Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117204997
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1117204997.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a

členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo
vlastníkov bytov SVB Železničná 679, so sídlom Železničná ul. 679/11, Komárno, IČO: 37 866 397,
zastúpeného: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom Gróbska 19, Bernolákovo, IČO: 36 860
646, proti žalovaným: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO:
00 151 700, 2/ Mesto Komárno, so sídlom Nám. gen. Klapku 1/1, Komárno, IČO: 00 306 525, žalovaný
v 2/rade zastúpený: LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, o
zaplatenie 6.670,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava

III č.k. B1-33Cb/33/2017-184 zo dňa 20.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/33/2017-184 zo dňa
20.10.2023 potvrdzuje.

II. Žalovaným v 1/ a 2/rade súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie prvým výrokom podanú žalobu v celom rozsahu zamietol,
druhým výrokom rozhodol o trovách konania žalovaného v 1/rade tak, že mu nárok na ich náhradu
nepriznal a tretím výrokom rozhodol o trovách konania žalovaného v 2/rade tak, že mu priznal nárok na

ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia v záhlaví špecifikovanej sumy s príslušenstvom
uložením solidárnej povinnosti obom žalovaným, pričom od žalovaného v 1/rade sa domáhal plnenia
titulom nevyplateného poistného plnenia a od žalovaného v 2/rade sa domáhal plnenia titulom náhrady
škody, spôsobenej porušením povinnosti žalovaného, vyplývajúcej zo starostlivosti o drevinu v jeho
vlastníctve.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v podstatných častiach z hľadiska podaného odvolania

odôvodnil nasledovne:
„33. Poistenie sa vždy vzťahuje iba na tie udalosti, pre ktoré bola dojednaná poistná ochrana, teda
poistenie pokrýva iba určité riziká. Poistná udalosť v poistení majetku je vždy spojená s určitým
následkom na poistenej veci (poškodenie veci, zničenie veci, strata veci, odcudzenie veci), ale aj
príčinou (poistným rizikom), teda nie sú kryté akékoľvek následky na poistenej veci, ale iba tie, ktoré boli
spôsobené konkrétnym, v poistnej zmluve dohodnutým poistným rizikom. Spojenie následku poistnej
udalosti s poskytnutím poistného plnenia je dané škodovým charakterom poistenia spojeným s krytím

ujmy vzniknutej v majetkovej sfére. Požiadavka príčinnej súvislosti musí byť pri posudzovaní nároku
vždy prítomná, niekedy však nie je ani jej zrejmé splnenie základom pre výplatu poistného plnenia.
34. Prechod práva na náhradu škody je typickým inštitútom, ktorý sa uplatňuje iba v rámci poistení, ktoré
majú charakter škodového poistenia. Vznik poistnej udalosti môže byť v konkrétnom prípade zapríčinenýprotiprávnym konaním iného subjektu, v dôsledku čoho vznikne poistenému právo na náhradu škody.
Poistenému (žalobcovi) teda môžu poistnou udalosťou vzniknúť dva samostatné nároky - právo na
vyplatenie poistného plnenia v dôsledku vzniku škody na predmete poistenia (voči žalovanému 1) a

právo na náhradu škody voči subjektu, ktorý za vznik škody zodpovedá (voči žalovanému 2).
35. Predmetom tohto konania je teda voči a) žalovanému 1 nárok na nezaplatené poistné plnenie v
dôsledku výluky z rozsahu poistného krytia (čl. 6 ods. 2 VPP), b) žalovanému 2 náhrada škody z titulu
všeobecnej zodpovednosti za škodu.
36. Spornou bola skutočnosť, či došlo k poistnej udalosti, jej priebeh s poukazom k žalovanému 1 na

možnú výluku z poistného krytia a k žalovanému 2 na vznik predpokladov všeobecnej zodpovednosti za
škodu (protiprávny úkon/porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť, škoda, zavinenie).
...
39. Ak teda žalobca odvodzuje svoj nárok voči žalovanému 1 na poistné plnenie z poistnej udalosti a voči
žalovanému 2 nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku prerastania koreňov zo stromu
nachádzajúcom sa vo vlastníctve žalovaného 2, ktoré prerazili potrubie, na opravu ktorého vynaložil

