Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Dzurdzík, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Správne právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200735
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200735.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

MichalaDzurdzíka,PhD.(sudcaspravodajca)ačlenovsenátuJUDr.KatarínyBenczovejaJUDr.Zuzany
Šabovej,PhD.,vprávnejvecižalobkyne:E.J.,nar.XX.I.XXXX,J.V.XXX,XXXXXW.,protižalovanému:
Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KaKE/21561/2022, ČRZ: 140345/2022, zo dňa 14. decembra 2022, o
kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S 136/2022-86 zo
dňa 27. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k.

KE-8S/136/2022-86 zo dňa 27. novembra 2024 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania
1. Žalovanému bola dňa 14. novembra 2022 doručená formulárová žiadosť žalobkyne o právnu pomoc
na zastupovanie v súdnom konaní, vrátane jeho začatia. Žalobkyňa konanie špecifikovala ako konanie
pred Ústavným súdom SR s tým, že ide o rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie sp. zn.
17Er/547/2005. Ďalej uviedla, že podaním na Ústavný súd SR si uplatňuje finančné zadosťučinenie
100 000,00 Eur z dôvodu porušenia jej základných ľudských práv a slobôd, keďže vyššie uvedená

exekučná vec vedená Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 nebola rozhodnutá
bez zbytočných prieťahov. Uvedené exekučné konanie malo byť podľa žalobkyne ukončené dňa 03.
novembra 2022, doručené 09. novembra 2022. Žalobkyňa v rámci uvedenej žiadosti požiadala aj o
predbežné poskytnutie právnej pomoci, keďže mala za to, že hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty
iniciovania konania pred Ústavným súdom SR. Vo voľnom texte žiadosti opísala skutkový stav s tým, že
vo veci vedenej Okresným súdom Košice - okolie podala sťažnosť na prieťahy, ktorá bola predsedníčkou
uvedeného súdu vyhodnotená ako dôvodná. Uviedla tiež, že dňa 09. novembra 2022 obdržala od

súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej Mihálovej ukončenie exekučného konania pod sp. zn.
Ex 30/05-263. Žalobkyňa k uvedenej žiadosti pripojila niekoľko príloh súvisiacich s konaním sp. zn.
17Er/547/2005 a s jej finančnou situáciou.
2. O uvedenej žiadosti žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým žalobkyni
nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti fyzickej osoby pre
prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie sp. zn. 17Er/547/2005. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia úvodom poukázal na tri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby žiadateľ

o poskytnutie právnej pomoci mohol byť so svojou žiadosťou úspešný. To znamená, že žiadateľ musí
spĺňať podmienku, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade jeho sporu sa nejdená o
zrejmúbezúspešnosťažesporprevyšujehodnotuminimálnejmzdy,akhojemožnévyčísliťvpeniazoch.
Žalovaný poukázal na ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobámv materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len

ako „Zákon o právnej pomoci“), podľa ktorého pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum
prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ
schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Citoval tiež ustanovenia čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 127 ods. 1, 3 a 4 Ústavy SR s tým, že predmetnú
žiadosť hodnotil aj z pohľadu nesplnenia podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu a pri tom vychádzal

z fotokópií návrhu na zastavenie exekúcie vo veci 17Er/547/2005 zo dňa 30. apríla 2014, uznesenia
OkresnéhosúduKošice-okoliesp.zn.17Er/547/2005zodňa14.júla2022(právoplatnédňa17.augusta
2022), konečného vyúčtovania trov exekučného konania EX 30/05-263 zo dňa 03. novembra 2022
(žalobkyni doručené dňa 09. novembra 2022), sťažnosti žalobkyne na prieťahy v konaní zo dňa 27.
januára 2022 a odpovede predsedníčky Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 01. marca 2022.
3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že z dokladov predložených

žalobkyňou je zrejmé, že sa svojou žiadosťou domáhala poskytnutia právnej pomoci vo veci ústavnej
sťažnosti, pričom za porušovateľa svojich práv označila Okresný súd Košice - okolie, ktorý sa mal
dopustiť porušenia jej práv tým, že v jej právnej veci konal spôsobom, že došlo k prieťahom v konaní,
čo potvrdzuje aj odpoveď predsedníčky uvedeného súdu. Mal za to, že právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov patrí medzi základné práva a ako také je garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy

