Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010261
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823010261.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2025,
v trestnej veci obžalovanej obchodnej spoločnosti Benus s.r.o. so sídlom Zákamenné 1436, pre
pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c), písm. d) Tr. zák. a iné, o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/44/2023 zo dňa 22.4.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo, rozsudkom sp.zn. 4T/44/2023 zo dňa 22.4.2025 v časti pod bodom II.
obžalovanú obchodnú spoločnosť Benus s.r.o., so sídlom Zákamenné 1436, IČO: 46 629 742,
oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Námestovo, sp.zn. Pv 61/23/5507-18 zo dňa
14.7.2023, doručenej Okresnému súdu Námestovo dňa 17.7.2023, pre skutok právne kvalifikovaný ako

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c), písm. d) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. j) Tr. zák., za použitia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti
právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na tom skutkovom základe, že:

- ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti prostredníctvom svojho
štatutárneho orgánu - jediného konateľa A. B., ktorý po predchádzajúcej telefonickej, ako aj e-mailovej

dohode,sadohodolsC.B.,nar.XX.XX.XXXX,žemunajneskôrdokoncaapríla2022vyrobíadodátovar
- 6 kusov plastových okien, 1 kus interiérových plastových dverí a 1 ks vchodových plastových dverí,
následne mu dňa 02.02.2022 o 20:06 hod. zaslal z emailovej adresy B. na e-mailovú adresu D. cenovú
ponuku na objednaný tovar v celkovej sume 4.318,65 eur s tým, že skôr ako sa zadá zákazka na výrobu
objednaného tovaru do výroby, je potrebné vopred uhradiť na účet A. B. číslo IBAN: E. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX zálohovú platbu vo výške 3.500,- eur, ktorú C. B. dňa 04.02.2022 zo svojho účtu

číslo IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet uvedený A. B. aj uhradil, čím spôsobila takýmto
konaním svojho štatutárneho orgánu poškodenému C. B. škodu vo výške 3.500,- eur, nakoľko okná a
dvere mu doposiaľ neboli dodané a ani mu nebola, ani po viacerých jeho výzvach, vrátená zálohová
platba, a takto konala, hoci v čase vylákania finančných prostriedkov A. B. vedel, že ich nepoužije na
výrobu a dodanie tovaru, ale ich použije na úhradu svojich predchádzajúcich dlhov,
- ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti prostredníctvom svojho

štatutárneho orgánu - jediného konateľa A. B., ktorý sa dňa 21.02.2022 v čase okolo 10:00 hod. v
kancelárii obchodnej spoločnosti Benus s.r.o., dohodol s F. C., nar. XX.XX.XXXX, že mu najneskôr do
6 týždňov odo dňa uhradenia zálohovej platby, vyrobí a dodá tovar - 1 ks vchodových plastových dverí,
v celkovej sume 931,31 eur s tým, že je potrebné vopred uhradiť na účet A. B. číslo IBAN: E. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX zálohovú platbu vo výške 400,- eur, ktorú F. C. dňa 25.02.2022 zo svojho účtu
číslo IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet uvedený A. B. aj uhradil, čím spôsobila takýmto

konaním svojho štatutárneho orgánu poškodenému F. C. škodu vo výške 400,- eur, nakoľko dvere mu
doposiaľ neboli dodané a ani mu nebola vrátená, ani po viacerých jeho výzvach, zálohová platba, a taktokonala, hoci v čase vylákania finančných prostriedkov A. B. vedel, že ich nepoužije na výrobu a dodanie
tovaru, ale ich použije na úhradu svojich predchádzajúcich dlhov,
- ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti prostredníctvom svojho

štatutárneho orgánu - jediného konateľa A. B., ktorý sa dňa 02.05.2022 v kancelárii obchodnej
spoločnosti Benus s.r.o. dohodol so E. B., nar. XX.XX.XXXX, že mu najneskôr do dvoch mesiacov od
zaplatenia tovaru vyrobí a dodá tovar - 7 ks plastových okien, následne dňa 11.05.2022 mu zaslal z
emailovejadresyB.nae-mailovúadresuE.cenovúponukunaobjednanýtovarvcelkovejsume1.772,93
eur s uvedením čísla účtu, na ktoré je potrebné sumu v plnej výške poukázať, ktorú sumu následne

E. B. dňa 13.05.2022 zo svojho účtu číslo IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uhradil na účet
uvedený A. B. číslo IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, čím spôsobila takýmto konaním svojho
štatutárneho orgánu poškodenému E. B. škodu vo výške 1.772,93 eur, nakoľko okná mu doposiaľ neboli
dodané a ani mu nebola vrátená, ani po viacerých jeho výzvach, uhradená platba, a takto konala, hoci
v čase vylákania finančných prostriedkov A. B. vedel, že ich nepoužije na výrobu a dodanie tovaru, ale
ich použije na úhradu svojich predchádzajúcich dlhov,

- ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti prostredníctvom svojho
štatutárneho orgánu - jediného konateľa A. B., ktorý po predchádzajúcej ústnej dohode dňa 07.06.2022
v rodinnom dome č. XXXX v Obci G. sa dohodol so svojou bývalou kolegyňou, o ktorej mal vedomosť,
že je v dôchodkovom veku, a to H. H., nar. XX.XX.XXXX, že jej najneskôr do troch týždňov od uhradenia
zálohovej platby vyrobí, dodá a namontuje tovar - 3 ks okenných žalúzií s tým, že skôr ako sa zadá

zákazka na výrobu objednaného tovaru do výroby, je potrebné vopred uhradiť zálohovú platbu vo výške
300,- eur, ktorú sumu poškodená H. H. zároveň v ten deň A. B. v hotovosti aj uhradila, čím spôsobila
takýmto konaním svojho štatutárneho orgánu poškodenej H. H. škodu vo výške 300,- eur, nakoľko
žalúzie jej doposiaľ neboli dodané a ani jej nebola vrátená, ani po viacerých jej výzvach, zálohová platba,
a takto konala, hoci v čase vylákania finančných prostriedkov A. B. svojich predchádzajúcich dlhov,

tedauviedlaprostredníctvomsvojhojedinéhokonateľa-A.B.,nar.XX.XX.XXXX,poškodenýchdoomylu
a spôsobila tak škodu na ich majetku v celkovej výške 5.972,73 eur,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku pod bodom II., ktorým bola obžalovaná obchodná spoločnosť