žalobca prostriedky v celkovej výške 6.670,56 eur, je povinný preukázať najmä priebeh tejto poistnej
udalosti (voči žalovanému 1) ako a všetky predpoklady vzniku nároku zo zodpovednosti za vzniknutú
škodu (voči žalovanému 2).
40. Vykonaným dokazovaním sa však nepodarilo odstrániť rozpory/nezrozumiteľnosť týkajúcu vzniku
a priebehu skutkového deja s ohľadom na predložené dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, a to

najmä žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z 11.03.2015, kde žalobca odôvodnil predmetnú
žiadosť tým, že ,,ohrozuje zdravie a majetok obyvateľov bytového domu na parcele ž. XXX vchodu č.
XX. Korene stromu prenikli do potrubia odpadovej kanalizácie nášho domu (naša prípojka v pivnici domu
mestskej siete) a zapchali odtok čo spôsobilo haváriu v dome. Jej odstránenie predbežne odhadnuté
dodávateľom prác na 5.000 eur + DPH...“, ako aj zápis z obhliadky a prejednania škody z 01.04.2015,

v ktorom sa uvádza ,,pravdepodobne prišlo k posunutiu odpadovej rúry z domu ku hlavnej kanalizácii, a
to malo vplyv na prietok a upchatie kanalizačnej rúry“. Uvedené vôbec nekorešponduje so skutkovými
tvrdeniami žalobcu v žalobe včítane jednotlivých vyjadrení, napr. vznikom škodovej udalosti datovanej
na deň 20.03.2015 a jej priebehom. Predmetný rozpor sa v konaní nepodarilo odstrániť ani výsluchom
svedka, ktorý nevedel bližšie špecifikovať čas vzniku havárie na kanalizačnom potrubí v bytovom dome.

Nakoľko žalobca žiadnym logickým spôsobom nevysvetlil rozpory vo vzniku a priebehu ním uvádzaného
skutkového deja, čím neodstránil vzniknuté rozpory, musí byť uvedené podľa názoru súdu nepochybne
potrebné pričítať na ťarchu samotnému žalobcovi. V tomto smere mal súd za to, že s poukazom na
vyššie uvedené absentuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi ,,údajnou“ škodovou udalosťou
a následkom. Rovnako tak z uvedeného je zrejmé, že nie je možné súdom ustáliť, akým spôsobom a

kedy došlo k poistnej udalosti, keďže tieto rozhodné skutkové okolnosti sú zásadnými aj pre následné
porušeniepovinnostízostranyžalobcu(najmäpreposúdenieporušeniaprevenčnejpovinnosti,prípadne
na zistenie rozsahu a miery zavinenia). Predmetná skutočnosť významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci, nebola preukázaná a výsledky hodnotenia dôkazov súdu neumožnili súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá, a

preto súd musel žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu zamietnuť.
41. Vo vzťahu k možnej výluke z poistného krytia (čl. 6 ods. 2 VPP) je potrebné uviesť, že sa súd
danou výlukou s poukazom neunesenie dôkazného bremena týkajúceho sa priebehu poistnej udalosti
s ohľadom na vyššie uvedené nezaoberal, nakoľko by sa v danom prípade jednalo iba o hypotézy.
42. K škode (následku škodovej udalosti) súd uvádza, že sa ani vykonaním dokazovania nedokázala

jednoznačne ustáliť jej výška tak, ako to žalobca požadoval v žalobe. Taktiež samotný žalobca v čase
podania odvolania proti rozhodnutiu Mesta Komárno, t.j. v čase keď už mala byť škoda odstránená
a vynaložené náklady zrejmé (faktúra doložená k žalobe v sume 6.670,56 eur), v odvolaní zo dňa
05.05.2015 uvádza ako výšku spôsobenej škody sumu 6.600 eur. Je avšak nepochybné, že aj napriek
tomu,žecenováponuka/rekapitulácianeobsahovalavšetkypotrebnévstupnéinformácie,resp.zahŕňala

aj vstupy (práce), ktoré sa netýkali ,,údajnej“ škodovej udalosti zo dňa 20.03.2015, sú z nej zrejmé
položky, za ktoré by žalobcovi patrila náhrada. Uvedené v neposlednom rade podporuje aj orientačná
kalkulácia predložená žalovaným 1 do súdneho konania. Na druhej strane, súd dáva za pravdu
žalovanému 1 v tom, že vo vzťahu k materiálu (nie ceny prác), ktorý mal byť použitý, nie je možné
ustáliť hodnotu týchto položiek s ohľadom na nepresnú kalkuláciu preloženú žalobcom, ktorá mala byť

výsledkom dohody medzi pánom V. a žalobcom, avšak bez uvedenia konkrétneho materiálu použitého
v rámci odstraňovania škody. Predmetnú výšku škody s ohľadom na rozsah škody by bolo možné
ustáliť len ďalší dokazovaním, čo však v predmetnej veci bolo irelevantným s ohľadom na neuneseniedôkazného bremena týkajúce sa priebehu skutkového deja, v dôsledku ktorého k predmetnej škode
malo dôjsť.
43. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, ktorú súd skúmal v súvislosti s námietkou

