Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106281
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Kolibáb

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu:
OdriStav, s.r.o., so sídlom Lučenecká cesta 2286, 960 01 Zvolen, IČO: 46 274 481, právne zastúpený:
Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102045986/2023 zo dňa 10.08.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

102045986/2023zodňa10.08.2023akoajrozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvéhostupňaDaňového
úradu Banská Bystrica č. 101118873/2023 zo dňa 24.04.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej aj ako ,,správca dane“ alebo ,,orgán

verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u daňového subjektu OdriStav s.r.o. – žalobcu v zmysle §
46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty (ďalej
aj ako ,,DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2021. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca
dane protokol z daňovej kontroly č. 103366082/2022 zo dňa 15.12.2022, súčasťou ktorého bola aj výzva
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňová kontrola bola ukončená dňa 29.12.2022

doručením uvedeného protokolu s výzvou.

2. Kontrolovaný daňový subjekt podal za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2021 daňové
priznanie dňa 24.11.2021. Zároveň však nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné
daňovépriznanie.Prevažujúcimpredmetomčinnostikontrolovanéhodaňovéhosubjektujekúpaapredaj
tovaru – stavebniny, maloobchod a veľkoobchod a stavebná činnosť. Kontrolou predložených dokladov
bolo zistené, že daňový subjekt OdriStav s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období október 2021 si

odpočítal daň v sume 10 173,33 eur z dodávateľskej faktúry prijatej od spoločnosti A@A Company s.r.o.
v likvidácii, faktúra č. 2021190 zo dňa 18.10.2021 v sume 61 040 eur, základ dane 50 866,67 eur, 20 %
DPH v sume 10 173,33 eur, na ktorej je uvedený text: Fakturujeme Vám doplatok Audi Q8, VIN A..3. Správca dane zistil, že fakturované motorové vozidlo malo byť dodávané v reťazci spoločností
Johannsen OHG (Nemecko) – A W market s.r.o. - A@A Company s.r.o. v likvidácii – OdriStav,
s.r.o. Správca dane bol toho názoru, že spoločnosti A@A Company s.r.o. v likvidácii a A W market

s.r.o. boli do účelovo vytvoreného reťazca zapojené len s cieľom umožniť kontrolovanému daňovému
subjektu odpočítať si daň v tuzemsku bez toho, aby musel priznať daň z nadobudnutia tovaru.
Kontrolovaný daňový subjekt síce splnil formálne aj vecné podmienky na odpočítanie dane v zmysle
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon
o DPH“), avšak vyhodnotením všetkých dôkazov a zistených skutočností v ich vzájomnej súvislosti

správca dane preukázal, že kontrolovaný daňový subjekt sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky
daňovéhopodvodu.Dospelkzáveru,žejedinýmcieľompreukázanéhodaňovéhopodvodubolozískanie
neoprávnenej daňovej výhody, resp. optimalizácia daňových povinností u kontrolovaného daňového
subjektu cez dodávateľskú faktúru od spoločnosti A@A company s.r.o. v likvidácii. Zistený skutkový
stav vyhodnocoval aj s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ najmä podľa rozsudku ESD číslo
C-439/04 a C-440/04 (Axel Kittel a Recolta Recycling) a podľa bodu 50. Rozsudku Najvyššieho súdu

SR č. 1Sžf/31/2016, v ktorom Najvyšší súd SR vymedzil štyri kritériá, ktoré musia byť splnené, aby bol
správca dane oprávnený nepriznať odpočítanie dane z dôvodu zapojenia kontrolovaného platiteľa do
daňového podvodu.

4. Na základe uvedeného vydal správca dane rozhodnutie č. 101118873/2023 zo dňa 24.4.2023, ktorým

daňovému subjektu OdriStav, s.r.o. – žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel
v sume 10 173, 33 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2021, nadmerný odpočet nepriznal v
sume 4 489,29 eur a vyrubil daň v sume 5 684,04 eur.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt – žalobca odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol

žalovaný rozhodnutím č. 102045986/2023 zo dňa 10.8.2023 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku tak,
že rozhodnutie správcu dane č. 101118873/2023 zo dňa 24.4.2023 potvrdil. Žalovaný po oboznámení
sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní
odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného
spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tieto závery podľa žalovaného vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa odvolací orgán s ním stotožnil v
celom rozsahu, považujúc posúdenie veci správcom dane za správne.

6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že správca dane nepriznal odvolávajúcemu sa

daňovému subjektu OdriStav, s.r.o. v zdaňovacom období október 2021 právo na odpočítanie dane
v sume 10 173,33 eur z dodávateľskej faktúry č. 2021190 zo dňa 18.10.2021 od spoločnosti A@A
Company s.r.o. v likvidácii, na ktorej bol ako predmet fakturácie uvedený text: „fakturujeme Vám doplatok
AudiQ8,VINWAUZZZF1XKD047353“,zdôvodu,žekontrolovanýdaňovýsubjektbolvzmyslesprávcom
dane označenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (Rozsudok v spojenej veci C-439/04 a C-440/04 Axel

Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL) účastníkom daňového
podvodu. Správca dane v zmysle napadnutého rozhodnutia preukázal, že daňový subjekt OdriStav,
s.r.o. bol účastníkom obchodného reťazca spoločností za účasti spoločností DOVOZ VOZIDIEL s.r.o.,
A@A company s.r.o. v likvidácii a AW market s.r.o. Správca dane konštatoval, že fakturačný reťazec
bol vytvorený s cieľom získať daňové zvýhodnenie na strane kontrolovaného platiteľa. V zmysle

zistení správcu dane spoločnosť A@A company s.r.o. v likvidácii neuviedla do daňového priznania
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2021 daň z uskutočneného zdaniteľného
obchodu pre spoločnosť OdriStav, s.r.o., t.j. túto daň do štátneho rozpočtu neodviedla, čím došlo
k daňovému úniku. Správca dane zároveň uviedol, že daňový subjekt OdriStav, s.r.o. mohol a mal
vedieť o svojej účasti na daňovom podvode. Z judikatúry EÚ, ale aj judikatúry SR vyplýva, že boj proti

podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty, je cieľom
uznaným a podporovaným Smernicou Rady 2006/112/ES. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a
súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne
skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (viď.
rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonic, C-285/11). Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe

zamietnuť iba pod podmienkou, že na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba,
ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo
mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcií
predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskehosubjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb
(rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonic, C-285/11, bod 40).

7. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly nadobudol pochybnosti o
zdaniteľných plneniach deklarovaných faktúrou od vyššie uvedeného dodávateľa, a preto realizoval
úkony (ústne pojednávania, výsluchy svedkov, výzvy a iné), ktoré sú podrobne charakterizované v
protokole a napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca
dane nespochybňuje skutočnosť, že odvolávajúci sa daňový subjekt motorové vozidlo Audi Q8 prijal a že

je v osvedčení o evidencii motorového vozidla uvedený ako držiteľ motorového vozidla. Daňový subjekt
OdriStav, s.r.o. formálne splnil hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
ale v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok v spojených veciach C-354/03, C-355/03,
C-484/03 Optigen) je možné odmietnuť odpočet DPH len v prípade, že zdaniteľná osoba vedela alebo
mala vedieť o jej účasti na daňovom podvode. Na uvedenú skutočnosť poukazuje aj Najvyšší správny
súd SR v bode 21 rozsudku sp. zn. 3Sfk/18/2021 zo dňa 27.10.2022. Kým pri preukazovaní materiálnych

podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní
daňového podvodu leží na správcovi dane (viď. napr. bod 24 Rozsudku Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.4.2023). Správca dane v súvislosti s účasťou daňového subjektu
OdriStav, s.r.o. na daňovom podvode poukázal aj na bod 50 Rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci
1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017, ktorý vychádza z aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok

vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling
SPRL). Správca dane v napadnutom rozhodnutí kladne zodpovedal nasledovné štyri kumulatívne
otázky, predstavujúce kritériá, prostredníctvom ktorých správca dane vyhodnocuje, či je možné odoprieť
nárok na odpočet dane z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode.

8. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt OdriStav, s.r.o. si odpočítal priamo tú daň, ktorá
nebola platiteľom A@A company s.r.o. priznaná a odvedená, čím sa stal účastníkom podvodného
konania (daňového podvodu). K otázke č. 1 Axel-Kittel testu uviedol, že spoločnosť A@A company
s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie október 2021 daňové priznanie s nevyplnenými údajmi, t.j. do
daňového priznania neuviedla daň z faktúry vystavenej pre daňový subjekt OdriStav, s.r.o. Predmetná

daň nebola teda do štátneho rozpočtu odvedená, čím vznikol daňový únik na DPH. Daňový subjekt
OdriStav, s.r.o. si odpočítal priamo tú daň, ktorá nebola platiteľom A@A company s.r.o. priznaná
a odvedená, čím sa stal účastníkom podvodného konania (daňového podvodu). V zmysle bodu
43 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžf/31/2016 k podvodnému konaniu dochádza vtedy,
keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom

získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Konateľ spoločnosti A@A company s.r.o., Adrián
Borodajkovyč, v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100499984/2022 zo dňa 17.3.2022 potvrdil dodanie
tovaru – motorového vozidla spoločnosti OdriStav, s.r.o., nepredložil však správcovi dane žiadne
účtovníctvo preukazujúce zaúčtovanie faktúry vystavenej v mene tejto spoločnosti za dodanie tovaru,
nepredložil žiadne doplňujúce dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľného obchodu, vyjadril sa, že

doklady nemá k dispozícii. Žalovaný dodal, že ani spoločnosť AW market s.r.o. nepredložila správcovi
dane svoje účtovníctvo. Taktiež poukázal na bod 56 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-332/15
GiuseppeAstone,vzmyslektoréhonepodaniedaňovéhopriznaniakDPHrovnakoakoopomenutieviesť
účtovníctvo, ktoré by umožnili uplatnenie DPH a jeho kontrolu zo strany daňovej správy a neexistencia
evidencievystavenýchazaplatenýchfaktúrmôžubrániťriadnemuvýberudaneavdôsledkutohonarušiť

riadne fungovanie spoločného systému DPH. Právo Únie preto nebráni členským štátom, aby takéto
nesplnenia povinností považovali za daňový podvod a v takom prípade zamietli právo na odpočítanie
dane. V danom prípade správca dane kladne zodpovedal aj tretiu podmienku Axel-Kittel testu, pretože
posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu boli s podvodným konaním spojené, pretože v
danom prípade došlo k nepriznaniu a neodvedeniu dane u priameho dodávateľa (A@A company s.r.o. )

a uplatneniu nároku na odpočet tejto dane samotným odvolávajúcim sa daňovým subjektom OdriStav,
s.r.o. K štvrtej otázke Axel Kittel testu žalovaný uviedol, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
vyplýva, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne očakávať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (viď. rozsudky Súdneho dvora EÚ Teleos C-409/04, body 65 a 68, Mahagében

a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54 ) .

9. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia
(viď. strany 43 až 45) vyplýva, že správca dane preukázal, že kontrolovaný platiteľ OdriStav, s.r.o.mohol a mal vedieť o svojom zapojení sa do reťazca spoločností, ktorý bol poznačený daňovým
podvodom. Správca dane poukázal predovšetkým na nasledovné skutočnosti: Daňový subjekt OdriStav,
s.r.o. komunikoval pri objednaní a dodaní vozidla fakturovaného spoločnosťou A@A company s.r.o.

telefonicky a prostredníctvom e-mailov predovšetkým s Milanom Drozdom, konateľom spoločnosti
DOVOZ VOZIDIEL s.r.o. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100942998/2022 spísaná s Adriánou
Trebulovou,konateľkouOdriStav,s.r.o.).DaňovýsubjektOdriStav,s.r.o.sipočaskomunikáciesMilanom
Drozdom nepreveril, z akého dôvodu mu bola zaslaná kúpna zmluva, v ktorej je ako predávajúci
uvedená úplne iná spoločnosť než tá, s ktorou komunikoval o kúpe motorového vozidla (na zmluve bola

uvedená spoločnosť A@A company s.r.o.). Spoločnosť A@A company s.r.o. vystavila pre spoločnosť
OdriStav, s.r.o. faktúru č. 2021176 zo dňa 27.09.2021 v sume 15 260 eur za prijatú zálohu v čase, kedy
nebola majiteľom motorového vozidla Audi Q8. Vlastníkom daného motorového vozidla bola v čase
vystavenia faktúry nemecká spoločnosť Johannsen OHG. Predmetná záloha bola navyše uhradená
na bežný účet spoločnosti A@A company s.r.o., ktorý nebol nahlásený u správcu dane. Záloha bola
spoločnosťou OdriStav, s.r.o. uhradená spoločnosti A@A company s.r.o. bez akéhokoľvek preverenia

daného dodávateľa, ktorý vystavil faktúru. Neuvážené konanie daňového subjektu OdriStav, s.r.o.
preukazuje, že daňový subjekt vedome pristúpil na ponuku pána Drozda a súhlasil s vystavením kúpnej
zmluvy a faktúr v mene spoločnosti A@A company s.r.o., nakoľko prijatím faktúry od tohto dodávateľa si
mohol v tuzemsku odpočítať daň, ktorej odpočítanie by si nemohol uplatniť, pokiaľ by motorové vozidlo
nakúpil priamo od nemeckého dodávateľa, alebo od neplatiteľa dane DOVOZ VOZIDIEL s.r.o. Adriána

