Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625200083
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7625200083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci maloletého dieťaťa: I. D., L..
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny D. L. E., dieťa rodičov: matky C.. B. D., L.. XX.XX.XXXX, O. XXX, právne zastúpenej advokátskou
kanceláriouAKBerčos.r.o.,sosídlomJ.Hanulu19,SpišskáNováVes,aotcaC..G.D.,L..XX.XX.XXXX,
Ž. XXX/XX, Š. C.S., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Jánošík so sídlom
Hviezdoslavova 1018, Trebišov, o návrhu otca na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P/5/2025-58 zo dňa 19.6.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému I. vo
vzťahu k úprave styku.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:

„I. Otec je oprávnený sa s maloletým I. D. stretávať počnúc od právoplatnosti rozsudku po dobu 6
mesiacov v párnom týždni od soboty od 9,30 hod., kedy maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky

do nedele do 18:00 hod., kedy maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky.

Následne po uplynutí 6 mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým I. v párnom týždni od
piatka od 16,00 hod., kedy maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky do nedele do 18:00 hod.,
kedy maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky, s výnimkou veľkonočných sviatkov a počas
letných a zimných prázdnin, kedy je otec oprávnený sa s mal. I. stretávať:

Počas veľkonočných sviatkov každý párny rok v čase od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do veľkonočnej
soboty do 18:00 hod.Počas letných prázdnin každý rok počas letných prázdnin od 15.08. od 10:00 hod. do 30.08. do 18:00
hod.

Počaszimnýchprázdninkaždýpárnyrokod24.12.od9:00hod.do30.12.do16:00hod.akaždýnepárny
rok od 27.12. od 9:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17:00 hod.

Otec si maloletého I. v čase určenom ako začiatok styku prevezme v mieste bydliska matky, okrem
prípadov, kedy si maloletého vyzdvihne z predškolského zariadenia a v čase určenom ako koniec styku

ho odovzdá matke riadne a včas v mieste bydliska matky, okrem prípadov, kedy maloletého odovzdá
do predškolského zariadenia.

Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a takto pripraveného odovzdať otcovi
riadne a včas.

II.TýmsamenírozsudokOkresnéhosúduSpišskáNováVessp.zn.4P/111/2023-151zodňa04.06.2024
vo výroku o úprave styku.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 25 ods. 1, 2, 4, § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej
len „Zákon o rodine“).

4. Konštatoval, že naposledy bolo o úprave styku otca s maloletým I. rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves, č.k. 4P/111/2023-151 zo dňa 04.06.2024, kde súd schválil rodičovskú dohodu,

v zmysle ktorej sa rodičia dohodli, že otec je oprávnený sa so synom stretávať v rozsahu minimálne 4
dní v mesiaci za prítomnosti matky. Súd pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody vychádzal zo zhodných
tvrdení účastníkov, že otec vzhľadom na svoje pracovné povinnosti nie je schopný dopredu stanoviť dni,
kedy bude schopný sa stretnúť so synom a na druhej strane, že rodičia vedia medzi sebou komunikovať,
vedia sa dohodnúť na stretávaní, stanovený je len minimálny rozsah styku otca so synom.

To, že uvedený styk sa do praxe nepreniesol v zmysle vyjadrení účastníkov a tento sa nerealizoval v
dohodnutom rozsahu, je zrejmé aj zo začatého konania sp. zn. 4Em/1/2025, kde otec dňa 09.01.2025
podal návrh na výkon rozhodnutia. V konaní vyšlo skutočne najavo, že styk otca s maloletým
sa nerealizoval kvôli komunikačným problémom rodičov či už vôbec za daný mesiac, alebo nie v
dohodnutom rozsahu a už vonkoncom nie nad rámec dohodnutých štyroch dní. Po intervencií súdu, po

tom, ako v tejto veci nariadil pojednávanie, sa styk otca so synom začal realizovať v rozsahu niekoľkých
hodín 4krát do mesiaca, z ktorého dôvodu aj otec požiadal o zastavenie tohto konania, podaný návrh
zobral späť.
Aj z komunikácie rodičov na pojednávaní bolo zjavné, že hoc rodičia na pojednávaní dňa 29.04.2025
uzavreli dočasnú rodičovskú dohodu, za ktorým účelom súd aj pojednávanie odročil na deň 19.06.2025,

