Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201170
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., v právnej veci žalobkyne: FERONA Slovakia, a.s., so sídlom Bytčická 12, Žilina, IČO: 36 401
137, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Ľubica Masárová, so sídlom Landererova 6, Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101480606 zo dňa 17. júna 2019, o kasačnej
sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/180/2019-91 zo dňa 28.
januára 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. BA-6S/180/2019-116 zo dňa 29. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-
6S/180/2019-91 zo dňa 28. januára 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. BA- 6S/180/2019-116
zo dňa 29. apríla 2025 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101480606/2019 zo dňa 17. júna 2019
zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až
december 2013, o ktorej vyhotovil protokol č. 100521127/2018 zo dňa 9. marca 2018 (ďalej len
„protokol“).
2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane
rozhodnutím č. 102589630/2018 zo dňa 13. decembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 27.229,53 € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2013.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 101480606 zo dňa 17. júna 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo
„žalované rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
4. Žalovaný a správca dane neuznali žalobkyni uplatnené právo na oslobodenie od dane pri
intrakomunitárnom dodaní hutného materiálu pre zahraničného odberateľa - maďarskú spoločnosť
NAVARRA FÉNYE KFT.
5. Žalovaný dal do pozornosti, že správca dane vykonal u žalobkyne dňa 30. apríla 2015 a 25. mája
2015 miestne zisťovanie na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) zo

strany orgánov maďarskej finančnej správy. V žiadosti zahraničné orgány štátnej správy uviedli, že
spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT. nepriznala nadobudnutie tovaru, ktorý podľa údajov systému „VIES“
mala predmetnej spoločnosti dodať žalobkyňa.6. Žalobkyňa predložila správcovi dane písomné doklady, vrátane podrobného výpisu pohybu vozidiel
z vážneho systému, ktorý obsahoval EČV prepravných vozidiel, dátum a čas vstupu a výstupu,
váženú hmotnosť a hmotnosť na dodacom liste. Kúpne zmluvy boli opatrené pečiatkou odberateľa

s nečitateľným podpisom. Objednávky mal za odberateľa zadávať telefonicky A. N. alebo N. U., za
dodávateľa predajca - L.. T. P.. Predfaktúry a kúpne zmluvy boli odberateľovi zasielané na adresu
[email protected]..
7. Prepravu tovaru mal zabezpečiť kupujúci - odberateľ a zmluvne dohodnuté miesto dodania bolo
NAVARRA FÉNYE KFT., 2724 ÚJLENGYEL KOSSUTH LAJOS UTCA 111. Podľa predložených CMR

dokladov mali prepravu tovaru vykonať spoločnosti MAJA-TRANS BT. a GYUCSA KFT. V týchto je ako
miesto vykladania tovaru uvedené Csepel Budapešť, Varogepgyár utca 6, Jászbereny utca Budapešť
alebo Metaloglobusz Jászbereny utca Budapešť. Prevzatie tovaru je potvrdené pečiatkou odberateľa s
nečitateľným podpisom.
8. Prostredníctvom MVI správca dane zistil, že spoločnosť MAJA-TRANS BT. mala spoločnosti
NAVARRA FÉNYE KFT. poskytnúť prepravné služby v 3Q roku 2013 v hodnote 132.957 HUF. Podľa

dodacích listov poskytnutých prepravnou spoločnosťou bola prepravovaná betonárska oceľ z Budapešti
do Dunakeszi a následne do Dunaújvárosu. Preprava bola vykonaná vozidlom s EČV L.-XXX, o
iných vozidlách neboli poskytnuté údaje a ani o preprave tovaru zo Slovenska do Budapešti. K
prepravnej spoločnosti GYUCSA KFT. správca dane prostredníctvom MVI zistil, že jej konateľom bol
pán Szikra Gyula András. Nedostavil sa k príslušnému zahraničnému správcovi dane a nereagoval na

jeho výzvy. Z dostupných bankových informácií vyplýva, že žalobkyňa a ani odberateľská spoločnosť
nepreviedli žiadne finančné prostriedky spoločnosti GYUCSA KFT. Obchodné vzťahy medzi žalobkyňou
a spoločnosťou GYUCSA KFT. neboli preukázané.
9. Na základe vyššie uvedených zistení sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že žalobkyňa
nepreukázala, že v Maďarsku nadobudla tovar spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT., resp. že tovar bol

