Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010705
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325010705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudocv

JUDr. Rastislava Kresl a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.h) Trestného
zákona,naverejnomzasadnutíkonanomdňa24.februára2026,oodvolaníobžalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 04.novembra 2025 sp.zn.31T/5/2025,takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), písm. f), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a náhrade škody.

II.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/ XX, B.

u k l a d á :

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm.k) Trestného
zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 16 ( šestnásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke na dobu 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z
nedbanlivostného prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 10.12.2024 v čase o 22.31 hodine v meste B. po ulici Cukrovarská, smerom od svetelnej križovatky
smerom na obec Dolná Streda, vykonával jazdu ako vodič na osobnom motorovom vozidle značky
Škoda Octavia, evidenčného čísla E., kde sa dostatočne nevenoval riadeniu a vedeniu motorového
vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pričom nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil navozovku a prechádzal cez riadne vyznačený priechod pre chodcov z pohľadu vodiča z ľavej strany
na pravú, následkom čoho narazil prednou časťou vozidla do pravej bočnej strany chodca F. G., čím
obvinený porušil ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno e), písmeno f), s poukazom na § 137

odsek 2 písmeno c), písmeno t) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pričom chodec F. G. pri dopravnej nehode utrpel závažné zranenia, a to zlomeninu
lebečnej kosti (zlomeninu záhlavovej kosti vpravo), pri ktorej došlo k rozvinutiu opuchu mozgu pri
ložiskovom zmliaždení mozgu a zakrvácaní pod obaly mozgu a do komôr mozgu, čo zapríčinilo mozgovú
smrť – zlyhanie činnosti mozgu F. G., ktorý následkom dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX zomrel.

Za čo mu okresný súd uložil ( ,,citácia“) :

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej
premávke vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.,
IČO: 35 937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, škodu vo výške 14 553,52 €.

Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l.254-255 spisu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný A. B. a to proti výroku
o treste a náhrade škody ( č.l.263-364) spisu), ktoré podaním zo dňa 4.novembra 2025 ( č.l. 276-284
spisu) písomne prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil. Prokurátor prítomný na hlavnom pojedná-
vaní sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva na podanie odvolania (č.l.253 spisu).

V písomnom odôvodnení odvolania zo dňa 18.11.2025 obžalovaný prostred-níctvom obhajcu ( č.
l. 263-264 spisu) po úvodnej rekapitulácii rozsudku ( skrátene) uviedol, že vo vzťahu k chybám
napadnutých výrokov a konania, ktoré im predchádzalo, namieta, že súd prvého stupňa nesprávne a
nedostatočne zohľadnil všetky relevantné skutkové okolnosti prípadu, ako aj jeho osobné pomery, a
vec nesprávne právne posúdil. Poukazuje na podstatné chyby konania, najmä na porušenie ustanovení

smerujúcich k riadnemu objasneniu veci a k zabezpečeniu práva na obhajobu.
Ďalej namieta nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení, nedostatočné vysporiadanie sa súdu so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ako aj existenciu pochybností o správnosti
skutkových zistení, ktoré by si podľa jeho názoru vyžadovali opakovanie alebo doplnenie dokazovania.
Tvrdí tiež, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona a že uložený trest

je neprimeraný.
Vo vzťahu k výroku o náhrade škody namieta jeho nezákonnosť. Zdôrazňuje, že škoda poškodenej
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. bola v celom rozsahu nahradená z jeho iniciatívy, pričom k
odvolaniu pripojil doklady preukazujúce úhradu škody. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie o povinnosti
nahradiť škodu za rozporné so zákonom.

