Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205994
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6414205994.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. F. XXX, XXX XX E., zastúpený v konaní: Lion Law Partners, s.r.o., IČO: 36 862 461,
so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do
výlučného vlastníctva žalovaného:

- obývaciu stenu v zostatkovej hodnote 350,- Eur,
- sedaciu súpravu v zostatkovej hodnote 300,- Eur,
- kuchynský stôl a štyri kusy stoličky v zostatkovej hodnote 270,- Eur,
- nábytok v detskej izbe v zostatkovej hodnote 260,- Eur,
- 2 kusy postele v detskej izbe v zostatkovej hodnote 170,- Eur,
- práčka v zostatkovej hodnote 300,- Eur,
- manželská posteľ v zostatkovej hodnote 270,- Eur,

- hnuteľné veci spolu v hodnote 1.920,- Eur.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu vo výške 20.035,76 Eur
v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorú žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 19.05.2014 sa voči žalovanému domáhala
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva s tým, že strany
sporu sa o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedohodli. Žalobkyňa
špecifikovala masu bezpodielového spoluvlastníctva tak, že do tejto patrí rodinný dom č. súpisné 233
na CKN parc. č. XXX/X vedený pre k. ú. E. v hodnote 102.730,-tiež pozemkové nehnuteľnosti CKN
par. č. XXX/X záhrady o výmere 856 m2, CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
116 m2 a CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2, všetky vedené pre k ú.

Orovnica, hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 1.920,- Eur s tým, že zostatok hypotekárneho úveru
z úverovej zmluvy číslo 236294697930 vo Wűstenrot stavebná sporiteľňa bol uhradený žalovaným
jednorazovým vkladom vo výške 9.129,32 Eur a podľa žalobkyne ku dňu právoplatnosti rozvodu
manželstva neexistoval. Na zdôvodnenie žalobkyňa uviedla, že rodinný dom číslo súpisné 233, akoi priľahlé nehnuteľnosti CKN parc. č. XXX/X záhrada, CKN parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie,
CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvorie patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
keďže boli nadobudnuté v čase trvania manželstva žalobkyne a žalovaného.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 12C/83/2014 – 414 dňa 06.09.2018 tak, že určil,
že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného hnuteľné veci v hodnote 1.920,- Eur a uložil žalovanému povinnosť na vyrovnanie zaplatiť
žalobkyni sumu 15.163,- Eur a súčasne rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu

trov konania.

3. Na odvolanie žalobkyne a aj žalovaného Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn.
12Co/11/2019 – 514 zo dňa 25.06.2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov spôsobom, že do výlučného vlastníctva
žalovaného prikázal hnuteľné veci spolu v zostatkovej hodnote 1.920,- Eur, do výlučného vlastníctva

žalobkyne zostatok na účte v G. G. číslo účtu 0412971196 v sume 239,73 Eur a súčasne uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 47.589,135,- Eur v lehote
90 dní od právoplatnosti rozhodnutia a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 74 % trov konania.

4. Na dovolanie žalovaného voči rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k.12Co/11/2019 – 514
zo dňa 25.06.2020 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/83/2014 –
412 zo dňa 06.09.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Cdo/121/2022 – 674
zo dňa 11.10.2023 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.06.2020 sp. zn.
12Co/11/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici následne uznesením sp. zn. 12Co/2/2023 – 691 zo dňa 30.12.2024
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým,
že súčasne uložil povinnosť súdu prvej inštancie opätovne vec prejednať, zopakovať vykonané
dokazovanie výsluchom svedkov, zamerať sa v odôvodnení na posúdenie skutkového stavu ohľadom

tvrdení strán sporu vrátane ich argumentácie aj v odvolacom konaní s tým, že z odôvodnenia rozsudku
musí byť zrejmé, čo všetko podľa zistenia súdu je predmetom BSM, najmä u sporných položiek.
Rozsudok musí byť náležitým spôsobom odôvodnený aj vo vzťahu k rozdeleniu vecí z hľadiska určenia
podielov,prípadnéhovyrovnaniaamusíbyťznehozrejméakosúddospelksume,ktorújepovinnýjeden
z účastníkov zaplatiť na vyrovnanie podielu druhému, a to tak, že výpočet musí byť urobený prehľadne,

aby umožňoval posúdenie jeho správnosti.

6. Po vrátení spisu odvolacím súdom uznesením Krajského súdu Banská Bystrica 12Co/2/2023 zo dňa
30.12.2024 súd už vykonané dokazovanie doplnil opätovne o výsluch žalovaného, znovu realizoval
výsluch svedkov H. B., I. C., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako tieto boli predložené stranami sporu

a tiež so znaleckým posudkom predloženým žalovaným pod číslom XX/XXXX, ktorý vypracoval J. I. K.
znalec v odbore stavebníctvo dňa 31.08.2025 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalobkyňa a žalobca uzatvorili manželstvo dňa 28.09.2002, ktoré manželstvo bolo rozsudkom
OkresnéhosúduvŽiarinadHronomsp.zn.9P/40/2013–51zodňa09.07.2013rozvedené.Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2013. Počas trvania manželstva nedošlo k zrušeniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ( ďalej len BSM ) a taktiež počas trvania manželstva nebol rozsah BSM
zúžený.
Sporným v konaní medzi žalobkyňou a žalovaným nebolo, že počas trvania manželstva nadobudli strany
sporu do režimu BSM hnuteľné veci, ktoré žalobkyňa označila a špecifikovala ako obývacia stena,

sedacia súprava, detská izba, kuchynský stôl a štyri kusy stoličiek, dve postele v detskej izbe, manželská
posteľapráčka,pričomnebolaspornámedzistranamisporuanihodnotahnuteľnýchvecívsume1.920,-
Eur.
V konaní nebolo sporným tiež to, že strany sporu počas trvania manželstva titulom úveru nadobudli
spoločný záväzok vo vzťahu k Wűstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. vo výške 21.245,-

