Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 17C/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825201387
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2026:5825201387.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobcu: Slovenská televízia

a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 56 398 255,
proti žalovanému: Inovicom s.r.o., so sídlom 028 01 Trstená, Západ 1843/51, IČO: 36 848 573, právne
zastúpený: Mgr. František Baraniak, advokát, so sídlom 026 01 Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1824/43,
o zaplatenie 157,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 157,45 eur a náhradu poštových sadzieb
spojených s vymáhaním vo výške 2,70 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V návrhu na vydanie platobného rozkazu, doručenom Okresnému súdu Námestovo dňa 03.06.2025,
žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške
157,45 eur a náhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,70 eur, ako aj nahradiť
trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 157/2024
Z.z.oSlovenskejtelevíziiarozhlase.Žalobcajeaktívnevecnelegitimovanýnapodaniežaloby.Žalovaný

je platiteľom úhrady za služby verejnosti zo zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, a to podľa § 3 písm. a) vo výške 4,64 eur s periodicitou
platenia úhrad mesačne podľa § 7 tohto zákona. Žalobca kontrolou úhrad za služby verejnosti zistil, že
žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie 06/2021 – 06/2023. Žalobca
písomnou výzvou zo dňa 18.09.2024 odoslanou prostredníctvom pošty vyzval žalovaného na zaplatenie
omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný
nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť aj

pokutuvovýške33,-eur.Dlhžalovanéhopredstavujesumu124,45eur,ktorápozostávazneuhradených
mesačných predpisov za uvedené obdobie.

3. Tunajší súd dňa 13.06.2025 vydal platobný rozkaz č.k. 17C/57/2025-16, ktorým žalobe žalobcu
v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, elektronicky dňa 07.07.2025, t. j. včas a s vecným odôvodnením. V tomto žalovaný
tvrdil, že subjekt voči ktorému mal žalovanému vzniknúť nedoplatok zanikol. Tento subjekt mal pritom

povinnosť doručiť žalovanému písomnú výzvu ako predpoklad na uplatnenie jeho nároku, ktorej
doručenie žalovaný rozporuje. Žalovaný namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko dňom
01.07.2024 došlo k zrušeniu Rozhlasu a televízie Slovenska, pričom žalobca nepreukázal prechod
práv a povinností. Žalovaný má za to, že dlh voči žalobcovi neexistuje a ak by aj existoval, vzniesolnámietku premlčania. Žalobca bola podaná dňa 03.06.2025 a teda všetky nároky žalobcu do 03.06.2022
sú premlčané. Podľa rozpisu žalobcu je tak premlčaná pohľadávka v sume 53,14 eur. Žalobca má
za to, že predmetný vzťah sa spravuje Občianskym zákonníkom, pričom všeobecná premlčacia doba

je 3 roky. Záväzkový vzťah medzi stranami nemožno považovať za relatívne obchody, nakoľko ide
síce o vzťah medzi subjektom verejného práva a podnikateľským subjektom, avšak nie v rámci jeho
podnikateľskej činnosti, a to s ohľadom na predmet podnikania žalovaného zapísaný v živnostenskom
registri. Pre posúdenie aplikácie Obchodného zákonníka, vrátane premlčacej doby, nestačí len splnenie
podmienky statusu podnikateľa. Na to, aby záväzkový vzťah podliehal režimu Obchodného zákonníka,

musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, aby sa vzťah týkal zabezpečenia verejných potrieb
alebo vlastnej prevádzky. Nie sú teda splnené všetky podmienky na to, aby sa tento vzťah spravoval
Obchodným zákonníkom. Žalobca pritom ani len netvrdí, že by bol so žalovaným vo vzťahu na základe
konkrétnej podnikateľskej činnosti žalovaného. Navyše u žalovaného chýba jeden z elementárnych
znakov podnikania, a to účel dosahovania zisku. Žalovaný ďalej namietol nesprávnosť výšky žalovaného
nároku. Popri istine si žalobca uplatnil aj pokutu a poštovné, pričom tieto položky sú zároveň vyčíslené