Benus s.r.o. so sídlom Zákamenné 136 oslobodená spod obžaloby, podal odvolanie prokurátor, a to
v neprospech obžalovaného, písomným podaním zo dňa 2.5.2025, doručeným Okresnému súdu
Námestovo dňa 5.5.2025, ktoré odvolanie následne odôvodnil písomným podaním zo dňa 23.6.2025,
doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 24.6.2025, nasledovne:

Okresný súd oslobodil obžalovaného pod bodom II - právnickú osobu spod obžaloby z dôvodu, že
nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná, pričom v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na
skutočnosť, že hoci konateľ obžalovanej spoločnosti – obžalovaný 1/ úmyselne vylákal od poškodených
finančné prostriedky, tieto však boli poukázané na jeho účet a boli použité na jeho osobné účely
(splatenie dlhov), teda súd je toho názoru, že v danom prípade zo strany konateľa nešlo

o konanie v mene, a ani v prospech obžalovanej právnickej osoby, keďže právnická osoba nezískala
žiadny majetkový prospech, išlo len o osobné konanie obžalovaného 1/.
S týmto názorom súdu sa nemožno stotožniť. Aj napriek tomu, že poškodení E. B., F. C. a C. B.
zasielalizálohyzaobjednanýtovarbezhotovostnýmprevodomnaosobnýúčetA.B.,vtomtoobchodnom
vzťahu vystupoval A. B. pod menom obžalovanej spoločnosti, čoho dôkazom je práve skutočnosť,

že poškodenej H. H., keďže ako jediná mu neposlala zálohu na bankový účet, vystavil jej príjmový
pokladničný doklad zo dňa 7.6.2022 (tvorí obsah vyšetrovacieho spisu), z ktorého zreteľne vyplýva,
že prijímateľom zálohy za objednanú sieťku vo výške 300,- Eur bola spoločnosť Benus s.r.o. Ak teda
poškodení (B., C., B.) uhradili svoje zálohy na osobný účet A. B. ako konateľa, ešte nemožno vyvodiť
záver, že v týchto záväzkových vzťahoch nekonal A. B. na účet právnickej osoby. Z centrálneho registra

exekúcií vyplýva, že na spoločnosť Benus s.r.o. bola v tom čase vedená exekúcia Okresným súdom
Banská Bystrica, a teda platenie záloh zo strany poškodených B., C. a B., na jeho osobný účet možno
hodnotiť nie ako peniaze určené pre A. B. ako fyzickú osobu, ale ako účelové z dôvodu prebiehajúcej
exekúcie voči právnickej osobe.
Hoci sa obžalovaný 1/ A. B. vyjadril, že prijaté zálohy od poškodených boli použité na splatenie jeho

dlhov, čo súd poňal pri svojom rozhodnutí za dôležitú skutočnosť, z ktorej vyslovil záver,
že peniaze boli použité na jeho osobné účely, a preto nekonal ani v mene, ani v
prospech právnickej osoby, zo zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 16.2.2023
(prečítaná na hlavnom pojednávaní dňa 13.2.2024, keďže obžalovaný 1/ využil svoje právo a odmietolvypovedať) však vyplýva opak. Dlhy, ktoré mal záujem obžalovaný 1/ peniazmi poškodených splatiť,
spočívali v nesplnení jeho predchádzajúcich záväzkov voči I., A. a E., cituje obžalovaného 1/: „tieto
osoby uzatvorili so mnou zákazky na výrobu okien, dverí, čo som však neurobil, tieto osoby odstúpili

od zmluvy a preto som im peniaze musel vrátiť.“ Z uvedeného vyplýva, že A. B. tak konal v prospech
právnickej osoby, pretože nevyplatením predchádzajúcich záväzkov – zákazok na výrobu okien a dverí,
by tak mohol potencionálne vystaviť spoločnosť Benus s.r.o. súdnemu konaniu v podobe napr. civilných
žalôb o zaplatenie, čím by spoločnosti vznikali nemalé náklady spojené so súdnym konaním, prípadne
aj s núteným výkonom rozhodnutia. Hoci konaním obžalovaného 1/ nedošlo k reálnemu obohateniu

obžalovanej právnickej osoby, avšak jeho konanie bolo, ako je už vyššie uvedené, v jeho prospech.
V danom prípade tak boli splnené kumulatívne všetky podmienky, aby bolo možné trestný čin pričítať
obžalovanej právnickej osobe Benus s.r.o., teda bol spáchaný v jej prospech, v jej mene a v rámci jej
činnosti.
Nazákladevyššieuvedenéhojetohonázoru,žezáverprvostupňovéhosúduotom,ženebolodokázané,
že obžalovaná právnická osoba spáchala žalovaný skutok, je nesprávny a v danom prípade

boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti aj voči právnickej osobe v zmysle
ust. § 4 ods. 1 písm. a) až c) zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Navrhuje preto, aby
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací podľa § 322 ods.1 Tr. por. zrušil v danej veci odvolaním napadnutý
rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom o odvolaní prokurátora bolo vykonané
v neprítomnosti obžalovanej obchodnej spoločnosti Benus s.r.o. Zákamenné, za ktorú koná jej konateľ
A. B.. Upovedomenie obžalovanej obchodnej spoločnosti o termíne verejného zasadnutia (s poučením
o podmienkach vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného) bolo menovanej
súdom doručené na adresu, ktorú obžalovaná obchodná spoločnosť určila ako adresu na doručovanie

písomnosti (Zákamenné 1436 – sídlo obchodnej spoločnosti) dňa 9.10.2025. Obžalovaná obchodná
spoločnosť bola o termíne verejného zasadnutia upovedomená riadne a včas (§ 292 ods. 4 Tr. por.).
Obžalovaná obchodná spoločnosť, za ktorú koná jej konateľ A. B. sa dňa 29.10.2025 na verejné
zasadnutie nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Obžalovaná obchodná spoločnosť si v tejto
fáze trestného konania obhajcu nezvolila, nepožiadala súd o ustanovenie obhajcu, pričom dôvod

povinnej obhajoby u nej daný nebol. Prokurátorka navrhla verejné zasadnutie dňa 29.10.2025 vykonať
v neprítomnosti obžalovanej obchodnej spoločnosti. Nakoľko tomu nebránila žiadna zákonná prekážka,
po vyjadrení prokurátorky, krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej
obchodnej spoločnosti Benus s.r.o. Zákamenné 1436.
Prokurátorka v rámci konečného návrhu poukázala na písomne podané odvolanie a na tam uvedenú