na odročenom pojednávaní už rodičia prehlásili, že je pravdou, že uzavretá rodičovská dohoda sa aj
spočiatku realizovala, avšak až do času, kým maloletý I. neochorel, podľa matky až na dobu troch
týždňov. Na pojednávaní síce uviedla, že otcovi oznámila, že dieťa je choré, otec však výslovne
nepožiadal, aby sa mohol aj v tejto dobe stretnúť so synom. Otec naopak spochybnil tvrdenie matky o
chorobe syna. Čo sa týka stretávania sa otca s maloletým, aj naďalej trvala na zamietnutí návrhu otca,

nie je stotožnená s tým, aby sa otec s dieťaťom stretával v rozsahu, že syn u otca aj prespí. Poukazovala
na to, že dieťa sa od otca vracia nervózne, v škôlke sa začal prejavovať agresívne. Podľa jej názoru je
otec nezodpovedný rodič, dokonca syn sa pri ňom zranil, spadol a rozbil si kolená (o čom má vypovedať
predložená fotografia) a otec mu rany neošetril. Otec naopak vyvracal tvrdenia matky, uviedol, že je
pravdou, že matku nikdy nežiadal, aby syn u neho aj prespal, avšak chcel by to, uviedla, že je pravdou,

že syn môže byť po návrate od neho nervózny, avšak môže to byť spôsobené tým, že nakoľko je syn
s otcom len krátku dobu, nechce v tom čase u otca spať, chce sa skôr hrať. Narúša sa tým jeho režim.
K poraneniu syna uviedol, že je pravdou, že syn spadol zo šmýkačky, avšak ranu mu bezprostredne
ošetril dostupnými prostriedkami, nemal k dispozícií dezinfekciu, ako si to predstavuje matka, mal k
dispozícií len čistú vodu, s ktorou mu ranu vyčistil, a následne už musel syna odviesť k matke. Napriek

enormnej snahe súdu k zmene postoja matky, aby sa rodičia dohodli na styku v rozsahu, aby dieťa
mohlo u otca aj v dohodnutom rozsahu prespať, nedošlo. Matka trvá na svojom postoji, z pohľadu súdu
enormne ochranárskom, až nezdravo sebeckom v rozpore so záujmom dieťaťa a v rozpore s priestorom
otca na budovanie si zdravého vzťahu so synom. Matka zjavne rolu otca v živote dieťaťa skutočne,nie len formálne prezentovanú, nepovažuje za dôležitú. Otec podaný návrh podal ako reakciu na formu
realizácie súčasného styku, chce, aby syn u neho prespával.
Súd tú má za to, že predovšetkým matka poukazuje na zanedbanie starostlivosti o syna otcom ešte v

čase, keď spolu žili, v súčasnej dobe komunikácia prebieha len formou SMS. K súčasnej realizácii styku
súd musí dodať, že súčasná forma stretávania otca s dieťaťom je na báze krátkych návštev u otca. Z
pohľadu súdu súčasná forma realizácie styku nie je v záujme dieťaťa, aby si vybudovalo zdravý vzťah aj
kotcovi,alenaopak,abysaabsolútnecitovonaviazalolennamatku.Vtomtokonkrétnomprípadejemal.
I. vo veku už X rokov, navštevuje škôlku, kde maloletý už aj prespáva, matka nehlásila žiadne problémy

(s výnimkou anomálneho správania, ktoré sa u maloletého začalo prejavovať po začatí realizácie styku
otcasmaloletým),nietpretodôvoduupraviťstykotcasnimtakobmedzene,akotožiadamatka,dokonca
bez splnenia zákonných požiadaviek na takúto formu styku, kedy je styk ponechaný na dohode rodičov,
kde sa však rodičia dohodnúť nevedia. Otec má právo na styk s mal. dieťaťom počas celého víkendu aj
s prespatím a aj počas pracovného týždňa, samozrejme s rešpektovaním denného režimu mal. dieťaťa,
ktorý sa však s pribúdajúcim vekom dieťaťa neustále mení a aj pracovných povinností otca. Otcom