Navrhol, aby krajský súd ako súd odvolací podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a f) Trestný poriadok
zrušilnapadnutýrozsudokvovýrokuotresteavovýrokuonáhradeškodyapodľa§322ods.3Trestného
poriadku po doplnení dokazovania sám rozhodol tak, že mu uloží primeraný a spravodlivý trest bez
uloženia trestu zákazu činnosti a neuloží mu povinnosť nahradiť škodu, keďže táto už bola uhradená;
prípadne aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie

a rozhodnutie.
Následne odôvodnenie odvolania prostredníctvom svojho obhajcu doplnil poda-ním zo dňa 08.01.2026
( č.l.276-284 spisu, ,,skrátene“) v ktorom poukazuje na to, že počas celého trestného stíhania riadne
spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní aj so súdom. Už pri výsluchu v prípravnom konaní
dňa 3.6.2025 sa ku skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Na tomto postoji zotrval počas

celého konania a na hlavnom pojednávaní dňa 4.11.2025 urobil vyhlásenie, že je vinný, ktoré súd prijal.
Svojím postojom prispel k rýchlemu a hospodárnemu prejednaniu veci.
Zároveň z vlastnej iniciatívy zabezpečil náhradu škody poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., keď vyzval Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group na poskytnutie poistného plnenia.Poisťovňa následne uhradila poškodenej plnenie v plnom rozsahu uplatneného nároku. V čase
vyhlásenia rozsudku tak už nárok poškodenej neexistoval, keďže bol úplne uspokojený.
Vo vzťahu k výroku o treste obžalovaný namieta, že súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil všetky

zákonné poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, najmä:
· že pred spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písm. j),
· že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov (§ 36 písm. k),
· že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písm. n),
· ako aj priznanie a úprimnú ľútosť (§ 36 písm. l).

Súd síce konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (§ 38 ods. 2 Trestného zákona),
avšak túto skutočnosť nepremietol primerane do druhu a výmery trestu. Obžalovaný je doposiaľ
bezúhonný, vedie riadny rodinný život, je otcom dvoch maloletých detí a pracuje ako vodič taxislužby,
pričom vodičské oprávnenie je jediným zdrojom jeho obživy aj obživy jeho rodiny.
Uložený trest, najmä trest zákazu činnosti, je podľa jeho názoru neprimerane prísny a v rozpore s
účelom trestu podľa § 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona. Zákaz vedenia motorových vozidiel má zásadný

negatívny dopad nielen na obžalovaného, ale aj na jeho rodinu, ktorá je od jeho príjmu existenčne
závislá. Trest tak presahuje rámec individuálnej represie a dopadá aj na osoby, ktoré sa na skutku nijako
nepodieľali.
Obžalovaný zároveň poukazuje na možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby
podľa § 39 ods. 1 a ods. 5 Trestného zákona, keďže urobil vyhlásenie o vine a použitie zákonnej sadzby

je v jeho prípade neprimerane prísne.
Vo vzťahu k výroku o náhrade škody namieta jeho nezákonnosť podľa § 287 ods. 1 Trestný poriadok,
keďže v čase rozhodovania už bol nárok poškodenej v celom rozsahu uspokojený. Súd tak rozhodol o
nároku, ktorý už neexistoval.
Z uvedených dôvodov obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku

zrušil rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
sám rozhodol tak, že mu uloží primeraný miernejší trest bez uloženia trestu zákazu činnosti a neuloží
mu povinnosť nahradiť škodu, prípadne aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie.
Konanie na odvolacom súde:

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd,
v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku
súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 Trestné poriadku

(1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len
preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.

(3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné

podmienky.
Podľa § 317 Trestného poriadku:
(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a
odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o
treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých

bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
Krajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného
poriadku bol povinný skúmať, či odvolanie bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho podalaoprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie
odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo
podané proti výroku proti ktorému nie je prípustné (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334

ods. 4 Trestného poriadku).

