Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010050
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825010050.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa
14. januára 2026, prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 0T/10/2025 zo dňa 14.11.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/10/2025 zo dňa 14.11.2025 bol obžalovaný A. B.,
nar. XX.X.XXXX v C. B., trvale bytom D. XXX/X, E., bez pracovnému pomeru, slobodný, uznaný vinným
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že:

i napriek tomu, že rozhodnutím správneho orgánu Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín,
Okresného dopravného inšpektorátu Námestovo spisová značka ORPZ-DK-ODI4-175/2023-P, ORPZ-
DK-ODI4-189/2023-P, ORPZ-DK-ODI4-25/2024-P, ORPZ-DK-ODI4-65/2024-P zo dňa 12.04.2024,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.4.2024, mu bol, okrem iného, uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá po dobu 60 (šesťdesiat) mesiacov,

- dňa 2.12.2024 v čase okolo 20:50 hod. viedol nákladné motorové vozidlo značky PEUGEOT BOXER
evidenčné číslo F. XXX G. od požičovne prívesov oproti čerpacej stanici Slovnaft H., okres F. smerom
na uvedenú čerpaciu stanicu a potom na neznáme miesto,
- dňa 4.12.2024 v čase od 14:00 hod. do 16:00 hod. viedol nákladné motorové vozidlo značky
PEUGEOT BOXER evidenčné číslo F. XXX G. od predajne CBA v C. B. cez obec G. do obce H. na

autoumývačku I., okres F..

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný A. B. podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest
odňatiaslobodyvovýmere12(dvanásť)mesiacov.Podľa§48 ods.2písm.b)Tr.zák.súdobžalovaného
zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vodiča, t.j. zákaz viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 14 (štrnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. prostredníctvom obhajcu písomným podaním
so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 27.11.2025, doručeným Okresnému súdu Námestovo
dňa 27.11.2025, a to proti všetkým výrokom rozhodnutia a proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo,
v ktorom uviedol nasledovné:V priebehu hlavného pojednávania sa viackrát v sťažnostiach proti nevyhoveniu žiadosti o prepustenie
z väzby a vo svojej výpovedi vyjadril k celému trestnému konaniu vedenému proti jeho osobe. Trestným
konaním je porušované jeho základné právo spočívajúce v tom, že väzba musí v každom okamihu jej

trvania spĺňať požiadavku primeranosti. Ako vyplýva zo záverečnej reči obhajcu, v konaní nebolo bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že by bol spáchal prečin tak, ako je popísané v obžalobe, a to pre
nedôveryhodnosť výpovede svedka B., ďalej že kamerové záznamy nepreukazovali tvrdenia uvedené
v obžalobe a tiež aj preto, že neboli vypočutí ním navrhnutí svedkovia. Je presvedčený o tom, že po
oznámení námietky zaujatosti, ktorú vzniesol proti zákonnej sudkyni v trestnej veci vedenej proti jeho

osobe a aj proti súdu prvej inštancie na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2025, z dôvodu protizákonného
respektíve svojvoľného postupu sudcu v konaní v tom, že sa zákonná sudkyňa v priebehu konania
vo veci viackrát, naposledy na hlavnom pojednávaní dňa 17.7.2025 vyjadrila v tom smere, že nie sú
pochybnosti o jeho vine. Ak uviedla, že ju k tomu vedie vydanie trestného rozkazu, tak poznamenáva,
že podaním odporu sa vec dostala do počiatočného štádia, počas ktorého nie je správne vyjadrovať sa
o jeho vine a to až do právoplatnosti rozhodnutia o vine, ktoré nenadobudlo právoplatnosť. Ústavný súd

SR vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy už viackrát uviedol, že vo vzťahu k väzbe trestný poriadok
obsahuje viaceré práva obvineného, okrem iného aj byť prepustený počas konania, pričom prepustenie
môže byť podmienené zárukou ako aj to, že námietku zaujatosti, takého charakteru akú vzniesol na
pojednávaní dňa 14.11.2025 je potrebné považovať za spôsobilú námietku v zmysle § 32 ods. 6) Tr. por.
(viď Nález ÚS SR spis. zn. II. ÚS 111/2018 zo dňa 23. mája 2018), o ktorej dôvodnosti bol súd povinný

konať a rozhodnúť zákonným spôsobom. Nestalo sa tak a preto je potrebné odvolaním napadnutý
rozsudok považovať za nezákonný. Popísaným postupom súdu prvej inštancie boli porušené jeho
základné práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Na základe uvedených skutočností navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že bude oslobodený spod

obžaloby a prepustený z väzby na slobodu.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.

