutí žiadosti, ako to prikazuje § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000
Z. z. Namiesto rozhodnutia poskytlo iba neformálnu odpoveď, ktorá nemala náležitosti rozhodnutia
podľa Správneho poriadku a neobsahovala poučenie o opravnom prostriedku, teda takýto postup nie

je vybavením žiadosti v zmysle infozákona a preto má za to, že orgán žiadosti nevyhovel, teda nastalo
fiktívne rozhodnutie o odmietnutí informácie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Tiež poukázal
na to, že Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne ako nadriadený orgán po podaní odvolania žalobcu žiadnym
zákonným spôsobom nerozhodlo, čo iba potvrdzuje stav nečinnosti a existenciu fiktívneho rozhodnutia
aj v druhom stupni.

20. Argument žalovaného o tom, že žiadosť o sprístupnenie spisu má byť vybavená v režime Správneho
poriadku alebo zákona č. 73/1998 Z. z. považoval za účelový a právne nesprávny, pričom v tejto
súvislosti poukázal na zákon č. 211/2000 Z. z., ktorý každému priznáva právo na prístup k akýmkoľvek
informáciám, ktoré má orgán verejnej moci k dispozícii, pokiaľ nejde o zákonom vylúčené informácie.

21. Vo vzťahu k poukazu žalovaného na judikatúru Najvyššieho súdu SR žalobca uviedol,
že táto sa týka prípadov, keď orgán žiadosť reálne vybavil podľa príslušného zákona, teda vydal
rozhodnutie alebo informáciu poskytol a nie na situácie, keď orgán vôbec nevydal rozhodnutie podľa
infozákona. Podľa žalobcu v danom prípade k faktickému vybaveniu v zmysle zákona č. 211/2000
Z. z. nedošlo, pretože orgán nepostupoval v zákonnom režime, nevydal rozhodnutie a neumožnil

preskúmanie svojho postupu odvolacím orgánom. S ohľadom na uvedené žalobca zotrval na podanej
žalobe.

Duplika

22. Žalovaný v podanej duplike zo dňa 25.11.2025 uviedol, že sporným bodom medzi žalobcom
a žalovaným je, či úradný list označený ako „A. B., žiadosť o sprístupnenie informácií - odpoveď“ zo dňa
05.09.2024 a následné oznámenie k podaniu žalobcu označeného ako „Odvolanie proti fiktívnemu
rozhodnutiu o nesprístupnení informácií“ spĺňajú náležitosti rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej
informácie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., a teda, či sa žalobca mal v konaní

domáhať preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.
alebo preskúmania úradných listov, ktorým Okresné riaditeľstvo PZ Nové Mesto nad Váhom vybavilo
žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 26.08.2024. V tejto súvislosti poukázal na to,
že uvedenou situáciou sa podrobne zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 1Svk/14/2021
zo dňa 23.06.2023, z ktorého odcitoval jednotlivé body odôvodnenia.

23. Žalovaný uviedol, že podľa neho v konaní o žiadosti žalobcu podľa zákona č. 211/2000 Z. z.
nedošlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže žalobcovi
bola poskytnutá riadna odpoveď na jeho žiadosť, ktorej obsah mu umožňoval predostrieť kvalifikovanú
argumentáciu voči nesprístupneniu požadovaných informácií, čo v konečnom dôsledku vyplýva

aj z podaní samotného žalobcu, ktorý v replike uvádza, že „Argument žalovaného, že žiadosť
o sprístupnenie celého spisu má byť vybavená v režime Správneho poriadku alebo zákona č. 73/1998 Z.
z., je účelový a právne nesprávny“. Žalovaný zdôraznil, že podľa jeho názoru sa žalobca mal správnou
žalobou domáhať preskúmania zákonnosti úradných listov, ktorými bola vybavená jeho žiadosť, resp.
podanie označené ako odvolanie. S ohľadom na uvedené zotrval na tom, aby správny súd žalobu

zamietol.

Konanie pred správnym súdom

24. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci

konania nepožiadali o nariadenie pojednávania ani správny súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu
pojednávanie nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137
ods. 3 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovejstránke súdu dňa 21.01.2026 v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
04.02.2026 (§ 137 ods. 3 SSP).

25. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP
preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu
predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.
Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto zrušil napadnuté fiktívne
rozhodnutie žalovaného, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191

ods. 1 písm. d) SSP.

