Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126200408
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126200408.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko
Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov – matka B. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/
XX, E., právne zastúpená LEXIA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zámocká 3, Bratislava, a otec
A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, B., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností,

o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého
A. B., narodeného XX.XX.XXXX, sumou vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to až do právoplatného skončenia
konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedeného pod sp. zn. 104P/6/2026.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 16.01.2026 sa matka maloletého dieťaťa A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o určenie výživného, ktoré matka
súčasne svojím podaním iniciovala. V konaní vo veci samej sa matka domáha úpravy rodičovských
práv a povinností a žiada, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého mesačne

sumou 500 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom žiada zaviazať otca aj spätne
do minulosti počnúc dňom 21.12.2022.

2. V návrhu sa uvádza, že maloletý A. sa narodil ako jediné dieťa z partnerského vzťahu jeho rodičov a
od svojho narodenia sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, s ktorou v súčasnosti býva v prenajatom
byte na adrese D. XXX/XX, E., kde matka vytvorila pre maloleté dieťa primerané a trvalo udržateľné

podmienkyprejehovýchovu,vzdelávanie,akoajnerušenýapriaznivýfyzickýaduševnýrozvoj.Maloletý
A. od 13.09.2024 navštevuje predprimárne vzdelávanie v G. C., B. G. H. I. A. X J. J., kde tiež absolvoval
diagnostickýpobytdieťaťasošpeciálnymivýchovno-vzdelávacímipotrebami.Matkazabezpečujevšetky
potreby dieťaťa bez adekvátnej finančnej participácie otca. Mesačné náklady na maloleté dieťa zahŕňajú
najmä stravu, ošatenie a obuv, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť, náklady na bývanie, náklady
spojené s výchovou a rozvojom dieťaťa. Mesačné náklady na maloleté dieťa výrazne presahujú bežné

výdavky na dieťa v jeho veku, a to z dôvodu jeho zdravotného stavu. Maloleté dieťa má dlhodobo
diagnostikovanézdravotnéťažkosti–poruchaautistickéhospektra,ktorésivyžadujúpravidelnúodbornú
lekársku starostlivosť, opakované vyšetrenia, odborné konzultácie, liečbu, ako aj užívanie liekov a/
alebo zdravotníckych pomôcok a s jeho zdravotným stavom sú zároveň spojené zvýšené náklady na
cestovanie, ako aj na kvalitnú a zdravotne vhodnú stravu, hygienu a celkovú starostlivosť o dieťa, pričom
uvedené výdavky majú trvalý a nevyhnutný charakter a nie sú jednorazové ani výnimočné.3. Matka v návrhu ďalej popisuje, že od rozchodu rodičov, ku ktorému došlo približne pred tromi
rokmi, otec maloletého dieťaťa nevykonáva žiadnu reálnu rodičovskú starostlivosť a o maloleté dieťa
dlhodobo neprejavuje skutočný a aktívny záujem. Po celé uvedené obdobie maloleté dieťa finančne

nepodporoval, nijakým spôsobom sa nepodieľal na zabezpečovaní jeho potrieb a neprejavoval iniciatívu
smerujúcu k plneniu jeho zákonných rodičovských povinností. Otec síce v určitom období deklaroval
záujem o osobný kontakt s maloletým dieťaťom, tento však nebolo možné zo strany matky akceptovať,
a to z dôvodu jeho opakovaného agresívneho správania a verbálnych prejavov, ktoré matka považuje
za nevhodné a potenciálne ohrozujúce priaznivý psychický a zdravotný vývin maloletého dieťaťa.

