Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 13Sas/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1025200148
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:1025200148.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C., toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon
trestu odňatia slobody Košice, Floriánska č. 18, 040 01 Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca požiadal dňa 15.11.2024 Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.12.2024 bola zamietnutá
žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, nakoľko podľa posudku posudkového lekára nie je žalobca
invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 30 %. Voči rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie.

3. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2025 bolo odvolanie žalobcu,
s poukazom na závery lekárskeho posudku, zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie. Rozhodnutie bolo žalovanému doručené dňa 26.03.2025.

4. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia posúdil
zdravotný stav žalobcu dňa 18.03.2025 s tým, že žalobca má ukončené základné vzdelanie, je
dlhodobo nezamestnaný, toho času je vo výkone väzby. Na základe doloženej zdravotnej dokumentácie
bol ako trojročný vyšetrený psychiatrom so záverom mentálnej retardácie, oneskoreného vývoja
reči, odporučená bola rehabilitácia psychomotoriky. V roku 2001 absolvoval psychologické vyšetrenie
so záverom ľahká duševná zaostalosť, bez presného určenia IQ. Ďalšie psychiatrické vyšetrenie

absolvoval až vo výkone trestu dňa 27.02.2024 iba za účelom vybavenia dôchodku. Ako je uvedené
v psychiatrickom vyšetrení „chcel by dôchodok na hlavu“, nemá žiadne psychické ťažkosti. Psychiater
stav uzavrel ako miernu duševnú zaostalosť s výraznou poruchou správania a spotrebou pozorovania
alebo liečby, avšak v objektívnom klinickom náleze je verbálny kontakt možný, odpovede sú chudobné,účastník konania je bez psychotickej symptomatiky, bez suicidálnych tendencií, psychiater neodporučil
žiadnu liečbu, nakoľko nie sú popisované poruchy správania. Posudkový lekár žiadal o doloženie
psychologických vyšetrení, vrátane aktuálneho vyšetrenia s presným určením IQ, ako aj psychiatrické

nálezy, absolvované pred februárom 2024, uvedené vyšetrenia však neboli dokladované, účastník
konania ich nemá k dispozícii. Vstupné psychodiagnostické vyšetrenie z ÚVV a ÚVTOS Košice neboli
poskytnuté, nakoľko slúžia iba pre väzenské potreby. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu
je rozhodujúcim zdravotným postihnutím mierna duševná zaostalosť (podľa objektívneho nálezu z
prepúšťacej správy iba mentálna subnorma), klinicky bez porúch správania, čo podmieňuje dolnú

hranicu percentuálneho rozpätia a to mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % pri
zaradení do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 6 - mentálna retardácia, písm. a)
- ľahká mentálna retardácia, IQ v pásme 50 až 69, 1. horné pásmo IQ 65 až 69. Za iné ochorenia nebola
zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože sú posudkovo nezávažné.

5. Žalovaný zároveň uviedol, že v odvolacom konaní každého účastníka konania zaťažuje dôkazné

bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. V odvolacom konaní žalobca neuviedol
relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho
poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, neboli predložené také dôkazy, ktoré by
preukazovali zhoršenie zdravotného stavu žalobcu na úroveň invalidity.

II.
Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

6. Včas podanou správnou žalobu, doručenou súdu dňa 02.04.2025, sa žalobca domáhal zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2025. V podanej žalobe uviedol, že jeho
zdravotný a psychický stav bol nesprávne posúdený posudkovým lekárom, ako aj nesprávne zaradený
podľa zákona, nakoľko má ťažkú mentálnu retardáciu, je negramotný a od sedemnástich rokov je
nepretržite vo výkone trestu, nakoľko sa nevie zaradiť do spoločnosti, ako aj sa zamestnať, lebo má
vážne poruchy správania a IQ na hodnote 50, absolútne nevie fungovať v spoločnosti na slobode. Žiadal

súd, aby vyhovel jeho žalobe a uložil žalovanému, aby mu priznal ťažkú formu mentálnej retardácie s
mierou poklesu podľa zákona 45 %, a tým aj invalidný dôchodok.