aj v „Prehľade“, čo spôsobuje nezrovnalosť v tom, či si žalobca predmetný nárok neuplatňuje duplicitne.
Rovnako tak žalobca nepreukázal, či bola výzva zo dňa 18.09.2024 žalovanému doručená, resp. či
nastala fikcia doručenia. Nie je ani zrejmé, na základe čoho bola zo strany žalobcu určená splatnosť
jednotlivých faktúr. Na základe uvedeného navrhol žalovaný žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním súdu doručeným dňa 15.07.2025. K námietke
absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalobca sa priamo zo zákona stal právnym
nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a prebral všetky jeho práva a povinnosti. K námietke
ohľadom nedôvodne uplatňovaného nároku uviedol, že predložené dôkazy dostatočne preukazujú
žalovaný nárok, pričom zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované žalobcom

ani neumožňuje nárok preukazovať iným spôsobom. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik nároku na
zaplateniepokutyje,žežalovanýnezaplatídlžnúsumuúhradaniv30–dňovejlehoteurčenejvpísomnej
výzve. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 08.02.2022 spolu s Prehľadom predpisov a platieb. Tiež
uviedol, že suma 2,70 eur predstavuje poštovné za zaslanie výzvy a teda nejde o duplicitné započítanie
poštovného. K námietke premlčania uviedol, že vzťah strán je potrebné posudzovať podľa režimu

Obchodného zákonníka. Žalobca má za to, že ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu
verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového
vysielania) a žalovaný vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti. Žalobca preto navrhol, aby
súd námietku premlčania posudzoval podľa Obchodného zákonníka. Poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č.k. 3Cob/26/2019-203 zo dňa 30.09.2020, a s tým súvisiacu rozhodovaciu prax súdov.

Žaloba bola podaná dňa 30.05.2025, premlčacia doba plynie od 05/2021 a nie je možné ju aplikovať na
pohľadávku žalobcu, nakoľko sa domáha úhrad za služby verejnosti za obdobie od 06/2021 do 06/2023.
Na základe uvedeného žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním

súdu doručeným dňa 06.08.2025, v ktorom poprel tvrdenia žalobcu. Žalovaný kvalifikovaným spôsobom
spochybnil právny dôvod vzniku pohľadávky a je na žalobcovi, aby relevantným spôsobom preukázal, že
žalovaný bol v rozhodnom období subjektom, ktorému vznikol dlh, čo si žalobca nesplnil. Hmotnoprávny
základ pohľadávky nemôže vyplývať z obsahu výzvy na zaplatenie. K aktívnej legitimácii žalobcu
uviedol, že zákon č. 157/2024 Z. z. síce určuje právne nástupníctvo žalobcu v zmysle práv a povinností

zaniknutej inštitúcie, nejde však o bezpodmienečný dôkaz o oprávnení žalobcu žalovanú pohľadávku
uplatniť v tomto konaní. Žalobca nepreukázal, že predmetná pohľadávka bola ku dňu zániku právneho
predchodcu skutočne existujúca, riadne evidovaná a medzičasom nezanikla, ani to, že žalobca
je držiteľom účtovnej dokumentácie a evidencie, z ktorej je možné presne identifikovať prechod
konkrétnych pohľadávok. Predmetný zákon neustanovuje nič o spôsoboch preukázania existencie

konkrétnej pohľadávky. Žalobca nepredložil dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že právny predchodca túto
pohľadávku žalobcovi odovzdal v rámci právneho nástupníctva. Ďalej uviedol, že absentuje právny
titul na vymáhanie nároku. Vymáhanie historických pohľadávok za obdobie pred účinnosťou nového
zákona, bez výslovného splnomocnenia, je právne nepodložené, najmä pokiaľ nie je preukázaná
ich individualizácia, zachovanie právneho titulu a dôsledné pokračovanie v začatých správnych

procesoch spojených s vymáhaním. Na žalobcovi je dôkazné bremeno, a to preukázať nielen existenciu
právneho nástupníctva vo všeobecnosti, ale aj konkrétne prevzatie nárokov, ktoré sú predmetom sporu.
V súvislosti s aplikáciou Obchodného zákonníka na daný prípad, poukázal žalovaný na rozsudky
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/99/2021 zo dňa 31.01.2022 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn.4Cob/94/2019 zo dňa 17.09.2020. Zdôraznil, že žalovaný si od žalobcu, ani jeho právneho predchodcu,
žiadnu službu neobjednal a títo mu žiadnu službu ani plnenie nedodali. Táto služba nepredstavuje
prostriedok, prostredníctvom ktorej by žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti dosahoval zisk.