Relevantné zákonné ustanovenia

26. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo

márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

27. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.; o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí

žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní
rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať
rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

28. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.; odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní

od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú
informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú
informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán
zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o
sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá

sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby-podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

29. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci bolo posúdenie, či postup orgánov verejnej správy pri
vybavovaní žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024 bol v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. a či pri
vybavovaní tejto žiadosti nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu.

30. Správny súd s ohľadom na priebeh administratívneho konania uvedený v odsekoch 1 až 7

odôvodnenia tohto rozsudku považoval za kľúčové vysporiadať sa v prvom rade s listom Okresného
riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 11.09.2024, ktorým bola vybavená žiadosť žalobcu
zo dňa 09.09.2024 adresovaná Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne a následným vybavením odvolania
KrajskýmriaditeľstvomPZvTrenčínezodňa25.09.2024aurčenímpovinnejosobynavybaveniežiadosti
žalobcu zo dňa 09.09.2024.

31. Z obsahu odpovede Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom vyplynulo, že žiadosť
žalobcu zo dňa 09.09.2024 vybavilo tak, že ho vyrozumelo o tom, že jeho žiadosť bola identická
s jeho skorším podaním, ktoré bolo vybavené dňa 05.09.2024 registratúrnym záznamom Okresného
riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-386-004/2024, čo mu bolo dané na vedomie

spolu s informáciou o spôsobe vybavenia veci. Následne po dopyte žalobcu o vydanie písomného
potvrdenia adresovaného Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne zo dňa 12.09.2024, mu Okresné
riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom oznámením č. ORPZ-NM-386-008/2024 zo dňa 13.09.2024
potvrdilo prijatie žiadosti o sprístupnenie informácie a informovalo ho o tom, že jeho žiadosť pôvodne
doručená Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne bola následne postúpená na vybavenie Okresnému

riaditeľstvu PZ v Novom Meste nad Váhom, keďže jej predmetom bolo sprístupnenie informácií zo
spisu Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-262/2023. Zároveň žalobcu
Okresné riaditeľstvo PZ v Novom Meste nad Váhom v tomto oznámení opakovane informovalo o tom, že
jeho žiadosť bola už skôr vybavená dňa 05.09.2024 registratúrnym záznamom Okresného riaditeľstvaPZ v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-386-004/2024, o čom bol informovaný písomnosťou zo
dňa 11.09.2024 (registratúrny záznam č. ORPZ-NM-386-006/2024) spolu so spôsobom vybavenia veci.
Správny súd považuje za dôležité uviesť, že z obsahu podanej žiadosti žalobcu zo dňa 09.092024

vyplynulo, že jej predmetom bolo poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., konkrétne
poskytnutie informácie, a to „sprístupnenie informácií zo spisu okresného riaditeľstva PZ SR v Novom
Meste nad Váhom číslo: ORPZ-NM-262/2023.“ S ohľadom na uvedené podľa správneho súdu bola
žiadosť žalobcu adresovaná Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne podaná v režime zákona č. 211/2000
Z. z., na základe čoho v súlade s § 2 tohto zákona bola na jej vybavenie príslušná povinná osoba,

ktorou v tomto prípade bolo Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne, ako štátny orgán – organizačná zložka
Policajného zboru vykonávajúca pôsobnosť v rámci kraja. Ustanovenie § 15 zákona č. 211/2000 Z. z.
umožňuje povinnej osobe v prípade, ak požadovanými informáciami nedisponuje a má vedomosť o tom,
kde ich je možné získať, postúpiť žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe,
ktorá má informácie k dispozícii a toto postúpenie oznámiť bezodkladne žiadateľovi, ktorý postup však
vsúladesozákonomvpreskúmavanejvecinebolrealizovaný,pretožeKrajskériaditeľstvoPZvTrenčíne

postúpilo žiadosť žalobcu zo dňa 09.09.2024 na vybavenie bez toho, aby žalobcu o tomto postupe
informovaloaaždodatočneopostúpeníveciinformovaložalobcupojehodopyteOkresnériaditeľstvoPZ
v Novom Meste nad Váhom. Z hierarchickej štruktúry Policajného zboru vyplýva, že okresné riaditeľstvo
je podriadené krajskému riaditeľstvu, teda z pohľadu zákona vo vzťahu k žiadanej informácii išlo podľa
názoru správneho súdu stále o informáciu, v rámci pôsobnosti Policajného zboru, ktorú si v prípade, ak

ňou krajské riaditeľstvo nedisponovalo, mohlo vyžiadať.

