Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sa/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201865
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201865.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., zastúpeného
JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom so sídlom Borský Svätý Jur 774, 908 79 Borský Svätý Jur, proti
žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Gröslingova 5, 811 09
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/XXXX/
XXX zo dňa 24. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Odbor
inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), vydala v konaní uskutočnenom
podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
priestupkoch“) rozhodnutie č. XXXXXXXXXX-XXXX/XX/XXXX-XXXXX/XXXX z 15. júna 2021 (ďalej aj
len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane

prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a podľa § 77
zákona o priestupkoch uznala žalobcu vinného za to, že začiatkom decembra 2020, bez súhlasu orgánu
ochrany prírody, oplotil pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce, parcelu KNC č. XXXXX
o rozlohe 3745 m2 v k. ú. C. D. E., vedenú ako lesný pozemok, umiestnenú mimo zastavaného územia
obce, ktorá sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti Záhorie s druhým stupňom ochrany, teda
za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že vykonal činnosť uvedenú v § 13 ods. 2 písm. d)
zákona o ochrane prírody a krajiny bez súhlasu orgánu ochrany prírody, čím sa dopustil priestupku podľa

§ 92 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny. Za uvedený priestupok bola žalobcovi podľa § 92
ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny uložená pokuta vo výške 500 eur. Tiež bola žalobcovi
podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 411/2006 Z. z. uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania, a to paušálnou sumou vo výške 16 eur.

2. Prvostupňovému orgánu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danej veci boli naplnené všetky
znakyskutkovejpodstatypriestupkuuvedenéhov§92ods.1písm.c)zákonaoochraneprírodyakrajiny.

Subjektom priestupku je obvinený z priestupku, ktorého vina bola preukázaná zabezpečenými dôkazmi
obsiahnutými v administratívnom spise inšpekcie č. XXXXX/XXXX-XXX/XXXX. Subjektívna stránka
priestupku spočívala v nedbanlivostnom konaní obvineného z priestupku, ktorý si pred realizáciou -
výstavbou oplotenia, nezabezpečil súhlas príslušného orgánu ochrany prírody v súlade s príslušnýmiustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny. Objektom priestupku, teda právom chráneným
záujmom, proti ktorému smerovalo konanie obvineného z priestupku, bol záujem štátu na ochrane
prírody. Objektívna stránka priestupku spočívala v konaní obvineného z priestupku špecifikovanom

v Protokole (XXXXX/XX/XXXX-XXXXX/XXXX), spôsobeným následkom - zásah do záujmu štátu na
ochrane prírody a príčinnou súvislosťou medzi konaním obvineného z priestupku a spôsobeným
následkom. Výšku uloženej sankcie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že za závažné inšpekcia
považuje, že z hľadiska ochrany prírody a krajiny oplotenie predstavuje určitú migračnú bariéru v
lesnom ekosystéme, negatívne ovplyvňuje hlavne pohyb a migračné trasy všetkých živočíchov (teda

aj chránených živočíchov) žijúcich v okolitom prostredí. Oplotenie vo voľnej krajine inšpekcia vníma
negatívne aj z hľadiska jeho vizuálneho vplyvu na vzhľad krajiny a na uplatňovanie práva človeka
na prístup do krajiny podľa § 57. V ustanoveniach § 13 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny
zákonodarca vymedzil okruh činností, ktorých vykonávanie na území, v ktorom platí druhý stupeň
ochrany podľa tohto zákona, je podmienený predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu ochrany
prírody a krajiny. Pokiaľ orgán ochrany prírody v rozhodnutí udelí súhlas na činnosť podľa zákona

o ochrane prírody a krajiny, môže povinnému určiť aj podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti
zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny,
čo sa však v tomto prípade nestalo vzhľadom na vykonávanie predmetnej činnosti bez súhlasu orgánu
ochrany prírody. Vzhľadom na uvedené, preventívny a výchovný účinok ukladaných sankcií, ako aj
na tú skutočnosť, že obvinený z priestupku sa priestupku na úseku ochrany prírody a krajiny dopustil

po prvýkrát, považovala inšpekcia výšku uloženej pokuty za primeranú. Pri určení druhu sankcie a jej
výmery inšpekcia prihliadla na závažnosť priestupku a jeho následky. Sankcia bola uložená v dolnej
hranici možnej sadzby, tak, aby pôsobila preventívne a výchovne na budúce konanie obvineného
z priestupku.