Odvolací súd podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podal obžalovaný ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o trestu a náhrade škody, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak je
rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods.2) Trestného poriadku , ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudkom okresného súdu bol uložený trest neprimerane prísny
(trest bol uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby, ale so zreteľom na možnosti nápravy a pomery
obžalovaného, ako aj poľahčujúce okolnosti, je jeho výmera príliš prísna) a rozhodnutie o uplatnenom
nároku poškodeného na náhradu škody je v rozpore so zákonom ( nakoľko pred rozhodnutím okresného

súdu bola poškodenej strane spôsobená škody zaplatená), čo bolo dôvodom pre zrušenie odvolaním
napadnutého rozsudku s poukazom na § 321 ods. 1 písm. e), písm.f) Trestného poriadku a zároveň
však mal za to, že môže na verejnom zasadnutí rozhodnúť vo veci sám rozsudkom a to na podklade
skutkového stavu, ktorý bol prvostupňovým súdom správne a úplne zistený a ustálený vo výroku
rozsudku tak, ako to predpokladá § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku .

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného, odvolací súd v predmetnej veci vykonal
verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry, obžalovaného, jeho obhajcu
a splnomocneného zástupcu poškodenej, u ktorých bola lehota podľa § 292 ods. 4 Trestného poriadku
zachovaná.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považujeme za
zákonný a spravodlivý a preto odvolanie obžalovaného navrhuje podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť
ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiavame písomne podaného zdôvodnenia

odvolania a navrhujeme mu v celom rozsahu vyhovieť. Akcentujeme tie skutočnosti, že najmä v otázke
uloženia trestu zákazu činnosti je tento trest vzhľadom na okolnosti a pomery na strane obžalovaného
neprimeraný. Už nad rámec oboznámených skutočností tiež poukazujeme na to, že k spáchaniu skutku
neprišlo za naplnenia k zavrhnutia hodných okolnosti ako je alkohol za volantom, neprimeraná rýchlosť,
telefonovanie za volantom a pod. Tiež zdôrazňujeme to, že obžalovaný sa poškodeným ospravedlnil,

svoje konanie oľutoval a aj naďalej ľutuje a má za to, že aj tieto skutočnosti by mali byť zohľadnené pri
ukladaní trestu. Vo vzťahu k výroku o náhrade škody ako je uvedené v písomnom zdôvodnení odvolania
tento nárok už v čase rozhodovania I.st. súdu neexistoval, keďže bol v celom rozsahu uspokojený.

Obžalovaný A. B. sa pridržiaval vyjadrenia svojho obhajcu.

Krajský súd podľa § 326 ods.5 Trestného poriadku s poukazom na §269 Trestného poriadku doplnil
dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to : doplnenej evidenčnej karty vodiča (č.l.308-309),
finančnej správy SR (č.l.302), oznámením Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. (č.l.305, 311-312).

Konanie na okresnom súde, ktoré napadnutému výroku o vine a treste predchádzalo :
· vznesenie obvinenia bolo obžalovanému A. B. oznámené dňa 15.05.2025
· prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 07.07.2025 obžalobu pod č. 3Pv 401/24/2202 na
obžalovaného.· okresný súd vydal dňa 31.07.2025 trestný rozkaz, doručený obžalovanému dňa 08.08.2025, proti
ktorému podal odpor obžalovaný,
· na hlavnom pojednávaní dňa 04.11.2025 (č.l.251-253 spisu) obžalovaný A. B. po poučení podľa §

257 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“) urobil
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a všetky otázky podľa § 333 ods.
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) TP zodpovedal kladne. Prokurátor a splnomocnenec
poškodeného nemali k vyhláseniu výhrady a navrhli ho prijať. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a vykonal dokazovanie ohľadne trestu a náhrady

škody.
· okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy: vypočutím obžalovaného, ktorý uviedol, že má
dve maloleté deti, jedno žije s ním a družkou, o druhé sa stará jeho matka. Pracuje ako taxikár na
pracovný pomer, mesačne zarobí približne 3 000 €. Mesačne platí hypotéku 195 €, iné dlhy nemá,
prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku a to : odpis registra trestov, evidenčná
karty vodiča a vozidla, správy o povesti, výpis z evidencie priestupkov a zistil, že