32. Proti rozhodnutiu povinnej osoby je podľa § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. možné podať
odvolanie, o ktorom rozhoduje nadriadený orgán, pričom v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z.
upravujúceho vnútornú organizačnú štruktúru Policajného zboru, sú krajské riaditeľstvá podriadené

Prezídiu Policajného zboru, ktoré riadi a kontroluje ich činnosť. Na základe uvedeného je tak
bezprostredne nadriadeným orgánom Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, Prezídium Policajného
zboru.

33. Správny súd uvádza, že v prejednávanej veci došlo k vybaveniu žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024

listom Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 11.09.2024, z ktorého obsahu
vyplynulo, že mu požadovanú informáciu nesprístupnilo s odkazom na skoršie vybavenie jeho obdobnej
žiadosti, v ktorom vybavení poukázalo na to, že podanie žalobcu sa týkalo organizačnej a riadiacej
činnosti nadriadeného realizovanej jeho rozhodnutím, a preto nebolo možné uplatniť práva účastníka
konania a poskytnúť žalobcovi možnosť nahliadnutia do spisu. K následnému vybaveniu žalobcom

podaného odvolania došlo listom Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 25.09.2024, v ktorom bolo
žalobcovi v podstate oznámené, že jeho podanie nebolo možné vybaviť ako riadny opravný prostriedok,
pretože nespĺňalo zákonom požadované znaky opravného prostriedku. Zároveň Krajské riaditeľstvo PZ
v Trenčíne žalobcovi oznámilo, že jeho podanie bolo fakticky vybavené v režime Správneho poriadku
a pri vybavení podania bol priamo aplikovaný jeden z princípov zákona č. 211/2000 Z. z. spojený

s princípom subsidiarity aplikácie Správneho poriadku, a to princípu prednosti obsahu pred formou.

34. S ohľadom na uvedené podľa správneho súdu možno v súlade s uvedenými zákonnými
ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 171/1993 Z. z. uzavrieť, že povinnou osobou na
vybavenie žiadosti žalobcu zo dňa 09.09.2024 bolo v predmetnej veci Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne

a osobou, oprávnenou na vybavenie podaného odvolania žalobcom bolo Prezídium Policajného zboru.

35. Vzhľadom na listy Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 11.09.2024
a Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 25.09.2024, ktorými tieto orgány vybavili žiadosť žalobcu zo
dňa 09.09.2024 správny súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s ich obsahom, keďže týmito

listami uvedené orgány odpovedali na žiadosť žalobcu zo dňa 09.09.2024 ako žiadateľa o poskytnutie
informácií.

36. V tejto súvislosti je podľa správneho súdu potrebné poukázať na ustanovenie § 18 ods. 2
zákona č. 211/2000 Z. z., z ktorého vyplýva, že ak povinná osoba žiadateľovi nesprístupní úplne

všetky požadované informácie, tak je o nesprístupnení povinná vydať písomné rozhodnutie. Správny
súd uvádza, že aj písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby podpísaný, resp. vydaný
osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti
rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie, ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bolazamietnutá. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti
aniezjejnázvu,označeniačiformy.VtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/14/2021 zo dňa 23.06.2023), v zmysle ktorého:

„27. V praxi povinných osôb vznikajú rôzne variácie vybavenia infožiadosti, ktoré je náročné
jednoznačne podriadiť pod jeden z vyššie uvedených troch spôsobov predpokladaných § 18 Infozákona.
Problematickými bývajú najmä situácie, kedy povinné osoby vybavia žiadosti rôznymi neformálnymi
listami a oznámeniami bez súčasného sprístupnenia informácií a bez súčasného vydania písomného
rozhodnutia, ktoré by obsahovalo všetky nevyhnutné formálne a obsahové náležitosti podľa príslušných

ustanovení Infozákona a Správneho poriadku (vrátane výroku, odôvodnenia a poučenia o opravnom
prostriedku). Zvláštnu kategóriu problematických spôsobov vybavenia infožiadosti tvoria situácie, akou
jeajprejednávanýprípad,kedyžiadateľpožadujevjednompodaníväčšiemnožstvoinformáciíapovinná
osoba žiadosť vybaví jedným aktom - oznámením, ktorým vyhovie žiadosti len sčasti, no vo zvyšnej časti
už zámerne nevydá alebo opomenie vydať písomné negatívne rozhodnutie.
28. Pokiaľ ide o podmienku pre nástup fikcie vydania negatívneho rozhodnutia formulovanú §