Trebulová, konateľka OdriStav, s.r.o., do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100121314/2022 zo dňa
20.1.2022 k spôsobu preverenia obchodného partnera A@A company s.r.o. uviedla, že si pozreli Finstat,
ale pre ňu bol smerodajný pán B. z C. D.. Do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100942998/2022 zo
dňa 20.4.2022 p. Adriána Trebulová na otázku správcu dane, či sa jej nezdalo nezvyčajné a neobvyklé,
že komunikovala podľa predloženej e-mailovej komunikácie s konateľom spoločnosti DOVOZ VOZIDIEL

s.r.o. a kúpnu zmluvu uzatvárala so spoločnosťou A@A company s.r.o., uviedla, že ona to vnímala tak,
že dovoz vozidiel je len propagačná hlavička dovoz vozidiel a toto je ich firma, s ktorou uzatvára zmluvu,
potom to už neriešila. Pani Trebulová zároveň uviedla, že hneď ako mala e-mailovú komunikáciu, tak ju
poslala pánovi B. z leasingovej spoločnosti, že to chce preveriť. E. B. jej následne na základe informácii
odporučil kúpu auta. Pán B. sa do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102636478/2022 zo dňa 26.9.2022

vyjadril, že spoločnosť OdriStav, s.r.o. mu pred kúpou motorového vozidla zaslala e-mail, v ktorom
bolo uvedené vozidlo, ktoré chcel kúpiť; tiež komunikoval so spoločnosťou DOVOZ VOZIDIEL s.r.o.
Správcadanekobsahumailuvnapadnutomrozhodnutíuvádza,žesajednaloožiadosťoprehodnotenie
financovania auta formou leasingu a nie o žiadosť o preverenie dodávateľa vozidla; ani z obsahu
dokladov predložených p. B. dňa 26.9.2022 nevyplývalo, že by sa jednalo o preverenie dodávateľa

A@A company s.r.o. Daňový subjekt OdriStav, s.r.o. disponoval informáciou, že na odbornom posudku
ku kontrole originality motorového vozidla Audi Q8 je uvedená ako prevádzkovateľ vozidla spoločnosť
AW market s.r.o. a vodič vozidla Jozef Herák, konateľ tejto spoločnosti. Správca dane označil v
napadnutom rozhodnutí obchodovanie s ojazdenými motorovými vozidlami ako rizikový typ komodity z
dôvodu verejne medializovaných informácií (články na internete, komunikácia finančnej správy smerom

k verejnosti a pod.) týkajúcich sa obdobných obchodov; Daňový subjekt OdriStav, s.r.o. si pred začatím
obchodnej spolupráce nepreveril svojho obchodného partnera a priameho dodávateľa A@A company
s.r.o.

10. Žalovaný poukázal na to, že správca dane za účelom zistenia úplného skutkového stavu preveroval

celý nasledovný reťazec spoločností: Johannsen OHG – AW market s.r.o. - A@Acompany s.r.o. –
OdriStav, s.r.o. Správca dane zistil aj nasledovné skutočnosti: Spoločnosť AW market s.r.o. neuviedla v
podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie október 2021 žiadne nadobudnutie tovaru
z členského štátu EÚ, v podanom kontrolnom výkaze neuviedla údaje z faktúry č. 13/282/61920 zo dňa
8.10.2021 vystavenej nemeckou spoločnosťou Johannsen OHG pre AW market s.r.o. za dodanie vozidla

Audi Q8. Konateľ spoločnosti AW market s.r.o., Jozef Herák, sa do Zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 102785110/2022 zo dňa 12.10.2022 vyjadril, že o skutočnosti, že nemecká spoločnosť Johannsen
OHG má na predaj motorové vozidlo AUDI Q8, sa dozvedel na internetovej stránke mobile.de; Jozef
Herák sa na otázku správcu dane, akú úlohu v obchode zohrávala spoločnosť DOVOZ VOZIDIEL s.r.o.
odpovedal,žejetoasiodťahovka.JozefHerákakosvedokuviedol,žemotorovévozidloAUDIQ8prevzal

od nemeckej spoločnosti Johannsen OHG buď on alebo F. E., prípadne G. H. a motorové vozidlo bolo
prepravené na Slovensko ním. V zmysle Odpovede na Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
130000057073/22 ale vozidlo odovzdala spoločnosť Johannsen OHG I. J. na základe plnomocenstva,
ktoré udelila spoločnosť AW market s.r.o. v zastúpení Jozefom Herákom I. J. na vyzdvihnutie vozidla.Jozef Herák správcovi dane žiadne splnomocnenie na svojom výsluchu nepredložil, nedoručil ho ani na
základe opatrení a záverov prijatých pri ústnom pojednávaní; Jozef Herák sa vyjadril, že kúpnopredajnú
zmluvu uzatvorenú medzi AW market s.r.o. a A@A company s.r.o. nepodpísal; nevedel sa vyjadriť

k spoločnosti DOVOZ VOZIDIEL s.r.o., ktorá mala predaj vozidla sprostredkovať; nevedel o tom, kto
prepravil vozidlo z Nemecka. Daňový subjekt AW market s.r.o. ani po opakovaných výzvach správcu
dane a opatreniam prijatých v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102785110/2022 nepredložil žiadne
doklady preukazujúce nadobudnutie motorového vozidla AUDI Q8 z iného členského štátu EÚ a
následné dodanie spoločnosti A@A company s.r.o. Daňový subjekt A@A company s.r.o. nepredložil

správcovi dane ku kontrolám za zdaňovacie obdobia jún 2021, júl 2021, august 2021, september 2021 a
október 2021 žiadne doklady; V zmysle záverov správcu dane boli spoločnosti AW market s.r.o. a A@A
company s.r.o. účelovo vložené do vyššie identifikovaného obchodného reťazca, pričom ich účelom bolo
zneprehľadniť vzájomné väzby medzi jednotlivými subjektami v reťazci a tým sťažiť odhalenie daňového
podvodu na DPH.

11. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania správcu dane je zrejmé, že daňový subjekt OdriStav,
s.r.o. nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika
podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby eliminoval riziko,
že sa ocitne v reťazci plnení vykazujúcom znaky daňového podvodu na dani z pridanej hodnoty.
Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. C-409/04 Teleos) je možné od

daňového subjektu očakávať, aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby
sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Správca dane v
napadnutom rozhodnutí posudzoval aj vedomostnú zložku daňového subjektu týkajúcu sa jeho účasti
na daňovom podvode (mohol a mal vedieť) a skúmal, či odvolávajúci sa vykonal pred uskutočnením
zdaniteľného obchodu primeranú kontrolu a pristupoval k transakcii s náležitou starostlivosťou, aby sa

uistil, že transakcia nie je súčasťou podvodnej schémy. Daňový subjekt OdriStav, s.r.o. nepodložil svoje
tvrdenia o prijatí dostatočných opatrení, aby sa vyhol svojej účasti na podvodnom konaní. Správca
dane preukázal, že daňový subjekt OdriStav, s.r.o. mal a mohol vedieť o svojom možnom zapojení
do podvodu z verejne dostupných zdrojov v dobe uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Správca dane
zároveň preukázal, že cieľom preukázaného daňového podvodu bolo získanie neoprávnenej daňovej

