Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123201628
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2123201628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa (ďalej aj otec): A. B. C.,
nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, zastúpený JUDr. Adrianou Kačmarikovou, advokátkou, Jozefská
17, Bratislava proti manželke (ďalej aj matka): E. F. C., nar. X.X.XXXX, G. XXXX/XX, H., zastúpená
JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, Františkánska 5, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovskýchprávapovinnostínačasporozvodemanželstvakmaloletýmdeťom:E.C.,nar.XX.X.XXXX
a H. C., nar. X.X.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, o odvolaniach rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa

17. októbra 2024 č.k. 33P/14/2023-496, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV. a VII. r u š í a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

II. V napadnutom výroku V. m e n í rozsudok tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi:
1. prvé 3 stretnutia za prítomnosti psychológa TENENET, o.z., Oravská 4, Senec s tým, že tieto
prebehnú v období piatich týždňov od právoplatnosti tohto rozsudku a to v trvaní a termínoch určených

psychológom,
2. následne každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod.
3. po štyroch uskutočnených stretnutiach podľa bodu 2. každý párny kalendárny týždeň v sobotu
a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod..
Matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich na začiatku styku
otcovi prvé 3 stretnutia u psychológa, kde si ich matka po stretnutí prevezme. Následne bude miestom
odovzdania a preberania detí nákupné centrum CITY ARENA v Trnave pred predajňou Billa, kde matka
deti otcovi v stanovenom čase odovzdá a otec ich po skončení styku matke vráti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté
15.5.2010 v Seredi, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Sereď, zväzok XII, ročník 2010,
strana 93, poradové číslo 24 (výrok I.), maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II., III.), otcovi určil povinnosť platiť výživné
na maloletú E. vo výške 232 eur mesačne a na maloletého H. vo výške 192 eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred do rúk matky (výrok IV.), zároveň rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s oboma
maloletými deťmi vždy naraz prvé 3 stretnutia za prítomnosti psychológa TENENET, o.z., Oravská 4,

Senec v rozsahu podľa dohody so psychológom, od 4. uskutočneného stretnutia bez psychológa, a
to každú prvú sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. a od 7. uskutočneného stretnutia každú
párnu sobotu vždy od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté deti na stretnutie
s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich na začiatku styku otcovi prvé 3 stretnutia u psychológa, kdesi ich matka po skončení stretnutia prevezme a potom v nákupnom centre CITY ARENA v Trnave
pred predajňou Billa, kde je otec povinný maloleté deti matke po ukončení styku riadne vrátiť (výrok
V.). Rozhodol tiež, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.) a otcovi

určil povinnosť nahradiť štátu cestou súdu prvej inštancie trovy konania vo výške 209,36 eur do 3 dní
(výrok VII.). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľ (ďalej aj otec) sa návrhom doručeným
súdu dňa 17.3.2023 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva E. a H., keď navrhol deti zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, s tým, že výživné by sa neurčovalo a obaja rodičia by deti zastupovali

a spravovali ich majetok. Manželka (ďalej aj matka) s rozvodom manželstva súhlasila, za príčinu rozvratu
považovala neúctu manžela voči nej, nevšímavosť z jeho strany. So striedavou osobnou starostlivosťou
nesúhlasila, mala za to, že pre ich deti nie je vhodná, keď otec nie je zvyknutý osobne sa o deti starať,
nepozná ich potreby, ani denný režim, deti nie sú vhodnými adeptami na takúto starostlivosť. Dcéra E.
je citlivá, uzavretá, introvertne ladená, zmeny prijíma ťažko, v čase rozpadu vzťahu rodičov ešte viac
potrebuje istotu. Syn je taktiež zvyknutý na matkinu každodennú opateru, otec ho vozí iba na tréningy

futbalu. Navyše je disortografik, navštevuje Centrum detskej reči, s čím otec nesúhlasil, hoci podnet
na vyšetrenie dala učiteľka, ktorá mala možnosť maloletého v triede sledovať. Obe deti uvádzajú, že
chcú zostať s matkou. Matka prístup otca k deťom považuje za manipulatívny, nátlakový, keď otec si
deti po jednom zavolá do izby, zavrie dvere a doslova ich vypočúva. Až keď mu povedia čo chce počuť,
ich z izby pustí. Maloletá E. má zvýšené výdavky na bezlepkovú stravu, matka jej denne varí obedy

do školy, jej záľubou je jazdectvo. H. má náklady bežné, venuje sa futbalu. Navrhla styk upraviť každý
párny víkend počas soboty i nedele od 10.00 hod. do 18.00 hod. Otec priznal, že jeho vzťahy s deťmi sa
v poslednom období zhoršili, pričom matku podozrieval z ich manipulácie. Dňa 25.5.2023 bol realizovaný
výsluch maloletých detí bez prítomnosti rodičov. Maloletý H. uviedol, že s otcom by sa stretával keby
mu chýbal, o čom by však chcel rozhodovať sám, nie pravidelne, určite nie s prespávaním. Vyjadril

strach z toho, že v noci nad jeho posteľou stojí otec v bielom župane, nechce striedavú starostlivosť.
Opisoval, že otec sa s nimi iba pripravuje na hodiny angličtiny. Keď sa naučí angličtinu s E., odvedie
ju do pracovne, kde sa s ňou rozpráva aj hodinu, E. potom vyjde s plačom, alebo nahnevaná. H. bol
u neho v pracovni len raz, rýchlo sa vypýtal na toaletu, lebo tam byť nechcel. Otec ho občas odvezie
na tréning. Na dom namontoval veľké kamery, H. má pocit, že ho stále sleduje, čo sa mu nepáči.