Verejné zasadnutie pred odvolacím súdom o odvolaní obžalovaného bolo vykonané v prítomnosti

obžalovaného A. B., jeho obhajcu a prokurátora.

Prokurátor v rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu
na verejnom zasadnutí uviedol, že s poukazom na dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní,

dospel k záveru, že odvolaniu obžalovaného je potrebné vyhovieť, nakoľko je dôvodné. V prípade,
ak by bolo námietke zaujatosti, ktorá bola vznesená obžalovaným voči samosudkyni vyhovené a bola
dôvodná, krajský súd by mal rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Pokiaľ ide o väzbu
obžalovaného v tomto konaní, je povinnosťou obžalovaného žiadať o prepustenie z väzby
na slobodu, nakoľko povinnosťou súdu je skúmať dôvody väzby v každom štádiu trestného konania.

Odvolaniu obžalovaného preto navrhol vyhovieť. Obžalovaný v konečnom návrhu navrhol, aby bolo jeho
odvolaniu vyhovené, aby ho súd spod obžaloby oslobodil a následne prepustil na slobodu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku (výrok o vine a výrok o treste), proti ktorým odvolateľ (obžalovaný A. B.)

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby,
ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil
potom, že odvolanie podané obžalovaným bolo podané oprávnenou osobou, proti výrokom rozhodnutia,
proti ktorým je prípustné, v zákonom stanovenej lehote, avšak je v celom rozsahu nedôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu (prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.)
je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie
skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa

tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení
odkazuje na správne a rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutiea vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pred
vyhlásením dokazovania za skončené, okresný súd správne odmietol návrh obžalovaného na doplnenie
dokazovania výsluchom svedkov F. I., jeho priateľky, J. K. a L. E., ktorí mali potvrdiť, že

dodávku v predmetné dni šoférovala iná osoba, nie on a aj jeho návrh na vyšetrenie duševného stavu
svedka G. B.. Postup okresného súdu má oporu v ustanovení § 272 ods. 3 Tr. por., v zmysle ktorého
súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú
možnozistiťinými,užskôrnavrhnutýmidôkazmi(prvávetacit.ust.).Zobsahuvyjadrenia obžalovaného,
ktorým dôvodil to, k čomu sa mali ním navrhovaní svedkovia vyjadriť a čo týmito dôkazmi preukázať

chce, mal okresný súd dostatočne jasne špecifikované a následne aj preukázané (už skôr vykonanými
dôkazmi) v prvom rade to, že uvedení navrhovaní svedkovia sa mali vyjadrovať ku skutočnostiam
(t.j., že predmetné motorové vozidlo - dodávku v uvedené dni neriadil on), ktoré sa týkajú jednak
okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu, ale súčasne aj k okolnosti, ktorú bolo možné zistiť inými
už skôr vykonanými dôkazmi. Na hlavnom pojednávaní vypovedali svedkovia G. B. a M. N., ktorí
jednoznačne uvádzajú, že v čase, keď obžalovaný A. B. motorové vozidlo viedol (svedok N. to videl

a popisoval vo vzťahu ku dňu 2.12.2024, svedok G. B. to videl a popisoval vo vzťahu ku dňu 4.12.2024)
nikto iný s obžalovaným A. B. v dodávke nebol, ktorých výpovede korešpondovali aj s ostatnými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní (prehraté DVD záznamy a pod.). Z uvedeného dôvodu
prípadná výpoveď obžalovaným navrhovaných svedkov, ktorí sa mali vyjadriť k tomu, že v uvedené dni
motorové vozidlo - dodávku viedol obžalovaný, nie je pre toto konanie podstatným dôkazom, nakoľko

