Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100504
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100504.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej
v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z. so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02
Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o.,
so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice- mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:
Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra
5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Mesto Banská Bystrica,
so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, 2/ Saleziáni

don Bosca – Slovenská provincia, so sídlom Miletičova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 00 586 421, 3/
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica,
IČO:36056006,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.OU-BB-OOP3-2024/001930-019
zo dňa 30.04.2024, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/ a 3/ proti žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Stavebník – Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 00 313 271 (ďalej aj ako „ďalší účastník konania 1/“) podal dňa 30.05.2022, s doplnením dňa

11.01.2023 na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) žiadosť
o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu „SO 02 — Dažďová kanalizácia + ORL“ v rámci
stavby „Parkovisko Tatranská č. 40 – 50, Banská Bystrica“ na pozemkoch parcelné č. KN-C 2495/1
(KN-E 484/1), 2699/4, 2699/14, 2699/34, 2699/36 v k. ú. A. (ďalej aj ako „vodná stavba“). Následne
prvostupňový orgán listom č. OU-BB-OSZP3-2022/022068-002 zo dňa 14.10.2022 vyzval stavebníka
podľa § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) na doplnenie žiadosti a podľa § 29 ods. 1 Správneho
poriadku prerušil konanie rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2022/022068-003 zo dňa 14.10.2022, ktoré
doručoval účastníkom konania verejnou vyhláškou. Dňa 11.01.2023 stavebník doručil odpoveď, ktorej
prílohou bolo Rozhodnutie o umiestnení stavby od Mesta Brezno pod č. MsÚ-2020/9842-03 zodňa 25.03.2021, právoplatné dňa 04.06.2021, Rozhodnutie zo zisťovacieho konania vydané pod č.
OU-BB-OSZP3-2019/026930-020 zo dňa 08.11.2019, právoplatné dňa 22.02.2020 a Rozhodnutie
Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov ako odvolacieho orgánu č. OU-

BB-OOP3-2020/008435-005 zo dňa 12.02.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie zo zisťovacieho konania.
Taktiež stavebník doplnil vyjadrenia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné
prostredie, úseku ochrany prírody a krajiny č. OU-BB-OSZP3-2022/038460-002 a úseku odpadového
hospodárstva č. OU-BB-OS5ZP3-2018/023549-002 a č. OU-BB-OSZP3-2021/022287-002, projektovú
dokumentáciu a Zmluvu o výpožičke č. 2451/2022/PS-ESM zo dňa 31.10.2022 k pozemku parcelné

č. KN-C 2699/14 v k. ú. A., uzatvorenú medzi požičiavateľom A. B. C. – Slovenská provincia,
so sídlom Miletičova 552/7, 821 08 Bratislava, IČO: 00 586 421 (ďalej aj ako „ďalší účastník
konania 2/“) a stavebníkom ako vypožičiavateľom. K vodnej stavbe sa kladne vyjadril aj vlastník
existujúcej verejnej kanalizácie Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (ďalej aj ako „ďalší
účastník konania 3/“) vyjadrením pod č. 9500/2021-102-029 zo dňa 11.11.2021 a prevádzkovateľ
existujúcej verejnej kanalizácie Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. vyjadrením

pod značkou 12969/2021/ZC4995-1350 zo dňa 01.10.2021, pod značkou 16382/2021-ZC6326-1699 zo
dňa 16.12.2021 a pod značkou 14394/2022/ZC5896-1327 zo dňa 02.02.2023. Stavebník do stavebného
konania predložil aj Záväzné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy
a pozemných komunikácií pod č. OU-BB-OCDPK-2022/004944-002 zo dňa 17.01.2022 a záväzné
stanovisko Mesta Banská Bystrica, Oddelenie údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí pod

č. PS-UMK-177270/33624/2021 zo dňa 14.12.2021.

2. Prvostupňový orgán vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu vychádzajúc z
ustanovenia § 61 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vodný zákon“) ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný
zákon“) listom č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-007 zo dňa 04.05.2023 upovedomil o začatí stavebného
konania v zmysle § 18 ods. 3 Správneho poriadku verejnou vyhláškou účastníkov konania, dotknuté
orgány a dotknuté organizácie a súčasne v súlade s § 73 ods. 4 vodného zákona a § 61 ods. 4

stavebného zákona nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 29.06.2023.
Prvostupňový orgán listom č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-008 zo dňa 04.05.2023 požiadal Mesto
Brezno o vydanie záväzného stanoviska k vodnej stavbe a listom č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-009
požiadal Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán posudzovania
vplyvov na životné prostredie o vydanie záväzného stanoviska podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006

Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len ,,zákon o posudzovaní vplyvov“). Prílohou
žiadosti bola projektová dokumentácia vodnej stavby a rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Taktiež
prvostupňový orgán zverejnil informácie podľa § 38 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov. Dňa
11.05.2023 obdržal prvostupňový orgán záväzné stanovisko od Okresného úradu Banská Bystrica,
odboru starostlivosti o životné prostredie, orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie (list č. OU-

BB-OSZP3-2023/028133-002 zo dňa 10.05.2023), v ktorom uviedol, že nezistil skutočnosti v rozpore so
zákonom o posudzovaní vplyvov a vydanými rozhodnutiami zo zisťovacieho konania a ku stavebnému
konaniunastavebnýobjekt„SO02—Dažďovákanalizácia+ORL“budovanývrámcistavby„Parkovisko
Tatranská č. 40 – 50, Banská Bystrica“ potvrdzuje súlad so zákonom o posudzovaní vplyvov.

3. Žalobca dňa 26.06.2023 doručil prvostupňovému orgánu vyjadrenie, v ktorom žiadal o presunutie
miestnej obhliadky a ústneho pojednávania na poobednú hodinu. Žiadal tiež, aby v rozhodnutí bolo
uvedené, akým spôsobom prvostupňový orgán zabezpečil overenie verejných záujmov životného
prostredia, a to uvedením konkrétnych spôsobov v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku tak, že
uvedie vecné a právne posúdenie verejných záujmov ochrany životného prostredia v zmysle hmotno-

právnych predpisov podľa osobitných zákonov chrániacich jednotlivé zložky životného prostredia.
Žalobca nesúhlasil s budovaním dažďovej kanalizácie a odlučovač ropných látok (ďalej aj ako „ORL“),
v lokalite sa vyskytujú dobré infiltračné podmienky pre priamy plošný vsak cez plochy parkoviska, ako
aj vyspádovaním do okolitého zeleného terénu. Dal do pozornosti Usmernenie Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 1/2021-4 (ďalej aj ako „Usmernenie MŽP SR“). Uviedol, že preferuje

sa priama infiltrácia dažďových vôd do podložia a neexistuje dôvod požadovať ORL na parkoviská
osobných áut, ani požadovať dažďovú kanalizáciu v prípade, že záväzné stanovisko štátnej vodnej
správy tvrdí niečo iné, potom stanovisko namieta. Žalobca žiadal, aby prvostupňový orgán rozhodol v
súlade s Usmernením MŽP SR a uložil ako podmienky možné environmentálne opatrenia na elimináciunegatívnych vplyvov stavby na životné prostredie a zmiernenie klimatickej krízy, primerane aplikovať:
1) dažďové záhrady, 2/ retenčné parkoviská so štrkovou povrchovou úpravou alebo zatrávnenou
povrchovou úpravou, 3/ realizácia výsadby vzrastlých drevín s veľkou korunou v počte 1 ks dreviny na

každé 4 povrchové parkovacie státia, 4/ parkovacie státia samotné prekryť popínavými rastlinami na
nosných konštrukciách z oceľových laniek.

4. Prvostupňový orgán na žiadosť žalobcu o posunutie termínu ústneho pojednávania na poobedňajšiu
hodinu uviedol v odpovedi (list č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-017 zo dňa 27.06.2023), že mu nemôže

vyhovieť, oznámenie o začatí konania bolo zverejnené verejnou vyhláškou a nestihne doručiť všetkým
účastníkom konania toto posunutie. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica podľa § 62
stavebného zákona, v ktorej bola popísaná žiadosť, rozsah stavby. Zápisnica bola účastníkmi konania
podpísaná. Dňa 11.07.2023 bolo prvostupňovému orgánu doručené záväzné stanovisko Mesta Brezno
podľa § 140b stavebného zákona a súčasne v jednom liste aj súhlas podľa § 120 stavebného zákona (list
č. MsÚ-2023/6722-002 zo dňa 23.06.2023), v ktorom bolo uvedené, že súhlasí s vydaním stavebného

povolenia na vodnú stavbu. V súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňový orgán dal
listom č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-021 zo dňa 11.07.2023 účastníkom konania možnosť vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, pričom im stanovil lehotu 7 dni odo dňa doručenia
oboznámenia. V stanovenej lehote sa nikto z účastníkov konania nevyjadril.

5. Na základe uvedených skutočností prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. OU-
BBOSZP3-2023/003433-026 zo dňa 05.09.2023 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
stavebníkovi v prvej časti výroku rozhodnutia podľa § 26 ods. 1 a 4 vodného zákona v spojení s § 66
ods. 1 stavebného zákona povolil uskutočnenie vodnej stavby „SO 02 – Dažďová kanalizácia + ORL“ na
pozemkoch parcelné č. KN-C 2495/1 (KN-E 484/1), 2699/4, 2699/14, 2699/34, 2699/36 v k. ú. A., druh

stavby:inžinierskastavba,účelstavby:odvádzanievôdzpovrchovéhoodtokuzparkovísk.Vdruhejčasti
výroku rozhodnutia určil podmienky na vypúšťanie vyčistených vôd z povrchového odtoku – z parkovísk
cez ORL typu KL 65/1 o kapacite O – 65 [/s (výrobca KLARTEC, s.r.o., Trnava) a cez uličnú vpusť
UV11 s vloženým malým ORL do detenčnej nádrže o objeme 163,3 m3 s regulovaným odtokom (ŠB2)
šachtou ŠBI do existujúcej kanalizácie profilu DN300 – prípojky od Saleziánskeho centra don Bosca,

ktorá je následne zaústená do verejnej kanalizácie v správe Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej
spoločnosti, a.s., Banská Bystrica. Prvostupňový orgán v predmetnom rozhodnutí v súlade s § 26 ods.
2 vodného zákona a § 66 ods. 1, 3 a 4 stavebného zákona určil záväzné podmienky pre uskutočnenie
vodnej stavby. Prvostupňový orgán zároveň rozhodol o pripomienkach účastníka konania – žalobcu.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal včas žalobca odvolanie, pričom prvostupňový orgán listom
č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-031 zo dňa 12.10.2023 v súlade s § 56 Správneho poriadku upovedomil
ostatných účastníkov konania o podanom odvolaní a vyzval ich, aby sa vyjadrili v lehote do 7 dní odo
dňa doručenia upovedomenia. K odvolaniu sa vyjadril stavebník dňa 08.11.2023, ktorý k Usmerneniu
MŽP SR uviedol, že v danom území nie je možné dažďové vody odvádzať do vsaku, nakoľko je vysoká

zastavanosť územia (stred sídliska), nevyhovujúce hydrogeologické pomery, nestabilné prostredie.
Uvedené potvrdzuje Hydrogeologický posudok pre vnútroblok A. C. (je na druhej strane ulice), kde je v
závere skonštatované, že v danom geologickom prostredí sa neodporúča vypúšťať vody z povrchového
odtoku zo spevnených plôch do dažďových záhrad a iných infiltračných objektov z dôvodu možnej
aktivizácie svahových pohybov. Projekt riešil odvodnenie parkoviska s väčším počtom parkovacích

miest. Vlastník verejnej kanalizácie súhlasil s odvedením dažďových vôd za podmienky prečistenia
v odlučovači ropných látok. Odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie spolu so spisovým
materiálom bolo na odvolací orgán doručené dňa 10.11.2023.

7. Žalovaný obdržal dňa 19.02.2024 od stavebníka doplnenie dokladov o: 1/ vyjadrenie projektanta k

technickému riešeniu stavby, značka 2533/2024-2500/9056-00 zo dňa 19.02.2024 a 2/ Hydrogeologický
posudok „Vnútroblok Sitnianska — Banská Bystrica, Zhodnotenie možnosti vypúšťania vôd z
povrchového odtoku do podzemných vôd“ z 05/2018 (ďalej aj ako „Hydrogeologický posudok“). Na
základe uvedených skutočností žalovaný podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval dotknutých
účastníkov konania, aby v záujme ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v lehote

do 5 dní od doručenia výzvy (list č. OU-BB-OOP3-2024/001930-008 zo dňa 22.02.2024) si uplatnili
pred vydaním rozhodnutia svoje právo nahliadnuť do spisu a do doplnených podkladov odvolacieho
konania a právo vyjadriť sa k týmto doplneným podkladom. Upovedomenie bolo zaslané účastníkom
konania verejnou vyhláškou, čím sa lehota na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia predĺži o dobuzverejnenia a zvesenia, žalovaný nerozhodol v predĺženej lehote pre rozhodnutie, taktiež bolo potrebné
sa vysporiadať s prípadnými vyjadreniami k podkladom rozhodnutia a vo veci rozhodnúť. Žalovaný
preto listom č. OU-BB-OOP3-2024/001930-009 zo dňa 22.02.2024 požiadal Ministerstvo životného

prostredia SR o opakované predĺženie lehoty na rozhodnutie o opravnom prostriedku do 30.04.2024,
čomu vyhovelo a listom č. 9050/2024-4.1 19726/2024 zo dňa 12.03.2024 predĺžilo lehotu do 30.04.2024.
O predĺžení lehoty pre vydanie rozhodnutia upovedomil žalovaný účastníkov konania listom č. OUBB-
OOP3-2024/001930-010zodňa22.02.2024.Kpodkladomrozhodnutiasavyjadrilžalobcaakoodvolateľ,
a to e-mailom dňa 23.02.2024 a 24.02.2024 a neskôr doplnil do elektronickej schránky ústredného

portálu verejnej správy s evidovaním doručenia dňa 26.02.2024.

8. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2024/001930-019 zo dňa
30.04.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí venoval jednotlivým odvolacím námietkam
žalobcu, pričom tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež

uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu je vydané v súlade s právnymi
predpismi a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Výrok prvostupňového rozhodnutia
obsahuje všetky ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorých bolo rozhodnuté (§ 46 a 47
Správneho poriadku, § 26 ods. 1 a 4 vodného zákona, § 66 ods. 1 stavebného zákona a § 10
vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z.). Prvostupňový orgán v rozhodovacej činnosti, ku ktorej má vecnú

príslušnosť vyplývajúcu mu z osobitných predpisov, má kompetenciu v priebehu konania určiť, aké
podklady sú potrebné na objektívne rozhodnutie vo veci, obstarávanie podkladov je zo zákona v
rukách správneho orgánu. Prvostupňový orgán postupoval podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona, v
zmysle ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či dokumentácia spĺňa zastavovacie
podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia

spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany
zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným
týmto zákonom a osobitnými predpismi. Stavebník do odvolacieho konania doplnil ďalšie podklady pre
rozhodnutie, a to Hydrogeologický posudok a stanovisko projektanta. K uvedenému žalovaný poukázal
na skutočnosť, že síce sa Hydrogeologický posudok týka najbližšej lokality, je možné ho akceptovať

a z jeho záverov vychádzať, prečo stavebník a projektant neriešili odvádzanie vôd z povrchového
odtoku zo spevnených plôch vsakovaním do podzemných vôd, ale pristúpili k jej odvádzaniu do
kanalizácie a len v prípade veľkého množstva zrážok, bude možné bezpečnostným prepadom tento
nadbytočný objem vôd odviesť do terénnej zníženiny bezpečnostným prepadom. Žalovaný v rámci
odvolacieho konania zistil, že aj doplnenými podkladmi rozhodnutia bolo preukázané, že rozhodnutie

je zákonné a vecne správne. V rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo
vydané právoplatné rozhodnutie, a to č. OUBB-OSZP3-2019/026930-020 zo dňa 08.11.20219, ktorým
bolo rozhodnuté tak, že navrhovaná činnosť „Banská Bystrica - Tatranská ulica - parkoviská“ sa
nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Prvostupňový orgán konal so žalobcom
(odvolateľom) ako s účastníkom konania v nadväznosti na § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov. Z

rozhodnutia zo zisťovacieho konania vyplývala podmienka, ktorá eliminuje vplyv na životné prostredie –
požiadať správcov dotknutých komunikácií ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko
a ich požiadavky rešpektovať v plnom rozsahu. K vydaniu stavebného povolenia na vodnú stavbu
podľa § 26 ods. 1 a 4 vodného zákona a § 66 ods. 1 stavebného zákona požiadal prvostupňový
orgán listom č. OU-BB-OSZP3-2023/003433-009 zo dňa 04.05.2023 Okresný úrad Banská Bystrica,

odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie o vydanie
záväzného stanoviska podľa § 38 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov, pričom toto bolo doručené
prvostupňovému orgánu dňa 11.05.2023. Žalovaný upozornil na to, že v záväznom stanovisku č. OU-
BB-OSZP3-2023/028133-002boloskonštatované,žežiadosťžiadateľaovydaniestavebnéhopovolenia
na vodnú stavbu je v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a s rozhodnutiami zo zisťovacieho

konania. Prvostupňový orgán si taktiež aj sám overil súlad žiadosti s rozhodnutím zo zisťovacieho
konania. V predmetnom rozhodnutí zo zisťovacieho konania bola určená podmienka, ktorej plnenie
mal prvostupňový orgán pri stavebníkovi povinnosť overiť. Stavebník v zmysle § 38 ods. 1 zákona o
posudzovaní vplyvov zabezpečil súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania,
s rozhodnutiami a ich podmienkami zo zisťovacieho konania. Prvostupňový orgán vydal stavebné

povolenie na vodnú stavbu až po predložení záväzného stanoviska v zmysle § 38 ods. 3 zákona o
posudzovaní vplyvov. Rozhodnutie prvostupňového orgánu je v súlade s právoplatným rozhodnutím zo
zisťovacieho konania a obsahuje informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní v zmysle § 38
ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov, ako aj podmienku určenú v rozhodnutí zo zisťovacieho konaniauloženú v záväzných podmienkach na uskutočnenie vodnej stavby (podmienka č. 1 na str. 3). Žalovaný
poukázal tiež na rozsah vodnej stavby, pričom k vodnej stavby boli predložené súhlasné stanoviská
podľa § 140b ods. 1 druhej vety stavebného zákona, resp. boli určené podmienky na realizáciu stavby,

ktoré prvostupňový orgán uviedol ako záväzné podmienky na uskutočnenie vodnej stavby. Rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu je vydané v súlade s § 3 ods. 1, 5, § 46 a § 47 ods. 1,2 a 3 Správneho
poriadku v spojení s § 26 ods. 1,2 a 3 vodného zákona a § 62 ods. l a 4 stavebného zákona. Žalovaný
v rámci odôvodnenia svojho (na stranách 16 až 24 ) vyhodnotil jednotlivé odvolacie námietky žalobcu,
pričom dospel k záveru, že tieto sú nedôvodné. Uviedol, že preskúmal podané odvolanie, zákonnosť a

správnosť postupu prvostupňového orgánu a napadnuté rozhodnutie, ďalej spisový materiál týkajúci sa
veci, priebeh konania na prvostupňovom orgáne, a to v celom rozsahu, tak ako mu to ukladá § 59 ods. 1
Správneho poriadku a svojím skúmaním nezistil pochybenia, či nezákonnosť v postupe a rozhodovaní
prvostupňového orgánu, ktorý konal v zmysle vodného zákona, stavebného zákona a vyhlášky MŽP SR
č. 453/2000 Z.z.

Správna žaloba – žalobné body

9. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a
vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému.

10. Žalobca v časti 1. správnej žaloby označenej ako „Systematický a logický rámec žaloby“ uviedol, že
toutožalobousiplníprávnupovinnosťuvedenúv§19zákonač.17/1992Zb.oživotnomprostredívznení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o životnom prostredí“), pričom potencionálne ohrozenie

životného prostredia spočíva v nesplnení si právnej povinnosti zo strany ďalšieho účastníka konania
1/, a zároveň v nesprávnom a nezákonnom postupe žalovaného ako orgánu štátnej správy na úseku
životného prostredia. Ďalší účastník konania 1/ si tiež nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 zákona
o životnom prostredí, t. j. sám nepozná vplyvy svojej činnosti na životné prostredie. Podľa žalobcu tiež
žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2 zákona o životnom prostredí, a teda nepostupoval

zákonne a správne na úseku životného prostredia. Ďalej poukázal na zásadu právnej istoty a zásadu
legitímnych očakávaní a definoval sám seba ako reprezentanta verejnosti. Poukázal tiež na § 12 ods. 1
a 2 zákona o životnom prostredí, ktoré podľa neho tvoria jadro právneho základu tejto žaloby vo vzťahu
k ochrane životného prostredia. Definoval tiež svoju činnosť a princípy, podľa ktorých funguje. Podľa
žalobcu rozhodnutie žalovaného nebolo prijaté v súlade s Aarhuským dohovorom, ale v rozpore s ním.

Tiež boli podľa neho rozhodnutím žalovaného porušené ústavné práva verejnosti podľa čl. 44, 45, 46,
čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, pretože žalovaný porušil a nedodržal celý rad ustanovení osobitných zákonov.

11. Žalobca v časti 2. správnej žaloby označenej ako „Základné náležitosti správnej žaloby a priebeh
konania“ stručne opísal priebeh konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným a splnenie

podmienok na podanie správnej žaloby žalobcom ako občianskym združením v oblasti životného
prostredia.

12. Žalobca v časti 3. správnej žaloby označenej ako „Žalobné body napadnutého rozhodnutia“ vo
všeobecnosti namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „SSP“)), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
(§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu
ustanoveniaokonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonného

rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

13. V časti 4. správnej žaloby označenej ako „Odôvodnenie“ žalobca uviedol, že mu ide o úplné, presné
a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch s tým, že vychádzal z čl.
4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa môže domáhať práva na informácie o životnom

prostredí. Uviedol, že cieľom jeho postupu je, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä
určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určenie konkrétnych opatrení. Ďalej
uviedol,ževproceseEIAzadefinovalkonkrétneenvironmentálnezáujmy,ktoréžiadalriešiťvpríslušnom
konaní tak, aby úrad s využitím najmä ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku viedol k správnemu,efektívnemu vybaveniu veci. Tiež poukázal na § 2, § 20a, § 24 ods. 2, § 29 ods. 3 a 13, § 38 ods.
3 zákona EIA a § 3 ods. 4 a 5, § 4 ods. 2, § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z prebratia právne
záväzných aktov Európskej únie vyplýva, že pre správnu aplikáciu právnych predpisov si správny orgán

nevystačí s gramatickým ani s logickým a teleologickým výkladom zákona, ale nutne musí použiť aj
výklad systematický. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
341/2007, sp. III. ÚS 295/2017 a Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2014.

14. V bode 4. A správnej žaloby žalobca uviedol, že na základe povinného zisťovacieho konania sa

spracovala projektová dokumentácia, ktorá bola stavebným úradom aj overená a na jej základe aj
stavba povolená, avšak od platnosti rozhodnutia zo zisťovacieho konania začalo byť účinné Usmernenie
MŽP SR, ktoré spôsobuje čiastočnú obsolentnosť (zastaranosť) rozhodnutia zo zisťovacieho konania.
Z oznámenia stavebného konania podľa žalobcu vyplýva, že uvedené usmernenie nebolo rešpektované,
čo má za následok riziko ohrozenia záujmov vôd. Z oznámenia zároveň vyplýva, že projektant
týmto realizoval § 6 ods. 3 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných

stavebných inžinieroch (ďalej aj ako „zákon o autorizovaných architektoch“), teda podľa žalobcu
projektantuprednostnilzadanieobjednávateľapredpovinnosťamidôslednesariadiťprávnymipredpismi
a chrániť záujmy vôd a naprojektoval stavbu, ktorá nerešpektuje aktuálne platný právny stav a zároveň
najnovšie odborné poznatky v danej oblasti. Žalobca poukázal konkrétne na článok 5 druhú vetu
usmernenia, z ktorého vyplýva, že parkovisko na Tatranskej ulici obsahuje zanedbateľne znečistené

dažďové vody, a preto je potrebné uplatniť úvahy pre tento prípad. ORL slúži len ako havarijné
opatrenie, ktoré nie je v princípe vylúčené, len je pomerene nákladné, neefektívne a zbytočné a nie na
zabezpečenie dobrého stavu vôd. Do popredia sa dostáva funkcia vôd ako adaptačného a mitigačného
opatrenia proti prejavom klimatickej zmeny ako aj opatrenia smerujúce proti vysušovaniu územia.
Podľa analýzy MŽP SR, Inštitút environmentálnej politiky „Vedúci! Obce horia!“ sa lokalita Banská

Bystrica nachádza v 4. stupni ohrozenia horúčavami, 3. stupni ohrozenia suchom a 9. stupni ohrozenia
povodňami. Vodu z povrchového odtoku je potrebné rozdeliť na vodu, ktorá ostáva v území (plošný vsak
v zatrávňovacích dlažbách, voda odvedená do priľahlého zeleného terénu) a vodu, ktorá je odvádzaná
do útvarov spodných vôd (vsakovacie objekty), resp. vodného recipientu (dažďovou kanalizáciou až
k toku recipientu) Prirodzená vodohospodárska bilancia je približne 30 % a zachováva sa v území, 65

% do podzemnej vody a 5 % je možné kontrolovaným odtokom podľa pomerov daného sídla odvádzať
cez dažďovú kanalizáciu do recipientu. Do úvahy je tiež potrebné brať aj vysoké riziko zrážkových
povodní, preto je potrebné aplikovať aj zákon č. 7/2010 Z.z. o protipovodňovej ochrane a prijať
ďalšie opatrenia, aby nevznikla povodňová vlna v recipiente, do ktorého bude návalovo odvedená
voda nielen z Tatranskej ale z väčšieho územia povodia, ale aby sa ani nepreťažila kanalizačná

sieť. Ako vhodné opatrenia predpokladané aj usmernením sú dažďové záhrady (terénne depresie
nezastavaných zelených plôch so vsakovacou funkcionalitou). Správne naprojektované parkovisko
teda má byť vodopriepustné s protiropnou fóliou a vyspádované do priľahlej verejnej zelene, kde sú
pripravené terénne depresie so vsakovacou funkcionalitou; prípustná je aj bezpečnostná dažďová
kanalizácia pre odvod nadbytočných návalových vôd. Podľa stavebného povolenia je odvod dažďových

vôd do kanalizácie stoka A-1 a stoka A-2. Uvedené riešenie je v rozpore zo zákonom č. 442/2002 Z.
z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z.
o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej aj ako „zákon o verejných vodovodoch“), kedy je pre dažďovú
vodu z povrchového odtoku povinnosť budovať oddelenú kanalizáciu a nie je prípustné používať
jednotnú stokovú kanalizáciu.

15. V bode 4. B správnej žaloby žalobca uviedol, že ako ekologický spolok a subjekt verejnosti má
právo uplatňovať si práva a upozorňovať na ohrozenia životného prostredia. Zároveň má právomoc
kontroly zákonnosti z hľadiska životného prostredia a podľa § 178 ods. 3 SSP má právo podať správnu
žalobu pre porušenie verejného záujmu na ochrane životného prostredia. Poukázal pri tom na Rozsudok

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/81/2018. Žalobca zároveň prezentoval svoj pohľad na jeho činnosť
zo strany Mesta Banská Bystrica v minulosti. Vo vzťahu k vodnej stavbe, ktorá je predmetom správnou
žalobou napadnutých rozhodnutí uviedol, že predmetný projekt vznikol pred 5 rokmi, procesom EIA bol
posúdený pred 4 rokmi a už vtedy žalobca navrhoval technické riešenie popísané v správnej žalobe,
preto je projekt zastaraný. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžp/27/2011, v zmysle ktorého je

povinnosťou stavebného úradu materiálne (vecne) skúmať, či sa „sa od vydania pôvodného územného
rozhodnutia o umiestnení stavby zmenili environmentálne podmienky alebo sa zmenil projekt stavby
takým spôsobom, že sú možné iné významné vplyvy na životné prostredie, je nevyhnutné, aby sa
správny orgán zaoberal otázkou, či výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie v čase vydaniapôvodného územného rozhodnutia stále vhodne reflektujú možné vplyvy na životné prostredie.“ Keďže
projekt overený v územnom konaní pochádza minimálne z roku 2019 a medzičasom sa stálo účinné aj
UsmernenieMŽPSR,žalobcamalzato,ženezákonnosťrozhodnutiapramenívzastaranostisamotného

projektu a nie v procesnom postupe stavebného úradu. Projekcia parkovísk vychádza z konceptu, ktorý
sa na Slovensku presadil v 80. a 90. rokoch 20. storočia, kedy bolo prioritou odvodňovať urbanizované
celky a neskôr zabezpečiť ochranu pred znečisťujúcimi látkami. Environmentálne problémy a objektívna
realita sa odvtedy posunuli inam, krajinu sme si vysušili, trpíme horúčavami a suchom, v tých istých
oblastiach hrozí nedostatok zásobovania vodou. Poslednú dekádu sa začínajú výrazne prejavovať

klimatické zmeny. Na tieto zmeny však nezareagovali ani projektanti ale ani mestá, čím konzervovali
a ešte aj zhoršovali daný stav vôd. Z hľadiska záujmov ochrany vôd sa to dá opísať pomocou vodnej
bilancie (§ 6 vodného zákona), ktorá sa skladá z vodohospodárskej bilancie a hydrologickej bilancie.
Hydrologická bilancia sa pri povoľovaní a projekcii sleduje postupom podľa § 37 vodného zákona na
základe hydrogeologického posúdenia alebo posudku. Prioritne sa majú dažďové vody odviesť v mieste
ich pádu a hydrogeologický posudok hovorí o podmienkach naplnenia tohto environmentálneho cieľa.

Preferuje sa spôsob, ktorý je najbližšie prirodzenému odvodu, teda plošný vsak cez nezastavané plochy
a plochy parkovísk. Keďže v mestách nie je záujem na „potopení ulíc pod vodu“ tak to, čo by prirodzene
„stekalo po svahoch alebo stálo v mláke“ sa koncentruje v retenčných nádržiach, aby sa následne
kontrolovane vypúšťalo do vsakovacích objektov do podložia. Len ak nie sú na vsakovanie vhodné
podmienky, použije sa odvod do recipientu, ktorý sa spravuje § 36 vodného zákona. Ide o korekciu

rigidného obsolentného znenia vodného zákona ustálenou aplikačnou praxou, ktorá lepšie reflektuje
potreby vôd. Toto rozhodnutie (Usmernenie MŽP SR – pozn. správneho súdu) však nebolo podkladom
napadnutého stavebného povolenia, čo spôsobuje nezákonnosť z dôvodu nezistenia skutkového stavu
úplne a presne, a teda v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Za vinu to však nemožno klásť
okresnému úradu, lebo ten vychádzal z vedomosti, že projekt bol posúdený povinným zisťovacím

konaním skôr a nemal o tomto rozhodnutí (Usmernení MŽP SR – pozn. správneho súdu) vedomosť.
Vedomosť o ňom mal však stavebník a projektant, ktorí mali povinnosť (podľa § 34 ods. 3 Správneho
poriadku) na podporu správnosti svojho technického riešenia navrhnúť iné známe dôkazy – teda
aj rozhodnutie MŽP SR (Usmernenie MŽP SR – pozn. správneho súdu). Žalovaný sa zameral na
environmentálne ciele ochrany pred znečistením, aj keď vzhľadom na charakter stavby sa mal zamerať

aj na zachovanie prirodzenej vodnej bilancie podľa § 6 vodného zákona. Podobným spôsobom zrejme
uvažoval aj projektant a práve v tom pramení vecná nesprávnosť projektu a teda aj nezákonnosť
vydaných stavebných povolení.