požadovanú úpravu styku považuje súd za vcelku primeranú, korekcia návrhu však bola vykonaná len
z dôvodu, že maloletý doposiaľ nikdy u otca nespal, je otázne podporovanie matky maloletého v tomto
smere, silného citového putá na matku, a zjavne aj nedostatočných rodičovských zručností otca, ktoré
mu zjavne matka neumožnila nadobudnúť, a nadobudnuté absolútne spochybňovať, nakoľko nespĺňajú
jej zvýšené nároky na starostlivosť. Preto súd určil polročné prechodné obdobie, počas ktorého bude

maloletý počas víkendu u otca prespávať len jednu noc, za účelom vytvorenia si silnejšieho puta, pocitu
istoty maloletého aj vo vzťahu k otcovi a to všetko v záujme rozvíjania a prehlbovania vzťahu otca s
mal. I.. Po uplynutí prechodnej doby má súd za to, že maloletý, ako aj otec bude môcť plnohodnotne
tráviť víkendy, vrátane osobitného styku aj počas sviatkov a prázdnin. Súd má za to, že je v najlepšom
záujme mal. dieťaťa, aby v jeho živote boli prítomní obaja jeho rodičia, obaja sa aktívne podieľali na

jeho výchove a obaja mu zabezpečovali všestrannú starostlivosť v čo najväčšej možnej miere. Úprava
styku nastolená súdom tak sleduje najlepší záujem mal. dieťaťa a je vyjadrením objektívnej snahy súdu
zabezpečiť rodičom právo tráviť čas s mal. dieťaťom už aj v rozsahu celého víkendu, napr. pre účely
viacdenných výletov a pod.. Súd však nepovažoval za vhodné upraviť styk otca s maloletým aj počas
bežného týždňa (každú stredu od 16:00 hod. do štvrtku do 08:00 hod., kedy otec maloletého vyzdvihne

zo školského zariadenia, kde ho aj odovzdá) a to vzhľadom na značnú vzdialenosť bydliska otca od
škôlky, ktorú maloletý navštevuje a to v rozsahu až 60 minút, čo by z pohľadu súdu pre maloletého mohlo
byť značne zaťažujúce a vyčerpávajúce v tak nízkom veku, obzvlášť pri rannom dochádzaní.
V ostatnom rozsahu, s výnimkou prechodného obdobia, ako aj korekcie počas vianočných sviatkov za
účelom zcelenia styku súd návrhu otca vyhovel.

5. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu v zmysle ust.
§ 52, § 57 a § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Matka
nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie. Poukazuje na konanie o výkon rozhodnutia vedené pod
sp.zn. 4Em/1/2025, kedy sa detailne vyjadrila vo vzťahu k stretávaniu otca s I.. Ak sa stretnutie

neuskutočnilo, tak iba preto, že v daný čas už mala matka s maloletým I. iný program, čo otcovi
oznámila. Otec tieto časy a dátumy ani v konaní o výkon rozhodnutia, ani v konaní o úpravu styku
nenamietal. Problémom, pre ktorý sa styk nie vždy realizoval v rozsahu 4 stretnutí mesačne, neboli
komunikačnéproblémyrodičov,aleskutočnosť,žerodičianenašli4spoločnevhodnétermíny.Otecnikdy
neprezentoval matke viacero možností, aby sa styk mohol uskutočniť, ale vždy požadoval konkrétny

čas, ktorý matke a maloletému I. nevyhovoval, pričom už nedokázal navrhnúť alternatívny termín. Napr.
v októbri 2024 sa s I. stretol 2x, lebo styku sa domáhal iba 2x. Namieta teda tvrdenie o komunikačných
problémoch rodičov. Zdôraznila, že doposiaľ maloletý I. nikdy nespal bez matky a matka je presvedčená,
že nie je na to pripravený, a nie je to teda v jeho záujme. Maloletý má v súvislosti s rozšíreným
stretávaním problém, ktorý sa prejavuje v jeho správaní. Po stretnutí s otcom má vážne problémy s

rešpektovaním pokynov, neposlúcha. Nasledujúci deň v škôlke sa pociká, nechce spať. Pri zaspávaní
prosí, aby s otcom nemusel byť a odmieta stretnutie s otcom. Syn matku prosí, plače, aby nemusel
ísť za otcom, pýta sa, či je štvrtok, lebo vie, že vo štvrtky po škôlke po neho príde otec a potom ani
nechce ísť do škôlky. Tento styk syn odmieta s usadlivým plačom a prosbami voči matke. Matka sinedokáže predstaviť, ako by maloletý I. vnímal, že ho dala otcovi na celý víkend, vrátane prespávania.
Matka navrhovala v konaní znalecké dokazovanie z odboru psychológia, čo súd nevykonal. Vo vzťahu
k zamietnutiu tohto dokazovania súd v odôvodnení neuviedol vôbec nič, čo robí rozsudok arbitrárnym.