· podľa údajov v registri obyvateľov je obžalovaný slobodný a je otcom dvoch detí nar. XXXX a XXXX.
· v odpise registra trestov obžalovaného je 1 záznam z roku 2000 rozhodnutie prokurátora
o podmienečnom zastavení trestného stíhania, v ktorom sa osvedčil.
· v registri priestupkov má záznamy o 5 priestupkoch v doprave, za ktoré mu boli uložené pokuty do

100 €.
· podľa evidenčnej karty vozidla je obžalovaný vlastníkom vozidla Škoda Octavia z roku 2016.
V prvom rade odvolací súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe a následnej na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm.

f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom prokurátor nemal k vyhláseniu
obžalovaného výhrady a navrhol toto vyhlásenia prijať. Okresný súd postupoval správne, keď prijal
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následnej úprave
na hlavnom pojednávaní a vykonal dokazovanie ohľadne trestu a náhrade škody.

V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku), že obžalovaný sa dopustil spáchania nedbanlivostný prečin
usmrteniapodľa§149ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.h)Trestného
zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona/porušil ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c),

písmeno e), písmeno f), s poukazom na § 137 odsek 2 písmeno c), písmeno t) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané obžalovaným do výroku o treste a náhrade škody, ako
aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie vyhlásenia súdom

prvého stupňa sa meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste a náhrade škody.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie
skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto odvolací súd nemohol

preskúmať tento výrok ( o vine a právnej kvalifikácii) z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti
výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je
právoplatný (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012).
K výroku o treste
Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len ,,Trestný zákon“), páchateľovi

nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.
Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä

nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 33a ods. 4 Trestného zákona, pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom
poškodeného.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu.
Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto

uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci

hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.
Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný

mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky
primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu
je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprime-raného
inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na
spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom

napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým
je vždy len primeraný trest,“ (nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011).

Z doplneného dokazovania na verejnom zasadnutí mal odvolací súd z vyjadrenia poškodenej strany
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. pracovisko Žilina ( zo dňa 05.02.2026) preukázané, že náklady

zdravotnej starostlivosti vo výške 14.553,52 eur, ktorá bola poskytnutá neb .poškodenému F. G.
v súvislosti s ošetrením zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 10.12.2024, boli uhradené
Komunálnou poisťovňou, a.s. dňa 02.09.2025 z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej
nehody. Rovnako mal za preukázané, že obžalovaný podaním zo dňa 21.08.2025 požiadal Komunálnu
poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group Bratislava, o zaplatenie nároku na náhradu škody vzniknutej

Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., za poskytnutie liečebných nákladov poškodenému vo výške
14.553,52 eur.
Z výpisu z evidenčnej karty vodiča A. B. vyplýva, že :
· dňa 08.07.2025 mu bola uložená pokuta vo výške 10,-Eur za porušenie ustanovenia § 22 ods.1 písm.l)
Zákona č.372/1990 Zb a § 4 ods.1, písm.a) Zák.č.8/2009 Z.z.

· dňa 08.06.2024 mu bola uložená pokuta vo výške 10,-Eur za porušenie ustanovenia § 22 ods.1 písm.l)
Zákona č.372/1990 Zb a § 3 ods.2,písm.b) Zák.č.8/2009 Z.z.
·dňa11.08.2022mubolauloženápokutavovýške100,-Eurzaporušenieustanovenia§22ods.1písm.k)
Zákona č.372/1990 Zb a § 4 ods.2, písm.m) Zák.č.8/2009 Z.z.
Zo správy Mesta B. ( č.l.205 spisu) vyplýva, že má evidované 3 priestupky na úseku dopravy

z 10.03.2024, 17.03.2023 a 26.08.2022.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ( č.l.209) bolo zistené, že obžalovaný
má 6 záznamov o priestupku na úseku dopravy.Podľa § 149 ods.1) Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.

Podľa § 149 ods.2) Trestného zákona, odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) na chránenej osobe.