žalovaného 2, že nie je zrejmé, či predmetné korene stromu rástli zo stromu, ktorý je vo vlastníctve
žalovaného 2, súd uvádza nasledovné.
...
45. Súd však po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že korene stromu, ktoré boli označované
žalobcom ako tie, ktoré poškodili potrubie (nebola preukázaná príčinná súvislosť) sa nachádza na

pozemku vo vlastníctve žalovaného 2 v bezprostrednej blízkosti miesta škodovej udalosti (bližšie pozri
č.l. 177, 182, 5-7). Námietka žalovaného 2, či ide o strom vysadený žalovaným 2, alebo obyvateľmi
okolitých bytových jednotiek nebola rozhodujúcou.
46. V súvislosti s predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ) žalovaného 2,
dospel súd k záveru, že absentuje nepochybne kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti
a škodou (pozri bod 37 a nasl. odôvodnenia rozsudku). Za protiprávne konanie ako predpoklad

zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie,
ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. ... K namietanému porušeniu právnej povinnosti žalovaného 2,
je súd toho názoru, že vo vzťahu k žalovanému 2 by bolo možné uvažovať aj o nesplnení všeobecnej
prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, ako aj § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny. Žalovaný 2 ako vlastník pozemku, si má počínať tak, aby k žiadnej škode, napr. spôsobenej

koreňovou sústavou stromu nachádzajúcom sa na pozemku žalovaného 2, nedošlo. Keďže v konaní
bola sporná príčinná súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a vznikom škody a o predmetnej
škodovej udalosti je možné hovoriť len ako o tvrdenej žalobcom, je predmetné skúmanie - samotného
porušenia povinnosti vlastníka pozemku bližšie irelevantné. Ku skutočnostiam, či žalobca vedel/nevedel
o skutočnostiach, že predmetná koreňová sústava ohrozuje kanalizačné potrubie bytového domu skôr

ako sa mala stať havária, v dôsledku čoho mohol porušiť právnu povinnosť, sa vzhľadom na nejasnosti
v skutkovom deji na tomto mieste ustáliť nedá. Čo sa týka posledného predpokladu vzniku všeobecnej
zodpovednosti žalovaného 2, a to zavinenia, je s ohľadom na vyššie uvedené irelevantné.
47. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu súd zamietol žalobu v celom rozsahu.
...

52. O trovách konania súd rozhodol vo výroku II. a III. tohto rozsudku podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 1 vo vzťahu k žalobcovi s poukazom na hospodárnosť konania,
napriek 100% úspechu žalovaného 1, nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II. rozsudku),
nakoľko žalovanému 1 žiadne trovy konania nevznikli. Žalovanému 2 vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok III. rozsudku) s ohľadom na zásadu úspechu, keďže

mu trovy konania reálne vznikli.“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 788, § 790 písm. a), § 806, §
809 ods. 1, § 810, § 814, § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb Občiansky
zákonník (OZ), § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
5. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/33/2017-184 zo dňa 20.10.2023 podal

včas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom rozsahu. Odvolateľ vymedzil odvolacie
dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/a písm. h) /nesprávne právne
posúdenie/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).
6. Žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie v bode 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval
na základe vykonaného dokazovania, že korene stromu, ktoré poškodili potrubie, ktoré poškodenie

bolo príčinou vzniku havarijnej situácie, sa nachádzali na pozemku vo vlastníctve žalovaného. To
vyplýva okrem iného zo skutkového stavu, kedy pozemok bezprostredne okolo bytového domu je vo
vlastníctve žalovaného. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vlastnia iba pozemok
bezprostrednezastavanýbytovýmdomom,jetedafyzickynemožné,abynatomtozastavanompozemku
rástol strom.

7. Podľa žalobcu bolo v konaní preukázané, že ku škode na majetku vlastníkov bytov a nebytových
priestorov došlo. V konaní taktiež bolo preukázané a žalovanými nebolo rozporované, že žalobca na
opravu vzniknutej havarijnej situácie vynaložil finančné prostriedky vo výške uplatňovaného nároku v
tomto súdnom konaní.
8. Poukazujúc na bod 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku o neodstránení rozporov /

nezrozumiteľnosti vzniku a priebehu skutkového deja bol žalobca názoru, že všetky predložené dôkazy
ako aj skutkové tvrdenia žalobcu navzájom korešpondujú, ide o isté poškodenie kanalizačného potrubia
koreňovou sústavou stromu rastúceho na pozemku žalovaného v 2/rade. Aj z výsluchu svedka, ktorýodstraňoval túto havarijnú situáciu, vyplývajú rovnaké skutkové závery ako sú uvedené v žalobe.
Príčinou vzniku havarijnej situácie bolo prerastenie koreňovej sústavy do kanalizačného potrubia.
9. K otázke príčinnej súvislosti medzi poškodením kanalizačného potrubia a žalobcom tvrdeného

