Rozsudok – Dôchodky Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100195
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D.

XXX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v
konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 24.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. R u š í rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.01.2024 a vec jej vracia na ďalšie
konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“) zo dňa
26.09.2023, č. XXX XXX XXXX X (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobkyni zamietnutá jej
žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 10.08.2023.

2.V jeho odôvodnení sa po odkaze na znenie ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) uvádza,

že podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Prešov zo dňa 10.08.2023, žalobkyňa nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne určená na hodnote
20 % ). V predmetnom odbornom posudku sú podľa prvostupňového orgánu verejnej správy uvedené
taktiež všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o
tom, že žalobkyňa invalidná nie je.

3.Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná (jej
generálnym riaditeľom) dňa 09.02.2024, č. rozhodnutia XXX XXX XXXX X (ďalej ako „rozhodnutie
žalovanej“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

4.Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol po podaní odvolania
proti prvostupňovému rozhodnutiu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov (dňa 02.11.2023), kedy tento konštatoval objektívne a komplexné
posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a zotrval na určení miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na úrovni 20 %. Keďže teda odvolaniu žalobkyne nebolo vyhovené, bol ďalším
postupom kompletný posudkový spis odstúpený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnejpoisťovne, ústredie a ten v posudku zo dňa 24.01.2024, po zhodnotení polymorfných príznakov a
ťažkostí, konštatoval, že posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa
10.08.2023 je správny, bez zistenia dôvodu na jeho zmenu. Posudkový lekár sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie v posudku zo dňa 24.01.2024 prijal záver, že žalobkyniným rozhodujúcim
zdravotným postihnutím je dorzalgia (M54.0), ktoré je zaradené do kapitoly XV - choroby podporného
a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky
3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym
funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm,

cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia,
blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, podľa prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, a ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 20 % (z predpísaného rozpätia 20 % - 35 %), čo zodpovedá uvedenému miernemu
funkčnému postihu. Podľa znenia rozhodnutia žalovanej, doloženými lekárskymi správami nie je u
žalobkyne dokumentované také závažné zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo zmenu

v percentuálnom hodnotení, t. j. vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než
stanovených 20 %. Pokiaľ ide o iné zdravotné postihnutia, ovplyvňujúce celkový zdravotný stav a
podmieňujúce zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, tieto podľa záveru odborného
posudku zo dňa 24.01.2024 nemajú posudkovú závažnosť. Žalovaná konštatovala, že posúdenie
zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne prebehlo na základe zdravotnej

dokumentácie, ktorá bola podrobne opísaná v odbornom posudku o invalidite zo dňa 24.01.2024 a
ubezpečila, že skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných
vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia, kedy subjektívne ťažkosti sú
dokázanými diagnózami vysvetlené.

II. Správne súdne konanie

5.Správnou žalobou zo dňa 13.03.2024, označenou ako „ODVOLANIE“ sa žalobkyňa domáhala
preskúmania rozhodnutia žalovanej a jeho zrušenia. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že jej dôvodom
bol nesúhlas žalobkyne so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na

hodnote 20%, nezohľadnenie zhoršenia jej zdravotného stavu a neprihliadnutie na nové skutočnosti.
V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobkyňa opisuje fyzické prejavy jej zdravotného stavu (závrate,
nechutenstvo, kolísanie krvného tlaku, únava atď.). Uvádza tiež, že má „trvalú ťažkú poruchu chrbtice
s často opakujúcimi a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov.“ Žalobkyňa posudku zo dňa
24.01.2024 vyčíta, že v ňom nie sú zohľadnené najnovšie lekárske nálezy a posudok sa nezaoberá

terajším jej zhoršeným zdravotným stavom.

6.K správnej žalobe zaujala stanovisko žalovaná a vo svojom vyjadrení datovanom ku dňu 17.05.2024
zopakovala dôvody, ktoré ju viedli k neuznaniu žalobkyne za invalidnú a v konečnom dôsledku k
zamietnutiu jej žiadosti o invalidný dôchodok. Žalovaná navyše uviedla, že žalobkyňou uvádzané

skutočnosti o zhoršení jej zdravotného stavu, nie sú dôvodné, pretože doloženou zdravotnou
dokumentáciou, ktorú mali posudkový lekári k dispozícii, nie je preukázané a medicínsky zdôvodnené
stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a uznanie invalidity. K
zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej žalobkyňou k správnej žalobe žalovaná uviedla, že
povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok je potrebné doložiť v

rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia, kedy je žalobkyňa povinná navrhnúť dôkazy na podporu
svojichtvrdení,ktorémákdispozíciivčaserozhodovaniaojejdôchodkovomnároku.Podľažalovanejtak
zdravotná dokumentácia doplnená žalobkyňou k správnej žalobe, nie je pre účely posúdenia správnosti
a zákonnosti rozhodnutia žalovanej správnym súdom relevantná. Vzhľadom na uvedené skutkové a
právne dôvody žalovaná žiada správnu žalobu zamietnuť.