Podľa § 39 ods.5) Trestného zákona, pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri
trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú
pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu

podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.
Možnosť využitia mimoriadneho zníženia trestu za situácie vyhlásenia obžalovaného o vine na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku je koncipovaná na princípe
fakultatívnosti, to znamená, že len a výlučne súd rozhoduje o tom, či ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného
zákona využije, alebo naopak, uloží obžalovanému trest v ustanovenej trestnej sadzbe. Pri úvahe nad

možnosťou využitia tohto oprávnenia však nie je rozhodujúce len to, že sa obžalovaný ku skutku priznal
aučinilvyhlásenieovine,aleajcelkovýpostojobžalovanéhoktrestnémustíhaniu,jehosnahaonápravu,
a tiež okolnosti spáchania skutku, a to práve z dôvodu predchádzania kalkulácií obžalovaného vo
vzťahu k ukladaniu trestu, kedy vyhlásenie o vine učiní len formálne, bez úprimného a kritického postoja
k vlastnej protiprávnej činnosti. Odvolací súd v tomto prípade bol toho názoru, že sú splnené podmienky

na postup podľa § 39 ods.5 Trestného zákona a to vzhľadom na jeho postoj ku skutku ( priznanie už
v prípravnom konaní), úprimné oľutovanie a aktívne sa pričinil, aby bola spôsobená škoda, ktorú si
uplatnila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. uhradená.
Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd na rozdiel od okresného súdu za preukázané, že
uobžalovanéhobolizistenédvepoľahčujúceokolnostiatopodľa§36písm.l)Trestnéhozákona(priznal

sa k trestnej činnosti a úprimne ju oľutoval) a podľa § 36 písm.k) Trestného zákona ( pričinil sa o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu), priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona
zistená nebola.

Pri ukladaní trestu odvolací súd dôsledne prihliadol na všetky vyššie uvedené skutočnosti dôležité

z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy a dospel k tomu záveru, že u obžalovaného
sú splnené zákonné podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici
trestnejsadzby,zníženejojednutretinuspoužitímustanovenia§39ods.5Trestnéhozákonaatovtrvaní
16 ( šestnásť) mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 ( dvoch) rokov.

Súčasne, so zreteľom na skutočnosť, že k spáchaniu trestnému činu došlo v priamej súvislosti s vedením
motorového vozidla v dôsledku porušenia ustanovení § 4 ods.1 písm. c), písm.e) písm.f) s poukazom na
§ 137 ods.2 písm.c),písm.t) zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, odvolací súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti v trvaní 1 ( jedného roka). Pri
určovaní výmery trestu zohľadnil údaje z evidenčnej karty vodiča, z ktorej vyplýva, že obžalovaný

je držiteľom vodičského oprávnenia od 02.05.1996, pričom doposiaľ mu nebol zadržaný vodičský
preukaz a ani uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Odvolací súd vzal do úvahy aj sociálne
pomery obžalovaného, konkrétne fakt, že vedenie motorového vozidla je nevyhnutným predpokladom
na zabezpečenie jeho príjmu na pokrytie životných nákladov seba ako aj svojej rodiny. Na druhej strane
však odvolací súd nemohol opomenúť závažnosť následku ( fatálny následok), ktorý bol dopravnou

nehodou spôsobený.
Takto uložený trest považuje odvolací súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk za zákonný
a spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne naplní
funkciu tak individuálne ako aj generálnej prevencie.
Nakoľko riadne a včas uplatnený nárok poškodenej strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. so

sídlom Panónska cesta 2, Bratislava vo výške 14.553,52 Eur bol dňa 02.09.2025 uhradený z povinného
zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, teda obžalovaného, v tejto časti odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.f) Tr. poriadku zrušil.
K odvolacím námietkam obžalovaného :1. Všeobecné námietky k neprimeranosti trestu
Obžalovaný namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia § 34, § 36, § 38 a § 39
Trestný zákon, nedostatočne zohľadnil jeho osobné a rodinné pomery, priznanie, ľútosť, spoluprácu s

orgánmi činnými v trestnom konaní a iniciatívu smerujúcu k náhrade škody.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť k utvrdeniu pocitu

právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestných
činov ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípade, zvláštnosti a teda bráni mechanickému postupu
súdu pri rozhodnutí o treste (rozsudok NS SR z 13.05.2014 sp. zn. 4To/7/2013).
V danom prípade je podstatné, že obžalovaný konal spôsobom a za podmienok stanovených Trestným

zákonom, preto ním spáchaný skutok mohol byť posúdený ako trestný čin, za ktorý možno podľa zákona
uložiťtrestapretopoužitietrestnéhoprávanemožnovdanomprípadespochybňovať.Trestnásadzbaza
nedbanlivostný prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.2 písm.a) Trestného zákona je od 2 do 5 rokov.
Pri preskúmaní výroku o treste sa odvolací súd osobitne zaoberal otázkou, či uložený trest, vrátane
trestu zákazu činnosti, zodpovedá účelu trestu podľa § 34 ods. 1 až 4 Trestný zákon, a to so zreteľom

na závažnosť porušených povinností vodiča.
Účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona spočíva nielen v individuálnej prevencii vo vzťahu k
páchateľovi, ale aj v ochrane spoločnosti a generálnej prevencii. V oblasti dopravnej kriminality má trest
osobitný význam, keďže každodenná účasť na cestnej premávke predstavuje potenciálne riziko pre
široký okruh osôb. Trest musí jasne deklarovať, že porušovanie základných pravidiel cestnej premávky,

najmä tých, ktoré zákon kvalifikuje ako závažné, nebude tolerované.
Zároveň je potrebné prihliadnuť na § 33a Trestného zákona, podľa ktorého trest musí byť primeraný
povahe a závažnosti trestného činu, pomerom páchateľa a možnostiam jeho nápravy. Primeranosť
však neznamená minimalizáciu trestu bez ohľadu na následok; znamená spravodlivé vyváženie medzi
závažnosťou skutku a zásahom do práv páchateľa.

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky

primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Odvolací súd sa čiastočne stotožnil s argumentáciou obžalovaného a konštatuje, že priznanie a úprimná

ľútosť boli okresným súdom správne vyhodnotené ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona. Odvolací súd uznal námietku, že obžalovaný sa aktívne pričinil o odstránenie
škodlivého následku (§ 36 písm. k) Trestného zákona), keď z jeho iniciatívy došlo k úhrade škody
poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. prostredníctvom poistného plnenia. Rovnako odvolací
súd je toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky aj na postup podľa § 39 ods.5 Tr. zákona

teda, že je možné trest znížiť o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Odvolací súd však nepovažoval za dôvodné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona (vedenie riadneho života), keďže z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol päťkrát
postihnutý za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, navyše jedného priestupku sa
dopustil po spáchaní skutku, pre ktorý je podaná obžaloba. Tieto priestupky, hoci nie sú trestnými činmi,

vylučujú záver o bezproblémovom vedení riadneho života v zmysle uvedeného ustanovenia.
Obžalovaný namietal, že mu mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestný
zákon, teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Odvolací súd sa touto námietkou zaoberal a dospel k záveru, že jej nemožno vyhovieť.
Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona do istej miery súvisí s poľahčujúcou

okolnosťou podľa písm. l) (priznanie sa a úprimná ľútosť), avšak nejde o okolnosti totožné. Aby
bolo možné konanie páchateľa subsumovať pod § 36 písm. n) Trestného zákona, musí jeho aktivita
presahovať samotné priznanie skutku a umožniť orgánom činným v trestnom konaní vytvoriť si
podrobnejší a kvalitatívne významný obraz o skutkových okolnostiach veci.Ako vyplýva z judikatúry (R 44/2017), pomoc pri objasňovaní trestnej činnosti nemôže spočívať len v
ochote vypovedať, ale musí zahŕňať aj aktívnu účasť na procesných úkonoch smerujúcich k objasneniu
veci (napr. rekonštrukcia, rekognícia) alebo poskytnutie relevantných informácií nad rámec vlastného