prepravený do zahraničia. Zistenia správcu dane spochybňujú tiež pravdivosť údajov uvedených na
CMR dokladoch.
10. Žalovaný zdôraznil, že nespochybňuje existenciu tovaru, výpovede svedkov, že poznali zmluvné
strany a ich zástupcov, že sa niektorí svedkovia zúčastňovali na tvorbe listinných dokumentov a evidencii
a pod. Zamestnanci žalobkyne však vykonávali len niektoré činnosti podľa pracovného zaradenia, ale

nemali vedomosť o celkovom priebehu obchodov. O tomto malo vedomosť len vedenie žalobkyne.
Vykonané výpovede ako celok, hoci sú zhodné, nepreukazujú podľa názoru žalovaného konanie
žalobkyne v dobrej viere. Žalovaný poukázal na výpoveď pána P., konkrétne neštandardnosť procesu
potvrdzovania dokumentov, keď tieto by sa za normálnych okolností mali potvrdzovať odberateľom až v
mieste dodania a po ukončení prepravy. Svedok totiž uviedol, že ak bol na prevádzke žalobkyne osobne,

tak videl, že do prevádzky žalobkyne prišiel pán N. U. alebo jeho zástupca a potvrdzovali pečiatkou
odberateľskej spoločnosti sprievodné doklady - dodací list, kúpnu zmluvu, CMR, prípadne iné doklady.
Podľa názoru žalovaného doklady potvrdené priamo na prevádzke žalobkyne nepreukazujú prevzatie
tovaru v inom členskom štáte a ani reálnu prepravu tovaru do iného členského štátu.
11. Žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala reálnu prepravu tovaru z tuzemska do iného

členského štátu pre zahraničného odberateľa.
12. Žalovaný k návrhu na vykonanie výsluchov svedkov pána P. a pána Q. uviedol, že žalobkyňa bola
oboznámená so zisteniami správcu dane počas daňovej kontroly. Už v tejto fáze mohla navrhnúť výsluch
svedkov - najneskôr vo vyjadrení k protokolu. Dodatočné navrhnutie vypočutia týchto svedkov až vo
vyrubovacom konaní považoval preto správca dane za účelové a nemajúce oporu v § 46 ods. 8 zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), s čím sa stotožnil aj žalovaný.
II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
13. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, požadujúc zrušenie rozhodnutia

žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie.
14. Žalobkyňa namietala nezákonnú dĺžku daňovej kontroly, keď rozhodujúcim pre pokračovanie v
daňovej kontrole, prerušenej z dôvodu MVI, mal byť podľa jej názoru dátum doručenia odpovede
príslušnému útvaru žalovaného a nie dátum doručenia odpovede správcovi dane.
15. Žalobkyňa zdôraznila, že v predmetnej veci nie je sporná existencia tovaru a ani jeho naloženie v

skladoch žalobkyne. Namietala, že predložila všetky zákonom vyžadované doklady podľa § 43 ods. 5
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“) ako
aj CMR doklady. Vážne lístky obsahovali tiež evidenčné čísla vozidiel, ktoré realizovali prepravu tovaru.
Prepravu pritom zabezpečoval odberateľ. Vypočutí svedkovia - zamestnanci žalobkyne pri výsluchochpodrobne opísali systém predaja tovaru, spôsob overovania obchodných partnerov a vypovedali
tiež, že obchodné transakcie v predmetnej veci prebiehali štandardným spôsobom. Správca dane a
žalovaný pritom nepriznali žalobkyni uplatnené právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom

dodaní z dôvodu, že táto nepreukázala prepravu tovaru do zahraničia. V tomto smere však žalobkyňa
navrhla preverenie uskutočnenia prepravy tovaru do zahraničia v mýtnom systéme Národnej diaľničnej
spoločnosti, a.s. S týmto návrhom na vykonanie dokazovania sa správca dane a žalovaný vôbec
nevysporiadali, pričom jeho odmietnutím znemožnili žalobkyni uniesť jej dôkazné bremeno.
16. Hoci správca dane a žalovaný spochybňujú prepravu tovaru do zahraničia pre odberateľa, podľa