3. Na základe včas podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXXX/XXXX-
XXXXX/XXXX/XXX z 24. septembra 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“), odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zhrnul priebeh prvostupňového konania, ako aj
vykonaného štátneho dozoru, ktorý mu predchádzal, pričom nezistil vo vzťahu k nim žiadne nedostatky.
Okrem iného tiež dôvodil, že ak aj bolo ústne pojednávanie naplánované pred Obecným úradom, to
ešte neznamená, že by sa malo konať „niekde na chodníku“, tak ako to uviedol žalobca. Žalobca ako
obvinený z priestupku má trvalý pobyt v obci C. D. E., a preto je logické, že správny orgán nariadil ústne

pojednávanie so stretnutím pred Obecným úradom v obci, v ktorej má obvinený z priestupku trvalý pobyt
a kde by sa mohol jednoducho dostaviť za účelom prejednania veci. Odvolací orgán bol toho názoru,
že týmto konaním správny orgán vyšiel obvinenému z priestupku v ústrety a že ústne pojednávanie by
sa v skutočnosti konalo vo vnútorných priestoroch budovy Obecného úradu a nie „niekde na chodníku“
pred ním, čo by však žalobca ako obvinený z priestupku zistil, ak by sa tohto ústneho pojednávania

zúčastnil. Žalovaný dospel k záveru, že zistené protiprávne konanie žalobcu naplnilo znaky skutkovej
podstaty priestupku v zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny.
Uviedol, že žalobca ako obvinený z priestupku sa dopustil protiprávneho konania tým, že začiatkom
decembra roku 2020, bez súhlasu orgánu ochrany prírody, oplotil pozemok KN-C par. č. XXXXX v k. ú.
C. D. E., umiestnený mimo zastavané územie obce, ktorý je súčasťou CHKO Záhorie, kde platí druhý

stupeň ochrany, čím konal v rozpore s ustanovením § 13 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a
krajiny. Žalovaný preskúmal aj výšku pokuty uloženú správnym orgánom, či táto nevybočila z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom, taktiež preskúmal, či bolo pri výške pokuty prihliadané na kritériá,
ktoré zákon stanovuje, ako aj či bola riadne zdôvodnená. Žalovaný dospel k záveru, že správny orgán
výšku pokuty v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny riadne zdôvodnil

a neodchýlil sa od cieľa, ktorý mu bol zákonom určený. Poukázal, že správny orgán pri určovaní výšky
sankcie ako priťažujúcu okolnosť zvážil aj to, že oplotenie predstavuje určitú migračnú bariéru v lesnom
ekosystéme, negatívne ovplyvňuje hlavne pohyb a migračné trasy živočíchov, vrátane chránených;
oplotenie pozemku vo voľnej prírode negatívne vplýva aj na vzhľad krajiny. Za poľahčujúcu okolnosť
správny orgán vyhodnotil to, že obvinený z priestupku sa priestupku na úseku ochrany prírody a krajiny

dopustil po prvý krát. Žalovaný tiež nezistil v napadnutom rozhodnutí a ani v správnom konaní, ktoré
mu predchádzalo nedostatky, na základe ktorých by mala byť výška pokuty uložená obvinenému z
priestupku rozhodnutím o pokute znížená, resp. by sa malo od uloženia pokuty upustiť. Skonštatoval,
že v odvolaní obvineného z priestupku neboli uvedené žiadne nové a také skutočnosti ani dôkazy, ktoréby vyvrátili alebo spochybnili správnosť rozhodnutia o pokute, pričom je jednoznačne preukázateľné, že
došlo k porušeniu § 13 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny.

