Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100156
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100156.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Okresný
úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom Vysokoškolákov 8556,
010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP1-2025/015477-002
zo dňa 3. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o preskúmanie výroku o zastavení priestupkového konania o d m i e t a.

II. Žalobu v časti o preskúmanie výroku o trovách priestupkového konania z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov (ďalej ako „orgán
verejnej správy prvého stupňa“) Rozhodnutím č. OU-ZA-OVVS2-2024/055078-005 zo dňa 4. októbra
2024 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“)

zastavil konanie o priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Zákon o slobode informácií“) vedené voči osobe: E. B. F., nar. XX. XXXXXXXX
XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., ktorého sa mal dopustiť tým, že ako osoba vybavujúca žiadosť
o informácie adresovanú Slovenskému rybárskemu zväzu od žiadateľa A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D. (žalobcu), mal v odpovedi na túto žiadosť odmietnuť poskytnúť žiadateľovi
požadované informácie, čím mal porušiť ustanovenia Zákona o slobode informácií. Orgán verejnej

správy prvého stupňa konanie zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o priestupkoch“) s odôvodnením, že spáchanie skutku,
o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Súčasne bola druhým výrokom prvostupňového rozhodnutia
žalobcovi uložená podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo
výške 16 eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že právomoc správneho

orgánu konať o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám je daná až vtedy, ak by porušenie
zákona konštatoval odvolací orgán povinnej osoby alebo príslušný súd. Na vyslovenie viny vo veci
spáchania takéhoto priestupku pritom musí existovať rozhodnutie, kde odvolací orgán alebo súd
konštatujeporušenieustanoveníZákonaoslobodeinformácií.Jeneprípustné,abysažalobcadožadovalrevízie postupu povinnej osoby pri vybavovaní jeho žiadosti o informáciu v rámci priestupkového
konania, keď existuje pre neho možnosť domáhať sa revízie súdnou cestou. Podľa orgánu verejnej
správy prvého stupňa tak žalobca musí prednostne využiť právne prostriedky, ktoré mu poskytuje Zákon

o slobode informácií, teda nevyhovenie jeho žiadosti o sprístupnenie informácií napadnúť opravným
prostriedkom, prípadne sa následne obrátiť na súd. Až takéto rozhodnutie súdu konštatujúce porušenie
povinnosti povinnou osobou je potom podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či bol
spáchaný priestupok. Orgán verejnej správy prvého stupňa konštatoval, že žalobca relevantný právny
titulpreukazujúciporušenieustanoveníZákonaoslobodeinformáciínepredložil,apretopostupompodľa

§ 76 ods. 1 Zákona o priestupkoch konanie zastavil. V súvislosti s úhradou trov spojených s prejednaním
priestupku bol žalobca zaviazaný na ich úhradu paušálnou sumou určenou podľa vyhlášky Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z. v znení vyhlášky č. 531/2008 Z. z. vo výške 16 eur.

3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný
Rozhodnutím č. OU-ZA-OOP1-2025/015477-002 zo dňa 3. februára 2025 (ďalej ako „rozhodnutie

žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
zmenil v jeho výrokovej časti nasledovne: Priestupkové konanie vedené voči obvinenému z priestupku
(E. B. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D.), ktorý sa mal dopustiť priestupku
podľa § 21a ods. 1 písm. b) Zákona o slobode informácií tým, že ako osoba vybavujúca žiadosť
o informácie adresovanú Slovenskému rybárskemu zväzu od žiadateľa A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX,

bytom C. XXX/XX, XXX XX D., doručenú dňa 10. júla 2024, mal v odpovedi na túto žiadosť odmietnuť
poskytnúť žiadateľovi požadované informácie, a teda mal iným opatrením zapríčiniť porušenie práva na
sprístupnenie informácií, podľa § 76 ods. 1 Zákona o priestupkoch zastavuje, keďže skutok, o ktorom sa
koná, nie je priestupkom. Zároveň sa v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch ukladá navrhovateľovi
A. B. povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 eur, ktoré je