priznania.
V posudzovanom prípade obžalovaný zotrval na mieste dopravnej nehody a podrobil sa procesným
úkonom. Takéto konanie však nepredstavuje aktivitu nad rámec zákonnej povinnosti. Podľa zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je vodič účastný dopravnej nehody povinný zotrvať na mieste
nehody a splniť zákonom ustanovené povinnosti. Plnenie zákonnej povinnosti nemožno vyhodnotiť ako

mimoriadnu procesnú aktivitu odôvodňujúcu priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n)
Trestného zákona.
Zo spisu zároveň nevyplýva, že by obžalovaný poskytol orgánom činným v trestnom konaní nové
alebo inak nezistiteľné skutočnosti, ktoré by významne prispeli k objasneniu veci nad rámec jeho
priznania. Jeho procesná aktivita spočívala v priznaní skutku a jeho opise, čo bolo plne zohľadnené ako
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.

Uznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti za tie isté skutkové okolnosti by predstavovalo neprípustné
duplicitné hodnotenie tej istej skutočnosti v prospech obžalovaného.
Odvolací súd preto uzatvára, že podmienky na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n)
Trestného zákona v danom prípade splnené neboli.
Vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská ukladania trestu, odvolací súd dospel k záveru,

že vzhľadom na postoj obžalovaného počas celého trestného konania ( priznanie a oľutovanie trestnej
činnosti, urobenie vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku, aktívne pričinenie, aby bola spôsobená
škoda uhradená) viedli odvolací súd k záveru, že s poukazom na ustanovenie § 39 ods.5 Trestného
zákona môže odvolací súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby t.j. trest v trvaní 16 ( šestnásť ) mesiacov so skúšobnou dobou

v trvaní 2 ( dvoch) rokov.
2. K návrhu obžalovaného na neuloženie trestu zákazu činnosti
Obžalovaný navrhoval, aby mu trest zákazu činnosti nebol uložený vôbec.
Obžalovaný sa dopustil trestného činu pri vedení motorového vozidla, pričom porušil viaceré základné
povinnosti vodiča ustanovené v § 4 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 8/2009 Z. z., ktoré zákonodarca v §

137 ods. 2 písm. c), t) citovaného zákona kvalifikuje ako závažné porušenia pravidiel cestnej premávky.
Nešlo teda o marginálne alebo formálne porušenie dopravnej disciplíny, ale o konanie, ktoré zákon sám
označuje za spoločensky nebezpečné vo zvýšenej miere. Toto porušenie vyústilo do usmrtenia osoby.
Takýto následok predstavuje najvyššiu možnú intenzitu zásahu do chránených hodnôt a zásadným
spôsobom zvyšuje závažnosť činu. Pri hodnotení potreby uloženia trestu zákazu činnosti nemožno

abstrahovať od toho, že práve výkon vedenia motorového vozidla bol bezprostredným priestorom, v
ktorom došlo k porušeniu právnych povinností a vzniku fatálneho následku.
Zo skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný porušil viaceré základné povinnosti vodiča ustanovené
v § 4 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a to s poukazom na § 137
ods. 2 písm. c), t) tohto zákona, teda povinnosti, ktoré zákonodarca kvalifikuje ako závažné porušenia

pravidiel cestnej premávky.
Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. ukladá vodičovi základné povinnosti konať disciplinovane
a ohľaduplne, prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke, rešpektovať pravidlá bezpečnej
jazdy a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť život, zdravie alebo majetok iných osôb. Ide o
fundamentálne pravidlá správania sa vodiča, ktorých dodržiavanie predstavuje elementárny predpoklad

ochrany života a zdravia účastníkov cestnej premávky.
Zákon č. 8/2009 Z. z. pritom v § 137 ods. 2 písm. c) a t) výslovne označuje určité porušenia
týchto povinností za závažné. Takéto konanie je zákonodarcom hodnotené ako spoločensky obzvlášť
nebezpečné, keďže vytvára vysoké riziko vzniku tragických následkov.
V posudzovanom prípade sa toto riziko aj naplnilo – následkom konania obžalovaného bolo usmrtenie

