Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9625200223
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: A.. K. R., narodený X. E. XXXX, trvale bytom E.. K.. J.Č. XXX/
XXX, S., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10342/2023 zo dňa 12. januára 2023, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. BB-74S/17/2023-128 zo dňa
12. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
BB-74S/17/2023-128 zo dňa 12. februára 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým
rozsudkom z 12. februára 2025, č. k. BB-74S/17/2023-128 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol, ako
nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného č. 10342/2023 zo dňa 12. januára 2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj
rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 503019/2022
zo dňa 25. novembra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán prepustil žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka finančnej správy s odkazom na § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe v
znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z. z.“). Prepustenie žalobcu prvostupňový
správny orgán odôvodnil skutočnosťou, že žalobca spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov.
3. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný
preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky na starobný
dôchodok, ale splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a) zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“); (ii) ďalej dôvodil, že na to, aby bol

žalobca prepustený zo služobného pomeru v zmysle § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. postačuje
splnenie čo i len jednej zákonnej možnosti, a teda splnenie podmienky na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a dovŕšenia veku 55 rokov alebo splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok
podľa osobitného predpisu; (iii) vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie jezastretý a simulovaný právny úkon; (iv) rovnako tak nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prvostupňové
rozhodnutie je diskriminačné, dôvodiac, že je vždy na rozhodnutí príslušného nadriadeného, či v
konkrétnom prípade príslušníka finančnej správy uplatní tento dôvod prepustenia alebo ho ponechá

v služobnom pomere aj napriek skutočnosti, že na strane dotknutého príslušníka finančnej správy
sú zákonné podmienky daného prepúšťacieho dôvodu splnené; (v) poukázal taktiež na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), sp. zn. 8Sžo/23/2011.
4. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou, o ktorej rozhodol správny súd
napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd napadnutý rozsudok, po

tom, ako zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania a citoval aplikované právne normy,
odôvodnil tým, že (i) zhrnul podstatu žalobcom uvedených námietok konštatujúc, že táto smeruje
k žalobcom tvrdenej nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu absencie materiálneho
naplnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., a to z dôvodu,
že skutočným dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy boli
výhrady nadriadených žalobcu k výkonu colného dohľadu na letisku Sliač v súvislosti s vývozom

humanitárnej pomoci a zbraní na Ukrajinu; (ii) skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že
žalobca dosiahol vek 55 rokov a splnil podmienky na vznik nároku na výsluhový dôchodok; (iii) uviedol,
že jednak po vecnej, ako aj formálnej stránke boli splnené zákonné podmienky, aby mohol voči žalobcovi
nadriadený služobný orgán využiť v rámci svojej diskrečnej právomoci svoje oprávnenie a prepustiť ho
zo služobného pomeru; (iv) následne správny súd interpretoval ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č.

35/2019 Z. z. konštatujúc, že „Správny súd uvádza, že bolo skutočne vecou orgánu verejnej správy
v rámci svojej správnej úvahy rozhodnúť, o tom či ponechá žalobcu v služobnom pomere alebo ho
prepustí zo služobného pomeru pri splnení zákonných podmienok. Dôvody uvedené v rozhodnutí,
teda kritérium veku a splnenie nároku na výsluhový dôchodok podľa súdu boli v medziach zákona a
žiadnym spôsobom nevybočili zo zákonného rámca. Pokiaľ žalobca v rámci prednesu na nariadenom

pojednávaní namietal zvolený postup orgánu verejnej správy a poukazoval na možnosť zvolenia i iného
postupu, napríklad vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti orgánu verejnej správy voči žalobcovi, tak
správny súd uvádza, že nemôže posudzovať účelnosť a vhodnosť zvoleného postupu orgánu verejnej
správy, nakoľko by tým zasiahol do právomoci, ktorá mu nepatrí. Takýto postup by bol možný, len ak
by správna úvaha orgánu verejnej správy vybočila z daného rámca, alebo by bola zjavne neprimeraná,

čo však v danom prípade preukázané nebolo.“ (bod 37 napadnutého rozsudku); (v) vychádzajúc z
citovaných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie a poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“), sp. zn. 7Ssk/94/2022 zo dňa 27. septembra
2023 dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, a preto ju zamietol.
5.Otrováchrozhodolsprávnysúdpodľa§167ods.1SSPacontrariotak,žežalobcoviprávonanáhradu

trov konania nepriznal.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
6. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti
označil (i) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci) a (ii) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (správny súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces).
7. Po tom, ako žalovaný zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania, kasačnú sťažnosť
odôvodnil tým, že (i) sa správny súd s právnou argumentáciou vo veci skončenia služobného pomeru
podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. nevysporiadal; naopak uprednostnil svojvôľu pred čl.