argumentáciu, v ktorej prokuratúra poukazuje na dôvody podania odvolania proti rozsudku okresného
súdu pod bodom II týkajúci sa obžalovanej obchodnej spoločnosti Benus, s.r.o., a to v neprospech tohto
obžalovaného, ktorý rozsudok považuje za nezákonný a nesprávny, a to s poukazom na tam uvedenú
argumentáciu samosudkyne. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby Krajský súd v Žiline zrušil napadnutý
rozsudok v uvedenej časti a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ – prokurátor podal odvolanie. Krajský súd tiež
preskúmal správnosť postupu konania, ktoré napadnutému výroku rozsudku predchádzalo, pričom
prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané prokurátorom bolo podané oprávnenou osobou,
proti výroku rozsudku, proti ktorého je prípustné, v zákonom stanovenej lehote, avšak odvolanie
prokurátora bolo vyhodnotené ako nedôvodné.

Krajský súd na úvod pripomína, že v prípade aktuálne preskúmavaného rozsudku sa jedná v poradí

už o druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci. Predchádzajúci rozsudok vyhlásený v tejto
veci súdom prvého stupňa dňa 23.4.2024 bol následne na základe obžalovanými podaných odvolaní
odvolacím súdom zrušený (pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení a nevysporiadanie sa so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie) a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č.k. 2To/70/2024

zo dňa 30.12.2024). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa v rámci ďalšieho
konania po vrátení veci odvolacím súdom dôsledne postupoval podľa § 327 ods. 1 Tr. por. a rešpektoval
tie ustanovenia Trestného poriadku, o ktoré svoje rozhodnutie opieral.Na podklade prokurátorom podaného odvolania, dôsledným oboznámením sa s obsahom spisového
materiálu, odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
žalovaného trestného činu je napadnutý oslobodzujúci rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa

postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by
mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu.
K vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku pod bodom II týkajúceho sa obžalovanej obchodnej spoločnosti
Benus s.r.o. Zákamenné 1436, okresný súd dospel po bezchybnom procesnom postupe. V tomto
smere prokurátorka neprodukovala jednoznačné a presvedčivé odvolacie námietky a rovnako ohľadne

uvedeného žiadne pochybenia nezistil ani odvolací súd. Vo vzťahu k žalovanému skutku
okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a pred vyhlásením dokazovania
za skončené tak prokurátor, ako ani obžalovaný nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Dôkazy k žalovanému skutku boli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Následne
okresný súd správne postupoval a nepochybil ani vo fáze hodnotenia dôkazov a tieto hodnotil plne
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., teda nielen samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach,

dôsledne zohľadňujúc tak okolnosti, ktoré svedčili v prospech obžalovaného, ako aj okolnosti, ktoré
svedčili v jeho neprospech. Okresný súd potom dospel k správnemu záveru, že po vykonaní všetkých
dostupných dôkazov sú tu tak vážne pochybnosti o vine obžalovanej obchodnej spoločnosti ohľadne
spáchania žalovaných skutkov, že je na mieste použitie zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach
v prospech obžalovaného a obžalovaného správne spod obžaloby prokurátora oslobodil z dôvodu

podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná obchodná
spoločnosť Benus s.r.o. Zákamenné 1436. Aj krajský súd zastáva názor, že po vykonaní dokazovania na
hlavnom pojednávaní pred okresným súdom k žalovaným skutkom, výsledky vykonaného dokazovania
nevyznievajú jednoznačne pre vyslovenie viny obžalovanej právnickej osoby, pričom tu absentujú
presvedčivé dôkazy pre vyslovenie bezpečného záveru o vine obžalovanej právnickej osoby Benus

s.r.o. Zákamenné (t.j. vina obžalovanej právnickej osoby v tomto prípade vykonanými dôkazmi nebola
preukázaná bez akýchkoľvek vážnejších pochybností).

Obžaloba obžalovanej právnickej osobe Benus s.r.o., Zákamenné 1436, kládla za vinu, že v období
od 2.2.2022 do 7.6.2022 v rámci svojej podnikateľskej činnosti, prostredníctvom svojho štatutárneho

orgánu, jediného konateľa A. B. uviedla poškodených C. B., F. C., E. B. a H. H. postupne do omylu, keď
imnazákladevzájomnejdohodymalavdohodnutomčasevyrobiťadodaťtovar(plastovéokná,plastové
dvere, okenné žalúzie), za ktorý prevzala zálohu v súhrnnej výške 5.972,73 Eur, a to v časti prevodom
na účet a v časti prevzatím v hotovosti, vedomý si toho, že tieto peniaze použije na úhradu svojich
predchádzajúcich dlhov a nie na výrobu a dodanie objednaného tovaru, čím poškodeným spôsobil

v súhrne škodu vo výške 5.972,73 Eur. Predmetné skutky obžaloba najskôr (dňa 14.7.2023) právne
kvalifikovala ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c), písm. d) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., za použitia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 91/2016
Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a následne
(po novele Trestného zákona účinnej od 6.8.2024) ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c), písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., za použitia § 4
ods. 1 písm. a) zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

Obžalovaná právnická osoba v zastúpení jej jediného konateľa A. B., ktorý (A. B.) v tomto konaní

vystupujúc aj ako fyzická osoba (už právoplatne súdom odsúdený), na hlavnom pojednávaní vyhlásil,
že je nevinný (ako fyzická osoba aj ako konateľ právnickej osoby). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
odmietol vypovedať, pričom v prípravnom konaní (ako fyzická osoba, aj ako konateľ právnickej osoby)
sa vyjadril k jednotlivým poškodeným takto. Po dohode s poškodeným C. B. od neho prevzal zálohu -
finančné prostriedky vo výške 3.500,- Eur, ktoré mu poškodený poukázal na jeho účet ako fyzickej osoby

číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a nie na účet právnickej osoby. Vystupoval ako konateľ spol.
Benus s.r.o. Tieto peniaze použil na vyplatenie jeho predchádzajúceho dlhu pani A. vo výške 2.000,- Eur
a H. E. vo výške 1.500,- Eur. Objednávky nedal ani do výroby. Po dohode s poškodeným F. C. od neho
prevzal zálohu - finančné prostriedky vo výške 400,- Eur, ktoré mu poškodený poukázal na jeho účet ako
fyzickej osoby číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a nie na účet právnickej osoby. Vystupoval ako

konateľ spol. Benus s.r.o. Tieto peniaze použil na vyplatenie dlhov voči predchádzajúcim zákazníkom.
Priznal, že objednávku voči poškodenému C. zaslal menovanému omylom s logom spol. AVRAM STAV
s.r.o., nie ako spol. Benus s.r.o., nakoľko v minulosti od tejto spoločnosti bral tovar ako sprostredkovateľ.
Po dohode s poškodenou H. H. od tejto prevzal zálohu – hotovosť vo výške 300,- Eur na príjmovýpokladničný doklad spol. Benus s.r.o. Aj tieto finančné prostriedky použil na splatenie iných dlhov, ktoré
v tom čase mal. Po dohode s poškodeným E. B. od neho prevzal zálohu - finančné prostriedky vo výške
1.772,39 Eur, ktoré mu poškodený poukázal na jeho účet ako fyzickej osoby číslo E. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX a nie na účet právnickej osoby. Vystupoval ako konateľ spol. Benus s.r.o. Tieto peniaze
použil na splatenie predchádzajúcich dlhov, ktoré mal voči predchádzajúcim zákazníkom. Objednávky
nedal ani do výroby. V tom čase mal dlhy aj ako fyzická osoba, a to na zdravotnej poisťovni vo výške
112,- Eur, ktorý uhradil. Obžalovaný v ďalšej časti svojej výpovede už uvádza a dodáva, že tieto finančné
prostriedky použil na splatenie iných dlhov iným osobám, ktorých mená odmietol uviesť. Priznal, že v tom

čase mal ako fyzická osoba dlžoby vo výške 5.000,- Eur. Rovnako ako fyzická osoba splácal v SLSP
pôžičku (v celkovej výške 9.000,- Eur), a to mesačne vo výške 200,- Eur. V závere výpovede ďalej tvrdil,
že z uvedených dvoch bankových účtov, ktoré mal vedené ako fyzická osoba, v tomto období splácal
dlžoby voči osobám s menami I., A. a E., a to tak, že peniaze vkladal na svoje účty a poukazoval ich na
účty menovaných (v stovkách aj v tisíckach Eur). Boli to osoby, ktoré s ním uzavreli zákazky
na výrobu okien, ktoré rovnako neurobil, menovaní odstúpili od zmlúv a on im peniaze vracal. Priznal,

že na jeden zo svojich účtov dostal aj sumu 10.000,- Eur od firmy DEOFOS, ale celú sumu vybral a vrátil
ju svojmu zaťovi, ktorému tieto peniaze patrili. V ďalšom dodal, že daňové priznanie spol. Benus s.r.o.
za rok 2021 bolo v mínuse a v roku 2022 ho ani nepodal.
Uvedené tvrdenia obžalovaného mali oporu v listinných dôkazoch (výpisy z účtu, mailová komunikácia
a objednávky). Z objednávok pre odberateľov F. C. a C. B. je zrejmé, že ako dodávateľ tovaru vystupuje

spol. AVRAM STAV s.r.o. Nové Mesto nad Váhom. Obaja poškodení zhodne tvrdia, že na internete
vystupovala spol. AVRAM STAV s.r.o., ktorú telefonicky kontaktovali a bol to B.. Z obsahu mailovej
komunikácie je zrejmé, že A. B. z mailovej adresy spol. Benus s.r.o. kontaktoval poškodených a žiadal,
aby mu peniaze poukazovali na účet (ktorý bol ale fyzickej osoby – A. B.). Poškodení, ktorí na požiadanie
obžalovanému poukázali finančné prostriedky nemali vedomosť o tom, kto je majiteľom účtu v banke.

Na bankových účtoch A. B. ako fyzickej osoby boli v roku 2022 vykonávané početné operácie (plusové aj
mínusové), teda účty boli aktívne. Bankový účet spol. Benus s.r.o. Zákamenné, č. E. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX v roku 2022 nevykazoval okrem mesiaca máj a júl 2022 žiadne pohyby (okrem poplatkov
za vedenie účtu). Svedok E. potvrdil, že svokor - A. B. obdŕžal na účte 10.000,- Eur od spol. GEOFOS za
práce,ktoréimvykonalsvokorA.B.atenmunáslednesumu10.000,-Eurvrátil,lebomu(svokor)dlhoval

peniaze. Svedkyňa A. (účtovníčka spol. Benus s.r.o. Zákamenné) potvrdila, že spoločnosť Benus s.r.o.
Zákamennébolavroku2021vstrate-1.200,88Eurazarok2022daňovépriznanieaninepodala.Žiadne
faktúry a platby od osôb A., E., I., C., B., H. a B. v účtovníctve spol. Benus s.r.o. Zákamenné nevidela
a nemala. Výpisom z obchodného registra je preukazované, že jediným spoločníkom a konateľom spol.
Benus s.r.o. Zákamenné bol A. B.. Spol. Benus s.r.o. Zákamenné mala exekúcie, kde veriteľom bola

VŠZP, pričom nemala žiaden majetok a dlžila aj Sociálnej poisťovni sumu 171,86 Eur. A. B. (ako fyzická
osoba) vlastnil rodinný dom v G. (LV č. XXX ako podielový spoluvlastník, bez ťarchy), pôdu (LV č.
XXXX, bez ťarchy) a zastavané plochy a nádvoria (LV č. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, J. XXXX, podielový
spoluvlastník, bez ťarchy).

Svedkovia poškodení C. B., E. B., F. C. a H. H. zhodne uvádzajú, že jednali s A. B., ktorému na
požiadanie poukázali peniaze na účet v banke (C., B. K. B.), alebo mu ich odovzdali v hotovosti na PPD
(H.). Komunikácia s A. B. prebiehala telefonicky, mailom aj osobne s obžalovaným.

Krajský súd si je vedomý toho, že trestná zodpovednosť právnickej osoby je založená na inej konštrukcii

ako trestná zodpovednosť fyzickej osoby. V nadväznosti na takto zistený stav predmetnej trestnej veci
krajský súd považuje (aj v akademickej rovine) pri posudzovaní trestnej zodpovednosti právnickej osoby
vo všeobecnosti poukázať najmä na tieto skutočnosti.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, trestný čin podľa § 3 je

spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej
prostredníctvom, ak konal
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu,
b) ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo
c) iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať.

