Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100887
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100887.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša
Škarbalu, v právnej veci žalobcu: NICOL ONE, s.r.o., so sídlom Gorkého 10, 811 01 Bratislava – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 36 344 338, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol.
sr.o.,sosídlomNámestiesv.Anny361/20,91101Trenčín,IČO:36839132,protižalovanému:Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102539331/2024 zo dňa 04. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie 1.Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy

prvého stupňa“) vykonával u žalobcu ako u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2023, pričom daňová kontrola mala
začať dňa 10.04.2024, avšak na základe žiadosti žalobcu o zmenu termínu začala daňová kontrola
dňa 26.04.2024. Správca dane v priebehu daňovej kontroly rozhodnutím č. 101329581/2024 zo dňa
06.05.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „predbežné opatrenie“) uložil žalobcovi podľa
§ 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvznení23Sf/49/2024neskoršíchpredpisov(ďalejlen„Daňovýporiadok“)predbežné

opatrenie spočívajúce v povinnosti zložiť peňažnú sumu 11.040 Eur na účet správcu dane v lehote 15
dní od doručenia rozhodnutia, a to z dôvodu existencie odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo
nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto
dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. 2.V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
správca dane uviedol, že v predmetnej daňovej kontrole sa zameral na rizikové dodania od spoločnosti
ASKO TRADING, s.r.o., so sídlom Agátová 3406/7A, 841 01 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO:
46989854(platnédo31.12.2023),od17.02.2024spoločnosťzmenilaprávnuformunaASKOTRADING

v.o.s. a od 23.03.2024 je spoločnosť dobrovoľne vymazaná, pričom imanie spoločnosti prevzala
spoločnosť Rec-Energy, s.r.o., so sídlom Cintorínska 2365/7, 947 05 Banská Bystrica, IČO: 52 616 924
(platné do 31.12.2023), pričom spoločnosť zmenila právnu formu na Rec-Energy v.o.s. (táto spoločnosť
má u správcu dane vysoké nedoplatky). Žalobca si od uvedenej spoločnosti uplatnil odpočítanie DPH vo
výške 11.040 Eur. Štatutárnymi orgánmi spoločností sú spoločnosti SLOVAK RECOVERY GROUP INC,
COMPANY PROJECT TRADING LLC, obe so sídlom v Spojených štátoch amerických. 3.Správca dane
následne uviedol informácie získané z kontrolnej činnosti, ktoré nasvedčujúce obave z nevymožiteľnosti.

A. A. B., ktorý bol v kontrolovanom období konateľom žalobcu, bol tiež konateľom vo viacerých
spoločnostiach, v ktorých po začatí kontrol, príp. miestnych zisťovaní dochádza k zmene právnej formy
a konateľa a následne k výmazu spoločnosti alebo k zlúčeniu do inej spoločnosti. Tieto spoločnosti,
v ktorých bol A. B. konateľom sa stávajú nekontaktné, nedoložia ku kontrole doklady, čím neumožniavykonať správcovi dane daňovú kontrolu. Kontroly daňových subjektov, kde bol A. B. konateľom, sú
ukončené s výrubom dane a následným nedoplatkom. Uvedené poukazuje podľa správcu dane na
rizikovosť správania konateľa žalobcu. Ďalej správca dane uviedol, že žalobca odo dňa 01.05.2024

presunul svoju ekonomickú činnosť na spoločnosť NICOLL ONE, s.r.o., pričom táto spoločnosť má
od 12.04.2024 registrovaných 14 e-kás, ktorých adresy umiestnenia sa zhodujú so žalobcom a od
02.05.2024 sú evidované tržby na spoločnosti NICOLL ONE, s.r.o., pričom žalobca evidoval tržby na
všetkých e-kasách do 30.04.2024. Správca dane tiež uviedol, že žalobca počas daňových kontrol
žiada o zmenu termínu začatia kontroly, následne požaduje predĺženie ďalších lehôt aj opakovane,

ktoré mu správca dane určí a následne ich žalobca nedodrží, umelo predlžuje dĺžku daňovej kontroly,
čím znemožňuje správcovi dane výkon kontroly. 4.K aktuálnemu stavu majetku žalobcu správca dane
uviedol, že žalobca je vlastníkom nebytového priestoru v polyfunkčnej budove so zastavanou plochou
a nádvorím podľa LV č. XXXX a nie je vlastníkom hnuteľného majetku. Zároveň poukázal na bankové
účty evidované v peňažných ústavoch Slovenskej republiky a ich zostatky a konštatoval, že majetok
žalobcujevysokolikvidnýascudziteľnýavnepomernenízkejhodnoteoprotiočakávanejvyrubenejdane