E. chodieva jazdiť na kone, vozí ju tam mama, alebo dedko. Stretávať s otcom sa môžu, ale bez
prespávania, aj pravidelne každý druhý víkend. E. tiež opísala ako ich otec pozoruje v bielom župane.
Obe deti pri výsluchu nezávisle od seba opisovali otcove večerné návštevy v detských izbách, ktoré
v nich vzbudzujú strach. Otca majú radi, ale nechcú u neho prespávať. S matkou sa cítia bezpečne,
viac sa im venuje. Boli svedkami viacerých hádok medzi rodičmi, kedy sa zhoršil ich vzťah a dôvera

k otcovi. Dňa 31.5.2023 matka pri výsluchu uviedla, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala do H.
k svojim rodičom aj s deťmi. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie z dôvodu, že otec zotrvával
na svojom návrhu zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, preto bol zaviazaný
na úhradu preddavku a neskôr trov štátu vzniknutých výplatou zvyšného znalečného psychologičke.
To isté platí aj k ďalším navrhnutým dôkazom a to posudkom psychiatra, ktoré boli v konaní vykonané

výlučne na žiadosť navrhovateľa. Dňa 6.10.2023 sa uskutočnil pohovor s maloletými deťmi, v tom
čase sa deti stretávali s otcom každú nedeľu, H. to takto vyhovovalo. E. bola tichá, vystrašená. Dňa
10.10.2023 otec informoval úrad, že sa jeho vzťahy s deťmi stále zhoršujú. Dňa 22.1.2024 zo správy
opatrovníka súd zistil, že maloletej E. bola diagnostikovaná, obsedantno-kompulzívna porucha, ktorá
zasahuje do jej denného režimu. Navštevuje pedopsychiatričku aj terapeutku. Zo záveru znaleckého

posudku č. 3/2024 vypracovaného psychologičkou PhDr. Mgr. Alenou Bednárovou vyplynulo, že obe
deti v citovom prežívaním preferujú matku, E. vníma správanie otca voči sebe extrémne negatívne. Bola
na vyšetrení v interakcii s otcom neutrálna, primerane komunikatívna a spolupracujúca. H. reagoval
na otca pozitívne, komunikácia aj kooperácia boli v porovnaní s verbálnymi vyjadreniami maloletého
voči otcovi priaznivé. Vzťah rodičov opísala znalkyňa ako vysoko konfliktný, nepriateľský, deti sú plne

zahrnuté do rodičovského zápasu. Aktuálne sú u E. v popredí OCD rituály, ktorých neoddeliteľnou
súčasťou je osoba matky pri každodenných činnostiach vrátane hygieny i prípravy do školy. Matka je
najdôležitejšou osobou v zmysle podpory dcéry, uspokojovania a napĺňania jej ďalších špecifických
potrieb. Zverenie detí matke je vzhľadom na špecifické potreby E. a zachovanie súrodeneckých väzieb
možné väčšmi predpokladať. Styk detí s otcom by mal prebiehať v širšom rozsahu ako doposiaľ,

formou postupných krokov, lebo rola otca je nezastupiteľná a dôležitá. Charakter výpovedí detí nesie
známky nepriamej manipulácie osôb z domácnosti matky. Znalkyňa skonštatovala, že aktuálne nie
je vhodná striedavá starostlivosť pre nepriaznivý psychický stav E., keďže obsedantno-kompulzívne
prejavy majú tendenciu sa zhoršovať pod vplyvom záťaže. Optimálne nie je stretávanie detí s otcomneupravovať, lebo sa tým zvyšuje riziko neuskutočnených stretnutí. Za účelom úpravy kontaktu dcéry
s otcom je potrebné prizvať do konania znalca z odboru detskej psychiatrie, aby sa u E. eliminovalo
riziko jej prípadnej psychickej dekompenzácie. Zákaz alebo minimalizácia stretávania otca s deťmi nie

je z psychologického hľadiska ničím odôvodnená. K situácii otca skláňajúceho sa nad posteľami detí
v bielom župane znalkyňa uviedla, že ide o sprievodnú udalosť porozchodového obdobia rodičov, ktorú
matka deťom nevysvetlila, lebo jej sama nerozumela. K traume detí však tým nedošlo, pravdepodobne
išlooneúplnúčinešťastnúinterpretáciuokolností.Maloletýmdeťomtietosituácievbielomžupaneneboli
príjemné, otca sa vtedy báli. H. stratil rozpadom rodiny bezpečie a dôverne známe prostredie, dlhodobo

je vystavovaný konfliktom medzi rodičmi a v aktuálnom bydlisku zrejme podnecovaný k vytváraniu
negatívneho názoru na otca. Jeho vzťah k otcovi je zlý, spomína, ako ich vyhodil z domu. Chlapec
nevykazuje symptómy psychickej traumatizácie a posúdenie psychického stavu E. presahuje rámec
znaleckého skúmania psychologičky. Otec deti voči matke negatívne neovplyvňuje. Súdu sa podarilo
kontaktovať znalca psychiatra MUDr. Mária Straku, ktorý vypracoval znalecké posudky č. 142/24 na
maloletú E., č. 143/24 na matku a č. 146/2024 na otca. Zo záveru posudku na maloletú E. vyplynulo,

že dieťa trpí minimálne od októbra 2023 obsesívne-kompulzívnou poruchou. E. máva obsesie (vtieravé,
neodbytné a málo ovplyvniteľné myšlienky) a kompulzie (nelogické konanie vlastnou vôľou málo
ovplyvniteľné alebo potlačiteľné, ako dlhotrvajúce hygienické úkony či príprava na vyučovanie na úkor
odpočinku, spánku), choroba diagnostikovaná a adekvátne liečená. Pri psychickej záťaži sa príznaky
choroby zhoršujú. Ani jeden z rodičov netrpí podľa psychiatra žiadnou duševnou poruchou. V auguste

2024 pri vyšetrení u znalca bola maloletá E. kompenzovaná, príznaky choroby boli menej intenzívne.
Ohľadom kontaktu s otcom treba rešpektovať postoj maloletej, ktorá vyžaduje stabilné až rigidné
a stacionárne emočné prostredie s pravidelným chronologicky definovaným režimom a očakávanými
predpokladanými situáciami. Čo sa týka výživného otec navrhoval určiť minimálnu sumu na každé dieťa
až pokým sa s ním nezačnú riadne stretávať. V úvode otec uvádzal svoj príjem vo výške 1.200 eur

v čistom mesačne, čo uviedol v návrhu i na dvoch informatívnych stretnutiach. Neskôr uvádzal iba
600 eur a to v zápisnici z júna 2023 a následne uvádzal príjem do 900 eur, čo vyplýva zo zápisnice
z 19.2.2024. Zo spisu Okresného súdu Galanta, sp.zn. 12P/161/2023 sa súd oboznámil s aktuálnymi
správamiprebiehajúcehovýchovnéhoopatrenia,ktorýmbolauloženáotcoviadeťompovinnosťpodrobiť
sa sociálno-psychologickému odbornému poradenstvu v TENENET o.z., Senec, v trvaní 6 mesiacov od

3.6.2024. V máji 2024 otec uvádzal, že sa s deťmi nestretáva, rodičia nekomunikujú, v júli 2024 otec
uvádzal, že zo situácie je frustrovaný, cez prázdniny sa s deťmi nestretol. Matka prezentovala nezáujem
detí o kontakt s otcom, avšak jej snahu o motiváciu k stretnutiam. Obaja súrodenci styk momentálne
zhodne odmietajú. Otec je stále pripravený sa deťom venovať ako doteraz hoci matka ho pred deťmi
očiernila, krivo obvinila, čím spôsobila deťom doživotnú ranu v ich srdci. Otec vyčíslil svoje mesačné

