Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. jún 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200096
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7023200096.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, zastúpeného
JUDr.MichalomMaškulíkom,advokátom,sosídlomMierová33/2,Strážske,protižalovanému:Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, prezident finančnej správy, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v
konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.12.2022, č. 538386/2022,
o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou z 3. februára 2023, doručenou v čase jej podania vecne a miestne príslušnému
Krajskému súdu v Košiciach dňa 6. februára 2023, na konanie o rozhodovanie o ktorej je s účinnosťou
od 1. júna 2023, v zmysle § 10 a § 13 v spojení s § 493 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP“) príslušný Správny súd v Košiciach, sa

žalobca K. T., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „žalobca“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného a to Finančného riaditeľstva Slovenskej, prezidenta finančnej správy (ďalej len
„žalovaný“), č. 538386/2022 z 19. decembra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým
rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa colného úradu, Colný úrad
Michalovce (ďalej len „prvostupňový orgán“) z 26. októbra 2022 č. 460150/2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým tento rozhodol, že žalobca sa nepovažuje za spoľahlivého podľa § 84 ods. 4 písm.

d) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„zákonofinančnejspráve“)aprvostupňovérozhodnutiepotvrdil.Žalobcasadomáha
zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie.

2. Súčasne s podanou žalobou sa žalobca domáha priznania odkladného účinku jeho správnej žalobe v

zmysle § 185 písm. a) SSP, čo odôvodňuje s poukazom na hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody. Svoj
návrh na priznanie odkladného účinku konkretizuje tým, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím, na
základe ktorého bude podľa § 258 ods. 1 písm. r) zákona o finančnej správe bezodkladne prepustený zo
služobného pomeru. Vzhľadom na už uvedené zastáva názor, že nepriznanie odkladného účinku jeho
správnej žalobe spôsobí stav, že bude prepustený zo služobného pomeru.

3. Žalobca ďalej uvádza, že aj prípadný následný úspech v tomto konaní a jeho opätovné prijatie do
služobného pomeru nebude dostačujúcou nápravou tohto stavu, keďže počas doby prepustenia mu
nebude umožnené sa vzdelávať a kariérne postupovať, čo bude mať priamy vplyv na jeho plat ako aj
následný dôchodok. Taktiež uvádza, že v prípade prepustenia zo služobného pomeru príde o akýkoľvek
príjem a z dôvodu, že je dlhoročný príslušník finančnej správy bude preukázateľne znevýhodnený
na pracovnom trhu, keďže nemá žiadne iné pracovné skúsenosti. V závere tohto návrhu len stroho,

bez akejkoľvek bližšej argumentácie, konštatuje, že priznanie odkladného účinku nemožno v žiadnom
prípade považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s verejným záujmom.4.Knávrhužalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkujehosprávnejžalobesavyjadrilžalovanýpísomným
podaním zo 17. apríla 2023. Žalovaný poukazuje na to, že príslušník finančnej správy musí podmienku

spoľahlivosti spĺňať počas celej doby trvania služobného pomeru, pričom jej nesplnenie je jedným zo
zákonom predpokladaných spôsobov skončenia služobného pomeru, ktoré zákon o finančnej správe
definuje ako nezlučiteľné s ďalším výkonom štátnej služby. Pokiaľ sa príslušník finančnej správy
stane na základe záverov z previerky spoľahlivosti nespoľahlivý, čo predstavuje nezlučiteľnosť s
požiadavkami na neho kladenými zákonom o finančnej správe, jedná sa o dôvod, ktorý zakladá na

strane správneho orgánu obligatórne rozhodovanie vo veci skončenia služobného pomeru. Žalovaný
zdôraznil, že konanie žalobcu, na základe ktorého sa považuje za nespoľahlivého, bolo potrebné
posudzovať aj cez jeho príslušnosť k ozbrojenému zboru, ktorý kladie na príslušníkov finančnej správy
vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon štátnej služby, ktorých porušenie
nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k splneniu zákonných
podmienok vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení. Zákonná úprava vychádza z premisy,

že obzvlášť ozbrojení príslušníci finančnej správy vykonávajú časť zvrchovanej štátnej moci a štát má
legitímny záujem vyžadovať od nich „zvláštne puto dôvery a lojality“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalovaný dospel k jednoznačnému záveru, že rozhodujúcim zákonným predpokladom pre prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru bol výsledok psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktorým
bola indikovaná lož, čo rozhodne znamenalo prekážku pre splnenie podmienky spoľahlivosti a jeho