SR.Podstatoutohtoprávajeajodstráneniestavuprávnejneistoty,vktorejsavdanomprípadenachádza
osoba uplatňujúca si svoj právom chránený záujem na riešení svojho základného práva. Základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní je porušené v prípade, ak k prieťahom došlo
zavinením orgánu štátu, v tomto prípade súdu. Z predložených dokladov a vyjadrení žalovaný zistil,
že voči žalobkyni sa viedlo exekučné konanie na okresnom súde pod sp. zn. 17Er/547/2005 (u súdnej

exekútorky vedené pod sp. zn. EX 30/05) od udelenia poverenia dňa 31. mája 2005 do 03. novembra
2022. Žalovaný mal za nepochybné, že v uvedenom konaní došlo k prieťahom v konaní, čo potvrdzuje
odpoveď predsedníčky okresného súdu zo dňa 01. marca 2022 a zároveň mal za nepochybné, že
uvedené exekučné konanie je už skončené, čo uviedla jednak žalobkyňa a potvrdzuje to tiež písomnosť
súdnej exekútorky zo dňa 03. novembra 2022.

4. Žalovaný na základe uvedeného dospel k záveru, že súdne konanie vedené na Okresnom súde
Košice - okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005, v ktorom malo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda k
porušeniu základného práva žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, bolo skončené
dňa 03. novembra 2022, a teda v zmysle citovanej judikatúry ústavného súdu odpadol dôvod podania
prípadnej ďalšej ústavnej sťažnosti v tejto právnej veci žalobkyne a nie je možné namietať ďalšie

trvanie protiprávneho stavu a prieťahy v tomto konaní. Podľa žalovaného teda možno konštatovať, že
v predmetnej právnej veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na žalovaného, ide o zrejmú bezúspešnosť
sporu zmysle ustanovenia § 8 Zákona o právnej pomoci. Záverom uviedol, že vo veci, s ktorou sa
žalobkyňa obrátila na žalovaného, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, teda
žalobkyňa nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na poskytnutie právnej pomoci a keďže

nesplnenie hoci len jednej z podmienok má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci, žalovaný žalobkyni v predmetnej veci nárok na priznanie právnej pomoci nepriznal.
5. Správnou žalobou podanou dňa 28. decembra 2022 pôvodne na Krajskom súde v Košiciach (ďalej
aj ako „krajský súd“), sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu zákonnosti zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. KaKE/21561/2022, ČRZ: 140345/2022 zo dňa 14. decembra 2022 (ďalej len ako

„napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni
v právnej veci ústavnej sťažnosti fyzickej osoby pre prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde
Košice - okolie sp. zn. 17Er/547/2005. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že nemá právne vzdelanie
a dostatočné finančné prostriedky, preto požiadala žalovaného o poskytnutie právnej pomoci vo veci
právneho zastúpenia pred Ústavným súdom SR vo veci prieťahov v konaní vedenom Okresným súdom

Košice - okolie (ďalej len ako „okresný súd“) pod sp. zn. 17Er/547/2005. V rámci správnej žaloby
poukázala v krátkosti na skutkové okolnosti súvisiace s prieťahmi v už spomenutom konaní pred
okresným súdom, z ktorých vyplynulo, že jej sťažnosť na prieťahy bola vyhodnotená ako dôvodná.
Záverom navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného.
6. Správny súd uviedol, že na to aby bol žiadateľ úspešný so svojou žiadosťou o priznanie nároku na

poskytnutie právnej pomoci, musí kumulatívne splniť tri podmienky uvedené v § 6 ods. 1 Zákona o
právnej pomoci. Žalovaný v rámci právneho posúdenia žiadosti žalobkyne dospel k záveru o nesplnení
podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o právnej pomoci, teda že nejde o zrejmú bezúspešnosť
sporu, čo odôvodnil tak, ako je to uvedené v bodoch č. 5 až 8 tohto rozhodnutia. Správny súd súdnyprieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a proces konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, resp.
právne posúdenie veci žalovaným rozdelil do dvoch častí. V prvej časti sa zaoberal právnym posúdením
veci vo vzťahu k vyhodnoteniu nesplnenia podmienky tzv. zrejmej bezúspešnosti sporu a v druhej časti

právnym posúdením vyhodnotenia žiadosti žalobkyne vo vzťahu k úlohám a napĺňaniu účelu Zákona o
právnej pomoci žalovaným, ako štátnou rozpočtovou organizáciou poskytujúcou právnu pomoc podľa
Zákona o právnej pomoci.
7. Správny súd uviedol, že z ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci jednoznačne vyplýva
pre žalovaného povinnosť, zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom sa žiadateľ domáha priznania nároku