Súd sa nevysporiadal s tým, že maloletý rozširovanie stretnutí s otcom odmieta. Ďalej namieta, že súd
určil styk ešte v širšom rozsahu po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, bez preverenia toho,
aký bude v tom čase stav, či bude umožňovať rozšírenie tohto styku po uplynutí doby 6 mesiacov. Súd
znalecké dokazovanie v tomto smere nevykonal a ani iný dôkaz. Matka má za to, že otec aj akceptuje, že
maloletý zatiaľ nie je pripravený tráviť s otcom čas vrátane prespávania. Osobitne namieta rozsah styku

počas letných prázdnin, spolu 15 dní nepretržite, u otca vzhľadom na to, že maloletý nie je pripravený
na takýto široký styk. Vo vzťahu k vianočným prázdninám súd určil významne širší styk než otec žiadal.
Otec žiadal prevzatie syna dňa 24.12. o 17-tej hodine, čo namietali, pretože túto hodinu na Štedrý deň
nepovažujezavhodnúnaodovzdávaniemaloletéhodieťaťa,načosúdrozhodoloodovzdanímaloletého
I. ešte skôr, teda na Štedrý deň už o 8-mej, pričom otec ho v párnom roku vráti matke až 30.12. o 16-tej,
matka tak nebude mať žiadnu možnosť počas vianočných sviatkov, Štedrý deň, 1. sviatok vianočný, 2.

sviatok vianočný, osláviť Vianoce so synom, bude môcť tak vykonať až 30.12. Navrhuje, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že považuje rozsudok za vecne správny, plne
rešpektujúci najlepší záujem maloletého dieťaťa. Tvrdenie matky považuje za priamy rozpor so

skutočnosťou. Otec sa o realizáciu styku opakovane a konzistentne usiluje, pričom matka jeho snahy
neustále marí rôznymi výhovorkami (naplánovaný program, choroba dieťaťa). V iných prípadoch otec
nedostane relevantnú odpoveď alebo mu nie je umožnené so synom sa stretnúť. S matkou otec
komunikujevpredstihuaochotnesaprispôsobuje.Ponúkaalternatívy,nomatkažiadnereálneneprijíma.
Tvrdenia matky o tom, že maloletý nie je pripravený na rozsah styku, považuje otec sa účelové. Maloletý

bude mať X rokov a pravidelný kontakt s otcom je pre jeho zdravý vývin nevyhnutný. Rozsah styku
určený súdom prvej inštancie je primeraný, zodpovedajúci veku syna. Matka dlhodobo kontakt medzi
otcomasynomminimalizujeabagatelizujevýznamotcavživotedieťaťa.Kmatkoutvrdenýmproblémom
maloletého pri stretnutiach s otcom uvádza, že tieto tvrdenia nie sú ničím preukázané, sú subjektívne.
Nie je síce vylúčené, že syn pociťuje vnútorné napätie, avšak súvisí to s konfliktnou komunikáciou medzi

rodičmi, keďže matka s otcom otvorene nespolupracuje. Uvedené však nie je dôvod na obmedzenie
styku. Tvrdenie matky, že dieťa stráca oporu vo vzťahu k matke, je podľa otca nedôvodné, nelogické.
Pravidelný kontakt s otcom nijako nenarúša jeho vzťah s matkou. Naopak, môže to vytvárať konflikt
lojality a manipulatívne posolstvo, že otec je niekto, koho by si nemal priať. Otec má záujem tráviť čas
so synom, venovať mu svoju pozornosť, citové zázemie a starostlivosť. K námietkam voči rozsahu styku

počas prázdnin uvádza otec, že Vianoce sú významné sviatky pre oboch rodičov, a preto aj otec má
rovnaké právo byť so synom počas Vianoc. Rovnako tak letné prázdniny, kde podľa názoru otca je
maloletý plne pripravený na dlhší pobyt u otca. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným
subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie o úprave styku otca s mal. dieťaťom je vecne správny, odvolanie matky nie je dôvodné, a teda

boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností vo vzťahu k úprave styku otca s mal. synom. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s
poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo

posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre úpravu rozšíreného styku
otca s maloletým dieťaťom.10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,

rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).
Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu
v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich
vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v

zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia

právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť

s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

11. Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal,

a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne
uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej
inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na

relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v
sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS
SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

12. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 14.-24. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku o úprave
styku otca s mal. dieťaťom i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie
v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym

skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný
súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc

zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
rozsudku v napadnutej časti vo výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom koherentný, jeho rozhodnutie
je konzistentné. Rozsudok súdu vo výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo výroku o úprave styku otca s

mal. dieťaťom je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220
ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tomto výroku dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by takzásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku o úprave
styku otca s mal. dieťaťom preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty matky v odvolaní.

13. K matkou namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti(§191CSP)avyhodnotenie

uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti
z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja.
Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti
dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností a hodnotiace úvahy súdu na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej
interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové
zistenie.

14. Matka vo vzťahu k úprave styku otca s mal. synom namieta predovšetkým nesprávne skutkové

zistenia a nedostatočné dokazovanie. Tvrdí, že nerealizovanie styku v rozsahu štyroch stretnutí
mesačne nebolo dôsledkom jej obštrukčného správania, ani komunikačných problémov rodičov, ale
objektívnej nemožnosti nájsť štyri vzájomne vyhovujúce termíny. Uvádza, že otec spravidla navrhoval
iba konkrétny termín bez ponuky alternatív, pričom, ak sa styk neuskutočnil, bolo to z dôvodu už
naplánovaného programu, o čom bol otec vopred informovaný. Popiera, že by mu bránila v kontakte

so synom, a poukazuje aj na konanie o výkon rozhodnutia, v ktorom otec podľa nej konkrétne termíny
nenamietal. Zásadnú námietku smeruje proti rozšíreniu styku vrátane prespávania. Zdôrazňuje, že
maloletý doposiaľ bez nej nespal a podľa jej presvedčenia na takýto režim nie je pripravený. Tvrdí, že
po stretnutiach s otcom sa u dieťaťa objavujú negatívne prejavy správania (nerešpektovanie pokynov,
pomočovanie v škôlke, problémy so spánkom, plač a odmietanie ďalších stretnutí). Podľa nej súd tieto

tvrdenia nepreveril a nevysporiadal sa s odmietavým postojom dieťaťa k rozširovaniu styku. Namieta
tiež, že súd nevykonal ňou navrhované znalecké dokazovanie z odboru psychológie a v odôvodnení
nevysvetlil, prečo tak neurobil, čo považuje za arbitrárne rozhodnutie. Ďalej nesúhlasí s tým, že súd určil
ďalšie rozšírenie styku po uplynutí šiestich mesiacov bez toho, aby preveril budúci stav a pripravenosť
dieťaťa na takúto zmenu. Osobitne namieta rozsah styku počas prázdnin - najmä 15 dní nepretržite

počas letných prázdnin a výrazne rozšírený styk počas vianočných sviatkov. Uvádza, že rozhodnutím
o odovzdaní maloletého na Štedrý deň už ráno a jeho návrate až 30. decembra v párnom roku jej súd
fakticky znemožnil tráviť so synom Vianoce.

15. Otec tvrdenia matky označuje za nepravdivé a účelové. Uvádza, že sa o realizáciu styku opakovane

a dôsledne usiluje, pričom matka mu v tom bráni rôznymi výhovorkami alebo nereagovaním. Tvrdí,
že komunikuje včas a ponúka aj alternatívne termíny, ktoré však matka neprijíma. Argumentáciu o
nepripravenosti dieťaťa na prespávanie a rozšírený styk považuje za nepodloženú a subjektívnu.
Zdôrazňuje, že maloletý má takmer G. rokov a pravidelný, intenzívny kontakt s otcom je dôležitý pre jeho
zdravývývin.Prípadnénapätieudieťaťadávadosúvisuskôrskonfliktnoukomunikácioumedzirodičmia

postojom matky, ktorá podľa neho význam otca v živote dieťaťa minimalizuje, čím môže vytvárať konflikt
lojality. Rozšírený styk vrátane prázdnin považuje za primeraný veku dieťaťa a zdôrazňuje svoje právo
tráviť so synom Vianoce aj čas počas letných prázdnin.