a preto existuje odôvodnená obava, že v prípade splatnosti vyrubeného rozdielu dane 3 3Sf/49/2024
správca dane nebude môcť vzniknutý daňový nedoplatok vymôcť v plnej výške, resp. je riziko, že jeho
vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. 5.Všetky zistenia správca dane posúdil vo vzájomnej
súvislosti a dospel k záveru, že žalobca vykazuje znaky rizikového podnikania. Zistené skutočnosti podľa
správcu dane zakladajú hrozbu podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku, t.j. že nevyrubená daň nebude

v dobe jej splatnosti žalobcom uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené
so značnými ťažkosťami, a preto rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia je vykonateľné dňom
jeho vydania, keďže hrozí, že peňažná suma nebude zložená v určenej lehote. 6.Proti prvostupňovému
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102539331/2024
zo dňa 04.09.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V

odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol obsah podaného odvolania a zhrnul dôvody
prvostupňového rozhodnutia, pričom bol toho názoru, že správca dane pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia skúmal rozhodujúce skutočnosti, a to aktuálny stav majetku žalobcu, analyzoval údaje
o jeho podnikaní z verejne dostupných údajov a na základe analýzy údajov vznikla u správcu dane
odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo

bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, a
teda odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. 7.Žalovaný zdôraznil, že zdrojom predpokladu obavy
z nevymožiteľnosti môže byť správanie sa daňového subjektu v minulosti i v súčasnosti, jeho aktuálna
ekonomická situácia, zhodnotenie ekonomického vývoja a majetkových pomerov daňového subjektu a
tiež okolnosti zistené analytickou činnosťou správcu dane. Pred uložením povinnosti žalobcovi správca

dane zisťoval aktuálny stav majetku žalobcu a preveril jeho pohyby na účte a taktiež analyzoval údaje
o podnikaní žalobcu z verejne dostupných zdrojov, účtovné výkazy žalobcu a iné doklady uložené
v zbierke listín Obchodného registra SR. Na základe uvedených zistení dospel správca dane podľa
žalovaného k správnemu záveru, že je dôvodná obava, že nevyrubená riziková daň bude v dobe jej
vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami.

Následne žalovaný zhrnul zistenia správcu dane ohľadom majetku žalobcu a osoby konateľa žalobcu
– pána A. B.. 8.Žalovaný dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého
prvostupňového rozhodnutia, nakoľko správca dane postupoval v súlade s procesným postupom podľa
Daňového poriadku, keď vydal rozhodnutie podľa ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný
tiež poukázal na ustanovenia § 50 ods. 7 Daňového poriadku, v zmysle ktorého uviedol, že správca

dane zruší predbežné opatrenie, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené. V nadväznosti na to, ako
bude rozhodnuté vo veci vyrubenia rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie december 2023 žalobcu,
bude správca dane následne konať v rámci predbežného opatrenia. 4 3Sf/49/2024 Správna žaloba
– žalobné body 9.Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a

zároveň si uplatnil náhradu trov konania podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,SSP“). 10. Žalobca v úvode správnej žaloby zhrnul priebeh
administratívneho konania, ktoré vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia
žalovaného predchádzalo. Nezákonnosť uvedených rozhodnutí videl žalobca v tom, že vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov a skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ rozhodnutí, je v rozpore s
administratívnom spisom a nemá v ňom oporu. 11. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením správcu
dane, ako aj žalovaného, že vykazuje znaky rizikového podnikania. Nesúhlasil s tvrdením, že daňové
orgány videli rizikovosť podnikania žalobcu v tom, že „počas kontrol žiada o zmenu termínu začatiakontroly, následne požaduje predĺženie ďalších lehôt aj opakovane, ktoré mu správca dane určí a
následne ich žalobca nedodrží, umelo predlžuje dĺžku daňovej kontroly, čím znemožňuje správcovi
dane výkon kontroly“. Žalobca uviedol, že riadne požiadal správcu dane o zmenu termínu začatia