18 ods. 3 Infozákona spočívajúcu v nevydaní rozhodnutia (t. j. „v lehote na vybavenie žiadosti
nevydala rozhodnutie“), nie je právna úprava jednoznačná v tom, žeby presne definovala, čo sa za
vydanie rozhodnutia považuje a čo už nie. V dôsledku tejto nejednoznačnosti sa mnohé konkrétne
spôsoby vybavenia infožiadosti nachádzajú v „šedej zóne“, na pomedzí medzi písomným negatívnym
rozhodnutím podľa § 18 ods. 2 Infozákona a fiktívnym negatívnym rozhodnutím podľa § 18 ods. 3

Infozákona. Hranica medzi týmito inštitútmi je tenká a v každom jednotlivom prípade treba citlivo
zvažovať,akýmspôsobombolainfožiadosťvybavená,atoprávevzhľadomnaobsahodpovedepovinnej
osoby. Súčasne platí, že ak právna úprava nie je jednoznačná a dovoľuje rôzne možnosti výkladu, na
účely posúdenia, či správny súd vôbec vezme vec do súdneho prieskumu, sa treba prikloniť k výkladu,
ktorý je v prospech realizácie základných práv, v tomto prípade práva na súdnu ochranu, resp. práva na

informácie zaručených Ústavou SR a medzinárodnými dokumentmi.
32. Kasačný súd teda rešpektuje doterajšiu judikatúru v tom, že fiktívne rozhodnutie je nástrojom
pre absolútnu nečinnosť povinnej osoby a že faktické vybavenie žiadosti má mať prednosť pred
konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia. Súčasne však uvádza, že k stavu obdobnému
absolútnej nečinnosti môže dôjsť aj vtedy, keď je akt povinnej osoby adresovaný žiadateľovi vo vzťahu

k spôsobu a dôvodom vybavenia žiadosti irelevantný a bezobsažný. Inými slovami, nie „akákoľvek“
odpoveď povinnej osoby na infožiadosť vylučuje vydanie fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3
Infozákona. Rozhodujúci je v tomto smere obsah aktu, ktorý povinná osoba žiadateľovi adresuje.
34. Kasačný súd teda konštatuje, že pri posudzovaní, či konkrétna žiadosť o sprístupnenie informácií
bola povinnou osobou vybavená sprístupnením informácií a vydaním rozhodnutia zápisom v spise (§

18 ods. 1 Infozákona), vydaním písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (§ 18
ods. 2 Infozákona) alebo vydaním fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (§
18 ods. 3 Infozákona), je rozhodujúci obsah aktu povinnej osoby adresovaného žiadateľovi, ktorý treba
preskúmať prísne individuálne.
35. V prvom kroku je potrebné rozlíšiť, či žiadosť bola vybavená sprístupnením informácií (§ 18 ods.

1 Infozákona) alebo nesprístupnením informácií (§ 18 ods. 2 alebo 3 Infozákona), a to porovnaním
informácií, ktoré žiadateľ požadoval, s informáciami, ktoré mu povinná osoba poskytla. Rozhodujúci je
teda obsah aktu povinnej osoby vo vzťahu k uspokojeniu subjektívneho práva žiadateľa na prístup k
informáciám.
36. Ak povinná osoba informácie čo i len sčasti nesprístupnila, je v druhom kroku potrebné posúdiť, či akt

povinnej osoby, ak nie je výslovne rozhodnutím, z materiálneho hľadiska možno považovať za negatívne
rozhodnutie(§18ods.2Infozákona)alebodošlokvydaniufiktívnehonegatívnehorozhodnutia(§18ods.
3 Infozákona). Ak v akte nie je uvedené ani tvrdenie o nesprístupnení alebo odmietnutí sprístupnenia
informácií a ani žiadne dôvody, pre ktoré sa informácie nesprístupňujú (napríklad žiadané informácie nie
sú informáciami sprístupňovanými podľa Infozákona, žiadaná osoba nie je povinnou osobou, povinná

osoba nemá žiadané informácie k dispozícií alebo sa aplikuje niektoré z obmedzení v prístupe k
informáciám podľa ustanovení § 9 - 12 Infozákona alebo osobitných zákonov), teda ak je obsah
aktu povinnej osoby vo vzťahu k spôsobu a dôvodom vybavenia žiadosti irelevantný, bezobsažný a
nepreskúmateľný, možno konštatovať, ide o stav obdobný absolútnej nečinnosti povinnej osoby, ktorého
dôsledkom je vydanie fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 Infozákona).