výhody, resp. optimalizácia daňových povinností u kontrolovaného daňového subjektu cez dodávateľskú
faktúru od spoločnosti A@A company s.r.o. v likvidácii, pričom spoločnosť A@A company s.r.o. v
likvidácii neuviedla do daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2021 daň z uskutočneného zdaniteľného obchodu pre spoločnosť OdriStav, s.r.o., a teda túto daň do
štátneho rozpočtu neodviedla, čím došlo k daňovému úniku.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Správnom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu
z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdnehoporiadku(ďalejlen,,S.s.p.),ktorousadomáhal,abysúdrozhodnutiežalovanéhoakoajsprávcu
dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca sa so závermi finančných orgánov nestotožnil,

keď nesúhlasil s tým, že by bol akokoľvek vedome zapojený do daňového podvodu a jeho cieľom by
bolo neoprávnene získať daňové zvýhodnenie, taktiež že žalobca nedodržal nevyhnutnú a vyžadovanú
náležitú starostlivosť, alebo by došlo k preukázaniu záveru o tom, že žalobca mal a mohol vedieť o svojej
účasti na daňovom podvode. V tomto smere žalobca produkoval argumentáciu, s ktorou sa finančné
orgány v odôvodnení rozhodnutí nevysporiadali. Tvrdenie, že sa žalobca vedome zapojil do konania,

ktoré vykazuje znaky daňového podvodu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je nepravdivé.
Žalobca zdôraznil, že vykonal všetky primerané opatrenia na to, aby sa nezúčastnil na transakcii
poznačenej daňovým podvodom a žiadne ďalšie hĺbkové preverenie dodávateľa urobiť nemal, nemusel
a ani nemohol. Podľa záverov správcu dane „kontrolovaný daňový subjekt Odristav, s.r.o. splnil formálne
aj vecné podmienky pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty“. Z tohto dôvodu

sa v rámci argumentácie žalobca obmedzil na vyvrátenie záveru správcu dane o tom, že by sa daňový
subjekt vedome zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu a vyvrátení toho, že by
daňový subjekt vedel alebo čo i len mal vedieť o tom, že sa zúčastňuje transakcie, ktorá bola súčasťou
daňového podvodu. V rozpore s týmto záverom správcu dane je potom poukazovanie správcu dane
na skutočnosť, že sám platiteľ musí k zdaniteľným obchodom pristupovať s odbornou starostlivosťou

tak, aby mu prípadná daňová kontrola nespôsobila problémy s preukazovaním hodnovernosti daňových
dokladov a rozsahu dodaného tovaru. Správca dane žiadnym spôsobom nespochybnil existenciu a
rozsah dodaného tovaru a ani hodnovernosť daňových dokladov predložených daňovým subjektom.13. Poukázal na Uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, aj Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.6.2022, ktorý už bol zverejnený aj v Zbierke č.
3/2022 stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod číslom 23/2022.

V rámci samotného výroku rozhodnutia Súdny dvor EÚ okrem iného uviedol, že takéto zamietnutie
je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba
aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie
súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek
iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží

overiť vnútroštátnemu súdu. Taktiež uviedol, že je síce pravdou (ako uvádza aj Súdny dvor EÚ),
že „nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej
osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené
podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu

vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11,
EU:C:2012:373, body 54 a 59, ako aj z 19. októbra 2017, Paper Consult, C-101/16, EU:C:2017:775, bod
52).“ Skutočnosť, že daňový subjekt vie, že motorové vozidlo bude dovezené z Nemecka, prípadne aj
jeho vedomosť o konkrétnom vlastníkovi motorového vozidla v Nemecku sú bez právneho významu. V
prípade, ak by chcel daňový subjekt nadobudnúť motorové vozidlo priamo od nemeckého dodávateľa,

musel by na seba prevziať viacero povinností a plnení, ktoré si vyžadujú prinajmenšom čas a dodatočné
náklady. Žalobca nemal záujem priamo zabezpečovať dovoz motorového vozidla na Slovensko, ani
zabezpečovať kontrolu originality či vybavenie iných formalít spojených s dovozom motorového vozidla
na Slovensko. Takáto činnosť nie je predmetom jeho obchodnej činnosti, nemá s ňou žiadne skúsenosti,
a preto sa rozhodol využiť služby tretej osoby. Za daných okolností je bežnou praxou podnikateľov,

že takéto činnosti prenechávajú na iné subjekty, ktoré sa takouto činnosťou zaoberajú, a preto radšej
prijmú povinnosť zaplatiť o čosi vyššiu kúpnu cenu, ktorá odráža práve tieto činnosti spojené s dovozom
motorového vozidla. Opakujeme, že sa nejedná len o samotné prevezenie motorového vozidla na
Slovensko, ale aj o zabezpečenie ďalších formálnych postupov vrátane kontroly originality. Zásada
zákazu zneužitia práva, ktorá sa uplatňuje v oblasti DPH, zakazuje len vyslovene umelé konštrukcie

zbavené hospodárskej reality s jediným cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v
rozpore s cieľmi smernice 2006/112. Obchod tak, ako ho vnímal daňový subjekt (ktorý nemal vedomosť
o zapojení spoločnosti AW market s.r.o.), prebiehal logicky a spôsobom, ktorý nevzbudzoval žiadne
podozrenie. Žalovaný svojím rozhodnutím argumentačne nadviazal aj na špekulácie správcu dane o
tom, ako by obchod prebehol, „ak by bol obchod uskutočnený bežným spôsobom“. Nie je zrejmé, odkiaľ

správca dane prišiel na to, čo je bežný spôsob uskutočnenia takéhoto obchodu. Žalobca nezískal a
nemohol získať žiadnu výhodu na DPH. Ak by žalobca uskutočnil obchod spôsobom, ktorý správca dane
uvádza ako „bežný“, tak by nadobúdal motorové vozidlo od nemeckého dodávateľa, ktorému by však
neplatil cenu s DPH, ale práve cenu motorového vozidla bez DPH. Tým, že žalobca nadobúdal motorové
vozidlo od slovenského dodávateľa, nezískal žiadnu výhodu, pretože v rozsahu, v akom si uplatnil

nárok na odpočet DPH, zaplatil za tovar viac ako keby ho nakupoval priamo od nemeckého dodávateľa.
Tým je jednoznačne vylúčená akákoľvek motivácia či úmysel daňového subjektu získať neoprávnenú
výhodu na DPH. Správca dane pomerne správne uvádza, že „Úlohou sprostredkovateľa obchodu je
nájsť pre záujemcu (kupujúceho=odberateľa) klienta (dodávateľa), ktorý mu požadovaný tovar dodá...“,
no pridáva k tomu doplnenie, ktorým toto svoje správne tvrdenie špekulatívne prispôsobuje. Daňový

subjekt získal príležitosť uzavrieť zmluvu s dodávateľom, ktorý mu požadovaný tovar (motorové vozidlo)
dodal, pričom týmto dodávateľom bola spoločnosť A@A company s.r.o. V čase uskutočnenia tohto
obchodného prípadu táto spoločnosť v likvidácii nebola.

