Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422200544
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8422200544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XX, zastúpeného: JUDr. Tibor Bašista, advokát, so
sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35507128, proti žalovanému: E. F. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom XXX XX C. D. XX, zastúpenému: JUDr. Michal Barnovský, advokát, so sídlom Námestie
generálaŠtefánika532/7,06401StaráĽubovňa,IČO:53287461,ozrušenieavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. KK-8C/31/2022-163
zo dňa 23.4.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol tak, že:

„I. U r č u j esa, že podielové spoluvlastníctvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. F. B., nar. XX.XX.XXXX k
pozemkom parc. C KN XX/X o výmere 319 m2, druh pozemku - orná pôda, parc. C KN č. XX/X o výmere
156 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast, parc. C KN č. XX/X o výmere 340 m2, druh pozemku -

zastavaná plocha a nádvorie, parc. C KN č. XX/X o výmere 141 m2, druh pozemku - zastavaná plocha
a nádvorie, parc. C KN č. XX/X o výmere 70 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parc. C
KN č. XX/X o výmere 595 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast, parc. C KN č. XX/X o výmere 775 m2,
druh pozemku - trvalý trávny porast a nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XX postaveného
na parc. C KN č. XX/X k.ú. C. D., obec C. D., zapísané G. H. D., katastrálny odbor na LV č. XX, sa z
r u š u j e .

II. P r i k a z u j e sa spoluvlastnícky podiel žalobcu do vlastníctva žalovaného E. F. B., nar. XX.XX.XXXX,
čím sa stane výlučným vlastníkom pozemkov parc. C KN č. XX/X o výmere 319 m2, druh pozemku -
orná pôda, parc. C KN č. XX/X o výmere 156 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast, parc. C KN č. XX/
X o výmere 340 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parc. C KN č. XX/X o výmere 141
m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parc. C KN č. XX/X o výmere 70 m2, druh pozemku
- zastavaná plocha a nádvorie, parc. C KN č. XX/X o výmere 595 m2, druh pozemku - trvalý trávny
porast, parc. C KN č. XX/X o výmere 775 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast a nehnuteľnosti -

rodinného domu súpisné číslo XX postaveného na parc. C KN č. XX/X k.ú. C. D., obec C. D., zapísané
G. H. D., katastrálny odbor na LV č. XX, a to v pomere 1/1 k celku.III. Z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva je žalovaný p o v i n n ý vyplatiť žalobcovi sumu
62.000 eur v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, že v prejednávanom prípade neboli
tvrdené ani preukázané žiadne také výnimočné mimoriadne okolnosti, pre ktoré by bol dôvod podielové
spoluvlastníctvo strán sporu nezrušiť.

3. V prvom rade zaoberal tým, či v danom prípade je za daných skutkových okolností dobré možné
rozdelenie veci, pričom konštatoval, že medzi sporovými stranami nebola spornou otázka reálnej deľby
predmetom sporu. Podľa tvrdenia žalovaného by v prípade reálnej deľby nevznikli funkčné nehnuteľnosti
tak, ako ich plnia v súčasnosti, a preto navrhol vykonanie jeho vyporiadania prikázaním za primeranú
náhradu vo výške 62.000,- eur do jeho výlučného vlastníctva. Aj podľa tvrdenia žalobcu je reálna deľba

dobremožnáanavrholvykonaniejehovyporiadaniaprikázanímzaprimeranúnáhraduvovýške62.000,-
eur do jeho výlučného vlastníctva.

4. Následne súd pri rozhodovaní prihliadal na veľkosť podielov sporových strán, pričom rovnako nebola
sporná tá skutočnosť, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké v 1 k celku. Prvoinštančný súd sa

zaoberal účelným využitím veci, pod ktorým je potrebné rozumieť v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka využitie veci za účelom, na ktorý je vec určená. Konštatoval, že pri prikázaní veci jednému
zo spoluvlastníkov zákon kladie dôraz na to, aby sa prikázaním veci vytvorili priaznivé podmienky
pre nerušené využitie veci a najmä, aby založením spoluvlastníctva nedochádzalo k vzniku nových
sporných situácií. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný od roku 2016 spolu

so svojou manželkou I. J. B. permanentne býva v rodinnom dome a spolu s priľahlými pozemkami
ho aj užívajú, obhospodarujú, majú na predmetných nehnuteľnostiach zriadenú záhradku, chovajú
hospodárske zvieratá. Od roku 2006 v dome býva aj ich syn I. B.. Žalovaný s manželkou majú v dome
hlásený i prechodný pobyt. Žalobca kritickú nehnuteľnosť navštevuje iba sporadicky, raz za dva týždne
v nej trávi víkendy. Prvoinštančný súd prihliadol pri vyporiadavaní na otázku účelného využitia predmetu

vyporiadania i na nepriaznivý zdravotný stav žalovaného, ktorý preukazoval lekárskymi správami I. K. D.
a I. L. K.. Na základe skutkových okolností dospel k záveru, že účelným bude prikázanie nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalovaného.

5. Dospel k záveru, že v prejednávanom spore sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie podielového

spoluvlastníctva sporových strán a jeho vyporiadanie prikázaním do výlučného vlastníctva žalovaného.
Konštatoval, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania prihliadal na správanie žalobcu,
hmotnoprávne postavenie podielového spoluvlastníka, ako aj na násilné správanie voči žalovanému
a jemu blízkym osobám. Pokiaľ ide o primeranú náhradu, poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR pod sp.zn. 22Cdo/3811/2008 a uviedol, že žalobca predložil nešpecifikovaný

znalecký posudok, podľa ktorého všeobecná hodnota má predstavovať hodnotu nehnuteľnosti 124.000,-
eur. Túto hodnotu nerozporovala žiadna zo strán, a preto z nej vychádzal i súd prvej inštancie pri určení
výšky primeranej náhrady.

6. Pokiaľ išlo o žalobcom tvrdené skutočnosti, že do nehnuteľností investoval sumu približne vo výške

25.000,- eur pri realizácii nadstavby, či iných stavebných úprav a odkazoval na bližšie nešpecifikovaný
znalecký posudok, prvoinštančný súd zdôraznil, že žalobca sa podanou žalobou a v petite žaloby
domáhal zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva v užšom zmysle, týkajúce sa iba vzťahov vo väzbe
na výšku podielov, avšak vyporiadania podielov v širšom zmysle sa nedomáhal. Vyporiadanie v širšom
zmysle je možné iba na základe žaloby niektorého zo spoluvlastníkov alebo na základe vzájomnej

žaloby, pričom vtedy bude rozhodovať samostatnou žalobou.

7. Okolnosť týkajúca sa toho, že žalobca až po záverečných rečiach navrhol doplnenie dokazovania
nešpecifikovanými listinnými dôkazmi, súpisom vykonaných prác, ako aj výsluchom manželky, na tento
dôkaz prvoinštančný súd neprihliadal. Poukázal v tejto súvislosti na prostriedky procesného útoku

a procesnej obrany v zmysle § 149 CSP a § 153 ods. 1 CSP, pričom konštatoval, že žalobcovi bolo
vyjadrenie k žalobe doručené 7.7.2022 s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v rámci repliky v lehote 10 dní,
pričom žalobca po uplynutí lehoty na repliku požiadal o predĺženie lehoty do 26.7.2022, následne do2.8.2022 a súd uznesením zo dňa 10.11.2022 na návrh žalovaného prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania pred Okresným súdom Kežmarok pod sp.zn. 5C/16/2022.

8. Až dňa 22.11.2024 súd pokračoval v konaní uznesením, ktoré prevzal právny zástupca žalobcu
dňa 11.12.2024 a aj napriek tomuto dlhému časovému priestoru žalobca právo na repliku nevyužil
a prostriedky procesného útoku neuplatnil. Preto na ne, keďže ich včas a riadne neoznačil ani
neprihliadol.

9. O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1
CSP, a keďže žalovaný bol úspešný, bol mu voči neúspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal
protiII.,III.aIV.výrokuzdôvodovuvedenýchv§365ods.1písm.f)CSPa§365ods.1písm.h)CSP,ato

na základe tej skutočnosti, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že dôkazy, ktoré boli vykonané pred súdom prvej inštancie boli vyhodnotené absolútne
jednostranne a v neprospech žalobcu, pričom poukázal, že pokiaľ súd konštatoval, že nepreukázal, aby
pred podaním žaloby sa pokúsil so žalovaným dohodnúť, v konaní uvádzal, že sa so žalovaným snažil

ešte v roku 2019 riešiť ich vzájomný spor formou mediácie. Podal žiadosť o riešenie mediácie, pričom
mediátorka kontaktovala E. F. B. za účelom vyjadrenia súhlasu s mediáciou, ktorý však s mediáciou
nesúhlasil.