názoru žalobkyne nepreverili všetkých prepravcov. Nie je pritom relevantné, že nevykonávali prepravu v
tomto konkrétnom zdaňovacom období. Nekontaktnosť prepravcu GYUCSA KFT. v čase preverovania
nie je dôkazom o tom, že preprava sa neuskutočnila. Tiež v prípade prepravnej spoločnosti MAJA-
TRANS BT. skutočnosť, že predmetná spoločnosť neposkytla maďarskému správcovi dane kompletné
doklady a informácie, neznamená, že preprava tovaru do zahraničia nebola vykonaná a táto skutočnosť
ani nemôže ísť na ťarchu žalobkyni. Aj s ohľadom na vznesené pochybnosti bol relevantný práve návrh

žalobkyne na vykonanie zisťovania z mýtneho systému k EČV vozidiel, ktoré mali vykonávať prepravu
tovaru.
17. Pokiaľ príslušné orgány vyčítajú žalobkyni, že CMR doklady neboli riadne vyplnené, resp. je v nich
uvedené len mesto alebo ulica vykládky tovaru, žalobkyňa dodala, že preprava bola zabezpečovaná
odberateľom a prepravcovia poznali presné miesto vykládky tovaru od objednávateľa prepravy. Nebolo

neobvyklé, keď v prepravnom dokumente bolo označené miesto vykládky len všeobecne.
18. Žalobkyňa zastáva názor, že v daňovom konaní bolo preukázané, že tovar bol dodaný zahraničnému
odberateľovi a bol nepochybne fakticky prepravený na územie iného členského štátu. Žalobkyňa tak
preukázala splnenie všetkých podmienok podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.
19. Pokiaľ orgány finančnej správy odmietli žalobkyňou navrhované dôkazy - výsluchy svedkov (I..

P., I.. Q. a p. L.) s tým, že tieto neboli navrhnuté už vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly,
žalobkyňa namietala, že takéto obmedzenie nevyplýva z Daňového poriadku a nie je preto dôvodom
na odmietnutie dôkazných návrhov žalobkyne. Navyše dôkazný návrh žalobkyne bol odôvodnený
dokazovaním vykonaným vo vyrubovacom konaní s cieľom odstránenia rozporov v už vykonaných
dôkazoch alebo z dôvodu, že aj napriek vykonaniu ďalších dôkazov správca dane zastával názor, že v

predmetnej veci zostali nevysvetlené pochybnosti. V predmetnej veci totiž dôkazné návrhy nadväzovali
na stanovisko správcu dane, že vypočutí svedkovia - zamestnanci žalobkyne nemali komplexné
informácie o uskutočnených obchodoch, tieto malo len vedenie žalobkyne, preto žalobkyňa navrhla
vykonanie výsluchov členov jej vedenia.
20. Podľa názoru žalobkyne bolo tiež rozhodnutie žalovaného nedostatočne odôvodnené, vychádzalo z

nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,došlotiežkporušeniuzásadysúčinnosti,voľnéhohodnotenia
dôkazov a pod.
21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-6S/180/2019-91 zo dňa 28.
januára 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol.
22. Správny súd sa nestotožnil s námietkou prekročenia maximálnej zákonnej dĺžky trvania daňovej

kontroly a zhrnul podstatné skutkové zistenia správcu dane a žalovaného. Podľa názoru správneho súdu
v predmetnej veci nebolo sporné, že v sklade žalobkyne na území Slovenskej republiky došlo k prevzatiu
tovaru odberateľom prostredníctvom prepravcu. Sporným sa však stala skutočnosť, či žalobkyňa
preukázala dodanie tovaru na územie iného členského štátu - Maďarska. Toto práve žalobkyňa, na ktorej
bolo dôkazné bremeno, nepreukázala.