daňovej kontroly dňa 26.03.2024, ktorú odôvodnil a ktorej správca dane vyhovel. O ďalšiu zmenu
termínu žalobca správcu dane nežiadal. Preto nie je pravdivé tvrdenie správcu dane, nepredlžoval dĺžku
kontroly a neznemožňoval správcovi dane výkon kontroly. 12. Žalobca taktiež nesúhlasil s tvrdeniami
o rizikovosti podnikania žalobcu v súvislosti so zmenou právnej formy spoločnosti dodávateľa žalobcu
– ASKO TRADING, s.r.o., nakoľko spolupráca žalobcu a tejto spoločnosti bola v čase dodania tovaru

bezproblémová a k dodaniu tovaru došlo tak, ako žalobca deklaroval na predložených faktúrach. Ak
mal správca dane dôvodné podozrenia, že neplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej
splatnosti uhradená, alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so
značnými ťažkosťami, mal vykonávať predbežné a zabezpečovacie opatrenie primárne voči spoločnosti
ASKO TRADING, s.r.o., resp. voči jej právnemu nástupcovi a nie voči žalobcovi. Žalobca uviedol, že
jednoznačne uniesol svoje dôkazné bremeno a jasne preukázal správcovi dane, že zdaniteľné obchody

uvedené v predmetných faktúrach boli uskutočnené. V tejto súvislosti žalobca namietal, že na žalobcu
nemožno prenášať dôkazné bremeno z prostredia dodávateľa (spoločnosti ASKO TRADING, s.r.o.),
lebo išlo o skutočnosti mimo jeho pôsobnosti, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. Zdôraznil, že žalobca
nezískal žiadnu daňovú výhodu, ani neporušil daňovú neutralitu, nakoľko riadne uplatnil plný režim
DPH. 5 3Sf/49/2024 13. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového

rozhodnutia správcu dane videl žalobca v nedostatočne zistenom skutkovom stave, z ktorého daňové
orgány vychádzali. Daňové orgány podľa žalobcu nedostatočne odôvodnili tzv. dôvodnú obavu. Podľa
žalobcu nešlo o komplexné a objektívne vyhodnocovanie dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti,
ale naopak, išlo o prejav svojvôle a zaujatosti žalovaného, ako aj správcu dane. Žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia len zopakoval dôvody správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a

podľa žalobcu sa tak snažil dospieť k vopred stanoveným a želaným záverom. 14. V správnej žalobe
žalobca namietal i nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko z odôvodnenia
jeho rozhodnutia nebolo zrejmé, prečo žalovaný považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné,
mylné alebo vyvrátené, a ktoré skutočnosti vzal žalovaný ako orgán verejnej správy za podklad svojho
rozhodnutia. S námietkami žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijak nevysporiadal. 15. V

závere správnej žaloby žalobca poukázal na prvky zmätočnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorý uvádzal na strane 4 „si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z
pridanej hodnoty vo výške 11.040 Eur“ a na strane 5 uvádzal „zložiť na účet správcu dane peňažnú
sumu vo výške 10.040 Eur“ a v závere napadnutého rozhodnutia uvádzal tretiu sumu, a to sumu vo
výške 11.400 Eur (strana 10). Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 16. Žalovaný vo vyjadrení

k správnej žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania a jednotlivé dôvody napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Navrhol správnu žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 17. Námietku žalobcu o nepravdivých tvrdeniach o vyhýbaní sa
termínom správcu dane považoval za nedôvodnú. Uviedol, že správca dane poukazoval na rizikovosť
správania sa konateľa žalobcu – pána A. B. predovšetkým v iných daňových kontrolách, kedy žiadal o

zmenu termínu začatia daňovej kontroly, požadoval predlžovanie ďalších lehôt aj opakovane, ktoré mu
správca dane určil a následne ich daňový subjekt (teda žalobca) nedodržal, kde umelo predlžoval dĺžku
kontroly, čím znemožnil správcovi dane výkon kontroly. Námietku nezákonnosti žalobcu kvôli chybne
uvedenej sume 11.040 Eur považoval za rovnako nedôvodnú, nakoľko vo výroku prvostupňového
rozhodnutia správcu dane je uvedená suma 11.040 Eur, ktorá je v odôvodnení uvedená viackrát

správne. 18. Čo sa týka námietky žalobcu, ktorou namietal dodávateľskú spoločnosť ASKO TRADING,
s.r.o., túto považoval za nedôvodnú, nakoľko rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je
meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie, ale je rozhodnutím
procesnej povahy vydaním podľa procesných ustanovení Daňového poriadku. V danej fáze konania sa
dokazovanie zásadne nevykonáva, pretože pre vydanie predbežného opatrenia nejde o preukazovanie