životné náklady spolu vo výške 1.055 eur. Z výpisu jeho súkromného účtu z E. vyplýva, že od apríla 2024
do septembra 2024 bola na jeho účet vložená suma zo spoločnosti A. a I. vo výške 5.779,9 eur, čo je
mesačne963eur.ZvýpisuzúčtuspoločnostiA.s.r.o.vyplynulo,ževauguste2024bolivykonanéúhrady
na rôznych čerpacích staniciach za 307,86 eur, v júni za 435 eur a v máji 2024 za 426 eur. Z internetovej
stránky H. vyplynulo, že v druhom štvrťroku 2024 bola priemerná mesačná mzda v odvetví informácie

a komunikácia 2.514 eur. Otec v októbri 2024 na pojednávaní doplnil, že študoval na Fakulte informatiky
STUvBratislave,pracujeakoprojektovýmanažérIT.Potvrdil,žespoločnosťA.financujepohonnéhmoty
tankované do auta, ktoré používa otec na firemné aj súkromné účely. Súd sa tiež zaoberal výdavkami
na maloleté deti, ktoré matka vyčíslila na maloletého H. sumou 402 eur mesačne, keď neboli uznané
suma 14,20 eur za zubára a polovica z uplatneného cestovného 25 eur. Na maloletú E. súd považoval

oprávnené výdavky vo výške 1.051 eur mesačne. Rozdiel oproti H. je v bezlepkovej diéte, ktorú E.
dodržiava,nosízubnýstrojčekaokuliare.Tiežmákoníčekjazdunakoňoch,ktorýjefinančnenákladnejší
ako H. futbal. Otec namietal matkou vyčíslené mesačné výdavky na stravu E. cca 500 eur a uznal ich
iba napokon v sume o 80 eur vyššej oproti strave pre syna. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 23
Zákona o rodine. Zistil, že manželstvo účastníkov trvá 14 rokov, pochádzajú z neho dve maloleté deti,

po narodení ktorých sa začal spočiatku harmonický vzťah partnerov rozpadávať. Nesporným faktom
je, že vzťahy manželov sú chladné, až nenávistné, deti sú priamou súčasťou ich partnerského sporu.
Rozvod je jediným vyústením ich nefunkčného manželstva. Súd manželstvo rozviedol, nakoľko mal
preukázanú existenciu vážneho a trvalého rozpadu vzťahu, manželstvo je nefunkčné, účastníci spolu
nežijú, intímne sa nestýkajú. Následne súd v súlade s ust. § 24 Zákona o rodine a § 62, § 75 Zákona

o rodine upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, keď
maloleté deti zveril do starostlivosti matky a to podľa odporúčania súdnej psychologičky znalkyne, i
vysloveného jednoznačného priania maloletých detí. Ich zastupovanie a správa majetku oboma rodičmi
nebola medzi účastníkmi sporná. Pokiaľ sa týka výživného, tak súd uviedol, že E. trpí celiakiou, mázvýšené náklady na stravovanie, čo nebolo v konaní sporné. Preto súd určil výživné na dcéru o 40 eur
vyššieoprotisynovi,kedybyobomdeťomvoveku13a11rokovinakprináležalasohľadomnatabuľkové
výživné rovnaká suma 192 eur ako 16% z pôvodne tvrdeného mesačného príjmu otca v návrhu i na ISR

vovýške1.200eur(vtomčasevýživnésúdeštevkonaníneriešilapretouvádzanýpríjemotcapovažoval
zadôveryhodný,lebovďalšomkonaníužbolotcovizrejmýnázorsúdunazvereniedetíatiežskutočnosť,
že výživné mu bude určené, teda uvádzal svoj mesačný príjem už v nižšej výške buď 600 eur v júni 2023,
resp. do 900 eur vo februári 2024). Z výpisov z jeho osobného účtu zas vyplynulo, že priemerný mesačný
príjem od spoločnosti I. a A. od 4/2024 do 9/2024 bol 963 eur. Treba však prihliadať aj na benefity

zo spoločnosti, v ktorej je otec jediným spoločníkom, napr. pohonné hmoty do vozidla používaného na
pracovné i súkromné účely financuje z firemného účtu. Sám otec považoval na poslednom pojednávaní
za odôvodnené vyššie náklady o 80 eur mesačne na stravu dcéry oproti bežným na syna, preto túto
nespornú sumu súd rozdelil medzi oboch rodičov na polovicu a mimoriadne výdavky na E. bezlepkovú
diétuvo výške40eurpripočítalktabuľkovémuvýživnémuotcovi (192eur+40eur=232eur).Výdavky
na E. koníček otec odmietol financovať a keďže neboli preukázané, súd ich nezohľadnil. Matkin čistý

príjem zo zamestnania je porovnateľný s otcovým a aktuálne dosahuje výšku cca 1.200 eur mesačne. Ak
by otcovi pri svojich súčasných príjmoch z podnikania opísaných v pravidelných mesačných výdavkoch
okolo 1.000 eur nevychádzali peniaze na pokrytie súm určeného výživného na deti, má príležitosť zvýšiť
siprisvojomvzdelaníapraxiprojektovéhomanažéravITsvojpríjem,keďžepriemernýmesačnýzárobok
v tomto odvetví na území SR v druhom štvrťroku 2024 bol 2.514 eur. Súd tak určil výživné na maloletú

E. sumou 232 eur mesačne a na maloletého H. 192 eur mesačne, ktoré je povinný otec uhradiť do 15.
dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Súd určil tiež styk otca s maloletými deťmi a to postupne spočiatku
u psychológa, ktorého navštevujú v rámci výchovného opatrenia nariadeného príslušným súdom vo veci
starostlivosti o maloletých. Po uskutočnených stykoch za prítomnosti psychológa určil ďalšie 3 styky
raz do mesiaca bez psychológa, od 4. uskutočneného stretnutia bez psychológa každú prvú sobotu

v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. a od 7. uskutočneného stretnutia každú párnu sobotu vždy
od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Miesto odovzdávania a preberania detí určil súd po dohode rodičov na
neutrálnom verejnom krytom mieste pred predajňou Billa, v CITY ARENA Trnava, ktorá je v čase styku
vždy otvorená a prespávanie detí u otca nepovažoval súd za vhodné, keď rešpektoval prezentovaný
názor detí, tým sa vylúčila aj vhodnosť striedavej starostlivosti. Na doplnenie súd uvádzal, že v tomto