Eur, (640.000,- Sk) a takýto záväzok bol vyrovnaný jednorazovým vkladom dňa 15.07.2013 v rozsahu
9.129,32 Eur.
Sporným v konaní medzi stranami bolo vyriešenie otázky, či nehnuteľnosť rodinný dom súpisné číslo
233 spolu s pozemkovými nehnuteľnosťami CKN parc. č. 251/1, 251/2, 251/3 všetky zapísané na LV č.XXXX pre k. ú. E. patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. nie. Žalobkyňa v konaní
tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva strán sporu, žalovaný
uvádzal, že pozemkové nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva titulom darovacej

zmluvy od I. L. a rodinný dom číslo súpisné 233 financoval výlučne z prostriedkov, ktoré predstavovali
jeho majetok. Spornými v konaní boli tiež otázky nadobudnutia motorového vozidla Škoda Felicia,
resp. hodnota tohto motorového vozidla (500,- Eur) a tiež suma, ktorú ako vklad vo výške 6.000,-
Eur, poskytla žalobkyňa dňa 28.02.2014 titulom výplaty zálohy na kúpnu cenu bytu, s tým či tento
majetok patrí, resp. nepatrí do režimu BSM. V konaní boli tiež sporné otázky vynakladania finančných

prostriedkov zo strany žalovaného, o ktorých žalovaný tvrdil, že tieto získal titulom pôžičiek a následne
tieto uhradil výlučne z vlastných finančných prostriedkov a tiež to, či finančné prostriedky, ktoré podľa
tvrdení žalovaného nadobudol titulom dedenia vo výške 27.000,- Eur a titulom výplaty 40.479,44 Eur
z titulu bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia vyplatené žalovaným boli použité na výstavbu
rodinného domu, resp. nie. Spornou medzi stranami sporu bola tiež skutočnosť, či žalovaný vynaložil
z výlučných vlastných finančných prostriedkov sumu 2.000,- Eur na výstavbou základov rodinného

domu.
Spornou v konaní sa stala tiež otázka hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti (stavby rodinného domu
číslo súpisné 233 umiestnenej na CKN parc. č. XXX/X pre k. ú. E.), ktorú skutočnosť namietala v konaní
žalobkyňa po tom, ako bola vec odvolacím súdom vrátená tunajšiemu súdu na nové rozhodnutie.

8.Zlistinnýchdôkazov,takakotietovrámcikonaniapredložiližalobkyňaižalovanýmalsúdjednoznačne
zato,ževzmyslevýpisuzLVč.XXXzodňa14.03.2013bolrodinnýdomsúpisnéčísloXXXnachádzajúci
sa na CKN parc. č. XXX/X, ako i CKN parc. č. XXX/X, XXX/X M. XXX/X zapísané na výlučného vlastníka
v podiele 1/1 pre žalovaného.
Podľa výpisu LV č. XXXX zo dňa 25.09.2014 rodinný dom číslo súpisné 233 nachádzajúci sa na

CKN parc. č. XXX/X, ako i priľahlé pozemkové nehnuteľnosti CKN parc. č. XXX/X, XXX/X,XXX/X
titulom kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.2013 nadobudol do výlučného vlastníctva vlastník I. C.. Zmluvu
zo dňa 10.08.2016, ktorej vklad bol povolený pod V 985/2016 došlo k prevodu vlastníckeho práva
k týmto nehnuteľnostiam z vlastníka I. C. titulom uzavretej darovacej zmluvy na osobu žalovaného.
Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 22.10.2014, kde darcom bola osoba I. L. bola pre žalovaného

darovaná nehnuteľnosť CKN parc. č. XXX pre k. ú. E. záhrada o výmere 2269 m2 a z predloženej
kúpnej a darovacej zmluvy zo dňa 03.05.2010 je zrejmé, že žalovaný ako predávajúci a osoby I. B. (brat
žalovaného) spolu s manželkou I. B. ako kupujúci previedol zmluvou nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.
ú. E. zapísané na LV č. XXXX, a to CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, CKN parc. č.XXX/
X zastavané plochy a nádvoria, CKN parc. XXX/XX trávnaté porasty a rodinný dom súpisné číslo XXX N.

G. N. O. P. F. XXX/X za kúpnu cenu 27.000,- Eur, ktorá bola vyplatená žalovanému ako predávajúcemu
v hotovosti z prostriedkov poskytnutých Slovenskou sporiteľňou titulom hypotekárneho úveru.
Z predloženého kolaudačného rozhodnutia zo dňa 13.02.2012 je zrejmé, že E. E. v konaní pod číslom
R2012/000056KR-1/2012 povolila užívanie stavby „novostavba rodinného domu“ v k. ú. E. na pozemku
CKN 251/2 pre osobu žalovaného A. B..

9. Zo všetkých týchto listinných dôkazov mal súd jednoznačne potom za preukázané, že stavba rodinný
dom číslo súpisné 233 nachádzajúca sa na parcele číslo XXX/X pre katastrálne územie E. zapísaná
na LV č. XXXX patrí do BSM, keďže takáto stavba bola nadobudnutá stranami sporu počas trvania
ich manželstva, ktoré manželstvo trvalo odo dňa 28.09.2002 do dňa právoplatnosti jeho rozvodu, t. j.

27.08.2013, a to napriek tej skutočnosti, že evidenčný charakter zaznamenaný v Katastri nehnuteľností
svedčí zápisom vlastníckeho práva výlučne pre žalovaného.

