Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cpr/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208608
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125208608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., C. A., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát so sídlom Dr. Goldergera
249/1, 089 01 Svidník proti žalovanému: HRM SK, s.r.o., IČO: 51 185 512, so sídlom Karpatské námestie
10A , 831 06 Bratislava o určenie, že pracovný pomer trvá takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že pracovný pomer medzi žalobkyňou A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XX, XXX XX D., okr. Svidník, a žalovanou HRM SK, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06
Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 51 185 512, založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.04.2019 v
znení Dodatku k pracovnej zmluve č. 03/2020, naďalej trvá.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2025 domáhala voči žalovanému
určenia, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.04.2019 v znení Dodatku k
pracovnej zmluve č. 03/2020 trvá. Odôvodnila to tým, že dňa 01.04.2019 so žalovanou uzatvorila
pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer s nástupom do práce dňa 02.04.2019.
V čase uzatvorenia pracovnej zmluvy žalovaná vystupovala pod obchodným menom NOPUS s.r.o.,
pričom dňa 10.10.2023 došlo k zmene jej obchodného mena na HRM SK, s.r.o. Pracovný pomer bol

v pracovnej zmluve dohodnutý na dobu určitú, a to od 02.04.2019 do 01.04.2020. Ako druh práce
bola dohodnutá pracovná pozícia komisioner/skladník. Miestom výkonu práce bolo sídlo žalovanej
Malonecpalská 205/35, Prievidza. V neskoršom období, konkrétne dňa 24.03.2020, so žalovanou
uzatvorila Dodatok k pracovnej zmluve č. 03/2020, na základe ktorého došlo k zmene môjho pracovného
pomeru z doby určitej na dobu neurčitú. Týmto dodatkom sa pracovný pomer zmenil na pracovný
pomer na dobu neurčitú. Počas trvania pracovného pomeru dňa 18.03.2021 nastúpila na materskú
dovolenku v súvislosti s narodením môjho syna A. B., nar. XX.XX.XXXX. Následne čerpala rodičovskú

dovolenku pri starostlivosti o uvedené dieťa. Dňa 30.04.2024 jej skončila rodičovská dovolenka pri
starostlivostioprvédieťa.Zdôvoduďalšiehotehotenstva,ktorébolorizikové,bolaoduvedenéhodátumu
lekárom uznaná ako práceneschopná. V priebehu leta 2024 zistila, že ju žalovaná odhlásila z evidencie
Sociálnej poisťovne ako svojho zamestnanca, a to s účinnosťou od 01.11.2023. Túto skutočnosť zistila
v súvislosti s jej žiadosťou o priznanie nároku na tehotenské, ktorú Sociálna poisťovňa, pobočka
Prievidza, rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 20.08.2024 zamietla s odôvodnením,
že mi dňa 10.11.2021 zaniklo nemocenské poistenie a ochranná lehota trvala len do 17.11.2021.

Proti uvedenému rozhodnutiu som podala odvolanie, v ktorom uviedla, že je naďalej zamestnancom
žalovanej, nakoľko s ňou žalovaná nikdy neukončila pracovný pomer žiadnym zo zákonom stanovených
spôsobov. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 1823-3/2025-BA zo dňa 17.01.2025 odvolanie
zamietla a rozhodnutie pobočky potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že podľaúdajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola registrovaná ako zamestnanec u žalovanej
od 02.04.2019 do 01.11.2023, pričom nemocenské poistenie trvalo od 02.04.2019 do 10.11.2021.
V období od 11.11.2021 do 01.11.2023 mala povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu

čerpania rodičovskej dovolenky. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza, následne vydala rozhodnutie
č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 20.11.2024, ktorým rozhodla, že jej dňa 01.11.2023 zaniklo prerušenie
povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti. Žalovaná ju počas celej doby trvania rodičovskej dovolenky nekontaktovala, ani
žiadnym spôsobom nebola upovedomená o tom, že s ňou končí pracovný pomer. So žalovanou

neskončila pracovný pomer ani ona sama, ani spolu neuzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru
v zmysle § 60 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Žalovaná
nedala výpoveď podľa § 63 Zákonníka práce, nedošlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
podľa § 68 Zákonníka práce, ani k skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 69
Zákonníka práce. Zároveň nebolo vyplatené žiadne plnenie od žalovanej, ako napríklad odstupné,
preplatenie nevyčerpanej dovolenky alebo akékoľvek iné plnenie súvisiace so skončením pracovného

pomeru. V snahe objasniť uvedenú situáciu sa obrátila na Inšpektorát práce Bratislava so žiadosťou o
vykonaniekontrolyužalovanejzodňa03.05.2024,resp.zodňa27.08.2024.InšpektorátpráceBratislava
podnet postúpil Inšpektorátu práce Trenčín z dôvodu miestnej príslušnosti. Inšpektorát práce Trenčín
listom č. PPV/KON/2024/2832, P531/2024 zo dňa 05.11.2024 uviedol, že sa nepodarilo preukázať
porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany žalovanej, nakoľko žalovaná nespolupracovala s

inšpektorátom práce a nepredložila požadované doklady. Inšpektorát práce ju odkázal na súdne konanie
v zmysle § 14 Zákonníka práce. Osobne sa informovala v Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník, za
účelom overenia, či jej odhlásenie žalovanou ako jej zamestnanca v Sociálnej poisťovni naďalej trvá.
Zamestnanec Sociálnej poisťovne vykonal na základe mojej žiadosti lustráciu vo svojich registroch,
pričom jej oznámil, že z jemu prístupných dát jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa ju naďalej

eviduje ako zamestnanca žalovanej. V danej veci ho požiadala, aby jej daný údaj vytlačil, avšak
odmietol s tým, že informácie z daného registra Sociálnej poisťovne nemôže sprístupniť, nakoľko sú
prístupné len pre interné účely. Zároveň uviedol, že v prípade, ak sa podá voči rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne odvolanie, odvolací orgán Sociálnej poisťovne si bude môcť ním poskytnutú informáciu overiť
v príslušnom registri, ktorý mu je prístupný v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

má za to, že je naďalej zamestnancom žalovanej, teda naďalej nemocensky poistená osoba, resp.
poistenie jej nezaniklo, ale bolo z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky len prerušené. Domnieva
sa, že došlo buď k administratívnej chybe zo strany žalovanej alebo zo strany Sociálnej poisťovne.
Konanie žalovanej jej spôsobilo a naďalej spôsobuje značné finančné problémy, nakoľko jej nevznikol
nárok na tehotenské, ako aj jej rodičovský príspevok je nižší oproti výške, akú by predstavoval, ak by ho

poberala ako zamestnaná osoba. V predmetnej veci však nejde o situáciu, v ktorej by žalovaná urobila
akýkoľvek právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru s ňou. Nevie o tom, že by žalovaná
voči nej urobila akýkoľvek právny úkon, ktorý by mal za následok skončenie pracovného pomeru. V
predmetnej veci preto nie je možné použiť prekluzívnu lehotu dvoch mesiacov podľa § 77 Zákonníka
práce, nakoľko táto lehota sa vzťahuje výlučne na prípady, keď zamestnanec alebo zamestnávateľ

napadá neplatnosť konkrétneho právneho úkonu smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru. Ide
teda o žalobu na určenie existencie pracovného pomeru podľa § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku, ktorá má deklaratórny charakter a na ktorú sa prekluzívna lehota podľa § 77 Zákonníka
práce nevzťahuje. Naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer trvá, vyplýva z toho, že mi v
dôsledku odhlásenia zo Sociálnej poisťovne nevznikol nárok na tehotenské, môj rodičovský príspevok

je nižší a som vystavená právnej neistote ohľadom svojho postavenia ako zamestnanca žalovanej. Táto
právna neistota má priame negatívne dopady na jej sociálne a ekonomické postavenie. Žalovaná ju
odhlásila z evidencie Sociálnej poisťovne ako svojho zamestnanca s účinnosťou od 01.11.2023, pričom
s ňou neukončila pracovný pomer žiadnym zo zákonom stanovených spôsobov.