rozpoložení detí popri diagnóze maloletej E. nie je natoľko podstatné, či ich názor je ovplyvnený a v akej
miere matkou, ale že svoj názor deti prezentujú nemenne už 19 mesiacov odkedy prebieha konanie, že
u otca prespávať nechcú a v ich najlepšom záujme by preto nebolo, aby ho súd neakceptoval a určil
širší styk aj s prespaním, či otcom navrhovanú striedavú starostlivosť. Práve postupné rozširovanie
styku bolo odporučené psychologičkou a psychiatrom a úprava, ktorá je predvídateľná, stabilná, čo súd

pri úprave dodržal a zosúladil s prebiehajúcim výchovným opatrením za účasti psychológa, ktorého
aktuálne účastníci navštevujú. Ak by sa otec s deťmi tomuto asistovanému styku podrobil, pokračoval
by v obnove ich narušeného vzťahu. V opačnom prípade možno ťažko predpokladať, že deti samotné
budú iniciátormi stykov s otcom. Do vzdialeného budúcna nie je vylúčený ani širší kontakt detí s otcom
ako každú druhú sobotu, to však už bude zrejme závisieť od rozhodnutí detí pokiaľ bude otec naďalej

trvať na stretávaní s nimi. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP. Ohľadne trov
konania štátu súd rozhodol podľa § 55 CMP, v danej veci by nebolo spravodlivé, aby súd ktoréhokoľvek
z manželov zaviazal na úhradu trov vzniknutých protistrane v priebehu konania, avšak zo štátnych
finančnýchprostriedkovsačiastočnehradilitrovyznalečnéhozaúkonnavrhnutýotcom,keďnímzložený
preddavok nepokryl celú odmenu psychologičky, preto čiastku 209,36 eur má povinnosť nahradiť otec

štátu cestou tunajšieho súdu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podali odvolania obaja rodičia a to v časti určenia
výživného a otec aj v časti úpravy jeho styku s maloletými deťmi a náhrady trov konania štátu. Matka
v odvolaní dôvodila, že súd nesprávne vyhodnotil majetkové pomery a príjmové možnosti otca. Vo

všeobecnosti v zmysle súdnej praxe rodič podnikateľ je povinný súdu preukázať svoje finančné príjmy
a pri ich nepreukázaní môže súd prihliadnuť na celkové majetkové pomery rodiča a na potencionalitu
príjmov. Súd potom pri určení výšky vyživovacej povinnosti má vziať uvedené do úvahy, rovnako aj mieru
osobnej starostlivosti rodiča, ktorý sa o deti osobne stará. Otec už v návrhu uvádzal, že zaistil deťom
aj matke bývanie v rodinnom dome, ktorý dodnes spláca bez prispievania matky, zároveň financuje

celý chod domácnosti. Tvrdil, že matka do domácnosti finančne neprispieva. V podobnom duchu sa
vyjadroval aj v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12P/161/2022 o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Z uvedeného vyplýva, že príjem
otca musel byť jednoznačne a to už dlhší čas vyšší ako pôvodne uvádzaných 1.200 eur mesačne a určitevyšší ako 600 či 900 eur. Otec neskôr predložil aj výpisy z účtov, z ktorých bolo zrejmé, že využíva
benefity z práce (pohonné hmoty na súkromné účely). Matka namietala, že otec vlastní ďalší účet,
z ktorého nedoložil výpisy a tiež je možné, že vlastní účet v Českej republike. Tieto tvrdenia otec poprel.

Súd zistil, že v 2. štvrťroku 2024 bola priemerná mesačná mzda v odvetví informácie a komunikácie
2.514 eur. Nedáva logiku, aby otec zostával pracovať, resp. podnikať za 900 – 1.200 eur mesačne,
pričom s poukazom na svoju odbornosť a dlhoročnú prax by si našiel pracovné uplatnenie inde s oveľa
vyšším príjmom. Na pozícii projektový manažér IT je neobvyklé stretnúť sa s tak nízkym príjmom ako
uvádza otec maloletých. Tiež nesedia vlastné tvrdenia otca o financovaní celej domácnosti, hypotéky,

energií, potrieb detí, dovoleniek, ktoré tvrdenia opakovane uvádzal v oboch konaniach, čo s tvrdenou
výškou príjmu otca jednoducho nevychádza. Napriek dlhotrvajúcemu súdnemu konaniu si otec nesplnil
povinnosť preukázania príjmov z inej než závislej činnosti, t.j. z podnikania. Síce pomerne podrobne
uviedol a deklaroval výdavky, ktoré uhrádzal, ale tým zároveň poukázal na rozpor v príjme, ktorý tvrdí, že
dosahuje, s príjmom ktorý zrejme v skutočnosti dosahuje, aby pokryl všetky ním tvrdené výdavky. Matka
má za to, že konajúci súd mal pri vyhodnotení dôkazov postupovať v zmysle § 63 ods. 1 posledná veta

Zákona o rodine. Alternatívne mohol vychádzať z potencionality príjmov, kedy sám zistil, že priemerný
mesačný zárobok v tomto odvetví je 2.514 eur. Pri vychádzaní z príjmu, ktorý by otec vzhľadom na
svoje odborné predpoklady a dlhoročnú prax dosahovať mohol, sa určite viac priblížime realite, než keď
zostaneme v rovine, že otec zarába maximálne 1.200 eur mesačne. Navrhla preto v časti výživného
napadnutý rozsudok zmeniť, otcovi určiť výživné na maloletú E. sumou 400 eur mesačne a maloletého

H. 300 eur mesačne, alternatívne sumou podľa vyčíslenia súdu.

3. Otec maloletých detí v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie v celom rozsahu, avšak z obsahu
odvolania vyplýva, že namietal len výživné, úpravu styku a náhradu trov konania štátu. Súd veľmi
selektívne vybral listiny/dôkazy, ktoré nie sú ani v rozsudku jasne a zrozumiteľne opísané. Opomenul

dôkaz–najmävšetkypodstatnézáveryznalkynevyslovenévznaleckomposudkuč.3/2024anesprávne
vychádzal iba z tvrdení matky, ktoré neboli ničím podložené a z názoru detí, o ktorých súd mal dôkaz, že
súprevzatéodmatky,prípadneodčlenovjejdomácnostivH.aktorésúnepriamomanipulovanématkou,
prípadne osobami žijúcimi v domácnosti matky. Súd iniciatívne preformuloval význam záverov znalkyne,
o ktoré oprel svoje rozhodnutie. Otec zhrnul podstatné tvrdenia znalkyne: zákaz alebo minimalizácia