14. Žalobca komunikoval s pánom Drozdom zo spoločnosti DOVOZ VOZIDIEL s.r.o., ktorý mu

zabezpečil možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu so spoločnosťou A@A company s.r.o., pričom tento postup
považoval za bežný, resp. obvyklý v takýchto obchodoch aj s ohľadom na informácie uverejnené na
internetovej stránke spoločnosti DOVOZ VOZIDIEL s.r.o. Zároveň trval na tom, že zálohová platba
uhradená spoločnosti A@A company s.r.o. za motorové vozidlo nepredstavovala plnenie, ktoré by
nebolo v takomto obchodnom styku za daných okolností bežné. Doposiaľ nebolo nijako vysvetlené,

z akého dôvodu bola zálohová platba považovaná za uhradenie vysokej hotovosti. Zálohová platba
bola uskutočnená bezhotovostne, pričom práve požiadavka na platbu v hotovosti (ak by bola zo strany
dodávateľa vznesená) by mohla vnášať pochybnosti pre daňový subjekt o serióznosti dodávateľa.
Hodnotenie zálohovej platby ako „vysokej hotovosti“ nemá oporu v ničom, ani v dokazovaní ani vúvahe správcu dane. Výška zálohovej platby zodpovedala hodnote nadobúdaného motorového vozidla
a predstavovala približne 20% jeho hodnoty. Skutočnosť, že spoločnosti A@A company s.r.o. v čase
poskytnutia zálohy nebola majiteľom motorového vozidla, je irelevantná. O tejto skutočnosti žalobca

vedel, pretože bolo zrejmé, že dané motorové vozidlo má táto spoločnosť ešte len nadobudnúť jeho
dovozom. V kúpnej zmluve sa uvádza, že „predávajúci je budúcim výlučným vlastníkom motorového
vozidla“. Samotná prezentácia na stránke spoločnosti DOVOZ VOZIDIEL s.r.o. uvádza, že motorové
vozidlá sa na základe objednávky dovážajú z Nemecka. Nikdy nebolo žiadnou osobou tvrdené, že
by v čase uzatvárania kúpnej zmluvy so spoločnosťou A@A company s.r.o. malo byť vozidlo na

Slovensku, či v majetku spoločnosti A@A company s.r.o. Zaplatenie zálohy na základe zmluvy je
bežnou praxou v podnikateľskej sfére najmä v prípadoch, ak dodávateľ musí na splnenie svojho
záväzku zabezpečiť nákup vecí od tretích strán vo významnom rozsahu (v pomere k celkovej cene).
Zálohy požadujú obdobne stavebné spoločnosti. Prevzatie motorového vozidla v umývarke v podzemnej
garáži v Bory Malle ničomu rovnako nenasvedčuje. Je nepravdivé a špekulatívne tvrdiť, že nie je
štandardné, aby spoločnosť, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, nedisponovala žiadnymi priestormi

na vykonávanie činnosti. Práve naopak, je množstvo spoločností, ktoré na vykonávanie svojej činnosti
priestory nepotrebujú, a aj preto je na trhu pomerne široká ponuka poskytovania služieb tzv. virtuálneho
sídla či officehostingu. Prevzatie motorového vozidla v garáži nie je neobvyklý priestor na prevzatie
motorového vozidla a správca dane znovu špekulatívne hodnotí priestor ako „neobvyklý“, kedy sa
ani len nepokúsil uviesť, čo by považoval za obvyklý priestor. Žalobca nekonal ani neobozretne,

ani neuvážene. Skutočnosť, že spoločnosť A@A company s.r.o. ako dodávateľa oznámil daňovému
subjektu práve pán Drozd, bola len jedným z preverení, z ktorých daňový subjekt vychádzal. Pokiaľ
žalobca vychádzal z odôvodneného predpokladu, že spoločnosť DOVOZ VOZIDIEL s.r.o. vystupuje ako
sprostredkovateľ obchodu, ktorého úlohou je v podstate aj odkomunikovanie a zrealizovanie celej kúpy
vozidla s predajcom, neexistoval žiadny racionálny a objektívny dôvod k tomu, aby konateľka spoločnosti

žalobcu trvala na priamej komunikácii so spoločnosťou predajcu, keďže podmienky kúpy vozidla už boli
dohodnuté a vopred mala vedomosť o tom, že vozidlo kupuje od inej spoločnosti, ako je spoločnosť
p. Drozda, preto nebol dôvod, aby v nej fakt, že faktúra bola vystavená na spoločnosť A@A Company
s.r.o. vyvolával akékoľvek pochybnosti o zákonnosti celého obchodu. Žalobca vychádzal aj z preverenia,
ktoré uskutočnila leasingová spoločnosť C. D. G., čo bolo preukázané výpoveďou H. B.. Tento vo svojej

svedeckej výpovedi dňa 26.9.2022 uviedol, akým spôsobom spoločnosť C. D. G. preverila spoločnosť
A@A company s.r.o. Skutočnosť, že sa žalobca spoliehal aj na profesionalitu a zodpovedný prístup
renomovanej spoločnosti C. D. G. nie je možné považovať za neobozretné či neopatrné. Zo žiadneho
vykonaného dôkazu nevyplýva, že by žalobca akokoľvek komunikoval so zúčastnenými osobami s
vedomím o daňovom podvode. Správca dane, ani žalovaný (ani len príkladmo) neuvádzajú, aké všetky

informácie o dodávateľskej spoločnosti A@A company s.r.o. si mal a mohol žalobca zistiť a aké ďalšie
opatrenia mal teda prijať. Žalobca nemá k dispozícii nástroje správcu dane ani orgánov činných v
trestnom konaní. Daňový subjekt môže pracovať len s informáciami, ktoré sú mu dostupné, a to najmä
príslušné registre Tvrdenie správcu dane, s ktorým sa následne vo svojom rozhodnutí stotožnil aj
žalovaný, o tom, že sa jedná o rizikový typ komodity, nie je založené na vykonanom dokazovaní a pokus

správcu dane podriadiť túto skutočnosť medzi tzv. notoriety je nezákonný a nie je na mieste. V tejto
súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-332/15 (Giuseppe Aston), ako aj rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-576/15 (Maja Marinova).