Maloleté dieťa má diagnostikované poruchy autistického spektra, pričom stabilné, pokojné a bezpečné
prostredie je pre jeho vývin zásadné. Matka má dôvodnú obavu, že vystavenie dieťaťa agresívnym
prejavom zo strany otca by mohlo viesť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a psychickej pohody.
Matka sa zároveň opakovane pokúšala s otcom komunikovať vo veci jeho vyživovacej povinnosti voči
maloletému dieťaťu, a to aj prostredníctvom právnej zástupkyne. Na tieto pokusy však otec reagoval
agresívnym a vyhrážajúcim sa spôsobom, pričom jeho vyjadrenia mali charakter, ktorý matka považuje

za neakceptovateľný a potenciálne napĺňajúci znaky protiprávneho konania. Z uvedeného dôvodu má
matka reálne obavy o svoju osobnú bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť maloletého dieťaťa. Matka
disponuje hlasovými správami a ďalšími dôkazmi dokumentujúcimi agresívne správanie otca, ktoré je
pripravená predložiť ako dôkaz, v návrhu označila tiež osobu, ktorá bola svedkyňou otcovho správania
sa voči matke. Maloleté dieťa je podľa vyjadrenia matky plne odkázané na starostlivosť a finančné

zabezpečenie výlučne zo strany matky, ktorá má veľmi obmedzené príjmové možnosti, ktoré spočívajú
len v poberaní štátnych sociálnych dávok (rodičovský príspevok vo výške 450 eur mesačne).

4. Matka potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje závažnosťou nedostatkov v rodičovskom
prístupe otca maloletého dieťaťa, z ktorých vyplýva odôvodnená obava, že ak by maloleté dieťa naďalej

zostalo bez akéhokoľvek zabezpečenia vyživovacej povinnosti zo strany otca, neboli by jeho potreby v
oblasti riadnej výživy a zdravého rozvoja riadne a náležite zabezpečené. Určenie vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému dieťaťu je preto nevyhnutným a primeraným opatrením na. Matka má za to, že
v prípade, ak by neodkladným opatrením nebola zabezpečená aspoň nevyhnutná miera vyživovacej
povinnosti zo strany otca, došlo by k reálnemu ohrozeniu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti

maloletého a jeho celkového nerušeného vývinu, čo by mohlo mať negatívne a potenciálne nezvratné
následky na jeho zdravotný stav a priaznivý vývin. Neprimerané prenášanie celej finančnej záťaže
spojenej so zdravotnou starostlivosťou výlučne na jedného rodiča je podľa názoru matky v rozpore
s princípom rovnakého podielu rodičov na zabezpečení potrieb dieťaťa a s princípom najlepšieho
záujmu dieťaťa podľa čl. 5 Zákona o rodine. Matka pritom dôvodí, že naliehavosť potreby dočasnej

úpravy pomerov neodkladným opatrením ustupuje záujmu maloletého dieťaťa a ak je nariadenie
neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj
podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy.

5.Kpomeromotcasavnávrhuuvádza,žeotecjevsúčasnostizárobkovočinný,vykonávapodnikateľskú

činnosť ako fyzická osoba – podnikateľ (živnostník) pod obchodným menom A. B., IČO: XX XXX XXX,
so sídlom miesta podnikania na adrese F. XXX/XX, XXX XX B.. Predmetom jeho podnikania sú najmä
prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov,
pričom oprávnenie na podnikanie mu vzniklo dňa 16.08.2023. Matka v tejto súvislosti poukazuje na
verejne dostupné online záznamy, ktoré uvádzajú, že A. B. reálne vykonáva podnikateľskú činnosť ako

fyzická osoba – podnikateľ, a to v oblasti stavebných a remeselných prác a podľa verejného inzerátu je
v katalógoch dodávateľov registrovaný pre rozsah prác, medzi ktoré patria murárske práce, vonkajšie
úpravy, zemné a búracie práce, zváračské práce, výroba a montáž kovových konštrukcií, brán, plotov,
pergol a ďalších prvkov stavebného charakteru. Matka má za to, že verejné záznamy potvrdzujú, že otec
disponuje aktuálnymi zákazkami a verejnou prezentáciou svojej podnikateľskej činnosti, čo nasvedčuje,

že disponuje príjmom, z ktorého je schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.