na poskytnutie právnej pomoci, náležite vyhodnotiť. Toto vyhodnotenie má prirodzene svoje limity,
avšak vyhodnotenie prípadného úspechu ústavnej sťažnosti (tak ako je to v prípade žalobkyne) za
skutkového stavu, ktorý je v zásadných bodoch totožný so skutkovým stavom v prípadoch, ktoré boli
Ústavným súdom SR záväzne vyriešené v neprospech sťažovateľov odmietnutím sťažnosti, pre potreby
rozhodovania o priznaní, či nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, podľa správneho súdu,
aj s ohľadom na znenie § 8 Zákona o právnej pomoci a na závery najvyššieho súdu citované v bode

č. 29 tohto rozhodnutia, je bez pochýb skutočnosťou, na ktorú žalovaný podľa § 8 Zákona o právnej
pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliada. Preto ak žalovaný v prípade žiadosti
žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti fyzickej osoby pre prieťahy v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice - okolie sp. zn. 17Er/547/2005 posudzoval zrejmú bezúspešnosť
sporu s ohľadom na prípadný úspech ústavnej sťažnosti žalobkyne v predmetnej veci, takýto postup

žalovaného nemožno označiť inak ako súladný so zákonom.
8. Vo vzťahu k záverom žalovaného opierajúcim sa o judikatúru Ústavného súdu SR, že v právnej
veci žalobkyne nie je možné pred Ústavným súdom SR úspešne namietať protiprávny stav, ktorý už
netrvá a teda ani prieťahy v konaní, ktoré bolo ukončené, na základe čoho sa v danom prípade jedná o
bezúspešný spor a nie je tak splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o právnej pomoci, že

nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, správny súd uviedol, že týmto záverom napadnutého rozhodnutia
žalovaného v zásade nie je čo vytknúť. Správny súd vyhodnotil ako významnú primárne argumentáciu
žalovaného opierajúcu sa v zásade o ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR v obdobných veciach, teda
toho Ústavného súdu SR, ktorý by rozhodoval aj o prípadnej ústavnej sťažnosti žalobkyne, na základe
čoho nemožno rozumne a zrejme predpokladať iný záver vo veci než ten, že žalobkyňa by bola so

svojou ústavnou sťažnosťou neúspešná. Na podporu týchto záverov správny súd poukázal aj na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2017-24 zo dňa 17. januára 2017.
9. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu nesplnenia podmienky „bezúspešnosti sporu“ ústavnej sťažnosti
žalobkyne teda správny súd vyhodnotil právne posúdenie žalovaného ako súladné so zákonom. Avšak
v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa zaoberal aj právnym posúdením

žalovaného vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci v jej právnej veci prieťahov
v konaní vedenom Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005. Uviedol, že je síce
pravdou, že žalobkyňa žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sama zúžila len na právnu pomoc na
zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, avšak správny súd mal za to, že pre naplnenie
účelu Zákona o právnej pomoci, ktorým je okrem iného v zovšeobecnenej rovine poskytovanie právnej

pomoci fyzickým osobám za účelom riadneho uplatnenia a ochrany ich práv, bolo aj s poukazom na
ustanovenia § 5b ods. 1 a 5 Zákona o právnej pomoci, úlohou žalovaného vyhodnotiť právnu vec
žalobkyne komplexne.
10. Správny súd uviedol, že v predmetnej veci nebolo sporným, že v konaní vedenom Okresným súdom
Košice - okolie pod sp. zn. 17Er/547/2005 došlo k prieťahom v konaní. V dôsledku takto konštatovaných

prieťahov v predmetnom konaní sa žalobkyňa mienila domáhať ochrany svojich práv a pre túto ochranu
si zvolila „cestu“ ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR. Zo skutkového stavu je však zrejmé, že na
ochranu určitých svojich práv si žalobkyňa mohla zvoliť aj inú „cestu“, napríklad prostredníctvom zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, o ktorej však ako osoba bez znalosti práva nemusela vedieť. Správny súd mal za to, že v

odôvodnených prípadoch, kedy je zrejmé, že žiadateľ si v žiadosti zvolil nesprávny spôsob právnej
pomoci, je pre naplnenie účelu Zákona o právnej pomoci zo strany žalovaného potrebné posudzovať
žiadosť žiadateľa, ako osoby neznalej práva, ktorá sa na žalovaného obracia práve primárne z tohto
dôvodu (zároveň tiež z dôvodu materiálnej núdze), komplexným spôsobom tak, aby žiadateľovi nebolo
znemožnené domáhať sa svojich práv za asistencie právnej pomoci poskytnutej podľa Zákona o právnej