15. Žalobca ako daňový subjekt riadne za dodávku tovaru zaplatil, a to práve subjektu, u ktorého si

dodanie tovaru objednal. Správca dane si účelovo vybral žalobcu na „dodanenie“, nakoľko predpokladá,
že pri dorubení DPH iným subjektom v obchodnom reťazci by bol pri vymáhaní pohľadávky neúspešný,
čo je však neprípustné. Žalobca opakovane poukázal aj na výber zo súvisiacej judikatúry Súdneho dvora
EÚ, nakoľko má za to, že závery z nej vyplývajúce žalovaný, ako aj správca dane ako prvostupňový
orgán vo svojej rozhodovacej činnosti dostatočne nezohľadnil. V nadväznosti na vyššie uvedenú

argumentáciu považujeme záverom za potrebné zdôrazniť, že v rámci vykonaného dokazovania nebolo
nijako preukázané, že by sa žalobca vedome zapojil do daňového podvodu, ani to, že by mal a mohol
vedieť o svojej účasti na daňovom podvode, o čom svedčia najmä nasledovné skutočnosti: Jednalo sa
o jednorazový obchod, do ktorého boli zapojené obchodné spoločnosti, ktoré boli dovtedy pre žalobcu
neznáme, a teda je vylúčené, že by sa medzi týmito spoločnosťami (v súčinnosti so žalobcom) jednalo o

vopred dohodnuté zosúladené podvodné konanie alebo že by postupovali podľa zaužívanej podvodnej
schémy. Žalobca na základe uzatvoreného obchodu nezískal žiadnu oprávnenú či neoprávnenú výhodu.
Žalobca financoval kúpu motorového vozidla cez leasing a pred uskutočnením kúpy si spoločnosť
predávajúceho preveril nielen v rámci jemu dostupných možností a zdrojov, ale aj cez leasingovúspoločnosť ČSOB leasing a.s. Žalobca zaplatil kúpnu cenu bezhotovostne, čo nasvedčuje tomu, že jeho
konanie nemalo pôvod v podvodnom úmysle (inak by skôr inklinoval k vykonaniu platby v hotovosti),
To, že žalobca pred uzatváraním obchodu dodržal potrebnú mieru opatrnosti, dosvedčovali aj výpovede

svedka H. B. či konateľky spoločnosti žalobcu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca si spoločnosť
A@A company s.r.o. riadne preveril. Jediným dôvodom, pre ktorý bol správcom dane vyrubený rozdiel
dane a nepriznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty, je ten, že spoločnosť A@A company
s.r.o. nedodržala svoje daňové povinnosti (čo žalobca nemal ako vedieť a nemohol ovplyvniť).

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe odvolávajúc sa na závery vyslovené už v žalobou napadnutom
rozhodnutí považoval žalobné námietky žalobcu za nedôvodné a žalobu žiadal zamietnuť.

17. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na žalobných dôvodoch a žiadal, aby žalobe bolo
vyhovené v celom rozsahu.

18. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby v režime §
177 a nasl. S.s.p. zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich
vydaniu. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné pre nezákonnosť zrušiť
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom vyhláseným na
pojednávaní dňa 22.1.2026.

19. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly; pri
správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a
obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných
osôb.

20. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

24.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

25. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.26. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Podľa § 44 ods. 2 Daňového poriadku; daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo
namieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

28. Podľa § 44 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového
subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.

29. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku; ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

30. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

31. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102045986/2023 zo dňa 10.8.2023,
ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Banská Bystrica č. 101118873/2023 zo
dňa 24.4.2023, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume

10 173,33 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2021, nadmerný odpočet nepriznaný v sume
4 489,29 eur a vyrubená daň v sume 5 684,04 eur. Dôvodom nepriznania odpočítania dane bolo
zistenie finančných orgánov, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry prijatej
od spoločnosti A@A Company s.r.o. v likvidácii, faktúra č. 2021190 zo dňa 18.10.2021 v sume 61
040 eur, základ dane 50 866, 67 eur, 20 % DPH v sume 10 173,33 eur, na ktorej je uvedený text:

Fakturujeme Vám doplatok Audi Q8, VIN A. s tým, že motorové vozidlo malo byť dodávané v reťazci
spoločností Johannsen OHG (Nemecko) – A W market s.r.o. - A@A Company s.r.o. v likvidácii –
OdriStav, s.r.o. Finančné orgány dospeli k záveru, že spoločnosti A@A Company s.r.o. v likvidácii a A
W market s.r.o. boli do účelovo vytvoreného reťazca zapojené len s cieľom umožniť kontrolovanému
daňovému subjektu odpočítať si daň v tuzemsku bez toho, aby musel priznať daň z nadobudnutia

tovaru. Kontrolovaný daňový subjekt síce splnil formálne aj vecné podmienky na odpočítanie dane v
zmysle zákona o DPH, avšak vyhodnotením všetkých dôkazov a zistených skutočností v ich vzájomnej
súvislosti správca dane preukázal, že kontrolovaný daňový subjekt sa zapojil do konania, ktoré vykazuje
znaky daňového podvodu. Mali za to, že jediným cieľom preukázaného daňového podvodu bolo získanie
neoprávnenej daňovej výhody, resp. optimalizácia daňových povinností u kontrolovaného daňového

subjektu cez dodávateľskú faktúru od spoločnosti A@A company s.r.o. v likvidácii. Zistený skutkový
stav vyhodnocovali aj s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ najmä podľa rozsudku ESD číslo
C-439/04 a C-440/04 (Axel Kittel a Recolta Recycling) a podľa bodu 50. Rozsudku Najvyššieho súdu
SR č. 1Sžf/31/2016, v ktorom Najvyšší súd SR vymedzil štyri kritériá, ktoré musia byť splnené, aby bolsprávca dane oprávnený nepriznať odpočítanie dane z dôvodu zapojenia kontrolovaného platiteľa do
daňového podvodu.

35. Správny súd primárne poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora EÚ i Najvyššieho správneho súdu SR obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná
osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu
alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020
zo dňa 30.6.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). V nadväznosti na to, aj pri dôkaznom bremene je

v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými/odlišnými situáciami: 1. preukazovaním
materiálnych podmienok odpočtu DPH a 2. preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva
ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pokiaľ sa týka preukazovania materiálnych podmienok
odpočtu DPH, v tomto prípade primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní
daňového podvodu už leží na správcovi dane. V danej veci zo strany finančných orgánov nebolo
spochybnené splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, ale žalobcovi odopretý

odpočet dane práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal a mohol žalobca vedieť.
Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník
podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za
účelom získania daňového zvýhodnenia (napr. Rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26.10.2022,
Rozsudok NSS ČR č. j. 5Afs 60/2017 z 30.1.2018). Pri daňových podvodoch je spravidla možné

konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným
podmienkamapreposúdenienárokunaodpočítaniedanejekľúčovéposúdiťvšetkyvýznamnéokolnosti
spornej transakcie. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, predpoklady pre posúdenie veci ako daňového
podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu.

36. V súvislosti s posúdením skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na
účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test,
ktorý je vyvodením/vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-
439/04) s tým, že aj odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti
daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá premieta do štyroch otázok,

ktorých zodpovedanie je na účely odopretia práva na odpočítanie dane z dôvodu podvodného konania
relevantné, a ktoré si osvojil už aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.
zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.5.2022): 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový
únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani
dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto

konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel
o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt.

37. Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Ako už správny súd
poznamenal vyššie, dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie vyššie

opísaného Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí
odpočtu DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie
uvedené otázky a zároveň ich aj preukázať.