11. Následne mal žalovaný a jeho manželka vyvolávať konflikty. Preto skutočnosti uvádzané

prvoinštančným súdom v rozhodnutí nie sú správne. Na danej nehnuteľnosti investoval nemalé finančné
prostriedky, túto zveľaďoval. Zabezpečoval rekonštrukciu kuchyne, kúpeľne, okien, vykurovacieho
systému, elektrickej prípojky. V roku 2017 investoval sumu 23.000,- eur do nadstavby rodinného
domu. Žalovaný na tieto náklady neprispel, pričom do roku 2021 uhrádzal aj všetky poplatky spojené
s užívaním nehnuteľnosti a od augusta 2021 uhrádza žalovaný po spoločnej dohode so žalobcom iba

úhradu za elektrinu. Po celý čas sa snažil o nehnuteľnosť starať, túto zveľaďovať, avšak žalovaný
s manželkou neudržiavajú v dome hygienické prostredie, dom zahltili odpadkami, inými hnuteľnými
vecami, neudržiavajú v dome poriadok, nestarajú sa o technický stav domu, pričom akékoľvek snahy
jeho a manželky o tom, aby sa v dome udržiaval poriadok vyústili do útokov zo strany žalovaného a jeho
manželky, keď na nich podávali nezmyselné oznámenia.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu,
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vo svojom rozhodnutí sa vôbec nezaoberá argumentáciou
žalobcu, na základe čoho považuje dané rozhodnutie za arbitrárne a nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.

13. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, žalobe vyhovel v celom rozsahu a prikázal
spoluvlastnícky podiel žalovaného do jeho vlastníctva, ktorý vyplatí z titulu náhrady sumu 62.000,- eur
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia žalovanému.

14. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu. Poukázal,
že nemôže obstáť tvrdenie žalobcu o jednostrannom hodnotení dôkazov provinštančného súdu v jeho
neprospech, pretože hodnotenie dôkazov realizované zo strany prvoinštančného súdu spĺňa kritéria
vymedzené zákonom. Ak žalobca upozorňuje v podanom odvolaní na to, že snažil sa so žalovaným
dohodnúť podanou žiadosťou o mediáciu, žalovaný uviedol, že žalobca dané tvrdenie počas súdneho

konania vôbec neuvádzal. Aj keby uvádzal, je zrejmé, že ak sa snažil o uzatvorenie dohody o úprave
vzájomných užívacích práv a povinností, dané možno subsumovať pod dohodu vo vzťahu k užívaniu
nehnuteľnosti. Ale však ani daná skutočnosť v žiadnom prípade nepredstavuje dohodu o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia
žalobcu predložené mediačným záznamom predstavujú novotu, na ktorú nie je možné prihliadať.

15. Žalobca počas celého konania podal jediné písomné podanie, a to žalobu. Žiadnym spôsobom
nereagoval na vyjadrenia žalovaného a táto pasivita nemôže byť reparovaná v odvolacom konaní. Bol
to práve žalovaný, ktorý mal úmysly a snažil sa so žalobcom riešiť vzniknutú situáciu prostredníctvomžiadosti adresovanej starostovi obce s pozvaním na obecný úrad, doklady ktoré boli pripojené k jeho
vyjadreniu, pričom na toto pozvanie žalobca nereagoval a na stretnutie sa nedostavil.

16. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný a jeho manželka mali vyvolávať konflikty, poukázal, že ide opätovne
o novoty a takéto tvrdenia žalobcu popiera. Ak by žalobca mal na mysli konflikt zo dňa 22.9.2023, tak
právebolatomanželkažalovaného,ktorásabránilaútokom,pričomvdôsledkuzranenímuselavyhľadať
aj lekárske ošetrenie.

17. Popiera aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný spolu s manželkou majú sklad a zhromažďujú v dome
odpad, a tým pádom sa nestarajú o nehnuteľnosť. Ide opäť o tvrdenie predostreté prvýkrát až v rámci
odvolacieho konania.

18. Fotografie predložené žalobcom, ktoré majú dokumentovať neobývateľný stav, nemôžu obstáť,
a to nielen pre to, že boli prvýkrát predložené až na pojednávaní 23.4.2025, ale aj preto, že ide

o fotodokumentáciu týkajúcu sa iba malej časti rodinného domu. Preto predmetné fotografie vyhotovené
v obydlí žalovaného označuje za zásah do práva žalovaného na súkromie a jeho osobnosti. Je to
práve žalovaný a jeho členovia rodiny, ktorí sú vystavení konfliktom a útokom zo strany žalobcu a jeho
manželky, čo bolo preukázané nielen výsluchom žalovaného, ale aj výsluchom svedkov J. B., B. B. a I.
B., na čo prihliadal aj súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia v bodoch 53. až 58.