37. Ak vzniknú pochybnosti, či v správnej žalobe bol akt povinnej osoby označený správne, je potrebné
prikloniť sa k výkladu v prospech realizácie práva na súdnu ochranu a práva na informácie.“37. S ohľadom na závery uvedené vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR,
správny súd po preskúmaní obsahu listov Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa
11.09.2024 a Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 25.09.2024, ktorými bola vybavená žiadosť

žalobcu zo dňa 09.09.2024 a následne podané odvolanie žalobcu, dospel k záveru, že žiadosť žalobcu
nebolo možné považovať za fakticky vybavenú, tak ako to uvádzal žalovaný. Správny súd sa nestotožnil
s argumentáciou žalovaného o tom, že žalobcovi bola poskytnutá odpoveď na jeho žiadosť, pretože
z obsahu odpovedí orgánov verejnej správy podľa správneho súdu vyplynulo, že žalobcovi nebola
poskytnutá odpoveď, z akého dôvodu mu orgány verejnej správy nesprístupnili ním žiadanú informáciu

podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Orgány verejnej správy v odpovedi na žiadosť žalobcu o sprístupnenie
informácií zo dňa 09.09.2024, ako aj na jeho odvolanie, iba uviedli, že jeho žiadosť bola posúdená
s poukazom na Správny poriadok podľa obsahu a jeho podanie sa týka organizačnej a riadiacej činnosti
nadriadeného, ktorá činnosť, nie je konaním vo veciach služobného pomeru, ktoré by sa s policajtom
viedloakosúčastníkomkonania,apretoniejemožnéžalobcoviposkytnúťmožnosťnahliadnuťdospisu.
Správny súd nespochybňuje, že ak by z odpovedí orgánov verejnej správy (hoci tieto nemali výslovne

charakter rozhodnutia) bolo zrejmé, že žalobcovi žiadané informácie nesprístupnili s uvedením dôvodov,
pre ktoré informáciu nesprístupnili (napr. že povinná osoba nemá žiadané informácie k dispozícii, že sa
aplikuje niektoré z obmedzení v prístupe k informáciám, ...) bolo by možné považovať ich z materiálneho
hľadiska za negatívne rozhodnutie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. V posudzovanej veci však podľa
správneho súdu, žalobca od orgánov verejnej správy nedostal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to,

prečo mu neboli sprístupnené ním žiadané informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a z akých dôvodov,
pričom je nevyhnutné zdôrazniť, že obsahom žiadosti žalobcu nebolo uplatnenie práva na nahliadnutie
do spisu, ale sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z.

38. S ohľadom na uvedené správny súd vzhľadom na žalobcom vznesenú žalobnú námietku o tom, že

jeho žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 09.09.2024 a podané odvolanie boli vybavené vydaním
fiktívnych rozhodnutí Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne a Prezídia Policajného zboru dospel k záveru,
že skutočne došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď odpovede orgánov
verejnej správy obsiahnuté v listoch zo dňa 11.09.2024 a zo dňa 25.09.2024 (vydaných inými než
povinnými osobami v jednotlivých stupňoch) nebolo možné z materiálneho hľadiska považovať za

negatívne rozhodnutie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Na základe uvedeného správny súd žalobcom
vznesenú námietku o vydaní fiktívnych rozhodnutí vyhodnotil ako dôvodnú.