skutkového stavu, ale o zistenie indícií dôvodne nasvedčujúcim obavám správcu dane. Rozhodnutie o
predbežnom 6 3Sf/49/2024 opatrení je rozhodnutím pôsobiacim dopredu, pri ktorého vydaní správca
dane vychádza zo skutočností a zistení, ktoré má v daný moment k dispozícii. Zmyslom rozhodnutia o
uložení predbežného opatrenia nie je určenie dane, jej presnej výšky, ale zistiť v rozhodnutí uvedenú
finančnú sumu na úhradu v budúcnosti splatnej dane, ktorej výška je v čase vydania rozhodnutia o

predbežnom opatrení predpokladaná. Žalovaný zdôraznil, že pri využití inštitútu uloženia predbežného
opatrenia žalobcovi neporušil žiadnu zo zásad správy daní, ani nerealizoval svoje oprávnenie uložiť
predbežnéopatrenienaúkorprávžalobcu.Postupovalvsúladesustanovením§50Daňovéhoporiadku.
19. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo v danomprípade exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania, pričom následne správca dane
v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku zastavil daňové exekučné konanie
začaté prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, v ktorom sa vymáhalo od žalobcu zaplatenie sumy vo

výške 11.040 Eur, nakoľko v priebehu daňového exekučného konania bolo ku dňu 07.11.2024 vymáhané
peňažné plnenie vyrovnané v plnom rozsahu. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika
žalobcu) 20. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podanej správnej
žaloby v plnom rozsahu a zopakoval skutočnosti, ktoré namietal už v podanej správnej žalobe. Žalobca
zdôraznil, že zmenu konateľa spoločnosti žalobcu nemožno vyhodnotiť ako rizikové správanie, nakoľko

zmena konateľa je legitímna a zákonom predpokladaná zmena vo vedení spoločnosti, ktorá nemá vplyv
na riadny chod a fungovanie spoločnosti ako takej, t. j. nemôže zakladať dôvod na vydanie predbežného
opatrenia v zmysle ustanovenia § 50 Daňového poriadku. Bolo povinnosťou správcu dane i žalovaného
preukázať, akým spôsobom samotná skutočnosť zmeny konateľa spoločnosti zakladá dôvodnú obavu
v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového poriadku. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu
(duplika žalovaného) 21. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zmenu konateľa

spoločnosti vo všeobecnosti nie je potrebné vyhodnotiť ako rizikové správanie, ale skutočnosti uvedené
v rozhodnutí nasvedčujú rizikovosť správania konateľa žalobcu A. B. z dôvodu, že konateľ žalobcu
A. B. bol konateľom viacerých spoločností, v ktorých po začatí daňových kontrol, prípadne miestnych
zisťovaní, dochádza k zmene právnej formy spoločnosti a konateľa a následne k výmazu spoločnosti
alebo zlúčeniu do inej spoločnosti. Spoločnosti, v ktorých bol A. B. konateľom sa stávajú pre správcu

dane nekontaktné, nedoložia ku kontrole doklady, čím neumožnia správcovi dane vykonať daňovú
kontrolu. Daňové kontroly spoločností, kde bol A. B. konateľom, sú ukončované výrubom dane a
následnými nedoplatkami. Rizikovosť správania sa konateľa vyplýva z toho, že k zmene konateľa
dochádza účelovo a opakovane. Žalovaný zdôraznil, že aj v tomto prejednávanom prípade nebol A. B.
so správcom dane súčinný pri výkone daňovej kontroly. Zároveň žalovaný zopakoval, že rozhodnutie

o uložení predbežného 7 3Sf/49/2024 opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti
za príslušné zdaňovacie obdobie. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
správnym súdom 22. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako vecne a miestne
príslušný správny súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného,akoajrozhodnutiesprávcudane,vrátanepostupu,ktorýichvydaniupredchádzal,vrozsahu

a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu
nie je dôvodná, preto správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 23. Správny súd rozhodnutie vo
veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 SSP dňa 14.01.2026, keďže nevzhliadol dôvody
na nariadenie pojednávania vo veci, žalobca v správnej žalobe výslovne uviedol, že nežiada nariadiť
pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu taktiež nežiadal nariadiť vo veci

pojednávanie. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej
tabuli správneho súdu od 04.12.2025 do 16.01.2026. 24. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového
poriadku, správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo
pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň
alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v

tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom
uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to
najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane. 25. Podľa § 50 ods. 2 Daňového poriadku, ak
hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej správcom dane zložená,
je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne

vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.
26. Podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku, správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,
pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. 27.
Podľa § 50 ods. 8 Daňového poriadku, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane
alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku

záložného práva podľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného
opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia,
ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané
vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto
predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie

na úhradu tejto 8 3Sf/49/2024 dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane
písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia
doručoval. 28. Podľa § 89 ods. 5 Daňového poriadku, na podklade exekučného titulu podľa odseku
1 písm. a), ktorým je vykonateľné rozhodnutie vydané podľa § 50 ods. 1 písm. a), je možné vykonaťexekúciu spôsobom len podľa § 108. 29. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ktorým bolo potvrdené predbežné opatrenie Daňového úradu Trenčín uložené podľa §
50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Daňové orgány oboch stupňov odôvodnili opodstatnenosť

využitia inštitútu predbežného opatrenia dôvodnou obavou, že dosiaľ nevyrubená DPH za zdaňovacie
obdobie december 2023, pri ktorej bol na základe dosiaľ zistených skutočností daňových orgánov
predpoklad dorubenia DPH vo výške 11.040 Eur, nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude
nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. 30.
V tejto súvislosti správny súd uvádza, že považoval za nedôvodnú žalobnú námietku žalobcu o

nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu chybne uvádzanej peňažnej sumy vo
výške 11.040 Eur. Hoci žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skutočne uvádzal nesprávne
sumy zloženej peňažnej sumy, je zrejmé, že sa jednalo len o omyl (chybu v písaní), nakoľko správca
dane prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi povinnosť zložiť na účet správcu dane sumu vo
výške 11.040 Eur, ktorá suma predstavovala uplatnený nárok žalobcu na odpočet DPH z faktúr od
deklarovaného dodávateľa spoločnosti ASKO TRADING, s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie

december 2023. 31. Správny súd uvádza, že hoci ide o rozhodnutie predbežnej povahy vydané podľa §
50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, ktoré má dočasný charakter, jeho súdny prieskum je prípustný
v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 4Sžf/70/2012 zo
dňa 23.04.2013: „Pri overovaní podmienok na vylúčenie rozhodnutia predbežnej povahy zo súdneho
prieskumu nie je možné vychádzať len z previerky jeho materiálneho a procesného znaku, nakoľko

samotná dočasnosť pôsobenia účinkov rozhodnutia a možnosť využitia riadneho opravného prostriedku
proti nemu, nie sú jediným a maximálnym kritériom. Základným výkladovým pravidlom pri aplikácii
zákonmi stanovenej negatívnej enumerácie rozhodnutí orgánov verejnej správy vylúčených zo súdneho
prieskumu tvorí sama ústavná zásada vyplývajúca z druhej vety článku 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa
ktorej z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv

a slobôd. Ústavný text ďalej nerozlišuje medzi druhmi rozhodnutí, napr. z pohľadu ich predbežného
alebo dočasného charakteru k právam dotknutých v konečných rozhodnutiach upravujúcich práva
a povinnosti účastníkov správneho konania alebo iných osôb nimi dotknutých. Uvedené možno
odvodiť aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky reprezentovanej napr. nálezmi
ústavného súdu PL. ÚS 26/01, II. ÚS 50/01-50, III. ÚS 138/03. Za všetky možno citovať právny názor

vyplývajúci z nálezu ústavného súdu č.k. II. ÚS50/01-50“. Rovnaký právny názor je 9 3Sf/49/2024
prezentovaný aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/132/2013, sp. zn. 3Sžf/49/2015, sp.
zn. 3Sžf/50/2015, sp. zn. 2Sžf/56/2016. 32. Inštitútom predbežného opatrenia v zmysle § 50 ods. 1 písm.
a) Daňového poriadku správca dane obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom,
tak aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane. Podnet na uloženie predbežného opatrenia

môže vychádzať len od správcu dane. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza
dokazovanie, stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené v takej miere,
abyodôvodňovalipoužitiepredbežnéhoopatrenia.Musítedaexistovaťodôvodnenáobava,ženesplatná
daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v
tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Predbežné opatrenie možno uložiť