38. Pokiaľ sa týka posúdenia splnenia prvej podmienky označeného Axel Kittel Testu, t.j. existenciu

chýbajúcej dane – daňového úniku, správny súd musel prisvedčiť žalovanému, že v predmetnej veci
bolo splnenie tejto podmienky zo strany daňových orgánov preukázané, keď k daňovému úniku došlo,
a to na strane daňového subjektu –dodávateľa A@A Company s.r.o. v likvidácii, ktorý neuviedol do
daňového priznania za DPH za zdaňovacie obdobie október 2021 daň z uskutočneného obchodu pre
žalobcu, pričom túto daň do štátneho rozpočtu neodviedol, čím došlo k daňovému úniku. Zároveň si však

žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Prvou podmienkou Axel Kittel testu je existencia straty na
dani. Rozhodujúcim pre splnení tejto podmienky preto je, že daň nebola odvedená a nie to, či bola, alebo
nebola priznaná. Z rozhodnutí finančných orgánov možno pritom vyvodiť, že došlo k narušeniu daňovej
neutrality, teda že nebola odvedená daň jedným zo subjektov, zatiaľ čo iný subjekt si daň odpočítal, a
to za účelom získania zvýhodnenia.

39. Pokiaľ sa týka splnenia a preukázania ďalšej podmienky Axel Kittel testu, musí byť daňový únik
dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, resp. dôsledkom
obchodného zlyhania, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpores účelom smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Judikatúrou
je daňový podvod definovaný ako „situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu

neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom
získania daňového zvýhodnenia“ (napr. aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.
zn. 5Afs/74/2020 zo dňa 16.3.2021 alebo 5Afs/337/2019 zo dňa 18.1.2018; uvedenú definíciu prevzal
aj Najvyšší správny súd SR, napr. v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022). Pojmom
„daňový podvod“ sa na účely tohto konania následne rozumie vyššie definovaná situácia a nie trestný

čin daňového podvodu zmysle § 277a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Finančne orgány
vyhodnotili kladne aj splnenie tejto ďalšej podmienky, keďže žalobca si uplatnil odpočítanie dane v
zmysle faktúry vystavenej dodávateľom A@A Company s.r.o. v likvidácii, ktorá daň ale nebola odvedená
do štátneho rozpočtu. Finančné orgány dôvodne poukázali na to, že ďalšie spoločnosti tvoriace súčasť
reťazca A@A Company s.r.o. v likvidácii a AW market s.r.o. nepredložili správcovi dane účtovníctvo,
resp. nepreukázali zaúčtovanie faktúr v účtovníctve, nepredložili evidenciu faktúr, ktoré skutočnosti mali

nasvedčovať existencii reťazca dodávok poznačených podvodným konaním.

40.Rovnakofinančnéorgányskúmaliakladnevyhodnotiliito,žezdaniteľnéobchodyžalobcusúspojené
s daňovým podvodom, keď žalobca si uplatnil odpočítanie dane, ktorú dodávateľom nebola odvedená
do štátneho rozpočtu, čím žalobca získal neoprávnenú daňovú výhodu, t.j. také zvýhodnenie, na ktoré

by inak nebol oprávnený.

41. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V
zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť

tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú
obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže
zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej
dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky
z 21.6.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31.1.2013, Stroj trans, C- 642/11,

bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode (viď rozsudky z 27.9.2007, Teleos a i., C- 409/04, body 65 a 68, ako aj z 21.6.2012,
Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). V danej veci finančné orgány svoj zaver založili
na nedbanlivostnej forme zavinenia a s tým spojenej nedostatočnej opatrnosti/obozretnosti žalobcu, pri

uskutočnení posudzovaného zdaniteľného plnenia.

42. Správny súd poukazuje na to, že finančné orgány vo svojich rozhodnutiach popísali viacero
okolnosti, ktoré mali naznačovať podozrivosť obchodnej transakcie, a pre ktoré mal mať žalobca
vedomosť o podvodnom konaní, ako aj nepostačujúcu opatrnosť v tom smere, aby svojej účasti na

daňovom podvode predišiel. Žalobca mal konať vedome, keď po komunikácii s p. Drozdom, konateľom
spoločnosti DOVOZ VOZIDIEL s.r.o. (ktorý žalobcovi aj poslal ponuky na motorové vozidlá) súhlasil s
uzavretím kúpnej zmluvy a vystavením faktúry od inej spoločnosti - A@A Company s.r.o. v likvidácii.
Podľa finančných orgánov žalobca vedel, že prijatím faktúry od uvedenej spoločnosti si môže odpočítať
daň, ktorú by si ale odpočítať nemohol, pokiaľ by tovar nakupoval priamo od zahraničného dodávateľa,

resp. spoločnosti DOVOZ VOZIDIEL s.r.o, ktorá platiteľom dane nebola. V tejto súvislosti finančné
orgány aj názorne uviedli obvyklý spôsob, ktorým by sa mohol realizovať predmetný obchod, resp.
poukázali na štandardný mechanizmus uplatnenia DPH pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru z
iného členského štátu v tuzemsku, keď nemecký dodávateľ na dodanie tovaru uplatní režim oslobodenia
od dane v zmysle daňových predpisov Nemecka a žalobca v tuzemsku nadobudnutie tovaru zdaní.

43. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poukazuje na to, že žalobca pri objednaní
motorového vozidla komunikoval so spoločnosťou DOVOZ VOZIDIEL s.r.o. a podľa priloženej e-
mailovej komunikácie mala obchod zabezpečovať uvedená spoločnosť, ktorá žalobcovi posielala aj
informácie týkajúce sa predmetného vozidla. Doručená kúpna zmluva nebola vystavená v mene

spoločnosti DOVOZ VOZIDIEL s.r.o., ale bola vystavená v mene spoločnosti A@A Company s.r.o.
v likvidácii, ktorá následne vystavila aj faktúru k dodaniu predmetného vozidla. Správny súd uvádza,
že žalobca argumentoval, že nemal záujem realizovať kúpu, resp. s tým spojený dovoz motorového
vozidla zo zahraničia na Slovensko, či vykonávať na to nadväzujúce administratívne úkony, keď tátočinnosť napokon ani nebola predmetom jeho obchodnej činnosti a práve odvolávajúc sa na nedostatok
skúsenosti v tejto oblasti sa rozhodol využiť služby inej/tretej osoby (DOVOZ VOZIDIEL s.r.o.) tvrdiac/
majúc za to, že ide o sprostredkovateľa. Na tomto mieste správny súd poznamenáva, že nákup

dovezeného motorového vozidla s využitím služby iného podnikateľského subjektu nie je v obchodnej
praxi neobvyklý, resp. nemusí nutne viesť k tomu, že takého nadobudnutie tovaru by malo samo o sebe
vyvolávať pochybnosti o tom, či ide o štandardnú obchodnú transakciu, prípadne vyvolávať podozrenie,
že daný obchod môže byť poznačený podvodom na dani z pridanej hodnoty.

44. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobca komunikoval pri objednaní a dodaní vozidla fakturovaného
spoločnosťou A@A Company s.r.o. v likvidácii telefonicky a prostredníctvom e-mailov s p. Drozdom,
konateľom spoločnosti DOVOZ VOZIDIEL s.r.o. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100942998/2022
spísaná s Adriánou Trebulovou, konateľkou OdriStav, s.r.o.). Tento postup považoval za bežný,
resp. obvyklý v takýchto obchodoch aj s ohľadom na informácie uverejnené na internetovej stránke
spoločnosti DOVOZ VOZIDIEL s.r.o. Pokiaľ finančné orgány poukazovali na absenciu komunikácie

žalobcu s jeho dodávateľom A@A Company s.r.o. v likvidácii, ktorým mu bola vystavená faktúra za
dodanie, resp. zálohovú platbu a s ktorým mal žalobca napokon uzavrieť i kúpnu zmluvu, správny
súd poukazuje na to, že ak žalobca vychádzal v dobrej viere z predpokladu, že spoločnosť DOVOZ
VOZIDIEL, s.r.o. vystupovala ako sprostredkovateľ, ktorého úlohou bolo odkomunikovať a zrealizovať
kúpu motorového vozidla od spoločnosti A@A Company s.r.o. v likvidácii, žalobca ešte nemusel mať

zásadné pochybnosti o okolnostiach spojených s realizáciou obchodnej transakcie, a teda ani objektívny
dôvod, aby so spoločnosťou A@A Company s.r.o. v likvidácii priamo komunikoval, keď podmienky
týkajúce sa nadobudnutia motorového vozidla už mali byť dohodnuté, pričom mal vedomosť, že ide o
kúpu motorového vozidla od inej spoločnosti (odlišnej od DOVOZ VOZIDIEL, s.r.o.). Za tohto stavu tak
vystavenie faktúry spoločnosťou A@A Company s.r.o. v likvidácii nemuselo nutne indikovať pochybnosti

o zákonnosti obchodnej transakcie. V týchto súvislostiach správny súd obdobne nahliadal i na uhradenie
zálohovej platby (a to i vo výške 20 %, ako tomu bolo v posudzovanej veci) a to v čase, keď dodávateľ
A@A Company s.r.o. nebol vlastníkom motorového vozidla (keď bolo zrejmé, že uvedené spoločnosť
ho má ešte len nadobudnúť).

45. Správny súd pripomína, že Súdny dvor EÚ stanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať,
aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že
plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr.
C-409/04 Teleos plc. a spol., C-499/10 Vlaamse Olienaarschappij NV), pričom určenie opatrení, ktoré
možno v posudzovanom prípade požadovať od daňového subjektu uplatňujúceho si nárok na odpočet

DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho
subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

46. Pokiaľ sa týka opatrení prijatých so zameraním na preverenie dodávateľa A@A Company s.r.o.

v likvidácii, žalobca tvrdil, že si ju overoval vo verejne dostupných registroch prístupných všetkým
podnikateľom a o tejto spoločnosti nezistil žiadne závadné skutočnosti, keď za týmto účelom využil
i stránku Finstat. Žalobca však poukazoval aj na to, že v súvislosti s preverením dodávateľa A@A
Company s.r.o. v likvidácii sa spoliehal na zistenia uskutočnené leasingovou spoločnosťou ČSOB
leasing a.s.. V tomto smere bolo vykonané správcom dane aj dokazovanie, keď zamestnanec uvedenej

spoločnosti p. B. na ústnom pojednávaní dňa 26.9.2022 popisoval, na základe akých kritérií preverujú
dodávateľa a uviedol, že v prípade spoločnosti A@A Company s.r.o. v likvidácii nešlo o neznámeho
dodávateľa a nemali s ním doposiaľ žiadny problém. Je pravdou, že žalobcom podaná žiadosť
spoločnosti ČSOB leasing a.s. sa týkala preverenia možnosti financovania kúpy motorového vozidla
formou leasingu, no z výpovede uvedeného svedka vyplynulo, že dodávateľa preverujú z viacerých

hľadísk napr. aj existencia daňových podlžností a ďalšie, pričom neboli zistené také skutočnosti, ktoré
by mali signalizovať jeho závadovosť. Správny súd zastáva názor, že pokiaľ žalobca mal záujem
o financovanie kúpy motorového vozidla formou finančného leasingu, spoliehajúc sa okrem iného
aj na profesionalitu tejto spoločnosti, čo sa týka preverenia bezpečnosti obchodnej transakcie ako
takej, prihliadajúc aj na obsah svedeckej výpovede menovaného svedka, nebolo možné bez ďalšieho

uzavrieť, že okrem preverenia dodávateľa žalobcu vo verejne dostupných registroch nebola sporná
obchodná transakcia podrobená aj inému relevantnému prevereniu, t.j. že by v tomto smere absentovala
prítomnosť akýchkoľvek ďalších garancií na vylúčenie rizík spojených s uskutočnením obchodného
prípadu, resp. nemožno vylúčiť, že v prípade zistenia akýchkoľvek nezrovnalostí spoločnosťouČSOB leasing a.s., najmä viažucich sa k dodávateľovi A@A Company s.r.o., by k uskutočneniu
predmetného obchodu žalobca nepristúpil. Taktiež je potrebné poznamenať, že finančnými orgánmi
zistené skutočnosti vo vzťahu k spoločnosti A@A Company s.r.o., napr. nedisponovanie personálnym

substrátom či majetkom ako i nepodávanie daňových priznaní síce bolo relevantným pokiaľ sa týka
získania indícií nasvedčujúcich existencii podvodného reťazca, no je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že
ako podnikateľský subjekt nedisponuje možnosťami/schopnosťami takej kvality, ktoré by mu umožňovali
preveriťsvojhododávateľa(takakojetomuvnapr.vprípadesprávcudane).Zatohtostavupretosprávny
súd zastáva názor, že finančnými orgánmi konštatované zistenia o naplnení podmienky vedomostnej

stránky vo väzbe na opatrenia, ktoré žalobca ako podnikateľský subjekt mal a mohol v súvislosti
s realizáciou predmetného obchodu prijať, neboli vyhodnotené po právnej stránke správne, a teda
nevychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, čím bol daný dôvod na zrušenie rozhodnutí
finančných orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. Pokiaľ sa finančné orgány ako dôvod neuznania
žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane rozhodli zvoliť daňový podvod a účasť žalobcu
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, bude potrebné, aby inak, ako len v rovine

domnienok, či špekulácií, preukázali to, že žalobca vedel, resp. pri dodržaní primeranej obozretnosti mal
a mohol vedieť, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p.. V správnom súdnictve má právo
na náhradu trov konania žalobca za predpokladu, ak bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca

bol v konaní o správnej žalobe úspešný v celom rozsahu, žalobe bolo vyhovené, preto mu správny súd
s poukazom na § 167 ods. 1 S.s.p. priznal právo na náhradu trov účelne a dôvodne vynaložených v
konaní v celom rozsahu voči žalovanému, ako neúspešnému účastníkovi správneho súdneho konania.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

49. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ

alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.