16. V bode 4. C správnej žaloby žalobca k vyjadreniam prevádzkových spoločností, na ktoré poukázal

žalovaný v napadnutom rozhodnutí, uviedol, že vodárenské spoločnosti sa naučili zneužívať svoje
postavenie dvojako, chcú, aby dažďové vody z povrchového odtoku boli odvádzané do kanalizácie,
lebo si tým riešia vlastný problém a súčasne za to inkasujú poplatky za odvod dažďových vôd, čím
však spôsobujú vysušovanie miest a urbanizovaných celkov a súčasne spôsobujú environmentálnu
nevýhodnosť projektových riešení. Účelom parkoviska nie je riediť vody v splaškovej sieti mesta ani

zabezpečovaťnanákladymestaresp.jejobyvateľovpríjmyvodárenskejspoločnosti.Účelomparkoviska
je zabezpečiť parkovanie pre priľahlých obyvateľov bytových domov a túto stavbu vhodne začleniť do
územia v súlade s územným plánom a čo najviac obnoviť prirodzenú biodiverzitu územia.

17. V bode 4. D správnej žaloby žalobca poukázal na to, že z polohopisu je zrejmé, že medzi

povoľovanými parkoviskami a vnútroblokom Sitnianska sú dva rady panelákov a Tatranská ulica, ktoré
vytvárajúneprekonateľnúbariérupohybudažďovýchvôdzpovrchovéhoodtokupovoľovanýchparkovísk
a Hydrogeologickým posudkom hodnoteným územím. Táto bariéra vylučuje, že by sa dažďové vody
z povrchového odtoku parkovísk dostali do priestoru vnútrobloku Sitnianska, kde bolo iddentifikované
riziko zosuvu. Povoľované parkovisko tak ani nemá potenciál ohroziť záujmy vôd vo vnútrobloku

na Sitnianskej. Je preto pravdepodobné, že Hydrogeologický posudok sa zaoberá polohovo úplne
inými parkoviskami, pravdepodobne na opačnej strane Tatranskej ulice než sú povoľované státia.
Nie je však zrejmé ku akým parkoviskám sa Hydrogeologický posudok vyjadruje, lebo koncepcia
revitalizácie vnútrobloku Sitnianska v Hydrogeologickom posudku neobsahuje návrh nových parkovísk.
Plochy, s ktorými sa počítalo v Hydrogeologickom posudku a projekte Revitalizácie vnútrobloku

Sitnianska parkoviská neobsahujú. Z Hydrogeologické posudku teda vyplývajú úplne iné závery ako ich
interpretoval projektant. Nepriame vsakovanie z navrhnutých dažďových záhrad je možné. Objektívne
sú možné lokálne vsaky v polohách lokálne viažucich vodu na priepustných piesčitých polohách.
Neodporúča sa len vsakovanie dažďových vôd zo spevnených plôch, nakoľko na svahu medzi radomdomov na Tatranskej a radom domov na Sitnianskej je výškový rozdiel (svah), ktorý má pri kumulatívnom
pôsobení nárazových povodňových vĺn potenciál tento svah zosuvovo aktivovať. Výsledkom má byť taký
projekt revitalizácie vnútrobloku, v ktorom projektant rozloží odtok dažďových vôd z povrchového odtoku

na rôzne čiastkové povodia tak, aby sa časť vôd prirodzene infiltrovala, časť vôd sa infiltrovala nepriamo
a časť bola riešená inak. Vodozádržné opatrenia vrátane dažďových záhrad tak nie sú vylúčené,
sú len limitované. Hlavným rizikom zosuvu na Sitnianskej ulici je podľa Hydrogeologického posudku
skutočnosť, že svah medzi Tatranskou a Sitnianskou je zmesou stavebného odpadu, výkopových zemín
a pôvodného terénu, ktorý bol umelo sformovaný pri výstavbe sídliska. Okolie povoľovaných stavieb nie

je svahovité (svah je na druhej strane ulice). Ortofotosnímka dotknutého územia dokazuje, že okolie
povoľovaného staveniska zväčša je pôvodný terén nepoznačený stavebným zásahom na rozdiel od
vnútrobloku na Sitnianskej, je rovinatý, čo predstavuje zásadnú objektívnu hydrogeologickú odlišnosť
od predpokladov overených v Hydrogeologickom posudku. Lokálnou výnimkou sú Saleziáni, ktoré
však stavebno-technicky nie sú takým drastickým zásahom do územia, ako bola výstavba sídliska
vrátane umelého sformovania vnútrobloku na Sitnianskej. Preto sú tu aj iné pomery, ktoré neumožňujú

bez ďalšieho skúmania územia automaticky preberať informácie z hydrogeologického prieskumu.
Projektant teda nevychádzal z dôsledného poznania skutkového stavu územia a hydrogeologické
podklady použité pri projekcii sú nedostatočné pre vyhodnotenie hydrogeologických pomerov. Projektant
pri návrhu odvodu dažďových vôd z povrchového odtoku nepostupoval podľa § 37 ods. 1 vodného
zákona, keď si nezistil zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej

lokality v konkrétnej oblasti, preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality
podzemných vôd. Projektant len zhodnotil hydrogeologické pomery príslušnej oblasti v širšom kontexte,
ale nie danej lokality v konkrétnej oblasti. Zabezpečený Hydrogeologický posudok je pre pochopenie
širšieho kontextu hydrogeologických pomerov daného územia nedostatočný. Povinnosťou projektanta
bolo nielen zistiť hydrogeologické pomery v príslušnej oblasti, ale aj zhodnotiť horninové prostredie

v konkrétnej oblasti, čo projektant neurobil a v dôsledku toho navrhol projekt, o ktorého kvalite vo
vzťahu k ochrane vôd možno mať oprávnené pochybnosti. V tomto smere pochybil aj stavebný úrad,
ktorý takéto stavby povolil bez toho, aby si overil ochranu verejných záujmov životného prostredia, tak
ako mu to prikazuje § 63 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Projektant zároveň zachováva terénnu
depresiu určenú na absorpciu dažďových vôd a jej infiltráciu do podložia, a preto sám svojou projekčnou

činnosťou potvrdzuje, že táto možnosť nie je úplne vylúčená. V priestore odtokovej ryhy, ktorá sa
zachováva je preto realizácia dažďovej záhrady navyše aj protipovodňovým opatrením a znižuje riziko
zosuvu samotnou koreňovou stabilizáciou svahu, ale aj tým, že časť dažďových vôd je naviazaná
na rastliny a následne sa vyparí do ovzdušia, čím súčasne okrem mitigácie povodňového a zosuvového
rizika zmierňujú aj negatívny klimatický vplyv povoľovaných parkovísk. Možno teda dospieť k záveru,

že projektant ako podklad použil polohopisné nevhodný hydrogeologický posudok.

18.Vbode4.Esprávnejžalobyžalobcavovzťahukargumentáciižalovanéhonastrane16napadnutého
rozhodnutia uviedol, že nie je možné vychádzať z Hydrogeologického posudku vykonaného na iné
územie, hoci je blízke alebo zo zisťovania v mieste stavby. Za týmto účelom si mal žalovaný zabezpečiť

podklady, konkrétne znalecký posudok, ktorý by úplne a presne zistil aké sú infiltračné schopnosti
daného územia a samočistiaca funkcia. Žalobca uviedol, že nie je pravdou, že dotknuté územie je
husto osídlené, nakoľko predmetná stavba je síce v susedstve husto zastavaného územia, ale na jeho
hranici je z jednej strany posledný rad panelákov a z druhej strany je voľná a nezastavaná krajina.
Svahové zosuvy na parkovisko na Tatranskej nehrozia, nakoľko Tatranská na rozdiel od vnútrobloku

na Sitnianskej nie je v svahu, ale na lokálnej úrovni v rovine, kedy terén všetkými smermi je
buď na rovnakej výškovej úrovni alebo dokonca nižšie. Žalovaný teda zjavne nerozhodoval so znalosťou
miestnych pomerov a pri ich opise uvádza zjavne nepravdivé informácie o charaktere územia. To
svedčí o tom, že žalovaný nezistil úplne a presne skutkový stav prejednávanej veci, ale vychádzal len
zo sporných podkladov, ktorých použiteľnosť pre účely predmetného konania bola zo strany žalobcu

dôvodne spochybnená. Žalobca zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko nereflektuje skutočný stav administratívneho spisu
a argumentáciu žalobcu.

19. Zároveň poukázal žalobca na to, že žalovaný si protirečí, keď na jednej strane konštatuje, že štátna

vodná správa má záväzným stanoviskom konštatovať, že výnimka nie je potrebná a na druhej strane
hovorí, že štátna vodná správa nemusí podľa § 16a ods. 1 až 6 vodného zákona postupovať, a teda
takéto záväzné stanovisko nemusí vydávať. Uvedené vyjadrenie žalovaného je nelogické, vnútorne
rozporné a preto nepreskúmateľné pre nepochopiteľnosť. Podľa žalobcu žalovaný nepostupovalprocesne správne, keď hoci správne identifikoval, že odvolacia námietka smeruje proti záväznému
stanovisku dotknutého orgánu, nepostupoval podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona a tým sa v rozpore
s§40ods.1Správnehoporiadkuurobilnázornapredbežnúotázkuvyhradenúšpecializovanémuorgánu

verejnej správy, na riešenie ktorej je navyše vyhradený osobitný procesný postup.

20. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného na strane 18 napadnutého rozhodnutia, kde poukázal
na vyjadrenie projektanta, že v priebehu projekčných prác bola urobená rekognoskácia terénu v čase
dažďa,poukázalnaustanovenie§37ods.1vodnéhozákonastým,žeanijednazpovinnostíprojektanta

sa nedá vykonať vizuálnou rekogníciou, ale výlučne na základe ich hydrogeologických pomerov
a samočistiacich schopností pôdy a podložia danej príslušnej konkrétnej oblasti. Projektant teda porušil
svoje povinnosti a v rozpore s § 46 ods. 1 stavebného zákona projekt neobsahoval hydrostatické
ahydrodynamickévýpočtykonštrukciívodnýchstaviebakopredpokladá§45ods.2písm.c)stavebného
zákona, ale uviedol len hydrotechnické výpočty konštrukcií vodných stavieb. Žalovaný nekontroloval
správnosť projektovej dokumentácie, ale účelovo sa snažil projektanta exkulpovať od porušenia jeho

povinností, aby tak konvalidoval pochybenie stavebného úradu, ktorý dôsledne nevyžadoval plnenie
povinností projektanta. Podľa § 37 ods. 1 vodného zákona mal projektant postupovať tak, že si
mal najprv zabezpečiť hydrogeologický posudok dotknutej lokality vrátane samočistiacich schopností
a až na základe tohto podkladu mal rozhodnúť a vysloviť názor na odvodnenie. Žalobca tiež poukázal
na to, že v zmysle § 4 ods. 2 Správneho poriadku existuje medzi projektantom a žalobcom procesná

rovnosť, nakoľko obaja sú účastníkmi predmetného konania. Porušenia zásady rovnosti pred zákonom
sa žalovaný zrejme tiež dopustil, keďže vyjadrenie projektanta považoval bez ďalšieho za silnejšie
či dôveryhodnejšie len preto, že má stavebné odborné vzdelanie spolu s odbornou autorizáciou. Nie
je možné žalobcu diskriminovať a projektanta privilegovať len preto, že projektant má isté odborné
vzdelanie a odbornú autorizáciu a z nich vyplývajúce osobitné postavenie, lebo je to zakázané čl. 11

Ústavy SR ako aj čl. 14 Dohovoru o ľudských právach.

21. V bode 4. F správnej žaloby žalobca namietal, že žalovaný nedal žalobcovi možnosť oboznámiť
sa s doplnenými dokladmi v rámci odvolacieho konania a vyjadriť sa k nim, čím porušil § 33 ods. 2
Správneho poriadku. Podľa ustálenej judikatúry správnych súdov je rozhodnutie, ktoré bolo vydané

v konaní, v ktorom účastník konania nebol oboznámený s ukončením dokazovania a nemal možnosť
vyjadriť sa k podkladom, či navrhnúť nové dôkazy, nezákonné a je potrebné ho zrušiť. V iných súvisiacich
konaniach však žalovaný žalobcu s podkladmi oboznámil, preto v tomto konaní porušil aj zásadu
materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

22. Žalobca opätovne poukázal na Usmernenie MŽP SR, ktoré je interným riadiacim aktom, ktorým boli
správne orgány viazané, a to aj s ohľadom na zásadu legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Usmernenie
tak nie je podkladom, ale právny predpis s obmedzenou personálnou pôsobnosťou na orgány verejnej
správy, ktoré rozhodujú o odvodnení parkovísk. Správne orgány túto povinnosť porušili a svoje
rozhodnutie v rozpore s § 46 Správneho poriadku nezosúladili s ďalšími právnymi predpismi. Napadnuté

rozhodnutie vo výroku nebolo zosúladené s viacerými právnymi predpismi a bolo vydané na základe
nespoľahlivozistenéhostavuveci.PodľaustálenejjudikatúryESĽP,napr.HiroBalaniv.Španielsko,§28;
Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52, je nutné rozhodnutie odôvodniť dostatočne konkrétne
a relevantne (well-based) a následne vecne vyhodnotiť, či je rozhodnutie v zmysle ďalších relevantných
právnych predpisov vecne správne, a teda či je vecne v súlade aj s ďalšími relevantnými normami

práva(well-founded).Odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiasaopieralenoniektorékonkrétnedôvody,
avšak vecné vyhodnotenie týchto dôvodov je vecne nesprávne. Nesprávnosť vecného odôvodnenia
tak svedčí o nesprávnom vecnom vyhodnotení, a teda o nezákonnosti rozhodnutia pre nedostatočné
zosúladenie s inými právnymi predpismi, ale svedčí aj o neuplatňovaní niektorých noriem práva a v tomto
smere svedčí o arbitrárnosti, svojvoľnosti a o nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

23.Žalobcaspoukazomnaust.§38ods.6zákonaoposudzovanívplyvovnamietal,ževprvostupňovom
rozhodnutí absentuje osobitná náležitosť rozhodnutia, teda podmienka, ktorú určil príslušný orgán
v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní alebo v záverečnom stanovisku. Napadnuté rozhodnutie
je preto v rozpore s § 46 Správneho poriadku. V napadnutom rozhodnutí mali byť uvedené

všetky podmienky, aby sa tak zabezpečila ochrana integrovaných aspektov životného prostredia. Ich
opomenutím nastáva právny stav, kedy je osobe, ktorej sa rozhodnutie vydáva, umožnené zasahovať
doživotnéhoprostredianadzákonomprípustnúmieruurčenúvykonateľnýmrozhodnutímoposudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom na uvedené neexistuje právna istota, či sa plnenie určenýchpodmienok bude ku kolaudácii stavby vyžadovať, a teda aj kontrolovať. Nastáva teda stav právnej
neistoty ohľadne záväznosti podmienok rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Žalobca mal za to, že žalovaný nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu, nakoľko

opomenul preskúmať, či má všetky zákonom predpísané náležitosti. Prvostupňové rozhodnutie teda
nie je v súlade s kogentnou normou podľa § 38 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov, a teda
prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s § 46 a poslednou vetou § 47 ods. 5 Správneho poriadku, teda
neobsahuje obligatórnu náležitosť rozhodnutia, a to vo výrokovej časti stavebného povolenia – uvedenie
podmienok určených rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Súhlasné stanovisko dotknutého orgánu,

ktorý rozhodnutie zo zisťovacieho konania vydal, nie je postačujúce pre konštatovanie zákonnosti.
Stavebný úrad má povinnosť vykonať celé rozhodnutie, z čoho vyplýva, že sa musia ako podmienky
rozhodnutia uviesť všetky podmienky určené rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Správne orgány
vychádzali zo znenia neúčinnej právnej normy (§ 38 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov účinný
do 31.03.2023) a účinnú právnu normu interpretovali v zmysle obsahu už neúčinnej právnej normy, a to
so zrejmým úmyslom obísť zákon.