16. Pokiaľ matka poukazovala na nevykonanie navrhovaných dôkazov (najmä znalecké dokazovanie),

odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné
(zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné, resp. neúčinné,
nevzťahujúce sa k veci, vytriedi a nehodnotí), súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného

skutočného stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej
inštancie niektoré z návrhov na vykonanie dokazovania považoval za nesúvisiace s danou vecou,
nadbytočné, nemajúce pre vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázanéskutočnosti, bolo legitímnou možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich.
Matka namieta, že súd nevykonal ňou navrhované znalecké dokazovanie z odboru psychológie a
toto nevysvetlil. Odvolací súd uvádza, že vykonanie znaleckého dokazovania je potrebné vtedy, ak

je na posúdenie rozhodujúcich skutočností nevyhnutné odborné posúdenie. V danom prípade neboli
preukázané také okolnosti, ktoré by nasvedčovali vážnemu psychickému ohrozeniu dieťaťa alebo
poruche vzťahovej väzby, ktorá by si vyžadovala znalecké skúmanie. Súd prvej inštancie vychádzal
z výsluchov rodičov a z celkového kontextu veci, pričom jeho záver o potrebe postupného rozšírenia
stykujelogickýapresvedčivý.Nevykonanieznaleckéhodokazovaniapretonemožnopovažovaťzavadu

konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav zistený
súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej forme úpravy styku otca so
synom.Čosatýkavýsluchuúčastníkov,odvolacísúdkonštatuje,žeichvyjadreniasúdzisťovalpriebežne
a má za to, že ich opätovný ucelený výsluch nie je potrebný aj vzhľadom na ich vzájomný konflikt

a napätie, ktoré vyvolávali vzájomné jednotlivé vyjadrenia. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že
vzhľadom na dĺžku konania a doposiaľ vykonané dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť konania,
ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka, by doplňovanie dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu
neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími dôkazmi,
realizovanými na súde prvej inštancie, správami kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul i z celkového

správania sa a konania účastníkov v priebehu súdneho konania.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods.
4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom,
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o

dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30
ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

21. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. I.. Ten vyhodnocuje súd
v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom
v čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové
väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

22. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku napadnutého rozsudku
odvolací súd musí konštatovať, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa
vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri

výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú
odlišné, neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa. Za podstatné považuje odvolací súd dať do pozornosti
vôľu otca stretávať sa s maloletým v širšom rozsahu, pričom z dokazovania jednoznačne vyplýva, že
otec má so synom pozitívny vzťah, má odôvodnený záujem na tom, aby mal rovnakú možnosť podieľať
sa na starostlivosti a výchove maloletého. Skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení má

byť zachované právo dieťaťa na starostlivosti a výchove oboch rodičov aj v prípade, ak spolu nežijú, je
skôr ideálna ako reálna. Za predpokladu, že je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
vždy nastáva nerovnováha v prospech jedného z rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že podstatnou
je aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec o maloletého nevedel postarať. Pokiaľide o tvrdenia matky, odvolací súd ich posúdil ako nedôvodné, nemajúce úplne oporu vo vykonanom
dokazovaní a bez hlbšej relevancie. Maloletý má právo na oboch rodičov a odvolací súd je presvedčený,
že nie je možné prijať záver z vykonaných dôkazov o tom, aby bol ohrozovaný zdravý vývoj maloletého,

pokiaľ súd pristúpi k stanoveniu širšieho styku autoritatívnym rozhodnutím.