ak by aj výpovede týchto osôb (svedkov) mali preukazovať, že obžalovaný v čase, ktorý by uvedení
svedkoviavnímaliaoznačovaliakočas,počasktoréhoobžalovanýmotorovévozidlo-dodávkuneviedol,
predmetnébyneriešiloanemalovplyvnato,ževostávajúcejčastiuvedenýchdní,kuktorýmkonkrétnym
časom (uvedeným v žalovanom skutku) sa vyjadrujú svedkovia N. a B. (a podporne sa k tomu vzťahujú
aj ďalšie dôkazy), je vedenie motorového vozidla - dodávky obžalovaným preukázané, čo je pre

vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti v predmetnom
trestnom konaní určujúce a významné. Povedané aj inak, predmetom posudzovania je v tomto trestnom
konaní také konanie obžalovaného A. B. zo dňa 2.12.2024 a dňa 4.12.2024, kedy motorové vozidlo ako
vodič viedol, nie časové úseky dní 2.12.2024 a 4.12.2024, v ktorých časoch motorové vozidlo ako vodič
neviedol. K návrhu obžalovaného na vyšetrenie duševného stavu svedka B. krajský súd dodáva, že

na takýto postup nielenže neboli v konaní pred okresným súdom splnené zákonné podmienky, ale ani
skutkové dôvody, pre ktoré takýto postup obžalovaný súdu navrhoval (subjektívne považuje svedka B.
za nevierohodného) nemali opodstatnenie a odvolací súd sa takýmto tvrdením obžalovaného rovnako
ako súd okresný nestotožnil. Krajský súd preto v ďalšom konštatuje, že pri hodnotení dôkazov, ktoré
okresný súd vykonal v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom, postupoval dôsledne v zmysle §

2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky
odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto
v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa
avpodrobnostiachnaňodkazuje.Vtejtosúvislostitrebadodať,žetotokonštatovaniesavcelomrozsahu

týka aj odvolacích námietok obžalovaného A. B. v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené
vyššie,lebodôvodyodvolaniaobžalovanéhosúvpodstatnejčastisúhrnomjehoobhajobyprezentovanej
v celom doterajšom konaní. Obžalovaný založil odvolanie v podstatnej časti na opakovaných dôvodoch
svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, námietkami obhajcu,
tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí v podstatných

bodoch riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by
zostalo na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje v zásade všetky zákonom
stanovené kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý,

zrozumiteľný a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo
potrebné riešiť. Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňaa nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích
námietok obžalovaného a jeho obhajcu, majúcich podstatný význam z hľadiska rozhodovania o vine

obžalovaného.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu

(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že obžalovaný A. B. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný
a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje práva

zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a to tak,
že spáchanie skutku najskôr v prípravnom konaní dňa 31.1.2025 ako obvinený v celom rozsahu priznal
a svoje konanie oľutoval, v konaní pred súdom, svoju obhajobu zmenil a spáchanie skutku, ktorý sa
mu kládol obžalobou za vinu popieral a na tomto tvrdení zotrváva doposiaľ. V ďalšom, v prezentovanej
obhajobe, namietal a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým

súdom, naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (prečinu marenia
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.) a vyjadril sa aj k tým skutočnostiam, ktoré
považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B. odvolací súd považuje za potrebné poukázať na

nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do

situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný A. B. v konaní pred súdom spáchanie skutku popiera a súčasne poukazuje na
okolnosti a skutočnosti, ktoré jeho vinu v trestnom konaní nepreukazujú a zároveň poukazuje na dôkazy
a skutočnosti, ktoré jeho nevinu preukazujú, odvolací súd poukazuje na silu dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní, ktoré jednoznačne a nespochybniteľne preukazujú vinu obžalovaného, a na ktoré
poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy vytvárajú logickú,

ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych
a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný A. B. spáchal žalovaný skutok
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Z vykonaných dôkazov
možnospoľahlivoabezakýchkoľvekvážnejšíchpochybnostíprijaťlenjedinýzáverotom,žeobžalovanýA. B. spáchal žalovaný skutok pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Tr. zák. v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie iného záveru.