24. Žalobca v správnej žalobe tiež uviedol, že nie je zrejmé, prečo súlad s územným plánom Mesta
Banská Bystrica overoval záväzným stanoviskom podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona Mesto
Brezno, keď príslušným dotknutým orgánom na záväzné stanovisko podľa § 140a ods. 4 stavebného
zákona je obec, ktorej územný plán sa overuje. Záväzné stanovisko Mesta Brezno je teda absolútne

neplatné, nakoľko ho vydal miestne nepríslušný orgán, preto na ňom nie je možné ani založiť predmetné
stavebné povolenie. Stavba nie je vo verejnom záujme, ako uvádza žalovaný na viacerých miestach,
nakoľko na predmetnú stavbu Vláda SR nevydala osvedčenie o významnej investícii alebo strategických
investíciách a za verejný záujem túto stavbu neoznačuje ani žiaden právny predpis. Len samotná
skutočnosť, že ide o verejnoprospešnú stavbu z nej ešte nerobí stavbu vo verejnom záujme. So stavbou

vo verejnom záujme sa totižto spája osobitný právny režim vrátane osobitného procesného režimu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

25. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul obsah žalobných námietok a uviedol, že tieto

sú z väčšej časti totožné s odvolacími námietkami, preto sa pridržal právneho názoru uvedeného
v napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

26. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s poukazom na odvádzanie vôd z povrchového odtoku
do verejnej kanalizácie žalovaný uviedol, že žalobca v konaní vo veci vydania stavebného povolenia

nesúhlasil s odvedením vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie, namiesto odvádzania týchto
vôd do podzemných vôd, resp. do dažďových záhrad. Svoje námietky vztiahol na Usmernenie MŽP
SR, ktoré práve s takýmto odvádzaním vôd počíta. V tomto prípade však stavebný úrad a rovnako
tak aj žalovaný mali za to, že navrhnuté riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku navrhnuté
projektantom v projektovej dokumentácii a podaná žiadosť od stavebníka na vydanie stavebného

povolenia, priamo vodný zákon nevylučuje a ani výslovne nezakazuje. Nakoľko prvostupňový orgán
a žalovaný posúdili možnosti odvádzania vôd z povrchového odtoku vo vzťahu aj k lokalite, kde bude
táto vodná stavba uskutočnená, mali za to, že vody bude vhodnejšie odvádzať z územia do verejnej
kanalizácie riadeným odtokom, resp. v prípade veľkých prívalových dažďov aj cez prepad do terénnej
depresie. V súčasnosti sa zmenili klimatické pomery aj na Slovensku, kedy dochádza k nepravidelným

zrážkam v priebehu roka, ale skôr k prívalovým, extrémnym zrážkam, ktorých intenzita je niekedy
prevyšujúca bežné maximá z minulosti. Žalovaný uviedol, že žalobca nie je ten, kto navrhuje, o akú
stavbu rozsahom pôjde, a akým spôsobom bude prevádzkovaná, ale projektant a stavebník, ktorí majú
určitý zámer vyhodnotený a posúdená je možnosť realizácie na tom-ktorom území/ pozemku. Vodný
zákon pri odvádzaní vôd z povrchového odtoku nedefinuje presne spôsob, akým sa má uskutočniť, ale

je na úvahe projektanta a následne stavebného úradu uvedené vyhodnotiť a prijať najlepšiu možnosť.
Usmernenie MŽP SR nie je právne záväzné pre povoľujúci orgán, aby sa len týmto usmernením riadil
a uplatňoval ho bez rozdielu. Ak by zákonodarca mal za to, že je potrebné vody z povrchového odtoku
len ponechať na území ich dopadu, a to buď vsakovaním do podzemných vôd, resp. do dažďových
záhrad, uvedené by priamo zakotvil do vodného zákona a neuvádzal by túto možnosť len v Usmernení

MŽP SR. V súvislosti s Usmernením MŽP SR žalovaný ešte doplnil, že ide o vyjadrenie určitého
postupu, resp. návodu, ako by mali orgány postupovať v rámci vnútorného členenia, ktoré zastrešuje len
postup v určitom konaní, ale povoľujúci orgán rozhoduje podľa stavebného zákona v nadväznosti aj na
vodný zákon, ako príslušný špeciálny stavebný úrad, ktorý povoľuje vodné stavby, pričom tieto zákonyupravujú špeciálne otázky. Vodný zákon neupravuje priamo spôsob odvádzania vôd z povrchového
odtoku, čo znamená, že priamo ani nevylučuje možnosť odvádzania týchto vôd do verejnej kanalizácie.
Žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že vo vodoprávnom konaní na prvostupňovom orgáne

bola posúdená vodná stavba aj vo vzťahu k ovplyvneniu životného prostredia, prvostupňový orgán
nerozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s podstatnými námietkami aj vo vzťahu k Usmerneniu MŽP
SR. O uvedenom rozpore s názorom žalobcu v čase odvolacieho konania so spôsobom odvádzania
vôd z povrchového odtoku sa vysporiadal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že
postupoval správne, keď sa riadil vodným zákonom a doručenými súhlasnými stanoviskami dotknutých

orgánovvrámcidokazovania,sodkazomnato,ževodnýzákonumožňujeodvádzaťvodyzpovrchového
odtokuajdokanalizácie,pričompriamozvodnéhozákonatoniejevylúčené.Lenkonštatovaniežalobcu,
že sa ohrozuje životné prostredie, bez preukázania, že k takémuto ohrozeniu aj naozaj dôjde, nie je
dostatočné pre to, aby prvostupňový orgán stavebné povolenie nevydal a dal prepracovať stavebníkovi
projektovúdokumentáciunavodnústavbuvprospechtvrdeniamžalobcu.Žalovanýpoukázalnasprávnu
úvahu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 20-23) súvisiacu s obdobnými námietkami

v podanom vyjadrení k podkladom rozhodnutia. Na základe všetkých uvedených skutočností považoval
žalovaný tento žalobný dôvod za neopodstatnený.

27. K nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre vecnú nesprávnosť z dôvodu
obsolentnosti projektu žalovaný čiastočne zopakoval vyššie uvedenú argumentáciu a zdôraznil, že

prvostupňový orgán konal vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu ako orgán štátnej
vodnej správy a ako príslušný špeciálny stavebný úrad podľa § 61 písm. c) vodného zákona a § 120
stavebného zákona a rozhodol v zmysle § 26 ods. l a 4 vodného zákona a § 66 ods. 1 stavebného
zákona, kedy konal ako povoľujúci orgán. Ak by ako povoľujúci orgán vzal pri svojom rozhodovaní
do úvahy len Usmernenie MŽP SR bez opory aj priamo v zákone, konal by nezákonne. Metodické

usmernenie, resp. odborná pomoc poskytnutá Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky
nie je pre rozhodnutie vo veci dostatočná na to, aby na ňu odkázal prvostupňový orgán, alebo žalovaný,
ale tvorí len podklad pre jeho činnosť, pretože nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a
nemožno ním ukladať povinnosti, ani meniť vyhlášky, či iné právne predpisy.

28. K nevhodnému odvádzaniu vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie žalovaný uviedol,
že ak by bolo pre existujúcu verejnú kanalizáciu nevhodné odvádzať vody z povrchového odtoku do
verejnej kanalizácie, na túto skutočnosť by prevádzkovateľ a vlastník verejnej kanalizácie upozornili.
Riedenie vôd v kanalizácii a predovšetkým v mestskej čistiarni odpadových vôd práveže čistiacim
procesom neprospieva, nakoľko tieto vody riedením nemajú také koncentrácie látok, ako by to bolo

vhodné pre čistiaci proces. Podľa žalobcu predložené tvrdenia, že vodárenské spoločnosti môžu týmto
len akurát získavať finančné prostriedky za účtovanie stočného, je síce na jednej strane pravda, ale
je potrebné podotknúť, že pre samotný čistiaci proces v čistiarni odpadových vôd to nie je žiadúce
aspôsobujeproblémy.Žalovanýupriamilpozornosťnaskutočnosť,ževpriebehuvodoprávnehokonania
na prvostupňovom orgáne žalobca ako zainteresovaná verejnosť neuviedol konkrétne dôkazy, na

základe ktorých by bolo preukázateľné nedostatočné zadováženie podkladov pre riadne rozhodnutie, t.j.
iné štúdie, resp. odborné posudky, ktoré by vyvrátili správnosť projektovej dokumentácie, ale odkazoval
len na Usmernenie MŽP SR, ktoré nie je právne záväzné, resp. len uviedol svoje vlastné úvahy a možné
nedostatky projektovej dokumentácie. Dotknutá verejnosť má legitímne právo presadzovať svoj názor
na ochranu životného prostredia za predpokladu, že tieto pripomienky sa týkajú navrhovanej činnosti

alebo jej vplyvov na životné prostredie, tieto pripomienky smerujú k ochrane životného prostredia alebo
k zmierneniu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Ak však len odkazuje na
jedno usmernenie bez vzatia do úvahy všetkých ďalších aspektov prejednávanej veci, tak to predstavuje
len názor žalobcu, na ktorý môže stavebný úrad prihliadať, ale nie priamo z neho vychádzať, a rovno
vyžadovať prepracovať projektovú dokumentáciu na návrh žalobcu v čase vodoprávneho konania. Ak

práve žalobca namietal postup projektanta, že navrhol projekt vodnej stavby bez poznania miestnych
pomerov, tak je prekvapujúce, na základe akých poznatkov žalobca požadoval iné riešenie, keď sa
ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením nezúčastnil.

29. Pokiaľ ide o nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaný síce súhlasil so žalobcom, že

Hydrogeologickýposudokpredloženýdoodvolaciehokonaniasazaoberalpolohovoinýmiparkoviskami,
avšak podotkol, že uvedený posudok bol predložený stavebníkom v rámci odvolacieho konania len
ako ilustrácia, v akom území je lokalita mestskej časti Sásová situovaná. To, že nie je priamo
Hydrogeologický posudok vypracovaný na konkrétne územie, kde budú umiestnené parkovacie státiaa odvodnenie tohto parkoviska z časti do verejnej kanalizácie s riadeným odtokom, resp. pri veľkých
prívalových dažďoch aj cez detenčnú nádrž prepadom do terénnej depresie, je na projektantovi a
následne aj na stavebnom úrade, aby uvedený spôsob odvádzania vôd vyhodnotili, či neodporuje

zákonom, t.j. vodnému zákonu, stavebnému zákonu a jeho vykonávacej vyhláške. Ak vodná stavba
je navrhnutá v súlade so zákonom, nebolo povinnosťou projektanta striktne dodržať návrh žalobcu
ako účastníka konania a vyžadovať od stavebníka vypracovanie novej projektovej dokumentácie
len na základe požiadavky žalobcu, aby vody z povrchového odtoku boli ponechané v území.
Hydrogeologický posudok teda nie je možné vyžadovať pri stavbe, ktorej rozsahom ani nedôjde k

ovplyvneniu podzemných vôd, t.j. nejde priamo o vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných
vôd - nepriamo vsakovaním, resp. terénnou depresiou, ktorá využije aj rastliny, pri ktorých sa časť vôd
z územia odparí a časť vôd v konečnom dôsledku odtečie. Takto projekt pre vodnú stavbu nebol ani
vypracovaný a v rámci odvolacieho konania stavebník upozornil na to, že územie v lokalite Sásová je
umelo vytvorené za účelom výstavby bytových domov. Rovnako sa k uvedenému vyjadril aj projektant,
prečovodnústavbunavrholtak,akobolapredloženádokonania.Uvedenébolopredloženévodvolacom

konaní,abystavebníkaprojektantpodporiliúmyselpostaviťvodnústavbupodľaspracovanejprojektovej
dokumentácie. Opakovane žalovaný poukázal na fakt, že Usmernenie MŽP SR nemá takú istú váhu
pri rozhodovaní ako vodný zákon. Žalobca síce môže spochybňovať tak Hydrogeologický posudok,
ako aj vyjadrenie projektanta v rámci odvolacieho konania, ale týmito úvahami akoby spochybňoval aj
samotný vodný zákon, keď má za to, že Usmernenie MŽP SR je nad zákon. Hydrogeologický posudok

bol len podporným dôkazom o tom, o aké územie sa jedná, preto bolo potrebné pri rozhodovaní upriamiť
pozornosť aj na závery z neho. Ak by časom došlo k nejakým nepriaznivým dôsledkom vodnej stavby
tým, že by sa navrhol iný spôsob odvádzania vôd z povrchového odtoku, ako vyžadoval žalobca,
skôr vyvstáva otázka, kto potom by sa postavil pred občanov, resp. orgány, že čo je príčinou. Vtedy
žalobcove argumenty, že je potrebné vody ponechať v území, kde spadli, neobstoja, nakoľko bude

potrebné riešiť vážne dôsledky nevhodne navrhnutej vodnej stavby. Vo vzťahu k ochrane vôd žalovaný
uviedol, že prvostupňový orgán vyhodnotil návrh a projektovú dokumentáciu vodnej stavby v rámci
vodoprávneho konania, pričom vychádzal nielen z rozhodnutia o umiestnení stavby, ale aj z rozhodnutia
zo zisťovacieho konania, ako aj zo stanovísk dotknutých orgánov a organizácií, ktoré voči vodnej
stavbe nevzniesli žiadne zamietavé stanoviská a s vydaním stavebného povolenia súhlasili. Ak mal

projektant za to, že je pre vodnú stavbu najvhodnejšie riešenie práve odvádzanie vôd z povrchového
odtoku do verejnej kanalizácie, ani prvostupňovému orgánu, a ani žalovanému neprislúcha jeho
návrh spochybňovať. Žalovaný zároveň uviedol, že správne orgány nemôžu spochybňovať predloženú
projektovú dokumentáciu, prehlásenia, ktoré predstavujú podklady ex lege a predkladá ich stavebník k
vydaniustavebnéhopovolenianavodnústavbu,pričomjeichmožnézaradiťakoskutočnostiodborného,

t.j. vecného charakteru, t.j. sú to skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej moci. Tieto
podklady rozhodnutia sú predložené priamo od projektanta, ktorý na uvedenú činnosť musí získať
osvedčenie, že spĺňa nároky kladené na autorizovaného stavebného inžiniera, ktorý navrhuje vodné
stavby.