osoby. Ide o najzávažnejší možný následok porušenia pravidiel cestnej premávky, ktorým dochádza k
zásahu do najvyššej hodnoty chránenej právnym poriadkom – ľudského života.
Závažnosť porušených povinností vodiča, ich zákonná kvalifikácia ako závažných porušení pravidiel
cestnej premávky a fatálny následok v podobe usmrtenia osoby jednoznačne odôvodňujú potrebu
uloženiatrestuzákazučinnosti.Tentotrestpriamoreagujenasféru,vktorejdošlokporušeniuzákonných

povinností, a má zabrániť tomu, aby sa obžalovaný v krátkom časovom horizonte opätovne ocitol v
situácii, kde by mohlo dôjsť k obdobnému ohrozeniu chránených hodnôt.
Inak povedané, odvolací súd pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval v zmysle zásad a kritérií
rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorýchtrest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Rovnako

prihliadol na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Odvolací súd zároveň zohľadnil, že obžalovaný bol šesťkrát postihnutý za priestupky proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky. Hoci tieto priestupky nedosahujú intenzitu trestnej činnosti, svedčia o tom,
že jeho vodičská disciplína nebola bezchybná a že nejde o úplne ojedinelé zlyhanie bez akejkoľvek

predchádzajúcej dopravnej problematiky.
Za tejto situácie nemožno dospieť k záveru, že by išlo o tak výnimočný prípad, ktorý by odôvodňoval
úplné upustenie od uloženia trestu zákazu činnosti. Takýto postup by nebol v súlade s účelom trestu
podľa § 34 ods. 1 Trestný zákon, najmä pokiaľ ide o ochranu spoločnosti a preventívne pôsobenie trestu
v oblasti cestnej premávky.
Skutočnosť, že obžalovaný vykonáva povolanie vodiča taxislužby a je existenčne závislý od vodičského

oprávnenia, je relevantnou okolnosťou pri úvahách o výmere trestu, nie však o jeho samotnej potrebe.
Profesionálny vodič je naopak osobou, od ktorej sa očakáva zvýšená miera právneho vedomia a
disciplíny pri vedení motorového vozidla.
Odvolací súd preto uzatvára, že uloženie trestu zákazu činnosti je v danom prípade nevyhnutné a
zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi súdov pri dopravných trestných činoch s fatálnym následkom.

Zásada primeranosti podľa § 33a Trestného zákona však umožňuje korekciu jeho výmery s prihliadnutím
na priznanie, úprimnú ľútosť, prijaté vyhlásenie o vine a iniciatívu smerujúcu k náhrade škody, čo sa
odrazilo v jeho zmiernení.
Pri rešpektovaní § 33a Trestného zákona je potrebné, aby trest nepresahoval mieru nevyhnutnú na
dosiahnutie jeho účelu. V danom prípade priznanie, úprimná ľútosť, prijaté vyhlásenie o vine a iniciatíva

smerujúca k náhrade škody významne znižujú potrebu dlhodobej represie.
Účel trestu bude naplnený aj kratšou výmerou zákazu činnosti, ktorá bude dostatočne reflektovať
závažnosť skutku a zároveň nebude mať likvidačný charakter vo vzťahu k pracovným a rodinným
pomerom obžalovaného.
III. K výroku o náhrade škody

Obžalovaný namietal, že súd priznal nárok poškodenej zdravotnej poisťovne, hoci tento bol už v čase
rozhodovania uspokojený.
Zo spisu vyplýva, že škoda bola uhradená prostredníctvom poistného plnenia ešte pred vyhlásením
rozsudku. Za tejto situácie neboli splnené podmienky § 287 ods. 1 Trestný poriadok, keďže nárok v
čase rozhodovania už neexistoval, preto odvolacej námietke obžalovaného odvolací súd vyhovel a výrok

o náhrade škody zrušil.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e), písm.f) ods. 2 Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a náhrade škody a podľa
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom o treste a spôsobe jeho výkonu tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Tento rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.