2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), keď pripustil takú interpretáciu právnych
predpisov, ktorá je v rozpore s princípmi, z ktorých vychádza uvedený zákon; (ii) namietal, že správny
súd oddelil skutočné dôvody a pohnútky správnych orgánov od zneužitia zákona na naplnenie ich cieľov
- zneužitia ustanovenia § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.; (iii) opätovne namietal, že rozhodnutím
správnych orgánov došlo k zneužitiu práva a diskriminácii žalobcu; (iv) poukázal na súvisiacu judikatúru

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), napríklad rozhodnutia I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, ako aj II. US 243/05 a IV. ÚS 14/07, resp. na rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie, ktorý relevantnú časť citoval; (v) zdôraznil, že diskriminácia voči jeho osobe bola
preukázaná tým, že ukončenie služobného pomeru prepustením zo služobného pomeru podľa § 258
ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. bolo realizované iba voči žalobcovi a žiadnemu inému príslušníkovi

finančnej správy; (vi) následne uviedol, že ustanovenie § 258 ods. 2 cit. zákona sa týka rovnakej
skupiny starších príslušníkov, a preto by zaobchádzanie s nimi, z hľadiska prepustenia, malo byť
rovnaké, inak sa dostáva uvedené ustanovenie a aj aplikačná prax do rozporu s právom Európskej únie;
(vii) namietal taktiež, že správny súd nevzhliadol osobitosť skutkových okolností, ktorá by vyžadovalapoužitie dôkazu (nahrávky) získaného nezákonne z dôvodu, že predmetom súdneho prieskumu bolo
využitie zákonnej možnosti orgánu verejnej správy prepustiť žalobcu zo služobného pomeru; (viii)
akcentoval, že nepripustenie dôkazu - nahrávky, namieta, pretože správny súd sa vôbec nevysporiadal s

otázkoutestuproporcionalityanepripustenietakéhotodôkazuaniriadneneodôvodnil;(ix)zdôraznil,žev
rozhovore, ktorý je predmetom nahrávky, námestník riaditeľa colného úradu nevystupoval ako súkromná
osoba, ale ako nadriadený žalobcu; v tejto súvislosti citoval časť zvukovej nahrávky, ktorá preukazovala,
že žalobca bol prepustený na príkaz nadriadených (citácia: „Bolo to na pokyn nadriadených, hej. Ono,
takto ti poviem, už po tom tvojom prvom kontakte s terajším generálnym riaditeľom tam boli také

náznaky a tlačili na to, aby sa niečo dialo. Vtedy sme to ešte utriasli.“); (x) na záver uviedol, že správny
orgán pri správnej úvahe nedodržal zákonom stanovené základné princípy štátnej služby príslušníka
finančnej správy, a to princíp zákonnosti, nestrannosti, profesionality a stability, čím došlo k zneužitiu
postavenia nadriadeného a taktiež porušeniu služobnej prísahy; (xi) žiadal, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec
vráti prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie, alternatívne, aby kasačný súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na nové konanie.
8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 9. mája 2025, v ktorom uviedol, že
preskúmavané rozhodnutie obsahuje všetky predpísané zákonné náležitosti, je náležite odôvodnené a
žalovaný sa v ňom dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami vznesenými žalobcom
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je zákonné.

V súvislosti s nevykonaním dôkazov uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom správneho súdu,
ktorý zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vykonaním dôkazu zvukovou nahrávkou,
nakoľko táto bola získaná bez vedomia osoby, s ktorou je na nahrávke zachytený rozhovor a použitie
takéhoto dôkazu by bolo v rozpore s ustanovením § 268 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. Zdôraznil, že
rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, pri aplikácii

ktorej správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonov neposudzujúc však účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. US 479/2011 z 26. októbra 2011, ktorého relevantnú časť
citoval. Uviedol taktiež, že tvrdenie o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, diskriminačné konanie
nadriadeného voči žalobcovi, nemôže byť založené na subjektívnom, negatívnom vnímaní situácie

spojenej so skončením služobného pomeru. Ďalej dôvodil, že nie každé pochybenie, či neštandardný
alebo formalistický postup možno hodnotiť ako diskriminačné konanie. Vychádzajúc z uvedeného
navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol.
9. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 5. júna 2025 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

10. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti žalobcu

a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ
(žalobca) včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP], preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o
súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
11. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený na?úradnej?tabuli najvyššieho správneho súdu a na internetovej stránke najvyššieho
správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. januára 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s §
452 ods. 1 SSP).
12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

III.B Aplikované právne predpisy

13. Podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., príslušník finančnej správy môže byť prepustený zo
služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a

dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z., návrh na prepustenie príslušníka finančnej
správy zo služobného pomeru spracúva spravidla jeho bezprostredne nadriadený a predkladá ho
bezodkladne nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení príslušníka finančnej správyzo služobného pomeru; návrh na prepustenie duchovného finančnej správy zo služobného pomeru
spracúva bezprostredne nadriadený na základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu.
15. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh

administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy

vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

16. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd
postupom podľa § 190 SSP zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti prvostupňového a preskúmavaného rozhodnutia. Závery odôvodňujúce takýto
postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 5 vyššie.
17. Na úvod kasačný súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že (i) žalobca, ku dňu
jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy dovŕšil vek 55 rokov a zároveň, že
žalobca v tento deň splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a) zákona č.

328/2002 Z. z. a (ii) správny orgán prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy
s odkazom na ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. Medzi účastníkmi naopak bolo sporné,
či za okolností prejednávanej veci mohol žalobca postupovať § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., teda
spornou bola interpretácia uvedeného ustanovenia a jeho aplikácia na prejednávanú vec.
18. Abstrahujúc podstatu sporu možno konštatovať, že žalovaný (rovnako ako prvostupňový správny

orgán a nakoniec aj správny súd) ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. interpretovali tak,
že toto (v prípade splnenia tam uvedených podmienok) v zásade neobsahuje obsahové limity alebo
požiadavky, ktoré by nad rámec tam stanovených podmienok, obmedzovali jeho použitie. Inými slovami,
pokiaľ žalobca dovŕšil stanovený vek a zároveň splnil podmienky na výsluhový dôchodok, mohol byť
(bez ďalšieho) prepustený zo služobného pomeru. Naopak, argumentácia žalobcu tkvie v presvedčení,

že ani takto pomerne jasne formulované ustanovenie, nemôže slúžiť ako prostriedok diskriminácie.
19. Označené ustanovenie § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. stanovuje, že príslušník finančnej správy
môže byť prepustený zo služobného pomeru v nasledovných dvoch prípadoch: (i) buď ak kumulatívne
splní podmienku vzniku nároku na výsluhový dôchodok a zároveň podmienku dovŕšenia veku 55 rokov;
alebo (ii) ak splní podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok. Na tomto mieste je nutné dať

žalovanému za pravdu, pokiaľ dôvodí, že uvedené ustanovenie neobsahuje žiadne ďalšie obmedzenia
alebo limity, ktoré by bránili prepusteniu príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru v prípadoch,
ak tento spĺňa tam stanovené kritériá.
20. Na druhej strane je však nutné konštatovať, že správne orgány nie sú pri svojom rozhodovaní a
postupe v procese prepúšťania príslušníkov finančnej správy zo služobného pomeru limitované jedine/

výlučne vyššie citovaným ustanovením § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. Podľa čl. 1 ods. 1 prvá
veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy
môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Toto ustanovenie je normou, ktorá má zásadný význam pre spôsob uplatňovania ako ústavy,
tak nakoniec aj celého právneho poriadku Slovenskej republiky. Predmetná úprava ustanovuje jeden

zo základných princípov materiálneho právneho štátu, ktorý je adresovaný všetkým štátnym orgánom a
možnohozhutniťdospojenia„Čoniejedovolené,jezakázané.“.Uvedenýprincípjetaktiežnutnévnímať
v kontexte s ďalšími princípmi demokratického právneho štátu, osobitne s princípom legality v širšom
slova zmysle, ako aj zásadou zákazu zneužitia práva. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje napr.
na v odbornej spisbe artikulovanú syntézu týchto úvah: „Orgán verejnej správy pri uplatnení správnej