Počúvanie rádia pri práci u žalovaného internými predpismi a pracovným poriadkom dokonca zakázané.
V súvislosti s aplikáciou Obchodného zákonníka žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti. Tvrdil,
že na daný vzťah sa má aplikovať Občiansky zákonník a s tým súvisiaca premlčacia doba, ktorá je
3-ročná. Žalovaný tiež namietol, že žalobca postavenie – status zamestnávateľa automaticky spojil
(bez vysvetlenia) so statusom podnikateľa. S týmto sa žalovaný nestotožnil, nakoľko zamestnávateľom

nemusíbyťlenpodnikateľ,môženímbyťnapr.ajslužobnýúrad.Žalovanýtakmaldovzťahusožalobcom
vstúpiť bez ohľadu na prejav svojej vôle, len na základe tej skutočnosti, že je zamestnávateľom (a
zároveň zamestnáva určitý zákonom vymedzený počet zamestnancov).

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.01.2026, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca
žalovaného. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaniami zo dňa 20.10.2025,

21.11.2025 a 05.12.2025. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal a
rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť riadne ospravedlnil hospodárnosťou konania s
ohľadom na množstvo žalôb podaných na súdoch SR, čo si vyžiada nemalé náklady, ktoré navýšia trovy
konania. Zotrval na podanej žalobe a svojich písomných vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného na
pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť, resp. rozhodnúť

rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Opätovne poukázal na rozsudky Krajského súdu v Žiline sp.zn.
10Co/99/2021 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Cob/94/2019 a s tým súvisiacu premlčaciu dobu
3 roky.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, t. j. Výzva na zaplatenie nedoplatku vo výške 127,15 eur
zo dňa 18.09.2024, Prehľad predpisov a platieb za obdobie 01/2018 – 06/2023, Potvrdenie o podaní
zásielky a cene poštovného, Výpis zo živnostenského registra zo dňa 07.07.2025 ohľadom žalovaného,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Cob/94/2019 zo dňa 17.09.2020, rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 10Co/99/2021 zo dňa 31.01.2022, a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný

skutkový stav:

8. Žalovaný bol zo zákona platiteľom úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom, resp. jeho
právnym predchodcom. Bol povinný platiť tieto úhrady s periodicitou platieb mesačne. Mesačná výška
poplatku, pri počte zamestnancov 3 až 9, predstavovala sumu 4,64 eur. Žalovaný v rozpore s touto

povinnosťou neuhradil úhrady za služby poskytované verejnosti v uvedenom období. Podľa prehľadu
predpisov a platieb bol žalovanému vyčíslený nedoplatok na úhradách vo výške spolu 127,15 eur, keď
za obdobie od 01/2018 do 06/2023 boli žalovanému predpísané platby spolu vo výške 287,91 eur
a žalovaný uhradil celkovo sumu 160,76 eur (dňa 21.11.2019 sumu 75,74 eur a dňa 07.07.2021 sumu
85,02 eur). Listom zo dňa 18.09.2024 tak žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie nedoplatku ku dňu

30.06.2023 vo výške 127,15 eur (ktorý zahŕňa aj poplatok za poštové služby vo výške 2,70 eur), a to do
30 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho upozornil, že ak uvedený nedoplatok nezaplatí v určenej lehote,
uplatní si žalobca nárok aj prostredníctvom súdu spolu s pokutou (33,- eur) a súdnym poplatkom. Výzva
bola žalovanému zaslaná dňa 19.09.2024. Poštová sadzba za zaslanie výzvy bola vo výške 2,70 eur.

9. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z., Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších
predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti
tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva
a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z., výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho
vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna

2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva
odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené inépohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej
činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.

11. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska účinného do 30.06.2023 (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“), platiteľ úhrady
(ďalej len „platiteľ“) je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako
zamestnávateľ.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas
a televízia Slovenska.

13. Podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý
aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.

14. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,
a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa
platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa

príslušného kalendárneho mesiaca.

15. Podľa § 10 ods. 2, ods. 4 písm. a) a ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., Ak vyberateľ úhrady zistí, že
platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto
skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy

na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní
od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 eur, ak
nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. a). Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní,
pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

16. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby

ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

18. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

19. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

20. Zákonom č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej televízii a rozhlase bola zriadená Slovenská televízia a

rozhlas a zároveň bol zrušený Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa dovtedajších predpisov.
Podľa § 30 ods. 1 tohto zákona sa Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti zákona č. 157/2024
Z.z. stala právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a prebrala všetky jeho práva a povinnosti,
finančné prostriedky, majetok a príjmy ku dňu účinnosti zákona č. 157/2024 Z.z.. Žalobca je v súlade
s § 4 ods. 1, v spojení s § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., aktívne legitimovaným subjektom

na uplatňovanie nárokov na úhrady za služby poskytované verejnosti jeho právnym predchodcom,
Rozhlasom a televíziou Slovenska. V tomto smere (prechodu práv a povinností) nie je potrebná
individualizácia pohľadávky vo vzťahu k žalovanému subjektu. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému tak
spadá pod ustanovenie § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z., keďže ide v danom prípade o úhrady za
služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vzniknuté do 30.06.2023. Vymáhanie

predmetnej pohľadávky, resp. aj je uplatnenie na súde tak prešlo na žalobcu, ktorý je preto aktívne vecne
legitimovaný na podanie tejto žaloby.21. Povinnosť platiť úhrady za služby poskytované verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho
vysielania vyplývala žalovanému z ustanovenia § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z.. Súd podotýka,
že výška mesačnej platby, t. j. 4,64 eur, ktorá závisí od počtu zamestnancov žalovaného ako

zamestnávateľa,nebolamedzistranamisporná.Žalobcasivočižalovanémuuplatnilnároknazaplatenie
úhrad za obdobie od 01/2018 do 06/2023, podľa Prehľadu predpisov a platieb za celkovo 59 mesiacov
(59 x 4,64 = 273,76) + poštovné sadzby spolu vo výške 14,15 eur (273,76 + 14,15 = 287,91), a to po
odpočítaní už uhradenej sumy 160,76 eur zo strany žalovaného (287,91 – 160,76 = 127,15). Uvedený
žalobcom uplatnený nárok bol vyčíslený matematicky správne. Žalovaný v konaní nerozporoval, že by

žalobcom uplatnený nárok čo i len čiastočne uhradil. Túto svoju povinnosť si teda riadne nesplnil.

22. Žalovaný sa voči žalobcom uplatnenému nároku bránil aj vznesenou námietkou premlčania. Žiadal,
aby súd na právny vzťah žalobcu a žalovaného vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca naopak v rámci prostriedkov procesného útoku žiadal
aplikovať v súvislosti s premlčaním ustanovenia Obchodného zákonníka. Je nespochybniteľné, že

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, z ktorého si žalobca
(ako právny nástupca) uplatňuje právo na plnenie podľa zákona č. 340/2012 Z.z. upravujúceho
platenie, vyberanie a vymáhanie úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom, resp. jeho právnym
predchodcom. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá vznikla v roku
2007 a v predmete podnikania má zapísaných viac ako 35 rôznych činností. Žalovaný je platiteľom zo