19. Zdravotný stav žalovaného bol preukázaný riadne lekárskymi správami, a keďže v predmetnom
domespolusrodinoudlhodobobýva,jefaktom,ženemajúdostatokpriestoruriadnesiuložiťosobnéveci
a sú uložené tak, ako sú. Za smutné však považuje, že žalobca, ktorý je tiež jeho vlastník, takým hrubým
spôsobom znižuje kvalitu jeho života namiesto pomoci. Z dôvodu jeho zdravotného stavu, závratov,

možných pádov žalovaného je pre žalovaného vhodnejšie bývanie v rodinnom dome ako v bytovom
dome v Starej Ľubovni, o čom svedčí aj lekárska správa I. L. K..

20. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu ohľadom jeho investícií do rodinného domu, tieto skutočnosti popiera,
nakoľko pôvodne rodinný dom bol jednopodlažný, skladá sa z dvoch izieb a kuchyne. Žalovaný vždy

býval v rodičovskom dome a mal aj prácu v okolí C. D.. V roku 1976 sa rozhodol, že rodičovský dom
zveľadí a so svojím otcom L. B. začal s realizáciou prístavby. Žalobca v čase realizácie výstavby už
býval v K., finančne sa na prístavbe nijako nepodieľal, nechodil aktívne pomáhať so stavbou. Prístavbu
domu realizoval žalovaný z veľkej časti svojpomocne. Popri prístavbe k rodinnému domu za domom
zrealizoval aj hospodársku budovu. Po smrti otca až do roku 2006 boli všetky poplatky a výdavky

v súvislosti s predmetným rodinným domom v C. D. napísané na meno žalovaného a finančne hradené
výlučne iba žalovaným. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti vkladal nejaké investície,
tieto robil bez súhlasu žalovaného, neinformoval ho o nich. Popiera, aby žalobca do predmetného
domu investoval finančné prostriedky vo výške 23.000,- eur, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal.
Žalovaný dal do pozornosti, že ak žalobca v podanom odvolaní predkladá nové dôkazy, uvádza

nové skutočnosti, prečo nové dôkazy nepredkladá aj vo vzťahu k investíciám, ak sám tvrdí, že nimi
disponuje a má mať vypracovaný akýsi súpis prác. Tieto investície žalobca nepreukázal, ani ich riadne
nekonkretizoval. Predložený neúplný znalecký posudok bez akéhokoľvek podpisu, pečiatky, nemôže
obstáť. Žalobca sa vôbec nevyjadril k aplikácii sudcovskej koncentrácie konania zakotvenej v § 153 CSP
žiadnym spôsobom, napr. z akého dôvodu nereagoval na písomné podanie žalovaného, prečo uplatnil

prostriedky procesného útoku až na pojednávaní 23.4.2025. Preto postup súdu prvej inštancie považuje
za súladný so zákonom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
10Co/23/2022, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/15/2024, na základe čoho uzavrel, že uplatnenie
prostriedkov procesného útoku zo strany žalobcu na pojednávaní za situácie, kedy žalobca netvrdil, aby
existovali dôvody, ktoré by mu bránili uplatniť ich včas, neboli včasné a súd prvej inštancie rozhodol

v súlade s § 153 CSP.

21. V súvislosti s otázkou účelného využitia predmetu vyporiadania súd správne prihliadol na nepriaznivý
zdravotný stav žalovaného, potvrdený lekárskymi správami, na násilné správanie voči žalovanému
jemu blízkym osobám, čo vyplynulo z výpovedí svedkov a žalobca nepreukázal, aby disponoval

finančnýmiprostriedkamipreúhraduprimeranejnáhradyžalovanému.Napadnutérozhodnutievychádza
zo správneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov prvoinštančný súd dospel
k správnym skutkovými zisteniam.22. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.

23. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý rovnako zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385

CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

25. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

26. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s
požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa

na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie
súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane (II.ÚS/78/05, III.ÚS/264/08, IV.ÚS/372/08), pretože prvoinštančné
konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom
rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na doplnenie jeho správnosti dodáva:

27. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010).

28. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na
ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

29. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa toho, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, v tejto súvislosti

má odvolací súd za to, že z vykonaného dokazovania a z obsahu spisu, je preukázaný skutkový
stav, na základe ktorého prvoinštančný súd riadne vykonával predkladané dôkazy a zaoberal
sa predmetom sporu. Ten bol jasne definovaný podanou žalobou na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Prvoinštančný súd správne zohľadňoval príslušné ustanovenie §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a stanovený zákonný postup pri vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva. Dôvodne, na základe vykonaných dôkazov a vyhodnotenia unesenia dôkazného
bremena, dospel k záveru o potrebe zrušiť spoluvlastníctvo týchto účastníkov a predmetnú nehnuteľnosť
prikázať do vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatenia finančnej náhrady žalobcovi.