23. Žalobkyňa mala podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH disponovať buď kópiou dokladu o preprave s
potvrdením odberateľa o prevzatí tovaru v inom členskom štáte (CMR) alebo mať iný doklad, ktorý
preukazuje prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Keďže prepravu zabezpečoval odberateľ, bolo
povinnosťou žalobkyne preukázať dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do iného členského
štátu dokladom podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH. Predložila pritom ako doklad preukazujúci

prevzatie tovaru v inom členskom štáte prepravný list CMR a iný doklad - potvrdenie o prijatí tovaru
odberateľom a dodacie listy. Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou
podľa správneho súdu nemožno považovať za relevantný doklad, a to z dôvodu, že bol vystavený
zamestnancom žalobkyne v mieste nakládky (Slovenská republika) a slúžil len na preukázanie prevzatia
tovaru prepravcami zo skladu žalobkyne, nie ako doklad, ktorý by preukazoval nadobudnutie tovaru

odberateľom v inom členskom štáte.
24. Podľa názoru správneho súdu písomné doklady predložené žalobkyňou nie je možné považovať za
vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do zahraničia. Nekontaktnosť
prepravcu GYUCSA KFT. len prispela, ako ďalší čiastkový dôkaz k záverom správcu dane, ktoré potvrdilžalovaný. Žalobkyňa teda nepreukázala rozhodujúcu podmienku pre priznanie práva na oslobodenie od
dane pri intrakomunitárnom dodaní - prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu (t. j. nielen
na hranicu), a že nadobúdateľom je spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT. Žalobkyňa by si mohla úspešne

uplatniť daňové oprávnenie len vtedy, ak by preukázala, že tovar uvedený na faktúrach opustil územie
Slovenskej republiky a prepravu vykonal odberateľ tak, ako to žalobkyňa deklarovala v daňovom konaní.
25. Správny súd neuznal ani ďalšie procesné námietky žalobkyne. K odmietnutiu vykonania výsluchov
navrhovaných svedkov I.. P., p. Q. a U.. L. správny súd uviedol, že tieto dôkazy boli predložené
oneskorene, žalobkyňa ich mohla predložiť už počas daňovej kontroly.

III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
26. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť
z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude zrušené
rozhodnutie žalovaného, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie

konanie.
27. Sťažovateľka namietala, že rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodený, keď je postavený
v prevažnej miere na opakovaní argumentácie žalovaného a jeho právnom posúdení veci. Správny súd
nedal podľa názoru sťažovateľky odpovede na žiadne relevantné skutkové a právne otázky nastolené
sťažovateľkou.

28. Vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na oslobodenie od dane
pri intrakomunitárnych dodaniach sťažovateľka zdôraznila, že predložila všetky doklady vyžadované
§ 43 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom v momente uskutočnenia dodávok. Týmto uniesla
svoje dôkazné bremeno a správca dane, resp. žalovaný nepreukázali, že by sa sťažovateľka vedome
zúčastnila obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Sťažovateľka zdôraznila, že dodala

tovar odberateľovi na parite do závodu (EXW), pričom prepravu zabezpečoval odberateľ prepravnými
spoločnosťami. V tomto smere predložila vystavenú faktúru a vyplnené CMR, na ktorých odberateľ
potvrdil prevzatie tovaru - doklady podľa § 43 ods. 5 písm. a) a b) zákona o DPH. Okrem toho
sťažovateľka predložila aj doklady podľa § 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH, a to vážne lístky, atesty,
kúpnu zmluvu, potvrdenie o úhrade a o realizácii obchodu.

29. Sťažovateľka opätovne namietala, že orgány finančnej správy založili svoje rozhodnutia na údajnom
nepreukázaní prepravy do iného členského štátu, avšak v tomto smere bez akéhokoľvek odôvodnenia
nevykonali sťažovateľkou navrhovaný dôkaz - preverenie prepravy v mýtnom systéme Národnej
diaľničnej spoločnosti, a.s., z ktorého je možné zistiť, v nadväznosti na vážne lístky (preukazujúce
prítomnosťvozidielvčasenakládkyaichEČV),prepravnútrasutovaruzúzemiaSlovenskejrepublikydo

Maďarska. Napriek nevykonaniu predmetného dôkazu orgány finančnej správy konštatovali, že v tomto
smere sťažovateľka neuniesla svoje dôkazné bremeno. Správny súd tieto sťažovateľkou namietané
vady prehliadol, navyše dospel k prekvapivému záveru, že sťažovateľka mala predložiť doklad podľa
§ 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH. Správny súd sa vôbec nevysporiadal s námietkou sťažovateľky
týkajúcou sa nevykonania dôkazu - zisťovania prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.

