Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Martin Ivan
Legislation area – Trestné právo – Majetok
Judgement form – Trestný rozkaz
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/19/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4226010085
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2026:4226010085.2
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1
Trestného poriadku tento
r o z h o d o l :
Obvinený
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. F. XX, vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 21.01.2026,
j e v i n n ý, že
- v čase okolo 22.18 hodine dňa 05.06.2025 cez neuzamknutú bránku neoprávnene vošiel do dvora
rodinného domu so súpisným číslom XXX v G. na G., obývaného D. H., nan XX.XX.XXXX, I. H. J., nar.
XX.XX.XXXX a I. H. K., nar. XX.XX.XXXX, podišiel k neuzamknutým vchodovým dverám do rodinného
domu, kde kopol do ich dolnej časti, následne vošiel do strednej - obývacej izby rodinného domu, kde
si ľahol a keď sa po krátkom čase zobudil, vytrhol vnútorné drevené dvere bielej farby, provizórne
pripevnené k zárubni, ktoré následne hodil na zem a v dome zotrval až do príchodu privolanej policajnej
hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Zemianska Olča, pričom poškodením vchodových
dverí spôsobil škodu 20.-€ a poškodením interiérových dverí škodu 25.-€ vlastníčke domu I. H. K., nar.
XX.XX.XXXX,
teda
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval,
č í m s p á c h a l a
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.
Za to ho súd
o d s u d z u j e
podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obvinenému, aby počas skúšobnej doby podľa svojich
schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obvinenému povinnosť titulom náhrady škody
zaplatiť poškodenej I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. L. G., M. F. XX sumu 45,- Eur.Podľa § 73 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd ukladá obvinenému ochranné liečenie
protialkoholické ambulantnou formou.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi
vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný
právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými
v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak
poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže
uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá
iná oprávnená osoba.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v
§ 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených
v § 355 odsek 1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.
Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol
obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho
prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená
osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3
Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak
ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho
totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek 4 Tr. por.).
V prípadoch podania odporu má obvinený právo namietať vady prípravného konania, a to v lehote piatich
pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby.
Podľa § 252 odsek 2 písmeno a) Trestného poriadku v neprítomnosti môže súd hlavné pojednávanie
vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť
aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods.
3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol
o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený,
b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným
v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinenýbol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie dokazovania alebo
skráteného vyšetrovania,
c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.