pomoci len z toho dôvodu, že na základe vlastnej neznalosti si v žiadosti zvolil nesprávny spôsob právnej
pomoci, v dôsledku čoho mu nárok na právnu pomoc nebol priznaný, hoci v prípade zvolenia správneho
spôsobu právnej pomoci, by mu tento nárok mohol byť priznaný.11. V danom prípade žalovaný podľa správneho súdu na konkrétne okolnosti prípadu a účelnú ochranu
práv žalobkyne neprihliadal, keďže žiadosť žalobkyne právne posúdil izolovane bez toho, aby na vec
aplikoval aj ustanovenie § 5b ods. 1 Zákona o právnej pomoci, teda, že by prihliadol na okolnosti

konkrétneho prípadu a účelnú ochranu práv žalobkyne a vyhodnotil jej žiadosť o poskytnutie právnej
pomoci komplexne s ohľadom na ňou prezentovaný skutkový stav vyplývajúci aj z príloh predložených
k uvedenej žiadosti a zaoberal sa inými možnosťami pri ktorých by žalobkyni v jej konkrétnom prípade
mohol byť nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný. Tento nedostatok správny súd vyhodnotil za
natoľko významný, že správny súd priviedol k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
12. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z
dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Žiadal zmeniť rozsudok správneho súdu tak, že kasačný súd žalobu zamietne.
13. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že správny súd použil na ustanovenie § 5b ods. 1 zákona

č. 327/2005 Z. z. extenzívny výklad práva, keď aplikoval toto ustanovenie ohľadne postupu po priznaní
nároku na právnu pomoc aj na žiadateľa o právnu pomoc, a teda postup pred samotným priznaním
nároku na právnu pomoc, s čím sťažovateľ nesúhlasí. Sťažovateľ pri rozhodovaní o nároku na právnu
pomoc koná v pozícii správneho orgánu a pri svojom rozhodovaní je viazaný príslušnými ustanoveniami
Správneho poriadku. Sťažovateľ rozumie princípu ochrany práv žiadateľov o právnu pomoc, avšak

pri svojom rozhodovaní je povinný dodržiavať ustanovenia zákonov, ktoré upravujú jeho postup a
rozhodovanie.
14. Správny súd poukázal na to, že sťažovateľ mal posudzovať žiadosť žiadateľa ako žiadosť
osoby neznalej práva a mal jeho žiadosť posúdiť komplexným spôsobom. Sťažovateľ uviedol, že je
nepochybné, že žiadateľ o právnu pomoc, aj keď ide o osobu neznalú práva, má vedomosť o existencii

Centra právnej pomoci. Má tak aj možnosť využiť predbežnú konzultáciu podľa § 9 zákona č. 327/2005
Z. z., ktorej účelom je práve poskytnutie základnej právnej rady a teda zistenie možností uplatnenia práv
fyzickej osoby. Rozhodnutie o nároku na právnu pomoc nemôže nahrádzať tento inštitút predbežnej
konzultácie a už vôbec nie v situácii, keď žiadateľ jasne a jednoznačne v žiadosti o právnu pomoc
vymedzil nárok, ktorý chce uplatniť a spôsob, akým ho chce uplatniť.

15. V súvislosti s uvedeným poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn.
4Svk/26/2023, v ktorom najvyšší správny súd tiež vychádzal z toho, že úlohou Centra je posúdiť žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci v medziach toho, čo vymedzil sám žalobca a nemá vo svojom rozhodnutí
konať nad rámec jeho žiadosti. Sťažovateľ mal za to, že žalobkyňa jasne vymedzila, že sa chce domáhať
ochrany svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, že sa tejto ochrany chce domáhať

pred Ústavným súdom SR a na tomto súde sa chce domáhať aj finančného zadosťučinenia. Mal za to,
že otázku zrejmej bezúspešnosti sporu v kontexte toho, o čo žiadala žalobkyňa, posúdil správne a aj
s poukazom na ustálenú judikatúru.
16. Správny súd zároveň sťažovateľovi vytkol aj to, že v prípade žalobkyne mal aplikovať ustanovenie
§ 5b ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Právna úprava je však v tomto smere jednoznačná, jasná