10. Samotné strany sporu deklarovali, že rodinný dom ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva nebol
dokončený (neúplná omietka) a tiež z výpovede strán sporu vyplynulo, že vybudovanie základovej dosky

pre rodinný dom realizoval a investoval v rozsahu sumy 2.000,- Eur žalovaný z výlučných finančných
prostriedkov, ktoré mal nasporené a nadobudol tieto v čase pred uzavretím manželstva v období rokov
1996 do roku 2002.

11. Pozemkové nehnuteľnosti CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 856 m2,

CKN parc. č. XXX/X o výmere 116 m2 zastavané plochy a nádvoria a CKN parc. č. XXX/X záhrada
o výmere 84 m2 všetky zapísané pre katastrálne územie E. nadobudol do výlučného vlastníctva titulom
uzavretej darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2004 od darcu I. L. žalovaný. Darca bol v konaní vypočutý
ako svedok, potvrdil, že predmetné nehnuteľnosti bezodplatne daroval žalovanému s argumentáciou,že tieto boli prakticky bez akejkoľvek hodnoty a keďže žalobkyňa nepreukázala v konaní svoje tvrdenia
o tom, že za takéto pozemkové nehnuteľnosti boli poskytnuté darcovi finančné prostriedky z prostriedkov
BSM ako to v konaní tvrdila, súd predmetné pozemkové nehnuteľnosti nezaradil do masy zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, ktorá vo svojich výpovediach, ktoré učinila na
pojednávaniach pred tunajším súdom do roku 2018 (následne napriek riadne doručeným predvolaniam
sa pojednávaní pred súdom nezúčastňovala, svoju neúčasť vždy ospravedlnila) uvádzala, že

rodinný dom bol vystavaný počas trvania manželstva so žalovaným zo spoločných finančných
prostriedkov a nie z prostriedkov výlučne patriacich žalovanému. Nespochybňovala skutočnosť,
že počas trvania manželstva žalovaný zabezpečoval finančne rodinu, keďže bola na materských
dovolenkách. Vypovedala, že finančné prostriedky nadobudnuté počas trvania manželstva však patrili
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto bola v domnení, že i rodinný dom, ako i priľahlé
pozemkové nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyjadrila sa tiež

k financovaniu výstavby rodinného domu tak, že v roku 2005 získali strany sporu úver z Wűstenrot
stavebnej sporiteľni, a. s., ktorý čerpali v rozsahu v tom čase pred zavedením meny Euro vo výške
640.000,-Skafinančnéprostriedkyboliinvestovanédostavby,ktorábolapraktickydokončenávauguste
roku 2010, kedy dom reálne začali i užívať. Neskôr podľa žalobkyne boli realizované ostatné úpravy
v období rokov 2010 až 2013. Žalobkyňa nespochybňovala tvrdenia žalovaného o tom, že mu boli

poskytnuté finančné prostriedky z titulu dedičstva, uvádzala sumu 15.000,- Eur. Súčasne uviedla, že
táto suma nebola použitá na výstavbu rodinného domu, ale na nákup motorového vozidla. Ďalej sa
vyjadrila k tvrdeniam žalovaného o tom, že mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré predstavovali
výplatu z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak nevedela presne uviesť ich
výšku. Označila len sumu 17.000,- Eur, ktoré prevzala a žalovanému aj odovzdala.

Žalobkyňa sa od roku 2024 nezúčastnila ani jedného súdneho pojednávania, no v písomných podaniach
doručených súdu zdôrazňovala dĺžku a trvanie súdneho sporu. Poukazovala na rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/11/2019 zo dňa 25.06.2020, ktorým odvolací súd zmenil pôvodné
rozhodnutie tunajšieho súdu a takéto rozhodnutie považovala za správne a žiadala, aby súd opakovane
vo veci identicky rozhodol. Žalobkyňa v podaní zo dňa 03.06.2025 namietala tiež hodnotu nehnuteľnosti,

ktorá bola určená znaleckým posudkom nachádzajúcim sa v spise v roku 2013, a to vzhľadom na odstup
času kedy bol takýto posudok vyhotovený.

13. Žalovaný v konaní tvrdil, že ako stavba, tak i pozemkové nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, zdôraznil, že pozemkové nehnuteľnosti nadobudol darom od darcu I. L.

a rodinný dom číslo súpisné 233 síce bol vybudovaný v čase trvania manželstva so žalobkyňou, avšak
z výlučných finančných prostriedkov v jeho vlastníctve. Žalovaný zdôraznil, že titulom dedičstva získal
sumu 27.000,- Eur a zdôraznil tiež to, že titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia mu
bola vyplatená celková suma 40.479,44 Eur, ktoré finančné prostriedky použil na výstavbu rodinného
domu. Vypovedal tiež, že z výlučných vlastných finančných prostriedkov v rozsahu 2.000,- Eur, ktoré

získal a nadobudol titulom sporenia v období rokov 1996 až do uzavretia manželstva, t. j. 28.09.2022
financoval vybudovanie základovej dosky rodinného domu.
Žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne o tom, že finančné prostriedky získané titulom vyplatenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia neboli použité na výstavbu rodinného domu ale
na kúpu motorových vozidiel ako to tvrdila žalobkyňa. Naopak tvrdil, že suma 6.000,- Eur, ktorú poskytla

žalobkyňa ako zálohu na kúpu bytu po rozvode manželstva patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, keďže žalobkyňa takouto sumou nedisponovala.

14. V rámci dokazovania okrem listinných dôkazov súd v konaní vypočul aj svedkov, pričom svedka H.
B. a svedka I. C. vypočul v konaní opakovane.