II. Žaloba a jej dôvody

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 24.
septembra 2021 včas správnu žalobu z 23. novembra 2021 na Krajský súd v Bratislave, v ktorej navrhol
zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Považoval rozhodnutie za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), g) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

6. Vytkol žalovanému, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s právnou
argumentáciou, ktorú žalobca prezentoval vo svojom odvolaní zo dňa 30. júla 2021, ktorá sa týka,
tak nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávneho procesného postupu správneho

orgánu prvého stupňa pri ústnom prejednaní priestupku. Nesúhlasil tiež so skutkovými zisteniami
prvostupňového orgánu, ako aj poukázal na odvolaciu námietku, že takmer 3 postaveného oplotenia
je v zastavanom území obce, čo ho zbavuje zodpovednosti za priestupok. Namietal, že rozhodnutiami
prvostupňového orgánu a žalovaného došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, na
zistenie objektívneho stavu, ako aj k porušeniu základných pravidiel správneho konania zakotvených

v ustanoveniach § 3 a § 4 správneho poriadku. Najmä vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 1 správneho
poriadku (zásada materiálnej pravdy), si podľa názoru žalobcu žalovaný ako aj prvostupňový správny
orgán nesplnili svoju povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pričom žalobca bol toho názoru,
že nenesie zodpovednosť za spáchanie daného priestupku.

7. Poukázal, že v rámci správneho konania právny zástupca žalobcu upozornil na to, že predmetné
územie sa nenachádza mimo zastavanej oblasti obce, takmer 3 tohto oplotenia je postavených v
zastavanom území obce, a preto takýto súhlas orgánu ochrany prírody v žiadnom prípade nie je podľa
jeho názoru potrebný. Ďalej dal do pozornosti, že upozornil na to, že obci bolo dodatočne oznámené,
že toto oplotenie bolo vystavené a obec vzala na vedomie uvedenú skutočnosť a nenamietala proti

postaveniu oplotenia žiadnym spôsobom.

8. Ďalej namietal, že predvolanie na ústne pojednávanie bolo urobené spôsobom odporujúcim zákonu,
a to bez konkretizácie miesta konania takéhoto ústneho pojednávania, kde bolo miesto označené
„účastníci konania sa mali stretnúť pred Obecným úradom“. Poukázal, že na takýto podľa jeho názoru

nesprávny procesný postup nereagoval a očakával riadne predvolanie s uvedením presného miesta
konania, adresy, to znamená, v tom zmysle, že bude uvedená presná adresa a miesto, v ktorom sa
predmetné pojednávanie bude realizovať. Žalobca sa tak nikdy nedostal do úradného styku so žiadnymi
úradníkmi, ktorí by predmetnú vec mali prejednávať. Za tejto situácie považoval aj odvolacie konanie
za zmätočné, pretože v tomto zmysle neboli splnené zákonné predpoklady na to, aby mohol v riadnom

konaní predniesť svoje námietky a právne stanoviská, ktoré v predmetnej veci zaujíma. Taktiež podľa
jeho názoru sa odvolací orgán podrobne nezaoberal jeho argumentami a tieto mu náležite nevyvrátil. Bol
toho názoru, že nebol zistený ani základný skutkový stav a keďže takmer 3 postaveného oplotenia je
v zastavanom území obce, jurisdikcia Úradu na ochranu prírody sa na neho v tomto smere nevzťahuje.
Dal do pozornosti, že nebolo jeho úmyslom nejakým spôsobom poškodzovať prírodu v danom mieste,

naopak, po konzultácii a súhlase lesného hospodárstva predmetný les ošetril, vysadil v danom mieste
vyše 600 sadeníc mladých stromčekov a z materiálu, ktorý bol získaný opracovaním poškodených
stromov v mieste pozemku, ktorý je jeho vlastníctvom, bolo zbudované dočasné oplotenie, ktoré má
chrániť uvedené sadenice pred poškodením, či už vandalmi, alebo divou zverou. Na tieto skutočnosti
nebolo zo strany správnych orgánov reflektované. Taktiež zdôrazňoval, že ide o dočasné oplotenie, ktoré