povinný uhradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

4. Žalovaný uviedol, že považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa za vecne správne,
ale pristúpil k zmene výroku rozhodnutia z dôvodu, že vo výrokovej časti absentovalo druhové označenie
priestupku v zmysle ust. § 21a ods. 1 Zákona o slobode informácií, ako aj z dôvodu nesprávnej

formulácie v prípade zastavenia priestupkového konania podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) Zákona
o priestupkoch. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí stručne opísal priebeh administratívneho konania
a obsah predloženého administratívneho spisu. Uviedol, že konanie vo veci sprístupňovania informácií
nemožno stotožňovať s priestupkovým konaním, v ktorom orgán verejnej správy prejednávajúci
priestupok začne konať na základe návrhu na prejednanie priestupku a odvolací orgán následne

rozhoduje o odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku. Orgán verejnej správy prejednávajúci priestupok
nemá právomoc zisťovať, či informácia bola, resp. mala byť sprístupnená alebo či bola poskytnutá
pravdivá informácia, keďže jeho úlohou je len zisťovať, či boli naplnené všetky obligatórne znaky
priestupku. Ku konštatovaniu o naplnení všetkých obligatórnych znakov priestupku v zmysle § 21a ods.
1 písm. b) Zákona o slobode informácií môže pritom orgán verejnej správy dospieť len na základe

existencie relevantného právneho titulu, t.j. na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu alebo
odvolacieho orgánu. Keďže v prípade obvinenia E. B. F. takýto právny titul absentuje, bolo povinnosťou
orgánu verejnej správy prvého stupňa konanie vedené voči obvinenému zastaviť.

Správna žaloba

5. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Konštatoval,
že žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne zistili skutkový stav na riadne
posúdenie veci, keďže bez náležitého odôvodnenia odmietli vykonať dôkaz, ktorý žalobca opakovane

navrhoval. Žalobca navrhoval vykonať ako dôkaz Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 1 KO/16/2019, v ktorom sa konštatuje, že občianske združenie Slovenský
rybársky zväz Žilina (ďalej aj „SRZ Žilina“) je povinnou osobou v zmysle Zákona o slobode informácií. Na
občianskezdruženieSRZŽilinajeprenesenáčasťvýkonuverejnejsprávyaztohtodôvodujepovinnéna
požiadanie podať žalobcovi informácie, ktorými disponuje. Nevykonanie riadneho dokazovania v konaní

pred orgánmi verejnej správy, ako aj porušenie základných ustanovení o priebehu správneho konania
(nespracovanie zápisnice, keď orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal výsluch navrhovateľa
a výsluch obvineného z priestupku), žalobca namietal aj v rámci podaného odvolania, avšak tieto
skutočnosti žalovaný nijakým spôsobom nezohľadnil v napadnutom rozhodnutí.6. Uznesením správneho súdu zo dňa 26. marca 2025 bol žalobca vyzvaný, aby špecifikoval dôvody, pre
ktoré považuje rozhodnutie žalovaného v časti týkajúcej sa trov priestupkového konania za nezákonné.

V predmetnom uznesení správny súd poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 1Svs/1/2022 zo dňa 30. júna 2022. Žalobca na výzvu uviedol, že trvá na zrušení
rozhodnutia žalovaného, t.j. trvá na zrušení obidvoch výrokov. Podľa žalobcu nebolo zastavenie
priestupkového konania zákonné, orgán verejnej správy mal konať a žalobca nemal byť zaviazaný na
náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú, preto navrhol, aby ju
správny súd zamietol. Zotrval na právnom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí a nestotožnil
sa s námietkami žalobcu v podanej správnej žalobe. Žalovaný považoval skutkové i právne závery v