30. Bezpochyby z dokazovania vyplynulo, že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké v rozsahu

1. Dostatočne boli vykonané aj potrebné zistenia pre účelné využitie veci nehnuteľnosti a vyplynulo,
že žalovaný od roku 2016 spolu so svojou manželkou permanentne býva v predmetnej nehnuteľnosti,
dom užíva spolu s priľahlými pozemkami, obhospodarujú ich, majú na predmetných nehnuteľnostiach
zriadenú záhradku, chovajú hospodárske zvieratá a v dome býva aj ich syn I. B..

31. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, predkladané návrhy účastníkmi a zistenia, že na strane
žalovaného pretrváva aj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý bol preukázaný lekárskymi správami, bolo
dôvodné pri zohľadnení účelnosti využitia veci dospieť k záveru, že prikázanie do výlučného vlastníctva
žalovaného je zákonné a správne.32. Pokiaľ ide o stanovenú výšku finančného vyporiadania z predmetného spoluvlastníctva, toto
vyporiadanie súd vykonal z dôkazu predloženého samotným žalobcom, a to znaleckým posudkom,

ktorým bola stanovená hodnota predmetnej nehnuteľnosti 124.000,- eur. Túto žiadna zo strán sporu
nerozporovala. Preto pri výške podielu bola správne priznaná výška na finančné vyrovnanie žalobcovi
v rozsahu 1 spoluvlastníckeho podielu zo 124.000,- eur, teda 62.000,- eur.

33. V súvislosti s námietkami žalobcu v odvolaní, ohľadom vlastných investícií do predmetnej

nehnuteľnosti, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 153 CSP a zásadu sudcovskej koncentrácie
konania, ktorá znamená, že ak sa procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, neuplatní,
absencia sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Prvoinštančný súd riadne vo svojom
rozhodnutí odôvodnil prečo na tieto prostriedky procesnej obrany neprihliadol tým, že v časovom slede
udalostí pred prvoinštančným súdom, minimálne od doručenia žaloby do pokračovania v konaní, teda
od 7.7.2022 do 11.12.2024, dôkaz, na ktorý sa žalobca odvolával, v konaní predložený nebol. Tento

záver súdu je zákonný a správny.

34. Ustanovenie § 153 CSP je normatívnym vyjadrením princípu zakotveného v Čl. 5 CSP, podľa
ktorého môže súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní, a preto
zákonodarca v tomto ustanovení zakotvuje právnu povinnosť a sankciu za jej porušenie (§ 153

ods. 2 a 3 CSP). Strana sporu má totiž procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany včas. V prípade porušenia tejto povinnosti môže nastupovať sankcia uvedená
v tomto ustanovení, prípadne iné právne následky. Táto úprava je lex generalis a neaplikuje sa, ak
osobitná právna úprava by poskytovala strane sporu lehotu na vykonanie tohto úkonu. Preto, ak
neexistujú osobitné dôvody, platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na

pojednávaní, nie je včasné.

35. V tejto súvislosti je treba dať do pozornosti, že predmetom sporu bola žaloba o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom nebolo sporné, že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké, pričom bolo v záujme oboch strán predmetné podielové spoluvlastníctvo vyporiadať.

Prvoinštančný súd v súlade so zákonnou hmotnoprávnou normou postupoval, sledujúc zámer
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a zisťoval, či sú podmienky na reálne rozdelenie
nehnuteľnosti alebo nie. Zistil, že v predmetnej nehnuteľnosti býva žalovaný so svojou rodinou.
Túto nehnuteľnosť užíva, obhospodaruje, chová hospodárske zvieratá, vykonáva iné činnosti a je
k predmetnej nehnuteľnosti viazaný, z čoho aj odvolací súd vychádzal a bolo to rozhodujúcim kritériom,

aby predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do vlastníctva žalovaného.

36. Správne je aj finančné vyporiadanie vychádzajúce zo znaleckého posudku, ktoré strany nepopierali,
a na cene ktorej sa zhodli (keďže neboli námietky voči cene tejto nehnuteľnosti).

37. Odvolací súd (v zhode so súdom prvej inštancie) bol názoru, že v danom prípade išlo o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v užšom slova zmysle, a to na základe podanej žaloby, obsahom ktorej
nebol takýto nárok, na dôkazy a tvrdenia, ktoré žalobca predkladal po lehote a neboli uplatnené včas
ako prostriedky procesného útoku v zmysle § 153 CSP, vzhľadom na hospodárnosť konania, efektívnosť
konania, bolo dôvodné na nich neprihliadať.

38. Odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255
ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania, a keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný,

súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).