30. Podľa názoru sťažovateľky daňové orgány spochybňujú predložené CMR iba na základe zistení
od maďarských daňových orgánov vo vzťahu k prepravcom. Za ich nekontaktnosť po uplynutí času
však sťažovateľka nemôže niesť zodpovednosť. Správny súd nevysvetlil, prečo boli sťažovateľkou
predložené dôkazy nehodnoverné a najmä v čom boli predložené CMR doklady nedostatočné či
neúplné. Nekontaktnosť prepravcu, neúplnosť dokumentov zo strany maďarského správcu dane

a nepriznanie nadobudnutia tovaru odberateľom, po zohľadnení iných dôkazov a argumentov
sťažovateľky, nemôže spochybniť pravdivosť CMR dokladov.
31. Pokiaľ správny súd uvádzal, že sťažovateľka mala predložiť doklad podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona
o DPH, sťažovateľka tento názor považuje za nesprávny. V daňovom konaní bolo nesporné, že prepravu
tovaru mali vykonať tretie subjekty - prepravcovia na účet odberateľa. Okrem faktúry je daňový subjekt

v takomto prípade povinný predložiť doklad podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH - CMR. CMR
sťažovateľka aj predložila.
32. Záver správneho súdu, že sťažovateľkou predložené doklady, boli potvrdzované odberateľom v
momente vystavenia, odporuje ďalším vykonaným dôkazom - napr. svedeckej výpovedi pani F., ktorá
vypovedala, že potvrdenia o prijatí tovaru a CMR boli zasielané po vyložení tovaru v zahraničí, následne

sa párovali k príslušnej kúpnej zmluve a posielali do Žiliny. Výpoveď pána P. je podľa nej vytrhávaná
z kontextu.
33. Rovnako sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie námietky nevykonania výsluchov
navrhovaných svedkov - I.. P. a pána Q.. Opätovne tvrdila, že právna úprava vyrubovacieho konaniavýslovne nevylučuje vykonanie dôkazov navrhnutých až vo vyrubovacom konaní. Ak aj po vypočutí
svedkov správca dane vo vzťahu k odberateľovi konštatoval, že mu neboli ozrejmené dôvody
nadviazania spolupráce s odberateľom a tieto vedomosti môže mať len vedenie spoločnosti, práve v

nadväznosti na toto navrhla sťažovateľka vypočutie bývalého generálneho riaditeľa v čase realizácie
obchodov a obchodného riaditeľa spoločnosti.
34. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s posúdením správneho súdu a
námietky sťažovateľky považoval za nedôvodné.
IV.

Posúdenie kasačného súdu
35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“),
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
36. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť právne názory správneho súdu v tom

smere, či sťažovateľka uniesla svoje dôkazné bremeno preukázania splnenia zákonných podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru podľa § 43 ods. 1 a
nasl. zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2013 a dôvodnosť namietaných procesných
pochybení orgánov finančnej správy (nevykonanie navrhovaných dôkazov a pod.).
37. Podľa čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty v znení účinnom do 1. januára 2014, teda v čase realizácie zdaniteľných obchodov,
(ďalej len „Smernica“) členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného
do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na
ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú
v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.

38. Podľa čl. 139 ods. 1 druhá veta Smernice oslobodenie od dane sa neuplatňuje ani na dodanie tovaru
zdaniteľným osobám alebo nezdaniteľným právnickým osobám, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci
Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1.
39. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2013 (v znení účinnom v čase
uskutočnenia zdaniteľných obchodov) oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
40. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2013 platiteľ je povinný
preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,

3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,

dokladom o platbe za prepravu tovaru.