úvahy sa musí správať tak, aby nekonal v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy, ani s jej ďalšími
u ustanoveniami relevantnými v okolnostiach prípadu, o ktorom rozhoduje. V rámci správnej úvahy
orgán verejnej správy nemôže určovať podmienky nad rámec zákona, alebo v rozpore so zákonom.
V materiálnom právnom štáte úvaha správneho orgánu nemôže byť voluntaristická, ale musí obstáť v
objektívnom teste verejného záujmu. Zákonnosť úvahy orgánu verejnej správy v materiálnom právnom

štáte nemožno stotožniť s príležitosťou uplatniť správnu úvahu bez ohľadu na kvalitu uplatnenej úvahy a
spôsob jej formovania. Úvaha orgánu verejnej správy je zákonná iba vtedy, ak úvaha má kvalitu, ktorá je
daná vlastnosťami materiálneho právneho štátu.“ (pozri Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória
a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015, 293 s).21. Zohľadniac vyššie uvedené, v kontexte prejednávanej veci potom kasačný súd konštatuje, že
jedným z ústavných limitov (obmedzení) správnych orgánov pri ich rozhodovaní a postupe v procese
prepúšťania príslušníkov finančnej správy zo služobného pomeru je ústavne konformná interpretácia

ustanovenia § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., ktorá musí zohľadňovať taktiež princíp zákazu
zneužitia práva. Pod pojmom zneužitie práva potom treba rozumieť konanie, ktoré je síce formálne
súladné so zákonom, ale je zamerané na poškodenie iného alebo obchádzanie účelu zákona. Hoci je
teda správny orgán oprávnený (pozn. podľa vlastnej diskrécie) prepustiť príslušníka finančnej správy
zo služobného pomeru v prípade splnenia podmienok uvedených v citovanom ustanovení (viď bod

19 vyššie), nesmie byť táto možnosť/oprávnenie zneužitá na nelegitímny účel. Účelom ustanovenia §
258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. celkom zrejme nie je vytvorenie „páky“ (leverage) nadriadených
na príslušníkov spĺňajúcich tam stanovené kritériá, ktorí by z tohto titulu museli revidovať výkon svojej
odbornej činnosti optikou možnosti jednoduchého prepustenia zo služobného pomeru. Rovnako tak
účelom tohto ustanovenia nie je vytvorenie potenciálneho sankčného inštrumentu. Podobnými úvahami
sa riadil najvyšší správny súd aj v konaní sp. zn. 4Sžk/24/2020, keď v rozsudku z 27. októbra 2021

judikoval, že „K námietke zneužitia postavenia nadriadeného voči podriadenému a averziu policajného
prezidenta k osobe sťažovateľa kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Dôvodom prepustenia
sťažovateľa bolo splnenie podmienok uvedených v § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. Ide len
o subjektívny pocit sťažovateľa, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím policajného prezidenta o prepustení
sťažovateľa zo služobného pomeru. Navyše v konaní nebolo preukázané žiadne zneužitie postavenia

policajného prezidenta voči sťažovateľovi.“ (bod 23 cit. rozsudku), keď tento (viď posledná veta)
akcentoval práve možnosť zneužitia práva zo strany správneho orgánu ako kritérium pre posudzovanie
zákonnosti rozhodnutia.
22. Prirodzene, vyššie uvedené úvahy nemožno vnímať extenzívne v tom zmysle, že by bol správny
orgán povinný uvádzať dôvody, ktoré ho viedli k postupu podľa § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. nad

rámec tam stanovených kritérií. Na druhej strane je však úlohou správneho súdu, v prípade prieskumu
takéhoto rozhodnutia, vykonať dokazovanie (prípadne odôvodniť nevykonanie dokazovania) vo vzťahu
k tvrdeniam o možnom zneužití práva a s takýmito tvrdeniami sa argumentačne v odôvodnení svojho
rozhodnutia aj presvedčivo vysporiadať.
23. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná

sťažnosť žalobcu je dôvodná, a teda je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Úlohou správneho súdu potom bude vec posúdiť a
rozhodnúť v intenciách vyššie opísanej interpretácie ustanovenia § 258 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., a
to po tom, ako buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy, alebo presvedčivo odôvodní ich nevykonanie
rovnako ako svoje právne závery.

24. Keďže najvyšší správny súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o
náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd podľa § 467 ods. 3 SSP.
25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.