15. Práve z dôvodu preukazovania skutkových tvrdení strán sporu o tom, že priľahlé pozemkové
nehnuteľnosti k rodinnému domu, ako i samotná pozemková nehnuteľnosť, na ktorej sa rodinný dom
číslo súpisné 233 v k. ú. E. nachádza boli darované žalovanému darcom I. L., súd v konaní tohto vypočul
ako svedka. Vo svojej svedeckej výpovedi svedok L. uviedol, že pozemkovú nehnuteľnosť pod rodinným

domom žalovanému daroval. Uviedol tiež dôvod prečo tak učinil, t. j., že v tom období nadobudol ďalšie
nehnuteľnosti po rodičoch, ozrejmil, že darovaný pozemok pre žalovaného bol nehodnotný, zdôraznil,
že ešte jeho otec a otec žalovaného sa dohodli takýmto spôsobom a súčasne sa vyjadril svedok k tomu,
že za darované nehnuteľnosti neobdržal žiadnu finančnú náhradu od obdarovaného.16. V konaní súd ako svedka vypočul A. A., ktorý uviedol, že je strýkom žalobkyne a súčasne vypovedal,
že žalobkyni v mesiaci február 2014 zapožičal sumu 6.000,- Eur a to tak, že finančné prostriedky

jej fyzicky odovzdal do ruky. Svedok vysvetlil, že takýmito finančnými prostriedkami disponoval a mal
ich uložené doma. Súčasne vypovedal, ako sa dohodol so žalobkyňou na vrátení týchto finančných
prostriedkov, ktoré boli pôžičkou. Vypovedal tiež, že mal vedomosť o tom, že žalobkyňa mala finančné
problémy, uviedol, že vedel na aký účel finančné prostriedky potrebuje a súčasne vypovedal, že
žalobkyňa mu z poskytnutej pôžičky vrátila sumu 2.500,- Eur. Svedok sa vyjadril tiež k tomu ,akým

spôsobom nadobudol finančné prostriedky, ktoré zapožičal žalobkyni a uvádzal, že v minulosti pracoval
v zahraničí, neskôr podnikal a aktuálne je na starobnom dôchodku. Uviedol tiež, že finančné prostriedky
získal aj z predaja rodinného domu, ktorý dedil po svojom otcovi a tiež uviedol, že medzi žalobkyňou
a ním nebola vyhotovení žiadna zmluva o pôžičke.

17. Svedok I. A. (brat žalobkyne) vypovedal akým spôsobom nadobudol motorové vozidlo značky Škoda

Felicia. Vysvetlil, že motorové vozidlo kúpil prostredníctvom inzerátu na internete, kúpnu cenu za toto
motorovévozidlovyplatilažalobkyňavovýške500,-Eur,ktoréjejihneďvrátil.Všetkyzáležitostisúvisiace
s kúpou motorového vozidla zabezpečovala žalobkyňa z dôvodu jeho zaneprázdnenosti a svedok tiež
uviedol, že motorové vozidlo sám používal, neskôr ho zapožičal sestre a neskôr vozidlo užívala jeho
ďalšia sestra.

18. Svedkyňa, ktorú súd v konaní vypočul Q. B. sa vyjadrovala k tomu, že ako účtovníčka informovala
ohľadom výplaty daňového bonusu žalobkyňu, a to z dôvodu, že žalobkyňa mala záujem nadobudnúť
motorové vozidlo. Svedkyňa uviedla, že zabezpečila a vystavila doklad faktúru na sumu 10.000,- Eur
s tým, že do daňového priznania uviedla sumu 11.500,- Eur a žalobkyňa obdržala z tohto titulu daňový

bonus vo výške 493,35 Eur.

19. Svedka H. B. súd vypočul opakovane, pričom v prvotnej výpovedi svedok uvádzal, že pre žalovaného
zapožičal finančné prostriedky v období rokov 2012 - 2013 spolu vo výške 15.000,- Eur, z ktorých mu
žalovaný vrátil len časť finančných prostriedkov. Svedok vypovedal, že finančné prostriedky požičiaval

opakovane pre žalovaného. Vo svojej druhej svedeckej výpovedi, ktorú učinil na pojednávaní konanom
dňa 24.06.2025 zotrval na predchádzajúcej výpovedi a dodal, že pravidelne navštevoval žalobkyňu
a žalovaného i v čase keď stavali rodinný dom. V tomto období žalobkyňa bola na materskej dovolenke
a výstavbu žalovaný realizoval tak, ako mal finančné prostriedky. Zopakoval, že v rokoch 2012, 2013
mu požičiaval finančné prostriedky, ktoré medzičasom boli vrátené. Svedok sa tiež vyjadril k tomu, že

pôžičky pre žalovaného vždy poskytoval v hotovosti na pracovisku svedka, neexistovali žiadne zmluvy
o pôžičke. Boli priatelia a žalovaný pôžičku splatil a úplne vyrovnal asi pred tromi, štyrmi rokmi.