6.Matkaďalejvnávrhupoukazujenasprávanieotca,ktorépopisujeakomimoriadneagresívne,vulgárne
a právne neprípustné, čoho dôkazom má byť aj prepis komunikácie medzi otcom a právnou zástupkyňou
matky v čase predchádzajúcom podaniu návrhu, v ktorej otec podľa hodnotenia matky explicitne

odmietol plniť vyživovaciu povinnosť, podmieňoval platenie výživného úpravou styku s dieťaťom, čo
je právne neprípustné, verbálne napádal matku maloletého dieťaťa, zosmiešňoval jej osobu, životnú
situáciu a používal hanlivé a vulgárne výrazy, hrubo a neakceptovateľne urážal právnu zástupkyňu
matky a zároveň deklaroval, že ho nezaujímajú žiadne právne dôsledky jeho konania, vrátane súdnehoalebo trestnoprávneho postihu. V ďalšej komunikácii (SMS správy a hlasové správy, ktoré tvoria prílohu
návrhu) sa otec dopustil extrémne vulgárnych, agresívnych a vyhrážajúcich sa prejavov, prekračujúcich
hranice bežného konfliktu medzi rodičmi. V týchto správach sa matke hrubo a opakovane vyhrážal

fyzickým násilím, používal vulgárne sexuálne vyhrážky, vyjadroval priania jej smrti („skape“, „zdochne“
a pod.) a celkový tón komunikácie bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu o jej život, zdravie a osobnú
bezpečnosť.

7. V súvislosti s návrhom na priznanie výživného pre maloleté dieťa spätne podľa § 77 ods. 1 zákona

o rodine matka ozrejmuje, že v rozhodnom období bola vystavovaná opakovanému, intenzívnemu a
mimoriadne agresívnemu správaniu otca maloletého dieťaťa, vážnemu psychickému nátlaku a reálnym
obavám o svoj život a zdravie. Správanie otca maloletého dieťaťa malo za následok, že matka sa
nachádzala v stave strachu, psychickej tiesne a existenčnej neistoty, ktorý jej reálne bránil v tom, aby
si v rozhodnom období bezodkladne a plnohodnotne uplatnila svoje práva súdnou cestou. Zároveň
poukázala na mimoriadne nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu matky v rozhodnom období. Matka

bola odkázaná výlučne na sociálne dávky, nemala dostatok vlastných finančných prostriedkov na
zabezpečenie základných životných potrieb pre seba a maloleté dieťa a zároveň nemala reálnu možnosť
zabezpečiť si právnu pomoc bez externého zásahu. Poukazujúc na judikatúru súdov má matka za to,
že ňou uvádzané okolnosti sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré je možné a z hľadiska
ochrany práv maloletého dieťaťa a zásady spravodlivosti aj nevyhnutné určiť otcovi výživné aj spätne.

8. Matka k návrhu priložila rodný list maloletého dieťaťa, rozhodnutie o prijatí dieťaťa na predprimárne
vzdelávanie, správu Centra poradenstva a prevencie B. A. B. J., nájomnú zmluva, rozpis príjmov a
výdavkov matky, SMS komunikáciu s otcom maloletého dieťaťa, výpis zo živnostenského registra,
hlasové správy.

9. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho prílohami, výsledkami lustrácie v súdnom manažmente
a príjmov matky a otca v Sociálnej poisťovni a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

10. Z rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že dňa 18.11.2020, sa matke B. C., narodenej

XX.XX.XXXX a otcovi A. B., narodenému XX.XX.XXXX, narodil syn A. B..

11. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že matka aj otec majú vyživovaciu povinnosť len
k maloletému A., inú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu nemajú.

12. Lustráciou v súdnom manažmente bolo zistené, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému A.
B. doposiaľ súdnym rozhodnutím upravované neboli. Matka si dňa 10.01.2023 podala návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým žiadala maloletého zveriť do svojej starostlivosti, určiť
otcovi výživné a zakázať styk otca s maloletým; svoj návrh dňa 12.01.2023 vzala späť, v dôsledku ktorej
skutočnosti bolo konanie uznesením Okresnému súdu Piešťany sp. zn. 9P/7/2023-27 zo dňa 09.02.2023

zastavené.