39. Správny súd v kontexte uvedených súvislostí poukazuje na to, že z § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z. z. vyplýva, že každé rozhodnutie o nesprístupnení informácií musí obsahovať základné náležitosti

stanovené v § 47 Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia obsahuje samotné rozhodnutie vo veci
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Ak ide o nesprístupnenie
informácií, tak vo výroku sa musí uviesť, že žiadosť o informácie sa zamieta. V odôvodnení rozhodnutia
povinná osoba musí dostatočne vysvetliť, prečo pod príslušné zákonné ustanovenie zákona č. 211/2000
Z.z.podradilapožadovanéinformácieaakébolijejúvahy.Rozhodnutieonesprístupneníinformáciímusí

obsahovať aj poučenie o odvolaní, teda údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu
odvolať, čo však v danom prípade v prvostupňovom rozhodnutí povinnej osoby absentuje. Poučenie
o možnosti podať opravný prostriedok je jednou z esenciálnych náležitosti rozhodnutí orgánov verejnej
správy rozhodujúcich v prvom stupni.

40. Správny súd považoval vzhľadom na uvedené ako dôvodnú aj námietku žalobcu
o nepreskúmateľnosti fiktívnych rozhodnutí Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne a žalovaného.
V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z administratívneho spisu zistil, že žalobca podal žiadosť
o sprístupnenie informácií dňa 09.09.2024 Krajskému riaditeľstvu v Trenčíne (povinnej osobe), pričom
povinná osoba v lehote ôsmych pracovných dní v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.

nesprístupnila žiadané informácie ani nevydala rozhodnutie, na základe čoho podľa § 18 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z. vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu, pričom za deň
doručenia sa považuje tretí deň od uplynutie lehoty na vybavenie žiadosti, t.j. 22.09.2024. Žalobca
voči fiktívnemu rozhodnutiu Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne podal dňa 24.09.2024 odvolanie,
o ktorom v rámci autoremedúry nerozhodla povinná osoba a podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.

o ňom v zákonnej lehote (t. j. v lehote 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou) nerozhodol ani
žalovaný ako odvolací orgán. Keďže lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu žalovaným ako
odvolacím orgánom márne uplynula dňa 08.11.2024, bolo v danom prípade vydané fiktívne rozhodnutie
žalovaného zo dňa 08.11.2024. Za deň doručenia tohto fiktívneho rozhodnutia žalobcovi ako žiadateľovisa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na rozhodnutie o odvolaní, pričom druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu bol deň 10.11.2024, čo sa považuje za deň doručenia
fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.11.2024 žalobcovi.

41. Ako už bolo uvedené, fiktívne rozhodnutie sa spája s nečinnosťou orgánu verejnej správy v rámci
sprístupňovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z., pričom nečinnosť môže byť vnímaná
vo forme omisívneho konania (nekonaním/opomenutím) alebo komisívneho konania (úmyselným
nekonaním), keď orgán verejnej správy z určitého dôvodu tají požadované informácie pred žiadateľom.

Pri omisívnom aj komisívnom konaní dochádza k porušovaniu zákona č. 211/2000 Z. z. Účelom
ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť orgánov verejnej správy pri
rozhodovaní o žiadostiach o sprístupnenie informácií, ale práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť
ochranu žiadateľovi, ktorý sa obrátil so žiadosťou o informácie na príslušný orgán verejnej správy v
prípade jej nečinnosti vedúcej až k vydaniu negatívneho rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd
poukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sži/3/2011zodňa03.05.2011,

podľa ktorého je fiktívne rozhodnutie už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a
preto je bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom. Na základe uvedeného správny súd ako dôvodnú
vyhodnotil žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti fiktívnych rozhodnutí.

42. S ohľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy vydali fiktívne

rozhodnutia, ktoré sú nepreskúmateľné, na základe čoho dospel k záveru o potrebe zrušenia oboch
týchto fiktívnych rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a o vrátení veci orgánu verejnej správy
prvého stupňa (Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne) v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP na ďalšie
konanie.

43. Úlohou prvostupňového orgánu verejnej správy v ďalšom konaní bude zaoberať sa žiadosťou
žalobcu zo dňa 09.09.2024 v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. a v prípade ak dospeje k záveru, že
žiadanú informáciu žalobcovi nemožno sprístupniť, uviesť vo svojom rozhodnutí jasné a zrozumiteľné
dôvody,zktorýchbudedostatočnezrejmé,prečožalobcovižiadanúinformáciupodľazákonač.211/2000
Z. z. nesprístupnil.

44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), keďže žalobca
bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd mu priznal voči žalovanému náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu. Zároveň žalovaného zaviazal na zaplatenie trov žalobcovi
v určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky trov konania, o ktorej bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

45. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.