stretávania otca s deťmi nie je z psychologického hľadiska ničím odôvodnený, s otcom by sa mali deti
stretávať vo väčšom rozsahu ako doposiaľ, obe deti disponujú informáciami presahujúcimi rámec ich
korektnej informovanosti, ich názory na otca sú negatívne formované týmito informáciami a deti ich
ďalej reprodukujú slovníkom dospelých osôb ako svoje vlastné. Tento záver súd v rozsudku uviedol
iba čiastočne aj to upravený. V rozsudku nie sú uvedené viaceré podstatné závery znalkyne ako

napr.: že maloletá E. preberá aj vyjadrenia, ktoré počuje pravdepodobne v domácnosti matky, kde
žije matkina mama a jej partner. Dôvody, prečo sa E. nechce stretávať s otcom nešpecifikuje, nie
sú závažného charakteru, skôr vychádzajú z celkovej rodinnej situácie a dynamiky jej členov. Pri
priamej interakcii E. s otcom bola maloletá schopná neutrálnej komunikácie a kooperácie. Dynamika
vzťahu maloletého H. s otcom má zhoršujúci sa charakter a je podmienený najmä tým, že maloletý

plne preberá názory a postoje matky. Referuje nad rámec svojho veku a psychickej vyspelosti detaily
o rodinnej situácii v akej sa matka nachádza, ako otec matke a jej širšej rodine škodí. V porovnaní
s jeho verbálne prezentovanými názormi priama interakcia s otcom prebehla bez ťažkostí vo vzájomnom
kontakte. Adekvátne komunikoval a kooperoval s otcom na základných úlohách. Na vyšetrení nebolo
zaznamenané zo strany otca k osobe matky negatívne nevhodné vyjadrovanie. Vo všeobecnej rovine

majú obaja rodičia vhodné predpoklady na výchovu maloletých. Rozhodovanie o tom, či vôľa detí je
jednoznačným kritériom na to, aby sme im vyhoveli, nemôže byť jediným kritériom, pretože niekedy
je táto otázka zložitá aj pre dospelých. Matka sa dopustila okrem iného krivého obvinenia voči otcovi
maloletých, toto sa badateľne prejavilo na postojoch a vyjadreniach detí. Matka vykazuje vyčerpanie
a apatiu, skľúčenosť, suponujúce ako depresívny syndróm. V diagnostických metódach zaznamenaná

osobnostná organizácia v zmysle psychopatológie. Znalkyňa zachytila znaky hypochondrie, konverznej
hystérie, výraznú precitlivenosť, paranoju. Takisto v rozsudku nie je uvedený záver znalkyne, že matka
verbalizuje, že maloletým deťom nebráni v kontakte, necháva však rozsah a formu stretávania na vôli
detí. Otvorene však prezentuje, že podľa nej otec nie je schopný dostatočne identifikovať a napĺňať
potreby detí. Spochybňuje jeho dovtedajšiu výchovu a degraduje jeho rodičovskú rolu. Matka nemá

problém tvrdiť čokoľvek o otcovi, krivo ho obviniť z fyzického napadnutia a tzv. psychického týrania
voči deťom a nej. Nečuduje sa, že deti ho odmietajú, keď si matka tvrdí čokoľvek, kdekoľvek, bez
zodpovednosti za jej výroky a ešte k tomu súd jej tvrdenia ničím nepodložené, berie za základ
rozhodnutia. Súd berie len konečný stav po tom, ako sa deti otočili voči otcovi vďaka protiprávnemukonaniu matky, ale už nerieši čo bola matka schopná urobiť pre to, aby otca pripravila o deti, pričom
z výpovedí detí ako aj zo znaleckého posudku vyplýva jednoznačne, že deti chcú a majú tráviť s otcom
viac času ako doteraz. Je názoru, že najprv by malo prebehnúť výchovné opatrenie, aby vôbec bolo

možné napraviť to, čo „milujúca matka“ deťom spôsobila, až po vyhodnotení je možné rozhodnúť vo
veci samej, t.j. vo veci starostlivosti o maloletých a úpravy styku s rodičom. Z ničoho nevyplýva eliminácia
vzťahu otca s deťmi, práve naopak, len jeho posilnenie, čo v praxi znamená len úpravu širšieho styku
otca s deťmi. Ani súd ani opatrovník by nemal mlčky prihliadať/prehliadať akékoľvek protiprávne konanie
ktoréhokoľvek rodiča len z dôvodu získania preferencie u detí. H. aj E. sú deti, ktorých vnímanie je

systematicky oslabované v domácnosti matky a ktoré sú nepriamo manipulované matkou a nekorektne
informované nad rámec ich vekovej vyspelosti, tak potom aká je výpovedná hodnota ich tzv. želania.
Matke maloletých sa nepodarilo dostať otca z domu v D. na základe vykonštruovaného trestného
oznámenia na otca o napadnutí matky, ani preukázať iné závažné správanie/pochybenie otca. Naopak,
matke sa podarilo zničiť vzťah otca s deťmi, očierniť ho v očiach detí a iných ľudí, poškodiť jeho dobré
meno a povesť, nepriamo manipulovať deti a ich názor tak, aby sa naplnil životný cieľ matky zaťažiť

deti nad rámec ich veku a psychických schopností tým, že matke uverili, že otec je zlý, vytvoriť z nej
obeť, ktorá trpí a jej manžel jej ubližuje, škodí bez toho, aby chápala širšie súvislosti s jeho konaním. Ak
malo výchovné opatrenie trvať 6 mesiacov od právoplatnosti, tak by jeho platnosť uplynula 3.12.2024.
Prečo teda súd prvej inštancie uprednostnil rýchlosť konania pred riadne zisteným skutkovým stavom.
Je názoru, že výrok o úprave styku je nielenže nevykonateľný, ale aj v úplnom rozpore so závermi

znaleckého posudku, kde mal byť styk otca upravený širšie ako doposiaľ. Má za to, že ide o obchádzanie
zákazu styku otca s deťmi, ktorému súd dal touto nevykonateľnou úpravou zelenú. Matka uvádzala,
že styku detí s otcom nebráni, avšak nebude nútiť deti chodiť k otcovi, keď to sami nechcú. Posledné
stretnutie s otcom bolo 3.7.2024, kedy otec priniesol k bránke obydlia detí darčekovú tašku, ktorá mala
byť za vysvedčenie. Mal ju podať cez plot a následne odišiel. Deti nikam nevzal, ani na zmrzlinu, ani