ďalšie trvanie služobného pomeru. Žalovaný tiež poukázal na to, že námietky žalobcu týkajúce sa ujmy
na kariérnom raste a na plate sú nedôvodné. V prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia správnym
súdom nastáva postup predpokladaný v § 262 zákona o finančnej správe, ktorý počíta s opätovným
ustanovením do funkcie a doplatením služobného platu za čas nezákonného skončenia služobného
pomeru.Reagujúcnaďalšiunámietkužalobcu,ježalovanýtohonázoru,žežalobcanieje znevýhodnený

na trhu práce, pričom pre slovenskú a zvlášť ukrajinskú hranicu môže mať oveľa vážnejšie dôsledky
priznaný odkladný účinok napadnutého rozhodnutia, ktorým sa žalobca nepovažuje za spoľahlivého.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom,

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu

verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný
účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na správnym súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva

z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania
odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie
orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočným aktom, pretože jeho následkom je dočasné pozastavenie právnych účinkov rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci
z § 185 SSP. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti,
ktoré opodstatňujú rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, kedy by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavaciehokonania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú
reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo

okamžitým výkonom prípadne inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie
ďalšejzákonnejpodmienky,ktoroujeneexistenciarozporutakéhotopostupusprávnehosúdusverejným
záujmom.

11. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil
skutočnosťami uvedenými v bodoch dva a tri tohto uznesenia.

12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) §

185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti,
že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

13. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného

napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Podľa tunajšieho súdu žalobca nedostatočne odôvodnil
svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Argumenty žalobcu zamerané na
všeobecné konštatovanie o hrozbe možných následkov ako tvrdenie, že „žalobca príde o akýkoľvek
príjem“, alebo, že „žalobca bude znevýhodnený na trhu práce“ neosvedčujú bez ďalšieho priznanie

odkladného účinku správnej žalobe. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže
byť abstraktný.

14. Konkrétne správny súd uvádza, že na podporu svojho tvrdenia o hrozbe „závažnej ujmy a finančnej
škody“, vyplývajúceho z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepredložil žalobca

správnemu súdu žiadne dôkazy. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného a ním predloženého Rozhodnutia
riaditeľa colného úradu Michalovce, z 13. februára 2023, č. 80381/2023, vykonateľným 13.02.2023
a právoplatným 28.02.2023, služobný pomer žalobcu skončil po podaní správnej žaloby a to dňom
13.02.2023. Prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bolo zákonným vyústením toho, že žalobca
nespĺňal podmienku spoľahlivosti.

15. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu sú v čisto hypotetickej a abstraktnej rovine a žalobca svoj
návrh ani dodatočne nedoplnil doložením dôkazov na osvedčenie ním tvrdenej závažnej ujmy. Závažná
ujma predstavuje vyjadrenie pre žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku nastúpenia účinkov
žalobou napadnutého rozhodnutia aj v prípade úspechu správnej žaloby a ich následného odpadnutia

mal v podstate nezvratný charakter. I keď toto vymedzenie má abstraktnú povahu, už zo samého
adjektíva vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dosah. Závažnosť
možno pritom posudzovať nielen v rámci objektívneho chápania, ale i subjektívne, zohľadňujúc sociálne,
finančné, profesijné, prípadne aj iné okolnosti na strane žalobcu. Žalobca však v návrhu neopísal
svoju ekonomickú, rodinnú, sociálnu či zdravotnú situáciu, a neuviedol prečo by mal byť na trhu práce

„znevýhodnený“ a ako. Tvrdenia žalobcu, že je dlhoročný príslušník finančnej správy a preto nemá
žiadne iné pracovné skúsenosti ešte sami o sebe nesvedčia o jeho znevýhodnení na pracovnom trhu,
a už vôbec neosvedčujú hrozbu závažnej ujmy či značnej finančnej škody. Tieto tvrdenia žalobcu tak
ostali v hypotetickej rovine a neboli dostatočným spôsobom objektivizované.

16. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, správny súd konštatuje, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku závažnej ujmy či značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez ďalšieho

postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel. Naviac, bez významu
nie je ani to, že v prípade žalobcu nejde o tzv. nezvratný stav, keďže zákon o finančnej správe počíta s
opätovným ustanovením do funkcie a doplatením služobného platu za obdobie nezákonného skončeniapracovného pomeru (§ 262 zákona o finančnej správe, pozn.), pričom uvedené by sa bezprostredne
prejavilo aj pri následnom posudzovaní žiadosti žalobcu o dôchodok.

17. Na základe hore uvedených faktov, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný
procesnoprávny postup), súd preto ani nepristúpil.

18. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

v súlade s § 188 SSP zamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).