30. Žalovaný k námietke žalobcu, že zlyhal aj prvostupňový orgán tým, že vodnú stavbu povolil bez
toho, aby si podľa § 63 ods. 1 písm. b) stavebného zákona overil ochranu verejných záujmov životného
prostredia, doplnil, že je na úvahe správneho orgánu, aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného
získania podkladov na rozhodnutie zvolí. Na dokazovanie je možné použiť všetky zákonné prostriedky,
ktorými je možné zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov,

výber prostriedkov dokazovania závisí od konkrétnych skutočností v danom správnom konaní. Musia
však byť v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán postupuje pri hodnotení dôkazov podľa svojej
úvahy, pričom každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný
poukázal aj na zásadu procesnej rovnosti podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá neznamená,
že správny orgán je povinný vo výsledku rozhodovania akceptovať všetky námietky, ktoré žalobca

počas konania vzniesol, je však povinný sa s týmito námietkami zákonom stanoveným spôsobom
vysporiadať a v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). V tejto súvislosti žalovaný

poukázal opakovane, ako aj v napadnutom rozhodnutí, na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 23S/48/2020-108 zo dňa 14.07.2021. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán v procesnom
postupe, spôsobe zisťovania a vyhodnocovania podkladov rozhodnutia a iných vyjadrení, dôkazov, či
listín v priebehu vodoprávneho konania sa riadil zákonnými požiadavkami nie len vodného zákona (§ 26,§ 73), stavebného zákona (§ 62 a § 66), vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (§ 8, § 10), ale aj
Správneho poriadku (jeho tretia časť, § 18 - § 52). Nesúhlasné vyjadrenia v čase vodoprávneho konania,

ako aj konania na odvolacom orgáne, sú len názorom žalobcu s poukazom na vydané Usmernenie
MŽP SR, ale bez preukázania, že navrhnutý spôsob odvádzania vôd z povrchového odtoku, ako bol
v projektovej dokumentácii a vo vydanom stavebnom povolení, nespĺňa zákonné požiadavky na vydanie
daného rozhodnutia.

31. K námietke žalobcu, podľa ktorej si žalovaný mal zabezpečiť podklady - znalecký posudok podľa §
16 ods. 7 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, žalovaný uviedol, že ak mal za to, že bolo možné vydať
stavebné povolenie na vodnú stavbu v rozsahu, ako bol na ňu vypracovaný projekt a bola posúdená v
rámcivodoprávnehokonania,nemuselvyžadovaťznaleckýposudok.Vodnástavbabolanaprojektovaná
v takom rozsahu, ktorý bol v súlade s vodným zákonom, ktorý pri odvádzaní vôd z povrchového
odtoku umožňuje aj využiť kanalizáciu a nie len priamo odvádzanie takýchto vôd do podzemných vôd.

Hydrogeologickýposudoknebolpodkladompreprvostupňovérozhodnutie,alebolpredloženýažvrámci
odvolacieho konania. Uvedené navodzuje dojem, že žalobca nemohol vznášať námietky voči posudku,
ktorý ani nebol súčasťou prvostupňového rozhodnutia, čo vyvoláva pochybnosti o argumentoch žalobcu.
Napadnuté rozhodnutie nemôže byť tak podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako
aj pre nedostatok dôvodov, keďže neboli tieto námietky súčasťou podaného odvolania voči postupu

prvostupňového orgánu.

32. Žalobca k postupu podľa § 16a vodného zákona poukázal na skutočnosť, že jeho postupu
podlieha každá stavba, buď orgán štátnej vodnej správy na základe odborného posudku alebo projektu
vydá záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, že stavba si nevyžaduje výnimku,

alebo rozhodne podľa § 16a vodného zákona o výnimke. Námietka žalobcu však podľa žalovaného
nesmerovala priamo proti záväznému stanovisku dotknutého orgánu – vyjadrenie Okresného úradu
Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, orgánu štátnej vodnej správy, ale žalobca
len poukázal na postup podľa § 16a vodného zákona. Preto žalovanému nevyplývala povinnosť v
zmysle stavebného zákona podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona vyžadovať od dotknutého orgánu

stanovisko k námietkam a následne nadriadený orgán žiadať o potvrdenie, alebo zmenu stanoviska.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len poukázal na skutočnosť, kedy je potrebné postupovať podľa
§ 16a vodného zákona, a to pri určovaní, ktoré stavby a činnosti podliehajú postupu podľa § 16a
vodného zákona, pričom je potrebné vychádzať z úvahy ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej
vody alebo podzemnej vody, či realizáciou daného zámeru môže dôjsť: i) k modifikácii (zmene)

fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody,
ktoré môžu viesť k zhoršeniu alebo nedosiahnutiu dobrého stavu/potenciálu vôd alebo ii) k zhoršeniu
stavu útvaru povrchových vôd z veľmi dobrého na dobrý stav. Podľa § 73 ods. 21 vodného zákona
záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k
vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k činnosti; ak sa územné konanie pre

činnosť nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky sú podkladom ku konaniu o povolení
činnosti. Žalovaný zdôraznil, že nakoľko bolo na vodnú stavbu vydané rozhodnutie o umiestnení stavby
– Rozhodnutie č. Msú-2020/9842-03 zo dňa 25.03.2021, právoplatné dňa 04.06.2021, prvostupňovému
orgánu nevyplývalo z § 73 ods. 21 za bodkočiarkou vodného zákona mať ako podklad ku konaniu
o povolení činnosti záväzné stanovisko a povolenie výnimky. Taktiež žalovaný poukázal aj na znenie

ustanovenia § 73 ods. 21 pred bodkočiarkou vodného zákona, že záväzné stanovisko podľa § 16a ods.
1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy
v územnom konaní k činnosti, v tomto prípade však prvostupňový orgán rozhodoval vo veci vydania
stavebného povolenia na vodnú stavbu, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vodného zákona
podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy k vydaniu stavebného povolenia nie je ani záväzné

stanovisko podľa § 16a ods. 1 a ani povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10. Vyjadrenie orgánu štátnej
vodnej správy bolo predložené ku konaniu vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu, na
ktorú bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie, t.j. nevzťahuje sa na uvedené postup vychádzajúci
z ustanovenia § 73 ods. 21 vodného zákona, na ktorý odkazuje žalobca.

33. K námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaný
uviedol, že správna úvaha prvostupňového správneho orgánu je dostatočná, dokonca žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil svoje právne závery a vyhodnotil nie len odvolacie dôvody
žalobcu, ale aj jeho námietky v priebehu prvostupňového konania, ako aj námietky uvedené vo vyjadreník podkladom rozhodnutia v odvolacom konaní. Vznesenými pripomienkami sa riadne zaoberal, tieto
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj vyhodnotil a uviedol úvahu o ich opodstatnenosti/ resp.
neopodstatnenosti. Vo svojom rozhodnutí žalovaný doplnil nedostatočné odôvodnenie prvostupňového

rozhodnutia, doplnil aj ďalšie vysvetlenia a posúdenia, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné a
vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo v prvostupňovom rozhodnutí absentovalo.
Žalovaný doplnil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia do takej miery, aby z neho bolo zrejmé,
nielen na základe čoho bolo rozhodnuté, ale predovšetkým s poukazom na vysporiadanie sa s
námietkami účastníkov konania, ako aj uvedenie dostatočnej správnej úvahy, ktorá zabezpečuje

preskúmateľnosť rozhodnutia. Vrátenie veci na nové konanie na prvostupňový orgán by neprinieslo iný
výsledok v rámci odvolacieho konania a prvostupňový orgán by rozhodol rovnako v novom prejednaní,
preto žalovaný pristúpil k doplneniu odôvodnenia rozhodnutia, aby konanie prebiehalo hospodárne a
bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania.

34. K námietkam, že prvostupňový orgán vydal nezákonné rozhodnutie pre nedostatočné zosúladenie s

inými právnymi predpismi, resp. vychádzal z nesprávneho vecného vyhodnotenia, žalovaný uviedol, že
tieto žalobné námietky sú totožné s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, pričom žalobca v tomto
smere v žalobe nepredniesol žiadne konkrétne námietky, v ktorých by namietal argumentáciu a závery,
s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odvolaní, ako aj s námietkami v rámci vyjadrenia k podkladom
rozhodnutia, v napadnutom rozhodnutí. Žalobca neuviedol žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu o

tom, prečo závery žalovaného správneho orgánu v druhostupňovom rozhodnutí nemôžu z hľadiska
zákonnosti obstáť, preto žalovaný považoval tieto žalobné námietky za nerelevantné.

35. K námietke žalobcu, že žalovaný nedal žalobcovi možnosť sa s podkladmi rozhodnutia oboznámiť
a vyjadriť sa k nim, čím porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že táto námietka

nie je opodstatnená, nakoľko žalobca a rovnako aj ďalší účastníci konania boli v zmysle § 33 ods. 2
Správneho poriadku oboznámení s podkladmi rozhodnutia v odvolacom konaní, pričom poukázal na
str. 4 napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobca sa k doplneniu podkladov aj vyjadril. Žalovaný tiež
poukázal na to, že aj prvostupňový orgán v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal listom č. OU-
BBOSZP3-2023/003433-021 zo dňa 11.07.2023 účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom

rozhodnutia pred jeho vydaním. Teda nie len žalovaný, ale aj prvostupňový orgán, umožnil účastníkom
konania nie len vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku), ale dokonca aj
nahliadnuť do spisu a robiť si kópie, odpisy (§ 23 ods. 1 Správneho poriadku).

36. Podľa žalobcu prvostupňový orgán a aj žalovaný tým, že nevzali do úvahy Usmernenie MŽP SR,

svoje rozhodnutie v rozpore s § 46 Správneho poriadku nezosúladili s ďalšími právnymi predpismi. K
uvedenému žalovaný zdôraznil, že na Slovensku sa všeobecne záväzné právne predpisy (a niektoré
ďalšie právne akty) uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Výstupy ústredného orgánu
štátnej správy, takým je aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sú všeobecne
záväzným právnym predpisom, ak majú požadovanú formu (výnos alebo opatrenie) a sú oznámené v

Zbierke zákonov SR. Štátne orgány môžu konať len to, čo im adresne povoľuje zákon. Podľa čl. 123
Ústavy SR môžu ministerstvá na základe zákonov a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne
predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Na základe uvedeného môže ministerstvo vydať predpis
iba v súvislosti s otázkami, na ktoré ho vodný zákon výslovne oprávňuje, a to výlučne prostredníctvom
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je vyhláška alebo opatrenie. Keďže usmernenie, na

rozdiel od vyhlášky, nie je všeobecne záväzný právny predpis, nemožno ním ukladať povinnosti, ani
meniť vyhlášky, či iné právne predpisy. Pojem usmernenie Ústava SR a ani vodný zákon nepozná.
Právna teória ho však považuje za akt, ktorým nadriadený orgán riadi a usmerňuje činnosť podriadených
orgánov a ktorý je záväzný iba pre podriadené orgány vo vnútorných vzťahoch verejnej správy.

37. K námietke žalobcu o absencii osobitnej náležitosti rozhodnutia – podmienky z rozhodnutia zo
zisťovacieho konania, žalovaný poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia – podmienku č. 1
na str. 3 prvostupňového rozhodnutia , v ktorej je uvedené : „ 1. Požiadať správcov dotknutých
komunikácii ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich požiadavky rešpektovať
v plnom rozsahu“. Podmienky z rozhodnutia zo zisťovacieho konania teda boli súčasťou stavebného

povolenia a bol aj dodržaný postup prvostupňového orgánu ako povoľujúceho orgánu podľa § 38 zákona
o posudzovaní vplyvov. V rámci vodoprávneho konania u prvostupňového orgánu nezistil žalovaný
pochybenie prvostupňového orgánu ako povoľujúceho orgánu v zmysle § 38 zákona o posudzovaní
vplyvov. Ako povoľujúci orgán prvostupňový orgán postupoval v zmysle § 38 zákona o posudzovanívplyvov, t.j. zverejnil informácie (§ 38 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov), zaobstaral si záväzné
stanovisko od orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie (§ 38 ods. 3 zákona o posudzovaní
vplyvov), konal s orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie ako s dotknutým orgánom (§ 38

ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov), ako aj rozhodol tak, že podmienku z rozhodnutia zo zisťovacieho
konania uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia ako podmienku pre uskutočnenie vodnej stavby podľa
§ 26 ods. 2 vodného zákona a § 66 ods. 1, 3 a 4 stavebného zákona, t.j. rozhodnutie povoľujúceho
orgánu musí obsahovať podmienky, ktoré určil príslušný orgán v rozhodnutí vydanom v zisťovacom
konaní (§ 38 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov). Žalovaný zdôraznil, že táto žalobná námietka

nesúvisí s vydaným rozhodnutím prvostupňového orgánu, nakoľko ten dodržal postup aj v rámci § 38
zákona o posudzovaní vplyvov ako povoľujúci orgán a súčasne vztiahol aj samotné rozhodnutie na
§ 38 zákona o posudzovaní vplyvov. Táto podmienka z rozhodnutia zo zisťovacieho konania, resp.
jej plnenie, bude následne overované aj pri kolaudácii vodnej stavby vychádzajúc z ustanovenia § 81
ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či
sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa

dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

38. Žalobcovi ďalej nebolo zrejmé, prečo súlad s územným plánom Mesta Banská Bystrica overovalo
záväzným stanoviskom podľa § 140b ods. 4 stavebného zákona Mesto Brezno, keď príslušným
dotknutým orgánom na záväzné stanovisko podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona je obec, ktorej
územný plán sa overuje. Záväzné stanovisko Mesta Brezno je podľa žalobcu neplatné, vydal ho
miestne nepríslušný orgán. K uvedenému žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 119 ods. 3

stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je
zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych
úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný
úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. V tomto prípade bolo určené Mestu Banská Bystrica ako
stavebníkoviMestoBreznoakostavebnýúradnavykonaniekonaniaavydanierozhodnutia.PretoMesto

Brezno vydalo nie len rozhodnutie o umiestnení vodnej stavby č. Msú-2020/9842-03 zo dňa 25.03.2021,
ale aj záväzné stanovisko pod značkou MsÚ-2023/6722-02 zo dňa 23.06.2023 k vydaniu povolenia
špeciálnym stavebným úradom podľa § 140b stavebného zákona, ktorým overuje dodržanie podmienok
určených v územnom rozhodnutí. Žalovaný preto považoval túto žalobnú námietku ako neopodstatnenú,
keďže Mesto Brezno bolo príslušným stavebným úradom na vykonanie konania o umiestnení vodnej

stavby a súčasne príslušným stavebným úradom na vydanie záväzného stanoviska.