predpokladá v priebehu 3 rokov po spevnení sadeníc odstrániť. Nesúhlasil, že by vybudované oplotenie
akýmkoľvek spôsobom bránilo migrácii zvery.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 17. marca 2022 navrhol žalobu zamietnuť. Bol toho názoru, že
uložená sankcia a jej výška bola zákonná a dôvodná. Následne k jednotlivým odvolacím námietkam
žalobcu citoval z napadnutého rozhodnutia, preto bol toho názoru, že žalovaný sa s námietkami
uvedenými v odvolaní zo dňa 28. júna 2021 podrobne zaoberal, rozhodnutie prvostupňového orgánupreskúmal,svojerozhodnutieajdostatočneodôvodnilaargumentyžalobcupovažujepretozavyvrátené.
K žalobným námietkam o nedostatočne zistenom skutkovom stave žalovaný uviedol, že z miestnej
obhliadky vyplynulo, že oplotenie je postavené na parcele reg. CKN č. XXXXX o výmere 3745 m2

lesný pozemok, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX vedený pre katastrálne územie C.
D. E.. Z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že predmetná parcela sa nachádza mimo zastavaného
územia obce. Ak sa oplotenie nachádza aj na pozemkoch, ktoré sú súčasťou zastavaného územia
obce, táto skutočnosť nemala vplyv na sankcionovanie žalobcu za časť oplotenia, ktorá sa nachádza
mimo zastavaného územia obce. Skutočnosť, že obec nenamietala proti vystavaniu oplotenia na

predmetnej parcele nie je v prejednávanom prípade relevantná, nakoľko orgánom, v ktorého pôsobnosti
je rozhodovanie o vydaní súhlasu v zmysle ustanovenia § 13 ods.2 písm. d) zákona o ochrane
prírody a krajiny je v zmysle ustanovenia § 68 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny okresný
úrad. K ďalšej žalobnej námietke žalobcu o nesprávnom procesnom postupe pri nariadení ústneho
pojednávania opísal procesný postup, ktorý predchádzal ústnemu pojednávaniu, uskutočnenie ktorého
bolo žalobcovi oznámené listom č. XXXX/XX/XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa 28. apríla 2021 a to na deň

13. mája 2021 o 09.30 hod. pred Obecným úradom v C. D. E.. Súčasne bol žalobca poučený podľa
§ 73 zákona o priestupkoch a § 21 ods. 2 správneho poriadku. Poukázal, že predmetné oznámenie o
uskutočnení ústneho pojednávania bolo žalobcovi doručené dňa 3. mája 2021, pričom žalobca sa na
ústnepojednávanienedostavil,anisazosvojejneúčastineospravedlnil,čímnevyužilsvojeprávovyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti

a dôkazy na svoju obhajobu. Žalovaný preto bol toho názoru, že prvostupňový orgán sa nesprávneho
procesného postupu nedopustil, riadne žalobcu na ústne pojednávanie predvolal aj s uvedením miesta
konania ústneho pojednávania. Správny orgán z dôvodu zamedzenia šírenia pandémie COVID- 19
a nakoľko vývoj opatrení v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 bol v tom čase neistý a
nebolo možné jednoznačne určiť, či bude možné predmetné pojednávanie uskutočniť v interiéri, resp. či

predmetný úrad nebude z dôvodu pandémie uzavretý, určil miesto ústneho pojednávania pred Obecným
úradom C. D. E., teda v obci, kde má žalobca trvalý pobyt, čím mu správny orgán prvého stupňa
vyšiel v ústrety. Podľa situácie súvisiacej s opatreniami na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19,
teda podľa toho, či by bol obecný úrad otvorený a aj s prihliadnutím na počet osôb zúčastnených
na konaní zo strany žalobcu, by sa napokon ústne pojednávanie konalo v interiéri budovy sídla

obecného úradu. Žalobca sa však nedostavil bez náležitého ospravedlnenia, či preukázania dôležitého
dôvodu a preto v zmysle ustanovenia § 74 ods.1 zákona o priestupkoch správny orgán prvého stupňa
vykonal ústne pojednávanie bez účasti žalobcu. K žalobnej námietke, že štátne orgány nereflektovali
na skutočnosť, že na predmetnom pozemku žalobca vysadil 600 sadeníc mladých stromčekov a z
materiálu získaného opracovaním poškodených stromov v mieste pozemku, ktorý je jeho vlastníctvom,

bolo vybudované dočasné oplotenie, ktoré má uvedené sadenice chrániť pred poškodením, žalovaný
uviedol, že predmetná skutočnosť síce vysvetľuje žalobcove konanie, ale nie je dôvodom na neuloženie
pokuty za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil.

