Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marcela Bineková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Ps/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207093
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125207093.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Binekovou, v právnej veci A. B., C. B.,

narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D. – E. XXX, zastúpenej v konaní procesným opatrovníkom obcou
D., na návrh E. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D. – E. XXX, o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony a ustanovení opatrovníka, t a k t o

r o z h o d o l :

I. návrh zamieta,

II. žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným súdu dňa 04.09.2025 sa E. B. (ďalej len ,,navrhovateľka“) domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd obmedzil spôsobilosť jej dcéry A. B., narodenej XX.XX.XXXX na právne

úkony a aby ju ustanovil za jej opatrovníka. Podaný návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila
tvrdeniami, že jej dcéra má zdravotné postihnutie – stratu sluchu a reči, nevie si bez pomoci nič vybaviť,
dňa17.06.2025sajejnarodilsynC.B.,jepotrebnésnímchodiťklekárkeavybavovaťúradnézáležitosti,
to však sama nedokáže; celú starostlivosť o dcéru a jej syna zabezpečuje navrhovateľka.

2. Procesný opatrovník sa pripojil k návrhu navrhovateľky. Vyjadril sa, že A. B. má zdravotné postihnutie,
je hluchonemá, nerozpráva, ani dobre nepočuje, narodil sa jej syn C. B., o ktorého nie je schopná

postarať sa, pokiaľ ide o úradné záležitosti a zdravotnú starostlivosť, dostaviť sa s ním na vyšetrenie,
nakoľko nerozumie, nerozpráva, nevie komunikovať s lekárom, nevie vybaviť potrebné štátne príspevky
na starostlivosť pre maloletého. Uviedol, že vo všetkom ju pri týchto úradných záležitostiach, aj čo sa
týka úkonov spojených so zdravotnou starostlivosťou poskytovanej jej maloletému synovi, zastupuje
navrhovateľka. Napokon dodal, že ak je maloleté dieťa hospitalizované, vzniká problém, pretože
navrhovateľke nie sú lekári ochotní poskytnúť informácie o zdravotnom stave maloletého.

3. Vo veci súd rozhodol na pojednávaní, na ktoré sa nedostavili navrhovateľka a jej dcéra A. B., hoci boli
riadne a včas predvolané. Nakoľko sa účastníčky konania nedostavili na pojednávanie a svoju neúčasť
neospravedlnili, súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

4. Vo veci za účelom zistenia skutočného stavu súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi – lekárskou
správou E. F. G., H. z 28.06.2021, oznámením Spojenej školy H. F. internátnej, I. X, H., J. K. H., L.
X, H. z 21.09.2021, správou z diagnostického psychologického vyšetrenia z 21.09.2021, prepúšťacou

správou ORL Humenné, s. r. o., z 25.06.2021, správou E. F. G., H. z 28.10.2021, lekárskym nálezom
E. I. M. z 06.08.2021, z 02.07.2021, správou Centra poradenstva a prevencie, Levočská 7, Prešov
zo psychologického vyšetrenia z 05.04.2023, správou E. F. G., H. z 18.03.2025, správou E. N. B.,
detskej psychiatričky, z 10.07.2025, podľa ktorých A. B. je mentálne a sluchovo postihnutá, je žiačkou sozdravotným znevýhodnením, má narušený vývin reči pri poruche sluchu, psychiatrickým vyšetrením jej
boladiagnostikovanáDisociáciainteligenciesvýznamnouporuchousprávaniaaspotreboupozorovania
alebo liečby. Súd sa oboznámil aj s lustráciou menovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky,

podľa ktorej sa A. B. narodila dňa XX.XX.XXXX tak, ako je uvedené aj v návrhu na začatie konania, t.
j. v čase podania návrhu i vyhlásenia rozsudku má 17 rokov.

5. Podľa § 8 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba

povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda
dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím
manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením
manželstva za neplatné.

6. Podľa § 9 OZ maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané

rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

7. Podľa § 10 ods. 2, ods. 3 OZ ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo
pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, je schopná robiť
len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v

rozhodnutí. Súd obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody,
ktoré k nim viedli.

8. Podľa § 27 ods. 1 OZ kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.

9. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a
povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa.
10. Podľa § 56 ods. 1 Zákona o rodine ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení
výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo
nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka,
ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

11. Z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že pri rozhodovaní o spôsobilosti na
právne úkony má byť súdu nápomocný trojstupňový test proporcionality (nález Ústavného súdu Českej
republiky vo veci sp. zn. IV. ÚS 412/04 zo 7. decembra 2005 i rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci Shtukaturov proti Rusku, č. 44009/05). Testom proporcionality sa rozumie zodpovedanie
troch otázok:

a) Je obmedzením spôsobilosti na právne úkony sledovaný legitímny cieľ? Je sledovaný a presadzovaný
cieľ nevyhnutný v slobodnej demokratickej spoločnosti?
b) Existuje racionálne spojenie medzi cieľom a prostriedkami vybranými k jeho presadeniu? c) Existujú
alternatívne spôsoby dosiahnutia cieľa, ktorých využitie by učinilo zásah do základného práva menej
intenzívnym, poprípade by ho úplne vylúčilo?

12. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že maloletá osoba má priamo zákonom obmedzenú
spôsobilosťnaprávneúkony,keďjespôsobilávykonávaťlentaképrávneúkony,ktorésúsvojoupovahou
primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jej veku. Pri právnych úkonoch, na ktoré
maloletá osoba nie je spôsobilá, ju zastupujú jej rodičia. Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony bol podaný z dôvodu, že A. B. pre jej sluchové a mentálne postihnutie nedokáže zabezpečiť
riadnu zdravotnú starostlivosť maloletému synovi C. B. a ani vybaviť štátne príspevky poskytované
v súvislosti so starostlivosťou o maloletého.Obmedzenie spôsobilosti menovanej na právne úkony by
neprešlo testom proporcionality, nakoľko existuje alternatívny spôsob dosiahnutia cieľa, ktorý je menej
intenzívny,akozásahsúdudospôsobilostimaloletejA.B.naprávneúkony,atojeustanovenieporučníka

maloletému C. B., ak je jeho jediným rodičom menovaná, nakoľko táto je maloletá. Obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony je závažným zásahom do práv jednotlivca, pre ktoré musia byť splnené
zákonné podmienky, nakoľko tieto neboli splnené, súd návrh v celom rozsahu zamietol. (I. výrok)13. V konaní o spôsobilosti na právne úkony môže súd priznať náhradu trov konania účastníkovi voči
inému účastníkovi len na návrh a za splnenia zákonnej podmienky, že priznanie náhrady trov konania
je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Návrh na priznanie náhrady trov v tomto konaní podaný

nebol. Súd preto v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Každý účastník znáša trovy tohto konania (poštovné, cestovné a pod.), ktoré mu vznikli, sám.
(II. výrok)

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podať odvolanie na

Okresnom súde Prešov. /§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“)/
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané

a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.