39. Ďalej žalobca v správnej žalobe skonštatoval, že stavba nie je vo verejnom záujme, ako uvádzal
žalovaný v napadnutom rozhodnutí, a len samotná skutočnosť, že ide o verejno-prospešnú stavbu z nej
ešte nerobí stavbu vo verejnom záujme. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že zrejme išlo

o nesprávne uvedený pojem, resp. úvahu, na ktorú žalovaný vztiahol svoju úvahu. Žalovaný mal skôr na
mysli, že výstavba vodnej stavby, ako aj samotnej spevnenej plochy, prispeje k lepšiemu zabezpečeniu
pohodlia bývania obyvateľov v danej lokalite a je vo všeobecnosti prínosná tak pre obyvateľov, ako
aj ochranu vôd, keďže nebudú vozidlá parkovať len tak na priľahlých plochách (v súčasnosti aj na
lúkach), ale na parkovisku, ktoré bude pre tento účel vybudované. Na základe všetkých uvedených

skutočností považoval žalovaný tieto žalobné dôvody za neopodstatnené. Žalovaný po vyhodnotení
obsahu podanej žaloby zotrval v plnej miere na právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí.
Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné a mal
za to, že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci a procesné práva účastníkov
konania boli zabezpečené dostatočným spôsobom.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k správnej žalobe

40. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení uviedol, že správny orgán vykonal právne relevantné
dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci, ktorý následne viedol k správnemu

právnemu posúdeniu veci. Žalovaný naviac vykonal dokazovanie aj nad rámec verifikácie vykonaných
dôkazov zo strany prvostupňového orgánu, pričom aj po vyhodnotení novo-vykonaných dôkazov
dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je v súlade so zákonom. Žalobca vo svojej
žalobe neuviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a rovnako neuviedol, v čomspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Žalovaný v rámci svojho rozhodovania vec právne
posúdil správne, zistený skutkový stav podradil príslušným právnym normám, riadil sa všetkými
zákonnými ustanoveniami príslušnými pre rozhodovanie danej veci a zo strany žalovaného nedošlo ani

k nesprávnemu výkladu jednotlivých zákonných ustanovení. Ďalší účastník konania 1/ sa nestotožnil
s názorom žalobcu, že postupom žalovaného mu boli odopreté práva. K porušeniu práv žalobcu by
došlo zo strany správneho orgánu iba vtedy, ak by správny orgán vydal meritórne rozhodnutie bez
toho, aby účastníci konania boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k
podkladom. Doplnené podklady odvolacieho konania boli účastníkom konania riadne doručené verejnou

vyhláškou. Prvostupňový orgán sa s návrhmi žalobcu v pozícii zainteresovanej verejnosti vysporiadal
dostatočne a svoju právnu úvahu pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, dostatočne aj odôvodnil. Rovnako tak sa aj odvolací orgán vysporiadal s odvolacími
dôvodmi žalobcu, ktorými sa starostlivo zaoberal, preskúmal postup prvostupňového orgánu ako aj
všetkých podkladov preukazujúcich presne a úplne skutočný stav veci a o odvolaní žalobcu riadne
rozhodol. V samotnom procesnom postupe žalovaného ďalší účastník konania 1/ nevzhliadol porušenie

§ 3 Správneho poriadku. Tak prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie spĺňajú všetky
zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku. Rozhodnutia boli vydané orgánom na
to splnomocneným, teda správnym orgánom vecne, miestne a funkčne príslušným. Z odôvodnení
rozhodnutí je zrejmé o čom a v akej veci správny orgán rozhodoval, aké podklady na rozhodovanie
použil, ktoré podklady naopak nepoužil a prečo, ako sa vyrovnal so stanoviskami a návrhmi účastníkov

konania, aké dôkazy pre svoje rozhodovanie použil a prečo a akými úvahami sa riadil. Žalovaný v rámci
odvolacieho konania napadnuté rozhodnutie preskúmal dostatočne, stav veci bol spoľahlivo posúdený.
Žalovaný nezistil v priebehu odvolacieho konania žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového orgánu a
žalovaný sa stotožnil v plnom rozsahu s rozhodnutím prvostupňového orgánu nielen v časti výroku

rozhodnutia ale aj správneho uváženia a toto rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí taktiež objasnil
aj to, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutkových tvrdení ďalší
účastník konania 1/ navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/ k správnej žalobe

41. Ďalší účastník konania 3/ vo vyjadrení uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k nesprávnemu
výkladu jednotlivých zákonných ustanovení a v rámci rozhodovacej právomoci bola daná vec z právneho
hľadiskaposúdenásprávne,pričomskutočnýstavbolzistenýsprávneaúplne.Zároveňdodal,ževrámci
vyjadrovacej činností pri príprave vodnej stavby vydal kladné vyjadrenie k projektovej dokumentácii

pre územné rozhodnutie a tiež ku projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie, čím zároveň
konštatoval, že s vydaním územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia na predmetnú vodnú
stavbu súhlasí za predpokladu splnenia požiadaviek uvedených vo vyjadreniach. Tak napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie spĺňajú všetky zákonné
náležitosti v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku a preto mal za to, že predmetný procesný postup

nie je v rozpore s § 3 Správneho poriadku. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby správny súd
správnu žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

42. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) oznámil začatie konania postupom
podľa § 31 ods. 4 SSP verejnou vyhláškou (na č. l. 51 súdneho spisu) na úradnej tabuli správneho
súdu od 26.08.2024 do 31.08.2026, nakoľko správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo
doručované verejnou vyhláškou.

43. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na
žiadosť žalobcu) na deň 28.01.2026. Žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.01.2026
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej vyťaženosti a súhlasil s pojednávaním
v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, že sa pridržiava tvrdení uvedených vo vyjadrení k správnej
žalobe zo dňa 12.09.2024 a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca

podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.01.2026, oznámil, že na základe pokynu od žalobcu sa na
pojednávaní nezúčastní právny zástupca žalobcu a požiadal, aby správny súd rozhodol bez jeho účasti.
Zároveň uviedol, že sa pridržiava argumentácie uvedenej v správnej žalobe a v písomných vyjadreniach.
Na záver navrhol, aby správny súd rozhodol tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu a priznal žalobcovinárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Ďalší účastník konania 1/ podaním doručeným dňa
28.01.2026 o 8:34 hod. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, zotrval na svojom písomnom
vyjadrení a navrhol, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ďalší účastník

konania 2/ sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, ani neospravedlnil svoju neúčasť a
nežiadal o odročenie pojednávania. Ďalší účastník konania 1/ sa na pojednávaní pred správnym súdom
vyjadril v zhode s obsahom jeho písomného vyjadrenia a v rámci záverečného slova žiadal správnu
žalobu žalobcu zamietnuť.

44. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým
predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na pojednávaní nariadenom
na návrh žalobcu a po oboznámení sa so správnou žalobou, ako aj s vyjadreniami žalovaného a ďalších

účastníkov konania 1/ a 3/, s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným, dospel k
záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech, nakoľko bola vyhodnotená ako nedôvodná,
pretojusprávnysúdzamietolpodľa§190SSP.Správnysúdnezistilvpostupeavrozhodnutiachorgánov
verejnej správy také nedostatky, pre ktoré by nebol viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§
134 ods. 2 SSP).

45. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

46. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

48. Podľa § 26 ods. 1 prvá veta vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje

na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby,
ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa § 26 ods. 2 vodného zákona v povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí
záväzné podmienky na uskutočnenie stavby a užívanie stavby.

50. Podľa § 37 ods. 1 vodného zákona orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie
odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré
môže vykonať iba oprávnená osoba. Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na a) preskúmanie
a zhodnotenie hydrogeologických pomerov príslušnej oblasti, b) zhodnotenie samočistiacich schopností

pôdy a horninového prostredia danej lokality v konkrétnej oblasti, c) preskúmanie a zhodnotenie
možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd.
51. Podľa § 52 ods. 1 vodného zákona vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré
umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie
ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke

vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti.

52. Podľa § 73 ods. 1 vodného zákona na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne
konanie“) podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa $ 48 ods. 5 písm. u) až w) sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce

sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak.53. Podľa § 73 ods. 2 vodného zákona žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami
obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné
na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia,

ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o také
rozhodnutie podľa stavebného zákona, a údaje o hydrologických veličinách poskytovaných poverenou
osobou. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne
posudky o vplyve žiadaného rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom
chránené záujmy iných.

54. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného

konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

55. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,

komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

56. Podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona úrad na základe návrhu obce určí, ktorá iná obec bude

stavebným úradom, ak pôjde o konania podľa tohto zákona, v ktorých táto obec bude navrhovateľom,
stavebníkom, vlastníkom stavby, budúcim vlastníkom stavby podľa zmluvy o budúcej zmluve alebo
žiadateľom o povolenie terénnych úprav alebo prác. Určenie iného príslušného stavebného úradu sa
vydáva najdlhšie na obdobie 24 kalendárnych mesiacov a platí na vedenie celého konania podľa tohto
zákona a vydanie rozhodnutia vo veci, ak konanie začalo v tomto období. Ustanovenia § 77 týmto nie

sú dotknuté.

57. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch
letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách

na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom,
a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri
stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach
územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch
podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“).

58. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona,
pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak: povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len
na základe záväzného stanoviska podľa $ 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý
overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva,

špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne
príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených
územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním
územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

59.Podľa§29ods.13zákonaoposudzovanívplyvovvýrokováčasťrozhodnutiavydanéhovzisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné

prostredie.60. Podľa § 38 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním
predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto
zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami.

61. Podľa § 38 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov povoľujúci orgán vo vzťahu k povoľovaniu
navrhovanej činnosti bezodkladne zverejní na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle
a) žiadosť o začatie povoľovacieho konania,
b) miesto, kde je rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní k nahliadnutiu verejnosti,

c) podmienky na realizáciu navrhovanej činnosti uvedené v povolení,
d) hlavné opatrenia na predchádzanie, zníženie, a ak je to možné, kompenzácie významných
nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak bolo udelené povolenie,
e) informáciu o účasti verejnosti v povoľovacom konaní a
f) dátum nadobudnutia právoplatnosti povolenia.
62. Podľa § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez

vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o
navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.

62. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. OU-BB-OOP3-2024/001930-019 zo dňa 30.04.2024, ktorým zamietol odvolanie žalobcu, ako aj

zrušenia jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia č. OU-BBOSZP3-2023/003433-026 zo
dňa 05.09.2023, ktoré žalovaný potvrdil a ktorým stavebníkovi prvým výrokom podľa § 26 ods. 1 a 4
vodného zákona v spojení s § 66 ods. 1 stavebného zákona povolil uskutočnenie vodnej stavby „SO 02
– Dažďová kanalizácia + ORL“ na pozemkoch parcelné č. KN-C 2495/1 (KN-E 484/1), 2699/4, 2699/14,
2699/34, 2699/36 v k. ú. A., druh stavby: inžinierska stavba, účel stavby: odvádzanie vôd z povrchového

odtoku z parkovísk, druhým výrokom určil podmienky na vypúšťanie vyčistených vôd z povrchového
odtoku – z parkovísk cez ORL typu KL 65/1 o kapacite O – 65 [/s (výrobca KLARTEC, s.r.o., Trnava) a
cez uličnú vpusť UV11 s vloženým malým ORL do detenčnej nádrže o objeme 163,3 m3 s regulovaným
odtokom (ŠB2) šachtou ŠBI do existujúcej kanalizácie profilu DN300 – prípojky od Saleziánskeho centra
don Bosca, ktorá je následne zaústená do verejnej kanalizácie v správe Stredoslovenskej vodárenskej

prevádzkovej spoločnosti, a.s., Banská Bystrica, pričom prvostupňový orgán v súlade s § 26 ods. 2
vodného zákona a § 66 ods. 1, 3 a 4 stavebného zákona určil záväzné podmienky pre uskutočnenie
vodnej stavby.

63. Správny súd k podanej správnej žalobe na úvod uvádza, že obsah správnej žaloby žalobcu bol na

niektorých miestach (najmä v jej úvodnej časti) neurčitý a plný teoretických východísk bez ozrejmenia
ich aplikácie vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam žalovaného a prvostupňového orgánu. Pokiaľ
žalobca v správnej žalobe (bod 28. časť 1. správnej žaloby) navrhol, aby správny súd postupoval
podľa § 59 SSP a vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov správnej žaloby, správny súd uvádza,
že z ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že aplikácia

tohto ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak z podania vo veci samej nie je zrejmé, čoho sa týka
a čo sa ňou sleduje alebo je neúplné či nezrozumiteľné, pričom táto situácia nenastáva, ak žaloba
obsahuje náležitosti podľa § 182 ods. 1 SSP, teda aj dôvody žaloby. Samotná kvalita predostretých
žalobných bodov je na žalobcovi. Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 viazaný včas uplatnenými
žalobnými námietkami a je v dispozícii žalobcu tieto konkretizovať. Ak žalobné body žalobca formuluje

len všeobecne a v nekonkrétnej rovine, toto nie je nedostatok žaloby z pohľadu jej náležitostí a nie je
dôvodomnaodstraňovaniejejvád.Vtomprípadesúdmeritórneprejednávecvzmysletaktouplatnených
žalobných bodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 7Svk/22/2024 zo dňa 28.05.2025, podľa ktorého „uvedené východiská sú aplikovateľné tak
pri žalobcovi so žalobnou legitimáciou podľa § 178 ods. 1 SSP, ako aj podľa § 178 ods. 3 SSP. Aj

v prípade namietaného porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia musí byť správna
žaloba dostatočne konkrétna po skutkovej aj právnej stránke (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), nestačí len
všeobecný nesúhlas s postupom správnych orgánov. Správny súd nekonštatoval, že by zo správnej
žaloby nebolo zrejmé, čo sa ňou sleduje, ani že by bola neúplná, nezrozumiteľná alebo úmysel žalobcu
nejasný, preto nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 59 SSP“. Správny súd v tu prejednávanej veci

nemal preto povinnosť za žalobcu (ktorý bol v súdnom konaní právne zastúpený) vyhľadávať konkrétne
dôvody nezákonnosti a určovať tak rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom
(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 644/2024).64. K námietkam žalobcu o potencionálnom ohrození životného prostredia tým, že ďalší účastník
konania 1/ si nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 zákona o životnom prostredí, t. j. sám nepozná vplyvy
svojej činnosti na životné prostredie, a zároveň, že žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2

zákona o životnom prostredí, a teda nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia,
správny súd uvádza, že v týchto bodoch žalobca predniesol len všeobecné a nekonkrétne žalobné
námietky bez priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec.
Žalobca neuviedol ako žalovaný a ďalší účastník konania 1/ porušili svoje povinnosti a ani neuviedol aké
ďalšie ustanovenia zákonov žalovaný nedodržal. Takto všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné

námietky, ktoré možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom
prvostupňového orgánu i žalovaného, ako aj s ich hodnotením veci, bránili tomu, aby správny súd
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Keďže žalobca dostatočne
nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo
so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a

z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné týmto
žalobným bodom vyhovieť.

65. Námietky žalobcu z podstatnej časti smerovali proti samotnému projektu povoľovanej vodnej stavby,
predmetom ktorého bolo okrem iného aj riešenie odvodu dažďových vôd z povrchového odtoku.

V správnej žalobe žalobca prezentoval svoj pohľad na projekčné riešenie odvodu dažďových vôd
z povrchového odtoku a preferoval také riešenie, podľa ktorého je potrebné vodu z povrchového odtoku
rozdeliť na vodu, ktorá ostáva v území (plošný vsak v zatrávňovacích dlažbách, voda odvedená do
priľahlého zeleného terénu) a vodu, ktorá je odvádzaná do útvarov spodných vôd (vsakovacie objekty),
resp. vodného recipientu (dažďovou kanalizáciou až k toku recipientu). Svoj nesúhlas s projekčným

riešením povoľovanej vodnej stavby žalobca odôvodňoval tým, že správnymi orgánmi bolo porušené
anerešpektovanéUsmernenieMŽPSR,čomápodľažalobcuzanásledokrizikoohrozeniazáujmovvôd.