20. Svedok I. C. bol tiež opakovane v konaní vypočutý, pričom vo svojej prvotnej svedeckej výpovedi
uviedol, že vzájomne viackrát si so žalovaným požičiavali finančné prostriedky a po rozvode manželstva

žalovaný svedkovi dlhoval z titulu pôžičky 14.200,- Eur, čo bolo dôvodom preto, že najprv chceli spoločne
so žalovaným založiť rodinný dom z dôvodu, že na dome viazla ťarcha v prospech banky, došlo k tomu,
že rodinný dom žalovaný prepísal na svedka. Neskôr mu žalovaný vrátil všetky finančné prostriedky
s tým, že svedok uviedol, že v časovom úseku od rokov 2008 do roku 2010 postupne poskytoval
peniaze žalovanému spravidla v hotovosti priamo do ruky, neskôr uhradil za žalovaného sumu 9.130,-

Eur bezhotovostným prevodom na účet banky, v ktorej čerpal žalovaný so svojou manželkou úver.
Svedok tiež vypovedal, že so žalovaným spoločne podnikali, spoločne vyrastali, pochádzajú z jednej
dediny, vzájomne si pomáhali. Uviedol tiež, že takto si pomáhali i v čase keď strany sporu stavali rodinný
dom. Žalobkyňa, ktorá bola manželkou žalovaného bola v tom čase na materskej dovolenke. Z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov svedok žalovanému pomáhal. Svedok tiež vysvetlil, že zaplatil

sumu 9.130,- Eur za žalovaného titulom úveru a následne došlo k spätnému prevodu nehnuteľností
z osoby svedka na žalovaného potom ako žalovaný takýto dlh vo vzťah k svedkovi vyrovnal. Svedok
vypovedal, že celkový dlh žalovaného z titulu pôžičky predstavoval sumu 14.209,130 Eur, avšak len
sumu 9.130,- Eur svedok poskytol za žalovaného bezhotovostným prevodom. Ostatné pôžičky boli
odovzdávané v hotovosti. Svedok sa tiež vyjadril, že finančné prostriedky, ktoré poskytoval žalovanému

tento použil na výstavbu rodinného domu, čo odôvodňoval tiež tým, že manželka žalovaného v tomto
období nepracovala.21. V zmysle predložených listinných dôkazov je zrejmé, že už dňa 06.09.2013 stranám sporu (majiteľ
účtu žalovaný) bol poskytnutý úver spoločnosťou Wűstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. vo výške
21.244,10 Eur (pred zavedením meny euro 640.000,- Sk), ktorý úver bol splatený jednorazovým

vkladom v sume 9.129,32 Eur dňa 15.07.2013. Darovacia zmluva, ktorá bola uzatvorená dňa 22.10.2004
medzi darcom I. L. a obdarovaným (žalovaným) deklarovala, že predmet daru CKN parc. č. XXX záhrada
o výmere 2269 m2 zapísaná pre k. ú. E. bola bezodplatne darovaná v prospech žalovaného darcom.
Predložené kolaudačné rozhodnutie E. E. pod číslom 2012/000056KR-1/2012 zo dňa 13.02.2012
deklaruje, že bolo povolené užívanie stavby rodinného domu v katastrálnom území E. nachádzajúceho

sa na CKN parc. č. XXX/X pre žalovaného a súčasne prehlásenie E. E. zo dňa 22.05.2017 preukazuje,
že takáto novostavba rodinného domu číslo súpisné 233 v k. ú. E. bola užívaná stranami sporu od
roku 2010. Predložené výpisy LV č. XXX ku dňu 28.08.2013 preukázateľne deklarovali, že nehnuteľnosť
v katastrálnom území E. zapísaná ako CKN parc. č. XXX/X záhrady o výmere 856 m2, CKN parc. č.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 84 m2 a tiež stavba rodinný dom číslo súpisné 233 nachádzajúca sa na CKN parc. č. XXX/

X boli titulom kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 28.08.2013 a vklad ktorej bol povolený pod
V 854/2013 prevedené na osobu kupujúceho I. C.. Po uzavretí takejto zmluvy následne darovacou
zmluvou zo dňa 10.08.2016 došlo k spätnému prevodu vlastníckeho práva na osobu žalovaného,
pričom vklad bol povolený v konaní V 985/2016. Z predloženej kúpnej a darovacej zmluvy, ktorá bola
uzatvorená dňa 03.05.2010 súd mal zato, že žalovaný v postavení predávajúceho I. B. a I. B. ako

kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území E., zapísané na LV č. XXXX, a to za dohodnutú kúpnu cenu 27.000,- Eur, ktorá bola vyplatená
žalovanému ako predávajúcemu v hotovosti z prostriedkov poskytnutých Slovenskou sporiteľňou, a. s..
Z predloženého účtu kupujúceho I. B. je zrejmé, že pre žalovaného uhradil 15.000,- Eur 09.06.2010,
4.500,-Eur16.08.2010,2.000,-Eur04.05.2011,3.500,-Eur09.05.2011,pričomipísomnýmprehlásením

I. B. deklaroval uhradenie sumy 15.000,- Eur v júni 2010, 4.500,- Eur v auguste 2010, 5.500,- Eur v máji
2011 a 2.000,- Eur splácal postupne v prospech žalovaného do sumy 27.000,- Eur v hotovosti.

22. Z predloženia ďalších listinných dôkazov, a to z kúpnej zmluvy zo dňa 19.05.2013 súd zistil, že táto
bola uzatvorená medzi kupujúcim I. A. a predávajúcou R. J., predmetom ktorej bol predaj motorového

vozidla značky Škoda Felicia červenej farby, rok výroby 1997 za kúpnu cenu 500,- Eur. Z predloženia
ďalšej zmluvy, a to zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola uzatvorená dňa 28.02.2014 mal súd
za preukázané, že predávajúci P. S. uzatvoril takúto zmluvu so žalobkyňou, predmetom ktorej bol predaj
bytu číslo XX s príslušenstvom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu číslo súpisné
XXX nachádzajúceho sa na CKN parc. č. XXXX k. ú. D. za cenu 48.000,- Eur s tým, že časť kúpnej