2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 20.11.2025 a doposiaľ sa k nej nevyjadril.

3. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju
neprítomnosť neospravedlnil, pričom súd mal doručenie vykázané. Preto súd prejednal a rozhodol spor
na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

4. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav
nevyhnutný a rozhodujúci pre súdenú vec:5. Dňa 1.4.2019 bola medzi stranami sporu uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej vznikol
pracovný pomer na dobu určitú od 2.4.2019 do 1.4.2020 na pracovnnú pozíciu komisioner/skladník.

6. Na základe Dodatku k pracovnej zmluve č. 03/2020 sa zmenila pracovná zmluva tak, že pracovný
pomer sa zmenil na dobu neurčitú.

7. Žalobkyňa si podala žiadosť o priznanie nároku na tehotenské, ktorú Sociálna poisťovňa, pobočka

Prievidza, rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 20.08.2024 zamietla s odôvodnením, že
mi dňa 10.11.2021 zaniklo nemocenské poistenie a ochranná lehota trvala len do 17.11.2021.

8.Sociálnapoisťovňa,ústredie,rozhodnutímč.1823-3/2025-BAzodňa17.01.2025odvolaniežalobkyne
zamietla a rozhodnutie pobočky potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že podľa
údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa registrovaná ako zamestnanec

u žalovanej od 02.04.2019 do 01.11.2023, pričom nemocenské poistenie trvalo od 02.04.2019 do
10.11.2021. V období od 11.11.2021 do 01.11.2023 mala povinné nemocenské poistenie prerušené z
dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

9.Sociálnapoisťovňa,pobočkaPrievidza,vydalarozhodnutieč.XXXXX-X/XXXX-XXzodňa20.11.2024,

ktorým rozhodla, že žalobkyni dňa 01.11.2023 zaniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti.

10. Z odpovede na podnet žalobkyne daný Inšpektorátu práce Trenčín z 5.11.2024 plynie, že
užalovanéhoakokontrolovanéhosubjektubolzačatývýkoninšpekciepráce,avšakkontrolovanýsubjekt

nepredložil požadované doklady (kópie dokladov vzťahujúce sa k žalobkyňou tvrdeným skutočnostiam,
a to odhlásenia zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
vedného Sociálnou poisťovňou bez skončenia pracovného pomeru s ňou) v ním určenej lehote.

11. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej tiež „ZP“ alebo „Zákonník práce“), pracovný
pomer možno skončiť
a) dohodou
b) výpoveďou

c) okamžitým skončením
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania a napokon aj z nesporných tvrdení strán sporu v
súlade s ust. § 151 ods. 2 CSP mal súd preukázané, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej dňa1.4.2019 do žalovanou v znení jeho Dodatku č. 03/2020 vykonávala pre žalovaného ako
zamestnávateľ prácu s dohodnutou neurčitou dobou.

13. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný s ňou žiadnym zákonným spôsobom pracovný pomer
uzatvorenýnadobuneurčitúneskončil,pretosúdvychádzaljednakznespornostitohtotvrdenia(nakoľko
žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil) a rovnako zo
strany žalovaného nebolo preukázané, že by v tomto smere učinil nejaké kroky voči žalovanej za účelomukončenia pracovného pomeru. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia,
totiž existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby
preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo

neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti (v súdnej veci neexistencia právneho úkonu, na základe
ktorého sa mal pracovný pomer so zamestnankyňou skončiť) je spravidla objektívne nemožné (tento jav
sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica). V týchto prípadoch sa preto hovorí o presune
dôkazného bremena na protistranu. Žalovaný ako zamestnávateľ dôkazné bremeno neuniesol.

14. S poukazom na uvedené má súd za to, že pracovný pomer medzi žalobkyňou A. B., C. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., okr. Svidník, a žalovanou HRM SK, s.r.o., so sídlom
Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 51 185 512, založený pracovnou
zmluvou zo dňa 01.04.2019 v znení Dodatku k pracovnej zmluve č. 03/2020, naďalej trvá.