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.09.2025 uviedol, že záväzným podkladom
pre vydanie rozhodnutia bol odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia

žalovaného zo dňa 18.03.2025, podľa ktorého žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - ľahká mentálna retardácia s IQ v pásme 50
až 69 je s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, z rozpätia od 30 % do 45
%. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože

sú posudkovo nezávažné. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu
bola určená na 30 %, invalidita nevznikla. Žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav
bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcu určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, a preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Žalobca v replike zo dňa 02.10.2025 uviedol, že sa lieči na nervy, lieči sa na hlavu, chytí to aj do nohy
a kŕče z toho, potom ho trasie. Nesúhlasil s vyjadrením posudkovej lekárky, podľa neho robila posudok
narýchlo. Žiadal nanovo prehodnotiť jeho zdravotný stav. Zdôraznil, že stráca niekedy pamäť, zabúda čo
robí, občas počuje hlasy, niekedy si ani neuvedomuje, čo robí, čo rozpráva, od detstva sa lieči z chorôb,
ktoré má, má aj lekárske správy od lekára z psychiatrie v Michalovciach, na slobode sa liečil ambulantne.

9. Replika žalobcu bola doručená žalovanému na vyjadrenie dňa 04.11.2025, žalovaný dupliku nepodal.

III.
Aplikovaná právna úprava10. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

11. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

12. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

13. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 153 odsek 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje
inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca
alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy,
ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

15. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia
organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovala.

16. Podľa Prílohy č. 4, Kapitola V – Duševné choroby a poruchy správania, položka č. 6, písmeno a)
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ľahká mentálna retardácia, IQ v pásme 50-69, 1. horné
pásmo IQ 65-69, má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % - 45 %.

IV.
Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

17. Správny súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 05.12.2024, ako aj rozhodnutie

žalovaného zo dňa 20.03.2025, vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení,
aby v rámci súdneho prieskumu predovšetkým objasnil, či sa žalovaný, ako aj prvostupňový orgán
dostatočným spôsobom vysporiadali so zdravotným stavom žalobcu v tom smere, či mu jeho zdravotný
stav umožňuje vykonávať pracovnú činnosť.

18. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny
súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného
pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v

sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené
je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej
osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

19. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na to, že s poukazom na ustanovenie

§ 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať
výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia. Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom
okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobcu uvedené v neskorších podaniach.20. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.03.2025, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu o nepriznaní invalidného dôchodku. Z rozhodnutia žalovaného

vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je u žalobcu mierna duševná zaostalosť (podľa
objektívneho nálezu z prepúšťacej správy iba mentálna subnorma), klinicky bez porúch správania, čo
podmieňuje dolnú hranicu percentuálneho rozpätia a to mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 30 % pri zaradení do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 6 - mentálna
retardácia, písm. a) - ľahká mentálna retardácia, IQ v pásme 50 až 69, 1. horné pásmo IQ 65 až 69.

Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože sú
posudkovo nezávažné.

21. Podstatou žalobných námietok boli tvrdenia žalobcu o tom, že jeho zdravotný a psychický stav bol
nesprávne posúdený posudkovým lekárom, nakoľko má ťažkú mentálnu retardáciu, je negramotný a
od sedemnástich rokov je nepretržite vo výkone trestu, keďže sa nevie zaradiť do spoločnosti, ako aj

sa zamestnať.

22. Z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca má ukončené základné vzdelanie, je
dlhodobo nezamestnaný, toho času je vo výkone väzby. Na základe doloženej zdravotnej dokumentácie
bol ako trojročný vyšetrený psychiatrom so záverom mentálnej retardácie, oneskoreného vývoja

reči, odporučená bola rehabilitácia psychomotoriky. V roku 2001 absolvoval psychologické vyšetrenie
so záverom ľahká duševná zaostalosť, bez presného určenia IQ. Ďalšie psychiatrické vyšetrenie
absolvoval až vo výkone trestu dňa 27.02.2024 iba za účelom vybavenia dôchodku. Ako je uvedené v
psychiatrickom vyšetrení „chcel by dôchodok na hlavu“, nemá žiadne psychické ťažkosti. Psychiater stav
uzavrel ako miernu duševnú zaostalosť s výraznou poruchou správania a spotrebou pozorovania alebo