ceny vo výške 6.000,- Eur bola uhradená žalobkyňou ako kupujúcou v hotovosti pri podpise zmluvy
v prospech predávajúceho. Z predloženého listinného dôkazu, a to správa spoločnosti VOTUM centrum
odškodnenia, a. s. mal súd za preukázané, že do dňa 01.10.2023 pre žalovaného bolo poskytnuté
plnenie za odškodnenie v sume 22.990,44 Eur titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia,
nákladov na liečenie, ušlý zisk trvalých následkov, ako i úrazová renta. Z ďalšieho listinného dôkazu, a to

prehlásenia I. I. zo dňa 08.09.2017 mal súd za preukázané, že žalovanému bola poskytnutá výplata vo
výške 17.000,- Eur ako protihodnota za zničené motorové vozidlo. Z potvrdenia Wűstenrot poisťovňa, a.
s. mal súd za to, že 29.12.2011 bolo poskytnuté plnenie vo výške 17.250,- Eur titulom trvalých následkov
pre žalovaného a suma 239,- Eur z titulu hospitalizácie v zdravotníckom zariadení. Z ďalšieho listinného
dôkazu, ktorý predložil v konaní žalovaný, a to Znalecký posudok číslo 34/2025 vypracovaný znalcom

J. I. K., znalcom z odboru stavebníctvo zo dňa 31.08.2025 mal súd zato, že všeobecná hodnota stavby
rodinného domu číslo súpisné 233 nachádzajúceho sa na CKN parc. č. XXX/X pre katastrálne územie
E. je určená sumou 123.000,- Eur.

23. Súd vec právne posúdil:

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii

majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.

Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

24. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu musí subsumovať
všetok majetok, ktorý v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 143 OZ patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a ktorý existoval ku dňu zániku. Primárnym predpokladom na vyporiadanie
BSM manželov je jeho zánik. Pod samotným vyporiadaním je nutné rozumieť nielen to kto z bývalých
vlastníkov sa stane vlastníkom tej ktorej veci a kto vlastníctvo stráca, ale úplné komplexné riešenie
majetkovýchvzťahovmedzibývalýmimanželmi,ktorévsebeobsahujenielenvyriešenieaktív,aleidlhov
a pohľadávok vzniknutých za trvania manželstva.

25. Z dokazovania, ktoré súd vykonal dospel k tomu, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sú hnuteľné veci tak ako boli označené žalobkyňou v samotnej žalobe, čo nerozporoval ani
žalovaný so zostatkovými hodnotami, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobkyňa
ani žalovaný tieto skutočnosti nerozporovali. Hnuteľné veci po rozvode manželstva užíval a mal v držbe

žalovaný preto tieto hnuteľné veci v zostatkových hodnotách (výrok rozsudku) súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného.

26. Spornou medzi stranami sporu bola otázka, či rodinný dom číslo súpisné 233 a priľahlé pozemkové
nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva, resp. nie. Žalovaný v konaní zdôrazňoval

a tvrdil, že rodinný dom spolu s pozemkovými nehnuteľnosťami je jeho výlučným vlastníctvom
s argumentáciou, že tieto nadobudol titulom darovania a výstavbu rodinného domu financoval výlučne
z vlastných finančných prostriedkov.
Z dokazovania pre súd však vyplynulo, že i keď výlučne žalovaný bol evidovaný ako vlastník rodinného
domu číslo súpisné 233, ktorý bol zapísaný na LV č. XXX (v minulosti), nič táto skutočnosť nemení na

tom, že v rámci konania súd mal za preukázané, že získaný úver stranami sporu v čase trvania ich
manželstva vo výške 21.245,- Eur z Wűstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. nebol použitý ako to v konaní
tvrdil žalovaný výlučne na chod domácnosti, ale finančné prostriedky boli poskytnuté na výstavbu
rodinného domu. Samotná zmluva o stavebnom sporení uvádza oboch manželov ako spoludlžníkov,
pričom ani samotná okolnosť v konaní žalovaným preukazovaná, že on výlučne zo získaných finančných

prostriedkov v čase trvania manželstva so žalobkyňou splácal takýto úver, nie je dôvodom preto, aby
nehnuteľnosť nepatrila do masy BSM, pretože všetky príjmy nadobudnuté v čase trvania manželstva
predstavujú majetok patriaci do režimu BSM. Súd dospel k záveru, že i stavba rodinný dom číslo súpisné
233 aktuálne zapísaná na LV č. XXXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

27. Z dokazovania pre súd vyplynula tiež skutočnosť, že pozemkové nehnuteľnosti CKN parc. .č XXX/
X o výmere 256 m2 zastavané plochy a nádvoria, na ktorých sa nachádza stavba rodinného domu
číslo súpisné 233, ako i nehnuteľnosti CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
116 m2 a CKN parc. č. XXX/X záhrady o výmere 84 m2 nadobudol žalovaný titulom darovacej zmluvy
uzatvorenej dňa 22.10.2004 medzi darcom I. L. a žalovaným ako obdarovaným. Takéto skutočnosti má

súd za preukázané nielen z listinných dôkazov, ale i zo svedeckej výpovede I. L., čestného prehlásenia
a i keď žalobkyňa tvrdila, že za predmetné nehnuteľnosti bola poskytnutá pre darcu odplata v sume
97.000,- SK danú skutočnosť nepreukázala a preto súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, žepozemkové nehnuteľnosti nadobudnuté darom žalovaným nepatria do masy BSM, keďže boli získané
síce v čase trvania manželstva, ale titulom darovania výlučne pre žalovaného.