v ktoromkoľvek štádiu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, alebo v procese určovania dane
podľa pomôcok, spravidla však vtedy, keď správca dane zistí porušenie povinností daňovým subjektom
a predpokladá sa, že správca dane rozhodnutím vyrubí daň alebo rozdiel dane. Predbežné opatrenie
má dočasný, predbežný a zabezpečovací charakter a sleduje zabezpečenie splnenia daňovej povinnosti
v budúcnosti za situácie, keď sa toto dôvodne javí ako ohrozené. Predbežné opatrenie môže byť

vydané, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré zakladajú odôvodnenú obavu, t. j. primeranú mieru
pravdepodobnosti, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v budúcnosti vyrubená a zároveň, že v
dobe jej vymáhateľnosti bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so
značnými ťažkosťami. Tieto skutočnosti musia byť v odôvodnení rozhodnutia uvedené. Rozhodnutie o
uložení predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti daňového subjektu

za príslušné zdaňovacie obdobie, nepredchádza mu dokazovanie. Pre vydanie predbežného opatrenia
nie je na mieste požadovať obšírne a detailné skutočnosti, ktoré z povahy veci súvisia so samotným
vyrubením dane a musia byť zisťované počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. Podrobné
zisťovanieplneniadaňovýchpovinností,zisťovanieskutkovéhostavuaprávnezáveryztohovyplývajúce
budú predmetom skúmania v daňovej kontrole, v ktorej na základe vykonaných dôkazov a intenzity

dôkaznýchprostriedkovmôžesprávcadanedospieťajkinémuzáveru,nežjeprezentovanývrozhodnutí
o uložení predbežného opatrenia. 33. Správny súd uvádza, že rozhodnutie správcu dane o predbežnom
opatrení bolo vydané správcom dane v priebehu daňovej kontroly, pričom je potrebné zdôrazniť, že v
čase vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení nemuselo byť jednoznačne preukázané, že žalobcoviako daňovému subjektu vznikne povinnosť uhradiť daň a túto povinnosť si dobrovoľne nesplní. Pri
vydaní rozhodnutia o predbežnom opatrení sa vychádza z istej miery pravdepodobnosti zistených
skutočností s tým, že na zistený skutkový stav sa kladú omnoho menšie nároky, ako je to pri meritórnom

rozhodnutí v daňovej veci. Miera dokazovania a zistení pred vydaním predbežného opatrenia má
osvedčiť iba dôvodnú obavu správcu dane a nie závery vedúce k vyrubeniu samotnej dane z príjmov
právnickej osoby. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd námietku žalobcu o nedostatočne
zistenom skutkovom stave za nedôvodnú. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza
dokazovanie. Stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené 10 3Sf/49/2024

v takej miere, aby odôvodňovali uloženie predbežného opatrenia na zabezpečenie účelu daňovej
kontroly, alebo ak existuje odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe
jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so
značnými ťažkosťami. V danom prípade správca dane analyzoval skutočnosti (rizikovosť podnikania
žalobcu, rizikovosť správania sa konateľa žalobcu A. B., majetok žalobcu ako aj skutočnosti získané
z verejne dostupných zdrojov), ktoré odôvodňovali obavu správcu dane predpokladanú ustanovením

§ 50 ods. 1 Daňového poriadku na uloženie predbežného opatrenia. Uvedené skutočnosti a závery
správcudane,resp.žalovanéhonakoniecžalobcavsprávnejžalobeaninerozporoval.34.Zanedôvodnú
považoval správny súd aj námietku žalobcu o nevysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu
žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný
zhrnul priebeh administratívneho konania, dôvody prvostupňového rozhodnutia správcu dane ako aj

znenie odvolacích námietok žalobcu. Následne žalovaný konštatoval nedôvodnosť odvolacích námietok
žalobcu a zdôraznil zistenia správcu dane, ktorými argumentoval dôvodnú obavu, že nesplatná daň
alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe
bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami, pričom s uvedenými skutočnosťami sa žalovaný v
plnom rozsahu stotožnil. Hoci žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nereagoval na všetky

odvolacienámietkyžalobcu,správnysúduvádza,žežalobcavodvolaníaninenamietalkonkrétnezávery
správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré sa týkali uloženia predbežného opatrenia
v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového poriadku. Správny súd uvádza, že v zmysle judikatúry
Ústavného súdu SR (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS 342/2010) a
Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994,

č. 18390/91) sa nemusia dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky,
ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Nevyžaduje sa, aby na každú námietku účastníka konania bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia tak, ako to v žalobe prezentuje žalobca, ale iba na taký argument
či námietku, ktorá je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúca a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Navyše