Tieto elementy (t.j. v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom), majú
charakter alternatív, t.j. na vyvodenie zodpovednosti musí byť splnený aspoň jeden znak. Uvedené
dôvody na stanovenie trestnej zodpovednosti založenej na pričitateľnosti činu právnickej osobe (v
prospech právnickej osoby, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom) je potrebnévykladať ako alternatívne, čo znamená, že na vznik trestnej zodpovednosti stačí existencia niektorej
z uvedených foriem. V tomto smere krajský súd podotýka, že tieto formy (v jej prospech, v jej mene,
v rámci jej činnosti) konania nie sú konštruované kumulatívne, teda, že musia byť splnené súčasne

a len forma konania – „jej prostredníctvom“ je postavená alternatívne. K tomu je dôvodná i okrajová
podporná poznámka krajského súdu - porovnaj legislatívne pravidlá vlády: „Ak právne následky alebo
podmienky môžu, ale nemusia nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve alternatívy vylučovacia
spojka „alebo“ (Legislatívne pravidlá vlády schválené uznesením vlády SR zo 4. mája 2016 č. 164 v
znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2016 č. 441).“ Podporne ďalej - „K trestnej zodpovednosti

právnickej osoby postačí aj len jedna z alternatívne stanovených vzťahov
konania niektorej z osôb uvedených v § 4 ods. 1 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb
k právnickej osobe, teda konanie takejto fyzickej osoby v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti
alebo jej prostredníctvom [porovnaj (R ČR 29/2017 tr.)].“ Uvedená konštrukcia vymedzuje hranice medzi
spáchaním činu pre súkromné záujmy fyzickej osoby a činu spáchaného v prospech ďalšieho podnikania
právnickej osoby.

Spojenie „v prospech právnickej osoby“ je možné vykladať takým spôsobom, že je to akékoľvek konanie,
ktoré zlepšuje alebo aspoň zachováva právnickej osobe postavenie v oblasti jej pôsobenia,
bez ohľadu na to, či ide o prospech hmotný (majetok, majetkové práva), alebo nehmotný (výhodnejšie
postavenienatrhu,personálnezvýhodneniespoločníkov).Postačuje,abybolčinspáchaný„súmyslom“,
aby právnická osoba získala nejakú výhodu. Táto výhoda môže mať aj nepeňažný charakter. Nie

je rozhodujúce, či právnická osoba skutočne získala prospech zo spáchania
uvedeného trestného činu. Uvedený znak je potrebné vykladať tak, že prospech alebo výhoda právnickej
osoby plynúca pre ňu zo spáchaného trestného činu prostredníctvom benefitov dosiahnutých týmto
trestným činom jej zamestnancami, či spoločníkmi musí mať takú povahu, že benefitom zamestnanca, či
spoločníka právnickej osoby sú podmienené prospech alebo výhoda samotnej právnickej osoby. Ak teda

napríklad jediný spoločník právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným, viedol jej motorové
vozidlo, ktorým vykonal jazdy výlučne na svoje súkromné účely a svoj osobný prospech, hoci mu bol
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu uložený zákaz činnosti spočívajúci v zákazu
vedenia motorových vozidiel, nejde o čin spáchaný v záujme právnickej osoby a právnická osoba sa
týmto preto nemôže dopustiť trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

248 ods. 1 písm. d) TZ (porovnaj R ČR 23/2016 tr. I.).
Spojenie „v mene právnickej osoby“ vyžaduje také konanie fyzickej osoby, ktoré možno považovať za
konanie právnickej osoby a ktoré má právne následky pre spoločnosť. V mene právnickej osoby koná
štatutárny orgán alebo iný zástupca. Pre trestnú zodpovednosť sa vyžaduje, aby za právnickú osobu
konala niektorá z osôb vymenovaných v § 4 ods. 1 písm. a) až c) zákona o trestnej zodpovednosti

právnických osôb. Vlastné konanie právnickej osoby predstavujú len tie prejavy vôle, ktoré menom
právnickej osoby uskutočňujú určené orgány alebo zástupcovia ako fyzické osoby, a právne následky
spojené s týmito prejavmi vôle (či už vo forme právnych úkonov, alebo protiprávnych úkonov) sa
pripočítajú právnickej osobe ako subjektu práva.
Znak „v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom“ bude vyvodzovaný zo zakladajúcej listiny alebo

zakladajúcej zmluvy právnickej osoby, ktoré musia definovať predmet jej činnosti. Medzi aktivitami,
resp. činnosťou právnickej osoby, jej záujmami alebo skutočnosťou, že právnická osoba bola použitá
na páchanie trestnej činnosti alebo spáchanie trestného činu, a konaním fyzickej osoby, ktoré má
byť právnickej osobe pričítané, musí existovať príčinná súvislosť. Konanie „v rámci činnosti právnickej
osoby“ znamená konanie osôb taxatívne vymedzených v § 4 ods. 1 písm. a) až c) zákona o trestnej

zodpovednosti právnických osôb v rámci vymedzeného predmetu činnosti (vyjadrenie účelu jej
existencie) príslušnej právnickej osoby. Predmet činnosti konkrétnej právnickej osoby je vymedzený v
príslušnom registri (napr. obchodný register), zriaďovacej listine, stanovách alebo pri prevádzkových
alebo obdobných činnostiach právnickej osoby (napr. fungovanie právnickej osoby, vedenie účtovníctva,
vedenie poistnej, úverovej alebo podobnej dokumentácie).

Napriek tomu, že zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb explicitne neuvádza zavinenie
ako podmienku vyvodenia trestnej zodpovednosti, pre trestnú zodpovednosť právnickej osoby sa tiež
vyžaduje zavinenie v zmysle § 15 Tr. zák., resp. § 16 Tr. zák. Zavinenie je charakterizované ako vnútorný
psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom páchaného trestného činu. Právnická

osoba však sama nie je schopná takýto psychický vzťah vytvoriť. Skúmanie zavinenia pri trestných
činoch právnických osôb je vylúčené z povahy veci, keďže právnická osoba ako právna konštrukcia
nedisponuje,narozdielodfyzickejosoby,vôľovouzložkou,ktorájezákladomzavineniaufyzickýchosôb.Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu
trestného činu. Druhým predpokladom toho, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou
osobou, je existencia príčinnej súvislosti medzi záujmom právnickej osoby alebo činnosťou právnickej

osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú, resp. zapísanú v príslušnom registri
ako predmet činnosti, resp. podnikania), alebo spáchaním činu prostredníctvom právnickej osoby, ak
konala osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. a) až c) zákona o trestnej zodpovednosti právnických
osôb.
Konanie štatutárneho zástupcu je vlastným konaním právnickej osoby. Štatutárny orgán koná úkony vo

všetkých veciach. Právne úkony štatutárneho orgánu sa pričítajú právnickej osobe.
Právnickej osobe nemožno pričítať trestný čin v zmysle uvedených ustanovení, pokiaľ konajúca fyzická
osoba spáchala protiprávny čin fakticky v rámci činnosti právnickej osoby, ale na úkor tejto právnickej
osoby. V takomto prípade síce platí, že právnická osoba všeobecne zodpovedá za voľbu fyzických osôb
oprávnených za ňu konať, no ak bola právnická osoba zneužitá na spáchanie trestného činu fyzickou
osobou konajúcou za ňu, spravidla nie je možné odvodiť spáchanie trestného činu touto právnickou

osobou (R ČR 29/2017 tr.).
Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je závislá od toho, či sa podarí zistiť, resp. odsúdiť fyzickú
osobu ako páchateľa trestného činu, stačí preukázanie toho, že trestný čin je spáchaný niektorou z osôb
uvedených v § 4 ods. 1 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, je spáchaný v prospech
právnickej osoby, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, resp. je právnickej osobe

pričítanývzmyslepodmienokuvedenýchv§4ods.2zákonaotrestnejzodpovednostiprávnickýchosôb.
Všeobecne platia odlišné podmienky pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby a fyzickej
osoby. V prípade trestnej zodpovednosti právnických osôb a súbežnej trestnej zodpovednosti fyzickej
osoby nejde o totožné subjekty trestnej zodpovednosti. Právnická osoba môže byť podrobená trestnej
zodpovednosti buď samostatne, alebo spolu s fyzickou osobou. Za ten istý čin totiž

zodpovedajú dva rozdielne subjekty, každý de iure za „svoje“ konanie. Ustanovenie § 4 ods. 4 zákona
o trestnej zodpovednosti právnických osôb pripúšťa vyvodenie trestnej zodpovednosti aj vtedy, ak sa
nepodarí zistiť, ktorá konkrétna fyzická osoba konala spôsobom uvedeným v § 4 ods. 1 a 2 zákona
o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Rozhodné skutkové zistenie musí však aj v tomto prípade
poskytovať dostatočný podklad k spoľahlivému zisteniu záveru, že určitá fyzická osoba - hoci neznáma

či nestotožnená - spáchala protiprávny čin menom trestne zodpovednej právnickej osoby, v jej prospech,
v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom (napr. že v rozpore so svojimi povinnosťami
úmyselne zatajila účtovníctvo spoločnosti s ručením obmedzeným) a že si tak počínala v postavení
vyžadovanom v § 4 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb
(napr. ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným) a že vzhľadom k tomu možno právnickej osobe

pričítať spáchanie trestného činu v zmysle § 4 ods. 1 a 2 a § 6 zákona o trestnej zodpovednosti
právnických osôb (napr. v dôsledku spáchania činu štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo jej
členom).

Podľa § 6 ods. 1 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, páchateľom trestného činu je

právnická osoba, ktorej sa pričíta porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom
spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu.
Vzhľadom na uvedené zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb definuje páchateľa právnickú

osobu odlišne od páchateľa fyzickej osoby (§ 19 Tr. zák.). Na rozdiel od definície páchateľa v Trestnom
zákone, „kto trestný čin spáchal sám“, na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa právnickej osobe
„pričíta porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobom ustanoveným
týmto zákonom“. Formulácia „spôsobom ustanoveným týmto zákonom“ znamená tak objektívne,
ako aj subjektívne predpoklady trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Aby právnická osoba

splnila náležitosti páchateľa v zmysle tohto ustanovenia, musia byť kumulatívne splnené nasledovné
podmienky:
- bol spáchaný trestný čin, ktorý patrí do pôsobnosti zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb
(trestné činy taxatívne vymenované v § 3 zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb),
- čin je pričítateľný právnickej osobe za podmienok uvedených v § 4 zákon o trestnej zodpovednosti

právnických osôb,
-nejdeoprávnickúosobu,ktorájevylúčenáztrestnejzodpovednosti(§5zákonotrestnejzodpovednosti
právnických osôb),- trestná zodpovednosť právnickej osoby nezanikla účinnou ľútosťou (§ 8 zákon o trestnej zodpovednosti
právnických osôb), zmenou zákona (§ 84 Tr. zák.) alebo premlčaním trestného stíhania (§ 87, § 88 Tr.
zák.).

V ďalšom krajský súd upriamuje pozornosť na to, že zavinenie nemožno primárne aplikovať na právnickú
osobu, a preto bola vytvorená teória pričítateľnosti určitého konania fyzickej osoby, konajúcej za
právnickú osobu, tejto právnickej osobe. Ide o fikciu zavinenia, ktoré nie je totožné so zavinením
fyzickej osoby. Takto konštruovanú zodpovednosť právnickej osoby založenú na pričítateľnosti činu je
potrebné považovať za osobitnú zodpovednosť za zavinenie pri právnických osobách, odlišnú od pojmu

viny (zavinenia) pri fyzickej osobe. Je tu však potrebné opakovane zdôrazniť, že čin môže byť právnickej
osobe pričítaný len vtedy, ak je spáchaný osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. a) až c) zákon o trestnej
zodpovednosti právnických osôb a je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej
prostredníctvom. Treba tu brať na zreteľ i tzv. kritérium záujmu „interest criterion“, t.j. konanie príslušnej
osoby môže byť právnickej osobe pričítané jedine vtedy, ak bol čin spáchaný aspoň čiastočne v záujme
tejto právnickej osoby.

Pričítaná zodpovednosť právnickej osoby vychádza zo skutočnosti, že právnická osoba ako fiktívna
osoba nemá vlastnú vôľu, a teda nemôže sama konať zavinene, právnickej osobe sa pričíta konanie
určitého okruhu fyzických osôb vrátane ich zavinenia na spáchanom trestnom čine. K požadovanému
vzťahu fyzickej a právnickej osoby (master and servant) pristupujú ďalšie podmienky, a to, že čin
bol spáchaný v prospech alebo v záujme právnickej osoby, boli porušené povinnosti, ktoré sa týkajú

právnickej osoby, alebo čin bol spáchaný v rámci činnosti právnickej osoby.
V samom závere krajský súd pripomína, že právnická osoba sa môže úspešne brániť, ak preukáže, že
čin nebol spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom. Povinnosť
skúmať aj takto prezentovanú obranu obžalovaného je prvým predpokladom vyvodzovania trestnej
zodpovednosti právnickej osoby.