10. V replike z 30. marca 2020 žalobca zotrval na dôvodoch správnej žaloby v celom rozsahu. Doplnil,

že dlhodobo upozorňuje na porušovanie zákonov na ochrane prírody v danej lokalite, k čomu predložil
aj fotodokumentáciu, avšak úrad životného prostredia tieto iné subjekty nerieši.

11. Žalovaný v duplike z 2. novembra 2023 zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach v
prejednávanej veci.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

12.Podľa§6ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.14. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

15.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

16. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

18. Podľa § 1 zákona o ochrane prírody a krajiny tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy
a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom
dlhodobozabezpečiťzachovanieprírodnejrovnováhyaochranurozmanitostipodmienokaforiemživota,
prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na
poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako

aj regionálne a miestne pomery.

19. Podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny na území, na ktorom platí druhý stupeň
ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na oplotenie pozemku za hranicami zastavaného
územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice.

20. Podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva
činnosť uvedenú v § 6 ods. 2 a 5, § 7 ods. 3, § 13 až 16, § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 28 ods. 4 alebo §
38 ods. 2 bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody.

21. Podľa § 92 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny za priestupok podľa odseku 1 písm.
c) až s) možno uložiť pokarhanie, pokutu do 3 319,39 eura a prepadnutie veci.

22. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) stavebník je povinný uskutočnenie

stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť
stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú
stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a
projektovúdokumentáciu.Stavebnýúradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualebo
udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

23. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,
že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený
jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému

oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú
stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha
je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia
oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na

začatie stavby dlhšiu lehotu.

24. Podľa § 57 ods. 5 stavebného zákona oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia,
stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných
predpisov.1n) Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri

uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy.
1n) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v
znení zákona č. 222/1996 Z.z., zákon č. 309/1991 Zb., zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon)
v znení neskorších predpisov.25. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia

stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak

nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

27. Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

28. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na

závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

29. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni

ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

30. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú

sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)

31. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

32. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b)
zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1.

júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v
Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave,
na ktorom bola pôvodne vedená pod sp. zn. BA-6S/317/2021 a pridelená do súdneho oddelenia 6S
ako senátna vec. Následne na základe námietky nesprávneho zápisu do súdneho oddelenia 6S bola

vec Opatrením predsedníčky správneho súdu sp. zn. 1SprR/3/2023 zo 14. júla 2023 vec pridelená
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky oddeleniu Sa, pričom pôvodne vec napadla do samosudcovského
oddelenia16Saanáslednevdôsledkupersonálnejzmenyobsadeniasúdusudcamiboladňa31.októbra
2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

34. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu
v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac
existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať

napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, na prejednanie veci nariadil podľa
§ 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že
správna žaloba je nedôvodná.35. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach
prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu.

36. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú rozhodnutia príslušných orgánov štátnej správy na
úseku ochrany prírody a krajiny, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa
§ 92 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny a podľa § 77 zákona o priestupkoch za to,
že začiatkom decembra 2020, bez súhlasu orgánu ochrany prírody, oplotil pozemok umiestnený mimo
zastavaného územia obce, parcelu KNC č. XXXXX o rozlohe 3745 m2 v k. ú. C. D. E., vedenú ako

lesný pozemok, umiestnenú mimo zastavaného územia obce, ktorá sa nachádza na území Chránenej
krajinnej oblasti Záhorie s druhým stupňom ochrany, teda vykonal činnosť uvedenú v § 13 ods. 2 písm.
d) zákona o ochrane prírody a krajiny bez súhlasu orgánu ochrany prírody, za čo mu bola podľa § 92
ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny uložená pokuta vo výške 500 eur, ako aj povinnosť
uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur.