na ihrisko. Matka však zabudla uviesť, že bránka obydlia, cez ktorú môže otec s deťmi komunikovať
je stále zamknutá, takže ak niekto tvrdí, že nebráni styku, ale z okolností vyplýva, že deti z domu
nemôžu odísť, iba k zamknutému plotu, dáva jednoznačne jasný signál, najmä deťom, že opak je
pravdou. Je potrebné upraviť styk otca s deťmi počas letných prázdnin aby bolo možné bez vplyvu
matky a okolia upevniť väzbu medzi otcom a deťmi súbežne s nariadeným poradenstvom v zmysle

odporúčania znalkyne a aby boli maloleté deti vytrhnuté z prostredia matky, ktoré im evidentne škodí.
Deti chodili každú nedeľu k otcovi a po vyše roku vo výlučnej starostlivosti matky, E. rázne otca odmieta
a má psychické problémy. V záujme dieťaťa je práve prítomnosť oboch rodičov. Matka nerieši to, že deti
potrebujú aj otca, ktorý ich má rád a že to deti potrebujú pre ich zdravý vývin a E. ako podporu v tom,
čo momentálne prežíva, aj napriek tomu, ako sama matka skonštatovala, že ich otec určite má rád.

Otec sa domáhal vydania výchovného opatrenia s cieľom odborne pracovať s deťmi, keďže v prostredí
matky nemal prístup k deťom, čím sú porušované jeho práva rodiča na prístup k deťom tak, aby obaja
rodičia mali zabezpečený rovnaký prístup k deťom a mať tak vplyv na ich psychický vývoj a samotnú
výchovu. Ak by otec nemal o deti záujem, nepísal by im neustále, že sa chce s nimi stretnúť, že ich ľúbi,
nesnažil by sa byť s nimi aspoň chvíľu pri plote rodinného domu, kde deti aktuálne bývajú. Pokiaľ sa týka

výživného súd aj napriek tomu, že otec doložil všetky podklady k príjmu za rok 2023 a iné s tým súvisiace
doklady, selektívne si zobral za základ výpočtu výživného sumu 1.200 eur, ktorú otec uviedol takmer
pred dvoma rokmi, t.j. v čase podania návrhu na rozvod. Keďže sa matke nepodarilo dosiahnuť fikciu,
tak aspoň základ, z ktorého sa vypočíta 16%, pričom otec riadne objasnil akým spôsobom a čo tvorilo
jeho mzdu v roku 2022, suma 700 eur zo spoločnosti A. a suma 175 eur zo spoločnosti I. a rozhodnutie

o mimoriadnom rozdelení zisku za rok 2021 vo výške 4.950 eur. Mzda otca sa nezmenila. Má za to, že
súd selektívne vybral základ príjmu otca za rok 2022, pričom sa v spise sa nachádzali aktuálne údaje za
rok 2023. Nechápe, ako firemné náklady na pohonné hmoty súvisia s príjmom fyzickej osoby otca. Súd
nebral príjem otca za rok 2023 za základ bez náležitého vysvetlenia, čím je rozsudok nepreskúmateľný.
Rozsudok vychádza prevažne z tvrdení matky, ktoré neboli riadne ničím preukázané. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výživného zmenil tak, že otec je povinný platiť výživné
na maloletú E. 180 eur a na maloletého H. 140 eur mesačne, aby sa matke uložilo výchovné opatrenie
spočívajúce v jej povinnosti podrobiť sa sociálno-psychologickému odbornému poradenstvu v združení
TENENET o.z. Senec v trvaní 6 mesiacov a upravil styk otca s maloletými tak, že je oprávnený sa s nimi
stretávať každý nepárny víkend od piatku 14.00 hod. do pondelka 08.00 hod. s odovzdaním do školy,

každý párny utorok od 14.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. s odovzdaním do školy, osobitne, aby bol
upravený styk v období vianočných prázdnin, tiež letných prázdnin, a to od 16.7. do 31.7., počas jarných
a jesenných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov s tým, že matka je povinný deti na styk s otcom
riadne pripraviť a miestom odovzdania počas prázdnin je pred predajňou Billa v City Aréne v Trnave.Matka je povinná nahradiť štátu súdne trovy vo výške 209,36 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. K trovám štátu otec ešte v odvolaní uviedol, že súd nekorektne uviedol, že návrh na znalecké
dokazovanie v odbore psychiatria navrhol iba otec maloletých. Znalecký posudok navrhla aj znalkyňa

a aj kolízna opatrovníčka. Má však za to, že toto znalecké dokazovanie bolo vykonané hlavne v záujme
maloletých detí.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
odporúčajú v celom rozsahu potvrdiť s tým, že rozhodnutie o náhrade trov konania štátu ponechávajú

na uvážení súdu.

5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že otec začal dobrovoľne uhrádzať sumu
100 eur nie po tom, ako bol zamietnutý návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ale po tom, ako sa
matke uráčilo mu poslať číslo účtu, tak posielal 100 eur na každé dieťa a pritom deti ani vďaka matke
nevidel.Matkasaaniprotiuzneseniuozamietnutínávrhunavydanieneodkladnéhoopatrenianaurčenie

výživného na čas do rozvodu neodvolala, čím akceptovala uvedený stav, t. j. sumu 100 eur na každé
dieťa, ale teraz je už uvedená suma málo, aj keď otec stále deti vôbec nevidí. Matka žiada v odvolaní
priznať 400 eur na E. a 300 eur na Sama bez toho, aby bola predložila dôkazy preukazujúce ich výšku
a opodstatnenosť. Až na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, horko-ťažko nadiktovala
náklady na H. vo výške 441 eur a na dcéru vo výške 1.378 eur. Aký kľúč matka zvolila pre výpočet

podielu otca na výdajoch zostáva, popri jednotlivých sporných položkách a ich výške, záhadou. Mzda
otca maloletých detí sa nezmenila už roky, ani pred podaním návrhu na rozvod nebola iná.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej
v odvolaní v časti výživného. Trvá na tom, že súd mal postupovať v zmysle § 63 ods. 1 Zákona

o rodine. V ďalších častiach rozsudku, ktoré navrhuje otec zmeniť, sa stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie. Vhodnejším miestom odovzdania detí určite je s ohľadom na ich miesto bydliska OD
Billa v H.. Len v tejto časti by navrhli zmenu, a to z dôvodu, že je v záujme detí. Od jesene 2024, kedy
skončilo výchovné opatrenie, sa otec s deťmi nestretáva ani ich nekontaktuje, ani telefonicky. Z času na
čas ho kontaktuje H., keď potrebuje vedieť niečo ohľadne počítača. S E. nie je otec v kontakte vôbec.