Krajský súd už aj v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu prokurátorky, nad rámec inak správneho
rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/44/2023 zo dňa 22.4.2025 uvádza nasledovné:

Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacou argumentáciu prokurátorky, že aj keď boli finančné prostriedky

poškodenými B., B. a C. poukázané na účet A. B. ako fyzickej osoby, že by tu neboli splnené podmienky
trestnej zodpovednosti právnickej osoby spol. Benus s.r.o. Zákamenné, nakoľko A. B. vystupoval za
spol. Benus s.r.o. Zákamenné, navyše hotovosť od poškodenej H. prevzal osobne na PPD spol.
Benus s.r.o. Zákamenné. Podľa názoru prokurátorky nemožno prijať záver, že ak poškodení uhradili
zálohy na osobný účet A. B., že by v týchto záväzkových vzťahoch nekonal A. B. na účet právnickej

osoby. Prokurátorka predmetné konštatovanie dedukuje z toho, že voči spol. Benus bola v tom čase
vedená exekúcia, a preto poukázanie peňazí na jeho účet ako fyzickej osoby možno hodnotiť nie ako
peniaze určené pre A. B. ako fyzickej osoby, ale ako účelové z dôvodu prebiehajúcej exekúcie voči
právnickej osobe. Krajský súd sa s takouto dedukciou prokurátorky nestotožňuje, nakoľko nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, navyše je pre posudzovanie kritérií na vyvodzovanie trestnej zodpovednosti

právnickej osoby irelevantná. Krajský súd poukazuje na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní,
z obsahu ktorých je možné kvalifikovane vyvodzovať presný záujem (cieľ) A. B. ako konateľa spol.
Benus s.r.o. Zákamenné, teda, či konal v prospech tejto spoločnosti, alebo nie, resp. v čí prospech takto
konal. To, že spol. Benus s.r.o. Zákamenné mala vedené exekúcie bolo preukázané výpisom z centrálnej
evidencie exekúcií (dlh voči VŠZP a Sociálnej poisťovni). Obchodná spoločnosť mala zablokovaný účet

v banke. Išlo celkovo o zadlženú obchodnú spoločnosť, čo potvrdila aj svedkyňa L. A. (účtovníčka spol.
Benus s.r.o. Zákamenné), ktorá uvádza, že táto spoločnosť podala daňové priznanie na dani z príjmov
za rok 2021 so stratou – 1.200,- Eur, za rok 2022 daňové priznanie ani nepodala. Svedkyňa potvrdzuje,
že žiadne faktúry a platby od osôb A., E., I., C., B., H. a B. v účtovníctve spol. Benus s.r.o. Zákamenné
nevidela a nemala. Bankový účet spol. Benus s.r.o. Zákamenné, č. E. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX v roku 2022 nevykazoval okrem mesiaca máj a júl 2022 žiadne pohyby (okrem poplatkov za
vedenie účtu). Tieto skutočnosti boli A. B. ako fyzickej osobe, aj ako jedinému spoločníkovi a konateľovi
spol. Benus s.r.o. Zákamenné známe. Na druhej strane A. B. ako fyzická osoba mal síce pôžičku v E.
vo výške 9.000,- Eur, túto ale pravidelne splácal mesačne v sume 200,- Eur, mal dlh na daňovom úrade,
ktorý riadne zaplatil, dlžil aj zaťovi 10.000,- Eur (ktoré dostal od spol. GEOFOS za vykonanú zákazku)

a ktoré mu obratom po prijatí na účet (ako fyzickej osoby) vrátil. Obžalovaný vo výpovedi v ďalšom
priznáva, že mal aj ďalšie dlžoby, ale svojich veriteľov (nevedno či ako fyzickej osoby, alebo právnickej
osoby spol. Benus s.r.o. Zákamenné) nechcel špecifikovať, menovať a prokurátor to ani nezisťoval. Ako
fyzická osoba bol podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, zastavaných plôch a nádvorí a rovnakoaj pôdy, na ktorých na LV neviaznu žiadne ťarchy. A. B. ako fyzická osoba je teda osobou bonitnou, ktorá
si plnila všetky podlžnosti a nie sú voči nemu vedené žiadne exekúcie. Na druhej strane spol. Benus
s.r.o. Zákamenné je v dlhoch, v exekúciách, má zablokovaný účet v banke, za rok 2021 skončila so

stratou a za rok 2022 ani nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb. A. B. aj napriek
tomu stavu v spol. Benus s.r.o. Zákamenné, ponúkal služby spol. Benus s.r.o. Zákamenné, vystavoval
objednávky, dokonca aj cez spol. AVRAM STAV (pošk. B. a C.), na tejto internetovej stránke spoločnosti
(AVRAM STAV) mal aj telefónne číslo, ktorá používal A. B. pri styku so zákazníkom (poškodení B.
a C.). Prijaté peniaze od zákazníkov mu boli poukazované na jeho osobné účty (ako fyzickej osoby)

bez toho, aby to zákazníci vedeli, že uhrádzajú platby fyzickej osobe, nie právnickej osobe, ktorá im
dodanie tovaru ponúkala a zaväzovala sa k tomu. A. B. priznáva, že to všetko robil s vedomím, že prijaté
peniaze od zákazníkov (poškodených B., C., B. a H.), deklarujúc, že to prijíma spol. Benus
s.r.o. Zákamenné, mal už od počiatku (od dohody so zákazníkom – poškodenými) záujem
použiť nie na splnenie si záväzku spol. Benus s.r.o. Zákamenné, ale na iné účely, ktoré vo výpovedi zo
dňa 16.2.2023 špecifikuje rôzne. A. B. takto najskôr priznáva, že uvedené zálohy použil na iné úhrady,

a to pri zálohe od poškodeného B. na zaplatenie dlhu A. vo výške 2.000,- Eur a E. vo výške 1.600,-
Eur, ako zákazníkom (nevedno či obchodnej spoločnosti, resp. ktorej spoločnosti, či fyzickej osoby –
viď dodávka pre spol. GEOFOS), pri poškodenom C. na zaplatenie dlhu predchádzajúcemu zákazníkovi
(nevedno zákazníkovi, ktorého subjektu a o aký dlh sa jedná, či dlh fyzickej osoby, či záväzok spol.
Benus s.r.o. Zákamenné, či dokonca spol. AVRAM STAV), u poškodenej H. na zaplatenie iných dlhov