28. Súd do majetku BSM nezahrnul ani poskytnuté plnenia výlučne pre žalovaného titulom bolestného
a náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu, že takéto plnenie je viazané výlučne na
osobu poškodeného (žalovaného). Keďže súd mal za preukázané, že titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v čase trvania manželstva bola poskytnutá pre žalovaného suma 40.479,44
Eur,uvedenénezahrnuldomasyBSM,obdobneanisumu27.000,-Eur,ktorúzískalžalovanýzdedičstva

a predaja majetku získaného dedičstvom (rodičia). Keďže sa jednalo o finančné prostriedky nie malého
rozsahu, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že boli spotrebované na bežný chod domácnosti počas trvania
manželstvastránsporu,dôkaznápovinnosťvtomtosmerezaťažovalažalobkyňu.Žalobkyňavšaktakéto
skutkové tvrdenia žiadnymi dôkazmi nepreukázala, neuniesla dôkazné bremeno. Naopak žalovaný
uviedol a i svedkovia v konaní vypočutí potvrdili, že finančné prostriedky boli investované do výstavby
rodinného domu, pričom všetky finančné prostriedky žalovaný investoval do výstavby rodinného domu,

a to až do obdobia roku 2010, kedy stavba bola neúplne dokončená a následne stranami sporu za
účelom bývania i využívaná. V konaní bolo tiež za preukázané, že aj potom ako strany sporu obývali
domovú nehnuteľnosť, t. j. aj po roku 2010, pokračovali v ďalších stavebných úpravách až do roku 2013
(terénne úpravy a podobne).
Z dokazovania súd preto uzavrel, že žalovaný vynaložil zo svojho majetku na majetok spoločný, a to

práve v súvislosti s výstavbou rodinného domu sumu mu poskytnutú titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 40.479,44 Eur a tiež sumu 27.000,- Eur, ktorú získal titulom
dedičstva po svojich rodičoch, resp. za odpredaj majetku získaného titulom dedičstva, čo v konečnom
dôsledku zohľadnil pri samotnom vyporiadaní.

29. Súd neakceptoval tvrdenia žalovaného o tom, že suma 14.200,- Eur má byť zohľadnená v rámci
vyporiadania BSM, nakoľko podľa tvrdení žalovaného, ako i vypočutých svedkov B. a C. táto
suma mala byť poskytnutá titulom pôžičky výlučne pre žalovaného, ktorý takéto pôžičky z vlastných
finančných prostriedkov i v roku 2016 podľa vyjadrenia svedka uhradil. Súd neuveril takýmto svedeckým
výpovediam, nepovažoval ich za dôveryhodné, pokiaľ odkazovali na existenciu pôžičiek s tým, že tieto

boli poskytované bez akýchkoľvek zmlúv, vyplácané opakovane a v hotovosti. Svedok B., ako i svedok
C. sú blízkymi priateľmi žalovaného, i keď v minulosti svedok Forgáč bol priateľom i žalobkyne, manželky
žalovaného, pravidelne sa navštevovali.
Súd považoval za preukázanú pôžičku vo výške 9.129,32 Eur, ktorú samotný svedok Forgáč plnil tak,
že uhradil priamo bezhotovostným prevodom zvyšnú časť nesplateného úveru v prospech Wűstenrot

stavebná sporiteľňa, a. s., o čom bol predložený listinný dôkaz v konaní (výpis z účtu), ktorú pôžičku
neskôr žalovaný uhradil z výlučných finančných prostriedkov patriacich do jeho vlastníctva, čo súd
neskôr pri vyporiadaní zohľadnil.

30. Súd do masy BSM zahrnul tiež zostatok na účte prevzatý žalobkyňou v sume 239,73 Eur

a tiež sumu 6.000,- Eur, ktorú žalobkyňa použila na kúpu nehnuteľnosti, ktorú nadobudla titulom kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako kupujúcou a predávajúcim P. S., ktorá kúpna zmluva bola uzatvorená
dňa 28.02.2014, kedy v hotovosti poskytla žalobkyňa na úhradu časti kúpnej ceny sumu 6.000,- Eur.
Súd sumu zahrnul do masy BSM s tým, že finančné prostriedky pochádzajú zo spoločných finančných
prostriedkov strán sporu, i keď v konaní žalobkyňa uvádzala, že tieto finančné prostriedky získala od A.

A., ktorý je jej strýkom a ktorý jej tieto finančné prostriedky poskytol titulom pôžičky. V konaní súd v rámci
dokazovania vypočul A. A. ako svedka. Tento uviedol kedy a akým spôsobom nadobudol finančné
prostriedky a vyjadroval sa k svojim osobným a majetkovým pomerom, pričom aktuálne podľa výpovede
svedka jeho jediný príjem reprezentoval príjem z titulu opatrovníctva v čase kedy takáto pôžička mala byť
poskytovaná žalobkyni vo výške 250,- Eur a príjmom manželky titulom starobného dôchodku vo výške

300,- Eur. Svedok uviedol, že finančnú hotovosť 6.000,- Eur poskytol žalobkyni nie bezhotovostne, ale
cash, kedy takéto finančné prostriedky nemal umiestnené v peňažnom ústave, ale držal ich v hotovosti
doma. Takáto výpoveď svedka, vzhľadom na osobné a majetkové pomery, ako i vzhľadom na absenciu
akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho zdroj poskytnutých finančných prostriedkov práve na strane
svedka nevyznela vierohodne a preto súd napriek tomu, že svedok takéto skutkové tvrdenia uvádzal

vyhodnotil ako nevieryhodnú. V tejto súvislosti súd prihliadol tiež na okolnosť, že samotná žalobkyňa
nedisponovala finančnými prostriedkami v čase kedy poskytla zálohu na kúpnu cenu za nehnuteľnosť
bezprostredne po rozvode manželstva strán sporu. Z týchto dôvodov súd túto sumu vo výške 6.000,-
Eur použitú žalobkyňou poňal do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.31. Súd nezapočítal sumu 500,- Eur na podiel žalobkyne pri vyporiadaní BSM tak ako to požadoval
žalovaný, keďže mal zato, že žalobkyňa zapožičala I. A. (brat žalobkyne) sumu na zakúpenie

motorového vozidla, ktorého bol vlastníkom, čo potvrdil sám vo svojej svedeckej výpovedi. Ďalej
vyplynulo pre súd tiež to, že žalobkyni takáto suma ešte počas trvania manželstva bola vrátená a preto
sa nejednalo o existujúcu pohľadávku ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva strán sporu.