37. Z administratívneho spisu správnemu súdu vyplynulo, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. KNC
č. XXXXX o rozlohe 3745 m2 v k. ú. C. D. E., pričom tento začiatkom decembra 2020 bez súhlasu
orgánu ochrany prírody oplotil (čo vyplýva aj zo zápisu z miestneho šetrenia zo 7. decembra 2020,
keď žalobca uviedol, že oplotenie pozemku, ktorý má vo vlastníctve bolo vykonané v decembri 2020,
súhlas na oplotenie nemá, bude to riešiť a na pozemku plánuje vysádzať stromy). Tieto skutočnosti

preto ani nemohli byť sporné. Žalobca resp. jeho právny zástupca zaslal v rámci štátneho dozoru
výpis z listu vlastníctva (kt. je verejnou listinou) č. XXXXX, z ktorého vyplýva, že pozemok parc.č.
XXXXX, vo výmere 3745, druh pozemku: lesný pozemok, je umiestnený mimo zastavaného územia
obce, a ani z katastrálnej mapy nevyplýva, že by predmetný pozemok, resp. jeho časť sa nachádzal
v zastavanom území obce. Uvedený pozemok spadá zároveň do Chránenej krajinnej oblasti Záhorie,

ktorá bola zriadená vyhláškou Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 220/1988 z 9.
novembra 1988 o Chránenej krajinnej oblasti Záhoria za účelom zabezpečenia ochrany a optimálneho
využívania ukážkových častí krajiny Borskej nížiny s ohľadom na zachovanie a zveľaďovanie jej
vodných, klimatických, pôdnych a lesných pomerov, zdravotno-rekreačných hodnôt, bohatstva zveri,
rýb, opeľovačov a celkovej druhovej pestrosti flóry a fauny, ako aj rozptýlených prírodných výtvorov

osobitého vedeckého, kultúrno-výchovného a estetického významu. Na území CHKO platí II. stupeň
ochrany podľa § 18 zákona o ochrane prírody a krajiny. V zmysle § 13 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane
prírody a krajiny na oplotenie pozemku žalobcu nachádzajúceho sa za hranicami zastavaného územia
obce, na ktorom platí druhý stupeň ochrany sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody (a to aj keby len
časť pozemku žalobcu sa nachádzala mimo zastavaného územia obce). Týmto súhlasom však žalobca

nedisponoval, a preto naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona
o ochrane prírody a krajiny.

38. Poukazovanie žalobcu na zákon o lesoch a na hospodárenie v nich nemá právnu relevanciu, pretože
tento zákon sa vzťahuje všeobecne na lesy, a teda aj také, ktoré nespadajú do druhého stupňa ochrany

podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Navyše aj samotný zákon o lesoch v § 31 ods. 3 predpokladá,
že činnosti, medzi inými aj stavanie plotov, môžu byť upravené aj osobitnými predpismi (v poznámke
pod čiarou 38 je odkaz aj na zákon o ochrane prírody a krajiny). Teda zákon o ochrane prírody a krajiny
je vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny, do ktorej patria aj lesy, osobitným zákonom vo vzťahu k
zákonu o lesoch. Hľadisko záujmu na ochrane prírody musí pri rozhodovaní hrať významnejšiu rolu ako

obhospodarovanie lesov.

39. K namietaným procesným aspektom správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva,
že termín ústneho pojednávania bol nariadený listom číslo XXXX/XX/XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa 28.
apríla 2021 a to na deň 13. mája 2021 o 09.30 hod. pred Obecným úradom v C. D. E.. Súčasne bol

žalobca poučený podľa § 73 zákona o priestupkoch a § 21 ods. 2 správneho poriadku. Uvedený list bol
žalobcovi riadne doručený dňa 3. mája 2021.

40. Z § 74 zákona o priestupkoch v spojení s § 21 správneho poriadku vyplýva, že ústne pojednávanie
nariaďuje správny orgán, a teda určuje aj jeho miesto konania. Účastník konania si nemôže sám

vyhodnotiť, či toto miesto je alebo nie je vhodné. Dokonca sám správny poriadok v § 21 ods. 1 druhej
vety priamo predpokladá, že sa ústne pojednávanie uskutočňuje aj mimo sídla správneho orgánu, a to ak
sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka (v takom prípade sa ústne pojednávanie uskutočňuje
spravidla na mieste ohliadky). Pokiaľ teda prvostupňový správny orgán nariadil uskutočnenie ústnehopojednávania pred Obecným úradom v C. D. E., nič nebránilo žalobcovi sa na uvedené miesto dostaviť.
Navyše žalobca žiadnym spôsobom nekontaktoval správny orgán, bol pasívny, ani svoju neúčasť
náležite neospravedlnil. Účasť žalobcu na konaní v postavení obvineného z priestupku je jeho právom,