preskúmavanej veci za správne a súladné so zákonom. Uviedol, že so všetkými odvolacími námietkami
žalobcu sa náležite vysporiadal v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K argumentácii žalobcu,
ktorý v podanej správnej žalobe konštatoval, že orgány verejnej správy obidvoch stupňov nezistili
skutočný stav veci, žalovaný uviedol nasledovné. Skutočný stav veci bol v priebehu priestupkového
konania náležite zistený tak, ako to má na zreteli ust. 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“). V súvislosti
s námietkou žalobcu, ktorý zrejme mal na mysli zisťovanie skutočného stavu vo veci sprístupnenia
požadovanej informácie, žalovaný opätovne zdôraznil, že konanie vo veci sprístupňovania informácií,
kde o žiadosti rozhoduje povinná osoba a o odvolaní odvolací orgán povinnej osoby (resp. súd),
nemožno stotožňovať s priestupkovým konaním, v ktorom správny orgán prejednávajúci priestupok

začne konať na základe návrhu na prejednanie priestupku a odvolací orgán následne rozhoduje o
odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku. Žalovaný v predmetnej veci nedisponuje právomocou zisťovať,
či informácia bola, resp. mala byť sprístupnená alebo či bola poskytnutá pravdivá informácia, nakoľko
jeho úlohou je „len“ zisťovať, či boli naplnené všetky obligatórne znaky priestupku. K tvrdeniu žalobcu,
že prvostupňový orgán nespracoval zápisnicu podľa ustanovení Správneho poriadku, žalovaný uviedol,

že tá bola spísaná v súlade s ust. § 22 Správneho poriadku a boli tak splnené zákonné predpoklady
kladené na jej náležité spísanie. Okrem toho z podanej správnej žaloby nevyplýva, v čom konkrétne
mal prvostupňový orgán verejnej správy pochybiť v rámci zabezpečenia výpovedí účastníkov konania. Z
predloženého administratívneho spisu vyplýva, že obaja účastníci konania boli pred vypočutím náležite
poučení, ich výpovede sú riadne spísané a taktiež i verifikované vlastnoručnými podpismi účastníkov

konania a zo zápisnice je evidentné i to, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval ako i samotný predmet
konania. K tvrdeniu žalobcu, že orgány verejnej správy bez náležitého odôvodnenia odmietli vykonať
dôkaz, ktorý žalobca opakovane navrhoval, žalovaný uviedol, že zo Zápisnice o ústnom prejednaní
priestupku zo dňa 4. októbra 2024 vyplýva, že žalobca na ústnom pojednávaní žiadne ďalšie vykonanie
dôkazov nenavrhoval, iba zotrval na podanom návrhu a poukázal na existenciu rozhodnutia NS SR sp.

zn. 1KO/16/2019. Taktiež ani v podanom odvolaní žalobca nenavrhoval doplnenie dokazovania.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v správnej žalobe. Poukázal na ust. § 24

ods. 5 písm. f) Stanov Slovenského rybárskeho zväzu z októbra 2022, v zmysle ktorých je SRZ Žilina
oprávnený prijímať štátne príspevky poskytnuté na plnenie úloh prenesených na zväz orgánmi štátnej
a verejnej správy. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že SRZ Žilina vykonáva činnosť vo verejnom
záujme a nakladá s verejnými prostriedkami, čím napĺňa znaky povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 písm. c)
Zákona o slobode informácií. Žalobca je toho názoru, že žalovaný nesprávne posúdil právne postavenie

SRZŽilina,keďodmietoluznaťjehopovinnosťposkytovaťinformáciepodľaZákonaoslobodeinformácií.
Skutočnosť, že SRZ Žilina prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a vykonáva prenesené
kompetencie orgánov štátnej správy, jednoznačne zakladá jeho povahu povinnej osoby.

9. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov10. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13
ods. 3 SSP po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu vec prejednal v súlade

s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie
pojednávania, pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 22.
decembra 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. januára 2026 (§ 137 ods. 3 SSP).