Zdravotný stav E. je už niekoľko mesiacov zlepšený, subjektívne sa cíti lepšie. Otcov tlak na stretnutia
s deťmi, vrátane navrhovaného stretávania v odvolaní, nie je reálne, tak považuje jeho návrh za formálny
adeklaratórny.Zpísomností,ktorépodalnasúdvyplývaskôrfakt,žeotecsaviaczaoberákritikoumatky,
jej rodinných príslušníkov. Nie je dôvod ani na to, aby matke bolo uložené výchovné opatrenie, nakoľko
preukázala, že deti na stretnutie vozí, sama sa zúčastňuje sedení s psychologičkou, ak je to potrebné.

Za účelom stretnutia detí s otcom u psychologičky z Tenenet-u matka deti dovezie, bude spolupracovať
aj naďalej. Nakoľko súd viedol rodičov od začiatku k dohode, aj po výsluchu maloletých detí na súde
a navrhovateľ trval na znaleckom posudku z odboru psychológie, neskôr z odboru psychiatrie, súd
správne rozhodol, že náklady na ich vypracovanie má znášať navrhovateľ. Nenachádza žiadny dôvod,
prečo by ich mala znášať ona. Dohoda, ktorú súd navrhoval po výsluchu detí, sa nelíšila výrazne od toho,

čo napokon súd určil v rozsudku po rozsiahlom znaleckom dokazovaní. Ak by rodičia dospeli k dohode
skôr, už mohlo prebiehať stretávanie sa detí s otcom a ich vzťah už mohol byť aspoň trochu napravený.

7. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že má za to, že zmena miesta odovzdávania,
ktorú matka uviedla vo svojom vyjadrení, mala byť obsiahnutá v jej odvolaní. S týmto miestom na

pojednávaní 17.10.2024 matka súhlasila, resp. nemala voči nemu námietky.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody podaných odvolaní (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v časti výživného a trov konania štátu je potrebné zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a v časti úpravy styku je odvolanie čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je dôvodné v tejto časti rozsudok
zmeniť.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 33P/14/2023 je rozvod manželstva
účastníkov konania a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom E., nar.
XX.X.XXXX a H., nar. X.X.XXXX, na čas po rozvode manželstva. Predmetom odvolacieho konania jeposúdenie správnosti a postupu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým na čas po rozvode manželstva
určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú E. 232 eur mesačne a na maloletého H. 192 eur
mesačne, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi a určil otcovi povinnosť zaplatiť trovy konania

štátu v sume 209,36 eur.

10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že toho z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, súd zaviaže na plnenie výživného pre dieťa do rúk osoby, ktorá má dieťa
v osobnej starostlivosti. Pri určení výšky výživného sa riadi ustanoveniami § 62 a nasledujúce, § 75

Zákona o rodine, v zmysle ktorých rozhodujúcimi kritériami sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Na strane každého povinného rodiča je potrebné
skúmať jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Pri zisťovaní pomerov na strane rodičov sa
prihliada najmä na zisťované príjmy rodičov, pričom od rodičov podnikateľov, ktorí zahmlievajú svoje
reálne príjmy a druhý rodič na to osobitne upozorňuje, súd vyžiada presný rozpis výdavkov spolu

s odôvodnením od účtovníka, peňažné denníky. Pri fyzických osobách podnikateľoch s paušálnou daňou
sa žiadajú aj výpisy z účtu za obdobie posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu na súd, tiež
predloženie peňažného denníka, knihy pohľadávok, záväzkov, riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku,
v ktorej sa vykazujú informácie o majetku. Pokiaľ sa týka potencionality príjmov, tak žiadny zákon
v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie

je preto smerodajné koľko si rodič prácou, resp. podnikaním, alebo inou zárobkovou činnosťou zarobí,
alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potenciálnej životnej úrovne,
ktorájelimitovanáokremmajetkovýchpomerovajehofinančnýminárokminazabezpečenieuspokojenia
jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy,
je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Za splnenia zákonných podmienok

uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, sa pri určení výšky výživného uplatní princíp potencionality
príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým príjmom povinného. Súd je v konaní o určenie výživného
viazaný vyšetrovacou zásadou, z ktorej mu vyplýva povinnosť zistiť skutočný stav vykonaním všetkých
potrebných dôkazov, t.j. aj takých, ktoré účastníci nenavrhli. Náležité zistenie skutočného stavu je pre
aplikáciu potencionality príjmu povinného rodiča kľúčové. Ak súd vychádza z potencionality príjmov

povinného rodiča, dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine uvedie v odôvodnení
svojho rozhodnutia spolu s výškou takto určeného príjmu. V opačnom prípade ide o nedostatok, ktorý
zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. O aplikácii princípu potencionality príjmov u povinného rodiča
podnikateľa uvažujeme vtedy, ak povinný rodič súdu síce predloží dôkazy o výške svojich príjmov, avšak
z týchto dôkazov vyplýva, že podnikanie je buď v strate, alebo príjmy z podnikania sú neprimerane nízke

vzhľadom na činnosť, ktorú vykonáva. V prípade niektorých činností, ktoré povinný vykonáva na základe
podnikateľského oprávnenia, je vhodné porovnať jeho príjem z príjmom, ktorý dosahuje pracovník na
obdobnej pozícii ako zamestnanec.

12. Obaja rodičia v odvolaniach namietali výšku výživného, matka požadovala vyššie výživné a otec

výživné v nižšej výške, pričom namietali nedostatočne zistený skutočný stav veci, najmä zistenie
odôvodnených potrieb detí, výšku príjmu otca a tiež nesprávne právne posúdenie veci.

13. Po oboznámení sa s rozsudkom v napadnutej časti výživného odvolací súd zistil, že prvoinštančný
súd pri rozhodovaní nerešpektoval kritériá stanovené Zákonom o rodine pre rozhodnutie o výške

výživného a rozhodnutie nerešpektuje ani požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku zakotvené v
§ 220 CSP. Súd prvej inštancie nedôsledne vyhodnocoval schopnosti, možnosti rodičov, ich životnú
úroveň, keď súd prvej inštancie nedostatočne zistil výšku príjmu povinného rodiča, vychádzal z otcom
tvrdenej výšky príjmu, ktorá však nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná. Vôbec sa pritom
nezaoberalživotnouúrovňouotcanapriektomu,žedieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.