následku, ktorú súd I. inštancie nepovažoval za preukázanú žalobca uviedol, že podľa jeho názoru
poškodenie kanalizačného potrubia a následok sú jednoznačne vo vzájomnej súvislosti. Podľa žalobcu
v danom prípade ide o preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti vlastníka pozemku
udržiavať koreňovú sústavu tak, aby nepoškodzovala majetok tretích osôb a vznikom škody -
poškodením kanalizačného potrubia, čo bolo podľa neho v konaní nepochybne preukázané. Tak vo

všetkých súdom prvej inštancie uvádzaných písomných dokladoch ako aj vo výpovedi svedka bolo
jednoznačne uvedené, že koreňová sústava sa nachádzala v kanalizačnom potrubí. Z uvedeného je
teda zrejmé, že korene spôsobili znefunkčnenie kanalizačného potrubia - nešlo o vyššiu moc a ani
teoreticky o iný dôvod vzniku škody. Pokiaľ sa v kanalizačnom potrubí nachádza koreňová sústava
stromu,ktorýrastiepritomtopotrubí,potomjenielenzjavné,žetietokorenesavpotrubíprijehovýstavbe
nenachádzali, nemajú sa v potrubí nachádzať a teda sa do neho mohli dostať iba tak, že do neho prenikli,

teda ho perforovali - poškodili. Toto poškodenie je teda spôsobené rastom stromu a jeho koreňovej
sústavy a toto poškodenie spôsobilo škodu na majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá
by pri neexistencii stromu nenastala. Žalobca bol tiež názoru, že vznik škody, vznik škodovej udalosti
ako aj poistnej udalosti sú označenia tej istej udalosti.
10. Zo skôr uvedených dôvodov podľa žalobcu vyplýva, že súd I. inštancie pri posudzovaní právnej

veci ako aj vyhlásení napadnutého rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
12. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 2/rade podaním, doručeným súdu dňa 15.01.2024, v

ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke.
Súd I. inštancie sa podľa neho riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami prejednávanej veci, tieto
náležite posúdil a svoje postupy zodpovedajúco vysvetlil v rámci odôvodnenia rozsudku. Mal za to, že
rozsudok či konanie, ktoré mu predchádzalo, netrpí žiadnou vadou.
13. Podľa žalovaného v 2/rade žalobca v rámci odvolania neuviedol žiadnu novú skutočnosť. Poukázal

na kľúčovú skutočnosť, ktorú žalobca ignoruje, a to záver súdu I. inštancie v bode 40 napadnutého
rozhodnutia (ktorý zároveň vo vyjadrení odcitoval). Správny bol podľa žalovaného v 2/rade aj záver o
nedostatku príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
14. Podstatné pre prejedávanú vec je podľa žalovaného v 2/rade to, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, najmä nepreukázal existenciu a

kumulatívne splnenie všetkých základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
15. K obsahu podaného odvolania žalovaný v 2/rade uviedol nasledovné:
16. Nesúhlasil s tým, že v napadnutom rozsudku v odseku 45 súd I. inštancie konštatoval „na základe
vykonaného dokazovania, že korene stromu, ktoré poškodili potrubie, ktoré poškodenie bolo príčinou
vzniku havarijnej situácie sa nachádzal na pozemku vo vlastníctve žalovaného 2“. Toto vyjadrenie podľa

žalovaného v 2/rade nie je pravdivé, súd I. inštancie nekonštatoval, že by korene stromu mali poškodiť
potrubie, alebo že by korene stromu mali byť príčinou poškodenia potrubia. Práve naopak súd v konaní
konštatoval, že žalobca nepreukázal ním v žalobe tvrdené skutočnosti (aj o príčine vzniku škody), teda
v konaní nebolo preukázané že príčinou „škody“ mali byť korene stromu (a to aj vzhľadom na vykonané
dokazovanie).

17. Namietol aj tvrdenie žalobcu o nespornosti toho, že žalobca na opravu vzniknutej havarijnej situácie
vynaložil finančné prostriedky vo výške uplatňovaného nároku v tomto súdnom konaní. Žalovaný v 2/
rade v tejto súvislosti poukázal na to, že obaja žalovaní počas celého konania rozporovali a namietali,
že žalobca nepreukázal, resp. nešpecifikoval výšku ním uplatnenej škody. Zároveň žalovaní zhodne
poukazovali na skutočnosť, že žalobca pri vyčíslení „škody“ nepredložil rozpis jednotlivých prác, ako aj

dĺžky ich trvania a rovnako poukazovali na absenciu uvedenia merných jednotiek a jednotkových cien
materiálov, ktoré mali byť použité. Trval na tom, že žalobca skutočnú výšku škody nepreukázal.
18. Za nepreukázanú zo strany žalobcu považoval žalovaný v 2/rade aj príčinnú súvislosť
medzi poškodením kanalizačného potrubia a následkom. Žalobca podľa žalovaného v 2/rade v
konaní nedokázal vysvetliť vzniknuté rozpory medzi ním tvrdenými skutočnosťami a skutočnosťami

vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov, ako napr. zápisu z obhliadky a prejednania škody zo dňa
01.04.2015, z ktorého vyplynula úplne iná príčina vzniku škody v porovnaní s tvrdeniami žalobcu. Súd I.
inštancie preto postupoval správne, keď vyhodnotil, že v prejedávanej veci absentuje príčinná súvislosť,
resp. že žalobca v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti.19. Žalovaný v 2/rade trval aj na tom, že on žiadnym spôsobom neporušil svoju právnu povinnosť, a
práve naopak si plnil svoje povinnosti, a to pravidelným orezávaním a staraním sa o strom. Povinnosť
riadneho obhospodarovania stromu zo strany žalovaného v 2/rade nebola žalobcom v priebehu konania

nikdy spochybnená.
20. Poukázal na ustanovenia § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z., upravujúce ochranné pásma
vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie mimo
zastavaného územia obce a § 127 ods. 1 OZ, upravujúci povinnosti vlastníka veci s tým, že strom,
ktorý mal údajne „poškodiť“ potrubie a spôsobiť škodu žiadnym spôsobom nezasahoval do ochranného

pásma v súlade § 19 ods. 2 zák. č. 442/2002 Z. z. Ak aj došlo k prerasteniu koreňovej sústavy (čo
poprel) bol názoru, že podľa zákona (§ 127 ods. 1 OZ) je odstránenie na vlastníkovi pozemku, na ktorý
presiahli korene alebo vetvy stromu. Žalovaný v 2/rade neporušil ani povinnosť podľa § 47 ods. 2 z. č.
543/2002 Z. z., ktoré ukladá vlastníkovi pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, aby sa o ňu staral,
ošetroval a udržiaval ju.
21. Záverom žalovaný zhrnul, že žalobca v konaní nepreukázal:

- že by k poškodeniu potrubia malo prísť práve a len v dôsledku koreňov alebo koreňovej sústavy stromu
vo vlastníctve žalovaného v 2/rade;
- že by mal žalovaný v 2/rade akýmkoľvek spôsobom porušiť svoju právnu povinnosť
- výšku ním uplatňovanej škody
- existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného v 2/rade a vznikom škody.

22. Žalovaný v 2/rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a aby mu priznal
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
23. Na vyjadrenie žalovaného v 2/rade reagoval žalobca podaním zo dňa 29.01.2024, v ktorom zotrval
na tom, že v konaní bolo preukázané, že k poškodeniu potrubia došlo prerastením koreňového systému
stromu do potrubia - žiadne iné skutkové tvrdenie ohľadne tejto skutočnosti ani v rámci konania

neodznelo. Mal za to, že táto skutočnosť bola preukázaná okrem iného aj svedeckou výpoveďou svedka,
ktorý daný havarijný stav odstraňoval. Mal zato, že údajná rozpornosť tvrdení žalobcu nie je daná a z
vykonaného dokazovania ani z podaní žalobcu nevyplýva.
24. Na vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.01.2024 reagoval žalovaný v 2/rade podaním doručeným súdu dňa
15.02.2024, v ktorom uviedol, že popiera to, že by sa svedeckou výpoveďou pána V. malo preukázať,

že k poškodeniu potrubia malo prísť práve a len v dôsledku koreňov alebo koreňovej sústavy stromu vo
vlastníctve žalovaného v 2/rade. Výpoveďou tohto svedka sa podľa žalovaného v 2/rade nepreukázala
ani existencia príčinnej súvislosti v prejedávanej veci, svedok počas svojej výpovede menil opis spôsobu
ako malo dôjsť k poškodeniu potrubia. Svedok V. najskôr uviedol, že kanalizačná trubka bola zlomená,
následne uviedol, že jeden koreň mal roztlačiť kanalizačnú trubku, a na následnú otázku žalobcu uviedol

svedok,žekoreňrástol„vedľatrubkyatakpočasejuroztlačil“.Naotázkuprávnehozástupcužalovaného
v 2/rade svedok uviedol, že sa koreň dostal do kanalizačnej trubky, čo je v ďalšom rozpore s jeho
predchádzajúcim opisom. Označený svedok si však presne pamätal, koľko metrov trubky sa vymenilo
a to 10 m, pričom uviedol, že všetky spoje na týchto 10 m boli prasknuté (a to napriek tomu, že koreň
mal poškodiť len jedno miesto), a stav keramickej trúbky bol zlý, s dodatkom, že do 2-3 rokov by aj tak