15. K existencii naliehavého právneho záujmu na takomto určení súd poukazuje na názor právnej

vedy cit: Prokáže-li žalobce, že má právní zájem na tom, aby bylo určeno určité právo nebo právní
poměr, přestože by mohl žalovat přímo na splnění povinnosti, nelze mu určovací žalobu odepřít. Za
nedovolenou - při možnosti žaloby na plnění - lze považovat určovací žalobu jen tam, kde by nesloužila
potřebám praktického života, nýbrž jen ke zbytečnému rozmnožování sporů. Jestliže se určením, že
tu právní vztah nebo právo je či není, vytvoří pevný právní základ pro právní vztahy účastníků sporu

(a předejde se tak žalobě o plnění), je určovací žaloba přípustná i přesto, že je možná také žaloba na
splnění povinnosti podle ust. § 80 písm.b) o. s. ř. Se závěrem odvolacího soudu, že není dána existence
naléhavého právního zájmu žalobce na určení, že pracovní poměr mezi účastníky „vyplývající z pracovní
smlouvy, kterou žalovaný se žalobcem uzavřel dne 1. 6. 1998, trvá", však dovolací soud nesouhlasí.
Záměry žalobce nejsou podstatné, rozhodující je právní posouzení Žalobce před odvolacím soudem

sice uvedl, že „v případě úspěchu v tomto soudním řízení očekává, že by se žalovaným došlo k uzavření
dohody o skončení pracovního poměru písemně k určitému datu" a že „po případném úspěchu v tomto
soudním sporu by navrhl co nejdříve ukončení pracovního poměru dohodou písemně". Z okolnosti, jak
žalobce hodlá v budoucnu eventuelně s pracovním poměrem naložit, však ještě nelze dovozovat, že
v současnosti na požadovaném určení neexistuje naléhavý právní zájem. Žalobce v důsledku svého

(nesprávného) právního názoru sice k této otázce nezaměřil vlastní procesní úsilí, avšak z toho, že
tvrdí, že dohoda o rozvázání pracovního poměru uzavřena nebyla, zatímco žalovaný zastává stanovisko
opačné, je zřejmé, že mezi účastníky panuje nejistota o jejich vzájemném vztahu a objektivně je tedy
dán jeho právní zájem na vyjasnění tohoto stavu. Dovolací soud souhlasí s názorem (jak bylo uvedeno
výše), že v tomto řízení se nelze zabývat jako prejudicielní otázkou tím, zda došlo k platnému skončení

pracovního poměru; odvolací soud však náležitě nezvážil, že předmět sporu mezi účastníky se odvíjí
od vyřešení otázky, zda vůbec došlo k uzavření dohody o skončení pracovního poměru jako takové.
Právě vyřešení této otázky může napevno postavit dosud nejasný právní vztah mezi účastníky a může
vyřešit nejen otázku základu případné žaloby na peněžité plnění, ale zároveň by napevno postavilo i
existenci ostatních práv a povinností z (případného) pracovněprávního vztahu vyplývajících. Proto závěr

odvolacího soudu, že z důvodů jím uváděných není dán v projednávané věci naléhavý právní zájem na
požadovaném určení, nemůže obstát.“

16. Vzhľadom na to, že je s poukazom na rozhodnutia Sociálnej poisťovne i Inšpektorátu práce Trenčín
sporné, či pracovný pomer trvá, je žalobkyňa v právnej neistote, ktorá môže byť odstránená ňou

žiadaným určovací výrokom.

17. Majúc na zreteli uvedené súd žalobe vyhovel.

18. Len záverom súd poukazuje na to, že vzhľadom na pasivitu žalovaného v konaní, na základe ktorej

súd učinil záver o nespornosti skutkových tvrdení žalobkyne, nepovažoval súd za hospodárne vykonať
výsluch žalobkyne.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa bola voči žalovanému v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.