41. V súvislosti s nastolenou otázkou dôkazného bremena pri preukazovaní podmienok uplatneného
práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní dáva kasačný súd do pozornosti, že v
rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych

podmienok oslobodenia od dane, (ii) formálnych podmienok oslobodenia od dane, (iii) odopretím nároku
na oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na oslobodenie od dane
z dôvodu zneužitia práva.42. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní
podľa čl. 138 ods. 1 a čl. 139 ods. 1 Smernice je, že (i) právo nakladať s tovarom ako vlastník
bolo prevedené na nadobúdateľa, (ii) dodávateľ preukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený

(predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a ten istý tovar v dôsledku
odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu začatia odoslania alebo prepravy,
(iii) dodanie nebolo vykonané pre zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, ktorých
nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva nepodliehajú DPH podľa čl. 3 ods. 1 Smernice (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, body 18

a 19). Ide teda o podmienky (i) statusu - postavenia zdaniteľných osôb, (ii) prechodu práva nakladať s
vecou ako vlastník a (iii) fyzického premiestnenia tovaru z jedného do druhého členského štátu, ktoré
nemožno rozširovať (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22
zo dňa 29. februára 2024, bod 20). Tieto východiská a materiálne podmienky sú následne premietnuté
vnútroštátnym zákonodarcom v ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra
2013. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) zdaniteľných osôb, identita

nadobúdateľa resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 24;
obdobne pri odpočítaní DPH vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
43. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva

na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí
vo faktúre či v iných predložených dokladoch (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie
je (obdobne v prípade odpočítania DPH rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19.
októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater
ProChemie, bod 29). Právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní však možno odoprieť

vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu
o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára 2024, bod 28; obdobne v prípade odpočítania DPH vo
veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20
zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra

2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom
dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci B2 Energy s.r.o., C-676/22 zo dňa 29. februára
2024, body 28, 36 a 37; obdobne v prípade odpočítania DPH vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa
11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 38). Ak je v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok v intenciách

Smernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky, ktoré by
mohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 30).
44. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dáva kasačný súd do
pozornosti, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým

subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH
a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je
nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení,
ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH, oslobodenie od DPH a princíp neutrality
DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.

novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod
44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).
45. Ľahká zneužiteľnosť práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa § 43 ods.

1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2013 viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k
tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok
oslobodenia od dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 43 ods. 5 zákona o DPH
v znení účinnom do 31. decembra 2013, § 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31, ako aj obdobne

rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné
transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazujedaňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok - daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
46. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.

septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese

dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).
47.Zákonodarcavovzťahukpreukazovaniusplneniapodmienokoslobodeniaoddaneustanovujeokruh

dôkazov identifikovaných v § 43 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2013. „Ich
preukázanímplatiteľdaneunesiedôkaznébremenotýkajúcesatvrdeniaoreálnomuskutočnenídodania
tovaru z tuzemska do iného členského štátu... Keď daňový subjekt svoje dôkazné bremeno vyčerpal,
dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Vykonaným dokazovaním musí správca dane vyvrátiť
daňovým subjektom predkladané dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na oslobodenie

od dane alebo ... musí správca dane preukázať, že posudzovaná transakcia bola súčasťou reťazca
zaťaženého daňovým podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť“ (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 31).
48. Inými slovami, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť
o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších

dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia
identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017 rovnako aj sp. zn.
IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18. marca 2024, bod 46).
49. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť

správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v zistených skutočnostiach obsiahnutých
v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre
priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. novembra 2011
(mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.

septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.
októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022 či sp. zn. IV. ÚS 555/2023 zo dňa 18.
marca 2024, bod 47).
50. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,

že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).
51. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne

nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že boluskutočnený“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).
52. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd v prvom rade zdôrazňuje, že v daňovom

konaní je úlohou správcu dane (žalovaného) riadne zistiť skutkový stav veci, teda zabezpečiť relevantné
dôkazy, tieto vykonať, vyhodnotiť a na základe vykonaného dokazovania vyvodiť a odôvodniť relevantné
právne závery. V predmetnom prípade správca dane a žalovaný neuznali sťažovateľke uplatnené právo
na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru z dôvodu, že sťažovateľka neuniesla
svoje dôkazné bremeno a nepreukázala splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok tohto daňového

oprávnenia - fyzické premiestnenie tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu. S týmto
záverom orgánov finančnej správy sa stotožnil aj správny súd. Kasačný súd konštatuje, že právnym
dôvodom nepriznania daňových oprávnení vymedzeným orgánmi finančnej správy sú tak správny ako
aj kasačný súd viazaní.
53. Na rozdiel od správneho súdu kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka v prvom kole predložila
všetky doklady predpokladané § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom do 31.