13. Z priloženej nájomnej zmluvy vyplýva, že matka ako nájomca dňa 29.02.2024 uzavrela nájomnú
zmluvu, ktorá matku oprávňuje na užívanie bytu spolu s maloletým a za užívanie bytu sa matka zaviazala
platiťnájomnévovýške500eurmesačne,vktoromsúzahrnutéajpoplatkyzaspotrebuenergieaúhradu

služieb spojených s nájmom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 29.02.2024 do 28.02.2025.
14. Z rozhodnutia riaditeľky Spojenej školy, B. G. H. I. A. X, J., zo dňa 13.09.2024 súd zistil, že maloletý
A. B. bol prijatý na predprimárne vzdelávanie od 13.09.2024 na poldennú výchovu a vzdelávanie a bol
určený diagnostický pobyt od 13.09.2024 do 12.12.2024, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza,
že v prípade, ak sa počas trvania diagnostického pobytu preukáže, že vzhľadom na druh a stupeň

zdravotného oslabenia dieťaťa bude môcť materská škola pre dieťa zabezpečovať plnohodnotné
predprimárne vzdelávanie ako dieťaťu so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, po uplynutí
diagnostického pobytu bude dieťa ďalej pokračovať v predprimárnom vzdelávaní.

15. Zo správy Centra poradenstva a prevencie B. A. B. J. vyplýva, že dňa 13.09.2024 sa matka

maloletého dostavila spolu s maloletým na psychologické vyšetrenie, pričom dôvodom vyšetrenia bolo
posúdenie možnosti zaradenia dieťaťa do materskej školy pre deti so zdravotným znevýhodnením.
V časti správy anamnestické údaje sa uvádza, že maloletý absolvoval vyšetrenie v roku 2024
u psychologičky K. A., ktorá na základe psychologického vyšetrenia a celkového posúdenia usúdila naporuchu autistického spektra (VFA), pravdepodobne aj s poruchou intelektu. V závere správy sa uvádza,
že u dieťaťa ide o zaostávanie psychomotorického vývinu vo všetkých sledovaných oblastiach. Ako
odporúčanie sa uvádza zaradenie dieťaťa do materskej školy pre deti so zdravotným znevýhodnením

(špeciálna materská škola) s postupnou adaptáciou, ako aj absolvovanie vyšetrenia v špecializovanom
centre poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom alebo ľahšími pervazívnymi vývinovými
poruchami zamerané na vylúčenie/potvrdenie poruchy autistického spektra.

16. Z rozpisu mesačných výdavkov poskytnutého matkou súd zistil, že matka má mesačné výdavky

súvisiace s vedením domácnosti v celkovej sume 900 eur (na nájomné v sume 600 eur, na hygienické
potreby, čistiace prostriedky, drogériu v sume 200 eur, na dopravu v sume 100 eur) a súvisiace so
zabezpečením potrieb maloletého dieťaťa v celkovej sume 550 eur (výdavky na stravu dieťaťa v sume
200 eur, na ošatenie, obuv - bežná výmena, sezónne veci v sume 150 eur, na škôlku v sume 100 eur,
na drogériu, kozmetické potreby - plienky, krémy, hygienické pomôcky v sume 60 eur, osobitné výdavky
- špeciálna starostlivosť, logopédia, psychologické poradenstvo v sume 40 eur, jednorazové väčšie

výdavky - napr. bicykel, nábytok do detskej izby, pomôcky pre vzdelávanie a pod. bez konkretizácie
sumy).

17. Lustráciou v Živnostenskom registri Slovenskej republiky mal súd preukázané, že otec maloletého
má aktívnu živnosť pre predmety podnikania prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie

stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, a to s účinnosťou od 16.08.2023.

18.LustráciouvSociálnejpoisťovnisúdzistil,žematkaaniotecvsúčasnostineodvádzajúžiadneodvody
do Sociálnej poisťovne a nie sú im vyplácané žiadne dávky.

19. Z obsahu prepisu hlasovej správy, ktorú adresoval otec právnej zástupkyni matky, súd zistil, že otec
uviedol, že matka mu neumožňuje stretávať sa s maloletým. Pokiaľ sa s maloletým stretával, prispieval
aj na výživu maloletého finančne, aj vecne (kupoval mu plienky, všetko, čo potreboval). Akonáhle
pozastavila matka styk, otec prestal prispievať na výživu. Otec v správe uvádza, že matka si má odrátať,
čo jej je dlžný („čo som jej teraz nedal za tie dva roky, alebo koľko som s ňou, nech si odráta tých dva

tisíc euro, čo mi ukradla, ostatné dám na splátky po desať eur“). Otec tiež uviedol, že nechodí do práce,
je nezamestnaný.