praskla. Rovnako svedok povedal, že keramická trubka mala mať vek ako dotknutá nehnuteľnosť, ktorá
bola dostavaná v roku 1961.
25. Po zohľadnení všetkých týchto skutočností možno podľa žalovaného v 2/rade dôjsť k záveru, že
trubka sa zlomila, resp. poškodila v dôsledku prirodzeného opotrebovania, a to bez akejkoľvek súvislosti
s koreňom stromu. Uvedené podporuje aj tvrdenie svedka, že všetky spoje na úseku 10 m mali byť

prasknuté, a že trubka bola posunutá nižšie ako bola pôvodne, inak povedané slovami svedka, že si
sadla do blata. Takýto záver, že došlo k posunutiu trubky, čo malo za následok upchatie kanalizačnej
rúry, bol uvedený aj v zápisnici z obhliadky a prejednania škody zo dňa 01.04.2015.
26. Zo skôr uvedených dôvodov nemožno podľa žalovaného v 2/rade považovať tvrdenia žalobcu o
preukázaní spôsobu poškodenia potrubia za pravdivé. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a

neodstránil ani v konaní vzniknuté rozpory, a to s poukazom na priebeh skutkového deja i s dôrazom
na predložené dôkazy.
27. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 1/rade podaním zo dňa 15.02.2024 v ktorom poukázal
na svoje vyjadrenie datované 12.09.2023. Z tohto vyjadrenia dal do pozornosti tam špecifikované
rozpory, týkajúce sa danej veci, ku ktorým žalobca nepodal žiadne vysvetlenie resp. sa ani nepokúsil

rozpornosť odstrániť. Jednalo sa o nasledovné:
- žalobca dňa 11.03.2015 spísal žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny, kde už vtedy uviedol, že
„korene stromu prenikli do potrubia odpadovej kanalizácie nášho domu (naša prípojka v pivnici domudo mestskej kanalizácie) a zapchali odtok čo spôsobilo haváriu v dome, jej odstránenie predbežne
odhadnuté dodávateľom prác na 5.000 eur + DPH.“
- dňa 6. mája 2015 podal žalobca ,,Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení správneho konania“, kde

žalobca zopakoval, že svoju žiadosť odôvodnili tým, že korene poškodili odpadové potrubie a spôsobili
škodu a uvádza sa, že ,,výrub sme žiadali preto, aby sa situácia nezopakovala“
28. Žalobca tak už 11.03.2015 hovoril o havárii a poškodení potrubia koreňmi stromu, ktoré malo nastať
pred žiadosťou o výrub (teda pred 11.03.2015). Obe vyššie spomenuté listiny neboli doložené v priebehu
likvidácie nahlásenej udalosti a boli založené až žalovaným v 2/rade v priebehu sporu.

29. Dňa 28.03.2015 bola prostredníctvom internetu poisťovateľovi nahlásená poistná udalosť s
uvádzaným dátumom vzniku 20.03.2015. V hlásení nie je spomenuté prerastenie koreňov stromu. Dňa
01.04.2015 sa konala obhliadka miesta nahlásenej škodovej udalosti za prítomnosti zástupcu žalobcu
p. Z. . V zápise z obhliadky je uvedená informácia, že v čase obhliadky bolo poškodenie odstránené
a uvádza sa, že pravdepodobne došlo k posunu odpadovej rúry z domu ku hlavnej kanalizácii. Vôbec
sa nespomínajú korene stromu, prasknutie alebo zlomenie potrubia ich vplyvom, hoci podľa výpovede

svedka V. v súdnom konaní malo byť toto zistené vizuálne po otvorení podlahového betónu.
30. Žalovaný v 1/rade (poisťovateľ) v priebehu likvidácie vôbec nepracoval s tvrdením o prerastaní
koreňov stromu, nakoľko takáto informácia mu zo strany žalobcu nebola uvedená a to ani v rámci
hlásenia,anivrámciobhliadkymiesta,aniprináslednejsťažnostiresp.komunikáciižalobcunasledujúcej
po ukončení likvidácie bez plnenia.

31. Faktúra doložená k žalobe je vystavená dňa 13.04.2015, splatná 27.04.2015, dátum dodania
služby 13.04.2015. Faktúra neodkazuje na žiadne prílohy, t.j. žiadny rozpis prác a materiálu, cenovú
kalkuláciu alebo cenovú ponuku a samotný obsah faktúry (jej text) neumožňuje určiť, kedy konkrétne (v
akom období), aké práce v akom rozsahu s akou cenou práce, s akými materiálmi, s akou spotrebou
materiálov, a v akých jednotkových cenách boli uskutočnené. Obdobne ani k žalobe doložená písomnosť