liečby, avšak v objektívnom klinickom náleze je verbálny kontakt možný, odpovede sú chudobné, je bez
psychotickej symptomatiky, bez suicidálnych tendencií, psychiater neodporučil žiadnu liečbu, nakoľko
nie sú popisované poruchy správania. Posudkový lekár žiadal o doloženie psychologických vyšetrení,
vrátane aktuálneho vyšetrenia s presným určením IQ, ako aj psychiatrické nálezy, absolvované pred
februárom 2024, uvedené vyšetrenia však neboli dokladované, účastník konania ich nemá k dispozícii.

Vstupné psychodiagnostické vyšetrenie z ÚVV a ÚVTOS Košice neboli poskytnuté, nakoľko slúžia iba
pre väzenské potreby.

23. K žalobným námietkam správny súd uvádza, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je predovšetkým medicínskou otázkou, preto aj rozhodnutie súdu závisí na odbornom

lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o odbornej otázke týkajúcej sa zdravotného stavu
žalobcu vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobca hodnotí svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho
pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, ktoré môže vykonať iba
zákonom určený posudkový lekár (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

24. Správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho
poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového
rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel
k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností na strane žalobcu, a že závery
posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a žalobcom predložených

lekárskych správ. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a
objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Pre žalovaného bol rozhodujúci skutkový stav v
čase rozhodovania, pričom v rámci svojho rozhodovania vychádzal z posledného odborného lekárskeho
posudku vypracovaného na základe odvolania žalobcu.

25. V predmetnej právnej veci po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom
pre vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd nemá dôvod pochybova? o objektívnosti, odbornej
úrovni a úplnosti záverov posudkového lekára. V súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené
také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochyboovali, resp. nabúravali
posudkové závery v preskúmavanej právnej veci, preto súd nemal dôvod doplni? dokazovanie

výsluchom posudkového lekára, prípade ustanovi? znalca na posúdenie zdravotného stavu žalobcu.

26. Posudkový lekár sociálneho poistenia sa vyrovnal so všetkými skutoenos?ami, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie, je zrejmá jeho úvaha pri ureení rozhodujúceho ochorenia žalobcu pre ureenie mierypoklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos?, ktorá bola ureená na 30 % pod3a príslušnej kapitoly
a oddielu Prílohy e. 4 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z predloženej dokumentácie
bolo preukázané, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je mierna duševná zaostalos? (pod3a

objektívneho nálezu z prepúš?acej správy iba mentálna subnorma), klinicky bez porúch správania, eo
podmieouje dolnú hranicu percentuálneho rozpätia, a to mieru poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú
einnos? 30 % pri zaradení do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 6 - mentálna
retardácia, písm. a) - 3ahká mentálna retardácia, IQ v pásme 50 až 69, 1. horné pásmo IQ 65 až 69.
Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonáva? zárobkovú einnos?, pretože sú

posudkovo nezávažné.

27. S poukazom na uvedené skutoenosti mal správny súd za preukázané, že žalovaný dostatoene svoje
rozhodnutie odôvodnil a z jeho strany nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a
úplnostizáverovlekárskehoposudkusúdnemaldôvodpochybova?avsúdnompreskúmavacomkonaní
neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochyboovali,

resp. nabúravali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.

28. Nako3ko žalovaný správny orgán postupoval zákonne a vydal náležite odôvodnené rozhodnutie,
súd v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Pod3a § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd pod3a pomeru jeho úspechu vo veci voei
žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo
požadova?. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno prizna? len
výnimoene.

30. O trovách konania súd rozhodol pod3a ustanovenia § 168 SSP, v zmysle ktorého úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania voei žalobcovi nepriznal, nako3ko to od žalobcu vzh3adom
na jeho osobné pomery nemožno spravodlivo požadova?.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej

sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.