20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

21. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

24. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.25. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie

26. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s

výrokom vo veci samej.

27. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

28. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

29. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
30. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

31. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

32. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje
najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti,

ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu
dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej
integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu
viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

33. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

34. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

35.Podľa§62ods.3zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

36. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie. Pred začatím konania alebo po jeho začatí môže
súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov,
alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a za predpokladu naliehavosti
požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo

a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla, i keď dočasná úprava
právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy
účastníkov. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je tedaexistencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť
až rozhodnutím vo veci samej. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP)
je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa

do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Prvoradou
a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana
oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov.

37. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu matky, jeho príloh, ako aj ostatným obsahom

spisového materiálu dospel k záveru o existencii podmienok pre úpravu vyživovacej povinnosti otca
k maloletému neodkladným opatrením. Súd mal v danom prípade za osvedčené, že maloletý A.
pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí spolu nežijú, pričom faktickú starostlivosť o maloletého
dlhodobo zabezpečuje matka. Z vyjadrení matky obsiahnutých v samotnom návrhu a súčasne
z vyjadrení otca uvádzaných v rámci komunikácie s právnou zástupkyňou matky pred podaním
návrhu mal súd osvedčené, že otec aktuálne nevykonáva rodičovské práva a povinnosti k maloletému

v žiadnom rozsahu. Matka nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala obavou, že v prípade, ak
by neodkladným opatrením nebola zabezpečená aspoň nevyhnutná miera vyživovacej povinnosti zo
strany otca (do rozhodnutia o určení výživného vo veci samej), mohlo by dôjsť k reálnemu ohrozeniu
zabezpečovania potrieb maloletého, zdôrazňujúc pritom jeho zdravotný stav a požiadavky na špeciálny
prístup pri jeho výchove a výžive, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky, pričom uspokojovanie životných

potrieb maloletého je pre matku ďalej neúnosné. Matka pritom uvádza, že jej jediným príjmom je
rodičovský príspevok vo výške 450 eur a náklady, ktoré mesačne vynakladá v súvislosti s vedením
domácnosti a pokrývaním potrieb maloletého, pritom významne presahujú hranicu jej príjmu. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že matka žiadnym spôsobom nezdokladovala tvrdený príjem a jeho výšku
(predložením rozhodnutia o priznaní, resp. dokladu o vyplácaní príspevku, rovnako ani neozrejmila, či

a v akej výške jej je vyplácaný prídavok na dieťa), vykonaním lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne
však súd nezistil, že by matka bola zamestnaná alebo by jej plynuli iné príjmy podliehajúce odvodom
do Sociálnej poisťovne, preto pri rozhodovaní o návrhu matky vychádzal zo skutočností ňou tvrdených.
Rovnako matka žiadnym spôsobom nezdôvodnila, akým spôsobom doposiaľ zabezpečovala úhradu
ňou deklarovaných výdavkov, ktoré významne presahovali jej príjem (výdavky na domácnosť spolu

900 eur, výdavky na maloletého spolu 550 eur), a neuviedla žiadne dôvody, ktoré bránia pokračovať
v doterajšom spôsobe zabezpečovania potrieb maloletého a predstavujú tak bezprostredné ohrozenie
ďalšieho priaznivého vývinu dieťaťa. Aj napriek tomu, že možno usudzovať, že matka napriek svojmu
nízkemu pravidelnému príjmu v predošlom období dokázala pokrývať výdavky maloletého a poskytnúť
tak ochranu jeho dôležitých záujmov, súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia vo vzťahu k výživnému je za daných okolností dôvodný.