23.Spôsobilosťrodičovdieťavychovávaťniejedanálenichhmotnýmipodmienkami,aleajichprístupom
k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí preto argumentácia
rodiča, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať a že nemôže dieťa nútiť do stretávania sa s

týmto rodičom, aby mu nespôsoboval stres a podobne. Rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa má totiž prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom, a
to pozitívnym usmerňovaním dieťaťa vo vzťahu k druhému rodičovi, nie však formálne spôsobom „to je
tvoj otec a musíš s ním ísť alebo sa s ním stretnúť“, a to ešte za situácie, keď dieťa v rodine, v ktorej
je vychovávané, nikdy nič dobré o druhom rodičovi nepočulo, skôr naopak a zároveň nemôže nechávať
na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť,

že úloha druhého rodiča pri výchove dieťaťa má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný
zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa aspoň v obmedzenom rozsahu, teda
v rámci styku, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča
výchovnepôsobiťnasvojedieťamožnoobmedzujúcozasiahnuťlenvtedy,aknatoexistujúdôvody,ktoré
by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ sa v

konaní preukáže, že dieťa odmieta stretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať
opatrenia smerujúce k náprave a obnoveniu normálneho fungovania rodinnoprávnych vzťahov a pokiaľ
tieto nebudú úspešné, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie
stupňa ich porušovania rodičom. Rodičovské práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch
rodičov, a preto pri úprave styku je potrebné vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s

dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku.
Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť
takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie
musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť
perspektívne obnovený. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz

styku druhého rodiča s dieťaťom je vždy nevyhnutné odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd
podaný. Rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa
daný predovšetkým tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, má z neho strach, zdravotné
problémy, psychické problémy a podobne. Judikatúra sa však s týmto postojom vysporiadala už v roku
1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku dieťaťa s rodičom skutočne

ohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolaný zámerne pôsobením rodiča,
ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

24. O uvedený prípad ide zjavne aj v prejednávanej veci. Maloleté dieťa sa stalo nástrojom na
vyporiadanie konfliktného vzťahu medzi svojimi rodičmi, ktorý pretrváva. K uvedenému odvolací súd

konštatuje, že otec má významné miesto v živote dieťaťa. Otec, či už je prítomný alebo nie, má svoje
miesto v živote dieťaťa a toto miesto mu musí dať matka v rôznej podobne, či už prostredníctvom
fotiek, porovnaní alebo spomienok, môže o otcovi hovoriť opisne. V konečnom dôsledku v podstate
v priebehu celého konania na súde je potrebné podotknúť, že matka v podstate tvrdí, že iba ona je
schopná saturovať všetky potreby dieťaťa, avšak podľa názoru odvolacieho súdu má snahu dieťa k sebe

citovo viazať, čím mu zabraňuje v jeho individualizačnom procese a v možnosti vytvoriť si citový vzťah
k otcovi. Odvolací súd má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že je v záujme
mal. I. mať vzťah s otcom, a určite je v záujme jeho zdravého fyzického a psychického vývoja, aby mohol
túto väzbu udržiavať a rozvíjať. Mal. I. síce verbálne komunikuje odmietavý postoj k jeho otcovi, no z
vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že odmietavé postoje dieťaťa

vyplývajú z negatívnych prejavov oboch rodičov, ich vzájomného správania sa. Je zrejmé, že dieťa sa
dostáva do vnútorného konfliktu, ktorý pre zdravý vývoj mal. I. rozhodne nie je prospešný, ale práve
naopak, jedine mu škodí. Práve túto skutočnosť by si mali uvedomiť obaja rodičia, ktorí by nemali syna
vystavovať stresujúcim situáciám, dieťaťu by mali pomôcť prekonať negatívne spomienky z minulosti,
mal. I. nevystavovať konfliktu lojality.

25. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože
je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie
rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšouvýchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku
odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 618/05).

26. Matka namieta, že k nerealizovaniu styku nedochádzalo z dôvodu komunikačných problémov, ale
pre objektívnu nemožnosť nájsť spoločné termíny. Z obsahu spisu, vrátane konania o výkon rozhodnutia,
však vyplýva, že dohodnutý minimálny rozsah styku sa dlhodobo nenapĺňal a realizácia styku bola
závislá výlučne od aktuálnej dohody rodičov, ktorá bola opakovane problematická. Už samotná potreba

iniciovať konanie o výkon rozhodnutia svedčí o tom, že mechanizmus „neformálnej dohody“ medzi
rodičmi nefungoval spoľahlivo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že za
situácie, keď rodičia nie sú schopní stabilnej a predvídateľnej dohody, je v záujme maloletého určiť
konkrétny a vykonateľný režim styku. Úprava styku pevne stanoveným spôsobom sleduje právnu istotu
dieťaťa aj rodičov a predchádza ďalším konfliktom.