11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

14. Podľa § 21a ods. 1 a 3 Zákona o slobode informácií (1) Priestupku sa dopustí ten, kto: a) vedome
vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie, b) vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu,

alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií, c) poruší inú povinnosť
ustanovenú týmto zákonom. (3) Priestupok podľa odseku 1 možno prejednať len na návrh postihnutej
osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku.

15. Podľa § 72 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania

navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

16. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak
sa v ňom zistí, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom.

17. Podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj
navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c)
alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú
paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom
financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

18. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

19. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21.Správnysúdpovažovalzaprvoradévyriešiťotázkuaktívnejprocesnejlegitimáciežalobcunapodanie
správnej žaloby voči napadnutému rozhodnutiu. V predmetnom konaní je nesporné, že správna žaloba
žalobcu smeruje proti celému napadnutému rozhodnutiu, avšak oba výroky napadnutého rozhodnutia
(výrok o zastavení priestupkového konania a výrok o povinnosti náhrady trov konania) sú vo svojej

podstate samostatne preskúmateľné. Správny súd preto posudzoval aktívnu procesnú legitimáciu
žalobcu na podanie správnej žaloby vo vzťahu k obom výrokom rozhodnutia žalovaného samostatne.22. Zákonná úprava správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku vychádza z čl. 46 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústava SR“), podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania
rozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich

právach ukrátený, pričom Ústava SR umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a
zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby
o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa SSP nestačí, že žalobca bol účastníkom
správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím

orgánu verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch dotknutý alebo ukrátený.
Správne súdnictvo totiž nie je založené na verejnej žalobe, ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu
o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy.

23. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového
konania v zmysle ust. § 72 písm. d) v spojení s ust. § 68 ods. 1 Zákona o priestupkoch. V

priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku a o uložení sankcie voči tretej
osobe, a týmto rozhodnutím o zastavení priestupkového konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa
koná, nie je priestupkom, nebol žalobca ukrátený na jeho právach a právom chránených záujmoch,
pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami
nezasahuje do právnej sféry žalobcu a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Navrhovateľ

(žalobca), ktorý bol účastníkom priestupkového konania na úseku práva na prístup k informáciám, nie je
preto osobou oprávnenou na podanie správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia o priestupku, pretože
rozhodnutie o priestupku inej osoby nespôsobuje ukrátenie na právach v jeho právnej sfére. Uvedený
záver predstavuje dlhodobú, resp. ustálenú prax najvyšších súdnych autorít. Konkrétne správny súd
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 166/2011-12 zo dňa 9.

júna 2011: „Ústavný súd sa v tejto otázke v plnom rozsahu stotožňuje s názorom najvyššieho súdu,
že rozhodnutie o priestupku sa týka iba osoby obvinenej z priestupku, a teda nezasahuje do právnej
sféry sťažovateľa a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia“ a č. k. II. ÚS 259/2011-34 zo
dňa 4. júla 2012: „V danom prípade sa v priestupkovom konaní rozhodovalo o obvinení z priestupku
a uložení sankcie ...., pričom rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa

koná, nie je priestupkom, nemohol byť sťažovateľ ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie
o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu
pozíciu sťažovateľa“. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v Uznesení sp.
zn. 1SVs/1/2022 zo dňa 30. júna 2022 konštatoval, že: „podávateľ podnetu, resp. navrhovateľ (v
priestupkovom konaní) nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby na prieskum meritórneho

výroku rozhodnutia o priestupku....rozhodnutím o zastavení priestupkového konania sa nevstupuje
do právnej sféry podávateľa podnetu, resp. navrhovateľa (v priestupkovom konaní). Veľký senát
v tejto súvislosti dopĺňa, že v procesnom postavení podávateľa podnetu (oznamovateľa priestupku)
a navrhovateľa (v prípade návrhových priestupkov) nepochybne existuje kvalitatívny rozdiel, tento však
niejetakejpovahy,žebynegovalprávnenázoryvyslovenénajvyššímisúdnymiautoritamispojenéstým,

že rozhodnutím o priestupku (vrátane zastavenia konania) sa nevstupuje do práv a právom chránených
záujmov týchto subjektov“.

24. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca nemá vo vzťahu k výroku o zastavení
priestupkového konania aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby (aktívnu legitimáciu na podanie

správnej žaloby na preskúmanie rozhodnutia v časti výroku o zastavení priestupkového konania).
Správny súd preto správnu žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v
častirozhodnutiaozastavenípriestupkovéhokonaniaodmietolpodľa§98ods.1písm.e)SSP zdôvodu,
že správna žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

25. Pokiaľ ide o aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby o preskúmanie
zákonnostirozhodnutiažalovanéhovčastirozhodnutiaouloženípovinnostiuhradiťtrovypriestupkového
konania, správny súd opäť poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/1/2022 zo dňa 30. júna 2022, ktorý uviedol, že: „absencia aktívnej
legitimácie na strane sťažovateľky na prieskum rozhodnutia správneho orgánu v časti o zastavení

priestupkového konania bez ďalšieho nediskvalifikuje sťažovateľku z možnosti účinne žiadať správnou
žalobou o súdny prieskum v tej časti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorou sa jej uložila povinnosť
zaplatiť trovy konania“. Akcesorickosť rozhodnutia orgánu verejnej správy o trovách konania vo vzťahu
k výroku o zastavení priestupkového konania nemôže byť vykladaná absolútne, keďže v tomto prípadeuložením povinnosti uhradiť trovy priestupkového konania štátu dochádza k vstupu do majetkovej
sféry žalobcu ako podávateľa podnetu, resp. navrhovateľa v priestupkovom konaní. Správny súd preto
pristúpil k súdnemu prieskumu rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalobcovi na

úhradu trov priestupkového konania.
26. Žalobca bol zaviazaný na úhradu trov konania vo výške 16 eur z dôvodu zastavenia priestupkového
konania začatého na jeho návrh. Vyššie uvedená suma predstavuje paušálnu sumu vyjadrujúcu všetky
trovy, ktoré orgánu verejnej správy vznikli v súvislosti s konaním o priestupku. Paušálna výška náhrady
trov priestupkového konania je upravená vo vyhláške MV SR č. 411/2006 Z.z. v znení vyhlášky č.

531/2008 Z.z, ktorá v ods. 1 písm. a) účinného v čase vydania rozhodnutia žalovaného, predstavovala
sumu 16 eur. Z ustanovenia § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch vyplýva, že orgán verejnej správy
obligatórne uloží povinnosť náhrady trov konania osobe, ktorá bola uznaná vinnou z priestupku, ako
aj navrhovateľovi začatia priestupkového konania. Zákon o priestupkoch v ust. § 79 ods. 3 síce
upravuje aj tzv. moderačné právo - orgán verejnej správy prejednávajúci priestupok môže od uloženia
povinnosti uhradiť trovy konania celkom alebo čiastočne upustiť, ide však o fakultatívnu možnosť za

predpokladu, že sa preukážu dôvody hodné osobitného zreteľa, ako napríklad ťažká sociálna situácia,
nezamestnanosť, a iné. Žalobca v administratívnom konaní preukázateľne takéto dôvody netvrdil, orgán
verejnej správy preto zákonným postupom v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch uložil
žalobcovi povinnosť uhradiť trovy priestupkového konania, ktoré bolo zastavené s poukazom na ust. §
76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch.

27. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k povinnosti žalobcu uhradiť trovy
priestupkového konania teda dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v časti uloženia povinnosti
uhradiť trovy priestupkového konania je vecne správne, vydané v súlade so znením ust. § 79 ods.
1 Zákona o priestupkoch, výška trov bola stanovená v sume určenej vyhláškou MV SR č. 411/2006

Z.z. v znení vyhlášky č. 531/2008 Z.z. Preto správny súd žalobu žalobcu vo vzťahu k druhému výroku
rozhodnutia žalovaného podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a

z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.