38. Z vyjadrení účastníkov vyplýva, že po rozchode rodičov otec prejavil vôľu zúčastňovať sa na
starostlivosti o maloletého (otec tvrdil, že počas obdobia, počas ktorého sa s maloletým stretával, na
jeho výživu prispieval, matka tvrdila, že záujem o osobný kontakt otec deklaroval, avšak z jej strany

nebola vôľa otca akceptovaná pre jeho agresívne správanie a verbálny prejav, ktorý ohrozoval podľa
hodnotenia matky priaznivý psychický a zdravotný vývin maloletého). Hoci okolnosti, za ktorých došlo
k prerušeniu stretávania sa a podieľania sa na zabezpečovaní výživy maloletého aj zo strany otca,
nie sú v danom štádiu konania súdu bližšie známe, z vyjadrení účastníkov mal súd za nesporné, že
styk otca s maloletým sa v súčasnosti nerealizuje a otec na výživu maloletého neprispieva. Matka

v návrhu tvrdila, že otec ako živnostník dosahuje pravidelný príjem, otec v rámci komunikácie s právnou
zástupkyňou uvádzal, že je v súčasnosti bez príjmu. Súd mal vykonanými lustráciami osvedčené, že
otec má živnostenské oprávnenie, avšak neodvádza žiadne povinné odvody do Sociálnej poisťovni;
súd nateraz nemal preukázaný príjem otca, jeho zisťovanie bude predmetom konania vo veci samej,
osvedčenévšakmal,žeotecmáaktívnuživnosť,atedaajmožnostizabezpečiťsipríjemakosamostatne

zárobkovo činná osoba. Podľa § 62 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime

a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Účelom neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP
je určiť výživné v nevyhnutnej miere, teda v takej miere, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných
potrieb dieťaťa. V intenciách uvedeného a v zmysle skutkového stavu zisteného v rámci konania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že v záujme zabezpečeniapodmienok pre riadnu výživu maloletého a ochrany jeho dôležitých záujmov je nevyhnutné zasiahnuť
do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude otec zaviazaný na plnenie
si povinnosti podieľať sa na výžive maloletého, ktorú povinnosť si v súčasnosti žiadnym spôsobom

neplní, a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa majúc za to,
že zatiaľ takto určené výživné prispeje k tomu, aby nedošlo k ohrozeniu základných životných potrieb
maloletého dieťaťa (ktoré budú aj naďalej zabezpečované z príjmu matky ako osoby vykonávajúcej
osobnú starostlivosť o maloletého), pričom súčasne rešpektuje zákonné predpoklady pre využitie
inštitútu neodkladného opatrenia vo veciach výživného ako výnimočného prostriedku za účelom pokrytia

nevyhnutných výdavkov maloletého dieťaťa do času, kým vo veci určenia výživného nebude rozhodnuté
s konečnou platnosťou vo veci samej, v ktorom konaní súd vykoná riadne dokazovanie za účelom
zistenia majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností oboch rodičov a odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa a určí riadne výživné, a to aj za obdobie od podania návrhu, prípadne aj
spätne do minulosti v intenciách návrhu matky. Súd neodkladným opatrením určil sumu vo výške 30%
životného minima z dôvodu, že ide o zákonom predpokladanú minimálnu výšku výživného, ktorou je

každý rodič povinný sa podieľať na výžive maloletého dieťaťa a z predložených listín vyplynulo, že otec si
tútopovinnosťanivminimálnejmiereneplní.Takakoužsúdvyššieuviedolažpovykonanomdokazovaní
bude možné určiť reálnu výšku výživného, no zároveň považuje za neprípustné aby bola vyživovacia
povinnosť sanovaná len jedným rodičom a na tohto bola prenášaná povinnosť zabezpečovať výživu
maloletého bez akéhokoľvek prispenia druhého rodiča do právoplatného skončenia veci samej, i keď

minimálna výška výživného je zákonom daná.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia
a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa tak, že
mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa, s povinnosťou platiť výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky, majúc za to, že týmto rozhodnutím bude mať maloleté dieťa vytvorené podmienky pre
výživu a jeho riadny fyzický, psychický a sociálny vývin v nevyhnutnom rozsahu. Účinky neodkladného
opatrenia pritom vymedzil právoplatnosťou rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov
k maloletému A., v ktorom konaní súd vykoná riadne dokazovanie a rozhodne v súlade so záujmom

maloletého dieťaťa.

40. Keďže spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný aj návrh vo veci
samej, ktorý sa týka určenia rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd rozhodne o
trovách konania o neodkladnom opatrení až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.