Okresný súd správne v odôvodnení rozsudku v podrobnostiach poukázal na celú sumu dôkazov, ktoré
obžalovaného bez akýchkoľvek vážnejších pochybností usvedčujú zo spáchania žalovanej trestnej
činnosti. Konkrétne sa jedná o výpovede svedkov G. B., M. N., ale aj prehraté DVD záznamy
a oboznámené listinné dôkazy. Nakoľko odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje podrobné
a správne úvahy súdu prvého stupňa ohľadne preukázania viny obžalovaného na základe týchto

vykonaných dôkazov, ako aj podrobné vysporiadanie sa s obhajobnými námietkami obžalovaného,
krajský súd v tomto v podrobnostiach ďalej odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Krajský
súd na doplnenie ohľadne odvolacích námietok obžalovaného považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Obžalovaný spáchanie skutku popiera a svoju obhajobu založil na tom, že z dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní nie je možné prijať jednoznačný záver, že v jeho konaní boli naplnené všetky

zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu. V konaní pred súdom po celú dobu zotrváva
na tom, že v dňoch 2.12.2024 a 4.12.2024 motorové vozidlo – dodávku ako vodič neviedol, viedla
ju iná osoba, keďže mal dosť peňazí na to, aby si zaplatil šoféra a takto rešpektoval zákaz činnosti
vodiča, ktorý mal uložený. Na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný vyjadril aj k rozporom medzi jeho
výpoveďou v prípravnom konaní, kde dňa 31.1.2025 v celom rozsahu priznal spáchanie skutku tak, ako

mu bolo vznesené obvinenie, podrobne popísal okolnosti, za ktorých sa skutku dopustil (napr. popísal
trasu po ktorej sa s motorovým vozidlom v týchto dňoch pohyboval a vôbec nespomínal prítomnosť
osôb, ktoré v konaní pred súdom navrhoval okresnému súdu na vypočutie – doplnenie dokazovania
– že by potvrdzovali, že vozidlo neviedol on) a tým ako vypovedal na hlavnom pojednávaní, kedy
svoju predošlú výpoveď znegoval. Rozpory zdôvodnil v podstate tým, že v prípravnom konaní bol na

neho políciou pri zadržaní vyvíjaný nátlak, aby sa priznal, čomu podľahol a všetko, čo mu predložili
policajti podpísal. Okresný súd správne uvedené rozpory a najmä to, ako ich obžalovaný odôvodnil
vyhodnotil tak, že podanú výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako výpoveď
účelovú, podanú s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie. Krajský súd nad rámec
úvah okresného súdu k tomuto dodáva, že napr. popis trasy, po ktorej sa mal obžalovaný A. B., ako vodič

v dňoch 2.12.2024 a 4.12.2024 s motorovým vozidlom – dodávkou pohybovať, tak ako tieto skutočnosti
obžalovaný podrobne popisoval v prípravnom konaní dňa 31.1.2025 (vrátane toho, že pri ňom celý deň
vo vozidle sedel G. B.), korešponduje najmä s výpoveďou svedka G. B., ktorý ako svedok v celom
priebehu trestného konania zhodne (t.j. nezmenene) popisuje uvedenú trasu (aj ďalšie podstatné
skutočnosti) totožne ako A. B. (v statuse obvineného). Uvedené je možné konštatovať aj vo vzťahu

k svedkovi M. N., ktorý ako svedok v celom priebehu trestného konania zhodne (t.j. nezmenene)
popisuje skutočnosti príchodu a odchodu A. B. dňa 2.12.2024 po prevzatí motorového vozidla – dodávky,
s ktorou z požičovne ako vodič (sám) odišiel, s ktorou výpoveďou v podstate korešponduje aj výpoveď
A. B. zo dňa 31.1.2025 (podaná v statuse obvineného). Svedkovia G. B. a M. N., tak na hlavnom
pojednávaní v podstate zhodne uviedli, že v uvedené dni (2.12.2024 a 4.12.2024) na dodávke požičanej