27.Matkapoukazujenato,žemaloletýdoposiaľbeznejnespalažepostykusotcomvykazujenegatívne
prejavy správania. Odvolací súd zdôrazňuje, že maloletý je vo veku takmer G. rokov, navštevuje
predškolské zariadenie a je schopný adaptácie na rôzne sociálne prostredia. Skutočnosť, že doposiaľ
u otca neprespával, sama osebe neznamená jeho nepripravenosť, ale je skôr dôsledkom doterajšieho
modelu styku. Tvrdené zmeny správania maloletého neboli podložené odborným vyjadrením, ani

iným objektívnym dôkazom. Aj keby sa u dieťaťa prechodne prejavovalo napätie, ide o jav, ktorý
môže prirodzene sprevádzať zmenu režimu a adaptáciu na rozšírený kontakt s druhým rodičom.
Takáto adaptačná fáza nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na obmedzenie styku, pokiaľ nebolo
preukázanéohrozeniepriaznivéhovývinudieťaťa.Odvolacísúdsastotožňujesozáverom,žebudovanie
plnohodnotného vzťahu s otcom si vyžaduje aj spoločné trávenie času vrátane prespávania, čo je

prirodzenou súčasťou rodičovskej starostlivosti.

28. Námietka, že súd určil rozšírenie styku do budúcna bez preverenia budúceho stavu, nie je dôvodná.
Práve určenie prechodného obdobia v trvaní šiestich mesiacov predstavuje primeraný adaptačný
mechanizmus, ktorý zohľadňuje doterajšiu absenciu prespávania u otca. Súd tak postupoval obozretne

a v súlade so zásadou proporcionality. Zároveň platí, že rozhodnutia vo veciach maloletých nie sú
nemenné; v prípade podstatnej zmeny pomerov je možné iniciovať nové konanie o zmene úpravy styku.
Samotná hypotetická obava z budúceho vývoja preto nemôže viesť k zamietnutiu postupného modelu
styku.

29. Pokiaľ ide o rozsah styku počas letných prázdnin (15 dní nepretržite) a úpravu styku počas
vianočných sviatkov, odvolací súd považuje túto úpravu za primeranú veku maloletého a zásade rovnosti
rodičov pri výkone rodičovských práv. Striedanie sviatočných období medzi rodičmi je štandardným
riešením sledujúcim zachovanie vzťahu dieťaťa k obom rodičom. Skutočnosť, že v párnom roku
bude maloletý tráviť podstatnú časť vianočných sviatkov s otcom, je vyvážená úpravou v nepárnom

roku. Nemožno akceptovať, aby jeden z rodičov bol systematicky vylúčený z prežívania významných
sviatočných období s dieťaťom.

30. Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (body 14. - 24.)
je úprava styku súdom prvej inštancie najvhodnejším riešením akceptujúc právo dieťaťa na starostlivosť

oboch rodičov, keďže je zverené len do starostlivosti matky, pri zachovaní práva otca, priblíženiu sa
k zásade, aby sa mohol starať a podieľať na výchove svojho syna, rešpektujúc jeho najlepší záujem.
Nejde len o celkové množstvo stráveného času s dieťaťom z hľadiska celého kalendárneho roku, ale
ide aj o to, v akom období sa styk rodiča s dieťaťom uskutočňuje. Pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký
význam, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí,

skúseností, výchovných schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich. Takto časovo nastavený styk
prihliada na to, aby sa zrovnoprávnil otec a bola mu daná možnosť tráviť viac času so synom. Odvolací
súd nenašiel dôvody pre následné obmedzenie rodičovského práva otca vo forme zúženia styku, keďže
nebolo zistené, že styk s otcom negatívne vplýva na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená
obava z takéhoto negatívneho vplyvu.

31. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, preto
rozhodnutie o úprave styku aj závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil, pričom podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnenímnapadnutého rozhodnutia, skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil na
zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

32. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení
§ 52 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd zároveň nevzhliadal dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania
niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).