nie povinnosťou. Ak sa teda rozhodol nezúčastniť sa prerokovania priestupku dňa 13. mája 2021 o
09.30 hod. pred Obecným úradom v C. D. E., využil tým svoje právo. Správny orgán prvého stupňa
preto následne postupoval v súlade so zákonom (§ 74 ods. 1 zákona o priestupkoch), keď vec prejednal
a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

41. Nič tiež nebránilo žalobcovi predniesť svoje argumenty, vyjadriť sa k veci, navrhovať nové dôkazy a
ichdoplnenienielenvprvom,aleajvdruhomstupnikonaniaopriestupku,atonapríkladajpísomne(teda
nielen v rámci ústneho pojednávania), a keďže sa v priestupkovom konaní uplatňuje zásada jednotnosti
správneho konania, teda celé správne konanie (od jeho začatia až po prípadný výkon rozhodnutia) tvorí
jeden celok, jednotlivé procesné úkony by bolo možné vykonať kedykoľvek v jeho priebehu, a preto aj
s prípadnou ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu by sa žalovaný musel riadne vysporiadať, tak

ako sa aj vysporiadal s jeho námietkami prezentovanými v odvolaní (pozri k tomu: SREBALOVÁ, Mária.
§ 74 Ústne pojednávanie. In: SREBALOVÁ, Mária a kol. Zákon o priestupkoch. 2. vydanie. Bratislava:
C. H. Beck, 2020, s. 382.).

42. K namietanému nekonaniu s právnym zástupcom žalobcu v rámci priestupkového konania

s poukazom na plnomocenstvo (síce neosvedčené ale predložené a akceptované) v rámci štátneho
dozoru, sa žiada uviesť, že štátny dozor nie je možné považovať a zamieňať za konanie podľa
šiestej časti zákona o ochrane prírody a krajiny (t.j. podľa § 81 a nasl. zákona o ochrane prírody
a krajiny). Štátny dozor je postupom podľa § 71 zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom jeho
účelom je a) zisťovanie, či fyzické osoby alebo právnické osoby dodržiavajú tento zákon a všeobecne

záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie, ako aj rozhodnutia orgánov ochrany prírody
vydané na ich základe, ako aj b) objasňovanie spočívajúce v prešetrovaní podozrení alebo podnetov
poukazujúcich na porušenie tohto zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na
zistenie, či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto
zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal [pozri § 71 ods. 1 písm. a) a b) zákona o ochrane

prírody a krajiny]. Ide teda o porovnávanie a vyhodnocovanie správania nepodriadených subjektov
so žiaducim správaním, t.j. so správaním vyžadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi,
internými predpismi a uzneseniami vlády. „Procedurálna úprava kontrolnej činnosti v rámci jej prvej fázy
nemá povahu správneho konania, lebo cieľom postupu nie je rozhodnúť o práve, právom chránenom
záujme alebo povinnosti kontrolovanej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale overiť súlad jej

správania s platnými právnymi predpismi“ (Košiciarová, S. Správne právo procesné. Všeobecná časť.
2. zmenené a aktualizované vydanie. Šamorín : Heuréka, 2017, s.106 - 108).

43. Na vykonaný dozor teda môže ale aj nemusí nadväzovať ďalšie konanie (napr. priestupkové), a to
v závislosti od zistení orgánu štátneho dozoru. Na postup pri vykonávaní dozoru sa teda § 81 a nasl.

zákona o ochrane prírody a krajiny nevzťahuje, keďže štátny dozor nie je administratívne konanie, ale
postup pri zisťovaní podkladov, ktoré administratívnemu konaniu predchádza. Správny poriadok sa pri
výkone štátneho dozoru použije podľa § 71 ods. 19 zákona o ochrane prírody a krajiny napríklad vo
vzťahu k doručovaniu písomností (v rámci konania sa na druhej strane však už pri doručovaní postupuje
podľa § 84 zákona o ochrane prírody a krajiny); na predpojatosť pri výkone štátneho dozoru sa podľa

§ 71 ods. 20 zákona o ochrane prírody a krajiny primerane vzťahuje § 10 zákona č. 10/1996 Z.z. o
kontrole v štátnej správe (v rámci konania sa podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny už
na predpojatosť vzťahuje správny poriadok). Aj z týchto skutočností vyplýva, že pri štátnom dozore sa
neaplikujú ustanovenia šiestej časti zákona o ochrane prírody a krajiny upravujúcej konanie a pokiaľ
v rámci štátneho dozoru akceptoval orgán štátneho dozoru plnomocenstvo žalobcu bez príslušného

osvedčenia, postupoval správne, pretože v čase výkonu štátneho dozoru ešte žalobca nebol v postavení
účastníka konania (a teda sa ešte naňho § 82 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny nevzťahoval).
Účastníkom konania (priestupkového) sa žalobca stal až doručením Oznámenia o začatí konania
č. XXXX/XX/XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa 24. marca 2021, ktorým sa začalo priestupkové konanie.
V uvedenom oznámení bol žalobca riadne poučený podľa § 82 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny,

podľa ktorého, ak sa dá účastník konania zastúpiť, podpis splnomocniteľa v dohode o plnomocenstve
musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov. Pokiaľ žalobca do začatého priestupkového konania
také plnomocenstvo nedoložil, nemožno vyčítať správnym orgánom oboch stupňov, že konali priamo so
žalobcom a nie s jeho právnym zástupcom.44. V neposlednom rade žalobca ani nedisponoval písomným oznámením stavebného úradu podľa §
57 ods. 2 stavebného zákona, že proti uskutočneniu stavby (plota) nemá námietky, bez ktorého žalobca

ani nemohol začať uskutočňovať stavbu predmetného plota. Súčasťou takého oznámenia stavebného
úradu by bolo aj upozornenie podľa § 57 ods. 5 stavebného zákona, že oznámenie stavebného
úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov
požadované podľa osobitných predpisov. Dokonca podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona
stavebný úrad v danom čase bol povinný nariadiť vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez

písomnéhooznámeniastavebnéhoúradupodľa§57ods.2pristavbách,ktorétrebaohlásiť;odstránenie
stavby sa nenariadilo iba v prípadoch, keď by dodatočné povolenie stavby nebolo v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca uvádzaním skutočnosti, že obci bolo dodatočne oznámené, že toto oplotenie bolo
vystavené a obec vzala na vedomie uvedenú skutočnosť a nenamietala proti postaveniu oplotenia
žiadnym spôsobom, teda len potvrdil, že nedisponoval potrebným písomným oznámením stavebného
úradu.

45. Už len na okraj sa žiada uviesť, že poukazovaním žalobcu na protiprávnu činnosť iných subjektov
sa nemôže zbaviť vlastnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.

46. Správny súd tiež nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by indikovali, že by správne orgány pri použití

správnej úvahy vo vzťahu k určeniu druhu a výmery sankcie vybočili z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Správne orgány pri určovaní druhu sankcie a jej výmery ako priťažujúcu
okolnosť zvážili aj to, že oplotenie predstavuje určitú migračnú bariéru v lesnom ekosystéme, negatívne
ovplyvňuje hlavne pohyb a migračné trasy živočíchov, vrátane chránených, ako aj oplotenie pozemku vo
voľnej prírode negatívne vplýva aj na vzhľad krajiny. Za poľahčujúcu okolnosť správne orgány vyhodnotili

to, že obvinený z priestupku sa priestupku na úseku ochrany prírody a krajiny dopustil po prvý krát. Za
predmetný priestupok bolo možné uložiť pokutu až do výšky 3 319,39 eur, a teda pokuta vo výške 500
eur bola uložená v dolnej hranici možnej sadzby.

47. Z uvedených dôvodov správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho

prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich
vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona a ostatných právnych predpisov, práv a právom chránených
záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§
493e v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP].

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jehozamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).