7.Na vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe reagovala žalobkyňa, podaním datovaným ku dňu
08.08.2024 a v ňom opätovne vyjadrila nespokojnosť s určenou 20 % mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Špecifikovala, že „prevažujúce symptómy z organového a psychického
postihnutia pretrvávajú a zhoršujú sa a nadväzujú na môj celkový zdravotný stav.“ Žalobkyňa uviedla, že

zdravotný stav, resp. jeho prejavy jej sťažujú spoločenský život a nedovoľujú jej tiež vykonávať sústavne
a bez obmedzení pracovnú činnosť.

8.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.9.Sudca Správneho súdu v Košiciach, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci (ust. § 23 ods. 2, písm.
a/, § 199 až § 205 Správneho súdneho poriadku) preskúmal prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie

žalovanej, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh správneho
konania na úrovni orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež súdneho spisu, a to tak v právnych
medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm.
d/, § 199 ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“) a vychádzajúc
zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej dospel k záveru

o dôvodnosti správnej žaloby a preto o potrebe rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie
konanie.

10.Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.02.2026 so začiatkom o 12.00 hod. v
pojednávacej miestnosti P2 v budove Správneho súdu v Košiciach. Na pojednávaní bola prítomná
žalobkyňa a tiež zástupca žalovanej. Obaja účastníci konania vo svojom prednese zotrvali na doterajšej

argumentácii.

11.Podľa ust. § 3 ods. 4, veta prvá Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.

12.Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

13.Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný

stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

14.Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

15.Podľa ust. § 70 ods. 1, zákona o sociálnom poistení, má poistenec nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný

dôchodok.

16.Podľa ust. § 71 ods. 1 až ods. 3, veta prvá zákona o sociálnom poistení, je poistenec invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný

stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby.

17.Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z..

18.Podľa ust. § 71 ods. 4 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie
zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov,
pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí.19.Podľa ust. § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b)
dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

20.Podľa ust. § 195 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo

známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

21.Žalobkynina argumentácia spočíva v jej nesúhlase s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosť,určenouunejposudkovýmilekármiSociálnehopoistenia,napriekňoupociťovanému
pretrvávajúcemu zlému zdravotnému stavu.

22.Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia podľa ust. § 153 ods. 3, písm. a/ zákona
o sociálnom poistení zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Túto lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V zmysle
znenia cit. ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa pre uznanie invalidity vyžaduje nielen

dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne tento dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
musí zapríčiňovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu nad 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

23.Z administratívneho spisu, ktorý bol v tejto veci správnemu súdu predložený vyplýva, že žalobkyňa

dňa 10.08.2023 požiadala o spísanie žiadosti o invalidný dôchodok (žiadosť spísaná v ten istý
deň), čím si uplatnila nárok na invalidný dôchodok. Na základe tejto žiadosti bol zdravotný stav
žalobkyne posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Prešov dňa 10.08.2023 a jeho odborný posudok o invalidite, ako súčasť lekárskej správy z toho
istého dňa, bol podkladom prvostupňového rozhodnutia. V predmetnom odbornom posudku posudkový

lekár, na základe žalobkyňou predložených lekárskych správ určil jej rozhodujúce zdravotné
postihnutie so zaradením do Kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E -
Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3. Degenerativne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách, písmeno b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a
svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a

syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu
v postihnutom úseku, kedy za toto postihnutie stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na úrovni 20%, pričom posudkový lekár nevidel dôvod na jej navýšenie o ďalších 10% za iné
žalobkynine zdravotné postihnutia. Po odvolaní sa žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, bol jej
zdravotný stav opätovne predmetom hodnotenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka

Prešov a tento dňa 02.11.2023 v odbornom posudku o invalidite, po zohľadnení klinických nálezov
predložených žalobkyňou k odvolaniu, zotrval na skutkových a odborných záveroch konštatovaných v
posudku zo dňa 10.08.2023 vrátane stanovenej 20 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Následne na to v odvolacom správnom konaní zdravotný stav žalobkyne hodnotil posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, ústredie a ten dňa 24.01.2024 v odbornom posudku o invalidite našiel zhodu s

predchádzajúcimi posúdeniami a závermi vo veci žalobkyninho rozhodujúceho zdravotného postihnutia
(Kapitola XV, Oddiel E, položka 3, písmeno b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení) a tiež určenej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnote 20%. Výrok odborného posudku zo
dňa 24.01.2024 je z tohto dôvodu rovnaký, ako pri posudkoch zo dňa 10.08.2023 a 02.11.2023 a teda,
že žalobkyňa nie je invalidná.