obžalovaným z požičovne vozidiel jazdil obžalovaný. Svedok N. vypovedal, že obžalovaného videl na
dodávke z požičovne odchádzať (išiel za ním, keď zamykal areál) a má to aj na kamerovom zázname.
Svedok B. navyše dodal, že obžalovaný (počas jazdy s vozidlom) po celú dobu, po ktorú sedel v dodávke
na sedadle spolujazdca, túto (dodávku) viedol jedine obžalovaný a nikto iný v dodávke nebol. Krajský
súd aj na tomto mieste opakovane ako už aj vyššie v tomto uznesení, konštatuje len správny postup

a rozhodnutie okresného súdu, ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2025, podľa § 272 ods. 3 Tr.
por. odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania výpoveďou osôb - F. I., jeho priateľky,
J. K. a L. E., ktorí by mali údajne vyjadrovať k tomu, že obžalovaný v uvedených dňoch motorové
vozidlo neviedol a aj návrh na vyšetrenie duševného stavu svedka B.. Krajský súd preto berie na
zreteľ výpoveď svedkov G. B. a M. N. na hlavnom pojednávaní, ktorí v zhodnom znení ako ich podali

aj v prípravnom konaní popisujú okolnosti, za ktorých obžalovaný A. B. v dňoch 2.12.2024 a 4.12.2024
ako vodič viedol motorové vozidlo – dodávku po verejných komunikáciách. U týchto svedkov krajský
súd nevzhliadol žiaden dôvod (úmysel) vypovedať nepravdivo, tendenčne, v neprospech obžalovaného.
K odvolaciemu argumentu obžalovaného (podaný zhodne ako v záverečnej reči na okresnom súde),
ktorým znevierohodňuje svedka B. tým, že je údajne závislý na drogách a že výpoveď, ktorú podal na

súde, mohla byť podaná pod vplyvom týchto látok, krajský súd dodáva, že z obsahu zápisnice o hlavnom
pojednávaní dňa 17.7.2025, na ktorom svedok B. vypovedal, nie je dokumentovaná žiadna výhrada,
resp. sťažnosť procesných strán na tohto svedka, že by mal byť pod vplyvom určitých látok, pričom aj
zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania (ktorý krajský súd vypočul v rámci oboznamovaniaso spisom) je zrejmé, že výpoveď tohto svedka bola podaná prirodzene, bez akýchkoľvek náznakov,
resp. podozrenia, že by mal byť pod vplyvom alkoholu, resp. iných návykových látok. Výpovede týchto
svedkov (B. a N.) navyše korešpondujú aj s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní,

napr. DVD záznam pohybu motorového vozidla – dodávky dňa 2.12.2024 a dňa 4.12.2024, z obsahu
ktorého krajský súd poukazuje napr. aj na tieto skutočnosti:
- (z ikonky s označením) 1_03M_20241202203002 v časti od 00:13:10 do 00:16:24 (záznamu), je
v čase 00:13:10 zreteľne dokumentovaný príchod osoby v červenej bunde (osoba obžalovaného) do
požičovne (dňa 2.12.2024), ktorá predkladá personálu požičovne (svedok N.) listinu – doklad, ktorý

personál skontroluje a z neho vypíše údaje, následne dotknutá osoba podpíše listiny, vezme si jej kópiu,
prevezme kľúče od vozidla a v čase o 00:16:20 opúšťa priestory požičovne, ďalej
- ďalej v čase 20:46:39 (dňa 2.12.2024) dokumentovaný odchod osoby (obžalovaného) z priestorov
požičovne, jeho príchod k zaparkovanej dodávke a nastúpenie tejto osoby do vozidla na strane vodiča.
Včaseo20:47:23jedokumentovanýodchoddodávkyzdanéhomiestaasúčasneodchodosoby(svedka
N.) z priestorov požičovne smerom z areálu a to v momente, kedy z tohto miesta odchádza aj vodič

dodávky,
- ďalej (z ikonky s označením) d02_md_ch-02_ 241204145454 (celý záznam), je dokumentované
vystúpenie osoby v červenej bunde (obžalovaného) z požičaného motorového vozidla (biela dodávka)
v priestoroch umyvárky (dňa 4.12.2024), kde v interiéry vozidla vidieť aj osobu sediacu na sedadle
spolujazdca (svedok B.), a