Súd prvej inštancie uviedol, že otec svoje mesačné náklady vyčíslil sumou 1.055 eur (vo vyjadrení
zo dňa 7.10.2024) pri deklarovanom príjme 960 eur, teda náklady sú vyčíslené vo vyššej výške ako
dosahovaný príjem. Súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami žiadnym spôsobom nevysporiadal.
Otec predložil daňové priznania, povedal, že má skončené vysokoškolské vzdelanie, je projektovýmanažérIT,zčohovyplývaodvolaciemusúdu,žejehopríjemjeneprimeranenízkyvzhľadomnačinnosť,
ktorú vykonáva. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie tak isto vôbec nezaoberal a žiadnym
spôsobom ju nevyhodnotil, takže súdom určená výška výživného vychádza z nepreukázaného príjmu

otca bez riadne vykonaného dokazovania ohľadne osobných majetkových pomerov a životnej úrovne
povinného rodiča.

14. Odvolací súd pripomína, že v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa je povinnosťou súdu
vychádzať nielen z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov, ale

súčasne z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré musia byť v konaní náležite zisťované. Tiež
je súd povinný pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará.

15. Pokiaľ teda rodičia namietali, že súd nedostatočne zistil skutočný stav veci a nesprávne vec správne
posúdil, keď nerešpektoval kritériá a zásady, podľa ktorých sa určuje výživné, odvolací súd skonštatoval,

že tieto námietky sú dôvodné, pretože rozsudok aj podľa názoru odvolacieho súdu trpí týmito vadami.
Nedostatočné odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti výživného spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia, nakoľko nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany a v dôsledku toho dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania štátu, tu má odvolací súd takisto za to, že v tejto časti nie
je rozhodnutie vôbec odôvodnené, nie je z neho zrejmé, ako dospel súd k výške sumy trov konania
štátu 209,36 eur a ani z akého dôvodu má túto sumu zaplatiť otec. Pri náhrade trov konania štátu vo
veciach starostlivosti o maloletých nie je podstatný úspech účastníka v konaní, ale prvoradým hľadiskom
je záujem maloletého dieťaťa a znalecké dokazovanie v konaniach vo veciach starostlivosti o maloleté

deti je vždy v záujme maloletých detí bez ohľadu na to, kto znalecké dokazovanie navrhuje. Ak súd má
za to, že je dôvodné, aby trovy znaleckého dokazovania platil len jeden z účastníkov, je potrebné toto
dostatočne, zrozumiteľne, jasne odôvodniť.

17. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti

týkajúcej sa určenia výživného a náhrady trov konania štátu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kde po vrátení veci doplní dokazovanie
na zistenie všetkých potrebných skutočností pre určenie výšky výživného v súlade so Zákonom
o rodine a o výške výživného a trovách štátu opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie náležite v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodní. Zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania

(§ 396 ods.3 CSP).

18. Pokiaľ sa týka úpravy styku odvolací súd má za to, že v tejto časti súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, použil aj správne zákonné ustanovenie, avšak nesprávne určil rozsah styku.

19. Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, pričom rodičovské
práva a povinnosti majú obaja rodičia. Zároveň z citovaného ustanovenia vyplýva, že rodičia sú pri
výkone ich rodičovských práv povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa, pričom nielen z vnútroštátnych
zákonovaleimedzinárodnýchdokumentov,ktorýmijeSlovenskárepublikaviazanávyplýva,ževzáujme

maloletého dieťaťa je, aby zostalo v kontakte s oboma rodičmi tak, aby čo najmenej pociťovalo ujmu
z rozvratu rodiny. Tomu zodpovedá aj ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine, ktoré okrem iného
ukladá súdom povinnosť pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, a dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Osobitne sa žiada
pripomenúť, že Dohovor o právach dieťaťa v článku 7 zakotvuje právo dieťaťa poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť, v článku 8 zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov
v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1 zdôrazňuje, že výchova

dieťaťa má viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, v článku 18 článku bod 1. priznáva obom
rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Podľa článku 9 bod 3 Dohovoru o právach
dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jednéhoalebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore
so záujmami dieťaťa.

20. Z obsahu spisu vyplynulo, že maloleté deti momentálne otca odmietajú, otec sa s nimi dlhšiu dobu
nestretáva. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom znalkyňa neodporučila striedavú
osobnú starostlivosť ale doporučila stretávanie s otcom. Bolo jednoznačne preukázané, že rodičia sú
vo vážnom konflikte, do ktorého boli vtiahnuté aj deti. V konaní však neboli na otca zistené žiadne
negatívne relácie, ktoré by boli spôsobilé vylúčiť ho zo starostlivosti o deti. Deti sa s otcom ešte v roku

2023 stretávali každý druhý víkend, neskôr počas víkendu bez prespania, až v súčasnosti sa vzájomné
vzťahy tak zhoršili, že otca a stretnutia s ním odmietajú a to aj pod vplyvom matky a stretávanie sa
nerealizuje vôbec. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd mal za to, že je dôvodné styk upraviť,
za správnu s prihliadnutím na dlhodobú nerealizáciu styku považoval aj postupnú úpravu styku, avšak
vzhľadom na vek maloletých detí, ktoré pri svojom odmietavom postoji neuviedli žiadne vážne dôvody
odmietania otca, nepovažoval za vhodnú úpravu určenú súdom prvej inštancie, nakoľko táto okliešťuje

otcove rodičovské práva bez vážneho dôvodu na minimum, čo je neprípustné. Odvolací súd mal za to,
že je dôvodné otcovi styk upraviť v širšom rozsahu, pričom za súladné so záujmom maloletých detí
považoval prvé tri stretnutia za účasti psychológa, a to psychológa zo združenia TENENET o.z. Senec,
ktoré maloleté deti už navštevovali a ktoré združenie je oboznámené s rodinnými pomermi s tým, že
trvanie a termíny týchto troch stretnutí určí psychológ. Následne považoval odvolací súd za dôvodné

ďalšie 4 stretnutia bez psychológa v rozsahu dvakrát do mesiaca, teda každú párnu sobotu v mesiaci od
13.00 hod. do 18.00 hod. a po takýchto štyroch uskutočnených stretnutiach považoval za dôvodné styk
rozšíriť na každú párnu sobotu a nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Počas týchto stretnutí
bude mať otec priestor na postupné obnovenie vzájomného vzťahu s deťmi, jeho prehĺbenie a dať tak
pevný základ tomu, aby deti získali do svojho života plnohodnotného druhého rodiča, s ktorým si budú

môcť vytvoriť pocit spolupatričnosti, istoty a bezpečia tak ako majú v rodine matky.

21. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSPvčastiúpravystykuotcasmaloletýmideťmizmeniltak,akojetouvedenévovýrokutohtorozsudku.

22. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).