24.Zo skôr citovaných právnych noriem (zákon o sociálnom poistení a Správny poriadok) okrem
iného zreteľne vyplýva, že orgány verejnej správy sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania. Taktiež sú orgány verejnej správy povinné pred vydaním
rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistili skutočný stav veci. Ich rozhodnutia teda musia

vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. A práve tu vidí správny súd zlyhanie žalovanej, kedy
jej konanie a rozhodnutie nenaplnilo literu citovaných právnych noriem. Ako vyplýva z citovaných
zákonných ustanovení a tiež ako už bolo povedané skôr, relevantnými informáciami pre zistenie
zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok (tu žalobkyne) a jeho následné vyhodnotenie zaúčelom stanovenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a prijatia záveru, či
tento žiadateľ je invalidným a teda či spĺňa jednu zo základných podmienok na vyhovenie jeho žiadosti
o invalidný dôchodok, sú lekárske správy, z ktorých posudkový lekár vychádza. Bez zhromaždenia

a zhodnotenia aktuálnych lekárskych nálezov nie je možné v prípade skúmania opodstatnenosti
žiadosti o invalidný dôchodok hovoriť o dostatočne ustálenom skutkovom stave. Úroveň skutkového
stavu zisteného orgánmi verejnej správy sa musí zároveň odrážať v obsahu administratívneho spisu,
ktorý orgány verejnej správy správnemu súdu v konkrétnej veci predložia. Žalobkyňa si súčasne so
žiadosťou o invalidný dôchodok splnila svoju zákonnú povinnosť a prvostupňovému orgánu verejnej

správy predložila početné lekárske nálezy, pričom ďalšie lekárske nálezy doplnila s odvolaním proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Tieto lekárske nálezy boli relevantné pre hodnotenie zdravotného stavu
žalobkyne posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy a po ňom, v odvolacom
správnom konaní, v súlade so zákonnou úpravou, aj posudkovým lekárom žalovaného. Listom zo
dňa 08.12.2023 bola žalobkyňa prvostupňovým orgánom verejnej správy informovaná, že vo veci
vybavenia jej odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nebude možné dodržať 60 dňovú lehotu na

rozhodnutie a bude potrebné ju predĺžiť o ďalších 60 dní. Žalobkyňa na tento list reagovala odpoveďou
zo dňa 27.12.2023 a doručením ďalších lekárskych správ. Z lekárskeho posudku zo dňa 24.01.2024,
na odborných záveroch ktorého bolo založené rozhodnutie žalovanej je zrejmé, že posudkový lekár v
tomto posudku s týmito lekárskymi správami pracoval až na jednu podstatnú výnimku a tou je lekárska
správa neurológa zo dňa 21.12.2023, Neurologická ambulancia B. E. F., Nemocnica Agel Levoča,

(poslednou lekárskou správou neurológa, ktorou sa posudkový lekár dňa 24.1.2024 zaoberal bola tá
zo dňa 08.08.2023). Túto situáciu je podľa správneho súdu potrebné vnímať o to intenzívnejšie, že
práve (predchádzajúce) klinické nálezy neurológa boli jednými z kľúčových pre určenie rozhodujúceho
zdravotného postihnutia žalobkyne a stanovenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, kedy nález zo dňa 21.12.2023 je z oblasti neurológie najaktuálnejší, resp. posledný pred

odborným hodnotením posudkového lekára (24.01.2024). Pre objektívne zistenie skutkového stavu
bolo preto nevyhnutné sa aj touto plnohodnotnou lekárskou správou zaoberať a na účely odborných
záverov posudkového lekára túto aj vyhodnotiť. Aj v prípade, že posudkový lekár určitý klinický nález
nepovažuje za významný pre zhodnotenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok, musí v
odbornom posudku tento nález uviesť a poukázať tiež na to, aké fakty z neho pre skúmanie invalidity

plynú. Posúdenie úrovne relevancie toho ktorého klinického nálezu závisí predovšetkým na odbornom
lekárskom posúdení, kedy správny súd si vzhľadom na absenciu jeho medicínskej spôsobilosti nemôže
o takejto odbornej otázke vytvoriť vlastný úsudok. Uvedený nedostatok pri objektivizácii skutkového
stavu nemôže správny súd akceptovať.

25.Keďže nie všetky okolnosti súvisiace s budovaním skutkového stavu, ktorý žalovaná vzala za základ
svojho rozhodnutia boli zistené dostatočne na to, aby žalovaná mohla prijať záver, že žalobkynin
zdravotný stav nezodpovedá invalidite, správny súd podľa ust. § 191 ods. 1, písm. e/ SSP rozhodnutie
žalovanej zrušil a vec jej vracia na ďalšie konanie, v ktorom žalovaná riadiac sa právnym názorom
správnehosúdu,opätovnedôslednenazákladevšetkýchrelevantnýchpodkladovposúdi,čiužalobkyne

jej zdravotný stav zakladá invaliditu a v nadväznosti na takto prijatý záver, súčasne, vyhodnotiac aj
ostatné zákonné predpoklady, rozhodne o jej nároku na invalidný dôchodok.

26.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods.
1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov

konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa ust. § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v
lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnúsťažnosťmožnopodľa§440ods.1Správnehosúdnehoporiadkuodôvodniťlentým,žesprávny
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.