- ďalej (z ikonky s označením) d02_md_ch02_241204145516_01 (celý záznam), je (z iného uhla,
t.j. z inej kamery) dokumentované vystúpenie osoby v červenej bunde (obžalovaného) z požičaného
motorového vozidla (biela dodávka) v priestoroch umyvárky (dňa 4.12.2024).
Z týchto DVD záznamov je rovnako zrejmý pohyb motorového vozidla – dodávky (ktorú vedie
obžalovaný) po verejnej komunikácií (odchod z požičovne áut dňa 2.12.2024, odchod a príchod na

umývarku vozidiel dňa 4.12.2024).

Obžalovaný mal v prvom rade vedomosť o uloženej sankcii zákazu viesť motorové vozidlá, ktorú mu
uložil správny orgán (OR PZ Dolný Kubín ODI Námestovo jednotlivými rozhodnutiami) a rovnako aj
o tom, že v dňoch 2.12.2024 a 4.12.2024 v zmysle uvedeného zákazu, motorové vozidlá ako vodič

viesť nemal. Obžalovaný si bol rovnako vedomý toho, že nerešpektovaním uloženého zákazu činnosti
vodiča, sa môže dopustiť trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko za to isté
konanie bol už v minulosti celkovo trikrát súdom potrestaný (záznam pod bodom č. 3, č. 5. a č. 7 odpisu
z registra trestov). Odvolacia argumentácia obžalovaného, že na hlavnom pojednávaní mu nebolo
kvalifikovane preukázané, že by sa dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a s týmto tvrdením sa krajský
súd nestotožňuje. Ako už bolo uvedené vyššie, obžalovaný teda v podstatnej časti svojho odvolania
namieta spôsob hodnotenia dôkazov okresným súdom a prednáša odvolaciemu súdu svoj pohľad na
prejednávanú vec a dôkazy hodnotí podľa jeho predstáv (vozidlo neviedol on, spochybňuje vierohodnosť
svedka B.). Spôsob, akým sa obžalovaný snaží hodnotiť dôkazy v rámci zdôvodnenia odvolania (a to

v jeho prospech), však nezodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov tak, ako je táto zakotvená
v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. a práve naopak súd prvého stupňa vykonané dôkazy hodnotil spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam,
ktoré potom premietol do výroku o vine napadnutého rozsudku. Obžalovaný izolovane poukazuje na
dôkazy (resp. postup OČTK a okresného súdu) a z nich vyplývajúce skutočnosti, ktoré vyznievajú v jeho

prospech, vyzdvihuje skutočnosti, ktoré nemajú podstatný význam z hľadiska rozhodovania o jeho vine
a na druhej strane znižuje význam dôkazov, ktoré ho usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. Krajský
súd obžalovanému neupiera právo brániť sa spôsobom, ktorý on sám vyhodnotí za vhodný pre účely
jeho obhajoby. Ako už bolo uvedené vyššie, takéto obžalovaným prezentované hodnotenie dôkazov
však nezodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Uvádzané zákonné

ustanovenie ukladá súdu povinnosť dôkazy hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj v ich súhrne, zohľadniac
všetky okolnosti prípadu, ako správne v rámci procesu hodnotenia dôkazov postupoval okresný súd,
čo sa premietlo aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva,
že aj keď okresný súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú zo
spáchania žalovanej trestnej činnosti, zároveň sa dôsledne vysporiadal aj s dôkazmi a skutočnosťami