zákona v postavení zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň 3 zamestnancov. Poplatková povinnosť
mu teda ako zamestnávateľovi vznikla priamo zo zákona, a to bez ohľadu na to, či si služby od žalobcu
vyžiadal, a či tieto využíval alebo nie. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že z prehľadu predpisov
a platieb vyplýva, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu uhradil dňa 21.11.2019 sumu 75,74
eur a dňa 07.07.2021 sumu 85,02 eur, t. j. spolu sumu 160,76 eur (ktorú skutočnosť nespochybnil

ani sám žalovaný), napriek tomu namieta samotnú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu.
Žalovaný podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. vystupoval vo vzťahu k žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi, ako zamestnávateľ, resp. žalovaný v tomto vzťahu nie je na základe svojej
podnikateľskej činnosti, ale tento vzťah súvisí s tým, že ako podnikateľ (pri svojej podnikateľskej
činnosti podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) pôsobí ako zamestnávateľ a zamestnáva viac ako 3

osoby. Je tiež nespochybniteľné, že žalobca v tomto vzťahu vystupoval ako právnická osoba zriadená
zákonom (zákon č. 532/2010 Z. z.) ako verejnoprávna inštitúcia, ktorá poskytuje služby verejnosti
podľa zákona a disponuje na to príspevkom zo štátneho rozpočtu. Na základe uvedeného je súd toho
názoru, že medzi žalobcom a žalovaným ide o záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva,
ktorý sa týka zabezpečovania verejných potrieb a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti. Na

základe uvedeného je potrebné v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovať na daný
prípad ustanovenia Obchodného zákonníka, a to aj ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce
premlčanie a premlčaciu dobu.

23. Všeobecná premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je štvorročná. Medzi stranami

sporu bolo nesporným, že nárok na zaplatenie úhrad vo výške 287,91 eur si žalobca voči žalovanému
uplatnil za obdobie od 01/2018 do 06/2023, pričom žalovaný do 07.07.2021 uhradil z toho sumu 160,76
eur. Žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 03.06.2025, žalobca tak má nárok na zaplatenie úhrad za
obdobie od 06/2021 do 06/2023 (25 mesiacov x 4,64 eur = 116,- eur), ako i poštovné za toto obdobie
(1,55 eur + 2,10 eur + 2,40 eur + 2,40 eur + 2,70 eur = 11,15 eur). Žalobcom uplatnený nárok vo

výške 127,15 eur (116,- eur + 11,15 eur) na zaplatenie úhrad a poštovného za uvedené obdobie, v
nadväznosti na Obchodným zákonníkom upravenú premlčaciu dobu, teda premlčaný nie je. Súd preto
obranu žalovaného, ktorou namietal premlčanie nároku žalobcu na zaplatenie požadovaných úhrad
vyhodnotil z týchto dôvodov ako nedôvodnú.

24. V súvislosti s uplatneným nárokom na poštové sadzby vo výške 2,70 eur a pokutu vo výške 33,- eur,
súd uvádza, že aj tento nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný. Žalobca v súlade s § 10 ods. 2 zákona
č. 340/2012 Z. z. písomne vyzval žalovaného listom zo dňa 18.09.2024 na zaplatenie nedoplatku úhrad
za služby verejnosti poskytované žalobcom. Predmetná výzva bola žalovanému, podľa predloženého
podacieho hárku, žalobcom zaslaná dňa 19.09.2024. Žalovaný nedoplatok podľa výzvy žalobcu v

požadovanej lehote neuhradil. Žalobca si voči žalovanému preto uplatnil okrem sumy nedoplatku aj
pohľadávku z titulu zaplatenia poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady v
sume 2,70 eur. Pokiaľ ide o nárok žalobcu pozostávajúci z pokuty vo výške 33,- eur, tak aj tento považuje
súd za dôvodný. V súlade s § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. vznikol žalobcovi nárokpožadovať i zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia výzvy na zaplatenie.
Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou bol platiteľ v omeškaní, pokuty a poštových sadzieb, bol žalobca
povinný uplatniť na súde (§ 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z.).

25. Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čo do dôvodu i
výšky. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O trovách konania súd rozhodol, v súlade s § 255 ods. CSP, podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci
tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %, keďže súd žalobe

žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Námestovo (§ 355 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.