66. K uvedenej žalobnej námietke správny súd uvádza, že bola žalobcom vznesená tak v konaní pred
prvostupňovým orgánom, ako aj v odvolacom konaní. Prvostupňový orgán sa v rámci svojho rozhodnutia

vysporiadal s požiadavkou (odstránenia odlučovača ropných látok a uprednostnenia priameho plošného
vsaku cez plochy parkoviska vyspádovaním do okolitého zeleného terénu) s tým, že táto je v rozpore
s § 37 ods. 4 vodného zákona a účinným opatrením na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok
do podzemných vôd je zabezpečené práve vybudovaním odlučovača ropných látok, pričom jeho
odstránenímbybolienvironmentálnecielevzmyslevodnéhozákonaohrozené.Zároveňkpredmetnému

Usmerneniu MŽP SR uviedol, že „usmernenie, na rozdiel od vyhlášok, nie je všeobecne záväzný
právny predpis, nemožno ním ukladať povinnosti, ani meniť vyhlášky, či iné právne predpisy“. Žalovaný
v napadnutom odvolaní k predmetnej námietke uviedol, že „...nemôže vychádzať, ako tvrdí odvolateľ, z
Usmernenia MŽP SR, ktoré nie je možné aplikovať na každú vec, ale je potrebné posúdiť aj existujúce
pomery lokality, možnosť vsakovania vôd, ako aj možnosť odvedenia vôd do kanalizácie, ak to kapacitne

kanalizácia umožňuje. Usmernenie MŽP SR nie je rovnako možné pokladať ako dokument, ktorý je
právne záväzný pre povoľujúci orgán, len môže z neho vychádzať, ale nie rovno na jeho základe
založiť výrok rozhodnutia, bez vyhodnotenia aj širších súvislostí.“ Správny súd sa stotožnil s právnym
názorom správnych orgánov, že predmetné Usmernenie MŽP SR nepredstavuje všeobecne záväzný
právny predpis a teda nie je za každých okolností všeobecne záväzný pre orgány štátnej vodnej

správy. Jeho uplatnenie je potrebné posudzovať s ohľadom na osobitné okolnosti povoľovanej vodnej
stavby a miestne pomery danej lokality. Pokiaľ žalobca namietal zastaranosť projektovej dokumentácie
či rozhodnutia zo zisťovacieho konania vo vzťahu k Usmerneniu MŽP SR, potom treba uviesť, že
projekt vodnej stavby bol projektantom vypracovaný v období (09/2021) pred účinnosťou predmetného
usmernenia(18.10.2021),pretoniejezrejméakomoholvôbecprojektantprihliadnuťnatotousmernenie,

keď o usmernení nevedel, resp. toto usmernenie v tom čase ani neexistovalo. Napriek uvedenému
z hľadiska obsahu predmetného usmernenia správny súd dáva do pozornosti, že z čl. 7 (Záver) vyplýva,
že „všetky vyššie uvedené možnosti platia všeobecne a sú pomôckou pri vyjadrovaní sa orgánu štátnej
vodnej správy podľa § 28 vodného zákona, avšak orgán štátnej vodnej správy je ten príslušný orgán,
ktorý podľa vodného zákona určuje, čo je alebo nie je vodná stavba a kedy sa vyžaduje povolenie na

osobitnéužívanievôdvzhľadomnakonkrétnepodmienkydanéhoprípadu“.Správnysúdvtejtosúvislosti
zároveň uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný nerozhodoval so znalosťou miestnych
pomerov, nakoľko obsah preskúmavaných rozhodnutí a obsah administratívnych spisov svedčí o tom,
že žalovaný zohľadnil všetky podklady pre rozhodnutie (projektovú dokumentáciu, súhlasné stanoviskádotknutých orgánov, výsledok miestneho zisťovania, záväzné stanoviská a pod., vrátane podkladov,
ktoré predložil stavebník v odvolacom konaní – stanovisko projektanta, Hydrogeologický posudok),
zaoberal sa širšími súvislosťami a venoval pozornosť miestnym pomerom, ktoré môžu mať vplyv na

uskutočnenie vodnej stavby. Pokiaľ by správny súd aj pripustil argumentáciu žalobcu o požiadavke
rešpektovania predmetného usmernenia orgánmi štátnej vodnej správy, treba prisvedčiť žalovanému,
že ani z obsahu tohto usmernenia nemožno vyvodiť, že by úplne vylúčilo možnosť odvádzať vody z
povrchového odtoku parkovísk do kanalizácie, nakoľko v čl. 5 (Vody z povrchového odtoku z komunikácií
a parkovísk) ods. 3 Usmernenia MŽP SR sa uvádza „Ak nie je možné odvádzanie týchto vôd (z

povrchového odtoku z parkovísk – pozn. správneho súdu) ani do podzemných vôd ani do povrchových
vôd, pri ich odvádzaní do kanalizácie je potrebné stanovisko vlastníka resp. prevádzkovateľa tejto
kanalizácie, ktorý si určí podmienky, či je potrebné vody z povrchového odtoku prečisťovať pred ich
odvádzaním do kanalizácie.“ V posudzovanej veci pritom žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol,
že o takýto prípad nejde (ide o prípad podľa čl. 5 ods. 3 Usmernenia MŽP SR) vzhľadom na „vysokú
zastavanosť územia (časť Sásová mesta Banská Bystrica), pričom technicky a hlavne vďaka miestnym

pomerom, nie je možné odvádzať vody do podzemných vôd a vodný tok sa v blízkosti nenachádza“.
Zároveň treba k tejto námietke žalobcu uviesť, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne
zákonné ustanovenie vodného zákona, stavebného zákona, či iného všeobecne záväzného právneho
predpisu, ktoré by bolo zo strany správnych orgánov porušené. S uvedeným potom plne korešponduje
aj správna argumentácia žalovaného, podľa ktorej ak by bolo jediným riešením odvádzanie vôd do

povrchových, resp. podzemných vôd, táto povinnosť by bola zakotvená priamo vo vodnom zákone.
V dôsledku uvedeného potom správny súd dospel k záveru, že argumentácii žalobcu chýba konkrétna
právna argumentácia, ktorou by sa správny súd mohol z hľadiska vyhodnotenia zákonnosti (nad rámec
už uvedeného) bližšie zaoberať. Správny súd z preskúmavaných rozhodnutí zistil, že správne orgány
sa dostatočným spôsobom zaoberali námietkou neuplatnenia predmetného usmernenia, pričom ich

závery sú z hľadiska zákonnosti udržateľné, preto správny súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené potom neobstojí ani námietka žalobcu o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutiažalovanéhoaprvostupňovéhorozhodnutiazdôvodunedostatočnéhonezisteniaskutkového
stavu podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ktorá spočívala v tom, že Usmernenie MŽP SR nebolo
podkladom stavebného povolenia, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány

disponovali dostatočným množstvom podkladov pre nimi prijaté závery, ktoré našli svoj odraz vo
výrokovej časti preskúmavaných rozhodnutí.

67. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa vôbec nezameral na zachovanie prirodzenej vodnej
bilancie podľa § 6 vodného zákona, správny súd uvádza, že táto žalobná námietka neobstojí, nakoľko

nezodpovedá obsahu prvostupňového rozhodnutia, v ktorom prvostupňový orgán uviedol, že „v zmysle
§ 6 vodného zákona nedôjde k výraznej zmene vodnej bilancie povodia vodohospodársky významného
vodného toku Hron a to z dôvodu regulovaného odtoku Q = 2,0 l/s, pričom vody z prepadu z detenčnej
nádrže budú zaústené do terénnej zníženiny, kde budú vsakovať do podzemných vôd. Navrhované
technické riešenie je v súlade s Rámcovou smernicou o vodách, boli dodržané environmentálne ciele,

kvalita odvádzaných vôd a rovnako aj zachovanie vody v krajine.“ Z citovaného jednoznačne vyplýva,
že prvostupňový orgán sa zameral aj na otázku zachovania vodnej bilancie podľa § 6 vodného zákona.

68. Správny súd ešte dodáva, že z celkového kontextu Usmernenia MŽP SR vyplýva, že sa zaoberá
primárne prečisťovaním vody z povrchového odtoku, resp. prípadmi, pri ktorých je potrebné vody z

povrchového odtoku prečisťovať pred ich odvádzaním do podzemných vôd, do povrchových vôd, či
do kanalizácie. V prípade posudzovanej vodnej stavby bolo prečistenie projektované prostredníctvom
odlučovača ropných látok, pričom žalobca sám v správnej žalobe nepoprel, že by takéto riešenie
bolo vylúčené, charakterizoval ho iba ako pomerne nákladné, neefektívne a zbytočné, pričom svoje
hodnotenie bližšie nerozviedol, preto ho možno hodnotiť iba ako všeobecný nesúhlas s technickým

riešením prečistenia odvádzaných povrchových vôd. Súčasne treba uviesť, že nemožno sa stotožniť s
argumentáciou žalobcu, že by takéto riešenie nezabezpečilo dobrý stav vôd, keď odlučovače ropných
látok sú kľúčové pre ochranu životného prostredia a prevenciu kontaminácie povrchových a spodných
vôd, nakoľko tieto zariadenia oddeľujú z odpadovej vody olej, sedimenty a jemné častice, čím prispievajú
k ochrane životného prostredia.

69. Vzhľadom na uvedené potom neobstojí ani argumentácia žalobcu o zastaranosti rozhodnutia zo
zisťovacieho konania (Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné
prostredie č. OU-BB-OSZP3-2019/026930-020 zo dňa 08.11.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa22.02.2020 v spojení s Rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov
ako odvolacieho orgánu č. OU-BB-OOP3-2020/008435-005 zo dňa 12.02.2020, ktorým potvrdil
rozhodnutie zo zisťovacieho konania), keďže vydanie predmetného Usmernenia MŽP SR (18.10.2021)

nemalo vplyv na právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Žalobca v tomto smere prednášal
zmätočnú argumentáciu, keď projektantovi vyčítal porušenie povinností vo vzťahu k predmetnému
usmerneniu a na druhej strane pripustil, že usmernenie nadobudlo účinnosť po zisťovacom konaní
a v čase spracovania projektu nebolo účinné. Pokiaľ žalobná námietka smerovala k tomu, že žalobca
nesúhlasil s mierou využitia vodozádržných opatrení (najmä dažďových záhrad) a v súvislosti s tým

vzhliadol nezákonnosť rozhodnutia v ním tvrdenej zastaranosti projektu, potom táto argumentácia
žalobcu smerovala skôr k posúdeniu vhodnosti technického riešenia vodnej stavby, nie k nezákonnosti
preskúmavaných rozhodnutí. Vo všeobecnosti možno uviesť, že každá stavba (vrátane vodnej stavby)
môže byť so zreteľom na jej účel projekčne navrhnutá rôznym spôsobom, to však neznamená, že
požiadavku zákonnosti spĺňa vždy len jedno konkrétne stavebno-technické riešenie takejto stavby.
V tejto súvislosti navyše nemožno opomenúť, že technické riešenie navrhnuté projektantom z časti

zahŕňa aj žalobcom navrhovaný spôsob odvádzania dažďovej vody, keď prvostupňový orgán uviedol,
že „bezpečnostné opatrenie v prípade preplnenia detenčnej nádrže bolo navrhnuté prepadom do
terénnej zníženiny za okrajom parkoviska. Uvedené technické riešenie bude zabezpečovať udržanie
vody v krajine časť vody vsiakne a časť sa odparí do ovzdušia, pričom prepad do terénnej zníženiny s
vegetáciou bude spĺňať charakter dažďovej záhrady.“ Uvedený prijateľný spôsob riešenia si uvedomuje

aj žalobca, keď v správnej žalobe uviedol, že „projektant zachováva terénnu depresiu určenú na
absorpciu dažďových vôd a jej infiltráciu do podložia a preto podľa žalobcu sám projektant svojou
projekčnou činnosťou potvrdzuje, že táto možnosť nie je úplne vylúčená“. Pokiaľ žalobca vnímal
navrhnuté technické riešenie odvodu dažďových vôd ako nedostatočné, neznamená to, že by takéto
technické riešenie bolo vylúčené, resp. že by nezodpovedalo požiadavkám vodného zákona z hľadiska

ochrany vôd. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný mal v rámci odvolacieho konania k dispozícii z
hľadiska vyhodnotenia vplyvu odvádzaných vôd aj vyjadrenie projektanta zabezpečené stavebníkom,
v ktorom projektant uviedol, že „V priebehu projekčných prác bola urobená rekognoskácia terénu v
čase dažďa, dažďová voda z nespevnených zatrávnených plôch nevsakuje, ale odteká priekopou
(v miestach terénnych depresii voda zostáva stáť na trávnatej ploche), a aj preto bolo zvolené

odvodnenie kanalizáciou s detenčnými nádržami a regulovaným odtokom do verejnej kanalizácie.
Čo sa týka požiadavky vsakovania a nakladania s dažďovými vodami, odvodnenie zatrávnených
plôch ani v súčasnosti nie je riešené vsakovaním, ale odvedením vôd prostredníctvom priekopy (na
voľný terén), ktorá je vedená stredom zelenej plochy súbežne s bytovými domami.“ Projektant vo
vyjadrení ďalej uviedol, že „z pohľadu prevádzky zariadení bezpečnostný prepad nepredpokladá využitie

v každodennej prevádzke technického zariadenia. Jeho využitie je determinované hlavne v čase
extrémnych zrážok, ktorých krátkodobá intenzita (napr. za 15-30 min) často krát presahuje fyzikálne
možnosti efektívnej absorpcie zemského povrchu zadržať veľké objemy vody.“ Na základe uvedeného
projektantnazáverskonštatoval,že„zrealizovanímnavrhnutýchriešenínedôjdekzhoršeniuodtokových
pomerov dažďových vôd v riešenom území. Navrhnuté riešenie považujeme z hľadiska geologických

a hydrogeologických pomerov územia za optimálne a za daných podmienok za najefektívnejšie.“
Zároveň správny súd zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavebník predložil
k žiadosti o stavebné povolenie na vodnú stavbu projektovú dokumentáciu vypracovanú spoločnosťou
DOPRAVOPROJEKT,a.s.,konkrétneautorizovanýmstavebnýminžinierom,D.E.F.č.osvedčenia1504/
I2 v 09/2021, ktorá bola overená stavebným úradom a vyjadrili sa k nej so súhlasným stanoviskom

všetky dotknuté orgány. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil námietku o nedostatočnosti
technického riešenia vodnej stavby z hľadiska ochrany vôd ako nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené
sa žiada správnemu súdu opätovne zdôrazniť, že prijaté technické riešenie odvodu dažďových
vôd vyplývajúce z projektovej dokumentácie z časti a v miere akceptovateľnej limitmi vyplývajúcimi
z osobitných podmienok a miestnych pomerov danej lokality zahŕňa aj riešenie, ktoré žalobca označuje

za najvhodnejšie a iba pre prípad extrémnych zrážok, ktorých krátkodobá intenzita presahuje fyzikálne
možnosti efektívnej absorpcie zemského povrchu zadržať veľké objemy vody, je naprojektovaný
bezpečnostný prepad.

70. Pokiaľ v správnej žalobe namietal, že riešenie odvodu dažďových vôd do kanalizácie je v rozpore so

zákonom o verejných vodovodoch, správny súd na základe takýmto spôsobom všeobecne formulovanej
žalobnej námietky nemohol podrobiť súdnemu prieskumu preskúmavané rozhodnutia, nakoľko žalobca
neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie zákona, ktoré malo byť porušené a nepredniesol žiadnu
konkrétnu právnu argumentáciu. Správne súdne konanie je ovládané dispozičným princípom a začínavýlučne na základe správnej žaloby. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť
žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne
záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné

tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
porušenie zákona, nakoľko rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého
rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

za žalobcu konkretizovať.

71. Pokiaľ žalobca namietal, že projektant ako podklad použil polohopisne nevhodný Hydrogeologický
posudok, predložený až v odvolacom konaní, keďže sa týka vnútrobloku Sitnianska a nie povoľovanej
vodnej stavby na Tatranskej ulici, treba uviesť, že nebolo medzi účastníkmi sporné, že predmetný
Hydrogeologický posudok rieši blízku lokalitu vzdialenú 80 m – 150 m od povoľovanej vodnej stavby.

Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „stavebník Hydrogeologický posudok doplnil len
z dôvodu, aby opakovane podporil svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu, že technicky nie je možné
odvádzať vody z povrchového odtoku tak, ako navrhoval odvolateľ v priebehu konania, do podzemných
vôd, práve z dôvodu zlého podložia, ale aj skutočnosti, že ani najbližšiu lokalitu (vzdialená cca 80 —
150 m od budúcich parkovísk) nebolo možné riešiť inak, ako len odvádzať tieto vody do kanalizácie.“

Z obsahu administratívneho spisu ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného zároveň vyplýva,
že žalovaný vychádzal pri rozhodovaní primárne zo stanoviska projektanta k podanému odvolaniu,
podľa ktorého „zrealizovaním navrhnutých riešení nedôjde k zhoršeniu, odtokových pomerov dažďových
vôd v riešenom území. Navrhnuté riešenie považujeme z hľadiska geologických a hydrogeologických
pomerov územia za optimálne a za daných podmienok za najefektívnejšie.“. Správny súd uznáva, že

predložený Hydrogeologický posudok nerieši totožnú lokalitu vodnej stavby, v širších súvislostiach danej
lokalitySásovávšakmožnovyhodnotiťjehopodpornépoužitievrámcidostatočnéhozisteniaskutkového
stavu ako žiaduce. Z jeho obsahu okrem iného vyplýva, že „územie hodnoteného vnútrobloku Sitnianska
je na základe archívnych podkladov zaradené do rajóna nestabilných území, okrsku aktívnych zosuvov“
a zároveň z obrázka č. 12 (str. 19 Hydrogeologického posudku) vyplýva, že lokalita vodnej stavby sa

čiastočne definuje aj ako podmienečne stabilné územie (mierne a strmé svahy tvorené stried. skalných
a poloskalných hornín). Vzhľadom na jednoznačnú blízkosť oboch lokalít preto obstojí záver správnych
orgánov majúci svoj podklad v odbornom posúdení projektanta, že technicky nie je možné odvádzať
vody z povrchového odtoku do podzemných vôd z dôvodu zlého podložia a ani najbližšiu lokalitu
nebolo možné riešiť inak, ako len odvádzať tieto vody do kanalizácie, pričom v prípade povoľovanej

vodnej stavby v prípade veľkého množstva zrážok bude možné tento nadbytočný objem vôd v prípade
preplnenia detenčnej nádrže odviesť bezpečnostným prepadom do terénnej zníženiny s vegetáciou za
okrajom parkoviska, čo zabezpečí udržanie vody v krajine.

72. Pokiaľ žalobca namietal, že projektant nepostupoval podľa § 37 ods. 1 vodného zákona, keď si

nezistil zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality v konkrétnej
oblasti a preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd,
správny súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu je nedôvodné, nakoľko z tohto ustanovenia zákona
nevyplývajú povinnosti projektanta, ale zabezpečenie vykonania predchádzajúceho zisťovania, čo
predstavuje podmienku pre vydanie povolenia na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do

podzemných vôd orgánom štátnej vodnej správy. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia predchádzajúce
zisťovanie zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad, teda opäť nejde o povinnosť
projektanta. Zároveň treba uviesť, že v prípade povoľovanej vodnej stavby stavebník a projektant
neriešili odvádzanie vôd z povrchového odtoku zo spevnených plôch vsakovaním do podzemných
vôd, ale pristúpili k jej odvádzaniu do kanalizácie a len v prípade veľkého množstva zrážok, bude

možné nadbytočný objem vôd odviesť do terénnej zníženiny bezpečnostným prepadom. Vzhľadom
na uvedené je teda nepriliehavé vyžadovať predchádzajúce zisťovanie podľa § 37 ods. 1 vodného
zákona. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia navyše vyplýva, že „vzhľadom na to, že podľa aktuálne
platnej legislatívy Slovenskej republiky prečistené vody z ORL a z uličnej vpuste UV11 s vloženým
malým ORL určeným na zabudovanie do vpustov vypúšťané do verejnej kanalizácie nespadajú svojím

charakterom do § 38 vodného zákona, a teda sa v časti II. tohto rozhodnutia vydávajú na vypúšťanie vôd
z povrchového odtoku len podmienky, za ktorých je možné vypúšťať tieto vody do verejnej kanalizácie.
Uvedené podmienky sú bez časového obmedzenia pričom žiadateľ musí spĺňať kvalitu vypúšťaných vôd
z povrchového odtoku stanovenú v časti II. bod č. 5. Kontrolu kvalitatívnych ukazovateľov je potrebnékontrolovať 4x ročne v šachte s označením ŠB3 situovanej za ORL a priamo v UV11 na odtoku.“
Skutočnosti, že projekt vodnej stavby počíta s vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie,
zodpovedá aj odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že ak mal

projektant za to, že lokalitu nie je možné inak odvodniť a navrhnúť iné riešenie, nemusel vyhodnocovať
ďalším dokazovaním zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia lokality v
konkrétnej oblasti a preskúmať a zhodnotiť možné riziká znečistenia a zhoršenia kvality podzemných
vôd. Projektant síce zachoval sčasti existujúcu terénnu depresiu určenú na absorbciu dažďových vôd
a jej infiltráciu do podložia, ale len s ohľadom na tú skutočnosť, že táto možnosť bude využitá iba v

prípade veľkých prívalových dažďov, kedy cez bezpečnostný prepad tieto vody sa odvedú, inak budú
regulovaným odtokom odvádzané kanalizáciou až do verejnej kanalizácie.

73. Žalobca ďalej v súvislosti s postupom podľa § 16a vodného zákona namietal, že postupu podľa §
16a vodného zákona podlieha každá stavba; buď orgán štátnej vodnej správy na základe odborného
posudku alebo projektu vydá záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona, že si stavba

nevyžaduje výnimku alebo rozhodne podľa § 16a vodného zákona o výnimke.

74. S uvedeným tvrdením žalobcu sa správny súd nestotožnil, nakoľko postup podľa § 16a vodného
zákona sa týka navrhovanej činnosti, ktorá musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi spočívajúcimi
v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania a stanovenými jednak pre útvary

povrchových vôd a útvary podzemných vôd a jednak pre chránené územia (§ 5 ods. 1). Ustanovenia
§ 16 ods. 10 a § 16a boli do vodného zákona vložené zákonom č. 51/2018 Z. z. Podľa dôvodovej
správy k tomuto zákonu každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať
vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na
dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných

elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení. Ten, kto plánuje
realizovať navrhovanú činnosť, musí požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či
je potrebné splniť podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b), a následne platí postup podľa § 16a návrhu
zákona. Rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16a ods. 13 vodného zákona potom nie
je možné považovať za podmienku povolenia každej stavby bez ohľadu na jej vplyv na vody. Toto

rozhodnutie sa totiž týka iba navrhovaných činností, ak ide o (i) novú trvalo udržateľnú rozvojová činnosť
človeka, ktorá má potenciál spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu
na dobrý stav, (ii) zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo (iii) zmeny úrovne hladiny
útvarov podzemnej vody. Je preto úlohou príslušných povoľujúcich orgánov posúdiť, či povoľovaná
činnosť spadá pod uvedenú definíciu, a ak áno, takéto rozhodnutie od stavebníka požadovať (obdobne

napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/7/2022, 5Svk/22/2021, 6Svk/6/2022 alebo
4Svk/2/2023). Argumentácia predostretá žalobcom vo svojich dôsledkoch by znamenala, že v každom
územnom a stavebnom konaní by bolo potrebné postupovať podľa § 16a vodného zákona. Žalobca však
v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť
k záveru, že povoľovaná stavba je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Ustanovenie § 16a

ods. 10 vodného zákona je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy vodného zákona
v § 1, najmä jeho ods. 3, ako aj v súlade s úpravou environmentálnych cieľov obsiahnutou v § 5 ods. 1
vodného zákona. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom
„navrhovaná činnosť“ v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov
povrchových vôd, podzemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods.1 písm. c) vodného zákona

a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia, tak pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní.
To znamená, že nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej
správy, je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Ani podľa ustálenej judikatúry kasačného
súdu, ani zo Smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa
stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva nevyplýva, že

by pri každej jednotlivej stavbe museli členské štáty osobitným administratívnym rozhodnutím zisťovať
vplyv na ochranu vôd (napr. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/2/2023 zo dňa
31.01.2024).

75.Vposudzovanejvecižalovanýdospelvnapadnutomrozhodnutíkzáveru,že„vodnástavbavrozsahu

dažďovej kanalizácie a ORL, ktorá bola predmetom rozhodovania prvostupňového orgánu, nie je takého
rozsahu, aby podliehala postupu podľa § 16a vodného zákona. Ak by tomu tak bolo, Okresný úrad
Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako orgán štátnej vodnej správy by na
túto skutočnosť upozornil vo vyjadrení k predloženej projektovej dokumentácii, čo neurobil“. Z obsahuadministratívneho spisu je zrejmé, že na vodnú stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby
– Rozhodnutie Mesta Brezno č. Msú-2020/9842-03 zo dňa 25.03.2021, právoplatné dňa 04.06.2021,
pričom podľa § podľa § 73 ods. 21 prvej vety vodného zákona v znení účinnom do 30.12.2023

(v čase vydania prvostupňového rozhodnutia) „záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie
výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom
konaní k činnosti; ak sa územné konanie pre činnosť nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie
výnimky sú podkladom ku konaniu o povolení činnosti.“ Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že
stavebník splnil povinnosť a zabezpečil vyjadrenie (stanovisko) podľa § 28 ods. 1 vodného zákona k

projektovej dokumentácii, ktoré je súčasťou administratívneho spisu (záväzné stanovisko Okresného
úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie číslo: OU-BB-OSZP3-2021/029979-02
zo dňa 01.12.2021, v ktorom Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie,
štátna vodná správa posúdila súlad predmetnej stavby v rozsahu predloženej z hľadiska ochrany
vodných pomerov a stanovila podmienky, za splnenia ktorých je daný súlad stavby s ochranou vodných
pomerov a zároveň aj stavebný úrad zabezpečil záväzné stanovisko Okresného úradu Banská bystrica,

odbor starostlivosti o životné prostredie, orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie č. OU-
BB-OSZP3-2023/028133-002 zo dňa 10.05.2023, v ktorom uviedol, že nezistil skutočnosti v rozpore
so zákonom o posudzovaní vplyvov a vydanými rozhodnutiami zo zisťovacieho konania a potvrdil
súlad so zákonom o posudzovaní vplyvov. Vzhľadom na uvedené prvostupňovému orgánu nevyplývalo
mať ako podklad ku konaniu o povolení činnosti záväzné stanovisko a povolenie výnimky a súčasne

platilo, že záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú
podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k činnosti. V posudzovanej
veci prvostupňový orgán rozhodoval vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu, preto
podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy k vydaniu stavebného povolenia nie je ani záväzné
stanovisko podľa § 16a ods. 1 a ani povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10. Vyjadrenie orgánu štátnej

vodnej správy bolo predložené ku konaniu vo veci vydania stavebného povolenia na vodnú stavbu, na
ktorú bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie, t.j. nevzťahuje sa na uvedené postup vychádzajúci
z ustanovenia § 73 ods. 21 vodného zákona.

76. Žalobca tiež namietal porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, že žalovaný

mu neumožnil oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Uvedeným konaním
mal žalovaný porušiť aj ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Správny súd nahliadnutím do
administratívneho spisu zistil, že táto procesná námietka žalobcu je nedôvodná, pretože žalovaný listom
č. OU-BB-OOP3-2024/001930-008 zo dňa 22.02.2024, doručeným žalobcovi dňa 23.02.2024, podľa §
33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval dotknutých účastníkov konania, aby si v záujme ochrany svojich

práv a právom chránených záujmov v lehote do 5 dní od doručenia výzvy uplatnili pred vydaním
rozhodnutia svoje právo nahliadnuť do spisu a do doplnených podkladov odvolacieho konania a právo
vyjadriť sa k týmto doplneným podkladom. K doplneným podkladom rozhodnutia sa vyjadril žalobca
e-mailom dňa 23.02.2024 a 24.02.2024 a neskôr svoje podanie doplnil do elektronickej schránky
prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy dňa 26.02.2024. Vzhľadom na uvedené je námietka

žalobcu o porušení jeho procesných práv účastníka konania nedôvodná, keďže mu bolo preukázateľne
umožnené oboznámiť sa k podkladom rozhodnutia žalovaného a uplatniť sa právo na vyjadrenie k týmto
podkladom.

77. Pokiaľ žalobca rovnako ako v odvolaní namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje

podmienky zo zisťovacieho konania podľa § 38 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov, táto námietka
je rovnako nedôvodná, nakoľko ako už žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval z obsahu
prvostupňového rozhodnutia v jeho výrokovej časti vyplýva, že obsahuje podmienku č. 1 (na str . 3
prvostupňového rozhodnutia), v ktorej je uvedené : „ 1. Požiadať správcov dotknutých komunikácii
ovplyvnených navrhovanou činnosťou o záväzné stanovisko a ich požiadavky rešpektovať v plnom

rozsahu.“ Takýmto spôsobom formulovaná podmienka vyplýva z rozhodnutia zo zisťovacieho konania,
ktoré je súčasťou administratívneho spisu a prvostupňový orgán vychádzal z ustanovenia § 38 ods.
6 zákona o posudzovaní vplyvov, ktorý bol účinný v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (od
01.04.2023 do 31.03.2024).

78. Napokon žalobca namietal, že mu nie je zrejmý dôvod, prečo súlad s územným plánom Mesta
Banská Bystrica overovalo záväzným stanoviskom podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona Mesto
Brezno, keď príslušným dotknutým orgánom je obec, ktorej územný plán sa overuje. S poukazom na
uvedené považoval žalobca predmetné záväzné stanovisko za neplatné, nakoľko ho vydal miestnenepríslušný orgán. S uvedenou námietkou sa dostatočne vysporiadal žalovaný vo vyjadrení k správnej
žalobe a správny súd sa s jeho argumentáciou stotožnil. Žalovaný správne poukázal na znenie
ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak je na konanie príslušná obec ako

stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o
povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad
určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. V prejednávanej veci bolo určené Mestu
Banská Bystrica ako stavebníkovi Mesto Brezno ako stavebný úrad na vykonanie konania a vydanie
rozhodnutia. Vzhľadom na to Mesto Brezno vydalo nielen rozhodnutie o umiestnení vodnej stavby č.

Msú-2020/9842-03 zo dňa 25.03.2021, ale aj záväzné stanovisko pod značkou Msú-2023/6722-02 zo
dňa 23.06.2023 k vydaniu povolenia špeciálnym stavebným úradom podľa § 140b stavebného zákona,
ktorým overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí.

79. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového orgánu v medziach žalobných bodov má správny súd za to, že tieto rozhodnutia

spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z vyššie uvedených zákonných ustanovení, a preto
považuje námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí za nedôvodnú. Správny
súd dospel k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku
a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o dôvodoch, ktoré
viedli k ich vydaniu. Zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostačujúce pre vydanie

preskúmavaných rozhodnutí, a tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným ustálený skutkový stav
má podľa správneho súdu jednoznačnú oporu v administratívnom spise.

80. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu

a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho
aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú
z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané

náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri
rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny
súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu
orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je

nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

81. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,
ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu, t. j. v rozsahu žalobných

bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na
podanie žaloby, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody
pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. Vzhľadom na vyššie uvedené
správnysúddospelkzáveru,žetátožalobajenedôvodnáarozhodnutiežalovanéhoakoajprvostupňové
rozhodnutie sú v medziach žalobných bodov v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP

žalobu zamietol.

82. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania

účastníkom konania nepriznal.

83. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Ďalším
účastníkom konania 1/ až 3/ voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im uložil

správny súd, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP.
84. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná

sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.