v prospech obžalovaného a s obhajobou obžalovaného. Celkovo odôvodnenie rozsudku okresný súd
učinil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 168 Tr. por.Po tom, čo okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne správne protiprávne konanie
obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Tr. zák. z dôvodov, na ktoré okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Obžalovaný tak napriek vedomosti o uloženej sankcii orgánu verejnej moci (správneho orgánu) o
zákaze činnosti vodiča, ako vodič motorového vozidla – dodávky, ktorú si požičal, v dňoch 2.12.2024
a 4.12.2024, viedol toto vozidlo ako vodič po verejných komunikáciách v okresoch C. B. a F. a že
nerešpektovaním uloženého zákazu činnosti týmto orgánom, sa môže dopustiť trestnej činnosti (prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.), navyše, za ktorú trestnú

činnosť, už súdom v minulosti opakovane odsúdený bol a ktoré tresty za to súdom uložené už aj vykonal
(recidíva). Krajský súd nemá pochybnosti o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. S názorom obžalovaného,
že v jeho konaní mu nebolo preukazné spáchanie tohto prečinu, sa krajský súd s poukazom na vyššie
podrobne uvedené skutočnosti nestotožňuje.
Krajský súd vytýka okresnému súdu, že pri prečine vo všeobecnosti nepostupoval aj podľa § 10 ods.

2 Tr. zák. do tej miery, že by tzv. materiálny korektív v rozsudku posúdil aj priamo vedenými úvahami
k tejto časti. Podľa § 10 ods. 21 Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosťnepatrná.Krajskýsúdkonštatuje,žeokolnostiprotiprávnehokonaniaobžalovanéhopopísané
v rozsudku okresného súdu už v časti posudzovania skutkového stavu veci jednoznačne upriamujú

pozornosť na to, že v danom prípade tu v konaní obžalovaného nie je možné konštatovať, že by
závažnosť jeho konania bola nepatrná. Naopak, vzhľadom na okolnosti spáchania činu (vedomosť
o uloženej sankcii zákazu činnosti vodiča), spôsob jeho spáchania (vedenie motorového vozidla
v dňoch 2.12.2024 a 4.12.2024), zavinenie priame, a recidívu konania (už trikrát súdom odsúdený
za obdobný prečin), tu ide o konanie, ktoré aj z hľadiska tzv. materiálneho korektívu napĺňa znaky

prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Uvedené pochybenie
okresného súdu (opomenutie to uviesť priamo v rozsudku) nie je takým porušením Trestného zákona
(práva obžalovaného na obranu), ktoré by si vyžadovalo iné rozhodnutie krajského súdu o odvolaní
obžalovaného, než ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil
a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému A. B. sa okresný súd v súlade so zásadami ukladania
trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda
prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu,
jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy

obžalovaného, jeho správanie po spáchaní trestného činu, na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. U obžalovaného správne
konštatoval, že u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a zistil jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený. V zmysle zákonného
ustanovenia § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., okresný súd trest obžalovanému správne ukladal v trestnej

sadzbe trestu odňatia slobody v sadzbe až na dva roky. V konečnom dôsledku obžalovanému správne
uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, teda v polovici trestnej sadzby trestu
odňatia slobody zohľadniac kritéria individuálnej aj generálnej prevencie (s prihliadnutím na to, že skutku
sa dopustil v dňoch 2.12.2024 a 4.12.2024, bol už za také konanie v minulosti súdom tri krát potrestaný –
recidíva, že čin bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, keď ani tieto tresty, si u neho

dostatočne nesplnili svoj účel a neviedli k jeho náležitej prevýchove a náprave) a to aj s prihliadnutím na
ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. a jeho uloženie v nepodmienečnej forme so zaradením na jeho výkon
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Tr. zák. Okresný súd správnou zákonnou aplikáciou § 49 ods. 2 Tr. zák. poukázal na to, že spáchanie
úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je zákonnou prekážkou

ukladaniatrestuodňatiaslobodyvpodmienečnejforme.Nakoľkoišlootakékonanieobžalovaného,ktoré
spočívavporušeníustanovenízákonaocestnejpremávkespresahomdorovinytrestnoprávnej,okresný
súd správne obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vodiča, pri výmere ktorého rovnako správne
konštatoval, že tento v trvaní 14 mesiacov (ukladaný popri treste odňatia slobody v nepodmienečnejforme) je postačujúci na jeho nápravu aj ako vodiča motorových vozidiel. Majúc na zreteli účel trestu,
keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej prevencie, aj krajský
súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto obžalovanému uložený trest (odňatia

slobody a zákazu činností vodiča) za zákonný a spravodlivý, ktorý zodpovedá zásadám individuálnej, aj
generálnej prevencie a ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti.