decembra 2013 (najmä vyplnené CMR doklady a vystavené faktúry). V tomto smere kasačný súd
dáva sťažovateľke za pravdu v tom, že v daňovom konaní bolo nesporne preukázané, že prepravu
tovaru vykonávali tretie osoby - prepravcovia na účet zahraničného odberateľa. Ide preto o situáciu
predpokladanú § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2013. Úvahy
správneho súdu o potrebe predloženia dokladov podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH v znení

účinnom do 31. decembra 2013 tak nemajú oporu v zistenom skutkovom stave, nevychádzajú ani zo
záverov správcu dane a žalovaného.
54. Kasačný súd konštatuje, že správca dane po predložení relevantných dokladov vykonaným
dokazovaním preveroval skutočnosti vyplývajúce z dokladov predložených sťažovateľkou. Spochybnil
pritom to, že tovar v deklarovaných obchodných vzťahoch bol skutočne prepravený do Maďarska.

Pochybnosti správcu dane, odobrené žalovaným ako aj správnym súdom, spočívali v tom, že (i)
zahraničný odberateľ nepriznal intrakomunitárne dodanie tovarov od sťažovateľky, (ii) prepravcovia
uvedení na CMR dokladoch a iných listinných dokladoch boli nekontaktní, resp. nepredložili doklady
preukazujúce uskutočnenie prepravy tovaru zo Slovenskej republiky do Maďarska, (iii) svedok pán
Szombath vypovedal, že relevantné doklady pri dodaní tovaru boli podpisované odberateľom na území

Slovenskej republiky. Tieto skutkové okolnosti aj kasačný súd považuje za relevantné, spôsobilé
spochybniť podmienku práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru spočívajúcu
vo fyzickom premiestnení tovaru z jedného do druhého členského štátu (§ 43 ods. 1 zákona o DPH v
znení účinnom do 31. decembra 2013).
55. Na rozdiel od správneho súdu však kasačný súd konštatuje, že napriek takto vzneseným

pochybnostiam sťažovateľka nezostala nečinná. V predmetnej veci je medzi žalovaným a sťažovateľkou
nesporné, že táto v daňovom konaní predložila k jednotlivým dodaniam vážne lístky, ktoré obsahovali
časové a hmotnostné údaje o nakládke ako aj EČV vozidiel, ktoré mali prepravu vykonať a navrhla
tiež vykonať zisťovanie prostredníctvom mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. k
prepravnej trase jednotlivých vozidiel. Kasačný súd zastáva názor, že išlo o relevantný dôkazný návrh,

prostredníctvom ktorého bolo možné preveriť, či vozidlá prepravujúce tovar, v rozhodujúcom období
prepravovali tovar do Maďarska - teda či bola splnená podmienka práva na oslobodenie od dane
pri intrakomunitárnom dodaní spočívajúca vo fyzickom premiestnení tovaru z jedného do druhého
členského štátu.
56. Pokiaľ správny súd v inom kontexte naznačuje, že by išlo len o dôkaz prepravy tovaru k štátnej

hranicisMaďarskom,alenieprepravydoMaďarska(bod69napadnutéhorozsudku),kasačnýsúdtakúto
úvahu považuje za špekulatívnu. Ak totiž z mýtneho systému vyplynie, že vozidlá s EČV uvedenými
na vážnych lístkoch v relevantnom období a v nadväzujúcich časových úsekoch realizovali prepravu
k štátnej hranici s Maďarskom, bez ďalších dôkazov nasvedčujúcich ukončenie prepravy pred štátnou
hranicou, nemožno rozumne tvrdiť, že túto hranicu neprekročili.