32. Z predloženého znaleckého posudku žalovaným v konaní vyhotoveným znalcom J.

I. K. číslo 34/2025 znalcom z odboru stavebníctva, ktorý bol vypracovaný dňa 31.08.2025 a zaslaný
i strane žalobkyne mal súd zato, že všeobecná hodnota stavby, a to rodinného domu číslo súpisné
XXX nachádzajúceho sa na pozemku CKN parc. č. 251/2 predstavuje všeobecnú hodnotu 123.000,-
Eur. Žalovaná síce znalecký posudok predložený skôr v konaní spochybňovala, uvádzala neaktuálnu
hodnotu nehnuteľnosti, avšak na dôkaz predložený žalovaným v konaní, a to znalecký posudok z roku
2025 žiadnym spôsobom nereagovala.

33. Z dokazovania potom súd ustálil a dospel k záveru, že do aktív masy BSM patria hnuteľné veci ako
sú označené vo výroku tohto rozsudku v zostatkovej celkovej hodnote 1.920,- Eur, nehnuteľný majetok,
ktorý reprezentuje rodinný dom číslo súpisné 233 nachádzajúci sa na CKN parc. č. 251/2 zapísaný na LV
č. XXXX pre k. ú. E. v hodnote 123.000,- Eur vklad vo výške 239,73 Eur ku dňu právoplatnosti rozvodu

manželstva strán sporu nachádzajúci sa na bankovom účte, a suma 6.000,- Eur, ktorá bola poskytnutá
žalobkyňou na úhradu zálohy kúpnej ceny nehnuteľnosti zmluvy uzavretej po právoplatnom rozvode
manželstva strán sporu. Celkom aktíva podľa súdu predstavujú sumu 131.159,73 Eur.

34. Zo sumy 131.159,73 Eur súd odpočítal finančné prostriedky, ktoré vložil žalovaný zo svojho

výlučného majetku do majetku BSM, a to titulom poskytnutej výplaty dedičstva, resp. predaja
nehnuteľnosti získaných dedičstvom v sume 27.000,- Eur, poskytnutú výplatu titulom bolestného,
náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia a škody v celkovej výške 40.479,44 Eur, sumu 9.129,32
Eur, ktorú uhradil ako pôžičku žalovaný z výlučných finančných prostriedkov pre osobu I. C., ktorý túto
sumu uhradil bezhotovostne ako splátku dlhu vo vzťahu k spoločnosti Wűstenrot stavebná sporiteľňa.

Súd tiež odpočítal sumu 2.000,- Eur v súvislosti s vybudovaním základovej dosky rodinného
domu, pričom z dokazovania mal zato, že takúto sumu investoval z výlučných finančných prostriedkov
získaných pred uzavretím manželstva žalovaný do spoločného majetku. Po odpočítaní sumy 78.608,76
Eur čistá hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje 52.550,97 Eur.
Ideálny podiel, ktorý má dostať z majetku každý z manželov sa určuje tak, že uvedená suma čistého

majetku patriaceho do BSM sa prerozdelí na polovicu, t. j. 1/2 z 52.550,97 Eur reprezentuje 26.275,48
Eur, od ktorej sumy súd odpočítal 239,73 Eur zostatok účtu prevzatý žalobkyňou a sumu 6.000,- Eur
vynaloženú zo spoločného majetku na úhradu kúpnej ceny žalobkyňou po rozvode manželstva, t. j.
rozhodol o povinnosti pre žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnaní podielu sumu 20.035,76 Eur.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) s tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa odstavca 2 tohto ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Pri rozhodovaní o trovách konania v konaniach o vyporiadanie BSM je nutné vychádzať zo
skutočnosti, že konanie je typickým príkladom konania „iudicium duplex“. Práve s prihliadnutím na

charaktertakéhotokonaniaiprirozhodovaníosamotnýchtrováchdochádzakurčitýmšpecifikám,keďže
rozhodnutie je v záujme oboch sporových strán, pričom ich úspešnosť nie je možné kategoricky posúdiť
tak ako to je uvedené v § 255 ods. 1 CSP. Spravidla pri dodržaní základnej parity podielov každá zo
strán znáša svoje náklady a nebude druhej strane uhrádzať nič. V prejednávanej veci medzi stranami
sporu bol sporný obsah BSM a i keď súd v konečnom dôsledku vyporiadal a učil aj hodnotu samotnej

masy BSM a vyporiadaval spoločne pasíva i aktíva, zohľadňoval námietky ako zo strany žalobkyne
tak i žalovaného. Obom stranám sporu súd však v rámci samotného vyporiadania nezohľadnil viaceré
skutkové tvrdenia z dôvodu ich nepreukázania, ktorými sa snažili strany sporu navýšiť, resp. znížiť podiel
protistrany a preto v danej situácii nemožno jednoznačne konštatovať procesný úspech ktorejkoľvek zosporových strán a už vôbec nie mieru tohto úspechu a s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP
je podľa názoru súdu na mieste rozhodnúť o náhrade trov konania tak ako to súd učinil, t. j. nepriznať
trovy žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami

tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové

pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15-tich dní odo dňa,
kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.