Krajský súd v samom závere úvah dodáva, že sa nestotožňuje s odvolacou argumentáciou
obžalovaného, že okresný súd sa na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2025 nedostatočne a nesprávne

vysporiadal s námietkou zaujatosti vznesenou obžalovaným voči samosudkyni L. D. L., formulovanou
v jej písomnej forme (č.l. 411-412), v ktorej poukazoval na údajné porušenie ustanovení Trestného
poriadku pri prejednávaní tejto trestnej veci samosudkyňou, s poukazom na konkrétne skutočnosti, ku
ktorým malo dôjsť v minulosti, v predmetnej trestnej veci, a to v dňoch 2.2.2025, 28.2.2025, 17.7.2025
a 18.9.2025, a to z týchto dôvodov. Podľa § 32 ods. 6 Tr. por., o námietke zaujatosti strany, ktorá je
založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola

vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len riadny procesný postup
orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá
je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31. Krajský súd konštatuje, že samosudkyňa sa
správne hneď v úvode hlavného pojednávania dňa 14.11.2025 vysporiadala s námietkou obžalovaného
vznesenou voči jej osobe, ktoré rozhodnutie oprela a zákonný dôvod (§ 32 ods. 6 Tr. por.), tento postup

kvalifikovane zdôvodnila a uviedla priamo v zápisnici o hlavnom pojednávaní. Aj krajský súd je toho
názoru, že uvedená argumentácia obžalovaného nebola inak vznesená včas (dlhšie časové obdobie
od vzniku údajných udalostí), navyše sa touto argumentáciou napáda procesný postup samosudkyne.
Uvedené sa týka aj dôvodov, pre ktoré obžalovaný vo všeobecnej (žiadnym argumentom
neopretým názorom) rovine úvah, poukázal na jeho výhrady k celému Okresnému súdu Námestovo.

Krajský súd konštatuje aj to, že takto obsahovo (aj formálne) špecifikovaný prejav obžalovaného, nebol
kvalifikovanýnarozhodovanieoodňatíaprikázaníveciinémusúdu.Akobžalovanývodvolanípoukazuje
aokresnémusúduvytýkaajto,žesasamosudkyňamalavyjadrovaťkdôkazomanepriamokvine,atouž
v priebehu pojednávania, krajský súd dodáva, že okresný a aj krajský súd sa v predmetnej trestnej veci,
ktorá je väzobná, opakovane vyjadroval aj k stavu trestného konania (posilnenie, oslabenie dôkazného

stavu), a to vždy pri prejednávaní a rozhodovaní o žiadostiach obžalovaného o prepustenie
z väzby na slobodu (ktorých žiadostí obžalovaného bolo v priebehu 1 roka, počas väzby, celkovo štyri),
uvedené (berúc do úvahy slovnú argumentáciu súdov, v ktorých bola zvýrazňovaná prezumpcia neviny
obžalovaného, pri priebežnom hodnotení dôkazov) nepredstavuje porušenie ustanovení Trestného
poriadku, práve naopak, zákonný postup súdov, ktorých povinnosťou je pri posúdení dôvodov väzby,

vysporiadať sa kvalifikovane aj s dôkazným stavom (dôvodom väzby). Vzhľadom na takto krajským
súdom vyhodnotené odvolanie obžalovaného, odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za
zákonné, majúce oporu v zákonne vykonanom dokazovaní, pri ktorom boli rešpektované všetky práva
obžalovaného na obhajobu.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť prípustná nie je.