a nevyvoláva možnosť takejto interpretácie. O tejto forme Centrum rozhoduje v rozhodnutí, ktorým
priznáva žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, teda musí najprv posúdiť splnenie podmienok
nároku na právnu pomoc v konkrétnej veci, v ktorej sa žiadateľ na Centrum obrátil. Sťažovateľ má za to,
že správne ustálil právnu vec, v ktorej žalobkyňa žiadala o právnu pomoc, že žalobkyňa už nemohla v
konaní pred Ústavným súdom SR namietať porušenie svojich práv a že žalobou napadnuté rozhodnutie

sťažovateľa bolo vecne správne a zákonné, dostatočne odôvodnené a reagovalo na všetky skutočnosti
v predmetnej veci a argumenty žalobkyne.

III. Posúdenie kasačného súdu
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že

kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
18. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo primárne posúdiť, či
správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď

zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
žalovaný posúdil žiadosť žalobkyne izolovane bez toho, aby na vec aplikoval ustanovenie § 5b ods. 1
zákona č. 327/2005 Z. z., teda neprihliadol na okolnosti konkrétneho prípadu a účelnú ochranu práv
žalobkyne a nevyhodnotil jej žiadosť komplexne.19. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že voči žalobkyni bolo vedené exekučné
konanie a začatá exekúcia v roku 2005 (exekučná vec vedená Okresným súdom Košice - okolie pod
sp. zn. 17Er/547/2005 a pred súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 30/05), v rámci ktorého žalobkyňa

písomným podaním zo dňa 30. apríla 2014 podala na okresný súd návrh na zastavenie exekúcie, o
ktorom nebolo rozhodnuté viac ako osem rokov, na základe čoho podala žalobkyňa na okresný súd
dňa 27. januára 2022 sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, ktorá bola predsedníčkou okresného
súdu vyhodnotená ako dôvodná. Následne bolo o návrhu žalobkyne na zastavenie exekúcie rozhodnuté
uznesením Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 17Er/547/2005 zo dňa 14. júla 2022 (právoplatné dňa

17. augusta 2022), ktorým bol návrh žalobkyne zamietnutý. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že
žalobkyni bolo dňa 09. novembra 2022 doručené konečné vyúčtovanie exekučného konania (č. l. 263
exekučného spisu) vedeného pred súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Regináčovou Mihálovou pod sp.
zn. EX 30/05 zo dňa 03. novembra 2022.
20. Kasačný súd mal za preukázané, že v exekučnej veci vedenej Okresným súdom Košice - okolie pod
sp. zn. 17Er/547/2005 došlo k prieťahom v konaní, no zároveň mal tiež za preukázané, že o návrhu

žalobkyne na zastavenie predmetnej exekúcie zo dňa 30. apríla 2014 bolo právoplatne rozhodnuté dňa
14. júla 2022. Z obsahu konečného vyúčtovania exekučného konania súdnej exekútorky zo dňa 03.
novembra 2022, doručeného žalobkyni dňa 09. novembra 2022 vyplynulo, že k ukončeniu predmetného
exekučného konania došlo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie pred uvedeným
dátumom. Možno teda konštatovať, že tak konanie o návrhu žalobkyne na zastavenie predmetnej

exekúcie, ako aj exekučné konanie ako také, boli právoplatne ukončené. Z obsahu administratívneho
spisu tiež vyplynulo, že žalobkyňa v čase vydania napadnutého rozhodnutia ústavnú sťažnosť nepodala,
teda je nepochybné, že k podaniu ústavnej sťažnosti žalobkyne v predmetnej veci by mohlo dôjsť až v
čase po právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Košice - okolie o jej návrhu na zastavenie exekúcie,
resp. po ukončení predmetného exekučného konania, teda v čase kedy porušenie jej práv spočívajúcich

v prerokovaní predmetnej veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov už netrvalo.
21. Vo vzťahu k záverom žalovaného opierajúcim sa o judikatúru Ústavného súdu SR, že v právnej
veci žalobkyne nie je možné pred Ústavným súdom SR úspešne namietať protiprávny stav, ktorý už
netrvá a teda ani prieťahy v konaní, ktoré bolo ukončené, na základe čoho sa v danom prípade jedná o
bezúspešný spor a nie je tak splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o právnej pomoci, že

nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, kasačný súd uvádza, že s uvedeným súhlasí, čo napokon vyjadril
v rozhodnutí aj správny súd.
22. Kľúčovou otázkou pri posudzovaní uvedenej veci však bolo posúdenie, či správny súd vyhodnotil
správne, že žalovaný mal v uvedenej veci postupovať podľa § 5b ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., teda
prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a vyhodnotiť žiadosť žalobkyne komplexne.

23. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania
právnejpomociazabezpečiťjejposkytovanievrozsahuustanovenomtýmtozákonomfyzickýmosobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a
ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu v azylových veciach, v konaní
o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní

o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.
24. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci

bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu

sporu vyčísliť v peniazoch.
25.Podľa§8Zákonaoprávnejpomoci,priposudzovanízrejmejbezúspešnostisporucentrumprihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
26. Podľa § 5b ods. 1 Zákona o právnej pomoci, o forme poskytnutia právnej pomoci rozhoduje centrum,

prihliada pritom na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej
oprávnenej osoby.
27. Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania
právnejpomociazabezpečiťjejposkytovanievrozsahuustanovenomtýmtozákonomfyzickýmosobám,ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a
ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej
miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac

ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť,
a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Jednou z takýchto podmienok je
skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.).
Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3
zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie

správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo
napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné,
že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej
núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne
vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných
dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa

procesných predpisov.
28. Pri posudzovaní dôvodnosti kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd vychádzal z?vymedzenia
právnej veci, v?rámci ktorej mala byť žiadaná právna pomoc poskytnutá, a ktorú svojou žiadosťou
vymedzila sama žalobkyňa. Je zrejmé, že žalobkyňa sa svojou žiadosťou chcela domáhať poskytnutia
právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti, pričom za porušovateľa svojich práv označila Okresný súd

Košice- okolie, ktorý sa mal dopustiť porušenia jej práv tým, že v jej právnej veci konal spôsobom, že
došlo k prieťahom v konaní, čo potvrdzuje aj výpoveď predsedu uvedeného súdu. Žalobkyňa na tlačive
žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedla, „Podaním na Ústavný súd SR si uplatňujem finančné
zadosťučinenie, žiadam právne zastúpenie pred Ústavným súdom SR porušením mojich základných
ľudských práv a slobôd, spôsobením prerokovania veci spôsobením zbytočných prieťahov, každý má

právo na spravodlivé, verejné a v primeranej lehote právo na to, v primeranej lehote aby jeho vec bola
prejednaná. Došlo k porušeniu mojich základných ľudských práv, v právnej veci sp. zn. 17Er/547/2005
v konaní na Okresnom súde Košice- okolie, spôsobením ďalšej ujmy strata celého spisu čo má za
následok ďalších porušení práv a slobôd.“ V ďalšej časti žiadosti označila krížikom, že žiada o právnu
pomoc a zastupovanie v súdnom konaní, vrátane jeho začatia, pričom rukou dopísala „na Ústavný súd“.

29. Kasačný súd v zmysle uvedeného konštatuje, že konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci
je konaním, ktoré začína výlučne na návrh žiadateľa, a ktoré nemôže začať správny orgán bez návrhu.
Ak žalobkyňa vo svojom podaní uviedla, že žiada o zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR
a namieta porušenie jej ústavného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ v
pozícii správneho orgánu nemá právomoc posúdiť túto žiadosť inak, ako žiadosť o poskytnutie právnej

pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti. Ak žiadateľka uviedla konkrétny spôsob, akým chce uplatniť
svoje právo, sťažovateľ ako správny orgán musí vychádzať z tohto vymedzenia a nemôže v rozhodnutí
o tejto žiadosti žiadateľa rozhodnúť o priznaní nároku na právnu pomoc v inej právnej veci. Ak by
žiadateľka vymedzila svoju žiadosť len opisom skutkových okolností sporu a výsledku, ktorý chce
dosiahnuť, vtedy by žalovaný mal priestor posúdiť právnu vec širšie preskúmaním možností, aké môže

žiadateľka v danej veci zvoliť. Napokon, ako uviedol aj žalovaný, žiadateľ o priznanie nároku na právnu
pomoc, má možnosť využiť predbežnú konzultáciu podľa § 9 zákona č. 327/2005 Z. z., ktorej účelom
je práve poskytnutie základnej právnej rady. Rozhodovanie o už uplatnenom nároku na právnu pomoc,
však uvedené nahrádzať nemôže.

IV. Záver
30. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutým rozsudkom správny
súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec
vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

31. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení
tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).
32. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).
33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.