57. Kasačný súd konštatuje, že žalovaný vo svojom rozhodnutí a ani správny súd neposkytli žiadnu
ucelenú argumentáciu, prečo dôkazný návrh sťažovateľky vykonaním zisťovania prostredníctvom
mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. k prepravnej trase jednotlivých vozidiel s
príslušnými EČV nebol relevantný pre preukázanie prepravy do iného členského štátu alebo prečo nebol
vykonaný. Odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako aj napadnutého rozsudku správneho súdu túto

argumentáciu sťažovateľky úplne opomínajú.
58. Podľa názoru kasačného súdu nemožno spochybniť, že je to správca dane, kto v daňovom
konaní vedie dokazovanie a rozhoduje o tom, ktorý dôkaz vykoná. Avšak ani postup správcu dane
pri vykonávaní dokazovania nemôže byť svojvoľný (bod 50 tohto rozsudku). Orgány finančnej správnynemôžu bez akejkoľvek argumentácie odoprieť vykonať dôkaz navrhovaný účastníkom konania, ktorý
(racionálne) môže prispieť k vyvráteniu vznesených pochybností o splnení hmotnoprávnych podmienok
daňového oprávnenia - prepravy tovaru do iného členského štátu.

59. Keďže v predmetnej veci správca dane, žalovaný a správny súd postavili svoje rozhodnutia na
tom, že sťažovateľka neuniesla svoje dôkazné bremeno na preukázaní fyzického premiestnenia tovaru
z jedného do druhého členského štátu, ako jednej z materiálnych podmienok uplatneného práva
na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní, pričom však bez racionálneho odôvodnenia
nevykonali relevantné dôkazné návrhy sťažovateľky spôsobilé vznesené pochybnosti objasniť, ich záver

o neunesení dôkazného bremena zo strany sťažovateľky je predčasný. Napadnutý rozsudok správneho
súdu ako aj rozhodnutie žalovaného tak v tejto časti vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
60. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie a
ak naďalej bude chcieť spochybňovať hmotnoprávnu podmienku fyzického premiestnenia tovaru
z jedného do druhého členského štátu, vysporiada sa tiež s relevantnými dôkaznými návrhmi

sťažovateľky, najmä však vykoná zisťovanie prepravnej trasy prostredníctvo mýtneho systému Národnej
diaľničnej spoločnosti, a.s., prípadne racionálne a dostatočne odôvodní jeho nevykonanie. Ak
vykonané dokazovanie nebude predstavovať dostatočnú oporu pre spochybnenie splnenia materiálnych
podmienok uplatneného práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní, správca dane
a žalovaný môžu nepriznať sťažovateľke daňové oprávnenia len vtedy, ak jej preukážu, že sa svojím

plnením vedome (vedela alebo mala a mohla vedieť) zúčastnila na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom alebo sa dopustila zneužitia práva.
61. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že si uvedomuje, že v inej veci sťažovateľky, rozsudkom sp.
zn. 8Sfk/12/2025 zo dňa 14. augusta 2025, kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti zamietajúcemu
rozsudku správneho súdu zamietol. Podstatným rozdielom však v týchto prípadoch je, že vo veci

sp. zn. 8Sfk/12/2025 správca dane a žalovaný (rovnako ako správny súd) na podklade vykonaného
dokazovania a skutkových zistení nespochybňovali fyzickú prepravu tovaru do Maďarska, ale
spochybnili splnenie odlišnej podmienky práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní
spočívajúcej v statuse skutočného odberateľa ako zdaniteľnej osoby, resp. osoby identifikovanej pre
daň v inom členskom štáte. Tieto odlišné právne závery a čiastočne odlišné skutkové závery a zistenia

orgánov finančnej správy (bod 67 rozsudku sp. zn. 8Sfk/12/2025 zo dňa 14. augusta 2025) odôvodňujú
aj rozdielnosť náhľadu a rozhodnutí kasačného súdu v tejto veci a vo veci sp. zn. 8Sfk/12/2025.
V.
Záver
62.Sumarizujúcvyššieuvedenékasačnýsúduzatvára,žekasačnásťažnosťsťažovateľkyboladôvodná

a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.
1 písm. g) SSP). Rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie
žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľky zamietol, kasačný súd
postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho
súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

63. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom najmä v bode
60 tohto rozsudku. Žalovaný je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s §
167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni/sťažovateľke priznal právo na úplnú náhradu trov
kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
65. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.