žalobca v rámci správnej žaloby neuvádzal, s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou vznesenou
žalobcom podstatnou pre právne a skutkové posúdenie veci sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal. 35. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí
nesprávne uviedol tvrdenia o opakovanej žiadosti žalobcu o zmenu termínu začatia daňovej kontroly.
Žalobca uviedol, že o zmenu termínu začatia daňovej kontroly požiadal dňa 26.03.2024, pričom tejto

žiadosti bolo správcom dane vyhovené a o ďalšiu zmenu termínu nežiadal. Uvedené nesprávne tvrdenia
mal podľa žalobcu prevziať aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Správny súd uvedenú námietku
považoval za nedôvodnú. Z prvostupňového rozhodnutia správcu dane mal správny súd preukázané, že
„Na základe žiadosti o zmenu termínu začatia daňovej kontroly č. 6/06565773/2024 zo dňa 26.03.2024
správcadanezaslaldaňovémusubjektuOznámenieozmenetermínudaňovejkontrolyč.113Sf/49/2024

101005942/2024 zo dňa 28.03.2024, daňová kontrola začala dňa 26.04.2024.“ Z uvedeného nevyplýva,
že správca dane, resp. žalovaný uviedli, že v danej daňovej kontrole žalobcu na DPH za zdaňovacie
obdobie december 2023 mal požiadať opakovane o zmenu termínu začatia daňovej kontroly. Rovnako
z administratívneho spisu nevyplýva, že žalobca v danej daňovej kontrole požiadal o predĺženie lehôt.
Uvedené závery nakoniec nevyslovil ani správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, ani žalovaný v

napadnutom rozhodnutí. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na rizikové podnikanie
spoločnosti žalobcu, resp. rizikové správanie konateľa žalobcu – pána A. B. v iných daňových kontrolách
správcu dane týkajúcich sa žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu, ktoré v zmysle citovaného
ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového poriadku odôvodňovali uloženie predbežného opatrenia, nakoľko
správca dane zistil skutočnosti nasvedčujúce odôvodnenej obave, že nesplatná daň alebo nevyrubená

daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie
spojené so značnými ťažkosťami. Pokiaľ správca dane vo všeobecnosti uviedol, že žalobca počas
daňových kontrol žiada o zmenu termínu začatia kontroly, následne požaduje predĺženie ďalších lehôt
aj opakovane a tieto žalobca nedodrží, možno len súhlasiť, že sa jedná o skutočnosti svedčiace vprospech odôvodnenej obavy predpokladanej citovaným ustanovením § 50 ods. 1 Daňového poriadku.
36. Správny súd nad rámec uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane preskúmal napriek tomu, že predbežné opatrenie stratilo účinnosť dňom

11.11.2024, teda dňom rozhodnutia správcu dane o zastavení daňového exekučného konania (v súlade
s ustanovením § 96 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku), nakoľko ku dňu 07.11.2024 bolo peňažné
plnenie (uložené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane) vymožené v plnom rozsahu. Správny súd
vychádzalználezuÚstavnéhosúduSRč.k.III.ÚS274/2018zodňa13.11.2018,vktoromuviedolprávny
názortýkajúcisa§99písm.g)SSP:„Zákonv§99písm.g)upravilzastaveniekonania,akodpadoldôvod

na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Ako príklad zastavenia
konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť stratu účinkov preskúmavaného
rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia na základe protestu prokurátora alebo
mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto
účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané,
resp. pri inom následnom administratívnom postupe. O stratu účinkov rozhodnutia alebo opatrenia

orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty pôjde vtedy, ak subjektívne práva vyplývajúce zo
žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli viazané len na určitý čas a jeho uplynutím zanikli bez
toho, aby došlo k ich realizácii. Príkladom môže byť rozhodnutie vydané v zmysle § 82 ods. 12 zákona
č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Ak však už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno
ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu,

pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa
tým dostáva do sekundárnej podoby“. Rovnaký názor je prezentovaný aj v publikácii autorov Baricová,
J.; Fečík, M.; Števček, M.; Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck,
2018. s. 553. 12 3Sf/49/2024 37. Správny súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 38. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny

súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 39. Žalobca nebol v konaní pred
správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167
ods. 1 SSP a contrario. 40. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods.
1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods.

2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici
(§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§
443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté

rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v
konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo

opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak 13
3Sf/49/2024 a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci