Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Pc/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208243
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125208243.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/
XX, C., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXXXX/XX, C., zastúpenej v konaní advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA
- ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Masarykova 2, Košice, takto

r o z h o d o l :

I. konanie z a s t a v u j e ,

II. žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným súdu dňa 13.10.2025 sa otec (ďalej ako ,,navrhovateľ“) domáhal vydania
rozsudku, ktorým by súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére D. upravenú rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/174/2020 z 28.07.2021. Podaný návrh skutkovo odôvodnil

tvrdeniami, že dcéra ukončila bakalárske štúdium na Podnikovohospodárskej fakulte Ekonomickej
univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach, nakoľko nie je evidovaná ako študentka denného štúdia ani
jednej zo slovenských škôl. Na podporu tohto skutkového tvrdenia navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz
negatívny výsledok lustrácie na internetovej stránke Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže
Slovenskej republiky (www.potvrdeniaonavsteveskoly.sk) podľa rodného čísla dcéry.

2. Dňa 30.10.2025 navrhovateľ podal na súde písomné podanie, ktorým sa domáhal zastavenia konania,
nakoľko jeho dcéra D. je podľa systému Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej
republiky znova študentkou denného štúdia jednej zo slovenských škôl.

3. Dňa 03.11.2025 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie dcéry k návrhu, ktorá so zrušením
vyživovacej povinnosti otca k nej nesúhlasila, nakoľko v dennom vysokoškolskom štúdiu pokračuje,

pričom táto skutočnosť je objektívne zistiteľná na internete. Na preukázanie tvrdenia o pokračovaní
v štúdiu predložila súdu potvrdenie o návšteve školy z 30.10.2025 ako aj pozitívny výsledok lustrácie
na internetovej stránke Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky
(www.potvrdeniaonavsteveskoly.sk) podľa jej rodného čísla z 28.10.2025, podľa ktorých je študentkou
vysokoškolského štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave, Podnikovohospodárskej fakulte so
sídlom v Košiciach. Okrem iného, sa vyjadrila, že otec ju posledné 4 roky nekontaktuje.

4. So späťvzatím návrhu dcéra súhlasila a navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %, nakoľko navrhovateľ zavinil zbytočné vedenie súdneho konania i jeho zastavenie.

5. Navrhovateľ písomne vyjadril nesúhlas s priznaním náhrady trov konania dcére, nakoľko konanie bolo
plne opodstatnené, prípadné pochybenie pri jeho začatí nespočívalo na jeho strane, dcéra si nesplnila

oznamovaciu povinnosť, informácie o jej štúdiu si preveroval prostredníctvom stránky Ministerstva
školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, kde bolo uvedené, že osoba s jej rodnýmčíslom nie študentkou žiadnej slovenskej vysokej školy, na základe tejto informácie konal v dobrej viere
a návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti podal odôvodnene.

6. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CMP“) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

7. Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

8. Konanie vo veci výživného plnoletých osôb je návrhové konanie. Navrhovateľ vzal späť návrh na
začatie konania o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére, ktorá so späťvzatím súhlasila.
Nakoľko mal súd preukázané, že zákonné podmienky na zastavenie konania boli splnené, konanie na

základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa v celom rozsahu zastavil (I. výrok).

9. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP)

10. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

11. Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil

trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

12. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

13. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

14. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

15. Z právnej náuky - Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. Civilný mimosporový
poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, 223 -224 s.: ,,Náhrada trov konania plní
v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia
má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti

znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového
konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil,
že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné
uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú
prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu.“

16. Otázka náhrady trov v mimosporových konaniach, medzi ktoré patrí aj konanie vo veciach
výživného plnoletých osôb, je komplexne upravená Civilným mimosporovým poriadkom, preto sa ani
podporne nepoužije právna úprava náhrady trov konania obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku.
V mimosporových konaniach je v zásade v súlade s § 52 CMP vylúčený nárok na náhradu trov konania;

platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP). V mimosporových konaniach, ak aj
začali na návrh, nemožno navrhovateľovi klásť na ťarchu, ak konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý,
či súd jeho návrhu vyhovie. (obdobne Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. Civilný
mimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, 223 -224 s.)

17. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). Všeobecné pravidlo, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok
na náhradu trov konania, v mimosporových konaniach formulované ako generálna klauzula, je možné
prelomiť iba v prípadoch zákonom stanovených výnimiek podľa § 53, § 54 a § 55 CMP.18. O povinnosti nahradiť trov konania v súlade s § 57 CMP súd rozhoduje na návrh. Otec/navrhovateľ
si návrhom neuplatnil nárok na náhradu trov konania. Plnoletá dcéra si nárok na náhradu trov konania

uplatnila v rozsahu 100 %, preto súd pristúpil k skúmaniu, či je daná niektorá z výnimiek odôvodňujúca
priznanie náhrady trov konania. Aplikácia § 53 CMP je v posudzovanom prípade vylúčená, nakoľko
nejde o konanie vo veci určenia rodičovstva ani konanie vo veci notárskych úschov. Aplikácia § 54
CMP prichádza do úvahy len v prípade, ak účastník, zástupca účastníka alebo ten, kto mal v konaní
nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Takéto trovy (napr. trovy súvisiace

s neodôvodneným nedostavením sa na pojednávanie a pod.) však v tomto konaní nevznikli. V danom
prípade súd mohol priznať náhradu trov konania len podľa § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu
trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

19. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k plnoletej dcére je upravená súdnym rozhodnutím, vzťahy
medzi účastníkmi konania sú narušené, títo vzájomne nekomunikujú. Navrhovateľ podal návrh na

zrušenie vyživovacej povinnosti, pričom návrh odôvodnil ukončením štúdia dcéry a toto skutkové
tvrdenie podložil listinným dôkazom (negatívna lustrácia na stránke www.potvrdeniaonavsteveskoly.sk
podľa rodného čísla dcéry). Následne navrhovateľ vzal návrh späť, keď zistil, že dcéra naďalej študuje.

20. Súd nepriznal plnoletej dcére náhradu trov konania, nakoľko nevzhliadol v konaní okolnosti

odôvodňujúce spravodlivo jej náhradu trov voči otcovi priznať, keďže otec návrh na začatie konania
riadne odôvodnil, pripojil k nemu relevantný listinný dôkaz, a následne bez meškania vzal návrh späť po
tom, čo zistil, že riadne pokračuje v príprave na budúce povolanie vysokoškolským štúdiom. (II. výrok)

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Prešov. /§ 357 písm. a) a m) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,CSP“)/
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané

a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)