- nedatovaná ,,cenová ponuka" neobsahuje žiadne merné jednotky ani jednotkové ceny, cenu práce
a materiálu a je absolútne nepreskúmateľná. Podľa svedka ani nejde o cenovú ponuku, ale o určitú
rekapituláciu, sumarizáciu vykonaného, čiže v dobe keď malo byť presne zrejmé čo a ako bolo
opravované, koľko materiálu a práce bolo vynaložené, napriek tomu to špecifikované nie je. Už v prvom
vyjadrení k žalobe žalovaný v 1/rade namietal, že k vyčísleniu prípadného plnenia by bolo potrebné

predložiť podrobný rozpis v merných jednotkách a jednotkové ceny - uvedené sa nestalo v priebehu
celého konania.
32.Dňa07.03.2017bolasúdudoručenážaloba,vktorejsauvádza,žekuškodovejudalostiprišlodňa20.
marca 2015 (piatok), a doručením žaloby sa žalovaný v 1/rade prvýkrát dozvedelo tvrdení o prerastaní
koreňov stromu. K žalobe nebola priložená samotná žiadosť o výrub dreviny datovaná 11.marca 2015,

len jej sprievodný list z ktorého sa nedá porozumieť, že žiadateľ uvádza v samotnej žiadosti už vzniknutú
škodu.
33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný v 1/rade súhlasil so súdom I. inštancie, že v konaní
nebolo možné ustáliť, akým spôsobom a kedy došlo k udalosti a vykonané dôkazy neumožnili súdu
prijať záver ani o pravdivosti tvrdených skutočností, ani o tom, že by boli nepravdivé, a preto súd musel

žalobu zamietnuť.
34. Žalovaný v 1/ rade poukázal na to, že pred súdom I. inštancie argumentoval najmä tým, že nebola
hodnoverne preukázaná príčina škody s uvádzaným dátumom vzniku 20.marca 2015, nebol preukázaný
spôsob resp. dôvod poškodenia potrubia, teda či došlo alebo nedošlo k jeho prasknutiu, tak ako to
zakotvujú prísl. Všeobecné poistné podmienky poistnej zmluvy v čl. 6 ods. 2 ako podmienku krytia (teda

nie výluku ako nepresne uviedol súd I. inštancie v odseku 41).
35. Podľa tvrdenia v žalobe prišlo k škodovej udalosti až dňa 20. marca 2015 (piatok), pričom vyššie
označené dôkazy rozporuplne nasvedčujú skoršej havárii a skôr vzniknutej škode a tiež (minimálne)
značia vedomosť o prerastaní koreňov.
36. Z hľadiska poistenia poukázal na to, že prerastanie koreňov stromu je postupný proces, o ktorom

podľa všetkého mal žalobca vedomosť (čo tiež poisťovateľovi nebolo v čase likvidácie známe). So
zreteľom na obsah VPP, všeobecnú definíciu poistnej udalosti uvedenú vo VPP a súčasne s ohľadom na
dôkazy vykonané v priebehu sporu mal žalovaný v 1/rade za to, že ak by aj bolo považované za riadne
preukázané postupné prerastanie koreňov do oblasti kanalizácie o ktorom mal poškodený vedomosť (či
dokonca to, že došlo k predošlej havárii ktorej príčina nebola odstránená), tak potom by nešlo o náhlu,

náhodnú udalosť ako je uvedené v ČI. 16 VPP v rámci definície poistnej udalosti: „Poistnou udalosťou je
akákoľvek náhodná škodová udalosť; s ktorou je podľa príslušných ustanovení poistnej zmluvy spojená
povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Náhodnou škodovou udalosťou je taká udalosť ktoránastane v mieste poistenia náhle a nečakane, o ktorej v čase dojednania poistnej zmluvy poisťovateľ a
poistený predpokladajú, že môže nastať avšak nie je isté či nastane a kedy nastane.“
37. Tiež by bolo potrebné zvažovať všeobecnú výluku z poistenia a to vedomú nedbanlivosť (článok

16 VPP), keď z vykonaného dokazovania podľa žalovaného v 1/rade vyplýva, že žalobca nezakročil
dostatočne pri vedomosti o hroziacej škode, požiadal síce o výrub dreviny ale neurobil žiadne kroky k
faktickému zabráneniu škody napr. odstránením aspoň časti koreňovej sústavy.
38. K uplatnenej istine podotkol, že v prípade poistením krytého prasknutia by poistné plnenie zahŕňalo
len tie časti kanalizačného systému, ktoré boli prasknuté (t.j. lokálnu opravu) a nie tie časti, ktoré boli

opravované alebo z iného dôvodu, alebo na základe iného (poistením nekrytého) poškodenia alebo
vady - svedok uviedol poruchu v mieste spoja a tiež konštatoval zlý stav, všetky spoje boli prasknuté,
mohli ešte vydržať 2-3 roky. Ak bolo celé potrubie v zlom stave, na pokraji životnosti a bolo len otázkou
času, kedy prestane plniť svoju funkciu a kedy bude nevyhnutná jeho kompletná rekonštrukcia /výmena
kanalizačného systému/, tak takáto oprava nemôže byť krytá poistením. Poukázal aj na čl.6 ods.3 písm.
e) VPP podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škody spôsobené prirodzeným opotrebením (ako napr.