(ktoré v tejto časti ani v ďalšom nešpecifikuje; voči komu a v akej výške a pod.) a u poškodeného B.
na zaplatenie dlhov iných zákazníkov (rovnako neuvádza ktorých zákazníkov, akého subjektu a pod.).
Obžalovaný v ďalšej časti tej istej výpovede už uvádza (iné) a dodáva, že tieto finančné prostriedky
použil na splatenie iných dlhov iným osobám, ktorých mená odmietol uviesť. V závere tejto výpovede
ďalej tvrdil, že z uvedených dvoch bankových účtov, ktoré mal vedené ako fyzická osoba, v tomto

období splácal dlžoby voči osobám s menami I., A. a E., a to tak, že peniaze vkladal na svoje účty
a poukazoval ich na účty menovaných (v stovkách, aj v tisíckach Eur). Boli to osoby, ktoré s ním
uzavreli zákazky na výrobu okien, ktoré rovnako neurobil, menovaní odstúpili od zmlúv a on im peniaze
vracal (ani tu nešpecifikuje subjekt, t.j. či fyzická osoba, alebo ktorej spoločnosti to boli zákazníci).
Prokurátor v trestnom konaní na tieto obžalovaným menené a rozmanito uvádzané skutočnosti týkajúce

sa záväzkov, dlhov a pod. vôbec v ďalšom nereagoval, z ktorého tvrdenia obžalovaného (aj navzájom
si protirečiaceho) nemožno jednoznačne kvalifikovane vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť spol.
Benus s.r.o. Zákamenné, navyše s poznaním výpovede svedkyne L. A. (účtovníčky spol. Benus s.r.o.
Zákamenné), že žiadne faktúry a platby od osôb A., E., I., C., B., H. a B. v účtovníctve spol. Benus s.r..
Zákamenné nevidela a nemala.

Krajský súd už v tejto časti úvah zároveň konštatuje, že prokurátorka v následne časti podaného
odvolania argumentuje výpoveďou obžalovaného (A. B.) zo dňa 16.2.2023, z ktorej ale uvádza len
časť, aj to vytrhnutú z kontextu celej jeho výpovede, ktorá za týchto okolností vyznieva obsahovo
úplne inak ako posúdenie tejto výpovede (A. B.) v celej jej obsahovej časti, na ktorú krajský súd
opakovane poukazuje už vyššie v tomto uznesení. Takto prokurátorkou podaná časť výpovede A. B.

nekorešponduje ani s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní (výpovede svedkov
a listinné dôkazy), naopak je v zhode s takým vyhodnotením celej jeho výpovede krajským súdom, ktorá
nakoniec odôvodňuje do vyústenia, ktoré v odvolaním napadnutom rozsudku špecifikoval už okresný
súd.
Ďalšie úvahy prokurátorky uvedené v závere odvolania majú povahu dedukcie a fiktívnej nadstavby

(prečo to asi A. B. robil...nechcel potencionálne vystaviť spol. Benus s.r.o. Zákamenné súdnemu
konaniu ....) a to bez toho, aby táto vychádzala z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní
(posudzujúc ich jednotlivo aj v súhrnne), s ktorými úvahami sa odvolací súd už aj s poukazom na vyššie
už v tomto uznesení uvedené skutočnosti nestotožňuje. Prokurátorka v odvolaní dokonca pripúšťa, že
toto konanie A. B. neviedlo k obohateniu spol. Benus s.r.o. Zákamenné, ale súčasne dodáva, že bolo v jej

prospech, ktorý sama označuje fiktívnou úvahou o možných súdnych sporoch obchodnej spoločnosti
a pod. Krajský súd v závere úvah konštatuje, že prokuratúra v priebehu trestného konania, vrátane
odvolacieho konania nepredložila súdu takú ucelenú reťaz vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, z ktorých
by bolo možné kvalifikovane vyvodiť (v obžalobe špecifikovanú) trestnú zodpovednosť voči obžalovanej
právnickej osobe spol. Benus s.r.o. Zákamenné.

Z takto zistených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, berúc do úvahy konštrukciu trestnej
zodpovednosti právnickej osoby, ako ju už vyššie v tomto uznesení podal krajský súd je možné prijať
jediný kvalifikovaný záver a to, že A. B. (ako konateľ) pri poškodených (B., B., C., H.) nekonal v záujmespol. Benus s.r.o., ale sledoval výsostné svoje záujmy ako fyzickej osoby, ktoré záujmy (konateľa)
poškodili záujmom spol. Benus s.r.o. Zákamenné, a to až tak, že nie je možné z tohto jeho konania
pričítať zodpovednosť spol. Benus s.r.o. Zákamenné. Povedané aj inak, A. B. nekonal v záujme spol.

Benus s.r.o. Zákamenné, ale proti jej záujmom, a to až tak, že to primälo prokuratúru podať obžalobu
aj na právnickú osobu, inak v súlade s obžalovacou zásadou, ale s dôkazným stavom neudržateľným
na úrovni odsudzujúceho rozsudku.

V ostatnom v podrobnostiach krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa, s ktorého dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Na tomto mieste krajský súd považuje za
nadbytočné opakovať ďalšie správne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, keď rozhodnutia súdu
prvého stupňa a odvolacieho súdu tvoria jednotu.

Krajský súd uzatvára, že prokurátorka v rámci odvolania neuviedla žiadnu takú argumentáciu, ktorá by
bola spôsobilá zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa. Pokiaľ prokurátorka

v rámci odvolania pre usvedčenie obžalovanej spol. Benus s.r.o. Zákamenné uvádza taký spôsob
hodnotenia dôkazov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní v tom smere, aby boli tieto dôkazy
jednoznačné a presvedčivé, tu krajský súd primárne uvádza, že sa jedná len o tvrdenie prokurátorky,
ktoré krajskému súdu žiadnym spôsobom nepreukázala (v tomto smere krajský súd odkazuje na zásadu
kontradiktórnosti konania, ktorá súdu ako nestrannému arbitrovi sporu bráni, aby nahrádzal činnosť

niektorej procesnej strany a zabezpečoval dôkazy, osobitne proti obžalovanému).

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.