korózia, erózia, vplyv hrdze, plesni apod.).
39. Zo skôr uvedených dôvodov považoval žalovaný v 1/rade zamietnutie žaloby voči nemu za dôvodné.
40. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
41. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
42. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je dôvodné.
43. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď

vykonal najmä všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného
nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovaných ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými
stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k
správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení.
Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade

so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom
uvedené, opakovať.
44. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
45. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
46.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
47. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
48. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
49. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.50. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
51. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému v 1/rade na zaplatenie poistného plnenia a

voči žalovanému v 2/rade na náhradu škody.
52. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v prevažnej miere v zopakovaní jeho argumentácie, ktorou
odôvodňoval uplatnený nárok s tým, že nesúhlasil so záverom súdu I. inštancie o rozporoch resp. o
nezrozumiteľnostiskutkovéhodeja,naktoromzakladalsvojnárok.Vtejtosúvislostivšakžalobcarozpory
v skutkovom deji ani neozrejmil ani nevysvetlil, iba uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva

totožný skutkový stav, ako je uvedený v žalobe.
53. V súvislosti s uplatnenými odvolacími dôvodmi odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že riadne
uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:
- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň
- zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne
(§ 363 CSP) a zároveň

- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech
odvolateľa.
Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
54.Akosprávneuviedolžalobca,súdI.inštanciesvojerozhodnutiezaložilnajmänatom,žeskutkovýdej,

akohouviedolžalobcavpodanejžalobejesohľadomnapredloženédôkazy,nachádzajúcesavsúdnom
spise rozporný resp. nezrozumiteľný. Túto rozporuplnosť/nezrozumiteľnosť videl súd I. inštancie v tom,
že už v žiadosti o vydanie súhlasu na výrub drevín zo dňa 11.03.2015 žalobca uviedol prienik koreňov
do kanalizačného potrubia domu a vznik havárie, v žalobe však tvrdil, že k havárii/škodovej udalosti malo
dôjsť až dňa 20.03.2015. Žalobca taktiež tvrdil, že vzhľadom na to, že k havarijnej udalosti došlo dňa

20.03.2015, čo bolo v piatok, nemohol čakať na obhliadku zo strany poisťovne do pondelka (poznámka
odvolacieho súdu deň 11.03.2015 bol stredou). Rozopry boli aj v dôvode vzniku škodovej udalosti - kým
žalobca v podanej žalobe tvrdil, že táto vznikla prerastením koreňov stromu do kanalizačnej sústavy,
v zápise z obhliadky je ako dôvod uvedený posunutie odpadovej rúry a jej následné zapchatie. Tieto
rozpory žalobca v konaní neodstránil, a teda nepreukázal, že ku škode na jeho strane došlo tak, ako

to uviedol v podanej žalobe. Prečo bolo preukázanie týchto skutočností pre rozhodnutie dôležité súd I.
inštancie uviedol v ods. 40 a nasledujúcich napadnutého rozsudku.
55. Ak potom žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že skutkový dej, na základe ktorého si svoje nároky
voči jednotlivým žalovaným uplatnil nie je nezrozumiteľný, odvolací súd s ním nemôže súhlasiť, keďže
z odseku 40 napadnutého rozsudku, z ktorého najpodstatnejšie rozpory zosumarizoval odvolací súd v

predchádzajúcom odseku, vyplýva opak.
56.Žalobcavosvojomodvolaníneuviedolžiadnetakédôvody,zktorýchbybolomožnédospieťkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie je nesprávne resp. že skutkový dej ako ho uviedol žalobca v podanej žalobe
je súladný s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, najmä so žiadosťou žalobcu o výrub
drevín zo dňa 11.03.2015 a zápisom z obhliadky a prejednania škody z 01.04.2015. Žalobca nevysvetlil

ani to, prečo pri uplatnení škodovej udalosti u žalovaného v 1/rade neuviedol rovnakú príčinu škody, ako
v podanej žalobe (nesporné tvrdenie žalovaného v 1/rade).
57. Odvolací súd preto musí konštatovať, že žalobca v podanom odvolaní síce označil dôvod
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia (skutkový dej, na základe ktorého si svoje nároky voči
jednotlivým žalovaným uplatnil nie je nezrozumiteľný), avšak tento odvolací dôvod nezdôvodnil a teda

neuviedol, v čom konkrétne a z akých dôvodov sú závery súdu I. inštancie v otázke rozpornosti
dotknutého skutkového deja nesprávne.
58. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a
nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

59. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).